Vec T‑110/07
Siemens AG
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzačov izolovaných plynom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Rozdelenie trhu – Účinky vnútri spoločného trhu – Pojem nepretržité porušenie – Dĺžka trvania porušenia – Premlčanie – Pokuty – Proporcionalita – Priťažujúce okolnosti – Úloha vodcu – Poľahčujúce okolnosti – Spolupráca“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný predmet – Dostatočné zistenie
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
2. Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť
(Článok 81 ods. 1 ES; článok 6 ods. 2 EÚ)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz o porušení – Predloženie vyhlásení iných stíhaných podnikov Komisiou – Prípustnosť
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
5. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz o porušení – Posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu – Kritériá
(Článok 81 ods. 1 ES)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania
(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Oznámenie o výhradách – Predloženie doplňujúcich dôkazov po zaslaní oznámenia o výhradách – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25)
9. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Dosah zásady – Hranice – Právo podniku vypočuť svedkov v jeho neprospech – Vylúčenie
(Článok 81 ods. 1 ES)
10. Hospodárska súťaž – Kartely – Účasť podniku na karteli
(Článok 81 ods. 1 ES)
11. Hospodárska súťaž – Kartely – Porušenie – Jednotná povaha porušenia – Kritériá posúdenia
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25 ods. 2)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A štvrtý a šiesty odsek)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Neexistencia záväzného alebo vyčerpávajúceho zoznamu kritérií
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Miera voľnej úvahy vyhradená Komisii – Zvýšenie všeobecnej úrovne pokút
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Úloha vodcu alebo podnecovateľa
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03 bod 2 tretia zarážka)
17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Úloha vodcu porušenia
(Článok 81 ods. 1 ES)
18. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, body 22 a 29)
1. Na posúdenie toho, či článok 81 ods. 1 ES zakazuje zosúladený postup, je nadbytočné zohľadňovať jeho konkrétne účinky, pokiaľ sa preukáže, že cieľom tohto postupu je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu. Rovnako to analogicky platí v rámci článku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP).
(pozri bod 40)
2. Zásada prezumpcie neviny, tak ako vyplýva najmä z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, je súčasťou základných práv, ktoré podľa judikatúry Súdneho dvora, navyše potvrdenej článkom 6 ods. 2 EÚ, predstavujú všeobecné zásady práva Spoločenstva.
Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále. V rámci konania o zrušení rozhodnutia o uložení pokuty je nevyhnutné túto zásadu zohľadniť. Ak má súd pochybnosť, musí z nej mať prospech podnik, ktorému je určené rozhodnutie o zistení porušenia. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak má o tejto otázke naďalej pochybnosť najmä v rámci konania o zrušení rozhodnutia o uložení pokuty.
(pozri body 44, 45)
3. V oblasti hospodárskej súťaže je potrebné, aby Komisia uviedla konkrétne a vzájomne nadväzujúce dôkazy na určenie existencie porušenia a na odôvodnenie pevného presvedčenia, že údajné porušenia spôsobili značné obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 81 ods. 1 ES. Každý dôkaz predložený Komisiou však nemusí so zreteľom na každý prvok porušenia nutne zodpovedať týmto kritériám. Postačuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto požiadavke. Existenciu protisúťažného postupu alebo dohody preto možno odvodzovať z určitého počtu súhlasných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré pri celkovom posúdení môžu vytvárať, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie, dôkaz porušenia súťažných pravidiel.
Pokiaľ sa Komisia na účely preukázania, že k porušeniu došlo, opiera jedine o správanie sa predmetných podnikov na trhu, stačí, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutočnosti uvedené Komisiou do iného svetla a ktoré tak umožňujú nahradiť výklad týchto skutočností iným výkladom preukazujúcim existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva. Existencia alternatívneho výkladu skutkov je však relevantná len v prípade, že sa Komisia opiera jedine o správanie sa predmetných podnikov na trhu. Taký výklad je irelevantný od chvíle, kedy sa existencia porušenia nielen predpokladá, ale je aj preukázaná na základe dôkazov. Navyše podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov sú na účely preukázania porušenia prípustné všetky dôkazy, takže existencia alternatívneho výkladu je irelevantná, pokiaľ bolo porušenie právne preukázané prostredníctvom iných dôkazov, než sú listinné dôkazy.
(pozri body 46 – 49, 51)
4. Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré môžu byť predložené na účely preukázania porušenia článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), všeobecnou zásadou práva Spoločenstva je voľné hodnotenie dôkazov. Predovšetkým žiadne ustanovenie, ani všeobecná zásada práva Spoločenstva nezakazuje v tomto zmysle Komisii, aby voči podnikom použila vyhlásenia iných stíhaných podnikov. Ak by to tak nebolo, dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia na preukázanie konania, ktoré je v rozpore s článkami 81 ES a 82 ES, by bolo neudržateľné a nezlučiteľné s úlohou dohliadať na správne uplatňovanie týchto ustanovení, ktorú jej zveruje Zmluva.
(pozri bod 50)
5. V oblasti hospodárskej súťaže je jediným relevantným kritériom na posúdenie predložených dôkazov ich vierohodnosť. Podľa pravidiel všeobecne uplatňovaných v oblasti dokazovania vierohodnosť a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, adresáta a predpokladanej a spoľahlivej povahy jeho obsahu. Predovšetkým je potrebné prisúdiť veľký význam skutočnosti, že listina bola vyhotovená v bezprostrednej súvislosti s okolnosťami alebo priamym svedkom týchto okolností. Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia považovať za zvlášť vierohodné dôkazy.
Svedectvo osoby, ktorá bola počas takmer celého obdobia trvania kartelu jedným zo zástupcov jedného z hlavných účastníkov tohto kartelu, a teda priamym svedkom okolností, ktoré uvádza vo svojom svedectve, sa preto v zásade musí považovať za dôkaz s vyššou dôkaznou hodnotou.
(pozri body 54, 75)
6. V oblasti hospodárskej súťaže nepredstavuje žiadosť o uplatnenie oznámenia o oslobodení od pokút a zníženie ich výšok vo veciach týkajúcich sa kartelov s cieľom znížiť pokutu nevyhnutne podnet na predloženie skreslených dôkazov. Každý pokus uviesť Komisiu do omylu totiž môže viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce žiadateľa, a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z oznámenia o spolupráci.
Pokiaľ sú však vyhlásenia podniku stíhaného za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva spochybňované zo strany ostatných podnikov, ktorým sa rovnako vytýka, že uzatvorili spoločnú dohodu, musia byť podložené ďalšími dôkazmi na to, aby sa tieto vyhlásenia mohli považovať za dostatočné dôkazy o existencii a rozsahu tejto spoločnej dohody.
(pozri body 65, 66)
7. Oznámenie o výhradách musí umožniť dotknutým osobám skutočne sa oboznámiť s konaním, ktoré im Komisia vytýka, pričom táto požiadavka je dodržaná vtedy, keď rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám porušenia odlišné od porušení uvedených v oznámení o výhradách a uvádza iba skutočnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby príležitosť vyjadriť sa. Hoci je pravda, že porušenia, ktoré boli vytýkané podniku v rozhodnutí, nemôžu byť odlišné od porušení uvedených v oznámení o výhradách, neplatí to v prípade skutkových zistení, pretože vo vzťahu k týmto skutkovým zisteniam stačí, ak dotknutý podnik mal možnosť vyjadriť sa k všetkým skutkovým zisteniam, ktoré smerujú proti nemu. Nijaké ustanovenie totiž Komisii nezakazuje, aby po odoslaní oznámenia o výhradách oboznámila dotknutých účastníkov konania s novými dôkazmi, ktoré podľa jej názoru potvrdzujú jej tvrdenia, pokiaľ podnikom poskytne dostatočnú lehotu na vyjadrenie sa k tejto otázke.
(pozri body 86, 87)
8. Účastníkovi konania alebo orgánu, ktorý sa domáha porušenia súťažných pravidiel, prislúcha predložiť dôkaz, ktorý po právnej stránke dostatočne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porušenie. Okrem toho podniku, ktorý uplatňuje prostriedok obrany proti konštatovaniu porušenia, prináleží predložiť dôkaz, že podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takže uvedený orgán sa musí oprieť o iné dôkazné prostriedky.
Všeobecná zásada, podľa ktorej musí Komisia preukázať všetky zložky porušenia vrátane jeho dĺžky trvania, ktoré by mohli mať vplyv na jej konečné závery, pokiaľ ide o závažnosť porušenia, nie je spochybnená skutočnosťou, že dotknutý podnik uviedol prostriedok obrany založený na premlčaní, ktorého dôkazné bremeno v zásade sám znáša.
Uplatnenie takéhoto prostriedku obrany totiž nevyhnutne predpokladá, že dĺžka trvania porušenia, ako aj dátum jeho ukončenia boli preukázané. Samotné tieto okolnosti pritom v tejto súvislosti neodôvodňujú prenesenie dôkazného bremena na dotknutý podnik. Na jednej strane dĺžka trvania porušenia, teda pojem, ktorý predpokladá, že je známy dátum jeho ukončenia, predstavuje jednu zo základných zložiek porušenia, ktorej preukázanie prináleží Komisii, nezávisle od toho, či napadnutie týchto skutočností je takisto súčasťou prostriedku obrany založeného na premlčaní. Na druhej strane je tento záver odôvodnený skutočnosťou, že nepremlčanie vyšetrovania Komisie predstavuje podľa článku 25 nariadenia č. 1/2003 objektívne zákonné kritérium vyplývajúce zo zásady právnej istoty, a teda podmienku platnosti každého rozhodnutia o uložení sankcie. Komisia je totiž povinná toto nariadenie dodržiavať aj v prípade, že podnik v tejto súvislosti nepoužije prostriedok obrany.
Toto rozdelenie dôkazného bremena sa však môže odlišovať v rozsahu, v akom skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že by druhého účastníka konania zaväzovali predložiť vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredloženie by umožňovalo dospieť k záveru, že dôkaz bol predložený. Najmä v prípadoch, keď Komisia predložila dôkaz o existencii dohody, prislúcha podnikom, ktoré sa tejto dohody zúčastnili, aby predložili dôkaz o dištancovaní sa od takejto dohody, ktorý musí preukazovať jasnú vôľu, o ktorej boli informované aj ostatné podniky, nezúčastniť sa tejto dohody.
(pozri body 173 – 176)
9. Základná zásada rešpektovania práva na obhajobu vyžaduje, aby sa podnikom a združeniam podnikov dotknutým vyšetrovaním Komisie v oblasti hospodárskej súťaže už v štádiu správneho konania umožnilo účinne uviesť ich stanovisko k skutočnosti a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou. Odpoveď podniku na oznámenie Komisie o výhradách teda nemôže byť použitá v neprospech iného podniku dotknutého vyšetrovaním, pokiaľ tento podnik nemal k odpovedi prístup pred prijatím rozhodnutia Komisie.
Uvedená zásada však naopak nevyžaduje, aby sa podniku poskytla v rámci správneho konania možnosť vlastného vypočutia svedkov vypočutých Komisiou.
(pozri body 189, 199)
10. Skutočnosť, že podnik sa verejne nedištancoval od porušenia, na ktorom sa zúčastnil, resp. že ho neoznámil správnym orgánom, vedie k podpore porušovania a sťažuje jeho odhalenie, takže takéto schválenie mlčaním môže byť kvalifikované ako spoluúčasť alebo pasívny spôsob účasti na porušení.
(pozri bod 222)
11. Viaceré kritériá sú relevantné pre posúdenie, či ide o jediné porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), a to konkrétne zhodnosť alebo rozdielnosť cieľov dotknutých postupov, zhodnosť dotknutých výrobkov a služieb, zhodnosť podnikov, ktoré sa ho zúčastnili, a zhodnosť spôsobov jeho vykonania. Ďalšími relevantnými kritériami sú zhodnosť fyzických osôb zapojených do kartelu na účet podnikov a zhodnosť geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov.
Pokiaľ ide osobitne o pojem spoločný cieľ protisúťažných postupov, otázka, či všetky dohody a postupy v rozpore s článkom 81 ods. 1 ES predstavujú jediné a nepretržité porušenie, je otázkou, ktorá závisí výlučne na objektívnych kritériách, vrátane spoločného cieľa týchto dohôd a postupov. Posledný uvedený cieľ predstavuje kritérium, ktoré treba posúdiť vzhľadom na samotný obsah týchto dohôd a postupov a ktoré si netreba zamieňať so subjektívnym úmyslom rôznych podnikov zúčastniť sa na jedinom a nepretržitom karteli. Naopak, tento subjektívny úmysel možno a treba zohľadniť len v rámci posúdenia jednotlivej účasti podniku na takej jedinej a nepretržitej dohode. V tomto ohľade stačí, aby si dotknutý podnik vtedy, keď sa začal opätovne zúčastňovať na karteli po jeho predchádzajúcom opustení, bol vedomý toho, že sa zúčastňuje na tom istom karteli ako predtým. Na to, aby mohlo byť uvedenému podniku vytýkané jediné porušenie, a to aj za predpokladu, že sám nedospel k záveru o jeho existencii, taktiež stačí, aby si uvedomoval základné kritériá uvedené vyššie, ktoré odôvodňujú konštatovanie jediného porušenia.
(pozri body 241, 246, 253)
12. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO v bode 1 A štvrtom a šiestom odseku stanovujú zohľadnenie efektívnej ekonomickej kapacity vinníkov, ktorou môžu spôsobiť značnú škodu iným subjektom, a zohľadnenie špecifickej záťaže konania každého podniku v hospodárskej súťaži, predovšetkým tam, kde je značná disparita medzi veľkosťou podnikov, ktoré sa dopúšťajú tých istých porušení. Naopak usmernenia nestanovujú, že skutočná ekonomická kapacita podnikov alebo špecifická záťaž ich konania sa musia posudzovať podľa zvláštneho kritéria ako ich podiel na trhu s dotknutými výrobkami v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo spoločného trhu. Komisia preto v tejto súvislosti môže uplatniť vhodné kritérium vo vzťahu k okolnostiam každého jednotlivého prípadu.
(pozri bod 279)
13. Závažnosť porušení súťažných pravidiel Spoločenstva musí byť vyvodená na základe veľkého množstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pričom tu nejde o záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byť povinne vzaté do úvahy. Medzi faktory, na ktoré treba prihliadať pri posúdení závažnosti porušení, patrí konanie každého podniku, úloha každého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý mohli mať z týchto postupov, ich veľkosť a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porušenia tohto typu predstavujú pre ciele Spoločenstva.
Z uvedeného na jednej strane vyplýva, že pre stanovenie výšky pokuty je dovolené prihliadať tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci približne a neúplne, na veľkosť podniku a jeho hospodársku silu, ako aj len na časť tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porušenia a ktorý teda môže napovedať o rozsahu porušenia. Na strane druhej z uvedeného vyplýva, že ani jednému, ani druhému z týchto obratov netreba pripisovať neprimeranú dôležitosť vo vzťahu k iným faktorom, ktoré je potrebné posúdiť, v dôsledku čoho teda stanovenie vhodnej pokuty nemôže byť výsledkom jednoduchého výpočtu založeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary generujú iba nepatrný zlomok tohto obratu.
Zoznam kritérií pri posudzovaní závažnosti porušenia teda nie je ani záväzný a ani vyčerpávajúci. Preto môže Komisia zohľadniť ďalšie kritériá alebo prisúdiť menší význam jednému z kritérií uvedených vyššie, alebo dokonca vôbec nezohľadniť toto kritérium, ak to vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci považuje za vhodné.
Navyše výraz „hodnota dotknutých tovarov“ je potrebné chápať ako mieru uvádzajúcu podiel na celosvetovom obrate dotknutých podnikov, ktorý pochádza z výrobkov, ktoré sú cieľom kartelu, a nie ako odkaz na veľkosť trhu týchto výrobkov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).
(pozri body 286 – 288)
14. Skoršia rozhodovacia prax Komisie neslúži sama osebe ako právny rámec na ukladanie pokút vo veciach hospodárskej súťaže. Komisia má v rámci nariadenia č. 1/2003 priestor na voľnú úvahu pri stanovovaní výšky pokút preto, aby sa usmerňovalo správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže. Z tohto dôvodu skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pri určitých typoch porušenia pokuty na určitej úrovni, ju nemôže zbaviť možnosti zvýšiť túto úroveň v rámci hraníc uvedených v nariadení č. 1/2003, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie uskutočňovania politiky hospodárskej súťaže Spoločenstva. Efektívne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva totiž vyžaduje, aby Komisia mohla výšku pokút kedykoľvek prispôsobiť potrebám tejto politiky.
Z uvedeného vyplýva, že podniky zúčastnené na správnom konaní, ktorého výsledkom môže byť uloženie pokuty týmto podnikom, nemôžu nadobudnúť legitímnu dôveru v skutočnosť, že Komisia neprekročí výšku pokút uložených v minulosti. Uvedené podniky preto musia počítať s možnosťou, že Komisia môže kedykoľvek rozhodnúť o zvýšení pokút v porovnaní s ich výškami uplatňovanými v minulosti.
(pozri body 290, 291)
15. Pokiaľ ide o výpočet výšky pokút uložených Komisiou za porušenie práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, požiadavky na podstatnú formálnu náležitosť, ktorú predstavuje povinnosť odôvodnenia, sú splnené vtedy, keď Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie skutočnosti, ktoré jej umožnili posúdiť závažnosť a trvanie porušenia bez toho, aby v ňom bola povinná uvádzať podrobnejšie vysvetlenie alebo číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokuty.
Predovšetkým uvedenie číselných údajov, ktorými sa, najmä pokiaľ ide o želaný odstrašujúci účinok, riadil výkon voľnej úvahy Komisie pri stanovovaní pokút, je možnosťou, pri ktorej je žiaduce, aby ju Komisia využila, ale ktorá presahuje požiadavky vyplývajúce z povinnosti odôvodnenia.
(pozri body 311, 312)
16. Na to, aby podnik mohol byť kvalifikovaný ako „vodca“ kartelu, stačí, aby predstavoval podstatnú hnaciu silu kartelu alebo aby mal osobitnú a konkrétnu zodpovednosť pri fungovaní tohto kartelu. Takúto okolnosť treba posúdiť so zreteľom na kontext prípadu. Kvalifikovanie ako „vodca“ sa používa najmä v prípade, že sa preukázalo, že podnik v rámci kartelu vykonával funkciu koordinátora, a najmä organizoval a poskytoval personál sekretariátu poverenému konkrétnym vykonaním kartelu, alebo ak uvedený podnik zohral ústrednú úlohu pri konkrétnom fungovaní kartelu napríklad tým, že organizoval značný počet stretnutí, zhromažďoval a poskytoval informácie v rámci kartelu, prevzal zastupovanie niektorých členov v rámci kartelu alebo najčastejšie vypracovával návrhy týkajúce sa fungovania kartelu. Navyše je celkom možné, že dva, ba dokonca viacero podnikov zároveň môže zohrávať úlohu vodcu, a to najmä v rámci kartelu, ktorý zahŕňa vysoký počet účastníkov.
Navyše, ako to vyplýva zo samotného znenia bodu 2 tretej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, treba odlišovať pojem „vodca“ od pojmu „podnecovateľ“ porušenia. Kým sa totiž úloha podnecovateľa vzťahuje na okamih vytvorenia alebo rozšírenia kartelu, úloha vodcu sa vzťahuje na jeho fungovanie. Preto sa vodca porušenia a jeho podnecovateľ nenachádzajú v porovnateľnej situácii, takže skutočnosť, že s podnikom kvalifikovaným ako vodca a podnikom kvalifikovaným ako podnecovateľ sa zaobchádzalo rozdielne, nie je porušením zásady rovnosti zaobchádzania.
(pozri body 337, 345, 348)
17. Aj za predpokladu, že Komisia omylom neposúdila podnik ako vodcu kartelu napriek významnej úlohe, ktorú tento podnik zohral v rámci kartelu, taká nezákonnosť v prospech tretieho subjektu nie je dôvodom na to, aby sa žalobnému dôvodu týkajúcemu sa zrušenia rozhodnutia Komisie vyhovelo. Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie totiž musí byť v súlade s dodržiavaním zásady zákonnosti, čo znamená, že nikto sa nemôže dovolávať vo svoj prospech nezákonnosti spôsobenej v prospech iného.
(pozri bod 358)
18. Základom na zníženie pokút v prípade spolupráce podnikov podieľajúcich sa na porušeniach práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže je domnienka, podľa ktorej takáto spolupráca uľahčuje úlohu Komisie spočívajúcu v zistení existencie porušenia a v jeho prípadnom ukončení.
Ako je to uvedené v bode 29 oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov, toto oznámenie vyvolalo legitímne očakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovať Komisiu o existencii kartelu. So zreteľom na legitímnu dôveru, ktorú podniky majúce záujem spolupracovať s Komisiou mohli vyvodzovať z tohto oznámenia, je Komisia povinná postupovať v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce v rámci určovania výšky pokuty ukladanej tomuto podniku.
V medziach vytýčených uvedeným oznámením o spolupráci však Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení, či dôkazy predložené určitým podnikom majú alebo nemajú pridanú hodnotu v zmysle bodu 22 uvedeného oznámenia a či je na základe tejto skutočnosti opodstatnené priznať podniku zníženie pokuty na základe tohto oznámenia.
(pozri body 374 – 376)