Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 14. júla 2022 (1)

Vec C‑201/19 P

Servier SAS,

Servier Laboratories Ltd,

Les Laboratoires Servier SAS

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s perindoprilom, liekom na liečenie kardiovaskulárnych chorôb – Dohody o urovnaní patentových sporov uzavreté medzi laboratóriom vykonávajúcim činnosť v oblasti originálnych liekov, ktoré je majiteľom patentov a spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov – Potenciálna hospodárska súťaž – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa – Dĺžka trvania porušenia – Pojem jediného porušenia – Pokuty“

Obsah

I. Úvod

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Skutkový stav

1. Subjekty dotknuté prejednávanou vecou

2. Dotknutý výrobok a patenty

3. Patentové spory týkajúce sa perindoprilu a uvedenia generických verzií perindoprilu

a) Spory na EPÚ

b) Spory na vnútroštátnych súdoch

4. Dohody o urovnaní patentových sporov dotknuté prejednávanou vecou, ktoré uzavrela skupina Servier so spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov

a) Dohody uzavreté s Niche/Unichem a Matrix

b) Dohoda uzavretá s Teva

c) Dohoda uzavretá s Lupin

B. Sporné rozhodnutie

C. Napadnutý rozsudok

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

IV. Posúdenie

A. O zistení porušenia

1. Štruktúra a prípustnosť argumentácie skupiny Servier

2. O potenciálnej hospodárskej súťaži (druhý odvolací dôvod a prvé časti tretieho, štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu)

a) O rozsahu patentov pri analýze potenciálnej hospodárskej súťaže

b) O analýze skutočných a konkrétnych možností spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov vstúpiť na trh napriek existencii prekážok

1) O existencii dohody vylučujúcej potenciálnych vstupujúcich z trhu

2) O prípravných krokoch uskutočnených spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov a ich úmysle prekonať prekážky

3) O existencii mnohonásobných prekážok

c) O rozdelení dôkazného bremena

d) O doplňujúcich tvrdeniach týkajúcich sa každej zo zúčastnených spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov

1) Niche/Unichem a Matrix

2) Teva

3) Lupin

e) Záver

3. O kvalifikácii dohôd ako obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (prvý odvolací dôvod a druhé časti tretieho, štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu)

a) O skúsenosti a „ľahko identifikovateľnej“ povahe obmedzenia hospodárskej súťaže

b) O platbách a údajných „pozitívnych“ alebo „nejednoznačných“ následkoch dohôd

1) O platbách

2) O údajných „pozitívnych“ alebo „nejednoznačných“ následkoch dohôd

c) O preskúmaní cieľa dotknutých dohôd obmedziť hospodársku súťaž

1) O dohodách Niche/Unichem a Matrix

2) O dohode Teva

i) O cieľoch a údajných „nejednoznačných“ následkoch dohody Teva

– O údajných „nejednoznačných“ následkoch alebo následkoch „v prospech hospodárskej súťaže“

– O údajnej neexistencii škodlivosti ustanovení dohody Teva

ii) O platbách

3) O dohode Lupin

i) O platbe

ii) O ustanoveniach dohody Lupin

d) Záver

4. O dátume skončenia porušenia založeného dohodou Lupin (tretia časť piateho odvolacieho dôvodu)

5. O kvalifikácii dohody Niche a dohody Matrix ako samostatných porušení (šiesty odvolací dôvod)

B. O pokutách

1. O nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa pokút, na ktoré sa odvoláva skupina Servier (siedmy odvolací dôvod)

a) O zásade zákonnosti trestných činov a trestov

b) O zásade proporcionality a posúdení závažnosti porušení

2. O pokute uloženej skupine Servier za dohodu Lupin (tretia časť piateho odvolacieho dôvodu)

3. Záver týkajúci sa pokút

C. Predbežný záver

V. O trovách

VI. Návrh

I.      Úvod

1.        Po veciach Generics (UK) a i.(2) a Lundbeck/Komisia(3) sa prejednávaná vec, ktorá patrí do skupiny deviatich odvolaní podaných proti ôsmim rozsudkom Všeobecného súdu(4), opäť týka posúdenia viacerých dohôd o urovnaní patentových sporov uzavretých výrobcom originálnych liekov, v tomto prípade skupinou Servier, so spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov, z hľadiska práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

2.        Rovnako ako vo veciach Generics (UK) a i. a Lundbeck/Komisia boli aj tieto dohody uzavreté v situácii, keď sa už patent k účinnej látke daného lieku, ktorým je v tomto prípade perindopril, stal voľným, aj keď skupina Servier bola ešte stále majiteľkou tzv. „sekundárnych“ patentov k niektorým postupom výroby tohto lieku.

3.        Sporné dohody v podstate zabezpečili, že spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov, ktoré chceli vstúpiť na trh s generickými verziami uvedeného lieku, sa zaviazali odložiť svoj vstup za prevod hodnoty zo strany skupiny Servier.

4.        V spornom rozhodnutí(5) sa Komisia domnievala, že dotknuté dohody, ktoré skupina Servier uzavrela so spoločnosťami Niche/Unichem, Matrix, Teva, Krka a Lupin, predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a následku a teda porušenia článku 101 ZFEÚ.

5.        Okrem toho sa Komisia domnievala, že ich uzavretie, spolu s ďalšími konaniami, ako bolo nadobudnutie technológií na výrobu účinnej farmaceutickej látky (ÚFL) perindoprilu, predstavovalo zo strany skupiny Servier stratégiu, ktorá mala oddialiť vstup spoločností vyrábajúcich generický perindopril na trh tohto lieku, na ktorom mala skupina Servier dominantné postavenie. Komisia preto uložila sankciu za toto správanie ako za zneužitie dominantného postavenia podľa článku 102 ZFEÚ.

6.        Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, ako aj vo svojich ďalších rozsudkoch v dotknutej skupine vecí, potvrdil analýzu Komisie, v zmysle ktorej majú dohody, ktoré uzavrela skupina Servier so spoločnosťami Niche/Unichem, Matrix, Teva a Lupin povahu obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Tieto zistenia Všeobecného súdu napadla skupina Servier v tomto odvolacom konaní, ktoré slúži ako „pilotná“ vec, ako aj uvedené spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov vo svojich odvolaniach podaných proti rozsudkom Všeobecného súdu, ktoré sa ich týkajú.

7.        Všeobecný súd naproti tomu zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom v ňom Komisia kvalifikovala dohody, ktoré skupina Servier uzavrela so spoločnosťou Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a následku, ako aj v rozsahu, v akom konštatovala zneužitie dominantného postavenia skupinou Servier, pretože Komisia sa dopustila pochybení pri definícii relevantného trhu.

8.        Tieto zrušenia zo strany Všeobecného súdu napadla Komisia vo veci Komisia/Servier a i. (C‑176/19 P), v ktorej dnes tiež prednášam návrhy, ako aj vo veci Komisia/Krka (C‑151/19 P). Tieto veci nastoľujú bezprecedentné otázky týkajúce sa kvalifikácie licenčnej dohody uzavretej súčasne s dohodou o urovnaní patentového sporu ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, kvalifikácie takejto dohody ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku, ako aj definície relevantného trhu vo farmaceutickej oblasti.

9.        Naopak prejednávaná vec vyvoláva v podstate iba otázky, ktoré už boli riešené vo veciach Generics (UK) a i. a Lundbeck/Komisia, ktorých zásady treba v dôsledku toho uplatniť v kontexte prejednávanej veci.

II.    Okolnosti predchádzajúce sporu

A.      Skutkový stav

10.      Všeobecný súd uviedol okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 1 až 73 napadnutého rozsudku, ktoré možno pre potreby tohto odvolacieho konania zhrnúť takto.

1.      Subjekty dotknuté prejednávanou vecou

11.      Skupina Servier, ktorú tvorí najmä spoločnosť Servier SAS, materská spoločnosť skupiny so sídlom vo Francúzsku, spoločnosť Laboratoires Servier SAS a spoločnosť Servier Laboratories Ltd (ďalej spolu len „skupina Servier“ alebo „žalobkyne“), združuje farmaceutické spoločnosti na celosvetovej úrovni. Spoločnosť Laboratoires Servier je francúzska farmaceutická spoločnosť, ktorá sa špecializuje na vývoj originálnych liekov najmä na liečbu kardiovaskulárnych chorôb(6). Spoločnosť Biogaran je 100 % dcérska spoločnosť spoločnosti Laboratoires Servier a má na starosti generické lieky(7).

12.      Niche Generics Ltd (ďalej len „Niche“) je podnik vykonávajúci činnosť v oblasti uvádzania generických farmaceutických výrobkov na trh a ich dodávania, v ktorom 60 % a neskôr, od roku 2006, 100 % vlastní indická farmaceutická spoločnosť Unichem Laboratories Ltd, ktorá vykonáva činnosť v oblasti výskumu a výroby ÚFL a hotových výrobkov (ďalej len „Unichem“) (ďalej spolu len „Niche/Unichem“)(8).

13.      Matrix Laboratories Ltd (ďalej len „Matrix“) je indická spoločnosť, ktorá vyvíja, vyrába a uvádza na trh najmä ÚFL určené pre spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov. Po viacerých nadobudnutiach majetkových účastí vlastní od roku 2011 spoločnosť Mylan Inc. 97 až 98 % základného imania v spoločnosti Matrix, ktorá sa od 5. októbra 2011 premenovala na Mylan Laboratories Ltd(9).

14.      Teva Pharmaceutical Industries Ltd je nadnárodná farmaceutická spoločnosť, ktorá vyvíja, vyrába a uvádza na trh generické lieky a ÚFL určené pre jej vlastnú farmaceutickú výrobu, ako aj pre iné spoločnosti. Teva UK Ltd je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Teva Pharmaceuticals Europe BV, ktorá sama je zase 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Teva Pharmaceutical Industries (ďalej spolu len „Teva“). Teva patrí medzi najväčšie celosvetové farmaceutické skupiny pôsobiace v sektore generických liekov. Dňa 26. januára 2006 sa Teva zlúčila so spoločnosťou Ivax Europe (ďalej len „Ivax“), nadnárodným farmaceutickým výrobcom generických liekov, ktorý sa tak stal jej 100 % dcérskou spoločnosťou(10).

15.      Lupin Ltd je materskou spoločnosťou spoločností patriacich do skupiny Lupin, vrátane Lupin (Europe) Limited, zapísanou v registri v Indii, ktorá vykonáva najmä činnosť v oblasti predaja ÚFL a hotových výrobkov skupiny Lupin, ale aj udeľovania licencií na spisovú dokumentáciu k povoleniam na uvedenie výrobkov skupiny Lupin na trh (PUT), a v malom rozsahu aj priameho predaja hotových výrobkov skupiny Lupin v Spojenom kráľovstve (ďalej spolu len „Lupin“)(11).

2.      Dotknutý výrobok a patenty

16.      Skupina Servier vyvinula perindopril, liek podávaný v kardiovaskulárnej medicíne, ktorý je určený predovšetkým na boj proti vysokému krvnému tlaku a srdcovému zlyhaniu. ÚFL perindoprilu má formu soli. Pôvodne používaná soľ bol erbumín (alebo terc‑butylamín), ktorý má kryštalickú formu z dôvodu postupu využívaného skupinou Servier na jeho syntézu(12).

17.      Patent EP0049658 na molekulu perindoprilu bol prihlásený na Európskom patentovom úrade (EPÚ) 29. septembra 1981. Platnosť tohto patentu mala uplynúť 29. septembra 2001, ale jeho ochrana bola predĺžená vo viacerých členských štátoch Európskej únie vrátane Spojeného kráľovstva, až do 22. júna 2003(13). Vo Francúzsku bola ochrana uvedeného patentu predĺžená do 22. marca 2005 a v Taliansku až do 13. februára 2009(14). K udeleniu PUT pre tablety perindoprilu erbumínu (2 a 4 mg) na liečbu vysokého krvného tlaku došlo v Európe v rokoch 1988 až 1989(15).

18.      Po podaní patentovej prihlášky na molekulu podala skupina Servier viaceré patentové prihlášky na postup výroby perindoprilu na EPÚ. Patenty dotknuté týmto konaním sú najmä patenty EP0308339, EP0308340 a EP0308341 (ďalej jednotlivo „patent 339“, „patent 340“ a „patent 341“), prihlásené v roku 1988, ktorých platnosť mala uplynúť v roku 2008, a najmä patent EP1296947 (tzv. „patent alfa“, ďalej len „patent 947“), prihlásený v roku 2001. Patent 947 sa vzťahoval na kryštalickú alfa formu perindoprilu erbumínu a metódy jeho výroby a bol udelený 4. februára 2004(16).

19.      Skupina Servier podala aj národné patentové prihlášky vo viacerých členských štátoch Únie, napríklad v Bulharsku, v Českej republike, v Estónsku, v Maďarsku, v Poľsku a na Slovensku. Patenty tak boli udelené 16. mája 2006 v Bulharsku, 17. augusta 2006 v Maďarsku, 23. januára 2007 v Českej republike, 23. apríla 2007 na Slovensku a 24. marca 2010 v Poľsku. Tieto patenty v podstate zodpovedali patentom prihláseným na EPÚ(17).

20.      Od roku 2002 vyvíjala skupina Servier perindopril druhej generácie, vyrábaný z novej soli, arginínu, pre ktorý podala patentovú prihlášku (EP1354873B) 17. februára 2003. Tento patent bol udelený 17. júla 2004 s dátumom uplynutia platnosti stanoveným na 17. februára 2023. Perindopril arginín sa začal uvádzať na trhy Únie v roku 2006. Tento výrobok je bioekvivalentnou generickou verziou výrobku prvej generácie, ale predáva sa v odlišných dávkach z dôvodu odlišnej molekulárnej hmotnosti novej soli(18). Pre perindopril arginín bolo udelené PUT vo Francúzsku v roku 2004 a následne bol na základe postupu vzájomného uznávania povolený v ostatných členských štátoch(19).

3.      Patentové spory týkajúce sa perindoprilu a uvedenia generických verzií perindoprilu

21.      V rokoch 2003 až 2009 bola skupina Servier účastníčkou konania v rade sporov týkajúcich sa perindoprilu na EPÚ, ako aj na vnútroštátnych súdoch. Išlo v podstate o návrhy na nariadenie zákazov a konania týkajúce sa patentu 947, začaté v rôznych členských štátoch medzi skupinou Servier a viacerými spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov pripravujúcimi uvedenie generickej verzie perindoprilu(20).

a)      Spory na EPÚ

22.      Desať spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov, vrátane Niche, Teva a Lupin, podalo v roku 2004 námietku proti patentu 947 na EPÚ s cieľom dosiahnuť jeho zrušenie v celom rozsahu, pričom uvádzali dôvody založené na neexistencii novosti a vynálezcovskej činnosti, ako aj na nedostatočnom objasnení vynálezu(21).

23.      Dňa 27. júla 2006 námietkové oddelenie EPÚ potvrdilo platnosť patentu 947 v nadväznosti na drobné zmeny pôvodných patentových nárokov skupiny Servier (ďalej len „rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006“). Deväť spoločností podalo proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, ale Krka a Lupin oznámili späťvzatie svojej sťažnosti 11. januára a 5. februára 2007 v nadväznosti na svoje dohody so skupinou Servier. Rozhodnutím zo 6. mája 2009 technický odvolací senát EPÚ zrušil rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006 a zrušil patent 947 (ďalej len „rozhodnutie EPÚ zo 6. mája 2009“). Žiadosť o preskúmanie, ktorú podala skupina Servier proti tomuto rozhodnutiu, bola zamietnutá 19. marca 2010(22).

b)      Spory na vnútroštátnych súdoch

24.      Platnosť patentu 947 napadli spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov aj na súdoch niektorých členských štátov, a skupina Servier podala návrhy na nariadenie predbežných zákazov, ktoré boli v niektorých prípadoch úspešné(23). Väčšina týchto sporov však skončila pred vydaním právoplatného rozhodnutia o platnosti patentu 947 na základe dohôd o urovnaní, ktoré uzavrela skupina Servier a spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov.

25.      V tejto súvislosti však treba spomenúť dva spory medzi skupinou Servier a spoločnosťou Apotex, jedinou spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti generických liekov, ktorá bola účastníčkou konania v spore so skupinou Servier v Spojenom kráľovstve, s ktorou skupina Servier neuzavrela dohodu o urovnaní. Tieto spory, z ktorých jeden prebiehal v Spojenom kráľovstve a druhý v Holandsku, preto neboli prerušené uzavretím dohôd o urovnaní a následne viedli k určeniu neplatnosti patentu 947.

26.      Skupina Servier tak 1. augusta 2006 podala na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie pre majetkové spory (patentový súd)], žalobu pre porušenie patentu 947 proti spoločnosti Apotex, ktorá „s rizikom“ uviedla generickú verziu perindoprilu na trh Spojeného kráľovstva, a dosiahla nariadenie predbežného zákazu 8. augusta 2006. V nadväznosti na vzájomný návrh na zrušenie uvedeného patentu, ktorý podala spoločnosť Apotex, bol však patent 947 vyhlásený 6. júla 2007 za neplatný, zákaz bol zrušený a spoločnosť Apotex vstúpila na trh s generickým perindoprilom, čo otvorilo trh pre generické lieky v Spojenom kráľovstve. Dňa 9. mája 2008 bolo rozhodnutie o určení neplatnosti patentu 947 potvrdené v odvolacom konaní(24).

27.      Okrem toho 13. novembra 2007 spoločnosť Katwijk Farma, dcérska spoločnosť spoločnosti Apotex, podala na holandský súd návrh na zrušenie holandskej časti patentu 947 a 13. decembra 2007 uviedla na trh svoj generický perindopril, zatiaľ čo návrh na nariadenie predbežného zákazu, ktorý podala skupina Servier, bol zamietnutý. Dňa 11. júna 2008 holandský súd zrušil patent 947 pre Holandsko v konaní o paralelnej žalobe, ktorú podala spoločnosť Pharmachemie, dcérska spoločnosť Teva(25).

28.      Spoločnosť Sandoz, ďalšia spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov, uviedla svoj generický perindopril na trh vo viacerých členských štátoch od mája 2008(26).

4.      Dohody o urovnaní patentových sporov dotknuté prejednávanou vecou, ktoré uzavrela skupina Servier so spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov

29.      V rokoch 2005 až 2007 uzavrela skupina Servier dohody o urovnaní so spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov Niche/Unichem, Matrix, Teva, Krka a Lupin. Dohody dotknuté prejednávaným odvolaním sú dohody, ktorá uzavrela skupina Servier s Niche/Unichem, Matrix, Teva a Lupin.

a)      Dohody uzavreté s Niche/Unichem a Matrix

30.      Niche/Unichem a Matrix spolupracovali na uvedení generickej verzie perindoprilu. Matrix mala úlohu dodávateľa ÚFL a Niche/Unichem zodpovedala za získanie PUT a distribúciu hotového výrobku(27).

31.      Okrem námietky, ktorú podala spoločnosť Niche na EPÚ(28), viedli skupina Servier a spoločnosť Niche od 25. júna 2004 na High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie pre majetkové spory (patentový súd), Spojené kráľovstvo] spor týkajúci sa patentov 339, 340, 341 a 947. Pojednávanie v tomto konaní bolo nariadené na 7. a 8. februára 2005. Spoločnosť Matrix sa zúčastnila na tomto konaní ako svedok, ale neviedla so skupinou Servier vlastný spor(29).

32.      Dňa 8. februára 2005 skupina Servier uzavrela dve dohody o urovnaní, jednu so spoločnosťami Niche/Unichem (ďalej len „dohoda Niche“) a druhú so spoločnosťou Matrix (ďalej len „dohoda Matrix“). V ten istý deň spoločnosť Niche uzavrela zmluvu o poskytnutí licencie a dodaní tovaru so spoločnosťou Biogaran, 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Laboratoires Servier.

33.      Dohody, ktoré uzavrela skupina Servier so spoločnosťami Niche/Unichem a Matrix, sa vzťahovali na všetky krajiny, v ktorých existovali patenty 339, 340, 341 a 947, v prípade dohody Matrix s výnimkou jedného štátu, ktorý nebol členom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Stručne povedané(30), tieto dohody stanovovali, že spoločnosti Niche/Unichem a Matrix sa zdržia výroby alebo dodávania perindoprilu, o ktorom sa skupina Servier domnievala, že porušoval jej patenty, ako aj napadnutia patentov skupiny Servier.

34.      Ako protihodnotu sa skupina Servier zaviazala nepodať proti spoločnostiam Niche/Unichem a Matrix žaloby pre porušenie práv a zaplatiť 11,8 milióna libier šterlingov (GBP) v prospech spoločností Niche/Unichem a 11,8 milióna GBP v prospech spoločnosti Matrix. V dohode so spoločnosťou Biogaran sa spoločnosť Niche navyše zaviazala previesť na spoločnosť Biogaran spisovú dokumentáciu týkajúcu sa troch liekov nevyhnutnú na získanie PUT a francúzske PUT pre jeden z nich. Ako protihodnotu mala spoločnosť Biogaran zaplatiť spoločnosti Niche sumu 2,5 milióna GBP, ktorá bola nevratná dokonca aj v prípade, ak by spoločnosť Biogaran PUT nezískala.

b)      Dohoda uzavretá s Teva

35.      Okrem námietky, ktorú podala Teva na EPÚ(31), viedli skupina Servier a spoločnosť Ivax od 9. augusta 2005 v Spojenom kráľovstve spor týkajúci sa patentu 947, ale rozhodli sa prerušiť konanie až do vydania právoplatného rozhodnutia v námietkovom konaní na EPÚ. Dňa 15. augusta 2007 podala spoločnosť Pharmachemie, dcérska spoločnosť Teva, návrh na zrušenie patentu 947 tak, ako platil v Holandsku, ktorému bolo vyhovené 11. júna 2008(32).

36.      Dňa 13. júna 2006 uzavreli skupina Servier a Teva dohodu o urovnaní, ktorá sa vzťahovala iba na Spojené kráľovstvo (ďalej len „dohoda Teva“). Táto dohoda bola uzavretá na dobu troch rokov s možnosťou obnovenia na dodatočnú dobu dvoch rokov.

37.      Podľa uvedenej dohody sa Teva zaviazala, že počas troch rokov sa bude perindoprilom erbumínom určeným na distribúciu v Spojenom kráľovstve zásobovať výhradne u skupiny Servier. Ako protihodnotu za zaplatenie sumy 5 miliónov GBP zo strany skupiny Servier sa Teva zaviazala nepredávať generický perindopril (okrem perindoprilu dodávaného skupinou Servier) a nenapadnúť patenty skupiny Servier v Spojenom kráľovstve, pričom bolo spresnené, že jej nebolo zakázané pokračovať v námietkovom konaní proti sporným patentom na EPÚ. Skupina Servier a Teva sa navyše dohodli na zaplatení paušálnej náhrady spoločnosti Teva v prípade nedodania perindoprilu od 1. augusta 2006 a Teva nemala v takom prípade právo na ukončenie dohody o urovnaní. V nadväznosti na rozhodnutie EPÚ z 27. júla 2006 potvrdzujúce patent 947 a zákaz, ktorý 8. augusta 2006 nariadil High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (patents court) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie pre majetkové spory (patentový súd)] proti spoločnosti Apotex(33), skupina Servier využila ustanovenie o paušálnej náhrade škody a Teva tak od skupiny Servier dostala za obdobie 11 mesiacov sumu 5,5 milióna GBP ako protihodnotu za nedodanie perindoprilu. Celkovo teda skupina Servier zaplatila Teva v rámci tejto dohody o urovnaní sumu 10,5 milióna GBP(34).

38.      Dňa 23. februára 2007 uzavreli skupina Servier a Teva dodatok k dohode Teva, ktorý potvrdzoval skutočné plnenie povinnosti výhradného nákupu a určoval dátum, od ktorého môže Teva začať s distribúciou generického perindoprilu dodávaného skupinou Servier. Tento dátum mala buď jednostranne určiť skupina Servier alebo sa mal zhodovať s dátumom zrušenia alebo uplynutia platnosti patentu 947, alebo s dátumom, od ktorého spoločnosť Apotex začne s distribúciou generického perindoprilu v Spojenom kráľovstve po vyriešení sporu, ktorý viedla so skupinou Servier(35). Teva napokon vstúpila na trh Spojeného kráľovstva s generickým perindoprilom dodávaným skupinou Servier po určení neplatnosti patentu 947 v Spojenom kráľovstve 6. júla 2007 v spore so spoločnosťou Apotex(36).

c)      Dohoda uzavretá s Lupin

39.      Okrem jej námietky na EPÚ(37) podala Lupin 18. októbra 2006 na britský súd žalobu o určenie neplatnosti patentu 947 tak, ako platil v Spojenom kráľovstve, a o určenie, že generická verzia perindoprilu, ktorú chcela uviesť na trh v tejto krajine, neporušovala práva k uvedenému patentu(38).

40.      Dňa 30. januára 2007 uzavreli skupiny Servier a Lupin dohodu o urovnaní v patentovej oblasti, ktorá sa vzťahovala na všetky krajiny s výnimkou jednej krajiny, ktorá nebola členom EHP (ďalej len „dohoda Lupin“).

41.      Podľa tejto dohody Lupin súhlasila s tým, že nebude predávať generický perindopril (až do uvedenia generického perindoprilu na trh skupinou Servier alebo tretími osobami alebo do uplynutia platnosti/určenia neplatnosti patentov skupiny Servier) a nenapadne skupinu patentov, ktorých majiteľom bola skupina Servier. Dohoda navyše stanovovala, že jej strany využijú „všetky primerané prostriedky“ na uzavretie dohody o distribúcii, podľa ktorej skupina Servier začne dodávať Lupin perindopril hneď po uvedení generického perindoprilu na trh skupinou Servier alebo tretími osobami. Takáto dohoda napokon nebola podpísaná a Lupin nikdy nevstúpila na trh s perindoprilom.

42.      Okrem toho skupina Servier a Lupin uzavreli v rámci dohody Lupin aj dohodu o prevode práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva a licenčnú dohodu. Podľa týchto dohôd skupina Servier zaplatila Lupin sumu 40 miliónov eur za odkúpenie jej patentových prihlášok týkajúcich sa perindoprilu a Lupin nadobudla spätnú licenciu k odkúpeným prihláškam(39).

B.      Sporné rozhodnutie

43.      Dňa 9. júla 2014 prijala Komisia sporné rozhodnutie(40).

44.      Pokiaľ ide o toto odvolacie konanie, Komisia sa domnievala, že dohody, ktoré uzavrela skupina Servier s Niche/Unichem, Matrix, Teva a Lupin, predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a následku.

45.      Okrem toho sa Komisia rovnako domnievala, že dohody, ktoré uzavrela skupina Servier so spoločnosťou Krka, predstavovali obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a následku, a že skupina Servier porušila článok 102 ZFEÚ tým, že najmä prostredníctvom nadobudnutia technológie a dohôd o urovnaní vypracovala a uplatňovala vylučovaciu stratégiu vzťahujúcu sa na trh s formuláciami perindoprilu vo Francúzsku, Holandsku, Poľsku a Spojenom kráľovstve a na trh s technológiou ÚFL perindoprilu.

46.      Komisia v dôsledku toho skonštatovala, že skupina Servier porušila články 101 a 102 ZFEÚ a uložila jej pokuty za tieto porušenia.

C.      Napadnutý rozsudok

47.      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. septembra 2014 skupina Servier podala žalobu proti spornému rozhodnutiu. Na Všeobecnom súde podporoval návrhy skupiny Servier vedľajší účastník konania, European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA).

48.      Všeobecný súd, ktorý rozhodoval v rozšírenej komore, v napadnutom rozsudku, po prvé, zrušil 1. článok 4 sporného rozhodnutia (v ktorom sa konštatovalo, že skupina Servier porušila článok 101 ZFEÚ dohodami uzavretými so spoločnosťou Krka); 2. článok 6 sporného rozhodnutia (v ktorom sa konštatovalo, že skupina Servier porušila článok 102 ZFEÚ), a 3. článok 7 ods. 4 písm. b) a článok 7 ods. 6 sporného rozhodnutia (v ktorom bola skupine Servier uložená pokuta za tieto dve porušenia).

49.      Po druhé, Všeobecný súd 4. znížil pokutu uloženú skupine Servier článkom 7 ods. 2 písm. b) sporného rozhodnutia za dohodu so spoločnosťou Matrix uvedenú v článku 2 sporného rozhodnutia. Po tretie, Všeobecný súd 5. zamietol žalobu v zostávajúcej časti, a po štvrté, 6. a 7. uložil skupine Servier, Komisii a EFPIA, aby znášali svoje vlastné trovy konania.

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

50.      Podaním z 28. februára 2019 skupina Servier podala odvolanie proti napadnutému rozsudku, pričom jej návrhy znovu podporuje EFPIA.

51.      Zároveň aj ostatní adresáti sporného rozhodnutia, ktorí nemali úspech v konaní na Všeobecnom súde, podali odvolania proti rozsudkom Všeobecného súdu, ktorými boli zamietnuté ich žaloby proti uvedenému rozhodnutiu, zatiaľ čo Komisia podala odvolania proti výrokom Všeobecného súdu, ktorými boli zrušené časti sporného rozhodnutia týkajúce sa dohôd so spoločnosťou Krka a článku 102 ZFEÚ(41).

52.      Podaním z 22. mája 2019 Spojené kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. Návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania sa vyhovelo rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 16. júna 2019.

53.      Skupina Servier navrhuje, aby Súdny dvor :

–        v prvom rade s ohľadom na prvý až piaty odvolací dôvod spochybňujúce existenciu porušenia článku 101 ZFEÚ:

–        zrušil body 4, 5 a 6 výroku napadnutého rozsudku,

–        zrušil článok 1 písm. b), článok 2 písm. b), článok 3 písm. b), článok 5 písm. b) a v dôsledku toho článok 7 ods. 1 písm. b), článok 7 ods. 2 písm. b), článok 7 ods. 3 písm. b) a článok 7 ods. 5 písm. b) sporného rozhodnutia alebo inak vec vrátil Všeobecnému súdu, aby rozhodol o následkoch dotknutých dohôd,

–        subsidiárne s ohľadom na šiesty odvolací dôvod:

–        zrušil body 4 a 5 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa ním potvrdzujú závery Komisie týkajúce sa existencie samostatných porušení a kumulatívnych pokút za dohody Niche a Matrix, a v dôsledku toho zrušil článok 1 písm. b), článok 2 písm. b), článok 7 ods. 1 písm. b) a článok 7 ods. 2 písm. b) sporného rozhodnutia,

–        a subsidiárne v druhom rade:

–        zrušil body 4 a 5 výroku napadnutého rozsudku, ako aj článok 7 ods. 1 písm. b), článok 7 ods. 2 písm. b), článok 7 ods. 3 písm. b) a článok 7 ods. 5 písm. b) sporného rozhodnutia s ohľadom na prvú a druhú časť siedmeho odvolacieho dôvodu spochybňujúce podstatu a výšku všetkých pokút,

–        zrušil bod 5 výroku napadnutého rozsudku a článok 5 písm. b) a článok 7 ods. 5 písm. b) sporného rozhodnutia s ohľadom na štvrtú časť piateho odvolacieho dôvodu týkajúcu sa dĺžky trvania údajného porušovania a výpočtu pokuty týkajúcej sa dohody uzavretej medzi skupinou Servier a Lupin a v dôsledku toho stanovil pokutu v rámci výkonu neobmedzenej právomoci.

–        a v každom prípade:

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

54.      EFPIA navrhuje, aby Súdny dvor :

–        zrušil body 4, 5 a 6 výroku napadnutého rozsudku,

–        zrušil článok 1 písm. b), článok 2 písm. b), článok 3 písm. b) a článok 5 písm. b) a v dôsledku toho článok 7 ods. 1 písm. b), článok 7 ods. 2 písm. b), článok 7 ods. 3 písm. b) a článok 7 ods. 5 písm. b) sporného rozhodnutia alebo inak vec vrátil Všeobecnému súdu, aby rozhodol o následkoch dotknutých dohôd a

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy tohto konania a prvostupňového konania.

55.      Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol odvolanie a

–        uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania Komisie tak na Všeobecnom súde, ako aj na Súdnom dvore.

56.      Spojené kráľovstvo podporuje tieto návrhy Komisie.

57.      Dňa 13. septembra 2021 Súdny dvor vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k rozsudku Generics (UK) a i., ako aj k rozsudkom skupiny Lundbeck/Komisia(42).

58.      V dňoch 20. a 21. októbra 2021 boli na spoločnom pojednávaní vypočuté pripomienky účastníkov konaní o deviatich odvolaniach podaných proti ôsmim rozsudkom Všeobecného súdu týkajúcim sa sporného rozhodnutia a ich odpovede na otázky Súdneho dvora.

IV.    Posúdenie

59.      Skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil zistenie Komisie, že dohody uzavreté s Niche/Unichem, Matrix, Teva a Lupin predstavovali porušenia článku 101 ZFEÚ a že za toto porušenie mohla uložiť skupine Servier pokuty.

60.      Skupina Servier buduje svoju argumentáciu na siedmich odvolacích dôvodoch, z ktorých prvých šesť sa týka zistenia porušení (A) a siedmy pokút (B).

A.      O zistení porušenia

1.      Štruktúra a prípustnosť argumentácie skupiny Servier

61.      V rámci svojich prvých dvoch odvolacích dôvodov skupina Servier vo všeobecnosti vytýka Všeobecnému súdu nesprávne právne posúdenia pri analýze protisúťažného cieľa dohôd (prvý odvolací dôvod), ako aj potenciálnej hospodárskej súťaže medzi stranami (druhý odvolací dôvod).

62.      Vo svojom treťom až piatom odvolacom dôvode ďalej skupina Servier uvádza takéto nesprávne právne posúdenia v prípade každej z dotknutých dohôd, teda v prípade dohôd Niche a Matrix (tretí odvolací dôvod), dohody Teva (štvrtý odvolací dôvod) a dohody Lupin (piaty odvolací dôvod). V tretej časti svojho piateho odvolacieho dôvodu skupina Servier navyše tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia pri určení dátumu ukončenia porušenia založeného dohodou Lupin.

63.      Vo svojom šiestom odvolacom dôvode skupina Servier subsidiárne uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri kvalifikácii dohôd Niche a Matrix ako samostatných porušení.

64.      Komisia na úvod tvrdí, že prvý a druhý odvolací dôvod sú čiastočne neprípustné v rozsahu, v akom v nich skupina Servier teoreticky a abstraktne vytýka pochybenia, ktorých sa údajne dopustil Všeobecný súd bez toho, aby sa odvolala na konkrétne body napadnutého rozsudku. Skupina Servier navyše opakuje tvrdenia už uplatnené na Všeobecnom súdu, ktoré tento súd zamietol, pričom nevysvetľuje, akého pochybenia sa mal Všeobecný súd dopustil pri ich zamietnutí.

65.      Tieto výhrady sú odôvodnené v prípade časti tvrdení uvádzaných skupinou Servier, a to nielen v rámci jej prvého a druhého odvolacieho dôvodu, ale aj v rámci jej tretieho, štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu. V časti svojej argumentácie totiž skupina Servier uvádza všeobecné úvahy a vypočítava mnoho údajne nesprávnych bodov napadnutého rozsudku bez toho, aby podložila, v čom konkrétne spočívali pochybenia, ktorých sa Všeobecný súd dopustil v týchto bodoch. Rovnako vo viacerých bodoch svojho odvolania skupina Servier iba opakuje tvrdenia už uplatnené na Všeobecnom súde a odkazuje na svoje písomné podania a ich početné prílohy, ktoré mu boli predložené.

66.      Ako však pripúšťa samotná Komisia, okrem týchto úvah, ktoré sú skutočne neprípustné, výklad tvrdení uvádzaných skupinou Servier v rámci jej jednotlivých odvolacích dôvodov v ich súvislosti odhaľuje, že skupina Servier spája svoje všeobecné výhrady týkajúce sa preskúmania potenciálnej hospodárskej súťaže a protisúťažného cieľa dohôd Všeobecným súdom s jeho preskúmaním viacerých aspektov jej konkrétnych vzťahov a dohôd s dotknutými spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov. V tomto kontexte skupina Servier identifikuje dotknuté časti odôvodnenia rozsudku a pochybenia, ku ktorým v nich údajne došlo.

67.      Je pravda, že preskúmanie tejto argumentácie komplikuje uvedenie týchto tvrdení v rôznych častiach odvolania. Pokiaľ tak ide o potenciálnu hospodársku súťaž, treba druhý odvolací dôvod chápať spoločne s prvými časťami tretieho, štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu. Rovnako pokiaľ ide o protisúťažný cieľ dohôd, treba odkázať na prvý odvolací dôvod a druhé časti tretieho, štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu. Pri takomto chápaní je však možné identifikovať konkrétne výhrady skupiny Servier voči napadnutému rozsudku a treba uznať, že v tomto rozsahu je argumentácia skupiny Servier naozaj prípustná. Následne bude preto pri preskúmaní jednotlivých odvolacích dôvodov skupiny Servier preskúmaná prípustná časť jej argumentácie, pričom treba spresniť, že táto argumentácia sa často nachádza v šedej zóne medzi právnym posúdením a posúdením skutkového stavu.

68.      Po týchto spresneniach treba najprv preskúmať tvrdenia skupiny Servier týkajúce sa potenciálnej hospodárskej súťaže (2), a potom prejsť k jej tvrdeniam týkajúcim sa protisúťažného cieľa dohôd (3), dátumu ukončenia porušenia založeného dohodou Lupin (4) a napokon kvalifikácie dohody Niche na jednej strane a dohody Matrix na druhej strane ako samostatných porušení (5).

2.      O potenciálnej hospodárskej súťaži (druhý odvolací dôvod a prvé časti tretieho, štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu)

69.      Skupina Servier najprv tvrdí, že keď Všeobecný súd skúmal, či skupina Servier a spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov boli v čase uzavretia dohôd potenciálnymi konkurentami, dopustil sa troch pochybení. Všeobecný súd náležite nezohľadnil rozsah patentov (a), nesprávne dospel k záveru, že prípravné kroky zo strany spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov svedčili o skutočnej schopnosti vstúpiť na trh (b), a preniesol dôkazné bremeno (c). Následne sa skupina Servier snaží namietať tieto pochybenia, pokiaľ ide o posúdenie jej súťažného vzťahu s každou zo zúčastnených spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov (d).

a)      O rozsahu patentov pri analýze potenciálnej hospodárskej súťaže

70.      Skupina Servier na úvod tvrdí, že Všeobecný súd nerešpektoval rozsah patentov tým, že pri svojej analýze schopnosti spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov rýchlo vstúpiť na trh nezobral do úvahy patentové prekážky. Patent, ktorý je vnímaný ako silný, rovnako ako aj predbežné zákazy zakazujúce spoločnostiam vykonávajúcim činnosť v oblasti generických liekov vstúpiť na trh, môžu dokonca aj pred rozhodnutím o platnosti patentu a o tom, či generický liek tento patent porušuje, ovplyvniť schopnosť takýchto spoločností vstúpiť na trh.

71.      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na overenie, či podnik, ktorý je stranou dohody, je potenciálnym konkurentom na určitom trhu, je potrebné overiť, či na tomto trhu neexistujú neprekonateľné prekážky vstupu(43) a či by bez predmetnej dohody existovali skutočné a konkrétne možnosti, aby sa dotknutý podnik integroval na tomto trhu a konkuroval podnikom, ktoré tam už sú etablované. Toto overenie treba vykonať s prihliadnutím na konkrétny ekonomický a právny kontext, v ktorom došlo k danej dohode(44).

72.      Pri preskúmaní potenciálnej hospodárskej súťaže medzi majiteľom patentov chrániacich výrobný postup účinnej zložky, ktorá sa stala voľnou na jednej strane a spoločnosťami, ktoré chcú vstúpiť na trh s generickými liekmi obsahujúcimi túto účinnú zložku na druhej strane, a ktoré uzavreli také dohody, ako sú dohody dotknuté v tejto veci, preto určite nie je možné nevziať do úvahy uvedené patenty, ktoré sú nepopierateľne súčasťou daného ekonomického a právneho kontextu(45).

73.      V rámci tohto kontextu však treba zohľadniť aj skutočnosť, že domnienka platnosti patentu k výrobnému postupu lieku sa nerovná domnienke protiprávnosti generických verzií tohto lieku, o ktorých sa majiteľ patentu domnieva, že porušujú jeho patent. Spory v tejto súvislosti týkajúce sa tak platnosti patentov k postupu, ako aj toho, či generické lieky porušujú tieto patenty, teda otázky, či boli vyrobené podľa postupov, ktoré sú ešte chránené patentami, sú naopak bežné, ba dokonca predstavujú nepriamy dôkaz existencie potenciálneho súťažného vzťahu medzi účastníkmi(46).

74.      Z toho vyplýva, že za takýchto okolností nemožno existenciu patentu, ktorý chráni výrobný postup účinnej zložky, ktorá sa stala voľnou, ako takú považovať za neprekonateľnú prekážku pre vstup generických liekov obsahujúcich túto účinnú látku na trh(47).

75.      Preskúmanie existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi majiteľom takého patentu a spoločnosťami, ktoré chcú vstúpiť na trh s generickými liekmi, a ktoré uzavreli také dohody, ako sú dohody dotknuté v tejto veci, sa musí konkrétne týkať otázky, či napriek existencii práv k danému patentu mali tieto spoločnosti v čase uzavretia dohôd skutočné a konkrétne možnosti integrovať sa na trhu. Existenciu takýchto možností možno preukázať súborom zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktorý zahŕňa najmä prípravné kroky vykonané spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov, ako aj vnímanie situácie tak týmito spoločnosťami, ako aj majiteľom patentu(48).

76.      Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, však Všeobecný súd v tomto prípade náležite vykonal takéto preskúmanie v bodoch 432 a nasl. (pokiaľ ide o Niche/Unichem), 579 a nasl. (pokiaľ ide o Teva) a 718 a nasl. (pokiaľ ide o Lupin) napadnutého rozsudku. Všeobecný súd dôkladne preskúmal, či tieto spoločnosti mali skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh napriek prekážkam, ktoré predstavovali nielen patenty skupiny Servier, ale aj prekážky technickej povahy súvisiace s vývojom ich výrobkov a prekážky regulačnej povahy súvisiace so získaním PUT pre tieto výrobky.

b)      O analýze skutočných a konkrétnych možností spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov vstúpiť na trh napriek existencii prekážok

77.      Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa neobmedzil, ako to tvrdí skupina Servier, na použitie testu obyčajného úmyslu vstúpiť čisto teoreticky na trh v neurčitom časovom horizonte. Všeobecný súd sa ani zďaleka nepridržiaval čisto hypotetických možností vstupu, vytrhnutých z kontextu, ale naopak presne preskúmal, či konkrétne kroky podniknuté spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov svedčili o ich skutočných a konkrétnych možnostiach vstúpiť na trh napriek existencii patentov skupiny Servier. Pri tomto preskúmaní Všeobecný súd vychádzal z objektívnych skutočností, ktorých existenciu skupina Servier nespochybnila, ako sú najmä už vynaložené investície, kroky vykonané na získanie PUT a zmluvy uzavreté s obchodnými partnermi.

78.      Z jednotlivých výhrad, ktoré skupina Servier uvádza v tejto súvislosti, nevyplýva žiadne nesprávne právne posúdenie, ktorého by sa Všeobecný súd dopustil pri tomto preskúmaní.

1)      O existencii dohody vylučujúcej potenciálnych vstupujúcich z trhu

79.      Na začiatok treba uviesť, na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, že Súdny dvor výslovne uznal, že ak v takej situácii, ako je dotknutá situácia, subjekty uzavrú dohodu, ktorej cieľom je udržať jedného z nich mimo trhu, predstavuje to nielen silný nepriamy dôkaz, ale aj „najpresvedčivejší dôkaz“ existencie súťažného vzťahu medzi nimi. Takýto nepriamy dôkaz predstavuje aj skutočnosť, že výrobca originálnych liekov uskutoční prevod hodnôt v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov ako protihodnotu za odloženie vstupu tejto spoločnosti na trh. Táto vôľa totiž odhaľuje, že výrobca originálnych liekov vníma riziko, ktoré pre jeho obchodné záujmy predstavuje dotknutá spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov, pričom toto vnímanie je relevantné pri posúdení existencie potenciálnej hospodárskej súťaže(49).

80.      Toto je iba logické, pretože tieto skutočnosti potvrdzujú práve to, že dotknutá spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov má skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh a nenaráža na neprekonateľné prekážky. Je skutočne nepravdepodobné, že ak by spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov nebola schopná vstúpiť na trh a teda by nepredstavovala žiadnu hrozbu pre výrobcu originálnych liekov, uzavrel by s ňou tento výrobca dohodu, ktorej cieľom je udržať ju za odplatu mimo trhu. Pri posúdení existencie vzťahu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektami preto tieto nepriame dôkazy musia byť zohľadnené v rovnakom štádiu skúmania a rovnakým spôsobom ako skutočné a konkrétne možnosti spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov vstúpiť na trh a neexistencia neprekonateľných prekážok. Všetky tieto skutočnosti, zohľadňované v súhrne, predstavujú v skutočnosti súbor nepriamych dôkazov, z ktorého môže Komisia vychádzať pri preukázaní existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi subjektami, z ktorých jeden je už prítomný na trhu, na ktorý sa ostatní chystajú vstúpiť.

81.      Tvrdenie Všeobecného súdu v bode 450 napadnutého rozsudku, podľa ktorého bola skutočnosť, že skupina Servier uzavrela sporné dohody so spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov relevantnou skutočnosťou pri posúdení potenciálnej hospodárskej súťaže medzi týmito subjektami, nie je preto nesprávne.

2)      O prípravných krokoch uskutočnených spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov a ich úmysle prekonať prekážky

82.      Ďalej treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, o existencii skutočných a konkrétnych možností vstúpiť na trh svedčí skutočnosť, že v čase uzavretia dohôd spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov uskutočňovali dostatočné prípravné kroky, ktoré im umožňovali vstúpiť na trh v lehote spôsobilej vyvinúť konkurenčný tlak na výrobcu originálnych liekov. Takéto kroky umožňujú preukázať pevné odhodlanie, ako aj vlastnú schopnosť takýchto spoločností vstúpiť na trh s liekom obsahujúcim účinnú látku, ktorá sa stala voľnou, aj keď existujú patenty k postupu, ktorých majiteľom je výrobca originálnych liekov(50).

83.      Ako Všeobecný súd správne pripomenul v bodoch 384, 444, 458 a 728 napadnutého rozsudku, v tomto kontexte je úmysel subjektu vstúpiť na trh faktorom, ktorý môže potvrdzovať zistenie o jeho schopnosti tak urobiť(51). Skupina Servier preto nemôže vytýkať Všeobecnému súdu, že sa dopustil pochybení pri svojom posúdení vnímania patentových rizík spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov. Z týchto bodov, ako aj z bodu 445 a nasl. a bodu 729 a nasl. napadnutého rozsudku navyše vyplýva, že Všeobecný súd skonštatoval, že aj keď dôkazy predložené Komisiou na preukázanie toho, že spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov verili v priaznivý výsledok patentových sporov, museli byť vylúčené, technické kroky a kroky uskutočnené týmito spoločnosťami v sporoch napriek tomu preukazovali ich úmysel vstúpiť na trh.

84.      Na rozdiel od vyjadrení skupiny Servier Všeobecný súd správne uznal, že tieto kroky preukazujú, že tieto spoločnosti neboli rôznymi patentovými, regulačnými a technickými prekážkami nijako odradené od vstupu na trh a naopak boli pevne odhodlané ich prekonať.

3)      O existencii mnohonásobných prekážok

85.      Skupina Servier však tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď preskúmal patentové, technické, regulačné a finančné ťažkosti, ktorým čelili spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov, a konkrétnejšie Niche a Matrix, oddelene a nie v ich súhrne. Hoci každý problém jednotlivo nebol neprekonateľný, neznamenalo to, že tieto spoločnosti boli schopné prekonať všetky tieto ťažkosti.

86.      Podľa Komisie toto tvrdenie nebolo uplatnené v prvostupňovom konaní a je preto neprípustné. V rozsahu, v akom uvedené tvrdenie predstavuje rozšírenie žalobného dôvodu uplatneného na Všeobecnom súde a vytýka mu jeho uplatnenie článku 101 ZFEÚ, ho však skupina Servier môže uplatniť v odvolaní(52).

87.      Meritórne však toto tvrdenie nemôže uspieť.

88.      Všeobecný súd tak v bodoch 442 a nasl. (pokiaľ ide o Niche/Unichem), 589 a nasl. (pokiaľ ide o Teva) a 726 a nasl. (pokiaľ ide o Lupin) napadnutého rozsudku dôkladne a podrobne preskúmal rôzne patentové, technické, regulačné a finančné prekážky, s ktorými boli tieto spoločnosti podľa skupiny Servier konfrontované počas prípravy svojho vstupu na trh so svojimi výrobkami. Počas tohto preskúmania Všeobecný súd konštatoval, že nepretržité kroky, ktoré uskutočňovali uvedené spoločnosti, aby čelili týmto ťažkostiam, preukazovali, že nešlo o neprekonateľné prekážky, ktoré by znemožňovali takýto vstup na trh.

89.      Všeobecný súd však pri tomto konštatovaní vychádzal z mnohých skutkových okolností, ktoré skupina Servier nespochybnila.

90.      Za týchto okolností skupina Servier nemôže Všeobecnému súdu vytýkať, že ešte viac nepreskúmal rôzne prekážky v ich súhrne.

91.      Ako správne tvrdí Komisia, skupina Servier nevysvetľuje prečo, ani ako by sa tieto prekážky, zohľadňované v ich súhrne, mohli ukázať neprekonateľné, hoci Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vykonal analýzu toho, že spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov boli pripravené prekonať tieto prekážky zohľadňované jednotlivo. Skupina Servier okrem toho nevysvetľuje ani to, v čom konkrétne malo spočívať takéto preskúmanie a v čom by sa líšilo od preskúmania, ktoré vykonal Všeobecný súd.

92.      Komisia má navyše pravdu, keď tvrdí, že zaujala práve „holistický“ prístup, keď ukázala, ako spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov, a najmä spoločnosť Niche, podnikali kroky tak na úrovni patentov (sporové žaloby), ako aj na úrovni technickej (vyriešenie technických prekážok), regulačnej (komunikácia s vnútroštátnymi orgánmi na účely získania PUT) alebo finančnej (kontakty s materskou spoločnosťou na účely získania podpory). Všeobecný súd napokon nielen overil dôvodnosť okolností takto uvádzaných Komisiou, ale navyše analyzoval vzájomnú závislosť medzi rôznymi úrovňami, keď napríklad v bode 494 napadnutého rozsudku odmietol tvrdenia skupiny Servier, podľa ktorých finančné ťažkosti spoločnosti Niche bránili tejto spoločnosti čeliť rizikám súdnych výdavkov a náhrady škôd spojeným s patentovými spormi.

93.      Výhradu založenú na nevykonaní analýzy súboru prekážok vstupu spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov na trh treba teda tiež zamietnuť.

c)      O rozdelení dôkazného bremena

94.      Skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd po tom, čo sa uspokojil s existenciou krokov na preukázanie skutočných a konkrétnych možností spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov vstúpiť na trh, vyžadoval, aby skupina Servier na vyvrátenie tohto zistenia predložila dôkaz, že vstup týchto spoločností na trh narážal na neprekonateľné prekážky. To sa však podobá vyžadovaniu negatívneho dôkazu (probatio diabolica). Všeobecný súd tak preniesol dôkazné bremeno a porušil zásadu, podľa ktorej bremeno preukázania existencie skutočných a konkrétnych možností spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov vstúpiť na trh nesie Komisia.

95.      Táto argumentácia je úplne nedôvodná.

96.      Ako Všeobecný súd správne uznal v bode 386 napadnutého rozsudku, je samozrejme pravda, že bremeno preukázania existencie skutočných a konkrétnych možností vstupu konkurenta na trh nesie Komisia. Ako však Všeobecný súd rovnako správne uznal v uvedenom bode, ak Komisia zhromaždila súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov osvedčujúcich kroky smerujúce k výrobe a uvedeniu daného výrobku na trh v dobe dostatočne krátkej na to, aby pôsobila na hospodársky subjekt prítomný na trhu, potom v prípade, ak neexistujú dôkazy opaku týkajúce sa technických, regulačných, obchodných alebo finančných ťažkostí, za okolností prejednávanej veci dostatočne preukázala existenciu takýchto možností.

97.      Na rozdiel od názoru skupiny Servier je toto rozdelenie dôkazného bremena úplne v súlade so zásadami pevne stanovenými judikatúrou Súdneho dvora v oblasti porušení práva Únie vo veciach hospodárskej súťaže. Je pravda, že z tejto judikatúry vyplýva, že prináleží Komisii preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a zaobstarať dôkazné prostriedky, ktorými môže z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu skutočností zakladajúcich porušenie(53). Na tento účel musí zhromaždiť dostatočne presné a zhodujúce sa dôkazné prostriedky na odôvodnenie pevného presvedčenia, že došlo k uvádzanému porušeniu(54). Keď však Komisia zhromaždí takéto dôkazné prostriedky, prináleží dotknutým subjektom, aby namietli nedostatočnosť dôkazov zohľadnených Komisiou na preukázanie skutočností zakladajúcich porušenie(55).

98.      Aj keď teda podľa týchto zásad nesie zákonné dôkazné bremeno buď Komisia alebo dotknutý podnik, skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že druhému účastníkovi konania vznikne povinnosť poskytnúť vysvetlenie alebo odôvodnenie, a ak tak neurobí, možno dospieť k záveru, že dôkazné bremeno bolo unesené(56).

99.      V tomto prípade však z preskúmania tvrdení skupiny Servier vykonaného v bodoch 70 až 93 a 108 až 117 týchto návrhov vyplýva práve to, že Všeobecný súd sa nedopustil pochybení, keď potvrdil, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov mali v čase uzavretia dohôd skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh. Všeobecný súd preto rovnako správne potvrdil, že za týchto okolností prináležalo skupine Servier, aby predložila dôkazy, ktoré mohli vyvrátiť toto zistenie(57).

100. Argumentácia uvádzaná skupinou Servier v tomto prípade vychádza pri bližšom pohľade hlavne zo zámeny pojmov skutočnej a potenciálnej hospodárskej súťaže. Skupina Servier tak nechápe, že na preukázanie existencie potenciálnej hospodárskej súťaže musí Komisia preukázať iba to, že spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov mali skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh v dobe spôsobilej vyvinúť konkurenčný tlak na výrobcu originálnych liekov. Naopak sa nijako nevyžaduje, aby Komisia s istotou preukázala aj to, že kroky podniknuté spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov budú skutočne úspešné a že tieto spoločnosti naozaj vstúpia na dotknutý trh(58).

101. Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, Komisia obdobne nemusí preukázať, že kroky podnikané spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti generických liekov pre vstup na trh budú nevyhnutne úspešné „v krátkej dobe“. Dôležité je, že tieto kroky svedčia o možnosti vstúpiť na trh v lehote spôsobilej vyvinúť konkurenčný tlak. Pokiaľ teda takéto kroky pokračujú napríklad počas komunikácie s regulačným orgánom na účely získania PUT alebo počas snáh vynakladaných na prekonanie technických ťažkostí týkajúcich sa aspektov generického výrobku, potvrdzujú možnosť vstúpiť na trh v lehote spôsobilej vyvinúť konkurenčný tlak. Platí to tým skôr, ak je existencia uvedených krokov pri skúmaní súboru nepriamych dôkazov preukazujúcich existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže konfrontovaná s dôkazmi, ktoré poukazujú na to, že výrobca originálnych liekov vníma hrozbu predstavovanú spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov, napríklad že sa snaží uzavrieť s nimi dohody, aby oddialil ich vstup na trh(59).

102. Skupina Servier preto nemôže tvrdiť, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď v bode 481 napadnutého rozsudku potvrdil zamietnutie Komisie vyhovieť žiadosti o predloženie korešpondencie medzi spoločnosťou Niche alebo jej partnermi a dotknutými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, ktorú podala skupina Servier. Je totiž nesprávne tvrdiť, že Komisia mala posúdiť šance spoločnosti Niche na úspech pri prekonávaní regulačných prekážok pri získaní PUT tak, že by vypočula tieto orgány.

103. Komisia totiž nemusí posudzovať šance na úspech alebo pravdepodobný výsledok konania o udelenie PUT začatého na vnútroštátnych orgánoch spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti generických liekov. Stačí, že uvedie konkrétne kroky podniknuté takouto spoločnosťou (podanie žiadosti o PUT, korešpondencia s dotknutým regulačným orgánom) na získanie PUT v lehote spôsobilej vyvinúť konkurenčný tlak na výrobcu originálnych liekov(60). V tejto súvislosti omeškanie pri získaní PUT nijako nepreukazuje, že spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov už nie je zdrojom potenciálnej hospodárskej súťaže, najmä ak uvedená spoločnosť podniká tak, ako spoločnosti dotknuté v tomto prípade, kroky na vyriešene ťažkostí, ktoré spôsobili omeškanie (pozri bod 109 týchto návrhov).

104. V tejto súvislosti ani tvrdenie založené na tom, že práve spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov a nie skupina Servier sú v najlepšej pozícii uviesť prípadné ťažkosti, s ktorými boli konfrontované, najmä pri ich žiadostiach o PUT, nemôže preukazovať prenesenie dôkazného bremena v neprospech skupiny Servier. Aj argumentácia v tomto zmysle totiž vychádza z nesprávneho predpokladu, že na preukázanie existencie potenciálnej hospodárskej súťaže treba s istotou preukázať, že kroky, ktoré uskutočnili spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov, by boli úspešné a že na vyvrátenie zistenia o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže stačí uviesť ťažkosti alebo omeškania v tejto súvislosti.

105. Ako však bolo práve preukázané, a na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, pokiaľ spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov naďalej uskutočňujú kroky na regulačných orgánoch a neupúšťajú od nich kvôli prípadným ťažkostiam, naďalej preukazujú svoje pevné odhodlanie a svoju vlastnú schopnosť vstúpiť na trh. Aj keby preto korešpondencia medzi spoločnosťami vykonávajúcimi činnosť v oblasti generických liekov a regulačnými orgánmi spomínala ťažkosti, nemohla by vyvrátiť zistenie o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže.

106. Navyše v každom prípade z bodu 481 napadnutého rozsudku vyplýva, že skupina Servier mala počas správneho konania na Komisii prístup k tabuľke zhŕňajúcej obsah tejto komunikácie, ktorú predložila spoločnosť Niche, z ktorej vyplývalo, že problémy identifikované vnútroštátnymi regulačnými orgánmi nezabránili spoločnosti Niche, aby im odpovedala a nezabránili ani pokračovaniu konania o udelenie PUT.

107. Argumentáciu založenú na prenesení dôkazného bremena, ako aj na porušení práva na riadnu správu vecí verejných, treba preto tiež zamietnuť.

d)      O doplňujúcich tvrdeniach týkajúcich sa každej zo zúčastnených spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov

108. S prihliadnutím na prechádzajúce úvahy ani doplňujúce tvrdenia uvádzané skupinou Servier, ktoré sa týkajú postavenia každej zo zúčastnených spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov ako potenciálneho konkurenta, neodhaľujú, že by Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že v čase uzavretia dohôd tieto spoločnosti vykonávali prípravné kroky dostatočné na to, aby im umožnili vstúpiť na trh v lehote spôsobilej vyvinúť konkurenčný tlak na skupinu Servier.

1)      Niche/Unichem a Matrix

109. Po prvé, na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, sa Všeobecný súd správne domnieval, že kroky, uvedené v bodoch 446 a 447 napadnutého rozsudku, ktoré podnikli spoločnosti Niche a Matrix, aby prekonali technické ťažkostí tým, že zmenili postup a formu výrobku spoločnosti Matrix, ani zďaleka nepreukazovali, že patenty skupiny Servier predstavovali neprekonateľné prekážky, ale naopak svedčili o pevnom odhodlaní a vlastnej schopnosti spoločností Niche a Matrix vstúpiť na trh napriek existencii týchto patentov. To isté platí pre vynakladanie úsilia v pokročilom štádiu vývoja generického lieku a pre aktívnu účasť na konaní o udelenie PUT (body 459 až 480 napadnutého rozsudku). V tejto súvislosti omeškania v konaní o udelenie PUT nijako nevyvracajú postavenie spoločností Niche a Matrix ako potenciálneho konkurenta, pretože na kvalifikáciu spoločností uskutočňujúcich kroky na získanie PUT ako potenciálnych konkurentov sa nevyžaduje, aby bolo preukázané, že tieto kroky budú v dohľadnej dobe dokončené alebo úspešné, ako bolo práve uvedené v bodoch 100 až 103 týchto návrhov.

110. Po druhé, na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, z úvah Všeobecného súdu v bode 446 napadnutého rozsudku nevyplýva žiadne skreslenie. Kroky, ktoré uskutočnila spoločnosť Niche, uvedené v tomto bode, ktorých existenciu skupina Servier nespochybnila, tak svedčia o odhodlaní spoločnosti Niche prekonať prekážky spojené s patentami skupiny Servier a „otvoriť cestu“ pre vstup na trh prostredníctvom získania výroku o neporušovaní práv k patentu 947, zrušenia alebo určenia neplatnosti tohto patentu. Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, sa Všeobecný súd v tomto bode nezaoberal otázkou, či bola spoločnosť Niche „dobromyseľná“. Všeobecný súd neskúmal ani okolnosti uvádzané skupinou Servier v tejto súvislosti (odmietnutie spoločnosti Niche poskytnúť podrobný opis svojho výrobného postupu, umožniť inšpekciu svojich závodov alebo poskytnúť vzorku svojho výrobku). Bez ohľadu na skutočnosť, že takéto okolnosti nemôžu byť po prvýkrát preskúmané v štádiu odvolania, treba v každom prípade uviesť, že nespochybňujú zistenia, ktoré urobil Všeobecný súd v uvedenom bode a nevyplýva z nich žiadne skreslenie.

2)      Teva

111. V prvom rade nemožno prihliadnuť na výhradu skupiny Servier spočívajúcu v tvrdení, že v bode 589 a nasl. napadnutého rozsudku jej Všeobecný súd nesprávne uložil povinnosť preukázať, že vstup Teva na trh narážal na neprekonateľné prekážky. Rovnako ako v prípade iných spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov totiž Všeobecný súd po podrobnom preskúmaní okolností uvedených skupinou Servier skonštatoval, že tieto okolnosti nemohli spochybniť zistenie Komisie, že kroky, ktoré podnikla Teva, svedčili o jej odhodlaní a schopnosti vstúpiť na trh.

112. Všeobecný súd sa navyše nedopustil pochybenia, ako to tvrdí skupina Servier, ani tým, keď v bode 590 a nasl. napadnutého rozsudku skonštatoval, že riziko predbežného zákazu nemalo vplyv na skutočné a konkrétne možnosti Teva vstúpiť na trh, pretože uviedol okolnosti, ktoré svedčili o úmysle Teva podstúpiť toto riziko. Skupina Servier napokon iba všeobecne odkazuje na svoju argumentáciu na Všeobecnom súde v tomto zmysle, pričom nepreukazuje pochybenie, ktorého sa mal dopustiť Všeobecný súd. V každom prípade, ako to uznal Súdny dvor, existencia zákazov nijako nevylučuje existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže, pretože ide o predbežné opatrenia, ktoré nijako neprejudikujú dôvodnosť žaloby pre porušenie práv k patentu(61).

113. Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, ani z úvahy Všeobecného súdu vysvetlenej v bodoch 601 až 603 napadnutého rozsudku, podľa ktorej omeškania v konaniach o udelenie PUT nemohli stačiť na vylúčenie postavenia spoločnosti Teva ako potenciálneho konkurenta, pokiaľ sa táto spoločnosť snažila prekonať ťažkosti, s ktorými sa stretla, nevyplýva z dôvodov už uvedených v bodoch 100 až 103 a 109 týchto návrhov žiadne pochybenie. Skupina Servier napokon iba odkazuje na svoju žalobu v prvostupňovom konaní a jej prílohy, aby tvrdila, že dôkazy, ktoré predložila v konaní na Všeobecnom súde, preukazovali, že tieto ťažkosti mali vplyv na skutočné a konkrétne možnosti Teva vstúpiť na trh, pričom neposkytuje žiadne vysvetlenie týchto dôkazov, ani nepreukazuje pochybenie Všeobecného súdu pri ich posúdení.

114. Ďalej treba uviesť, že skreslenia, ktorých sa údajne dopustil Všeobecný súd pri preskúmaní technických problémov, s ktorými sa stretol výrobok skupiny Teva, nie sú zjavné ani s prihliadnutím na tvrdenia skupiny Servier, ani s prihliadnutím na body rozsudku, na ktoré sa tieto tvrdenia vzťahujú. Skupina Servier tak po prvé tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 586 a 609 až 612 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy preukazujúce, že Teva nemala udržateľné zásoby perindoprilu, pričom neodkazuje na žiadny dôkaz, ktorý mal byť skreslený. Po druhé, skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd skreslil email, ktorý Teva zaslala spoločnosti Hetero 15. októbra 2007, teda po uzavretí dohody Teva, a v ktorom uviedla, že upúšťa od uvedenia svojho výrobku na trh. Toto upustenie však bolo upravené práve v tejto dohode(62). Analýza Všeobecného súdu, podľa ktorej mal byť tento email vykonaním uvedenej dohody, sa preto nejaví byť skreslená.

115. Napokon na rozdiel od výhrad skupiny Servier, Všeobecný súd v bode 610 napadnutého rozsudku neodmietol zohľadniť dôkazy pochádzajúce z obdobia po uzavretí dohody, ale sa iba správne domnieval, že komunikácia odrážajúca to, ako Teva vnímala stav hospodárskej súťaže po uzavretí dohody, nemôže preukazovať, že v čase jej uzavretia upustila od uvedenia svojho výrobku na trh(63).

3)      Lupin

116. Pokiaľ ide o posúdenie postavenia Lupin ako potenciálneho konkurenta, skupina Servier v podstatnej časti iba odkazuje na svoje všeobecné výhrady týkajúce sa potenciálnej hospodárskej súťaže, ktoré už boli preskúmané v bodoch 70 až 84 týchto návrhov.

117. V zostávajúcej časti skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že Lupin mala skutočné a konkrétne možnosti uviesť svoj výrobok na trh v celej EÚ, zatiaľ čo táto skupina pôsobila iba v Spojenom kráľovstve a vytvorenie partnerstiev zostalo na úrovni teórie a špekulácií. Všeobecný súd však spomenul rokovania medzi Lupin a potenciálnymi obchodnými partnermi v tejto súvislosti, čo podľa neho predstavovalo konkrétne kroky svedčiace o odhodlaní a schopnosti Lupin vstúpiť na trh(64). V tejto súvislosti z bodu 745 napadnutého rozsudku nevyplýva žiadne skreslenie argumentácie skupiny Servier, v zmysle ktorej Lupin narazila na neprekonateľné obchodné prekážky, pretože práve to skupina Servier naďalej tvrdí v rámci prejednávaného odvolania, pričom Všeobecný súd to už preskúmal a odmietol v bode 745 a nasl. napadnutého rozsudku.

e)      Záver

118. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že argumentácia skupiny Servier týkajúca sa potenciálnej hospodárskej súťaže, uvádzaná v rámci jej druhého odvolacieho dôvodu a prvých častí jej tretieho, štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu, musí byť zamietnutá v celom rozsahu.

3.      O kvalifikácii dohôd ako obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (prvý odvolací dôvod a druhé časti tretieho, štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu)

119. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, ako aj druhých častí svojho tretieho, štvrtého a piateho odvolacieho dôvodu, skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení, keď potvrdil zistenie Komisie, podľa ktorého sporné dohody predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

120. V tejto súvislosti podľa skupiny Servier po prvé, Všeobecný súd náležite nezohľadnil nedostatok skúsenosti s takými dohodami, ako sú dotknuté dohody, a skutočnosť, že z tohto dôvodu nebolo obmedzenie hospodárskej súťaže ľahko identifikovateľné (a). Po druhé, nebolo možné dospieť k záveru, že dohody mali protisúťažný cieľ vzhľadom na ich pozitívne alebo prinajmenšom nejednoznačné následky (b). Napokon po tretie, Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď sa príliš sústredil na platby alebo na iné motivačné výhody, ktoré skupina Servier poskytla spoločnostiam vykonávajúcim činnosť v oblasti generických liekov (c).

a)      O skúsenosti a „ľahko identifikovateľnej“ povahe obmedzenia hospodárskej súťaže

121. Na úvod skupina Servier tvrdí, najmä s odkazom na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci CB/Komisia(65), že napadnutý rozsudok je postihnutý prvou sériou pochybení spočívajúcich v tom, že kvalifikuje sporné dohody ako obmedzenie z hľadiska cieľa, nehľadiac na nedostatok získanej skúsenosti a ekonomickú vedu, a to napriek tomu, že údajné obmedzenie hospodárskej súťaže nebolo ľahko identifikovateľné.

122. Bezprecedentnosť otázok nastolených dohodami o urovnaní tak preukazujú mnohé okolnosti, ako je napríklad návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci Generics (UK) a i.. Ťažko identifikovateľnú povahu obmedzenia hospodárskej súťaže dohodami o urovnaní rovnako potvrdzuje najmä skutočnosť, že Komisia potrebovala niekoľko stoviek strán na to, aby formulovala svoju úvahu. Všeobecný súd sám uznal v bode 1666 napadnutého rozsudku, že protiprávna povaha dotknutých dohôd sa nemusela jasne javiť vonkajšiemu pozorovateľovi, akým je Komisia alebo právnici špecialisti.

123. Táto argumentácia však nemôže uspieť, pretože, ako to Súdny dvor už výslovne potvrdil, na to, aby bolo možné dohody považovať za obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa sa vôbec nevyžaduje, aby už Komisia sankcionovala rovnaký typ dohôd, a to aj keď tieto dohody boli uzavreté v takom špecifickom kontexte, ako je kontext práv vyplývajúcich z duševného vlastníctva(66). Judikatúra na kvalifikáciu dohody ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ZFEÚ nevyžaduje, aby dohoda bola dostatočne škodlivá pre hospodársku súťaž na prvý pohľad alebo bez akejkoľvek pochybnosti bez toho, aby došlo k podrobnému preskúmaniu jej obsahu, účelu a hospodárskeho a právneho kontextu, ktorého je súčasťou(67).

b)      O platbách a údajných „pozitívnych“ alebo „nejednoznačných“ následkoch dohôd

124. Prostredníctvom nasledujúcej série tvrdení skupina Servier tvrdí po prvé, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď kvalifikoval sporné dohody ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, hoci tieto dohody mali pozitívne alebo prinajmenšom nejednoznačné následky na hospodársku súťaž.

125. Po druhé skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že uvedené dohody boli takýmito obmedzeniami z hľadiska cieľa z dôvodu, že upravovali platby alebo iné motivačné výhody v prospech spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov výmenou za ustanovenia o nenapadnutí patentov skupiny Servier a o neuvádzaní výrobkov týchto spoločností na trh. Všeobecný súd tým nezohľadnil patentový kontext dohôd a zamenil pojmy obchodného obmedzenia a obmedzenia hospodárskej súťaže.

126. Treba pripomenúť, že z rozsudkov Generics (UK) a i.(68) a Lundbeck/Komisia(69) vyplýva, že také dohody o urovnaní, ako sú dohody dotknuté v tomto prípade, predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

–        ak zo všetkých dostupných dôkazov vyplýva, že kladný zostatok hodnôt prevedených výrobcom originálnych liekov v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom strán dohody nekonkurovať si na základe výkonnosti,

–        pokiaľ dotknutá dohoda o urovnaní nemá preukázané následky v prospech hospodárskej súťaže, ktoré by mohli odôvodnene spochybniť jej dostatočnú škodlivosť pre hospodársku súťaž.

127. S prihliadnutím na tieto zásady argumentácia skupiny Servier týkajúca sa platieb (1), ako aj údajných „pozitívnych“ alebo „nejednoznačných“ následkov sporných dohôd (2), nemôže uspieť.

1)      O platbách

128. Z toho vyplýva, že treba zamietnuť argumentáciu skupiny Servier, podľa ktorej prevod hodnoty výrobcom originálnych liekov v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov v rámci dohody o urovnaní patentového sporu, nemôže byť rozhodujúci pre kvalifikáciu takejto dohody ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

129. Patentové pozadie takýchto dohôd a verejný záujem na mimosúdnom urovnaní patentových sporov nemenia nič na tom, že tieto dohody sú protisúťažné, ak prevod hodnôt od výrobcu originálnych liekov v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom týchto subjektov nekonkurovať si. V tejto súvislosti sa nevyžaduje, ako to tvrdí skupina Servier, aby suma týchto prevedených hodnôt zodpovedala očakávaným výnosom spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov(70).

130. Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, teda Všeobecný súd v tomto prípade uplatnil správny test na určenie, či sporné dohody mali protisúťažný cieľ. Všeobecný súd tak v bodoch 263 až 273, a najmä v bodoch 265 a 272 napadnutého rozsudku, v podstate vysvetlil, že sa bolo treba domnievať, že spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov je motivovaná platbou, aby sa podriadila ustanoveniam o neuvádzaní výrobkov na trh a o nenapadnutí patentov, ak platba, ktorú dostáva, nie je odôvodnená žiadnou inou protihodnotou ako tou, ktorá spočíva v tom, že sa zdrží konkurovať majiteľovi patentu.

131. V tejto poslednej súvislosti Všeobecný súd v bodoch 277 až 280 napadnutého rozsudku uviedol, že tzv. „reverznú“ platbu od výrobcu originálnych liekov v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov možno považovať za odôvodnenú, ak nahrádza náklady vnútorne spojené s urovnaním sporu, napríklad súdne výdavky, ktoré vynaložila spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov v patentovom spore, pod podmienkou, že strany dohody preukážu výšku týchto výdavkov a tieto výdavky nie sú neprimerane vysoké.

132. Všeobecný súd v bodoch 798 až 810, a najmä v bodoch 804 a 806 napadnutého rozsudku, skúmal aj prípad spojenia dohody o urovnaní patentového sporu, obsahujúcej ustanovenia o neuvádzaní výrobkov na trh a o nenapadnutí patentov, s obchodnou dohodou zahŕňajúcou prevod majetku predstavujúceho ekonomickú hodnotu zo spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov na výrobcu originálnych liekov. V tomto prípade mala dohoda Lupin formu takéhoto spojenia(71).

133. Všeobecný súd vysvetlil, že v prípade takejto zmluvnej konštrukcie treba preskúmať, či platba, ktorú vykonal výrobca originálnych liekov v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov, prevyšuje bežnú ekonomickú hodnotu obchodovaného majetku, teda hodnotu, ktorú by mal tento majetok v transakcii vykonanej za bežných trhových podmienok. Podľa Všeobecného súdu možno dospieť k záveru, že došlo k neopodstatnenej platbe v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov, ak suma platby, ktorú vykonal výrobca originálnych liekov v jej prospech, prevyšuje bežnú ekonomickú hodnotu obchodovaného majetku. Takúto platbu možno kvalifikovať ako stimul na prevzatie povinnosti nekonkurovať vyplývajúcej z dohody o urovnaní spojenej s obchodnou dohodou, ak je neopodstatnená časť platby dostatočne významná na to, aby predstavovala stimul.

134. Analytický rámec takto stanovený Všeobecným súdom je dokonale prispôsobený na analýzu takých dohôd, ako sú dohody dotknuté v tomto prípade. Tento rámec v podstate zodpovedá rámcu, ktorý potvrdil Súdny dvor v rozsudkoch Generics (UK) a i. a Lundbeck/Komisia. Súdny dvor v týchto rozsudkoch rovnako uviedol, že na účely posúdenia, či také prevody hodnôt obsiahnuté v dohode o urovnaní, ako sú prevody dotknuté v tomto prípade, možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom strán tejto dohody nekonkurovať si, treba zohľadniť všetky prevody hodnôt medzi stranami, či už ide o peňažné hodnoty alebo nie. Podľa Súdneho dvora pri tom treba určiť, či kladný zostatok hodnôt prevedených výrobcom originálnych liekov v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov možno odôvodniť existenciou prípadnej protihodnoty zo strany tejto spoločnosti(72).

135. Z toho vyplýva, že výhradu založenú na nesprávnej analýze platieb vykonanej Všeobecným súdom treba zamietnuť.

2)      O údajných „pozitívnych“ alebo „nejednoznačných“ následkoch dohôd

136. Pokiaľ ide o údajné „pozitívne“ alebo „nejednoznačné“ následky sporných dohôd, skupina Servier v prvom rade tvrdí, že škodlivosť tzv. „pay for delay“ dohôd vyplýva z oddialenia vstupu na trh. V tomto prípade však po tom, čo EPÚ určil neplatnosť patentu 947, nedošlo k žiadnemu oddialeniu vstupu na trh.

137. Keďže napriek dohodám pokračovali v konaní, v ktorom bol na EPÚ napadnutý patent 947, namietatelia, ktorí so skupinou Servier neuzavreli dohodu, ktorá by im to zakazovala, to, že z konaní vystúpili spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov, ktoré uzavreli takéto dohody, nemohlo mať za cieľ zabrániť alebo oddialiť napadnutie patentu.

138. Ako však Všeobecný súd správne poznamenal najmä v bode 644 napadnutého rozsudku, táto argumentácia sa zakladá na hypotetických okolnostiach, ktoré neboli predvídateľné ku dňu uzavretia dohôd, a ktoré nemožno zohľadniť pri analýze cieľa, ktorým je obmedziť hospodársku súťaž.

139. Navyše, ako to správne uvádza Komisia, uvedená argumentácia nemôže uspieť, pretože zamieňa vlastnú škodlivosť dohody o vylúčení z trhu protihodnotou za platbu s možnosťou, že takáto dohoda nebude mať neskôr významné skutočné následky na hospodársku súťaž v dôsledku okolností nezávislých od vôle strán, napríklad keď je patent zrušený na základe žaloby tretej osoby.

140. Ako som vysvetlila v návrhoch, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i.(73), na účely analýzy protisúťažného cieľa dohody o urovnaní patentového sporu treba overiť, či strany uzavretím tejto dohody nahradili riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi nimi. Ak je to tak, situácia vytvorená dohodami nie je výsledkom riadneho fungovania hospodárskej súťaže, ale výsledkom zosúladeného konania, ktorým strany odstránili riziká takéhoto fungovania. Otázka, či by situácia z hľadiska patentov bola v prípade neexistencie dohody nevyhnutne odlišná v dôsledku neskoršieho vývoja patentovej situácie, nie je teda rozhodujúca pri posúdení toho, či dohoda môže obmedziť hospodársku súťaž.

141. Na posúdenie tejto schopnosti obmedziť hospodársku súťaž nie je totiž rozhodujúce, či by výrobcovia generických liekov bez uzavretia dohody mohli alebo nemohli vstúpiť na trh v dôsledku vývoja patentovej situácie (pojmovo neznámeho v čase uzavretia dohody). Naproti tomu je rozhodujúce, či zdržanie sa vstupu generických liekov na trh vyplýva z riadneho fungovania hospodárskej súťaže alebo z protisúťažného zosúladeného postupu(74).

142. V druhom rade skupina Servier tvrdí, že najmä dohody Teva a Lupin mali z dôvodu niektorých ich ustanovení následky v prospech hospodárskej súťaže. Tieto tvrdenia treba posúdiť so zreteľom na osobitné ustanovenia dotknutých dohôd rovnako, ako to urobil Všeobecný súd.

c)      O preskúmaní cieľa dotknutých dohôd obmedziť hospodársku súťaž

143. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba teraz preskúmať tvrdenia, ktorými chce skupina Servier preukázať, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení, keď kvalifikoval dohody uzavreté so spoločnosťami Niche/Unichem a Matrix (1), Teva (2) a Lupin (3) ako porušenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

1)      O dohodách Niche/Unichem a Matrix

144. Skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení, keď rozhodol, že platbu, ktorú vykonala skupina Servier v prospech spoločností Niche a Matrix, bolo možné vysvetliť výlučne ich záujmom nekonkurovať si a že táto platba bola skutočným dôvodom ich dohôd o urovnaní. Skupina Servier konkrétnejšie tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď nezohľadnil, že jej platba bola protihodnotou takých výdavkov spoločností Niche a Matrix ako je najmä náhrada škody, ktorú mohli byť povinné zaplatiť tretím distribútorom.

145. Ako bolo uvedené v bode 34 vyššie, v rámci dohody Niche skupina Servier zaplatila 11,8 milióna GBP v prospech spoločností Niche/Unichem. V rámci dohody Matrix, zaplatila 11,8 milióna GBP v prospech spoločnosti Matrix. Navyše v rámci dohody uzavretej v ten istý deň medzi spoločnosťami Niche a Biogaran, spoločnosť Biogaran zaplatila 2,5 milióna GBP v prospech spoločnosti Niche.

146. Pokiaľ ide najprv o dohodu, ktorú uzavrela skupina Servier so spoločnosťou Niche, Všeobecný súd v bode 527 a nasl. napadnutého rozsudku preskúmal, či platba, ktorú skupina Servier vykonala v prospech spoločnosti Niche bola opodstatnená niečím iným než stimulom pre spoločnosť Niche, aby sa podriadila ustanoveniam o neuvádzaní výrobkov na trh a o nenapadnutí patentov obsiahnutým v dohode. Všeobecný súd pri tom analyzoval, či sumu zaplatenú skupinou Servier spoločnosti Niche bolo možné vysvetliť výdavkami spojenými s urovnaním.

147. V tejto súvislosti sa Všeobecný súd v bodoch 536 a 537 napadnutého rozsudku jednak domnieval, že výdavky uvádzané v tejto súvislosti spoločnosťou Niche a skupinou Servier boli predovšetkým nákladmi na vývoj perindoprilu spoločnosti Niche a na odškodnenie, ktoré sa malo vyplatiť jej zákazníkom. Všeobecný súd sa domnieval, že tieto výdavky nesúviseli s urovnaním patentového sporu. Všeobecný súd okrem toho v bode 538 napadnutého rozsudku skonštatoval, že výdavky na právne poradenstvo uvádzané spoločnosťou Niche a skupinou Servier nemohli súvisieť s dohodou o urovnaní, pretože sa vzťahovali na obdobie pred vznikom sporov medzi spoločnosťou Niche a skupinou Servier.

148. V bode 539 napadnutého rozsudku Všeobecný súd už navyše uviedol, že aj keby uvádzaná suma vo výške 1,1 milióna GBP titulom výdavkov na právne poradenstvo a náklady na vývoj výrobku a na odškodnenie zákazníkov, ktoré Komisia v odôvodnení 1336 sporného rozhodnutia odhadla na 1,2 a 1,3 milióna GBP, mali byť považované za opodstatnené, ich celková suma vo výške 3,6 milióna GBP by bola stále oveľa nižšia ako suma 11,8 milióna GBP, ktorú skupina Servier zaplatila spoločnosti Niche.

149. Pokiaľ ide ďalej o dohodu uzavretú medzi spoločnosťami Niche a Biogaran, Všeobecný súd v bodoch 542 až 544 napadnutého rozsudku skonštatoval, že platba, ktorú spoločnosť Biogaran vykonala v prospech spoločnosti Niche, predstavovala pre túto spoločnosť ďalší stimul, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami obsiahnutými v dohode Niche.

150. Pokiaľ ide napokon o dohodu Matrix, Všeobecný súd v bode 546 napadnutého rozsudku skonštatoval, že jej strany nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by mohol odôvodniť sumu vo výške 11,8 milióna GBP, ktorú skupina Servier zaplatila spoločnosti Matrix.

151. Najprv treba uviesť, že v rámci prejednávaného odvolania skupina Servier neuvádza žiadnu okolnosť, ktorá by mohla preukazovať, že záver Všeobecného súdu uvedený v predchádzajúcom bode týkajúci sa dohody Matrix je nesprávny. Skupina Servier sa iba všeobecne a nejasne odvoláva na riziko, že spoločnosti Matrix by mohla vzniknúť povinnosť zaplatiť náhradu škody. Za týchto okolností treba zamietnuť jej výhradu týkajúcu sa údajne nesprávnej kvalifikácie platby vykonanej skupinou Servier v prospech spoločnosti Matrix ako stimulu pre spoločnosť Matrix, aby súhlasila so záväzkom nekonkurovať.

152. Skupina Servier sa ďalej rovnako neodvoláva na žiadnu okolnosť, ktorá by mohla spochybniť záver Všeobecného súdu, uvedený v bode 149 vyššie, podľa ktorého platba spoločnosti Biogaran v prospech spoločnosti Niche predstavovala pre túto spoločnosť ďalší stimul, aby súhlasila so svojim záväzkom nekonkurovať.

153. Napokon, pokiaľ ide o platbu 11,8 milióna GBP vykonanú skupinou Servier v prospech spoločnosti Niche, žiadna z okolností uvádzaných skupinou Servier v rámci prejednávaného odvolania nemôže preukazovať, že je nesprávny záver Všeobecného súdu, podľa ktorého bola táto platba odôvodnená iba záväzkom spoločnosti Niche nekonkurovať.

154. Argumentácia, podľa ktorej sa Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď sa domnieval, že náklady na vývoj perindoprilu spoločnosti Niche a na odškodnenie, ktoré sa malo vyplatiť tretím osobám, nemohli odôvodniť platbu skupiny Servier, je teda neúčinná. Ako bolo uvedené v bode 148 vyššie, Všeobecný súd skonštatoval, že aj keby sa tieto výdavky (ako aj uvádzané výdavky na právne poradenstvo) mali odpočítať od sumy 11,8 milióna GBP zaplatenej skupinou Servier, stále by zostala suma 8,2 milióna GBP, pre ktorú neexistuje žiadne iné vysvetlenie ako záväzok nekonkurovať prevzatý spoločnosťou Niche.

155. Za týchto okolností treba zamietnuť tvrdenie skupiny Servier, podľa ktorého je bod 537 napadnutého rozsudku postihnutý nedostatkom odôvodnenia a skreslením skutkového stavu, pretože odmieta vyššie odhady potenciálneho odškodnenia uvádzané skupinou Servier. Všeobecný súd dostatočne vysvetlil, že nezohľadnil tieto sumy, pretože išlo iba o požiadavky. Rovnako nie je zrejmé, ako Všeobecný súd skreslil list, na ktorý odkazuje skupina Servier, podľa ktorého jeden podnik požadoval odškodnenie oveľa vyššie ako je suma zohľadnená Komisiou, zatiaľ čo samotná skupina Servier uznáva, že išlo iba o požiadavku.

156. V snahe o úplnosť podotýkam, že sa nezdá byť nesprávne konštatovanie Všeobecného súdu vysvetlené v bodoch 280, 531 a 537 napadnutého rozsudku, podľa ktorého náklady na vývoj výrobku spoločnosti Niche a na prípadné odškodnenie, ktoré sa malo zaplatiť tretím osobám, nemožno považovať za výdavky spojené s urovnaním, takže ich náhrada skupinou Servier v prospech spoločnosti Niche nemôže byť odôvodnená.

157. Ako totiž uznáva samotná skupina Servier, povinnosť zaplatiť odškodnenie tretím osobám z dôvodu nedodania výrobku spoločnosti Niche mohla vzniknúť aj bez urovnania so skupinou Servier. Nezdá sa však pravdepodobné, že skupina Servier by súhlasila so zaplatením týchto výdavkov spoločnosti Niche, ak by sa táto spoločnosť samostatne a bez poskytnutia stimulu skupinou Servier rozhodla neuviesť tento výrobok na trh z dôvodu, že bola presvedčená o záväznosti patentov skupiny Servier.

158. Je pravda, ako to uvádza skupina Servier, že spoločnosť vykonávajúca činnosť v oblasti generických liekov, ktorá sa po nezávislom vyhodnotení patentového rizika, s ktorým je konfrontovaná, rozhodne ukončiť prebiehajúci patentový spor urovnaním, sa môže chcieť zabezpečiť proti finančným dôsledkom takého urovnania. V takejto situácii však neexistuje žiadny racionálny ekonomický dôvod vedúci výrobcu originálnych liekov k tomu, aby súhlasil s tým, že odškodní uvedenú spoločnosť za tieto dôsledky vyplývajúce z jej vlastného rozhodnutia, ak nie preto, aby jej poskytol stimul na uzavretie urovnania, ktorý nemá žiadnu inú protihodnotu ako záväzok nekonkurovať.

159. Treba totiž odlíšiť príčinu vzniku povinnosti spoločnosti Niche odškodniť tretie osoby od príčiny náhrady týchto výdavkov spoločnosti Niche skupinou Servier. Je samozrejme pravda, že povinnosť spoločnosti Niche odškodniť tretie osoby za nedodanie výrobku by mohla vzniknúť, ak by sa spoločnosť Niche samostatne rozhodla výrobok tretím osobám nedodať, a teda by mohla mať iný dôvod ako úmysel spoločnosti Niche a skupiny Servier nekonkurovať si. Skutočnosť, že skupina Servier nahradí spoločnosti Niche tieto výdavky, však nemôže mať žiadny iný „dôvod“ ako záväzok nekonkurovať, keďže tieto výdavky nesúvisia s urovnaním a nezodpovedajú žiadnej inej protihodnote, ktorú spoločnosť Niche ponúka skupine Servier. Rovnaká úvaha platí pre výdavky na vývoj výrobku spoločnosti Niche.

160. Tieto výdavky na vývoj výrobku a na odškodnenie tretích osôb v prípade nedodania teda a priori nepatria k výdavkom, ktorých náhradu zo strany výrobcu originálnych liekov možno považovať za odôvodnenú v rámci takého urovnania, ako je to, o ktoré ide(75).

161. Na záver uvádzam, že tvrdenie skupiny Servier, podľa ktorého mal Všeobecný súd posúdiť, či zaplatená suma zodpovedala viac ako 10 rokom predajov a viac ako 20 rokom hrubého zisku, treba zamietnuť z dôvodu už uvedeného v bode 129 vyššie. Rovnako nemôže uspieť tvrdenie, podľa ktorého spoločnosť Niche súhlasila s platbou kvôli ťažkostiam, s ktorými bola konfrontovaná. Dohoda nie je vyňatá z uplatnenia článku 101 ZFEÚ preto, že jej uzavretie je pre jej strany racionálnym a z ekonomického a obchodného hľadiska výhodným riešením(76).

162. Z toho vyplýva, že argumentáciu skupiny Servier týkajúcu sa dohôd Niche a Matrix treba zamietnuť.

2)      O dohode Teva

163. Ako je uvedené v bodoch 36 až 38 vyššie, podľa dohody Teva nesmela Teva napadnúť patenty skupiny Servier na súdoch Spojeného kráľovstva a predávať v tejto krajine svoj vlastný perindopril výmenou za platbu 5 miliónov GBP zo strany skupiny Servier. Neskôr si skupina Servier mohla vybrať, či bude skupine Teva dodávať generický perindopril na ďalšiu distribúciu alebo jej v prípade nedodania zaplatí paušálnu náhradu. Teva nemala možnosť vypovedať dohodu v prípade nedodania. Následne skupina Servier využívala túto možnosť nedodania a počas určitého obdobia platila skupine Teva mesačnú paušálnu náhradu vo výške 500 000 GBP, ktorej konečná výška dosiahla sumu 5,5 milióna GBP. Celkovo teda skupina Servier zaplatila skupine Teva v rámci dohody Teva sumu 10,5 milióna GBP.

164. V bodoch 646 až 698 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd domnieval, že tvrdenia skupiny Servier spochybňujúce obmedzujúcu povahu dohody Teva nemožno zohľadniť.

165. Skupina Servier v súčasnosti tvrdí, že Všeobecný súd ignoroval ciele a nejednoznačné následky tejto dohody (i) a nesprávne konštatoval, že platby, ktoré vykonala skupina Servier v prospech spoločnosti Teva, predstavovali reverzné platby (ii).

i)      O cieľoch a údajných „nejednoznačných“ následkoch dohody Teva

166. Skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd ignoroval hlavný cieľ dohody Teva, ktorým bolo uzavretie dohody o dodávkach, ktorá mala umožniť skupine Teva vstúpiť na trh s prvou vlnou generických liekov a komerčne atraktívnejším výrobkom a skupine Servier využívať v Spojenom kráľovstve distribútora prvej úrovne. Za týchto okolností nemohli byť ustanovenia obsiahnuté v urovnaní považované za škodlivé pre hospodársku súťaž.

167. Ako správne vytýka Komisia, skupina Servier sa svojou argumentáciou pokúša „rozdrobiť“ jednotlivé ustanovenia dohody Teva, aby sa oddelene javili ako neutrálne z pohľadu hospodárskej súťaže. Skupina Servier však neuvádza žiadnu okolnosť, ktorá by mohla spochybniť zistenia, ktorými Všeobecný súd preukázal, že cieľom tejto dohody vnímanej ako celok bol naozaj dosiahnuť v prospech skupiny Servier protihodnotou za platbu záväzok skupiny Teva nekonkurovať, zatiaľ čo možné dodávanie perindoprilu skupinou Servier skupine Teva bolo nielen hypotetické, ale nebolo ani spôsobilé vyvolať následky v prospech hospodárskej súťaže.

168. Treba uviesť, že okolnosti, ktoré uvádza skupina Servier v tomto odvolacom konaní, v rozsahu, v akom ich možno chápať tak, že majú vytýkať právnu kvalifikáciu skutkového stavu Všeobecným súdom a nie iba dosiahnuť nové posúdenie tohto skutkového stavu, neumožňujú preukázať, že tieto zistenia Všeobecného súdu sú nesprávne.

–       O údajných „nejednoznačných“ následkoch alebo následkoch „v prospech hospodárskej súťaže“

169. Všeobecný súd v bodoch 667 až 671 napadnutého rozsudku skonštatoval, že údajné potenciálne následky dohody Teva nemožno kvalifikovať tak, že neobmedzovali hospodársku súťaž alebo boli dokonca v jej prospech. Skupina Servier v tejto súvislosti tvrdila, že budúce rozhodnutie EPÚ o platnosti patentu 947 strany dohody prirodzene nepoznali. Dohoda Teva mala následky v prospech hospodárskej súťaže tým, že umožňovala vstup skupiny Teva na trh bez ohľadu na obsah tohto rozhodnutia. Všeobecný súd sa však domnieval, že bez ohľadu na obsah neskoršieho rozhodnutia EPÚ, ktorý v čase uzavretia dohody nebolo možné predvídať, žiadna z možností upravených dohodou Teva nemohla viesť k situácii, ktorú by bolo možné kvalifikovať tak, že je „v prospech hospodárskej súťaže“. Táto dohoda totiž stále bránila skupine Teva, aby vstúpila na trh so svojim výrobkom alebo výrobkom tretej osoby a vstup skupiny Teva na trh s výrobkom skupiny Servier by nevytváral hospodársku súťaž medzi skupinou Teva a skupinou Servier.

170. Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, toto posúdenie Všeobecného súdu nie je nesprávne. Súdny dvor už mal príležitosť uviesť, že kontrolovaný vstup spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov na trh s obmedzeným množstvom výrobkov, ktorý je výsledkom postupu zosúladeného s výrobcom originálnych liekov v rámci dohody brániacej nezávislému vstupu tejto spoločnosti na trh, nemožno považovať za vstup, ktorý je v prospech hospodárskej súťaže(77). Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, ak je v takejto situácii množstvo výrobkov, ktoré má výrobca originálnych liekov dodať spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov obmedzené (ako to bolo v tomto prípade(78)), táto spoločnosť nemá žiadny záujem súťažiť na základe ceny(79).

171. Navyše Súdny dvor už skonštatoval, že strany takej dohody, ako je dohoda v tomto prípade, nemôžu vyvodzovať žiadne tvrdenie z prípadného budúceho vývoja práva k patentom, neznámeho v čase uzavretia dohody, od ktorého závisí jej škodlivosť z hľadiska práva hospodárskej súťaže(80). Ako je uvedené v bodoch 139 až 141 vyššie, treba overiť, či uzavretím tejto dohody strany nahradili riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi nimi, pričom otázka, či by patentová situácia bola bez uzavretia dohody nevyhnutne odlišná nie je rozhodujúca(81).

–       O údajnej neexistencii škodlivosti ustanovení dohody Teva

172. Pokiaľ ide o ustanovenie o nenapadnutí patentov, ktorého škodlivosť skupina Servier popiera, Všeobecný súd v bodoch 646 až 653 napadnutého rozsudku uviedol, že skutočnosť, že toto ustanovenie nebránilo skupine Teva pokračovať v konaní na EPÚ, ho nezbavovala jeho obmedzujúcej povahy. Toto zistenie je však správne, pretože uvedené ustanovenie bránilo skupine Teva, aby na súdoch Spojeného kráľovstva tvrdila, že jej výrobok neporušuje práva k patentu a aby sa na týchto súdoch incidenčne dovolávala neplatnosti patentov skupiny Servier. Navyše z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom bode, taký prípadný budúci vývoj týkajúci sa patentov, aký môže v tomto prípade vyplynúť z pokračovania konania na EPÚ, nie je rozhodujúci pre analýzu dohody, ktorej cieľom je obmedziť hospodársku súťaž.

173. Pokiaľ ide o ustanovenia o výhradnom nákupe a o neuvádzaní výrobkov na trh, ktorých škodlivosť skupina Servier rovnako spochybňuje, Všeobecný súd mohol v bodoch 654 až 666 napadnutého rozsudku bez toho, aby sa dopustil pochybenia, skonštatovať, že Komisia tieto ustanovenia správne analyzovala ako jedinú a tú istú povinnosť nekonkurovať. V súlade s uvedenými ustanoveniami si skupina Servier mohla úplne podľa vlastného uváženia vybrať, že buď dodá perindopril skupine Teva, alebo jej v prípade nedodania zaplatí paušálnu náhradu škody. Vzhľadom na povinnosť výhradného nákupu sa Teva nemohla zásobovať u iných dodávateľov dokonca ani v prípade nedodania výrobkov skupinou Servier.

174. Ako správne uvádza Komisia, dôsledkom týchto ustanovení bolo, že skupina Servier mala „kľúč na otvorenie vstupných dverí na trh pre Teva“. Bolo však zjavné, že skupina Servier nemala žiadny úmysel tak urobiť a že by svoj výrobok dodávala skupine Teva na distribúciu iba vtedy, ak by sa tieto dvere podarilo otvoriť tretej osobe vstupom na trh. V tomto prípade si chcela skupina Servier zabezpečiť svoje podiely na trhu distribúciou svojho vlastného generického výrobku prostredníctvom „spriatelenej“ spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov, a to skupiny Teva(82).

175. Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, sa Všeobecný súd nedopustil pochybenia, keď v bode 666 napadnutého rozsudku rozhodol, že skutočnosť, že dohoda Teva sa obmedzovala na perindopril erbumín nezbavovala túto dohodu jej protisúťažnej povahy. Všeobecný súd sa správne domnieval, že hoci Teva mohla počas obdobia, na ktoré sa vzťahovala dohoda, vstúpiť na trh s perindoprilom zloženým z inej soli než je erbumín, zároveň jej táto dohoda bránila konkurovať skupine Servier s perindoprilom erbumínom a v tejto súvislosti obmedzovala hospodársku súťaž. Výrobok, ktorý Teva zamýšľala uviesť na trh v čase uzavretia uvedenej dohody, bol pritom práve perindopril erbumín, pričom inú soľ vyvinula táto skupina až neskôr.

ii)    O platbách

176. Pokiaľ ide o platby vykonané v rámci dohody Teva, skupina Servier po prvé tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia pri kvalifikácii paušálnej náhrady škody, ktorú zaplatila skupine Teva.

177. Všeobecný súd v bodoch 684 až 686 napadnutého rozsudku konštatoval, že paušálna náhrada škody, ktorú skupina Servier zaplatila skupine Teva za nedodanie výrobkov, a ktorej konečná výška dosahuje 5,5 milióna GBP, predstavovala platbu, s ktorou Teva súhlasila výmenou za svoj záväzok nekonkurovať skupine Servier. Táto platba bola protihodnotou za nevstúpenie skupiny Teva na trh, ktoré bolo upravené ustanoveniami o výhradnom nákupe a o zákaze výpovede.

178. Skupina Servier však neuvádza žiadnu okolnosť, ktorá by mohla vyvrátiť tieto úvahy, pretože neuvádza žiadnu inú protihodnotu, ktorú by prijala od skupiny Teva výmenou za túto platbu. Za týchto okolností sa Všeobecný súd dôvodne domnieval, že túto platbu bolo možné vysvetliť výlučne obchodným záujmom strán dohody nekonkurovať si na základe výkonnosti. Skutočnosť, že táto platba mala formu náhrady škody za nedodanie splatnej iba v prípade nedodania výrobkov je v tejto súvislosti irelevantná.

179. Skupina Servier po druhé tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne kvalifikoval počiatočnú platbu vo výške 5 miliónov GBP, ktorú skupina Servier uhradila skupine Teva ako reverznú platbu. Táto platba mala prispieť na náklady, ktoré mala Teva s výpoveďou svojich dohôd s dodávateľom ÚFL a dodávateľom hotových formulácií, na náklady na zničenie existujúcich zásob výrobku skupiny Teva a na súdne trovy. V prípade skupiny Servier bola navyše suma odôvodnená tým, že sa vyhne sporu a zabezpečí si dohodu o dodávkach so skupinou Teva.

180. Táto argumentácia je neúčinná.

181. Nie je totiž nevyhnutné určiť, či platbu zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov, ktorá zodpovedá výdavkom na zničenie jej výrobku a na odškodnenie tretej osoby uvedenou spoločnosťou, možno považovať za odôvodnenú v rámci takej dohody, ako je dohoda, o ktorú ide. Z dôvodov už vysvetlených v bodoch 156 až 160 vyššie je to samo osebe sporné. Ako Komisia správne uviedla v odôvodnení 1599 sporného rozhodnutia, na ktoré odkazujú body 680 a 689 napadnutého rozsudku, tieto výdavky nezodpovedajú žiadnej obchodnej hodnote, ktorú by skupina Servier dostala od skupiny Teva.

182. V tomto prípade však Všeobecný súd v bodoch 687 až 698 napadnutého rozsudku uviedol, že Teva v každom prípade neoznámila žiadne vyčíslenie nákladov, ktoré boli údajne nahradené počiatočnou sumou 5 miliónov GBP, ktorú jej skupina Servier zaplatila. Všeobecný súd sa tak domnieval, že aj keby bolo treba zohľadniť odhad Komisie týkajúci sa výdavkov, ktoré podľa skupiny Teva mohli patriť medzi náklady, ktoré mali byť nahradené skupinou Servier na základe urovnania, vrátane hodnoty zásob, ktoré mali byť zničené, tieto výdavky predstavovali spolu menej ako 40 % počiatočnej sumy.

183. Skupina Servier však nepredložila ani na Všeobecnom súde, ani na Súdnom dvore žiaden dôkaz, ktorý by mohol spochybniť tieto zistenia alebo podrobnejšie odôvodniť počiatočnú sumu zaplatenú skupine Teva.

184. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že výhrady, ktoré skupina Servier formuluje proti kvalifikácii dohody Teva ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, treba zamietnuť.

3)      O dohode Lupin

185. Podľa skupiny Servier sa Všeobecný súd dopustil pochybení aj tým, že kvalifikoval dohodu Lupin ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Všeobecný súd po prvé nesprávne dospel k záveru, že platbu, ktorú skupina Servier vykonala v prospech skupiny Lupin, nemožno vysvetliť inak ako úmyslom strán nekonkurovať si (i). Všeobecný súd po druhé nesprávne rozhodol, že ustanovenia dohody Lupin boli škodlivé a nesprávne vyložil pôsobnosť uvedenej dohody (ii).

i)      O platbe

186. Zo zistení obsiahnutých v napadnutom rozsudku a v spornom rozhodnutí, ktoré neboli spochybnené, vyplýva, že skupiny Servier a Lupin uzavreli v ten istý deň vo forme jedinej listiny dve dohody. Prvou bola dohoda o urovnaní obsahujúca ustanovenia o neuvádzaní generického perindoprilu na trh a o nenapadnutí patentov skupiny Servier skupinou Lupin; druhou bola dohoda o prevode technológie, ktorou Servier kúpila od skupiny Lupin tri patentové prihlášky, ktoré podala táto skupina. Na základe tejto poslednej dohody skupina Servier zaplatila skupine Lupin 40 miliónov eur(83).

187. Všeobecný súd vykonal v bodoch 805 až 828 napadnutého rozsudku podrobnú a dôkladnú analýzu možnej ekonomickej hodnoty týchto patentových prihlášok s prihliadnutím na všetky tvrdenia účastníkov konania v tejto súvislosti. Na záver tejto analýzy dospel k záveru, že nebolo možné identifikovať žiadnu ekonomickú hodnotu uvedených prihlášok.

188. Všeobecný súd tak najmä skonštatoval, že Lupin nepreviedla patenty, ale iba patentové prihlášky a neposkytla žiadnu záruku, že patent bude udelený, že bude platný alebo že prihlásené výrobky alebo postupy nebudú porušovať existujúci patent (body 805 a 818); že zaplatená suma bola vyššia ako investície vynaložené inou porovnateľnou spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti generických liekov na účely vývoja jej vlastného perindoprilu (bod 817); že Servier nepredložila žiaden konkrétny dôkaz umožňujúci preukázať, že nadobudnutie patentových prihlášok skupiny Lupin za sumu 40 miliónov eur bolo možné racionálne považovať za výnosnú investíciu alebo prinajmenšom za spôsobilé zabezpečiť jej príjmy, ktoré môžu kompenzovať ich vysoké náklady (bod 820); že odkaz skupiny Servier na iné transakcie, porovnateľné s dohodou o prevode uzavretou so skupinou Lupin, nebol relevantný najmä z dôvodu, že samotná Servier bola stranou týchto transakcií, z ktorých niektoré navyše Komisia kvalifikovala ako porušenia hospodárskej súťaže (bod 821), a že stanovisko poradcu v oblasti duševného vlastníctva, ktoré predložila Servier, bolo formulované veľmi všeobecne a malo len obmedzenú dôkaznú hodnotu (bod 822).

189. Všeobecný súd teda v bode 827 napadnutého rozsudku v podstate dospel k záveru, že jedinou protihodnotou, ktorá mohla vysvetliť prevod hodnoty 40 miliónov eur, ktorý vykonala skupina Servier v prospech skupiny Lupin podľa dohody o prevode, bol záväzok nekonkurovať prevzatý skupinou Lupin podľa dohody o urovnaní uzavretej v ten istý deň.

190. V rámci prejednávaného odvolania Servier neuvádza žiaden dôkaz, ktorý by mohol preukazovať, že tento záver je nesprávny.

191. Skupina Servier jednak tvrdí, že Všeobecný súd nemohol kvalifikovať platbu 40 miliónov eur ako reverznú platbu, pretože preukázala svoj záujem na patentových prihláškach a predložila príklady transakcií uzavretých za podobných podmienok a stanovisko znalca.

192. Týmito tvrdeniami však skupina Servier iba opakuje svoju argumentáciu už uvedenú v prvostupňovom konaní bez toho, aby podložila, v čom spočívajú pochybenia, ktorých sa údajne dopustil Všeobecný súd, čo je v odvolacom konaní neprípustné. V každom prípade sa Všeobecný súd v bodoch 821 až 823 napadnutého rozsudku mohol bez toho, aby sa dopustil pochybenia, domnievať, že tieto dôkazy predložené skupinou Servier neumožňovali objektívne preukázať žiadnu ekonomickú hodnotu patentových prihlášok, ktoré skupina Servier odkúpila od skupiny Lupin za sumu 40 miliónov eur.

193. Okrem toho výhrada, ktorú skupina Servier formuluje proti tvrdeniu Všeobecného súdu vysvetlenému v bode 816 napadnutého rozsudku, podľa ktorého táto suma prekračovala zisk, ktorý mohla Lupin očakávať od svojho nezávislého vstupu na trh počas prvých dvoch až troch rokov predaja, je neúčinná. Všeobecný súd sa totiž neoprel o toto zistenie, aby preukázal, že neexistuje dôkaz o ekonomickej hodnote prevedených patentových prihlášok, ale vychádzal zo všetkých okolností uvedených v bode 188 vyššie. Porovnanie s očakávaným ziskom skupiny Lupin bolo iba doplňujúcim dôkazom podporujúcim záver, že platba, ktorú vykonala skupina Servier v jej prospech, bola vysoká.

194. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd najmä v bode 827 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, že platba, ktorú vykonala skupina Servier v prospech skupiny Lupin, predstavovala stimul nekonkurovať, pretože z preskúmaných dôkazov vyplývalo, že túto platbu nebolo možné vysvetliť ekonomickou hodnotou patentových prihlášok, ktoré Lupin previedla na skupinu Servier.

195. Skutočnosť, že Všeobecný súd v tomto kontexte použil pojmy transakcie uzavretej (alebo neuzavretej) za bežných trhových podmienok a stimulujúcej platby namiesto terminológie použitej Súdnym dvorom v rozsudku Generics (UK) a i. („čistý zostatok“ príslušných prevodov hodnôt) nemení nič na tom, že Všeobecný súd v podstate naozaj vykonal ten istý test ako odporúčal Súdny dvor v uvedenom rozsudku. Tento test spočíva v určení, či prevod hodnoty zo skupiny Servier v prospech skupiny Lupin bolo možné vysvetliť niečím iným ako záujmom týchto strán nekonkurovať si(84). Chcieť hľadať na základe týchto jemných terminologických rozdielov rozdiely týkajúce sa podstaty tohto testu medzi rozsudkom vo veci Generics (UK) a i. a napadnutým rozsudkom by preto bolo nadmerným formalizmom a hrou so slovíčkami.

196. V tomto prípade z bodu 806 napadnutého rozsudku vyplýva, že pojem „transakcia uzavretá za bežných trhových podmienok“ umožnil Všeobecnému súdu na základe preskúmania okolností zhrnutých v bode 188 vyššie určiť, či hodnota prevedená skupinou Servier v prospech skupiny Lupin zodpovedala akejkoľvek ekonomickej hodnote prevedených patentov. To neznamená, že Komisia je vždy povinná použiť tento pojem, keď určuje, či má prevod hodnoty inú protihodnotu ako záväzok nekonkurovať.

197. Je pravda, ako už bolo uvedené v bode 134 vyššie, že Súdny dvor vo svojich rozsudkoch Generics (UK) a i. a Lundbeck/Komisia uviedol, že na účely posúdenia prevodov hodnôt vykonaných podľa dohody o urovnaní treba zohľadniť všetky hodnoty prevedené medzi stranami, či už boli peňažné alebo nie. Podľa Súdneho dvora tým treba určiť, či zostatok hodnôt prevedených z výrobcu originálnych liekov v prospech spoločnosti vykonávajúcej činnosť v oblasti generických liekov možno odôvodniť existenciou prípadnej protihodnoty zo strany tejto spoločnosti(85).

198. V tomto prípade však Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že nevyčíslil čistý kladný zostatok prevodu hodnoty vykonaného skupinou Servier v prospech skupiny Lupin po odpočítaní predpokladanej hodnoty patentových prihlášok, ktoré Lupin previedla na skupinu Servier protihodnotou za tento prevod.

199. Z okolností zohľadnených Všeobecným súdom, ktoré boli zhrnuté v bode 188 vyššie a ktoré skupina Servier nespochybnila, totiž vyplýva, že Všeobecný súd skonštatoval, že skupina Servier nepreukázala žiadnu ekonomickú hodnotu patentových prihlášok odkúpených od skupiny Lupin, ktorú by bolo možné odpočítať od sumy 40 miliónov eur prevedenej skupinou Servier na Lupin z tohto titulu.

200. Aj keby sa však malo vychádzať zo zásady, že takéto patentové prihlášky nevyhnutne majú ekonomickú hodnotu, ktorú treba odpočítať od sumy, ktorú skupina Servier zaplatila skupine Lupin, aj keby to bola iba hodnota zodpovedajúca investíciám vynaloženým skupinou Lupin na vývoj technológie, na ktorú sa tieto prihlášky vzťahujú, treba pripomenúť, že Všeobecný súd sa v bode 817 napadnutého rozsudku domnieval, že suma 40 miliónov eur prevedená na skupinu Lupin bola vyššia ako investície vynaložené inou porovnateľnou spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti generických liekov na účely vývoja jej vlastného perindoprilu.

201. V tejto súvislosti Všeobecný súd cituje odôvodnenie 1962 sporného rozhodnutia, ktoré odkazuje na náklady na vývoj perindoprilu spoločnosti Krka dosahujúce približne 1 až 4 milióny eur. Aj keby sa preto táto suma mala odpočítať od sumy, ktorú skupina Servier previedla na skupinu Lupin, o čom v podstate uvažuje Všeobecný súd v bode 817 napadnutého rozsudku, čistý zostatok tohto prevodu by stále dosahoval najmenej 36 miliónov eur, pre ktoré neexistuje žiadne iné vysvetlenie ako vykúpenie konkurenčnej hrozby, ktorú predstavovala Lupin skupinou Servier.

202. Toto konštatovanie nemôže byť vyvrátené skutočnosťou, že v bodoch 59 až 61 napadnutého rozsudku sa uvádzajú dohody o nadobudnutí technológií týkajúce sa najmä kúpy patentovej prihlášky a príslušného know‑how skupinou Servier za sumu približne 13 miliónov eur. Keďže totiž chýbajú akékoľvek údaje o hodnote patentových prihlášok dotknutých dohodou Lupin, nemožno sa domnievať, že tieto prihlášky nevyhnutne mali takúto hodnotu. Rovnako suma 50 miliónov amerických dolárov (USD) uvedená v bode 61 napadnutého rozsudku sa týka iba protokolu k dohode o nadobudnutí technológie, ktorý napokon nebol nikdy uzavretý, takže nemôže všeobecne slúžiť ako údaj pre odhadnutie hodnoty patentových prihlášok. Vzhľadom na okolnosti zhrnuté v bode 188 vyššie a zásady, ktorými sa riadi dôkazné bremeno(86), sa teda Všeobecný súd mohol bez toho, aby sa v tejto súvislosti dopustil pochybenia, domnievať, že nebolo preukázané, že čistý zostatok sumy, ktorú skupina Servier previedla na skupinu Lupin, bol po odpočítaní predpokladanej hodnoty nákladov na vývoj technológie, na ktorú sa vzťahovali patenty skupiny Lupin, odôvodnený inou protihodnotou zo strany skupiny Lupin než protihodnotou, ktorá spočívala v jej záväzku nekonkurovať.

203. Z toho vyplýva, že výhradu založenú na nesprávnosti posúdenia platby vykonanej v rámci dohody Lupin treba zamietnuť.

ii)    O ustanoveniach dohody Lupin

204. V prvom rade skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd nemohol kvalifikovať ako protisúťažné ustanovenie dohody Lupin upravujúce nenapadnutie patentov skupiny Servier skupinou Lupin, pretože toto ustanovenie nebránilo iným namietateľom pokračovať v konaniach, v ktorých bol napadnutý patent 947 na EPÚ. Túto argumentáciu však treba mutatis mutandis zamietnuť z rovnakých dôvodov, aké už boli vysvetlené v bodoch 171 a 172 vyššie.

205. V druhom rade skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa nemohol domnievať ani to, že ustanovenie o neuvádzaní výrobkov skupiny Lupin na trh bolo protisúťažné, pretože toto ustanovenie za určitých podmienok povoľovalo predčasný vstup skupiny Lupin na trh, ako to Všeobecný súd sám uznal.

206. Skupina Servier sa touto argumentáciou pokúša spochybniť posúdenie skutkového stavu Všeobecným súdom, najmä pokiaľ ide o jeho výklad ustanovení dohody Lupin(87). Aj keby sa však táto argumentácia mohla chápať tak, že sa týka právnej kvalifikácie skutkového stavu Všeobecným súdom, musela by byť neúspešná.

207. Skupina Servier chce svojimi tvrdeniami zrejme preukázať, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď neuznal, že preukázané následky ustanovení dohody Lupin v prospech hospodárskej súťaže, ktoré sám zistil, spochybňovali jej kvalifikáciu ako dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž z hľadiska svojho cieľa.

208. Všeobecný súd sa však v bodoch 830 až 857 napadnutého rozsudku na záver dôkladnej analýzy ustanovení dohody Lupin domnieval, že aj keby uvedenú dohodu bolo možné vykladať tak, že umožňuje vstup Lupin na trh s jej vlastnými výrobkami, ktorý je vzhľadom na očakávanú dobu platnosti patentu 947 predčasný, hypotetická povaha udalostí, ktoré by mohli takýto predčasný vstup umožniť, bránila dospieť k záveru, že obmedzujúci účinok ustanovenia o neuvádzaní výrobkov na trh bol neutralizovaný (body 849 až 851 a 856). Predčasný vstup skupiny Lupin (aj keby bol za určitých okolností povolený dohodou) závisel v každom prípade od toho, či tretia osoba uvedie na trh generický liek, teda od okolnosti, ktorá je nezávislá od strán dohody a zároveň náhodná (bod 857). Servier nespochybňuje skutkové okolnosti, o ktoré Všeobecný súd oprel tieto zistenia, z ktorých nevyplýva žiadne skreslenie.

209. Výhrada skupiny Servier založená na údajnom skreslení komunikácie medzi skupinami Servier a Lupin, ktorá sa týka vstupu spoločnosti Sandoz na trh (body 852 až 854 napadnutého rozsudku), musí byť zamietnutá. Z výkladu výňatku z tejto komunikácie nachádzajúceho sa v bode 853 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd nijako neskreslil tento dokument, keď konštatoval, že prezrádzal, že Lupin si nie je istá, či môže predčasne vstúpiť na francúzsky trh bez porušenia dohody. Zo zhrnutia uvedeného v predchádzajúcom bode navyše vyplýva, že táto výhrada je neúčinná. Všeobecný súd konštatoval, že aj keby ustanovenia dohody umožňovali predčasný vstup, okolnosti umožňujúce takýto vstup boli hypotetické a nezávislé od vôle strán.

210. Za týchto okolností sa Všeobecný súd nedopustil pochybenia, keď konštatoval, že ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh nemohlo spochybniť kvalifikáciu dohody Lupin ako dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž z hľadiska cieľa. Ako je uvedené v bode 126 vyššie, takúto kvalifikáciu môže spochybniť iba existencia preukázaných následkov v prospech hospodárskej súťaže, ktoré môžu dôvodne spochybniť dostatočnú škodlivosť dohody pre hospodársku súťaž. Všeobecný súd však s prihliadnutím na okolnosti zhrnuté v bode 208 vyššie v bode 857 napadnutého rozsudku konštatoval, že predčasný vstup Lupin na trh (aj keby bol umožnený ustanoveniami dohody) nevyplýval z jasnej voľby strán, ale z hypotetických a náhodných udalostí. Všeobecný súd preto správne konštatoval, že strany sa na tento predčasný vstup nemohli odvolávať, aby preukázali, že dohoda neobmedzuje hospodársku súťaž.

211. Tvrdenie skupiny Servier, že Všeobecný súd mal posúdiť pravdepodobnosť, s ktorou sa mohli naplniť rôzne scenáre, nemôže vyvrátiť toto zistenie. Ako už bolo uvedené v bodoch 139 až 141 a 171 vyššie, pri posúdení, či má taká dohoda, ako je dohoda Lupin, povahu obmedzenia hospodárskej súťaže, Komisia nemusí analyzovať pravdepodobné budúce scenáre z hľadiska patentového práva.

212. V treťom rade sa skupina Servier nemôže odvolávať ani na to, že jej záväzok dodávať výrobky skupine Lupin je údajne v prospech hospodárskej súťaže, ani na to, že licencie údajne bezodplatne udelené skupine Lupin k jej ostatným patentom sú údajne v prospech hospodárskej súťaže, aby tvrdila údajné pochybenia Všeobecného súdu pri kvalifikácii ustanovení dohody Lupin. V tomto odvolacom konaní skupina Servier iba napáda závery Všeobecného súdu v tejto súvislosti, vysvetlené v bodoch 858 až 863 napadnutého rozsudku, pričom neuvádza žiadny dôkaz, ktorý by mohol vyvrátiť ich dôvodnosť. Za týchto okolností sa skupine Servier nepodarilo spochybniť záver Všeobecného súdu, podľa ktorého tak možnosť dodávok, ako aj možnosť disponovať licenciami k ostatným patentom (aj keby bola upravená ustanoveniami dohody), záviseli tak od existencie budúcich hypotetických podmienok, ako aj od okolností zhrnutých v bode 208 vyššie.

213. Napokon v štvrtom a poslednom rade nemôže uspieť ani tvrdenie skupiny Servier, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia pôsobnosti dohody Lupin. Nie je totiž rozhodujúce, či Všeobecný súd v bodoch 870 až 877 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že pôsobnosť dohody Lupin prekračovala pôsobnosť patentu 947, čo skupina Servier popiera. Ako to Všeobecný súd v podstate konštatoval v bode 878 napadnutého rozsudku, aj keby pôsobnosť uvedenej dohody neprekračovala pôsobnosť uvedeného patentu, nezbavovalo by to dohodu jej protisúťažnej povahy. Hoci je totiž uzavretie dohody o urovnaní nepresahujúcej rozsah a zostávajúcu dobu platnosti patentu medzi majiteľom patentu a údajným porušovateľom patentu výrazom práva tohto majiteľa vyplývajúceho z duševného vlastníctva, ktoré mu povoľuje najmä namietať proti akémukoľvek porušovaniu, nič to nemení na tom, že uvedený patent neumožňuje jeho majiteľovi uzatvárať zmluvy, ktoré sú v rozpore s článkom 101 ZFEÚ(88).

214. Z toho vyplýva, že nemožno zohľadniť žiadne z tvrdení skupiny Servier spochybňujúcich kvalifikáciu dohody Lupin ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

d)      Záver

215. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že argumentáciu skupiny Servier spochybňujúcu kvalifikáciu sporných dohôd ako obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa treba zamietnuť v celom rozsahu.

4.      O dátume skončenia porušenia založeného dohodou Lupin (tretia časť piateho odvolacieho dôvodu)

216. Skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení, keď určil dátum skončenia porušenia založeného dohodou Lupin v niektorých členských štátoch.

217. V odôvodnení 3136 sporného rozhodnutia Komisia vysvetlila, že v tomto prípade bol koniec porušení určený dátumom, od ktorého boli spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov, ktoré boli stranami sporných dohôd, schopné správať sa na rôznych dotknutých trhoch konkurenčným spôsobom.

218. Z odôvodnenia 2127 a z tabuľky prevzatej do odôvodnenia 3134 sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia skonštatovala, že porušenie založené dohodou Lupin na trhoch Únie bolo preukázané počas obdobia od uzavretia uvedenej dohody 30. januára 2007(89) až do 6. mája 2009, čo je dátum, keď EPÚ zrušil patent 947. Komisia sa však domnievala, že v niektorých krajinách porušenie skončilo skôr, a to najmä, pokiaľ ide o argumentáciu skupiny Servier v tomto odvolacom konaní(90), vo Francúzsku 16. septembra 2008, čo je dátum vstupu spoločnosti Sandoz na trh(91).

219. Ako však vyplýva z odôvodnenia 410 sporného rozhodnutia, spoločnosť Sandoz vstúpila skôr ako 6. mája 2009 aj na trh iných členských štátov, a to, pokiaľ ide o argumentáciu skupiny Servier v tomto odvolacom konaní(92), v Írsku v júni 2008, v Belgicku v júli 2008, v Maďarsku v decembri 2008 a v Českej republike v januári 2009.

220. Ako teda vyplýva z bodu 891 napadnutého rozsudku, v konaní na Všeobecnom súde skupina Servier tvrdila, že Komisia mala dospieť k záveru, že porušenie založené dohodou Lupin skončilo aj v Írsku, Belgicku, Maďarsku a Českej republike v okamihu, keď spoločnosť Sandoz vstúpila na trhy týchto členských štátov. Všeobecný súd však túto argumentáciu zamietol.

221. V tomto prípade skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa tým dopustil pochybení. Nahradil svojim vlastným odôvodnením, navyše vnútorne rozporným, úvahu Komisie, pričom nevysvetlil dôvody, pre ktoré bola táto inštitúcia oprávnená zohľadniť dátum vstupu spoločnosti Sandoz na trh ako koniec porušenia vo Francúzsku, ale nie v Írsku, Belgicku, Maďarsku, ani v Českej republike.

222. Všeobecný súd sa v bode 892 a nasl. napadnutého rozsudku domnieval, že bolo potrebné určiť, či Komisia nesprávne dospela k záveru, že porušenie pokračovalo aj po dátumoch vstupu spoločnosti Sandoz na trh v dotknutých členských štátoch. V tejto súvislosti Všeobecný súd skonštatoval, že generický liek spoločnosti Sandoz neobsahoval žiadne kryštály alfa chránené patentom 947. Ďalej uviedol, že z výkladu článku 1.6 v spojení s článkom 4.1 písm. c) dohody Lupin(93) mohlo vyplynúť, že táto dohoda umožňovala vstup skupiny Lupin na trh s jej vlastnými výrobkami po tom, čo na trh vstúpil generický výrobok bez toho, aby skupina Servier podal návrh na nariadenie súdneho zákazu.

223. Všeobecný súd sa však domnieval, že nebolo isté, či bol tento výklad dohody správny a či ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh v nej obsiahnuté umožňovalo skupine Lupin vstúpiť na trh v prípade, ak na trh vstúpil taký výrobok ako bol výrobok spoločnosti Sandoz. Všeobecný súd teda vzhľadom na túto neistotu dospel k záveru, že Lupin sa mohla obávať, že toto ustanovenie jej v takom prípade stále zakazovalo vstúpiť na trh, a to tým skôr, že skupina Servier mohla stále podať návrh na nariadenie zákazu, dokonca aj proti výrobku neporušujúcemu patent.

224. Podľa Všeobecného súdu túto neistotu skupiny Lupin týkajúcu sa jej možnosti vstúpiť na trh po vstupe spoločnosti Sandoz potvrdzuje na francúzskom trhu výmena korešpondencie medzi skupinami Lupin a Servier spomenutá v bode 853 napadnutého rozsudku(94). Z uvedenej výmeny vyplýva, že skupina Lupin prestala uplatňovať ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na francúzskom trhu zrejme najskôr začiatkom apríla 2009.

225. Všeobecný súd na základe toho dospel k záveru, že skupina Servier tým skôr nepredložila žiaden dôkaz umožňujúci preukázať, že pred 6. májom 2009 sa skupiny Servier a Lupin domnievali, že ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh už nebolo účinné na štyroch ďalších trhoch, na ktoré vstúpila spoločnosť Sandoz. Podľa Všeobecného súdu okolnosť, že toto ustanovenie zostalo účinné kvôli neistote súvisiacej s nejednoznačnosťou dohody stačila na to, aby mohla Komisia konštatovať, že zhoda vôle medzi skupinami Servier a Lupin, a teda aj porušenie, pokračovali napriek vstupu spoločnosti Sandoz na tieto štyri trhy.

226. Ako však správne tvrdí skupina Servier, dôvod, podľa ktorého práve nejednoznačnosť a neistota týkajúce sa uplatňovania dohody po vstupe spoločnosti Sandoz na dotknuté trhy umožňovali domnievať sa, že porušenie na týchto trhoch pokračovalo aj po tomto vstupe, sa nenachádza v rozhodnutí. Všeobecný súd teda skutočne nahradil svojim vlastným odôvodnením odôvodnenie Komisie, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie(95).

227. Navyše, ako to tiež správne uvádza skupina Servier, tento dôvod, ktorý Všeobecný súd založil najmä na komunikácii medzi skupinami Servier a Lupin týkajúcej sa francúzskeho trhu (pozri bod 224 vyššie), je v rozpore s tvrdením vysvetleným v odôvodnení 2127 sporného rozhodnutia, podľa ktorého porušenie založené dohodou Lupin skončilo na francúzskom trhu po vstupe spoločnosti Sandoz na tento trh(96).

228. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nielen nahradil svojim vlastným odôvodnením odôvodnenie sporného rozhodnutia, ale navyše je toto odôvodnenie vnútorne rozporné a neumožňuje zistiť dôvody, pre ktoré Komisia v tomto rozhodnutí zohľadnila dátum vstupu spoločnosti Sandoz na trh ako koniec porušenia vo Francúzsku, ale nie v Írsku, Belgicku, Maďarsku, ani v Českej republike. Nie je teda možné overiť dôvodnosť úvah v tejto súvislosti, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok postihnutý nedostatkom dodatočného odôvodnenia(97).

229. Tretia časť piateho odvolacieho dôvodu je preto dôvodná a v súlade s článkom 61 ods. 1 prvou vetou Štatútu Súdneho dvora Európskej únie má za následok čiastočné zrušenie napadnutého rozsudku pre nedostatok odôvodnenia v rozsahu, v akom v ňom bol zamietnutý návrh skupiny Servier na zrušenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom zohľadňuje 6. máj 2009 ako dátum skončenia porušenia založeného dohodou Lupin v Írsku, Belgicku, Maďarsku a Českej republike.

230. V súlade s článkom 61 ods. 1 druhou vetou tohto štatútu môže Súdny dvor za týchto okolností vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje. V tomto prípade je to však tak, pretože z preskúmania sporného rozhodnutia vyplýva, že aj toto rozhodnutie je postihnuté nedostatkom odôvodnenia, pokiaľ ide o otázku, z akého dôvodu Komisia zohľadnila dátum vstupu spoločnosti Sandoz na trh ako koniec porušenia založeného dohodou Lupin vo Francúzsku, ale nie v štyroch ďalších krajinách, v ktorých spoločnosť Sandoz vstúpila na trh skôr ako 6. mája 2009.

231. Okrem toho ani sporné rozhodnutie, ani vysvetlenia poskytnuté Komisiou v jej písomných podaniach a na pojednávaní v tomto odvolacom konaní neumožňujú objasniť túto otázku.

232. Komisia odkazuje na odôvodnenie 1039 sporného rozhodnutia, podľa ktorého sa článok 4.1 písm. c) dohody Lupin mal vykladať v tom zmysle, že skupine Lupin bolo povolené obchodovať so svojim vlastným perindoprilom v stanovenom prípade, najmä za podmienky a v čase, keď by tretia nezávislá osoba predávala perindopril a skupina Servier by nepodala návrh na nariadenie zákazu, aby jej v tom zabránila.

233. Komisia bez vysvetlenia dôvodov uvádza, že vzhľadom na tento výklad sa ustanovenie o neuvádzaní výrobkov na trh naďalej uplatňovalo aj po vstupe spoločnosti Sandoz na trh v Írsku, Belgicku, Maďarsku a Českej republike, ale nie vo Francúzsku. V tejto poslednej súvislosti Komisia odkazuje na odôvodnenie 2327 sporného rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že vo Francúzsku skupina Servier nemohla blokovať vstup spoločnosti Sandoz na trh na základe patentu 947, pretože výrobok spoločnosti Sandoz nemohol porušovať tento patent.

234. Na základe tejto informácie však stále nie je možné pochopiť dôvody, pre ktoré skupina Servier na základe tohto patentu mohla blokovať vstup spoločnosti Sandoz na trh v štyroch ďalších dotknutých členských štátoch, hoci výrobok, s ktorým spoločnosť Sandoz vstúpila na tieto trhy, bol evidentne rovnaký ako ten, s ktorým obchodovala vo Francúzsku. Na pojednávaní Komisia zopakovala vysvetlenie, podľa ktorého rozdiel spočíval v tom, že vo Francúzsku vstup spoločnosti Sandoz otvoril trh konkurencii, zatiaľ čo v ostatných krajinách to tak nebolo. Toto vysvetlenie však nebolo podložené ani v spornom rozhodnutí, ani v písomných podaniach Komisie, ani na pojednávaní.

235. Z toho vyplýva, že sporné rozhodnutie treba čiastočne zrušiť v rozsahu, v akom obsahuje nedostatočné odôvodnenie dátumov ukončenia, ktoré boli zohľadnené pre porušenie založené dohodou Lupin v Írsku, Belgicku, Maďarsku a Českej republike.

236. Dôsledky tohto čiastočného zrušenia na výšku pokuty uloženej skupine Servier na základe dohody Lupin sú určené v bode 282 a nasl. nižšie, v časti týchto návrhov, ktorá sa venuje pokutám.

5.      O kvalifikácii dohody Niche a dohody Matrix ako samostatných porušení (šiesty odvolací dôvod)

237. Skupina Servier v rámci svojho šiesteho odvolacieho dôvodu tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 1293 a nasl. napadnutého rozsudku potvrdil kvalifikáciu dohôd, ktoré uzavrela skupina Servier jednak s Niche/Unichem a jednak s Matrix ako samostatných porušení. Podľa skupiny Servier mal Všeobecný súd uznať, že tieto dohody predstavovali jediné porušenie článku 101 ZFEÚ.

238. Z judikatúry vyplýva, že porušenie článku 101 ZFEÚ môže vyplývať nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, ak sú tieto akty z dôvodu ich zhodného cieľa narúšajúceho hospodársku súťaž súčasťou celkového plánu a sledujú jediný ekonomický zámer(98). Podmienka týkajúca sa pojmu jednotného cieľa predpokladá, že musí byť overené, či neexistujú znaky charakterizujúce rôzne správania, ktoré sú súčasťou porušenia, ktoré by mohli naznačovať, že správanie ostatných podnikov nemá ten istý protisúťažný cieľ alebo následok, a teda nespadá do „celkového plánu“ z dôvodu jeho zhodného cieľa narúšajúceho fungovanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu(99).

239. Treba spresniť, že ako to vyplýva z judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode, otázka, či rôzne protisúťažné správania treba kvalifikovať ako samostatné porušenia alebo ako jediné porušenie je právnou otázkou súvisiacou s právnou kvalifikáciou skutočností zakladajúcich porušenie, ktorej rešpektovanie zabezpečujú súdy Únie(100). Ako to Všeobecný súd uznal v bode 1256 a nasl. napadnutého rozsudku, dotknutí účastníci konania preto musia byť schopní napadnúť túto kvalifikáciu. Je to o to dôležitejšie, že takéto napadnutie môže mať vplyv na výkon voľnej úvahy Komisiou pri určovaní pokút.

240. Rovnako, ako to v podstate vysvetlil generálny advokát Pitruzzella, nie je možné abstraktne určiť, či je kvalifikácia viacerých správaní ako samostatných porušení pre dotknuté podniky priaznivejšia ako zohľadnenie kvalifikácie jediného porušenia, pretože to závisí od okolností každého konkrétneho prípadu. Komisia sa preto nemôže na základe voľnej úvahy a z dôvodov účelnosti slobodne rozhodnúť, či správania kvalifikuje ako samostatné porušenia a nie ako jediné porušenie alebo naopak. Komisia musí naopak preukázať, že sú splnené kritéria stanovené na kvalifikáciu správania jedným alebo druhým spôsobom, pričom jej záver podlieha preskúmaniu súdu Únie(101).

241. Po tomto spresnení však treba uviesť, že v tomto prípade dôkazy predložené skupinou Servier nepreukazujú, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď potvrdil zistenie Komisie, že dohody Niche a Matrix nepredstavovali jediné porušenie, ale naozaj dve samostatné porušenia článku 101 ZFEÚ.

242. Podľa skupiny Servier tieto dohody, ktoré v ten istý deň podpísal ten istý zástupca za spoločnosti Niche a Matrix, a ktorých cieľom bolo zabrániť tomu, aby na trh vstúpil výrobok, ktorý spoločnosti Niche a Matrix spoločne vyvinuli, sledovali zhodný cieľ, dopĺňali sa a koordinovali správanie spoločností Niche a Matrix voči skupine Servier.

243. Všeobecný súd sa v bode 1296 a nasl. napadnutého rozsudku domnieval, že bolo samozrejme nepopierateľné, že skupina Servier sledovala dohodami Niche a Matrix zhodný cieľ, ktorým bolo definitívne vyriešiť prebiehajúci spor a zabrániť akémukoľvek budúcemu sporu týkajúcemu sa výrobku spoločností Niche/Matrix a za odplatu odstrániť tento výrobok ako zdroj potenciálnej hospodárskej súťaže. Všeobecný súd však skonštatoval, že táto okolnosť neumožňovala sama osebe preukázať, že aj spoločnosti Niche a Matrix mali spoločný plán, keď podpisovali svoje príslušné dohody so skupinou Servier. Na kvalifikáciu viacerých porušení ako jediného porušenia však všetky tieto porušenia musia sledovať ten istý celkový cieľ(102).

244. Všeobecný súd po preskúmaní obsahu dohôd Niche a Matrix, ako aj okolností, ktoré sprevádzali ich podpis, dospel k zisteniu, že ani tieto dôkazy nepreukazovali, že spoločnosti Niche a Matrix sledovali týmito dohodami spoločný plán.

245. Dôkazy predložené skupinou Servier v tomto odvolacom konaní nemôžu preukazovať, že toto zistenie je nesprávne.

246. Servier tvrdí, že Všeobecný súd pri svojej analýze toho, či medzi spoločnosťami Niche a Matrix existoval spoločný plán, prikladal príliš veľkú váhu subjektívnemu úmyslu týchto spoločností, hoci kvalifikácia jediného porušenia sa môže zakladať iba na objektívnych kritériách.

247. Servier odkazuje v tejto súvislosti na bod 246 rozsudku vo veci Siemens/Komisia(103), v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že kvalifikácia súboru dohôd ako jediného porušenia nemôže závisieť od existencie subjektívneho úmyslu strán zúčastniť sa na takomto jedinom porušení, ale musí sa zakladať na objektívnych faktoroch, medzi ktorými sa nachádza spoločný cieľ uvedených dohôd. Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, však preskúmanie existencie takého spoločného cieľa naozaj zahŕňa subjektívnu stránku týkajúcu sa úmyslu a motivácie strán, ktorá sa týka otázky, či tieto strany chceli uzavretím dotknutých dohôd prispieť k dosiahnutiu spoločného ekonomického cieľa.

248. Inými slovami, na konštatovanie jediného porušenia naozaj nemusí byť preukázané, že rôzne strany zúčastňujúce sa na tomto porušení mali v úmysle zúčastniť sa na spoločnom protisúťažnom správaní. Z judikatúry citovanej v bode 238 vyššie však vyplýva, že musí byť preukázané, že tieto strany mali v úmysle prispieť touto účasťou k spoločnému cieľu a k dosiahnutiu jediného ekonomického zámeru. Dôkaz takéhoto úmyslu sa musí zase zakladať na akejkoľvek okolnosti, ktorá môže preukazovať, že dôvodom dotknutých správaní, v tomto prípade dohôd Niche a Matrix, bola vôľa realizovať takýto spoločný cieľ a takýto jediný ekonomický zámer.

249. Tak napríklad vo veci týkajúcej sa kúpeľní, na ktorú sa odvoláva skupina Servier, Všeobecný súd naozaj skonštatoval existenciu jediného porušenia napriek tomu, že išlo o rôzne podskupiny doplnkových výrobkov na výrobu kúpeľne. Všeobecný súd mohol v uvedenej veci dospieť k tomuto zisteniu práve preto, že dotknuté postupy sledovali celkový plán a jediný cieľ, ktorým bolo v rámci toho istého distribučného systému koordinovať zvyšovania cien, ktoré účastníci kartelu fakturovali veľkoobchodníkom, ktorí boli ich spoločnými zákazníkmi(104).

250. V prejednávanej veci však Všeobecný súd na základe okolností, ktoré skupina Servier nespochybnila, zistil práve to, že obsah dohôd Niche a Matrix, ako aj okolnosti, ktoré sprevádzali ich uzavretie, nepreukazovali, že spoločnosti Niche a Matrix zamýšľali týmito dohodami realizovať takýto spoločný cieľ a takýto jediný ekonomický zámer. Skupina Servier napokon ani neuvádza, aký by mohol byť takýto cieľ a zámer. Ako skonštatoval Všeobecný súd, isto niet pochybností o tom, že pred uzavretím svojich príslušných dohôd so skupinou Servier, sledovali spoločností Niche a Matrix spoločný cieľ, ktorým bolo uviesť na trh generický perindopril vyrábaný spoločnosťou Matrix, s ktorým obchodovala spoločnosť Niche.

251. Zdá sa však, že nie je možné určiť prípadný spoločný cieľ, ktorý mohli tieto spoločnosti následne sledovať podpisom ich príslušných dohôd so skupinou Servier. Ako to uviedol Všeobecný súd, rôzne nesporné okolnosti obsiahnuté v spise preukazujú, že spoločnosť Matrix, ktorá bola informovaná o prebiehajúcich rokovaniach medzi skupinou Servier a spoločnosťou Niche iba dva dni pred podpisom svojej vlastnej dohody so skupinou Servier, skôr využila príležitosť ponúknutú skupinou Servier ako sledovala akýkoľvek spoločný plán so spoločnosťou Niche. Potvrdzuje to skutočnosť, že účasť spoločnosti Matrix na rokovaniach so skupinou Servier sa týkala hlavne sumy prevodu hodnoty.

252. Napokon nie je ani možné pochopiť dôvody, pre ktoré by zanechanie ich spoločného projektu vývoja a uvedenia generického perindoprilu na trh mohlo pre spoločnosti Niche a Matrix predstavovať nový „spoločný projekt“, pretože takéto zanechanie nemôže byť samo osebe projektom alebo cieľom. Skôr sa teda zdá, že každá zo spoločností Niche a Matrix využila príležitosť, ktorú im ponúkla skupina Servier, na získanie prevodu hodnoty, ktorá bola dosť významná na to, aby bola obchodne výhodnejšia ako pokračovanie v ich vlastnom projekte vstupu na trh(105).

253. Tvrdenie skupiny Servier, podľa ktorého mali dohody Niche a Matrix spoločný cieľ, ktorým bolo vyriešiť spor so skupinou Servier a zabrániť budúcemu sporu s touto skupinou týkajúcemu sa ich výrobku, už preto neumožňuje dospieť k záveru, že tieto dohody predstavovali jediné porušenie článku 101 ZFEÚ. Aj keby teda každá z týchto dohôd skutočne samostatne sledovala tento cieľ, nie je jasné, aký by bol v tejto súvislosti ich spoločný cieľ. Ako bolo práve preukázané, samotná skutočnosť, že spor so skupinou Servier sa týkal výrobku, ktorý spoločne vyvíjali spoločnosti Niche a Matrix, neumožňuje preukázať takýto spoločný cieľ.

254. Z uvedeného vyplýva, že šiesty odvolací dôvod treba zamietnuť.

B.      O pokutách

255. Pokiaľ ide o pokuty uložené skupine Servier za uzavretie sporných dohôd, treba po prvé preskúmať nesprávne právne posúdenia, na ktoré sa skupina Servier odvoláva v rámci svojho siedmeho odvolacieho dôvodu (1). Po druhé treba určiť, aké dôsledky má to, že bolo vyhovené tretej časti piateho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa dátumov skončenia porušenia založeného dohodou Lupin na prepočet pokuty uloženej skupine Servier z tohto titulu (2).

1.      O nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa pokút, na ktoré sa odvoláva skupina Servier (siedmy odvolací dôvod)

256. V rámci svojho siedmeho odvolacieho dôvodu skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení jednak preto, že s prihliadnutím na zásadu zákonnosti trestných činov a trestov nezrušil pokutu stanovenú Komisiou. Okrem toho Všeobecný súd nedostatočne zohľadnil zásadu proporcionality a nevytkol posúdenie závažnosti porušení, ktoré vykonala Komisia.

257. Pred preskúmaním tejto argumentácie treba pripomenúť, že výkon neobmedzenej právomoci priznanej článkom 261 ZFEÚ Všeobecným súdom preskúmava Súdny dvor len pokiaľ ide o zjavné pochybenia(106). Tieto pochybenia možno konštatovať v prvom rade vtedy, pokiaľ Všeobecný súd nerešpektoval rozsah svojich právomocí(107), v druhom rade keď dostatočne nezohľadnil všetky relevantné okolnosti(108) a v treťom rade keď uplatnil nesprávne právne kritériá(109), predovšetkým s prihliadnutím na zásady rovnosti zaobchádzania(110) a proporcionality(111).

258. Z toho vyplýva, že Súdnemu dvoru neprináleží, aby pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania nahrádzal z dôvodov spravodlivosti svojim posúdením posúdenie Všeobecného súdu, ktorý v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci rozhoduje o výške pokút uložených podnikom. Preto len v prípade, ak by sa Súdny dvor domnieval, že úroveň sankcie je nielen neprimeraná, ale aj tak prehnaná až je disproporčná, treba konštatovať, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia(112).

a)      O zásade zákonnosti trestných činov a trestov

259. Podľa skupiny Servier sa Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď nevyhovel jej argumentácii, podľa ktorej uloženie sankcií za sporné dohody porušovalo zásadu zákonnosti trestných činov a trestov. Otázky nastolené týmito dohodami boli natoľko nové a zložité, že protiprávnu povahu uvedených dohôd nebolo možné predvídať. Všeobecný súd uznal túto nepredvídateľnosť v bode 1666 napadnutého rozsudku, pričom z nej nevyvodil žiadny dôsledok, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený.

260. Táto argumentácia nemôže uspieť.

261. Je pravda, že z judikatúry vyplýva, že hoci zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá je teraz zakotvená v článku 49 Charty základných práv Európskej únie, nemožno vykladať tak, že vylučuje postupné ujasňovanie pravidiel trestnej zodpovednosti, táto zásada napriek tomu bráni retroaktívnemu uplatneniu súdneho výkladu normy stanovujúcej porušenie, ktorého výsledok nebolo odôvodnene možné v čase spáchania porušenia predvídať najmä vzhľadom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridŕžala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia(113).

262. Treba však uviesť, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho pochybenia, keď takto stanovené kritérium predvídateľnosti uplatnil na okolnosti prejednávanej veci a skonštatoval, že v tomto prípade zásada zákonnosti trestných činov a trestov nebránila uloženiu sankcie za sporné dohody na základe článku 101 ZFEÚ.

263. Z úvah Všeobecného súdu už preskúmaných vyššie teda vyplýva, že Všeobecný súd správne konštatoval, že sporné dohody mali za cieľ motivovať spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov k tomu, aby sa počas dohodnutých období zdržali nezávislého vstupu na trh, a to pomocou prevodu hodnoty zo strany skupiny Servier, ktorá nemala žiadnu inú protihodnotu ako uvedené zdržanie sa.

264. Na to, aby Všeobecný súd dospel k tomuto zisteniu, uplatnil jednoduchú a zrejmú metodológiu spočívajúcu v preskúmaní, či prevody hodnoty vykonané skupinou Servier v prospech spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov v súlade s dohodami o urovnaní alebo dohodami, ktoré boli s nimi spojené, súviseli s urovnaním sporov, teda či ich bolo možné vysvetliť niečím iným a či mali pre skupinu Servier inú protihodnotu ako záväzok spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov nekonkurovať. Táto metodológia sa logicky vyžaduje pri posudzovaní prevodov hodnoty medzi podnikmi, ktoré uzatvárajú dohodu, podľa ktorej sa jeden z nich musí zdržať vstupu na trh(114).

265. Na základe tejto metodológie dospel Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil pochybenia, k zisteniu, že prevody hodnoty vykonané skupinou Servier v prospech spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov nemali inú protihodnotu ako zdržanie sa týchto spoločností vstúpiť na trh. Všeobecný súd teda mohol správne dospieť k záveru, že v sporných dohodách bolo dohodnuté, že skupina Servier zaplatí spoločnostiam vykonávajúcim činnosť v oblasti generických liekov za to, aby nevstúpili na trh, takže ide o dohody o vylúčení z trhu.

266. Za týchto okolností sa Všeobecný súd nedopustil pochybenia, keď v bodoch 1661 až 1666 napadnutého rozsudku konštatoval, že skupina Servier ako strana týchto dohôd nemohla nevedieť, že tieto dohody mohli patriť do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 101 ZFEÚ. Doslovný výklad tohto ustanovenia totiž umožňuje dokonale pochopiť, že dohody medzi konkurentami, ktorých cieľom je vylúčiť niektorých z nich z trhu, sú protiprávne.

267. Zložitosť sporných dohôd a ich kontext, ktorými argumentuje skupina Servier, nemôžu spochybniť toto posúdenie.

268. Ako Všeobecný súd v podstate uznal v bodoch 1661, 1666 a 1667 napadnutého rozsudku, táto zložitosť mohla samozrejme vysvetliť dĺžku sporného rozhodnutia, pretože protiprávna povaha sporných dohôd nemusela byť zjavná pre vonkajšieho pozorovateľa. To však nemá vplyv na skutočnosť, že Komisia pri analýze týchto dohôd na účely uplatnenia práva hospodárskej súťaže uplatnila jasné a ustálené zásady. Podľa týchto zásad sa musia dohody kvalifikovať ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, keď z ich preskúmania, akokoľvek zložitého, vyplýva, že prevody hodnoty, ktoré vykonal hospodársky subjekt v prospech iného hospodárskeho subjetku, možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom týchto subjektov nekonkurovať si na základe výkonnosti(115).

269. Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil pochybenia, keď skonštatoval, že skupina Servier nemohla nevedieť, že ak jedinou protihodnotou za prevody hodnoty, ktoré vykonala v prospech spoločností vykonávajúcich činnosť v oblasti generických liekov, bolo zdržanie sa týchto spoločností vstúpiť na trh, dohody upravujúce takéto prevody obmedzovali hospodársku súťaž bez ohľadu na to, či mali z hľadiska patentového práva zložité pozadie alebo nie.

270. V dôsledku toho treba výhradu založenú na porušení zásady zákonnosti trestných činov a trestov zamietnuť.

b)      O zásade proporcionality a posúdení závažnosti porušení

271. Skupina Servier ďalej tvrdí, že napadnutý rozsudok obsahuje pochybenia, pretože Všeobecný súd zamietol jej žalobné dôvody týkajúce sa proporcionality pokút a posúdenia závažnosti dotknutých porušení.

272. Podľa skupiny Servier mal Všeobecný súd na účely posúdenia proporcionality pokút uložených skupine Servier zohľadniť zložitosť a novosť otázok nastolených spornými dohodami, to, že tieto dohody neboli tajné, ako aj patentové práva a nízke trhové podiely skupiny Servier.

273. Tieto okolnosti však nemôžu preukazovať pochybenia, ktorých sa mal dopustiť Všeobecný súd pri posúdení proporcionality pokút s prihliadnutím na závažnosť dotknutých porušení.

274. Po prvé, Všeobecný súd v bode 1786 a nasl. napadnutého rozsudku v podstate skonštatoval, že keďže protisúťažný cieľ dotknutých dohôd, ako aj jeho predvídateľnosť pre skupinu Servier, boli preukázané, patentové pozadie týchto dohôd, ako aj to, či boli tajné alebo nie, boli irelevantné na účely posúdenia ich závažnosti a nemohli spochybniť proporcionalitu pokút uložených Komisiou.

275. Všeobecný súd tým správne zohľadnil všetky relevantné okolnosti a nedopustil sa ich nesprávneho posúdenia. Ako už bolo uvedené v bodoch 267 a 268 vyššie, skupina Servier sa nemôže odvolávať na patentový kontext alebo jeho údajnú zložitosť, aby napadla vnútorne protisúťažnú povahu sporných dohôd.

276. Na rozdiel od toho, čo tvrdí skupina Servier, je za týchto okolností úplne irelevantné, či je dotknutý patent fiktívny alebo nie. Nie je sporné, že ani patent, ktorý nie je fiktívny, nepriznáva svojmu majiteľovi právo zabezpečiť sa proti žalobám napádajúcim jeho platnosť prostredníctvom platieb v prospech konkurentov(116).

277. Po druhé skupina Servier tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď odmietol zohľadniť nízke podiely skupiny Servier na trhu na účely výpočtu pokút. Všeobecný súd tak v bodoch 1602 a 1603 napadnutého rozsudku v rámci svojho preskúmania relevantného tovarového trhu na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ skonštatoval, že Komisia sa dopustila pochybenia pri definícii tohto trhu a že jej výpočet trhových podielov skupiny Servier bol teda nevyhnutne nesprávny. V bode 1954 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd odmietol zohľadniť toto zistenie na účely výpočtu pokút, hoci uviedol, že podiely skupiny Servier na trhu boli oveľa menšie než konštatovala Komisia.

278. Bez ohľadu na otázku, či Všeobecný súd správne konštatoval nesprávnosť definície tovarového trhu zohľadnenej Komisiou na účely uplatnenia článku 102 ZFEÚ, ktorá nie je riešená prejednávaným odvolaním(117), však treba v každom prípade uviesť, že Všeobecný súd sa nedopustil pochybenia, keď sa v bode 1954 napadnutého rozsudku domnieval, že pokuty uložené skupine Servier neboli neprimerané bez ohľadu na zohľadnenú veľkosť trhových podielov skupiny Servier.

279. Všeobecný súd pri tom odkázal najmä na to, že Komisia zohľadnila skutočnosť, že skupina Servier sa dopustila viacerých porušení, ktoré síce boli samostatné, ale týkali sa toho istého výrobku, a vo veľkej miere tých istých geografických zón a tých istých období. Ako to Všeobecný súd pripomenul v bode 1951 napadnutého rozsudku, za týchto okolností sa Komisia, aby sa vyhla potenciálne neprimeranému výsledku, rozhodla sa obmedziť v prípade každého porušenia časť hodnoty predajov skupiny Servier zohľadnenú na účely určenia základnej sumy pokuty. Komisia tak vykonala opravu, ktorá viedla k priemernému zníženiu všetkých hodnôt predajov týkajúcich sa rôznych porušení článku 101 ZFEÚ o 54,5 % (odôvodnenie 3128 sporného rozhodnutia).

280. Napokon po tretie treba zamietnuť aj tvrdenie skupiny Servier, podľa ktorého mali byť pokuty znížené, pretože dohody, za ktoré boli uložené, údajne nespôsobili žiadne oddialenie vstupu na trh. Ako totiž bolo uvedené v bodoch 139 až 141, 171 a 211 vyššie, z hľadiska práva hospodárskej súťaže nie je dôležité to, či by bez dohôd spoločnosti vykonávajúce činnosť v oblasti generických liekov vstúpili na trh skôr v dôsledku budúceho vývoja v oblasti patentov, ktorý je v čase uzavretia dohôd neznámy a nezávislý od vôle strán. Rozhodujúcou otázkou je otázka, či bola možnosť takéhoto vstupu vylúčená po tom, čo strany dohody nahradili riziká bežného fungovania hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou. Odvolávať sa na vývoj patentov, ku ktorému došlo po uzavretí dohody a nezávisle od nej, znamená zamieňať vlastnú škodlivosť dohody o vylúčení z trhu za odplatu a jej spôsobilosť vyvolať obmedzujúce následky v čase jej uzavretia s možnosťou, že takáto dohoda neskôr nevyvolá žiadne skutočné významné následky na hospodársku súťaž v dôsledku okolností nezávislých od vôle strán, napríklad, keď je patent zrušený na základe žaloby tretej osoby.

281. Z uvedeného vyplýva, že výhrada založená na pochybeniach Všeobecného súdu pri posúdení závažnosti porušení a proporcionality pokút musí byť tiež zamietnutá, rovnako ako odvolací dôvod týkajúci sa údajných pochybení Všeobecného súdu pri posúdení pokút v celom rozsahu.

2.      O pokute uloženej skupine Servier za dohodu Lupin (tretia časť piateho odvolacieho dôvodu)

282. Z pripomienok v bodoch 229 a 235 týchto návrhov vyplýva, že tretej časti piateho odvolacieho dôvodu treba vyhovieť a že napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie treba zrušiť v rozsahu, v akom konštatovali, že dátum skončenia porušenia založeného dohodou Lupin mal byť stanovený na 6. mája 2009 v Írsku, Belgicku, Maďarsku a Českej republike.

283. Vo svojich písomných podaniach a návrhoch(118) skupina Servier navrhuje Súdnemu dvoru, aby nanovo stanovil dátum skončenia porušenia založeného dohodou Lupin v uvedených krajinách na dátumy vstupu spoločnosti Sandoz na trh, teda v súlade s odôvodnením 410 sporného rozhodnutia na jún 2008 v Írsku, júl 2008 v Belgicku, december 2008 v Maďarsku a január 2009 v Českej republike.

284. Vzhľadom na nedostatočnosť odôvodnenia týkajúceho sa skončenia porušenia založeného dohodou Lupin v týchto krajinách v spornom rozhodnutí, však súd Únie nemôže overiť, či v ňom Komisia správne určila dátumy skončenia porušenia tak, ako to urobila. Rovnako nie je možné určiť, či sú dôvodné prípadné iné dátumy skončenia uvedeného porušenia.

285. Súdny dvor preto nemôže určiť dátumy skončenia porušenia založeného dohodou Lupin v štyroch dotknutých krajinách a podľa toho nanovo stanoviť pokutu, ako to navrhuje skupina Servier. Za týchto okolností musí byť pokuta uložená skupine Servier sporným rozhodnutím čiastočne zrušená v rozsahu, v akom bola uložená za spáchanie uvedeného porušenia v uvedených krajinách.

286. Na tento účel treba pripomenúť, že v tomto prípade z odôvodnenia 3063 sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia uplatnila metodológiu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003(119)(120).

287. Navyše z odôvodnenia 3119 a nasl. sporného rozhodnutia vyplýva, že Komisia uložila skupine Servier pokutu za každú z piatich sporných dohôd, ktoré boli chápané ako päť samostatných porušení článku 101 ZFEÚ a pokutu za porušenie článku 102 ZFEÚ. Pokiaľ ide o päť pokút uložených za sporné dohody, Komisia najprv v súlade s metodológiou obsiahnutou v usmerneniach pre výpočet pokút určila základnú sumu zodpovedajúcu súčtu variabilnej sumy a (prípadne) dodatočnej sumy. Variabilná suma zodpovedá upravenej časti hodnoty predajov tovarov dotknutých jednotlivými porušeniami, vynásobenej ich dĺžkou. Keďže v tomto prípade Komisia nezohľadnila priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti, ani iné pozmeňujúce faktory, konečné sumy pokút zodpovedajú základným sumám.

288. Napokon z odôvodnenia 3124 a nasl. a z článku 7 sporného rozhodnutia, ako aj z tabuľky predloženej Komisiou na Všeobecnom súde vyplýva, že Komisia vykonala tento výpočet pre každý členský štát dotknutý každou z dohôd a následne spočítala takto získané sumy, aby stanovila sumy pokút uložených za každú z dohôd(121). Suma pokuty uloženej skupine Servier za porušenie založené dohodou Lupin vo všetkých krajinách dotknutých uvedeným porušením dosahuje 37 102 100 eur [článok 7 ods. 5 písm. b) sporného rozhodnutia].

289. Aby sa zohľadnilo čiastočné zrušenie sporného rozhodnutia v súlade s predchádzajúcimi úvahami, treba zrušiť pokutu uloženú skupine Servier v rozsahu, v akom bola uložená za porušenie založené dohodou Lupin v Írsku, Belgicku, Maďarsku a Českej republike, čo zodpovedá sume [dôverné] eur.

290. Nižšie uvedená tabuľka ukazuje, ako je získaná táto suma.

	Upravená hodnota predajov	Variabilná suma	Dĺžka trvania	Konečná suma
IE	[dôverné]	11 %	2,25	[dôverné]
BE	[dôverné]	11 %	2,25	[dôverné]
HU	[dôverné]	11 %	2,25	[dôverné]
CS	[dôverné]	11 %	2,25	[dôverné]
Súčet IE + BE + HU + CS				[dôverné]
Súčet všetkých krajinách dotknutých dohodou Lupin				37 102 100

291. Následne bude prináležať Komisii, aby podľa článku 266 ZFEÚ prijala opatrenia, ktoré si vyžaduje vykonanie zrušujúceho rozsudku. Keď sa tak, ako v tomto prípade, zrušenie sporného rozhodnutia zakladá na procesnej vade, ako je nedostatočné odôvodnenie, a keď súd Únie nerozhodne sám o existencii porušenia a o sankcii, môže inštitúcia, ktorá prijala zrušený akt, pokračovať v konaní od štádia, v ktorom bola zistená protiprávnosť a znovu vykonať svoju právomoc uložiť sankciu(122).

3.      Záver týkajúci sa pokút

292. Z týchto úvah vyplýva, že pokuta uložená skupine Servier za dohodu Lupin musí byť zrušená a že argumentácia skupiny Servier týkajúca sa pokút musí byť v zostávajúcej časti zamietnutá, takže zostatok pokút, ktoré určila Komisia a Všeobecný súd, zostáva nezmenený.

C.      Predbežný záver

293. V súlade so zisteniami urobenými v bodoch 229, 235 a 289 týchto návrhov treba po vyhovení tretej časti piateho odvolacieho dôvodu najprv zrušiť bod 5 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom zamieta návrh skupiny Servier na zrušenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom zohľadňuje 6. máj 2009 ako dátum skončenia porušenia založeného dohodou Lupin v Írsku, Belgicku, Maďarsku a Českej republike a podľa toho stanovuje pokutu uloženú skupine Servier za uvedené porušenie.

294. Následne treba zrušiť článok 5 písm. b) a článok 7 ods. 5 písm. b) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovujú dátum skončenia porušenia, ktorého sa dopustila skupina Servier dohodou Lupin v Írsku, Belgicku, Maďarsku a Českej republike na 6. mája 2009 a zohľadňujú tento dátum na účely výpočtu pokuty uloženej skupine Servier za toto porušenie(123).

295. Napokon, pretože žiadny z ostatných odvolacích dôvodov uvádzaných skupinou Servier nemôže uspieť, treba odvolanie v zostávajúcej časti zamietnuť.

V.      O trovách

296. V súlade s článkom 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

297. V prvom rade podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku, uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že jeden účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka konania.

298. V tomto prípade mala skupina Servier úspech s treťou časťou jej piateho odvolacieho dôvodu týkajúcou sa dátumu skončenia porušenia založeného dohodou Lupin v Írsku, Belgicku, Maďarsku a Českej republike, a Súdny dvor môže v tejto súvislosti rozhodnúť s konečnou platnosťou a zrušiť sporné rozhodnutie. Skupina Servier však nemala úspech v zostávajúcej časti svojej argumentácie, ktorú uplatnila vo svojich celkovo siedmich odvolacích dôvodoch.

299. Pokiaľ ide o trovy prvostupňového konania, treba spresniť, že tieto trovy sú dotknuté týmto odvolacím konaním iba v rozsahu, v akom sa týkajú prvostupňových žalobných dôvodov, o ktoré ide v tomto odvolacom konaní.

300. Vzhľadom na tieto okolnosti sa zdá oprávnené, aby spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS spoločne a nerozdielne znášali svoje vlastné trovy konania a nahradili štyri pätiny trov konania, ktoré vynaložila Komisia, a to tak v odvolacom konaní, ako aj v prvostupňovom konaní v rozsahu, v akom sa tieto trovy konania týkajú žalobných dôvodov dotknutých týmto odvolacím konaním. Naproti tomu Komisia znáša pätinu svojich vlastných trov odvolacieho konania, ako aj prvostupňového konania v rozsahu, v akom sa tieto trovy konania týkajú žalobných dôvodov dotknutých týmto odvolacím konaním.

301. Ďalej v súlade s článkom 184 ods. 4 svojho rokovacieho poriadku môže Súdny dvor nariadiť, že vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom, znáša svoje vlastné trovy konania. Keďže EFPIA sa zúčastnila na písomnej časti tohto odvolacieho konania, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať jej vlastné trovy odvolacieho konania.

302. Napokon z ustanovení článku 140 ods. 1 v spojení s ustanoveniami článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku vyplýva, že členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. V dôsledku toho je potrebné rozhodnúť, že Spojené kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy odvolacieho konania.

VI.    Návrh

303. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto:

1.      Bod 5 výroku rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia (T‑691/14, EU:T:2018:922), sa zrušuje v rozsahu, v akom zamieta návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2014) 4955 final z 9. júla 2014 týkajúceho sa konania podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ [vec AT.39612 – Perindopril (Servier)] v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zohľadňuje 6. máj 2009 ako dátum skončenia porušenia uvedeného v jeho článku 5 písm. b) v prípade Írska, Belgicka, Maďarska a Českej republiky, a podľa toho stanovuje pokutu uloženú jeho článkom 7 ods. 5 písm. b) spoločnostiam Servier SAS a Laboratoires Servier SAS.

2.      Bod 6 výroku rozsudku z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia (T‑691/14, EU:T:2018:922), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka trov konania, ktoré vynaložili spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd, Les Laboratoires Servier SAS a Európska komisia v prvostupňovom konaní a ktoré sa týkajú žalobných dôvodov uplatnených v prvostupňovom konaní a dotknutých týmto odvolacím konaním.

3.      Článok 5 písm. b) a článok 7 ods. 5 písm. b) rozhodnutia C(2014) 4955 final sa zrušujú v rozsahu, v akom zohľadňujú 6. máj 2009 ako dátum skončenia porušenia uvedeného v uvedenom článku 5 písm. b) v prípade Írska, Belgicka, Maďarska a Českej republiky, a podľa toho stanovujú pokutu uloženú uvedeným článkom 7 ods. 5 písm. b) spoločnostiam Servier SAS a Laboratoires Servier SAS.

4.      Pokuta uložená Komisiou podľa článku 7 ods. 5 písm. b) rozhodnutia C(2014) 4955 final spoločnostiam Servier SAS a Laboratoires Servier SAS sa zrušuje v rozsahu, v akom bola uložená za spáchanie porušenia uvedeného v článku 5 písm. b) uvedeného rozhodnutia v Írsku, Belgicku, Maďarsku a Českej republike.

5.      V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta.

6.      Spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS spoločne a nerozdielne znášajú svoje vlastné trovy prvostupňového konania a sú povinné nahradiť štyri pätiny trov konania, ktoré vynaložila Komisia v prvostupňovom konaní v rozsahu, v akom sa tieto trovy konania týkajú žalobných dôvodov uplatnených v prvostupňovom konaní a dotknutých týmto odvolacím konaním.

7.      Spoločnosti Servier SAS, Servier Laboratories Ltd a Les Laboratoires Servier SAS spoločne a nerozdielne znášajú svoje vlastné trovy odvolacieho konania a sú povinné nahradiť štyri pätiny trov konania, ktoré Komisia vynaložila v odvolacom konaní.

8.      Komisia znáša jednu pätinu svojich vlastných trov prvostupňového konania v rozsahu, v akom sa tieto trovy konania týkajú žalobných dôvodov uplatnených v prvostupňovom konaní a dotknutých týmto odvolacím konaním.

9.      Komisia znáša jednu pätinu svojich vlastných trov odvolacieho konania.

10.      European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy odvolacieho konania.

1      Jazyk prednesu: francúzština.

2      Rozsudok z 30. januára 2020 (C‑307/18, ďalej len „rozsudok Generics (UK) a i.“, EU:C:2020:52).

3      Rozsudky z 25. marca 2021 (C‑591/16 P, ďalej len „rozsudok Lundbeck/Komisia“, EU:C:2021:243); Sun Pharmaceutical Industries a Ranbaxy (UK)/Komisia (C‑586/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:241); Generics (UK)/Komisia (C‑588/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:242); Arrow Group a Arrow Generics/Komisia (C‑601/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:244); Xellia Pharmaceuticals a Alpharma/Komisia (C‑611/16 P, EU:C:2021:245), a Merck/Komisia (C‑614/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:246).

4      Rozsudky Všeobecného súdu Európskej únie z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia (T‑691/14, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:922) (napadnutý prejednávaným odvolaním, ako aj odvolaním vo veci C‑176/19 P, Komisia/Servier a i.); Biogaran/Komisia (T‑677/14, EU:T:2018:910) (odvolacie konanie vo veci C‑207/19 P, Biogaran/Komisia); Teva UK a i./Komisia (T‑679/14, neuverejnený, EU:T:2018:919) (odvolacie konanie vo veci C‑198/19 P, Teva UK a i./Komisia); Lupin/Komisia (T‑680/14, neuverejnený, EU:T:2018:908) (odvolacie konanie vo veci C‑144/19 P, Lupin/Komisia); Mylan Laboratories a Mylan/Komisia (T‑682/14, neuverejnený, EU:T:2018:907) (odvolacie konanie vo veci C‑197/19 P, Mylan Laboratories a Mylan/Komisia); Krka/Komisia (T‑684/14, neuverejnený, EU:T:2018:918) (odvolacie konanie vo veci C‑151/19 P, Komisia/Krka); Niche Generics/Komisia (T‑701/14, neuverejnený, EU:T:2018:921) (odvolacie konanie vo veci C‑164/19 P, Niche Generics/Komisia), a Unichem Laboratories/Komisia (T‑705/14, neuverejnený, EU:T:2018:915) (odvolacie konanie vo veci C‑166/19 P, Unichem Laboratories/Komisia).

5      Rozhodnutie Komisie C(2014) 4955 final z 9. júla 2014 týkajúce sa konania podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ [vec AT.39612 – Perindopril (Servier)] (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

6      Bod 1 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie 11 a nasl. sporného rozhodnutia.

7      Odôvodnenie 14 sporného rozhodnutia.

8      Bod 8 rozsudku z 12. decembra 2018, Niche Generics/Komisia (T‑701/14, neuverejnený, EU:T:2018:921), a bod 8 rozsudku z 12. decembra 2018, Unichem Laboratories/Komisia (T‑705/14, neuverejnený, EU:T:2018:915), ako aj odôvodnenie 31 a nasl. sporného rozhodnutia.

9      Body 8 a 9 rozsudku z 12. decembra 2018, Mylan Laboratories a Mylan/Komisia (T‑682/14, neuverejnený, EU:T:2018:907), ako aj odôvodnenie 27 a nasl. sporného rozhodnutia.

10      Body 8 a 9 rozsudku z 12. decembra 2018, Teva UK a i./Komisia (T‑679/14, neuverejnený, EU:T:2018:919), ako aj odôvodnenie 37 a nasl. sporného rozhodnutia.

11      Bod 8 rozsudku z 12. decembra 2018, Lupin/Komisia (T‑680/14, neuverejnený, EU:T:2018:908), a odôvodnenie 23 a nasl. sporného rozhodnutia.

12      Body 2 a 3 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 1 a nasl., 86 a nasl. a 2143 a nasl. sporného rozhodnutia.

13      Ako to umožňovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá (Ú. v. ES L 182, 1992, s. 1; Mim. vyd. 13/011, s. 200).

14      Bod 4 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 92 a nasl. sporného rozhodnutia.

15      Odôvodnenie 98 sporného rozhodnutia.

16      Body 5 až 8 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 94, 118 a nasl. a 124 a nasl. sporného rozhodnutia.

17      Bod 8 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 120 sporného rozhodnutia.

18      Body 9 a 10 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 8, 88 a 218 a nasl. sporného rozhodnutia.

19      Odôvodnenie 100 sporného rozhodnutia.

20      Body 11 až 27 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 129, 151 a nasl., 157 a nasl., a tabuľka v odôvodneniach 156 a 201 sporného rozhodnutia.

21      Body 11 a 12 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie 158 a nasl. sporného rozhodnutia.

22      Bod 12 napadnutého rozsudku a odôvodnenia 162 až 170 a 962 sporného rozhodnutia.

23      Body 16 až 21 a 24 až 27 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 171 až 202 sporného rozhodnutia.

24      Body 25 a 26 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie 175 a nasl. sporného rozhodnutia.

25      Bod 27 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 193 a nasl. sporného rozhodnutia.

26      Odôvodnenie 410 sporného rozhodnutia.

27      Odôvodnenie 423 a nasl. sporného rozhodnutia.

28      Pozri bod 22 týchto návrhov.

29      Bod 16 a nasl. napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie 483 a nasl. sporného rozhodnutia.

30      Pre podrobný opis odkazujem na bod 29 a nasl. napadnutého rozsudku, ako aj na odôvodnenia 422 a 546 a nasl. sporného rozhodnutia.

31      Pozri bod 22 týchto návrhov.

32      Body 20 a 21 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie 677 sporného rozhodnutia. K sporu so spoločnosťou Pharmachemie pozri už bod 27 týchto návrhov.

33      Pozri body 23 a 26 týchto návrhov.

34      Bod 37 a nasl. napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 652 a 741 a nasl. sporného rozhodnutia.

35      Bod 42 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 749 a 770 a nasl. sporného rozhodnutia.

36      Pozri bod 26 týchto návrhov, ako aj odôvodnenie 776 a nasl. sporného rozhodnutia.

37      Pozri bod 22 týchto návrhov.

38      Bod 24 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenie 1013 a nasl. sporného rozhodnutia.

39      Bod 52 a nasl. napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 975 a 1037 a nasl. sporného rozhodnutia.

40      Pozri poznámku pod čiarou 5 týchto návrhov.

41      Pozri poznámku pod čiarou 4 týchto návrhov.

42      Rozsudky z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia; Sun Pharmaceutical Industries a Ranbaxy (UK)/Komisia (C‑586/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:241); Generics (UK)/Komisia (C‑588/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:242); Arrow Group a Arrow Generics/Komisia (C‑601/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:244); Xellia Pharmaceuticals a Alpharma/Komisia (C‑611/16 P, EU:C:2021:245), a Merck/Komisia (C‑614/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:246).

43      Rozsudky z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia (C‑373/14 P, EU:C:2016:26, body 31, 32 a 34); Generics (UK) a i. (bod 45), a Lundbeck/Komisia (bod 57); pozri rovnako rozsudky z 28. júna 2016, Portugal Telecom/Komisia (T‑208/13, EU:T:2016:368, bod 181), a Telefónica/Komisia (T‑216/13, EU:T:2016:369, bod 221).

44      Rozsudky Generics (UK) a i. (body 36, 37 a 39) a Lundbeck/Komisia (bod 55).

45      Pozri rozsudok Generics (UK) a i. (bod 50) a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, bod 83).

46      Pozri rozsudok Generics (UK) a i. (body 48, 49, 51 a 52) a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 67 až 85).

47      Rozsudky Generics (UK) a i. (bod 46) a Lundbeck/Komisia (bod 58).

48      Rozsudky Generics (UK) a i. (body 42 až 44, 46, 50 a 55 až 57) a Lundbeck/Komisia (body 57, 74 až 76 a 88); pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesla vo veciach Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 83 a 86 až 88), a Lundbeck/Komisia (C‑591/16 P, EU:C :2020:428, body 59, 78 a 79).

49      Rozsudky Generics (UK) a i. (body 55 až 57); Lundbeck/Komisia (body 57 a 78), a z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia (C‑373/14 P, EU:C:2016:26, body 33 a 34).

50      Rozsudky Generics (UK) a i. (body 43 a 44) a Lundbeck/Komisia (bod 57).

51      Rozsudok Lundbeck/Komisia (body 74 a 75).

52      Rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia (C‑280/08 P, EU:C:2010:603, bod 25), a z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia (C‑247/11 P a C‑253/11 P, EU:C:2014:257, bod 114).

53      Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C‑185/95 P, EU:C:1998:608, bod 58), a z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia (C‑89/11 P, EU:C:2012:738, bod 71).

54      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia (29/83 a 30/83, EU:C:1984:130, bod 20), a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia (C‑89/85, C‑104/85, C‑114/85, C‑116/85, C‑117/85 a C‑125/85 až C‑129/85, EU:C:1993:120, bod 127).

55      Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer (C‑2/01 P a C‑3/01 P, EU:C:2004:2, bod 63); z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce (C‑293/13 P a C‑294/13 P, EU:C:2015:416, body 135 až 140), a z 27. januára 2021, The Goldman Sachs Group/Komisia (C‑595/18 P, EU:C:2021:73, bod 92). Pozri rovnako rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia (T‑655/11, EU:T:2015:383, bod 181 a citovanú judikatúru).

56      Rozsudky zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (C‑501/06 P, C‑513/06 P, C‑515/06 P a C‑519/06 P, EU:C:2009:610, bod 83); z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia (C‑407/08 P, EU:C:2010:389, bod 80), a z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia (C‑623/15 P, neuverejnený, EU:C:2017:21, bod 52).

57      Rozsudok Lundbeck/Komisia (body 78 a 79).

58      Rozsudky Generics (UK) a i. (bod 38) a Lundbeck/Komisia (body 63, 83 a 84).

59      Pozri body 75 a 79 až 81 týchto návrhov.

60      Rozsudok Generics (UK) a i. (bod 44).

61      Rozsudok Generics (UK) a i. (bod 53).

62      Pozri bod 37 týchto návrhov.

63      Pozri v tomto zmysle rozsudok Lundbeck/Komisia (bod 67 a nasl.).

64      Pozri bod 82 týchto návrhov a citovanú judikatúru.

65      C‑67/13 P, EU:C:2014:1958, bod 56.

66      Rozsudok Lundbeck/Komisia (bod 129 a nasl.).

67      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Lundbeck/Komisia (C‑591/16 P, EU:C:2020:428, body 156 a 157, a citovanú judikatúru).

68      Rozsudok Generics (UK) a i. (bod 111).

69      Rozsudok Lundbeck/Komisia (body 114, 115 a 137).

70      Rozsudky Generics (UK) a i. (bod 94) a Lundbeck/Komisia (bod 115).

71      Pozri body 41 a 42 týchto návrhov.

72      Rozsudky Generics (UK) a i. (body 90 až 92) a Lundbeck/Komisia (body 115 a 134).

73      C‑307/18, EU:C:2020:28.

74      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 124 až 128 a 176).

75      K výdavkom, ktorých náhrada môže byť odôvodnená, pozri rozsudok Generics (UK) a i. (body 84 až 92).

76      Pozri rozsudok z 8. septembra 2016, Lundbeck/Komisia (T‑472/13, EU:T:2016:449, bod 380 a citovanú judikatúru).

77      Rozsudok Generics (UK) a i. (body 107 až 110); pozri rovnako návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 168 až 172).

78      Pozri bod 655 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 1614 sporného rozhodnutia.

79      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, bod 169).

80      Pozri v tomto zmysle rozsudok Generics (UK) a i. (body 119 a 120).

81      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 124 až 128 a 176).

82      Odôvodnenie 1561 sporného rozhodnutia.

83      Pozri body 40 až 42 týchto návrhov.

84      K tejto otázke pozri už body 133 a 134 týchto návrhov.

85      Rozsudky Generics (UK) a i. (body 90 až 92) a Lundbeck/Komisia (body 115 a 134).

86      Pozri body 97 a 98 týchto návrhov a citovanú judikatúru.

87      Výklad týchto ustanovení je posúdením skutkového stavu, ktoré prináleží Všeobecnému súdu: pozri rozsudok z 29. októbra 2015, Komisia/ANKO (C‑78/14 P, EU:C:2015:732, bod 23).

88      Rozsudky Generics (UK) a i. (bod 97) a Lundbeck/Komisia (bod 121).

89      Pozri bod 40 týchto návrhov. V odôvodnení 2127 sporného rozhodnutia sa však Komisia domnievala, že porušenie začalo neskôr na Malte a v Taliansku.

90      Komisia sa rovnako domnievala, že porušenie skončilo skôr v Spojenom kráľovstve, a to 6. júla 2007, čo je dátum zrušenia patentu 947 v Spojenom kráľovstve (bod 26 týchto návrhov), ako aj v Holandsku, a to 12. decembra 2007, čo je dátum, keď spoločnosť Apotex s rizikom vstúpila na trh (bod 27 týchto návrhov, ktorý odkazuje na odôvodnenie 193 a nasl. sporného rozhodnutia uvádzajúce, že k tomuto vstupu došlo 13. decembra 2007).

91      Pozri bod 28 týchto návrhov.

92      Spoločnosť Sandoz vstúpila v máji 2008 aj na trh Holandska a Spojeného kráľovstva; v tomto prípade sa však porušenie v každom prípade považovalo k tomuto dátumu za skončené (pozri poznámku pod čiarou 90 týchto návrhov).

93      Články sú zhrnuté v bode 54 napadnutého rozsudku a prevzaté do odôvodnenia 1038 sporného rozhodnutia.

94      Táto komunikácia už bola spomenutá v bode 209 týchto návrhov.

95      Rozsudok zo 6. októbra 2021, Sigma Alimentos Exterior/Komisia (C‑50/19 P, EU:C:2021:792, bod 63).

96      To platí bez toho, aby bola dotknutá dôvodnosť výkladu obsahu samotnej komunikácie Všeobecným súdom (pozri bod 209 týchto návrhov).

97      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France (C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 63), a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia (C‑280/08 P, EU:C:2010:603, bod 130).

98      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni (C‑49/92 P, EU:C:1999:356, body 81 až 83); zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 258), z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia (C‑239/11 P, C‑489/11 P a C‑498/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:866, bod 248).

99      Rozsudok zo 16. júna 2022, Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea/Komisia (C‑700/19 P, EU:C:2022:484, bod 107 a citovaná judikatúra).

100      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2022, Sony Corporation a Sony Electronics/Komisia (C‑697/19 P, EU:C:2022:478, bod 67).

101      Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veciach Sony Corporation a Sony Electronics/Komisia, Sony Optiarc a Sony Optiarc America/Komisia, Quanta Storage/Komisia a Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea/Komisia (C‑697/19 P až C‑700/19 P, EU:C:2021:452, bod 100 a nasl.); pozri tiež rozsudok zo 16. septembra 2013, Masco a i./Komisia (T‑378/10, EU:T:2013:469, bod 57); pozri rovnako v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 2014, InnoLux/Komisia (T‑91/11, EU:T:2014:92, bod 138), a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia (T‑128/11, EU:T:2014:88, bod 224).

102      Pozri judikatúru citovanú v bode 238 týchto návrhov.

103      Rozsudok z 3. marca 2011 (T‑110/07, EU:T:2011:68).

104      Rozsudok zo 16. septembra 2013, Masco a i./Komisia (T‑378/10, EU:T:2013:469, bod 59 a nasl.).

105      Pozri body 144 až 162 týchto návrhov.

106      Rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P et C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 365).

107      Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesla vo veciach Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia (C‑105/04 P, EU:C:2005:751, bod 137), ako aj Schindler Holding a i./Komisia (C‑501/11 P, EU:C:2013:248, bod 190); pozri v rovnakom zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia (C‑501/11 P, EU:C:2013:522, body 155 a 156), ako aj z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia (C‑510/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:696, body 40 a 42).

108      Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C‑185/95 P, EU:C:1998:608, bod 128); z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia (C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, body 244 a 303), ako aj z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia (C‑322/07 P, C‑327/07 P a C‑338/07 P, EU:C:2009:500, bod 125).

109      Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C‑185/95 P, EU:C:1998:608, bod 128); z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia (C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, body 244 a 303), ako aj z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia (C‑322/07 P, C‑327/07 P a C‑338/07 P, EU:C:2009:500, bod 125).

110      Rozsudky zo 16. novembra 2000, Weig/Komisia (C‑280/98 P, EU:C:2000:627, body 63 a 68), ako aj Sarrió/Komisia (C‑291/98 P, EU:C:2000:631, body 97 a 99).

111      Rozsudky z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia (C‑89/11 P, EU:C:2012:738, bod 126), ako aj z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia (C‑501/11 P, EU:C:2013:522, bod 165).

112      Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C‑185/95 P, EU:C:1998:608, bod 129); z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia (C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, bod 245); z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia (C‑70/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:351, bod 57), ako aj z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Austria/Komisia (C‑626/13 P, EU:C:2017:54, bod 86).

113      Rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia (C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, body 217 a 218), a z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia (C‑194/14 P, EU:C:2015:717, bod 41).

114      Pozri v tejto súvislosti body 129 až 134 a 195 týchto návrhov.

115      Pozri v tejto súvislosti rozsudky Generics (UK) a i. (body 87 a 88) a Lundbeck/Komisia (body 114 a 167).

116      Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:28, body 113 a 114, a citovanú judikatúru).

117      V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré som dnes predniesla v súbežnej veci C‑176/19 P, Komisia/Servier a i.

118      Pozri bod 53 týchto návrhov.

119      Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

120      Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2.

121      Pozri prílohu G.1, ktorú predložila Komisia ako odpoveď na otázku Všeobecného súdu z 28. júna 2016. Pozri tiež tabuľku, ktorú predložila skupina Servier v prílohe P.03 svojho odvolania, založenú na spôsobe výpočtu použitom Komisiou v uvedenej prílohe G.1. Na základe tohto spôsobu výpočtu je konečná suma pokuty uloženej za dohodu Lupin v každom členskom štáte získaná takto : [(Upravená hodnota predajov x Variabilná suma) x Dĺžka trvania] + [Hodnota predajov x Dodatočná suma] (dodatočná suma bola stanovená v rámci dohody Lupin na 0; pozri odôvodnenie 3139 sporného rozhodnutia). Takto získané sumy za každý členský štát sú následne spočítané za každú z dohôd.

122      Rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582, body 60 až 62 a 693 až 695), a z 24. septembra 2019, Printeos a i./Komisia (T‑466/17, EU:T:2019:671, body 56 až 58).

123      Tým nie sú dotknuté dôsledky tohto zrušenia na konštatovanie porušenia založeného dohodou Lupin vo vzťahu k spoločnosti Lupin (rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C‑310/97 P, EU:C:1999:407, bod 49 a nasl.).