ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá rozšírená komora)
zo 14. decembra 2005 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Hospodárska súťaž – Rozhodnutie Komisie vyhlasujúce koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Nariadenie (EHS) č. 4064/89 – Irelevantnosť čiastočnej kritiky rozhodnutia – Letecké trhy – Žaloba, ktorá nemôže viesť k zrušeniu rozhodnutia“
Vo veci T‑209/01,
Honeywell International Inc., so sídlom v Morristown, New Jersey (Spojené štáty americké), v zastúpení: K. Lasok, QC, a F. Depoortere, advokát,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Lyal, P. Hellström a F. Siredey-Garnier, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Rolls‑Royce plc, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: A. Renshaw, solicitor,
a
Rockwell Collins, Inc., so sídlom v Cedar Rapids, Iowa (Spojené štáty americké), v zastúpení: T. Soames, J. Davies, A. Ryan, solicitors, a P. Camesasca, advokát,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia Komisie 2004/134/ES z 3. júla 2001, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a dohodou EHP (prípad COMP/M.2220 – General Electric/Honeywell) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 48, 2004, s. 1),
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá rozšírená komora),
v zložení: predseda komory J. Pirrung, sudcovia V. Tiili, A. W. H. Meij, M. Vilaras a N. J. Forwood,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. mája 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Nariadenie Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1, korigendá v Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31), naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164) (v opravenom, zmenenom a doplnenom znení, ďalej len „nariadenie č. 4064/89“), v článku 2 ods. 2 a 3 stanovuje:
„2. Koncentrácia, ktorá nevytvára ani neposilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom.
3. Koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za nezlučiteľnú so spoločným trhom.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Honeywell International, Inc. (ďalej len „žalobca“), je spoločnosť pôsobiaca najmä na trhu s leteckými výrobkami a službami, automobilistickými výrobkami, elektronickým materiálom, chemickými prípravkami, vysokoefektívnymi polymérmi, dopravnými a energetickými systémami a systémami na stráženie objektov slúžiacich na účely bývania alebo podnikania.
3 General Electric Company (ďalej len „GE“) je diverzifikovaný priemyselný podnik pôsobiaci najmä v oblasti leteckých motorov, domácich spotrebičov, informačných služieb, energetických systémov, osvetlenia, priemyselných systémov, zdravotníckych systémov, umelých hmôt, televízneho vysielania, finančných služieb a dopravných služieb.
4 Dňa 22. októbra 2000 uzavreli GE a žalobca dohodu, podľa ktorej mal GE nadobudnúť celé obchodné imanie žalobcu (ďalej len „koncentrácia“), takže žalobca by sa stal dcérskou spoločnosťou v 100-percentnom vlastníctve GE.
5 Dňa 5. februára 2001 bola koncentrácia oficiálne oznámená Komisii v súlade s článkom 4 nariadenia č. 4064/89.
6 Keďže sa Komisia domnievala, že na koncentráciu by sa mohlo vzťahovať nariadenie č. 4064/89, rozhodla 1. marca 2001 o začatí konania o preskúmaní podľa článku 6 ods. 1 písm. c) a článku 57 dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).
7 Dňa 15. marca 2001 GE a žalobca spoločne predložili Komisii pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.
8 Dňa 8. mája 2001 Komisia oznámila GE svoje výhrady, na ktoré GE odpovedal 24. mája 2001.
9 V dňoch 29. a 30. mája 2001 sa GE a žalobca zúčastnili vypočutia pred Komisiou.
10 Dňa 14. júna 2001 navrhol GE a 28. júna 2001 žalobca dve série následných záväzkov, na základe ktorých mala byť koncentrácia prijateľná pre Komisiu.
11 Dňa 3. júla 2001 prijala Komisia rozhodnutie 2004/134/ES (prípad COMP/M.2220 – General Electric/Honeywell) (Ú. v. EÚ L 48, 2004, s. 1), v ktorom vyhlásila koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom a dohodou EHP (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Napadnuté rozhodnutie
12 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto:
„Článok 1
Koncentrácia, ktorou [GE] nadobúda kontrolu nad [žalobcom], je nezlučiteľná so spoločným trhom a dohodou EHP.
Článok 2
[Napadnuté rozhodnutie] je určené [GE…].
…“
13 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia možno zhrnúť nasledujúcim spôsobom.
14 Podľa Komisie mal už samotný GE pred koncentráciou dominantné postavenie na trhu s prúdovými motormi pre veľké obchodné lietadlá a na trhu s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá. Pevná pozícia na trhu v spojení s jeho finančnou silou a vertikálnou integráciou pri poskytovaní lízingu lietadiel figurujú medzi prvkami, ktoré umožnili dospieť k záveru o dominantnom postavení GE na týchto trhoch. Vyšetrovanie tiež preukázalo, že žalobca je hlavný dodávateľ leteckých a neleteckých výrobkov, ako aj motorov pre obchodné lietadlá a štartovacích zariadení motorov, pričom táto posledná uvedená súčiastka je pri výrobe motorov kľúčovým prvkom.
15 Spojenie činností týchto dvoch spoločností by malo za následok vytvorenie dominantného postavenia na trhoch s dodávkami leteckých výrobkov, neleteckých výrobkov a prúdových motorov pre obchodné lietadlá, ako aj posilnenie už existujúceho dominantného postavenia GE v oblasti prúdových motorov pre veľké obchodné lietadlá a veľké regionálne lietadlá. Toto vytvorenie alebo posilnenie dominantných postavení by bolo spôsobené spojením viacerých faktorov: horizontálnym prekrývaním na niektorých trhoch, ako aj rozšírením finančnej sily GE a jeho vertikálnou integráciou s činnosťou žalobcu a napokon spojením ich komplementárnych výrobkov.
16 Podľa Komisie by takáto integrácia subjektu – výsledku koncentrácie umožnila posilniť účinok trhovej sily týchto dvoch spoločností, pokiaľ ide o ich výrobky. To by malo za účinok vylúčenie konkurentov, a teda odstránenie hospodárskej súťaže na týchto trhoch a v konečnom dôsledku negatívny vplyv na kvalitu výrobkov, služby a ceny uplatňované voči spotrebiteľom.
Konanie
17 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. septembra 2001 podal túto žalobu. V ten istý deň podal žalobu proti napadnutému rozhodnutiu aj GE (vec T‑210/01).
18 Rolls‑Royce Plc, Rockwell Collins, Inc. (ďalej len „Rockwell“), a Thales SA podali 11., 15. a 16. januára 2002 do kancelárie Súdu prvého stupňa návrh na vstup vedľajších účastníkov do konania na podporu Komisie.
19 Žalobca požiadal o dôverné zaobchádzanie s určitými informáciami obsiahnutými v jeho písomnostiach a písomnostiach Komisie vo vzťahu k vedľajším účastníkom konania.
20 Uznesením z 26. júna 2002 predseda prvej komory Súdu prvého stupňa vyhovel návrhu na vstup Rolls‑Royce a Rockwell ako vedľajších účastníkov do konania. Tým istým uznesením vyhovel žiadosti o dôverné zaobchádzanie, ktorú podal žalobca, s výhradou pripomienok vedľajších účastníkov konania. V súlade s článkom 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa bolo vyhovené návrhu na vstup Thales ako vedľajšieho účastníka do konania na základe správy z pojednávania v rámci ústnej časti konania.
21 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Súdu prvého stupňa bolo rozhodnutím Súdu prvého stupňa z 13. septembra 2004 (Ú. v. EÚ C 251, s. 12) zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k druhej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená.
22 Na základe námietky Rolls‑Royce k dôvernosti jednej prílohy žaloby, a síce „správy Nalebuff “, sa 15. októbra 2002 u predsedu druhej komory Súdu prvého stupňa konala neformálna schôdzka v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, v nadväznosti na ktorú žalobca predložil novú, nedôvernú verziu tohto dokumentu. Na otázku, či trvá na svojej námietke vzhľadom na túto novú verziu, Rolls‑Royce neodpovedal v stanovených lehotách.
23 Keďže bola žiadosť o dôverné zaobchádzanie s jeho vyjadrením zamietnutá z dôvodu, že s takýmto zaobchádzaním rokovací poriadok nepočíta, predložil Rolls‑Royce jeho nedôvernú verziu a to isté urobil aj Rockwell. Žalobca a Komisia predložili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách.
24 Na základe článku 14 rokovacieho poriadku a na návrh druhej komory Súd prvého stupňa po vypočutí účastníkov konania v súlade s článkom 51 rokovacieho poriadku rozhodol o postúpení veci rozšírenému zloženiu.
25 Žalobca vo svojom podaní navrhoval spojiť túto vec s vecou T‑210/01. Predseda druhej rozšírenej komory postúpil rozhodnutie o prípadnom spojení tomuto zloženiu v súlade s článkom 50 rokovacieho poriadku.
26 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania a položil účastníkom konania otázky v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 rokovacieho poriadku. Komisia bola tiež požiadaná, aby pred pojednávaním predložila isté dokumenty. Účastníci konania týmto žiadostiam vyhoveli.
27 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. februára 2004 sa Thales vzdal svojho vedľajšieho účastníctva. Uznesením z 23. marca 2004 vzal predseda druhej rozšírenej komory Súdu prvého stupňa po vypočutí ostatných účastníkov konania toto vzdanie sa vedľajšieho účastníctva na vedomie.
28 Ústne prednesy a odpovede účastníkov konania na otázky Súdu prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní 25. mája 2004. Na konci tohto pojednávania sa ústna časť konania skončila.
29 Listom z 3. júna 2004 žalobca podal do kancelárie Súdu prvého stupňa nový dokument, ako aj pripomienky k jeho významu, a požiadal, aby tieto skutočnosti boli založené do spisu v predmetnej veci. Uznesením z 8. júla 2004 Súd prvého stupňa rozhodol o opätovnom otvorení ústnej časti konania v súlade s článkom 62 rokovacieho poriadku, aby mali účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky k tomuto návrhu.
30 Po vypočutí účastníkov konania Súd prvého stupňa prijal opatrenia na zabezpečenie priebehu konania v súlade s článkom 64 rokovacieho konania, ktoré spočívali v založení dokumentu a pripomienok predložených žalobcom 4. júna 2004 do spisu. Pripomienky Komisie a vedľajších účastníkov konania k relevantnosti týchto skutočností boli takisto založené do spisu.
31 Ústna časť konania sa potom opäť skončila 23. novembra 2004.
Návrhy účastníkov konania
32 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– spojil túto vec s vecou T‑210/01, General Electric/Komisia,
– nariadil všetko potrebné dokazovanie,
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– prijal iné alternatívne alebo doplňujúce opatrenia potrebné na riadny výkon spravodlivosti,
– zaviazal Komisiu a vedľajších účastníkov konania na náhradu trov konania.
33 Komisia podporovaná Rolls‑Royce a Rockwell navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
1. O rozsahu žaloby a predmete sporu
Tvrdenia účastníkov konania
34 Komisia v tomto ohľade podporovaná Rolls‑Royce tvrdí, že odkaz, ktorý žalobca urobil vo svojej žalobe na tvrdenia uvádzané GE vo veci T‑210/01, je v rozpore s článkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, podľa ktorého musí žaloba obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Takýto odkaz je neprípustný tým viac, že žalobca poznal iba zámer žaloby GE a nie jej definitívne znenie. Žalobu preto treba vyhlásiť za neprípustnú, pokiaľ ide o otázky, ktorými sa výslovne nezaoberá.
35 Komisia sa vzhľadom na obsah žalobných dôvodov, ktoré žalobca výslovne uvádza v žalobe a ktoré sa v zásade týkajú časti napadnutého rozhodnutia venovanej skupinovým predajom, nazdáva, že žalobca nepozná základnú a zásadnú časť tohto aktu, ktorá sa venuje otázkam horizontálneho prekrývania a vertikálnej integrácie. Napadnuté rozhodnutie sa zakladá na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré ako celok preukazujú, že kombinácia finančnej sily a vertikálnej integrácie v oblasti nákupu, financovania a lízingu lietadiel GE a silového postavenia žalobcu na rôznych trhoch s leteckými výrobkami vedú k vytvoreniu a posilneniu dominantných postavení.
36 Vo svojom vyjadrení k žalobe Komisia vyhlásila, že „odôvodnenie rozhodnutia sa zakladá na kombinácii skutkových a právnych okolností, ktoré ako celok (a len ako celok) viedli Komisiu k zákazu plánovanej koncentrácie“. Vo svojej duplike, ako aj na pojednávaní však spresnila, že každý z rôznych prvkov odôvodnenia obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí by bol stačil na odôvodnenie zákazu koncentrácie a vlastné tvrdenie vo svojom vyjadrení k žalobe označila za „nešťastné“, pretože by sa prípadne mohlo vykladať tak, že znamená presný opak. A tak aj keby všetky výhrady žalobcu, najmä pokiaľ ide o skupinový predaj, boli dôvodné, nebolo by namieste zrušiť napadnuté rozhodnutie, keďže zostávajúce dôvody stačia na preukázanie jeho dôvodnosti, pokiaľ ide o zistenie Komisie o nezlučiteľnosť koncentrácie so spoločným trhom.
37 Rolls‑Royce zdôrazňuje, že žalobca nevzniesol žiaden argument proti väčšine dôvodov oprávňujúcich zákaz koncentrácie, najmä proti posilneniu dominantného postavenia GE na trhu s motormi pre veľké obchodné lietadlá alebo veľké regionálne lietadlá a vytvorenie dominantného postavenia na trhu s motormi pre obchodné lietadlá a malými plynovými námornými turbínami. Žalobca najmä medzi troma nezávislými faktormi vysvetľujúcimi posilnenie dominantného postavenia GE na trhu s motormi pre veľké obchodné lietadlá seriózne nespochybnil vylučujúce účinky vyplývajúce z vertikálnej integrácie, pokiaľ ide o štartéry žalobcu. Žaloba je teda irelevantná a bezpredmetná.
38 Rockwell upozorňuje, že žalobca sa v žalobe nevyjadril k otázkam horizontálneho prekrývania alebo vertikálnej integrácie, a preto by sa s nimi súvisiace skutočnosti uvedené v žalobe v časti s názvom „Zhrnutie rozhodnutia“ mali považovať len za popis uvedeného rozhodnutia.
39 Na tieto výhrady žalobca odpovedá v troch bodoch.
40 Po prvé zdôrazňuje, že v žalobe potvrdil, že si osvojuje všetky tvrdenia GE vo veci T‑210/01, ktoré dopĺňajú jeho vlastné tvrdenia. Podľa žalobcu takýto odkaz na písomnosti predložené v inej, spojenej veci judikatúra dovoľuje a jeho účinkom je začlenenie obsahu týchto písomností do jeho žaloby. V replike sa v tomto ohľade odvolal na rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 1990, Marcato/Komisia (T‑82/89, Zb. s. II‑735, body 22 až 24). Na pojednávaní odkázal na „zhrnutie“ relevantnej judikatúry obsiahnuté v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Alber vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Belgicko/Komisia (C‑263/98, Zb. s. I‑6063, I‑6064), v ktorých sa cituje jediný rozsudok, a to rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. júna 1995, ICI/Komisia (T‑37/91, Zb. s. II‑1901, body 43 a nasl.), v ktorom Súd prvého stupňa pripustil odkaz na žalobu vo veci T‑36/91, kde proti sebe stáli tí istí účastníci konania zastúpení tými istými advokátmi.
41 Navyše Komisia a Rolls‑Royce netvrdia, že ich schopnosť obhajoby bola ovplyvnená týmto odkazom a Rockwell mohol bez problémov pochopiť všetky predložené tvrdenia a odpovedať na ne.
42 Navyše žalobca pripomína, že navrhuje spojiť veci T‑209/01 a T‑210/01 a tvrdí, že aj keď by jeho žaloba mala medzery, ako tvrdí Komisia, spojenie týchto dvoch vecí by tieto medzery mohlo odstrániť. Na pojednávaní sa žalobca odvolal najmä na rozsudok Súdneho dvora z 18. marca 1980, Forges de Thy‑Marcinelle a Monceau/Komisia (26/79 a 86/79, Zb. s. 1083), na podporu svojho tvrdenia o právnych účinkoch spojenia vecí.
43 Po druhé žalobca tvrdí, že tie dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré detailným spôsobom spochybňuje v žalobe, a síce dôvody týkajúce sa skupinových predajov, sú kľúčovým prvkom napadnutého rozhodnutia, takže ak by Súd prvého stupňa konštatoval dôvodnosť jeho výhrad, nevyhnutne by to viedlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia vo vyjadrení k žalobe sama naznačila, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na súbore skutočností, ktoré ako celok odôvodňujú jej záver o nezlučiteľnosti oznámenej koncentrácie so spoločným trhom. Napadnuté rozhodnutie by preto malo byť zrušené, ak sa preukáže, že zásadný aspekt jeho odôvodnenia týkajúci sa účinkov konglomerátu je poznačený chybami.
44 Na pojednávaní žalobca doplnil, že postoj Komisie počas správneho konania viedol oznamovateľov k presvedčeniu, že ich koncentrácia bude schválená, ak sa nájde riešenie umožňujúce odstrániť výhrady Komisie voči skupinovým predajom. Práve z tohto dôvodu sa žalobca pred Súdom prvého stupňa zameral hlavne na tento aspekt žaloby.
45 Po tretie žalobca zdôrazňuje, že v každom prípade v rámci popisu napadnutého rozhodnutia boli otázky horizontálneho prekrývania a vertikálnej integrácie rozobraté v jeho žalobe v časti označenej ako „Zhrnutie rozhodnutia“. Pod týmto nadpisom žalobca poskytol komentovaný popis napadnutého rozhodnutia, v ktorom vysvetlil, že toto rozhodnutie, pokiaľ ide o sporné trhy, spočíva na viacerých alebo všetkých týchto skutočnostiach: po prvé horizontálne prekrývania a vertikálne protisúťažné účinky; po druhé finančná sila GE a vertikálna integrácia žalobcu s dcérskymi spoločnosťami GE, GE Capital Aviation Services (ďalej len „GECAS“) a GE Capital Corporate Aviation Group (ďalej len „GECCAG“) v rámci nového subjektu a po tretie jeho prax skupinových predajov. Žalobca upozorňuje, že pokiaľ ide o trhy, na ktorých horizontálne prekrývanie zohráva úlohu, je analýza obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí pri každom výrobku buď málo dôveryhodná alebo nedostatočne odôvodnená. A preto napadnuté rozhodnutie v zásade spočíva na druhých dvoch dôvodoch. Podľa žalobcu je druhá okolnosť skutočne málo pravdepodobná, takže nie je potrebné sa ňou zaoberať. Tretia okolnosť, a síce otázka skupinových predajov, teda zohráva rozhodujúcu úlohu. Okrem toho podstatná časť zrušenia investícií, ktoré Komisia pokladala za nevyhnutné, sa týka tohto aspektu napadnutého rozhodnutia.
46 Žalobca trvá na tom, že vady napadnutého rozhodnutia, ktoré odhaľuje, sú dostatočne závažné na to, aby bolo rozhodnutie zrušené v celom rozsahu. Skutočne, ako uznala Komisia, výlučne kombinácia skutkových a právnych okolností posudzovaných ako celok by odôvodňovala zákaz koncentrácie. V odpovedi pre Rolls‑Royce žalobca spresňuje, že otázka štartovacích zariadení, navyše vyriešená prevzatím záväzkov, nemôže postačovať na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
47 Vzhľadom na všetky uvedené dôvody sú námietky Komisie a vedľajších účastníkov konania týkajúce sa údajnej neprípustnosti odkazu na žalobu GE a irelevantnosti žalobných dôvodov uvádzaných v žalobe v tejto veci v rozpore so zásadou riadneho výkonu spravodlivosti a nespočívajú na žiadnej preukázanej skutočnosti.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
Úvod
48 Hneď na úvod treba zdôrazniť, že ak sú niektoré z dôvodov uvedených v rozhodnutí takej povahy, že ho samy osebe dostatočne právne odôvodňujú, vady, ktorými môžu byť poznačené iné dôvody aktu, nemajú v žiadnom prípade vplyv na jeho výrok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C‑302/99 P a C‑308/99 P, Zb. s. I‑5603, body 26 až 29).
49 Okrem toho, ak výrok nejakého rozhodnutia Komisie spočíva na viacerých pilieroch odôvodnenia, z ktorých každý sám osebe by stačil na odôvodnenie tohto výroku, môže byť tento akt v zásade zrušený len vtedy, ak je každý z týchto pilierov protiprávny. V takom prípade chyba alebo iná protiprávnosť, ovplyvňujúca iba jeden z pilierov odôvodnenia, nemôže stačiť na odôvodnenie zrušenia sporného rozhodnutia, pretože nemohla mať rozhodujúci vplyv na výrok inštitúcie (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T‑126/99, Zb. s. II‑2427, body 49 až 51 a tam citovanú judikatúru). Toto pravidlo platí najmä pre rozhodnutia v oblasti kontroly koncentrácií (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, T‑310/01, Zb. s. II‑4071, body 404 až 420, ako aj body 80 a 81 toho rozsudku).
50 V tejto súvislosti je tiež potrebné pripomenúť, že ak niektorý pilier odôvodnenia, ktorý postačuje na odôvodnenie výroku aktu, žalobca v žalobe o neplatnosť nespochybnil, je namieste sa domnievať, že tento pilier, ako aj akt, ktorý na ňom spočíva, sú zákonné a voči nemu preukázané (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C‑310/97 P, Zb. s. I‑5363, body 57 až 63).
51 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba preskúmať, či v predmetnom prípade žalobné dôvody uvádzané žalobcom, ak by boli dôvodné, postačujú na vyvrátenie výroku napadnutého rozhodnutia a mohli by podržať žalobu, ktorá by prípadne mohla viesť k jeho zrušeniu. Za predpokladu, že by riadne vznesené žalobné dôvody neboli ani ako celok spôsobilé odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia, boli by irelevantné a žaloba ako celok by bola tiež nedôvodná (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1997, EFMA/Rada, T‑121/95, Zb. s. II‑2391, body 115 až 122).
52 V tejto súvislosti treba najprv zistiť, aký je skutočný rozsah tejto žaloby, a to tým, že preskúmame prípadnú neprípustnosť niektorých žalobných dôvodov, o ktorých žalobca tvrdí, že ich uviedol.
O odkaze na žalobné dôvody uvedené vo veci T‑210/01
53 Bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, odvoláva sa Komisia na neprípustnosť niektorých špecifických aspektov žaloby. V každom prípade je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sú podmienky prípustnosti žaloby prekážkami konania z dôvodu verejného záujmu, ktoré súd Spoločenstva môže a prípadne musí uplatniť z úradnej povinnosti (uznesenia Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, Michailidis a i./Komisia, T‑100/94, Zb. s. II‑3115, bod 49, a z 25. októbra 2001, Métropole Télévision – M 6/Komisia, T‑354/00, Zb. s. II‑3177, bod 27; v tomto zmysle pozri tiež uznesenie Súdneho dvora z 5. júla 2001, Conseil national des professions de l’automobile a i./Komisia, C‑341/00 P, Zb. s. I‑5263, bod 32).
54 Podľa článku 21 štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí žaloba obsahovať najmä „predmet konania“ a „zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená“. Navyše podľa článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku „uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych prvkoch alebo na skutočnostiach, ktoré sa objavili v priebehu konania“. Z uvedených ustanovení vyplýva, že akýkoľvek žalobný dôvod, ktorý nebol dostatočne vyjadrený v návrhu na začatie konania, treba pokladať za neprípustný. Judikatúra výslovne potvrdzuje, že ak ide o prekážku konania z dôvodu verejného záujmu, túto neprípustnosť môže Súd prvého stupňa podľa potreby uplatniť aj bez návrhu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T‑231/99, Zb. s. II‑2085, bod 154).
55 Okrem toho z judikatúry vyplýva, že zhrnutie dôvodov žalobcu musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť jeho vyjadrenie k žalobe a Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií (rozsudky Súdu prvého stupňa z 24. februára 2000, ADT Projekt/Komisia, T‑145/98, Zb. s. II‑387, bod 66, a zo 16. marca 2004, Danske Busvognmænd/Komisia, T‑157/01, Zb. s. II‑917, bod 45). Podobné požiadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu žalobného dôvodu uvádza výhrada (rozsudok zo 14. mája 1998, Mo Och Domsjö/Komisia, T‑352/94, Zb. s. II‑1989, bod 333).
56 Okrem toho podľa ustálenej judikatúry je v záujme zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti potrebné, ak má byť žaloba prípustná, aby všetky zásadné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založená, aspoň sumárne, ale koherentne a zrozumiteľne vyplývali zo znenia samotnej žaloby (pozri rozsudok Súdneho dvora z 9. januára 2003, Taliansko/Komisia, C‑178/00, Zb. s. I‑303, bod 6; rozsudky Súdneho dvora zo 6. mája 1997, Guérin automobiles/Komisia, T‑195/95, Zb. s. II‑679, body 20 a 21; ADT Projekt/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 66; uznesenie Súdu prvého stupňa z 25. júla 2000, RJB Mining/Komisia, T‑110/98, Zb. s. II‑2971, bod 23 a tam citovanú judikatúru; rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. apríla 2003, Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, T‑195/00, Zb. s. II‑1677, bod 26, a Danske Busvognmænd/Komisia, už citovaný v bode 55 vyššie, bod 45; v tomto zmysle pozri tiež rozsudky Súdneho dvora z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 561, 588, a z 5. marca 1991, Grifoni/CEEA, C‑330/88, Zb. s. I‑1045, body 17 a 18).
57 V tejto súvislosti, hoci obsah žaloby môže byť v špecifických bodoch podopretý a doplnený odkazmi na výpisy z listín, ktoré sú k nej pripojené, celkový odkaz na iné písomnosti, aj keď pripojené k žalobe, nemôže zhojiť nedostatok zásadných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byť v zmysle vyššie spomínaných ustanovení uvedené v žalobe (uznesenie Súdu prvého stupňa z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, T‑154/98, Zb. s. II‑1703, bod 49). Súdu prvého stupňa navyše neprináleží, aby v prílohách hľadal a identifikoval žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za konštitutívne prvky žaloby, keďže prílohy majú čisto dôkaznú a pomocnú funkciu (rozsudok Joynson/Komisia, už citovaný v bode 54 vyššie, bod 154; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T‑84/96, Zb. s. II‑2081, bod 34, a z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T‑305/94 až T‑307/94, T‑313/94 až T‑316/94, T‑318/94, T‑325/94, T‑328/94, T‑329/94 a T‑335/94, Zb. s. II‑931, bod 39, v tomto bode nebol v odvolacom konaní zrušený Súdnym dvorom v rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, Zb. s. I‑8375).
58 Žalobca sa však odvoláva na viacero rozsudkov, v ktorých súd Spoločenstva umožnil odkaz na listiny predložené tomu istému súdnemu orgánu v iných veciach (pozri bod 40 vyššie). Podľa žalobcu nemožno odkaz na písomnosti predložené tomu istému sudcovi v inej veci považovať za neprípustný.
59 Judikatúra uvedená v bode 40 vyššie, na ktorú sa odvoláva žalobca, aby odôvodnil takýto odkaz, však nemôže priviesť Súd prvého stupňa k tomu, aby v predmetnom prípade neaplikoval vyššie vyslovené pravidlo, podľa ktorého musia byť žalobné dôvody žalobcu zhrnuté v samotnej žalobe. Súd prvého stupňa zdôraznil vo svojom rozsudku ICI/Komisia, už citovanom v bode 40 vyššie (bod 45), že judikatúra Súdneho dvora v tejto súvislosti zohľadňuje osobitosti každého jednotlivého prípadu, a na podporu tohto tvrdenia citoval rozsudky z 29. novembra 1956, Charbonnages de Beeringen a i./Vysoký úrad (9/55, Zb. s. 325, 352); z 8. júla 1965, Prakash/Komisia (19/63 a 65/63, Zb. s. 677, 693); z 13. júla 1965, Lemmerz-Werke/Vysoký úrad (111/63, Zb. s. 835, 858); z 28. apríla 1971, Lütticke/Komisia (4/69, Zb. s. 325, bod 2), a Forges de Thy‑Marcinelle a Monceau/Komisia, už citovaný v bode 42 vyššie (bod 4).
60 V tomto ohľade treba predovšetkým konštatovať, že taký prístup, ktorý umožňuje odkaz na žalobu podanú v inej veci, je v zásade nezlučiteľný s judikatúrou citovanou v bodoch 55 až 57 vyššie, podľa ktorej musí samotná žaloba obsahovať zhrnutie žalobných návrhov, ktoré najmä umožňuje Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií.
61 A hoci súd Spoločenstva v niektorých prípadoch pripustil, aby boli žalobné dôvody uplatnené prostredníctvom odkazu na inú vec (rozsudok Forges de Thy‑Marcinelle a Monceau/Komisia, už citovaný v bode 42 vyššie, a rozsudok Marcato/Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie), v iných túto možnosť zamietol (pozri rozsudok Charbonnages de Beeringen a i./Vysoký úrad, už citovaný v bode 59 vyššie, a rozsudok Prakash/Komisia, už citovaný v bode 59 vyššie), ale neuviedol, prinajmenšom nie explicitne, ktoré kritérium je z hľadiska tejto voľby rozhodujúce.
62 Je potrebné zdôrazniť, že vo všetkých veciach, v ktorých boli vydané rozsudky, na ktoré sa odvoláva žalobca alebo ktoré sú citované v bode 45 rozsudku ICI/Komisia, už citovaného v bode 40 vyššie, a v ktorých súd Spoločenstva súhlasil s tým, aby sa žalobné dôvody, ktoré neboli výslovne uvedené v žalobe, považovali za platne uvedené na základe odkazu, žalobca odkázal na svoje vlastné písomnosti v inej veci.
63 Ako už bolo zdôraznené vyššie, v predmetnej veci žalobca vo svojej žalobe odkázal na návrh, ktorý v ten istý deň podal iný žalobca, a síce GE.
64 Ak by sme totiž uznali prípustnosť žalobných dôvodov, ktoré neboli v žalobe výslovne uvedené z dôvodu, že už boli uvedené treťou osobou v inej veci, na ktorú sa návrh odvoláva, znamenalo by to dovoliť obchádzanie záväzných požiadaviek článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktoré sa spomínajú v bode 54 vyššie.
65 Navyše treba zdôrazniť, že GE bol vo veci T‑210/01 zastúpený inými poradcami ako žalobca v predmetnej veci. Okrem toho návrh GE nie je pripojený k žalobe, ktorú podal žalobca v predmetnej veci. Tieto okolnosti len posilňujú záver z predchádzajúceho bodu, keďže potvrdzujú odlišnú a autonómnu povahu tejto žaloby vo vzťahu k žalobe evidovanej pod číslom T‑210/01.
66 Tiež treba pripomenúť, že každý účastník konania je sám zodpovedný za obsah svojich podaní, čo je zásada zakotvená najmä v článku 43 ods. 1 rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok ICI/Komisia, už citovaný v bode 40 vyššie, bod 46). A hoci žalobca uvádza, že poznal predbežnú verziu návrhu GE, netvrdí, že v čase podania svojej vlastnej žaloby vedel, aký je presný obsah definitívnej žaloby GE, na ktorú sa odvolal. V rozpore s požiadavkami riadneho výkonu spravodlivosti teda odkaz na žalobu GE neumožňoval Súdu prvého stupňa s dostatočnou presnosťou identifikovať žalobné dôvody, ktoré mal prejednať na základe podania žaloby v predmetnej veci.
67 Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti a bez toho, aby bolo v predmetnej veci potrebné riešiť otázku, za akých okolností môže mať prípadne žalobca právo uviesť žalobné dôvody prostredníctvom odkazu na vlastné písomnosti v inej veci, treba konštatovať, že identita účastníkov konania, a najmä žalobcu v obidvoch veciach, je základnou podmienkou prípustnosti žalobných dôvodov, ktoré boli údajne vznesené prostredníctvom odkazu na písomnosti v inej veci.
68 Z uvedeného vyplýva, že odkaz žalobcu na návrh predložený GE vo veci T‑210/01 nemá za účinok začlenenie žalobných dôvodov GE v uvedenej veci do návrhu žalobcu v tejto veci.
O návrhu na spojenie vecí
69 Na podporu svojho návrhu na spojenie tejto veci s vecou T‑210/01 žalobca uvádza, že aj za predpokladu, že by odkaz na žalobu GE použitý v jeho žalobe neumožňoval považovať žalobné dôvody, ktoré chcel uviesť vo vzťahu k iným aspektom veci než skupinovým predajom, toto spojenie vecí by umožnilo vyplniť prípadné medzery, ktorými je poznačená prípustnosť jeho vlastnej žaloby. Na pojednávaní sa žalobca odvolával na rozsudok Forges de Thy‑Marcinelle a Monceau/Komisia, už citovaný v bode 42 vyššie (bod 4), ako aj na judikatúru, ktorú opísal ako judikatúru siahajúcu do počiatkov histórie súdnictva Spoločenstva.
70 Pokiaľ ide o následky prípadného spojenia vecí T‑209/01 a T‑210/01, treba na úvod pripomenúť, že podľa článku 50 rokovacieho poriadku:
„Predseda Súdu prvého stupňa môže, po vypočutí účastníkov konania a generálneho advokáta, nariadiť spojenie niekoľkých vecí, ktoré majú ten istý predmet konania, na spoločné konanie, z dôvodu spojitosti medzi týmito vecami pre účely písomnej alebo ústnej časti konania alebo pre účely vyhlásenia jedného konečného rozsudku. Môže tiež rozhodnúť o rozdelení spojených vecí na samostatné konania. Predseda môže postúpiť tieto otázky na rozhodnutie Súdu prvého stupňa.“
71 Ako už Súdny dvor zdôraznil v rozsudku z 21. júna 2001 Moccia Irme a i./Komisia (C‑280/99 P až C‑282/99 P, Zb. s. I‑4717, bod 66), z tohto ustanovenia vyplýva, že nariadenie spojenia vecí nemá vplyv na nezávislosť a autonómiu vecí, ktorých sa týka, keďže je vždy možné rozhodnúť o ich rozdelení. A tak v tomto rozsudku Súdny dvor dospel k záveru, že je neprípustné, aby sa dvaja žalobcovia pred Súdnym dvorom opreli o žalobné dôvody, ktoré neboli uvedené v konaní na prvom stupni, napriek tomu, že ich veci boli na Súde prvého stupňa spojené s inými vecami, v ktorých iní žalobcovia tieto žalobné dôvody uviedli (body 61 až 68 rozsudku).
72 Takisto je nevyhnutné konštatovať, že spojenie vecí je opatrenie, ktoré predseda, prípadne Súd prvého stupňa, môže nariadiť podľa článku 50 rokovacieho poriadku, ale nemusí, ani keď to účastníci konania navrhujú, keďže na toto rozhodnutie sa vťahuje jeho voľná úvaha o najvhodnejšom spôsobe zabezpečenia priebehu konania. Z toho vyplýva, že ak by sme pripustili tvrdenie žalobcu, znamenalo by to, že procesné rozhodnutie predsedu, ktoré patrí do jeho voľnej úvahy, by mohlo rozšíriť rozsah žaloby a mať tak rozhodujúci vplyv na výsledok súdneho konania; tým by bol do konania vnesený arbitrárny prvok.
73 Pokiaľ ide o rozsudok Charbonnages de Beeringen a i./Vysoký úrad, už citovaný v bode 59 vyššie, treba zdôrazniť, že keď Súdny dvor potvrdil, že všeobecný odkaz na to, čo bolo povedané v inej veci, nestačí nato, aby bola žaloba prípustná, a to tým menej, ak bol odkaz urobený bez súčasného návrhu na spojenie vecí, neusúdil tým, že ak by bol návrh na spojenie vecí podaný vo vhodnej chvíli, bola by žaloba prípustná. Naopak, obmedzil sa na konštatovanie, že vo veci, ktorú prejednáva, absencia takéhoto návrhu vyzývajúceho Súdny dvor, aby veci prejednal spoločne, potvrdzuje nedostatočnosť celkového odkazu, ktorý bol v žalobe urobený na žalobu podanú treťou osobou.
74 Navyše, pokiaľ ide o to, že Súdny dvor v rozsudku Forges de Thy‑Marcinelle a Monceau/Komisia, už citovaný v bode 42 vyššie, usúdil, že „prípustnosť druhej žaloby prekrýva neprípustnosť prvej“ treba zdôrazniť, že v danej veci podala žaloby tá istá osoba, zatiaľ čo v predmetnej veci sa chce žalobca oprieť o žalobné dôvody uvádzané treťou osobou.
75 A tak bez toho, aby bolo v predmetnej veci potrebné rozhodnúť o prípadných účinkoch spojenia dvoch žalôb podaných tým istým žalobcom, postačí konštatovať, že spojenie dvoch vecí, v ktorých sú žalobcovia rôzne osoby, nemôže zmeniť rozsah žaloby, ktorú každý z nich podal oddelene, a to pod hrozbou porušenia nezávislosti a autonómie ich rôznych žalôb (pozri analogicky rozsudok Moccia Irme a i./Komisia, už citovaný v bode 71 vyššie, bod 66).
76 V predmetnej veci je preto možné zohľadniť len tie žalobné dôvody, ktoré sú uvedené inak než len údajne na základe celkového odkazu na žalobu GE.
77 Za predmetných okolností nie je namieste spojiť túto vec s vecou T‑210/01. Návrh, ktorý v tomto smere sformuloval žalobca vo svojej žalobe, sa teda zamieta.
O relevantnosti žalobných dôvodov uvádzaných v predmetnej veci
78 Druhé tvrdenie žalobcu v tejto súvislosti spočíva v tom, že dôvody týkajúce sa skupinových predajov sú kľúčovým prvkom napadnutého rozhodnutia, bez ktorého by tento akt neobstál.
79 Je potrebné pripomenúť, že z článku 2 ods. 3 nariadenia č. 4064/89 vyplýva, že ak nejaká oznámená koncentrácia vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie čo i len na jedinom trhu, čoho dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, Komisia ju musí v zásade zakázať, dokonca aj vtedy, ak koncentrácia nespôsobuje žiadnu inú prekážku hospodárskej súťaže. Ak Komisia následne preskúma viacero trhov a dospeje k záveru, že bude vytvorené alebo posilnené dominantné postavenie na viacerých z nich, čo spôsobí významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže, treba konštatovať, že s výhradou výslovných vyjadrení opačného významu v rozhodnutí sa domnieva, že situácia na každom z týchto trhov vyplývajúca z koncentrácie by sama osebe odôvodňovala zákaz oznámenej koncentrácie.
80 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súd prvého stupňa v rozsudku Schneider Electric/Komisia, už citovanom v bode 49 vyššie (body 404 až 420), zdôraznil, že chyby zistené v danej veci týkajúce sa analýzy rôznych národných trhov nemôžu samy osebe stačiť na spochybnenie výhrad, ktoré Komisia vzniesla vo vzťahu k rôznym francúzskym sektorovým trhom. Analýzu, ktorá bola na pozadí rozhodnutia Komisie vedúceho k zákazu predmetnej koncentrácie, preto nebolo možné vo vzťahu k týmto trhom považovať za nedostatočnú len z dôvodu, že boli zistené chyby týkajúce sa iných trhov.
81 Rovnako ak Komisia zistí, že na jednom trhu sa vytvorí alebo posilní dominantné postavenie z viacerých odlišných a autonómnych dôvodov, treba sa v zásade domnievať, ak v relevantnom odôvodnení rozhodnutia Komisie nie je uvedené niečo iné, že každý z uvedených dôvodov by sám osebe viedol Komisiu k takémuto konštatovaniu. To platí o to viac, ak z autonómneho opisu takéhoto prvku odôvodnenia vyplýva, že on sám ako taký stačí nato, aby sa preukázalo, že podmienky hospodárskej súťaže na relevantnom trhu by sa kvalitatívne alebo podstatne zmenili.
82 V predmetnom prípade Komisia v bode 567 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia spresnila, že treba dospieť k záveru, že „plánovaná koncentrácia by viedla k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia na trhu s motormi [pre veľké obchodné lietadlá], prúdovými motormi pre [veľké] regionálne prúdové lietadlá, motormi pre obchodné prúdové lietadlá, leteckými a neleteckými výrobkov, ako aj malými námornými plynovými turbínami, ktorého následkom by boli významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu.“
83 Ako Komisia zdôraznila vo svojom vyjadrení k žalobe, v napadnutom rozhodnutí nevytvorila hierarchiu problémov hospodárskej súťaže, ktoré zistila na každom z preskúmaných trhov a ktoré vymenovala v rámci záveru vysvetleného v predchádzajúcom bode. Preto treba z napadnutého rozhodnutia vyvodiť, že každá časť jeho odôvodnenia, a najmä analýza každého z trhov vymenovaných v uvedenom bode, skutočne predstavuje autonómny pilier napadnutého rozhodnutia.
84 Tento záver je posilnený detailným preskúmaním rôznych bodov odôvodnenia Komisie.
85 V tejto súvislosti treba konštatovať, že úvahy týkajúce sa horizontálneho prekrývania vyplývajúceho z oznámenej koncentrácie na trhu s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá, trhu s prúdovými motormi pre obchodné lietadlá a trhu s malými plynovými turbínami sa nemôžu vzájomne posilňovať vzhľadom na absenciu hospodárskeho prepojenia týchto trhov. Najmä vytvorenie dominantného postavenia na trhu s malými námornými plynovými turbínami nemôže ovplyvniť, ani byť ovplyvnené vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia na rôznych trhoch s turbínovými motormi a inými leteckými zariadeniami, keďže v oboch prípadoch ide o výrobky patriace do rôznych obchodných odvetví.
86 Navyše treba v tomto ohľade zdôrazniť, že v odôvodneniach č. 428 až 431 s nadpisom „a) Horizontálne prekrývanie na existujúcich platformách“ Komisia popísala bezprostredné účinky koncentrácie na trhu s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá vyplývajúcej z takéhoto prekrývania. V tomto opise sa odvoláva na vplyv GE Capital a GECAS, čo je faktor posilňujúci už predtým existujúce dominantné postavenie GE na relevantnom trhu, a tento odkaz Komisia použila na zamietnutie tvrdenia účastníkov koncentrácie, podľa ktorého monopolné postavenie vytvorené ich fúziou je čisto štatistický fenomén. Naproti tomu sa Komisia v tomto kontexte neodvolala na svoje tvrdenie o skupinových predajoch. Táto téza bola uvedená, pokiaľ ide o trh s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá, len pod nadpisom „b) Účinky koncentrácie na budúce verejné obstarávania týkajúce sa platforiem“, ktorý obsahuje iný výklad, venovaný strednodobým a dlhodobým účinkom fúzie na uvedený trh. Z uvedeného vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že horizontálne prekrývanie na trhu s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá vyplývajúce z koncentrácie by okamžite posilnilo už existujúce dominantné postavenie nezávisle od akéhokoľvek faktoru, ktorý by toto postavenie mohol ovplyvniť v budúcnosti.
87 Pokiaľ ide o trh s malými plynovými turbínami, Komisia popísala horizontálne prekrývanie v osobitnej časti v odôvodneniach č. 476 a 477 napadnutého rozhodnutia predtým, ako v rôznych častiach preskúmala „vytlačenie konkurentov“ z trhu vertikálnou integráciou žalobcu s GE a „vytlačenie konkurentov“ vertikálnou integráciou jednak z trhu malých námorných plynových turbín, jednak z trhu elektronických výrobkov a riadiacich systémov žalobcu. Komisia v odôvodnení č. 476 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že táto koncentrácia by vytvorila subjekt so 65 až 80-percentným podielom na danom trhu, t. j. subjekt 4 až 5-krát väčší, ako je jeho najbližší konkurent. V odôvodnení č. 477 z toho vyvodzuje záver, že tento subjekt by bol ďaleko najdôležitejším aktérom na trhu s malými námornými plynovými turbínami, a uvádza dôvody, pre ktoré by hospodárska súťaž zo strany iných skutočných alebo potenciálnych aktérov na tomto trhu nebola účinná. Zo štruktúry a znenia tejto časti napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že podľa Komisie účinky koncentrácie popísané v prvej časti venovanej horizontálnemu prekrývaniu v oblasti turbín stačia na vytvorenie dominantného postavenia na tomto trhu nezávisle od iných faktorov, ktoré uzatvárajú trh, a teda ešte posilňujú toto postavenie.
88 V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že v predmetnom prípade žalobca nespochybnil ani tvrdenie Komisie o vytlačení konkurentov z trhu s malými námornými plynovými turbínami z dôvodu vertikálnej integrácie činností vo výrobe týchto výrobkov GE a činností vo výrobe riadiacich zariadení a iných súčiastok používaných v týchto turbínach žalobcu, ani tvrdenie o vylúčení konkurentov z trhu s malými námornými plynovými turbínami v dôsledku vertikálnej integrácie žalobcu s GE vzhľadom na finančnú silu GE (pozri odôvodnenia č. 478 až 484 napadnutého rozhodnutia, ako aj body 113 a 114 tohto rozsudku).
89 Pokiaľ ide o vylúčenie konkurentov z trhu v dôsledku vertikálnej integrácie výroby prúdových motorov pre veľké obchodné lietadlá s výrobou štartovacích zariadení žalobcu, Komisia výslovne v odôvodnení č. 419 napadnutého rozhodnutia uviedla, že nezávisle od následkov spôsobených skupinovými ponukami výrobkov by plánovaná koncentrácia posilnila dominantné postavenie GE na trhu s prúdovými motormi pre veľké obchodné lietadlá vzhľadom na vertikálne vylúčenie konkurenčných výrobcov motorov.
90 Žalobca však vo svojej replike zdôraznil, že Komisia v bode 51 vyjadrenia k žalobe potvrdila, že „okrem iného a predovšetkým, odôvodnenie rozhodnutia bolo založené na kombinácii právnych a skutkových okolností, ktoré ako celok (a len ako celok) viedli Komisiu k zákazu plánovanej koncentrácie“. Podľa žalobcu z tohto tvrdenia vyplýva, že napadnuté rozhodnutie môže uniknúť zrušeniu iba vtedy, ak sú všetky základné prvky, na ktorých spočíva, opodstatnené; to sa týka najmä analýzy skupinových predajov, ktorú v žalobe napáda detailným spôsobom.
91 Komisia však v bode 18 svojej dupliky potvrdila a na pojednávaní zopakovala, že každý z pilierov napadnutého rozhodnutia by bol stačil na odôvodnenie zákazu oznámenej koncentrácie. Na pojednávaní označila svoje vlastné tvrdenie citované v predchádzajúcom bode za „nešťastné“ a zdôraznila, že toto tvrdenie je súčasťou analýzy vypracovanej ako odpoveď na tvrdenia žalobcu, že rozhodnutie „z veľkej časti“ spočíva na dvoch teóriách, a síce po prvé o údajnej finančnej sile GE a jeho vertikálnej integrácii v oblasti finančných služieb, nákupu lietadiel, lízingu a popredajných činností a po druhé o budúcej praxi skupinových predajov.
92 Toto vysvetlenie Komisie treba prijať.
93 Skutočne, body 48 až 51 vyjadrenia k žalobe celkovo vyznievajú tak, že zámerom Komisie bolo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že skutočným základom napadnutého rozhodnutia boli len tieto dve „teórie“ a že ostatné protisúťažné aspekty oznámenej koncentrácie analyzované v tomto akte boli vylúčené.
94 Okrem toho, ako Komisia správne zdôraznila na pojednávaní, Súdu prvého stupňa prináleží preveriť zákonnosť samotného rozhodnutia so zreteľom na dôvody uvedené v tomto akte, a nie na to, čo bolo v tejto súvislosti uvedené vo vyjadrení k žalobe. Iste, Komisia sa vo vyjadrení k žalobe vyslovila dvojzmyselne, takže toto jej vyjadrenie by sa dalo vykladať tak, že už netvrdí, že každý prvok jej analýzy môže postačovať na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Ale keďže v duplike aj na pojednávaní spresnila, že jej postoj je iný, nie je namieste vykladať napadnuté rozhodnutie takto, t. j. v rozpore s tým, čo vyplýva z jeho znenia, štruktúry a všeobecného systému (pozri body 79 až 85 vyššie).
95 Na pojednávaní žalobca tiež tvrdil, že Súdny dvor by sa mal obmedziť na preskúmanie toho, či bol stav hospodárskej súťaže, ako ho konštatovala Komisia, odlišný od stavu, ktorý by skutočne vyplynul z koncentrácie. Ak by v tomto ohľade existovali značné rozdiely, muselo by byť napadnuté rozhodnutie zrušené. Touto argumentáciou žalobca v podstate tvrdí, že je na Komisii, aby rozhodla, či treba koncentráciu zakázať, ak Súd prvého stupňa zamietol jej analýzu vo vzťahu k niektorým trhom. Podľa tejto argumentácie by Súdu prvého stupňa neprináležalo potvrdiť rozhodnutie o zákaze tým, že by závery Komisie nahradil svojím vlastným všeobecným záverom.
96 Ako však bolo zdôraznené v bode 79 vyššie, Komisia musí zakázať koncentráciu, ak sú splnené kritériá uvedené v článku 2 ods. 3 nariadenia č. 4064/89. Rozhodnutie o zákaze preto nemožno zrušiť z dôvodu, že žalobca preukázal existenciu jednej alebo viacerých chýb, ktorými je poznačená analýza vo vzťahu k jednému alebo viacerým trhom, ak tak či tak z rozhodnutia o zákaze vyplýva, že oznámená koncentrácia spĺňa uvedené kritériá vo vzťahu k jednému alebo viacerým trhom (pozri body 48 až 50 a 79 až 81 vyššie). Najmä ak nie sú dôvody týkajúce sa týchto ostatných trhov v žalobe spochybnené, treba sa na účely tejto žaloby domnievať, že sú dôvodné. Vyvodením následkov z vecného rozsahu žaloby teda Súd prvého stupňa nenahrádza hodnotenia Komisie svojimi hodnoteniami, pretože práve tie rozhodnutia samotnej Komisie, ktoré neboli spochybnené, naďalej tvoria základ tohto aktu.
97 V rámci svojej argumentácie zopakovanej v bode 78 vyššie žalobca tiež na pojednávaní zdôraznil, že Komisia najmä počas správneho konania vzbudila dojem, že riziko skupinových predajov v čase po koncentrácii je v danej veci rozhodujúcim aspektom. Tento dojem skreslil celé správne konanie a obral účastníkov koncentrácie o možnosť navrhnúť záväzky, ktoré by mohli vyriešiť iné problémy. Práve z tohto dôvodu sa žalobca v žalobe zameral na účinky konglomerátu, ktoré by údajne vyplynuli z koncentrácie.
98 Tieto tvrdenia, prvýkrát žalobcom uvedené na pojednávaní, sú novým žalobným dôvodom. Keďže tento žalobný dôvod súvisí s údajným postojom Komisie počas správneho postupu, žalobca ho jednoznačne mohol uviesť v žalobe, na základe ktorej sa začalo konanie. Tento žalobný dôvod je preto neprípustný na základe článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku.
99 V každom prípade Komisia vo svojom oznámení o výhradách z 8. mája 2001 jasne uviedla výhrady týkajúce sa všetkých protisúťažných účinkov fúzie, najmä tie, ktoré sa týkajú horizontálnych a vertikálnych účinkov z nej vyplývajúcich, ktoré boli následne použité v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä body 118 až 122, 124 až 126, 459 až 471, 473, 474, 578 až 586 a 612 až 633 tohto oznámenia). Je potrebné sa domnievať, že v oblasti kontroly koncentrácií nemôže byť Komisia povinná – nad rámec povinnosti vysvetliť výhrady, ktoré obsahuje jej oznámenie a uplatniť nové výhrady v prípade, že doplní toto oznámenie – naznačiť svoje uvažovanie o prípadnom riešení predtým zistených problémov v čase medzi zaslaním tohto oznámenia a prijatím konečného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Sandoz/Komisia, 53/69, Zb. s. 845, bod 14, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, body 192 a 193, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. marca 1999, Assicurazioni Generali a Unicredito/Komisia, T‑87/96, Zb. s. II‑203).
100 Navyše, keďže žalobca ani netvrdil, že by bol dostal presné, bezpodmienečné a súhlasné ubezpečenia pochádzajúce z autorizovaných a dôveryhodných zdrojov Komisie, pokiaľ ide o jej odstúpenie od určitých výhrad, nemôže sa v predmetnom prípade uplatniť zásada legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. júla 1999, Forvass/Komisia, T‑203/97, Zb. VS s. I‑A‑129 a II‑705, bod 70 a tam citovanú judikatúru, a z 18. januára 2000, Mehibas Dordtselaan/Komisia, T‑290/97, Zb. s. II‑15, bod 59).
101 Napokon treba pre všetky prípady zdôrazniť, že pokiaľ ide o trh s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá, Komisia v odôvodnení č. 20 napadnutého rozhodnutia konštatovala osobitný význam týchto lietadiel v kontexte Spoločenstva, keďže tieto lietadlá predstavovali 14 % celkovej európskej flotily roku 1992 a 33 % roku 1998. V odôvodnení č. 431 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že význam tohto trhu, na ktorom by mal subjekt – výsledok fúzie monopolné postavenie, by mal za následok, že letecké spoločnosti by boli od tohto subjektu stále viac a viac závislé.
102 S ohľadom na predchádzajúce skutočnosti treba zamietnuť tvrdenia žalobcu, že vecné výhrady, ktoré vzniesol k účinkom konglomerátu, hlavne k skupinovým predajom, stačia na odôvodnenie zrušenia napadnutého rozhodnutia.
103 Je nutné konštatovať, že protisúťažné horizontálne a vertikálne účinky koncentrácie zdôraznené v napadnutom rozhodnutí nie sú v rámci všeobecného systému napadnutého rozhodnutia subsidiárnymi dôvodmi a sú dostačujúcou oporou pre zákaz oznámenej koncentrácie.
104 Žaloba preto môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak žalobné dôvody výslovne uvedené v samotnej žalobe spochybnia závery Komisie vo vzťahu ku každému autonómnemu aspektu preskúmanému v napadnutom rozhodnutí, a najmä k protisúťažným horizontálnym a vertikálnym účinkom, ktoré sa v ňom konštatujú.
O rozsahu žaloby
105 Napokon je potrebné v tomto ohľade preskúmať tvrdenia žalobcu o tom, že v žalobe v časti označenej ako „Zhrnutie rozhodnutia“ uviedol výhrady týkajúce sa horizontálnych a vertikálnych protisúťažných účinkov koncentrácie konštatovaných v napadnutom rozhodnutí. Treba preskúmať, či tieto pripomienky žalobcu možno kvalifikovať ako žalobné dôvody.
106 V tejto súvislosti treba hneď na úvod konštatovať, že údaje obsiahnuté v nejakej žalobe o neplatnosť v časti označenej „Zhrnutie rozhodnutia“ nie sú na prvý pohľad určené na to, aby predstavovali autonómne žalobné dôvody spôsobilé vyvolať zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale skôr na popis sporného aktu. A priori však nie je možné vylúčiť, že by táto časť žaloby mohla obsahovať výklad jedného alebo viacerých dôvodov zrušenia aktu. Určitá pasáž však s takýmto označením sa prípadne môže považovať za žalobný dôvod len vtedy, ak z nej jednoznačne a jasne vyplýva, že bez ohľadu na štruktúru žaloby a umiestnenie pasáže v rámci všeobecného systému žaloby, má nielen popisnú funkciu, ale aj spochybňuje platnosť zistení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí.
107 V ďalších bodoch sú postupne skúmané tvrdenia obsiahnuté v žalobe v časti označenej ako „Zhrnutie rozhodnutia“, ktoré sa týkajú každého z hlavných pilierov napadnutého rozhodnutia.
– Horizontálne prekrývanie na trhu s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá
108 V tejto súvislosti sa žalobca v bode 30 žaloby obmedzuje na nasledujúce konštatovanie:
„… Komisia pripúšťa, že zvýšenie podielu na trhu vyplývajúce z fúzie, je ‚skôr menšie‘ a došlo by k nemu v kontexte údajne už existujúceho dominantného postavenia GE. Tvrdenia o tom, že integrácia GE a Honeywell by bránila zákazníkom v požívaní výhod z cenovej konkurencie‘ (čo sa zdá byť v rozpore so záverom, že GE už má na trhu dominantné postavenie) a týmto dvom by poskytla ‚výnimočnú výhodu uznávania pre budúce platformy‘, preto nezavážia alebo závažia len málo.“
109 Z týchto tvrdení vyplýva, že žalobca sa domnieva, že dôvody napadnutého rozhodnutia týkajúce sa tohto trhu popisujú zmenu konkurenčného prostredia, ktorá je málo významná. V každom prípade základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých v tomto ohľade spočíva žaloba, nevyplývajú koherentne a zrozumiteľne z pasáže citovanej v predchádzajúcom bode, a to ani len sumárne. V skutočnosti sa žalobca obmedzuje na zdôraznenie malého významu horizontálnych protisúťažných účinkov, ktoré Komisia zistila vo veci horizontálnych účinkov na trhu s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá, bez toho, aby vysvetlil, aké sú podľa neho právne následky takéhoto tvrdenia.
110 Z predmetnej pasáže najmä nie je možné vyvodiť, či postoj žalobcu spočíva v tvrdení, že koncentrácia nemôže nijako posilniť „údajné“ už existujúce dominantné postavenie GE na trhu alebo či ho môže posilniť len v bezvýznamnej miere, na ktorú sa vzťahuje pojem „de minimis“, alebo napokon či by posilnenie tohto dominantného postavenia nemalo za následok vznik závažných prekážok efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti. Za týchto okolností Súdu prvého stupňa neprináleží doplniť túto časť žaloby tým, že by sám zvolil vhodnú právnu kvalifikáciu týchto príliš vágnych kritík žalobcu.
111 Pasáž v bode 30 žaloby uvedená pod nadpisom „Zhrnutie rozhodnutia“ teda nie je dostatočne jasná a presná nato, aby predstavovala vyjadrenie žalobného dôvodu v zmysle článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku a judikatúry, ktorá ho vykladá (pozri najmä bod 55 vyššie).
112 A preto bez ohľadu na situáciu, pokiaľ ide o iné trhy preskúmané v napadnutom rozhodnutí, treba konštatovať, že analýza Komisie vo veci horizontálneho prekrývania na trhu s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá nebola v žalobe spochybnená a musí sa teda na účely toho konania považovať za podloženú.
– Horizontálne prekrývanie na trhu s malými námornými plynovými turbínami
113 V tejto súvislosti sa žalobca v bode 39 žaloby obmedzil na nasledujúce konštatovanie:
„Pokiaľ ide o malé námorné plynové turbíny, Komisia dospela k názoru, že fúzia by viedla k vytvoreniu dominantného postavenia, pretože: i) subjekt – výsledok fúzie by mal 65 až 80-percentný podiel na trhu; ii) prevaha Honeywell na trhu by bola posilnená jeho spojením s finančnými kapacitami GE a vertikálnou integráciou; a iii) GE by mohol uplatňovať značný vplyv na svojich konkurentov prostredníctvom činnosti Honeywell, ktorá spočíva v dodávaní zásadných súčiastok konkurentom.“
114 Je nutné konštatovať, že táto pasáž je iba čistým a jednoduchý popisom zistení o tomto trhu v napadnutom rozhodnutí a neobsahuje ani najmenší prvok, ktorý by sa mohol vykladať ako žalobný dôvod neplatnosti v súlade s požiadavkami článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku. A preto treba aj tu konštatovať, že bez ohľadu na situáciu, pokiaľ ide o ostatné trhy preskúmané v napadnutom rozhodnutí, analýza Komisie týkajúca sa horizontálneho prekrývania na trhu s malými námornými plynovými turbínami nebola v žalobe spochybnená a musí sa teda na účely tohto konania považovať za podloženú.
– Vertikálna integrácia činností vo výrobe štartovacích zariadení
115 Pokiaľ ide o vertikálnu integráciu činností vo výrobe štartovacích zariadení žalobcu s činnosťami vo výrobe prúdových motorov pre veľké obchodné lietadlá GE, žalobca sa v bode 29 žaloby obmedzuje na popis relevantných odôvodnení napadnutého rozhodnutia:
„Pokiaľ ide o trh s prúdovými motormi pre veľké obchodné lietadlá, Komisia usúdila, že GE už má na tomto trhu, na ktorom je prítomnosť Honeywell nulová, dominantné postavenie. Komisia dospela k záveru, že fúzia by posilnila dominantné postavenie GE, pretože:… iii) subjekt – výsledok fúzie by mal dôvod a možnosť brániť iným výrobcom, aby s ním súťažili, keďže Honeywell je významný dodávateľ štartovacích zariadení.“
116 Opätovne je nutné konštatovať, že tento popis neobsahuje ani len najmenší prvok, ktorý by sa mohol vykladať ako žalobný dôvod zrušenia v súlade s požiadavkami článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku. Záver Komisie o posilnení dominantného postavenia GE na trhu s prúdovými motormi pre veľké obchodné lietadlá z dôvodu postavenia žalobcu vo výrobe štartovacích zariadení sa teda tiež musí pokladať za oprávnený na účely tohto konania.
117 Treba preto konštatovať, že bez ohľadu na situáciu, pokiaľ ide o ostatné trhy preskúmané v napadnutom rozhodnutí, analýza Komisie týkajúca sa vertikálnej integrácie činností vo výrobe štartovacích zariadení nebola v žalobe spochybnená a musí sa na účely toho konania považovať za podloženú.
– Účinky konglomerátu vyplývajúce z vertikálnej integrácie
118 Napokon pokiaľ ide o účinky konglomerátu vyplývajúce z vertikálnej integrácie žalobcu s dcérskymi spoločnosťami GE, konkrétne s GECAS, GECCAG a GE Capital, žalobca sa vecne zaoberá jedine možnosťou krížového financovania vzhľadom na finančnú silu GE Capital. Pokiaľ ide o možnosť ovplyvňovať výber zákazníkov tak, aby boli uprednostnené motory GE a letecké a neletecké výrobky žalobcu, žalobca po stručnom opise tejto tézy Komisie v bode 43 žaloby tvrdí: „Táto teória je tak málo pravdepodobná, že sa ňou v tejto žalobe nebudeme viac zaoberať.“ Keďže žalobca neuvádza žiadne argumenty na spochybnenie opodstatnenosti dôvodov napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa vplyvu, ktorý by mohli uplatňovať GECAS a GECCAG ako nákupcovia lietadiel, treba ich na účely tohto konania považovať za opodstatnené.
– Horizontálne prekrývanie na trhu s prúdovými motormi pre obchodné lietadlá
119 Žalobca v bodoch 31 až 37 žaloby detailne komentoval a spochybnil najmä definíciu daného trhu, ako aj to, že Komisia sa opierala o číselné údaje týkajúce sa podielov na trhu. Bez ohľadu na fakt, že tieto tvrdenia sa nachádzajú v časti označenej „Zhrnutie rozhodnutia“ je nutné konštatovať, že skutkové a právne okolnosti uvedené v tejto súvislosti v žalobe stačia na to, aby predstavovali žalobný dôvod, ktorý by za predpokladu, že je dôvodný, mohol vyvrátiť analýzu Komisie obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o vytvorenie dominantného postavenia na tomto trhu, najmä vzhľadom na horizontálne protisúťažné účinky koncentrácie.
Záver
120 Žalobca nespochybnil viacero zo samostatných pilierov, ktoré tvoria základ zákazu koncentrácie. Najmä nenapadol zistenia týkajúce sa posilnenia už existujúceho dominantného postavenia GE na trhu s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá, ani vytvorenia dominantného postavenia na trhu s malými námornými plynovými turbínami vzhľadom na horizontálne prekrývanie sa činností týchto dvoch podnikov. Nespochybnil ani zistenia týkajúce sa posilnenia existujúceho dominantného postavenia GE na trhu s prúdovými motormi pre veľké obchodné lietadlá vzhľadom na vertikálnu integráciu výroby štartovacích zariadení žalobcu s výrobou uvedených prúdových motorov.
121 Dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré neboli napadnuté, sa preto musia na účely tohto konania považovať za opodstatnené. Vzhľadom na previazaný, ale samostatný charakter daných prvkov odôvodnenia, a teda skutočnosť, že každý z nich by v zásade sám osebe mohol odôvodniť zákaz koncentrácie, Komisia by nevyhnutne zakázala koncentráciu, ak by v napadnutom rozhodnutí uplatnila len tie zistenia protisúťažných účinkov, ktoré v predmetnej veci nie sú napadnuté. Z oznámenia o výhradách ani z napadnutého rozhodnutia najmä nevyplýva, že by sa téza Komisie o nezlučiteľnosti oznámenej koncentrácie zakladala výlučne, ba ani len hlavne, na jej analýze skupinových predajov.
122 Žalobné dôvody žalobkyne, ktoré sú prípustné, a za predpokladu, že sú dôvodné, ovplyvňujú dôvody napadnutého rozhodnutia týkajúce sa skupinových predajov, krížového financovania a horizontálnych účinkov na trhu s obchodnými lietadlami, sú irelevantné, lebo nemôžu viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v rámci tohto konania.
123 Z toho vyplýva, že aj za predpokladu, že by všetky právne dôvody a tvrdenia žalobcu boli dôvodné, nestačili by na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rámci tohto konania.
2. Porušenie procesných práv
Tvrdenia účastníkov konania
124 Žalobca ako jeden žalobný dôvod uviedol porušenie práva na obhajobu. V podstate tvrdí, že tým, že boli otázky krížového financovania medzi rôznymi činnosťami nového subjektu a otázky predátorských cien prvýkrát uvedené až v napadnutom rozhodnutí, Komisia tak porušila jeho právo na obhajobu.
125 Komisia na to v podstate odpovedá, že tieto dva aspekty predmetnej veci boli stručne uvedené v oznámení o výhradách z 8. mája 2001 a v každom prípade ich nemožno kvalifikovať ako samostatné výhrady.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
126 Je potrebné zdôrazniť, že údajné porušenie práva na obhajobu uvádzané v predmetnej veci sa vzťahuje výlučne na tie prvky napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca ďalej spochybnil v rámci iných žalobných dôvodov, konkrétne na skupinové predaje a krížové financovanie. A tak aj keby bol tento žalobný dôvod dôvodný, mohol by otriasť len tými piliermi odôvodnenia Komisie, proti ktorým sú namierené aj tieto iné žalobné dôvody. Tento žalobný dôvod preto nemôže mať žiaden vplyv na iné piliere predstavujúce základ napadnutého rozhodnutia.
127 Tento žalobný dôvod je preto irelevantný tak isto a z tých istých dôvodov ako ostatné žalobné dôvody žalobcu.
128 V každom prípade treba konštatovať, že v predmetnej veci boli obidva pojmy stručne uvedené v oznámení o výhradách a sú úzko prepojené na iné skutočnosti, ktoré sú predmetom v ňom obsiahnutého detailného rozboru, takže ich nie je možné považovať za autonómne výhrady. Za týchto okolností sa žalobca mohol voči týmto úvahám účinne brániť.
Záver
129 Za týchto okolností, keďže žalobca nespochybnil všetky piliere napadnutého rozhodnutia, z ktorých každý je jeho dostatočným právnym a faktickým základom, a aj za predpokladu, že by všetky žalobné dôvody žalobcu boli dôvodné, jeho žaloba by nemohla viesť k zrušeniu napadnutého aktu v rámci tohto konania.
130 Žaloba sa teda zamieta.
O trovách
131 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech a žalovaný, ako aj vedľajší účastníci konania Rolls‑Royce a Rockwell navrhli zaviazať žalobcu na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu vlastných trov konania a na náhradu trov žalobcu a vedľajších účastníkov konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá rozšírená komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca znáša vlastné trovy konania, ako aj trovy Komisie a vedľajších účastníkov konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. decembra 2005.
Obsah
Právny rámec
Okolnosti predchádzajúce sporu
Napadnuté rozhodnutie
Konanie
Návrhy účastníkov konania
Právny stav
1. O rozsahu žaloby a predmete sporu
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
Úvod
O odkaze na žalobné dôvody uvedené vo veci T‑210/01
O návrhu na spojenie vecí
O relevantnosti žalobných dôvodov uvádzaných v predmetnej veci
O rozsahu žaloby
– Horizontálne prekrývanie na trhu s prúdovými motormi pre veľké regionálne lietadlá
– Horizontálne prekrývanie na trhu s malými námornými plynovými turbínami
– Vertikálna integrácia činností vo výrobe štartovacích zariadení
– Účinky konglomerátu vyplývajúce z vertikálnej integrácie
– Horizontálne prekrývanie na trhu s prúdovými motormi pre obchodné lietadlá
Záver
2. Porušenie procesných práv
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
Záver
O trovách