UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 23. marca 2010
Vec T‑16/09 P
Luigi Marcuccio
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Primeraná lehota na podanie žiadosti o náhradu škody – Omeškanie – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“
Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia (F‑87/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑351 a II‑A‑1‑1915), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. L. Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci tohto konania.
Abstrakt
1. Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia
(Článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 36 a článok 53 prvý odsek)
2. Úradníci – Žaloba – Žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku
(Článok 236 ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 1)
3. Úradníci – Žaloba – Lehoty – Žiadosť o náhradu škody adresovaná inštitúcii
(Článok 236 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 46; Služobný poriadok úradníkov, článok 90)
4. Úradníci – Žaloba – Lehoty – Žiadosť o náhradu škody adresovaná inštitúcii – Dodržanie primeranej lehoty – Kritériá posúdenia
(Štatút Súdneho dvora, článok 46; Služobný poriadok úradníkov, článok 90)
5. Konanie – Prípustnosť podaní – Posúdenie v čase predloženia aktu
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 121)
6. Konanie – Lehoty na podanie žaloby – Doručenie žaloby doporučenou poštovou zásielkou – Dátum doručenia, od ktorého začínajú plynúť lehoty
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 39 ods. 1 a článok 100 ods. 1 prvý pododsek, článok 100 ods. 2 tretí pododsek a článok 100 ods. 3)
1. Povinnosť odôvodnenia neukladá Súdu pre verejnú službu povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo všetky úvahy vyjadrené účastníkmi sporu, a odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Súdu pre verejnú službu neprijal ich tvrdenia, a poskytne Všeobecnému súdu dostatok prostriedkov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie.
(pozri body 21 a 38)
Odkaz: Súdny dvor, 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑294/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 372; Súdny dvor, 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C‑167/06 P, bod 22; Súdny dvor, 16. júla 2009, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia, C‑385/07 P, Zb. s. I‑6155, bod 114
2. Spor o náhradu škody medzi úradníkom a inštitúciou, ku ktorej patrí alebo patril, spadá, ak má táto škoda svoj pôvod v pracovnoprávnom vzťahu medzi dotknutou osobou a inštitúciou, do pôsobnosti článku 236 ES a článkov 90 a 91 služobného poriadku.
Okolnosť, že článok 236 ES a článok 90 služobného poriadku nestanovujú žiadnu lehotu na podanie žiadosti o náhradu škody neznamená, že požiadavka, aby bola taká žiadosť podaná v primeranej lehote je protiprávna. Pri uplatnení týchto ustanovení najmä na žiadosť o náhradu škody sa totiž musia dodržať všeobecné zásady práva Spoločenstva, ako sú zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Tieto všeobecné zásady bránia, pri chýbajúcej právnej úprave, inštitúciám a fyzickým alebo právnickým osobám, aby mohli konať bez akéhokoľvek časového obmedzenia, čo by ohrozovalo najmä stabilitu nadobudnutého právneho postavenia, a vyžadujú dodržanie primeranej lehoty.
Spochybnenie skutočnosti vedúcej k vzniku škody spôsobenej Spoločenstvom v rámci jeho vzťahov so zamestnancami po uplynutí primeranej lehoty má teda vplyv na istotu právnych vzťahov medzi Spoločenstvom a jeho zamestnancami a zaťažuje rozpočet Spoločenstva výdavkami súvisiacimi so skutočnosťou vedúcou ku vzniku škody, ktorá je časovo príliš vzdialená. Zásada právnej istoty preto vyžaduje, aby zamestnanci predkladali v primeranej lehote svoje žiadosti o náhradu škody, ktorú im malo vo vzájomných vzťahoch spôsobiť Spoločenstvo.
(pozri body 32 – 35)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 6. júla 2004, Huygens/Komisia, T‑281/01, Zb. VS s. I‑A‑203, II‑903, bod 47; Súd prvého stupňa, 5. októbra 2004, Sanders a i./Komisia, T‑45/01, Zb. s. II‑3315, bod 59; Súd prvého stupňa, 5. októbra 2004, Eagle a i./Komisia, T‑144/02, Zb. s. II‑3381, body 57 a 62; Súd prvého stupňa, 26. júna 2009, Marcuccio/Komisia, T‑114/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑53 a II‑B‑1‑313, bod 12 a tam citovaná judikatúra
3. Spor o náhradu škody medzi úradníkom a inštitúciou, ku ktorej patrí alebo patril, spadá v prípade, ak má táto škoda svoj pôvod v pracovnoprávnom vzťahu medzi dotknutou osobou a inštitúciou, do pôsobnosti článku 236 ES a nie do pôsobnosti článku 46 Štatútu Súdneho dvora. Päťročná premlčacia lehota stanovená článkom 46 Štatútu Súdneho dvora preto nepredstavuje kritérium na posúdenie primeranej povahy lehoty na podanie predmetnej žaloby, ale nanajvýš relevantný podklad na účely porovnania pri tomto posúdení, pretože cieľom tejto premlčacej lehoty je zabezpečiť aj právnu istotu v rámci žalôb o náhradu škody podaných proti Spoločenstvu. Okolnosť, že žiadosť bola podaná do piatich rokov od okamihu, kedy sa dotknuté osoby dozvedeli o situácii, na ktorú sa sťažujú, preto nestačí na to, aby sa táto žiadosť považovala za žiadosť podanú v primeranej lehote.
(pozri bod 37)
Odkaz: Eagle a i./Komisia, už citovaný, bod 68; Marcuccio/Komisia, už citované, bod 12
4. Určenie lehoty na podanie žaloby o náhradu škody je teda právnou otázkou. Ak uplatniteľná právna úprava nestanovuje lehotu na podanie žiadosti o náhradu škody vyplývajúcu z pracovnoprávneho vzťahu medzi úradníkom a inštitúciou, ku ktorej patrí, musí byť táto žiadosť podaná v primeranej lehote, ktorá sa určí s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu. V tejto súvislosti, Súd pre verejnú službu sám – s výnimkou skreslenia relevantných skutkových okolností – tieto okolnosti konštatuje a posúdi, a následne ich právne kvalifikuje s ohľadom na zásadu dodržania primeranej lehoty, pričom túto kvalifikáciu môže preskúmať Všeobecný súd.
(pozri bod 39)
Odkaz: Marcuccio/Komisia, už citované, bod 27
5. Procesné predpisy sa vo všeobecnosti majú uplatňovať na všetky prejednávané spory v okamihu nadobudnutia svojej účinnosti. Okrem toho, prípustnosť žaloby sa posudzuje v čase jej podania a prípustnosť procesných dokumentov treba posúdiť v čase ich podania. Prípustnosť vyjadrenia k žalobe, ktoré bolo podané do kancelárie Súdu pre verejnú službu po 1. novembri 2007, preto treba posúdiť s ohľadom na ustanovenia Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ktorý na základe článku 121 tohto poriadku nadobudol účinnosť 1. novembra 2007.
(pozri bod 59)
Odkaz: Súdny dvor, 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i., 212/80 až 217/80, Zb. s. 2735, bod 9; Súdny dvor, 27. novembra 1984, Bensider a i./Komisia, 50/84, Zb. s. 3991, bod 8; Súd prvého stupňa, 19. februára 1998, Eyckeler & Malt/Komisia, T‑42/96, Zb. s. II‑401, bod 55; Súd prvého stupňa, 8. októbra 2001, Stauner a i./Parlament a Komisia, T‑236/00 R II, Zb. s. II‑2943, bod 49; Súd prvého stupňa, 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, T‑25/04, Zb. s. II‑3121, bod 58; Súd prvého stupňa, 3. apríla 2008, PKK/Rada, T‑229/02, neuverejnený v Zbierke, bod 30
6. V prípade doručovania žaloby žalovanému kanceláriou Súdu pre verejnú službu doporučenou poštovou zásielkou sa za dátum doručenia, od ktorého začínajú plynúť lehoty, považuje dátum, v ktorý žalovaný potvrdil prijatie doporučenej poštovej zásielky, ktorá mu bola adresovaná.
(pozri body 63 a 64)
Odkaz: Súdny dvor, 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C‑442/03 P a C‑471/03 P, Zb. s. I‑4845, bod 26