ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 15. júla 2015 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s predpínacou oceľou – Určenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Spolupráca počas správneho konania – Primeraná lehota“
Vo veci T‑423/10,
Redaelli Tecna SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: R. Zaccà, M. Todino, E. Cruellas Sada a S. Patuzzo, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne B. Gencarelli, L. Prete a V. Bottka, neskôr V. Bottka, G. Conte a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie a zmenu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 – Predpínacia oceľ), zmeneného a doplneného rozhodnutím K(2010) 6676 v konečnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím K(2011) 2269 v konečnom znení zo 4. apríla 2011,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. júla 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
[omissis]
1. Pripomenutie obsahu napadnutého rozhodnutia
75 Odôvodnenia 1122 až 1125 napadnutého rozhodnutia uvádzajú tieto dôvody, prečo sa Komisia domnievala, že spoločnosti Redaelli nemožno na základe oznámenia o zhovievavosti priznať zníženie sumy pokuty, ktorá jej bola uložená:
„(1122) Redaelli odpovedala na žiadosť o informácie 21. októbra 2002 a podala žiadosť o zhovievavosť 20. marca 2003, pričom predovšetkým priznala existenciu určitých dohôd na talianskej úrovni v rokoch 1990 až 1993 a 1995 až 2002 a na celoeurópskej úrovni od roku 1995 do roku 2002. Príspevky spoločnosti Redaelli zahŕňajú niektoré písomné dôkazy z daného obdobia. Týmito dôkazmi však nedošlo k doplneniu významnej skutočnosti alebo objasneniu bodov, ku ktorým by Komisia doposiaľ nemala dostatočné dôkazy. Dňa 19. septembra 2008 teda Komisia zamietla žiadosť o zhovievavosť spoločnosti Redaelli v súlade s bodom 23 oznámenia o zhovievavosti.
(1123) Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Redaelli spochybňuje záver Komisie, že ňou predložené dôkazy nepredstavujú významnú pridanú hodnotu. Poznamenáva, že s Komisiou úplne spolupracovala napriek ťažkostiam, ktoré v priebehu rokov súviseli s reštrukturalizáciou spoločnosti, a to nielen tým, že v októbri 2002 poskytla informácie, ktoré svedčili o jej vine, a tieto informácie 20. marca 2003 zahrnula do žiadosti o zhovievavosť, ale aj odpovedaním na početné žiadosti Komisie o informácie. Tvrdí, že Komisia v oznámení o výhradách často odkazovala na informácie oznámené týmto podnikom. Napáda skutočnosť, že jej nebolo priznané žiadne predbežné zníženie pokuty, na rozdiel od iných podnikov, konkrétne spoločnosti Nedri, ktorá podala svoju žiadosť o zhovievavosť 23. októbra 2003.
(1124) [Je potrebné pripomenúť,] že na účely zníženia pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti podnik musí poskytnúť Komisii dôkazy predstavujúce významnú pridanú hodnotu k dôkazu, ktorý už má Komisia. Hoci Komisia skutočne niekedy v oznámení o výhradách a v tomto rozhodnutí odkazovala na dôkazy a tvrdenia predložené spoločnosťou Redaelli, žiadny dôkaz predložený spoločnosťou Redaelli nepredstavoval významnú pridanú hodnotu, na rozdiel od dôkazov predložených inými spoločnosťami, ako napríklad Nedri…
(1125) Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Redaelli, že s Komisiou vždy úplne spolupracovala tým spôsobom, že odpovedala na početné žiadosti o informácie, Komisia poznamenáva, že podniky majú právnu povinnosť odpovedať na žiadosti Komisie o informácie. Táto skutočnosť ich sama osebe neoprávňuje na zníženie pokuty.“
2. O nesprávnom posúdení významnej pridanej hodnoty dôkazov predložených spoločnosťou Redaelli v priebehu správneho konania
76 Redaelli v podstate pripomína, že v priebehu konania s Komisiou úplne spolupracovala. Rovnako tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí sa opakovane uvádzajú dokumenty a vyhlásenia, ktoré boli v tejto súvislosti predložené. Tieto odkazy predstavujú niekedy jediný dôkaz citovaný Komisiou na podporu jej tvrdení. Viaceré príklady ilustrujú významnú pridanú hodnotu týchto dôkazov, čo podľa oznámenia o zhovievavosti odôvodňuje zníženie sumy pokuty.
77 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Komisia v oznámení o zhovievavosti (pozri bod 23 vyššie) definovala podmienky, za ktorých môžu byť podniky, ktoré s ňou v priebehu jej vyšetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môžu dosiahnuť zníženie sumy pokuty, ktorú by museli zaplatiť.
78 Uvedené oznámenie nahradilo prvé oznámenie Komisie o neuložení pokút alebo o znížení ich sumy vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, ďalej len „oznámenie z roku 1996“) s cieľom umožniť jej upraviť svoju politiku v tejto oblasti vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté po piatich rokoch vykonávania. Komisia konkrétne zobrala do úvahy to, že aj keď bola potvrdená platnosť zásad upravujúcich oznámenie z roku 1996, prax ukázala, že jeho účinnosť by sa zlepšila zvýšením prehľadnosti a istoty podmienok, za ktorých sa udelí zníženie týchto pokút. Komisia rovnako uviedla, že túto účinnosť by mohlo ešte zlepšiť väčšie zosúladenie medzi úrovňou zníženia sumy pokút a hodnotou príspevku podniku k stanoveniu porušenia (odôvodnenie 5 oznámenia o zhovievavosti).
79 Všeobecnému súdu prináleží zohľadniť tento Komisiou želaný vývoj, v súvislosti s ktorým nahradila oznámenie z roku 1996 oznámením o zhovievavosti.
a) Podmienky stanovené na získanie zníženia sumy pokuty
80 Aj keď podnik nespĺňa podmienky stanovené oznámením o zhovievavosti na získanie oslobodenia od pokuty, môže mu byť znížená suma pokuty, ktorá by mu bola inak uložená.
81 Z bodu 21 oznámenia o zhovievavosti totiž vyplýva, že na to, aby bol podnik oprávnený získať takéto zníženie, musí na jednej strane „poskytnúť Komisii dôkaz o porušovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o dôkaz, ktorý už má Komisia“, a na strane druhej musí „ukončiť svoje zapojenie sa do porušovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, keď predkladá dôkaz“.
82 V bode 23 písm. a) uvedeného oznámenia sa v tejto súvislosti uvádza, že v každom konečnom rozhodnutí, ktoré bolo prijaté na konci správneho konania, Komisia určí, „či dôkaz predložený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom čase“.
83 Pojem „pridaná hodnota“ je v bode 22 oznámenia o zhovievavosti spresnený takto:
„Pojem ‚pridaná hodnota‘ sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilňuje, svojou povahou a/alebo úrovňou podrobnosti, schopnosť Komisie preukázať dané skutočnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle považuje písomný dôkaz pochádzajúci z časového obdobia, ku ktorému sa vzťahujú skutočnosti, za dôkaz väčšej hodnoty ako je [hodnota] následne stanoven[ého] dôkaz[u]. Podobne, dôkaz priamo sa vzťahujúci k daným skutočnostiam sa spravidla považuje za dôkaz s väčšou hodnotou ako iba nepriama dôležitosť.“
84 V bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o zhovievavosti sú stanovené tri pásma zníženia sumy pokuty. Prvý podnik spĺňajúci podmienku stanovenú v bode 21 uvedeného oznámenia bude oprávnený na zníženie o 30 – 50 %, druhý podnik na zníženie o 20 – 30 % a ďalšie podniky na zníženie maximálne 20 %.
85 V bode 23 písm. b) druhom odseku oznámenia o zhovievavosti sa uvádza, že „s cieľom určiť úroveň zníženia v rámci každého z týchto pásiem Komisia zohľadní čas, kedy bol predložený dôkaz spĺňajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu“, a že „môže tiež zohľadniť rozsah a kontinuitu akejkoľvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predloženia“.
86 Oznámenie o zhovievavosti preto predpokladá rozlíšenie dvoch etáp (pozri analogicky rozsudok zo 17. mája 2013, MRI/Komisia, T‑154/09, Zb., EU:T:2013:260, bod 320).
87 Po prvé s cieľom priznať podniku zníženie sumy pokuty je potrebné, aby tento podnik predložil dôkazy, ktoré majú významnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o dôkaz, ktorý už má Komisia. Preto, a ako to Komisia výslovne uviedla vo svojich písomnostiach (pozri napríklad bod 27 vyjadrenia k žalobe a bod 10 dupliky), na stanovenie, či dôkaz predložený podnikom „predstavuje značnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o dôkaz, ktorý už má Komisia“, oznámenie o zhovievavosti vyžaduje porovnanie dôkazov, ktoré Komisia získala skôr, a dôkazov, ktoré boli získané na základe spolupráce zo strany žiadateľa o zhovievavosť.
88 Po druhé na stanovenie prípadnej úrovne zníženia sumy pokuty, ktorú by Komisia inak uložila, Komisia musí zohľadniť dve kritériá: čas, kedy bol predložený dôkaz, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu. V tejto analýze Komisia môže tiež zohľadniť rozsah a kontinuitu akejkoľvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predloženia.
89 Ak majú dôkazy predložené Komisii významnú pridanú hodnotu a podnik nie je prvým ani druhým podnikom, ktorý tieto dôkazy poskytol, najvyššia úroveň zníženia sumy pokuty, ktorú by Komisia inak uložila, je 20 %. Čím skôr dôjde k spolupráci a čím bude miera pridanej hodnoty významnejšia, tým viac sa zvýši miera zníženia, ktorá môže dosiahnuť maximálne 20 % sumy, ktorú by Komisia inak uložila (pozri analogicky rozsudok MRI/Komisia, už citovaný v bode 86 vyššie, EU:T:2013:260, bod 322).
90 Chronologické poradie a rýchlosť spolupráce poskytnutej členmi kartelu sú teda základnými prvkami systému zavedeného oznámením o zhovievavosti [rozsudky z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia, T‑39/06, Zb., EU:T:2011:562, bod 380, a zo 16. septembra 2013, Roca/Komisia, T‑412/10, Zb. (Výňatky), EU:T:2013:444, bod 183]. To isté platí aj pokiaľ ide o rozsah, do ktorého jednotlivé dôkazy, ktoré v tejto súvislosti predložil podnik, predstavujú pridanú hodnotu.
91 V tejto súvislosti je tiež potrebné pripomenúť, že hoci je Komisia povinná odôvodniť príčiny, pre ktoré sa domnieva, že dôkazy predložené podnikom v rámci oznámenia o zhovievavosti predstavujú prínos odôvodňujúci alebo neodôvodňujúci zníženie uloženej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybniť rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázať, že Komisia by bez takýchto informácií dobrovoľne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázať podstatu porušenia, a teda prijať rozhodnutie ukladajúce pokuty (pozri rozsudok Roca/Komisia, už citovaný v bode 90 vyššie, EU:T:2013:444, bod 184 a citovanú judikatúru).
92 Vzhľadom na dôvod existencie zníženia Komisia nemôže nezohľadniť užitočnosť poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré už mala k dispozícii (pozri rozsudok Roca/Komisia, už citovaný v bode 90 vyššie, EU:T:2013:444, bod 185 a citovanú judikatúru).
93 Pokiaľ podnik v rámci žiadosti o zhovievavosť iba potvrdí, a to menej presným a výslovným spôsobom, určité informácie, ktoré už v rámci spolupráce poskytol iný podnik, nemožno mieru spolupráce tohto podniku, hoci je nesporné, že do istej miery pre Komisiu bola užitočná, považovať za porovnateľnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, že v určitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré už Komisia mala k dispozícii, totiž neuľahčuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Preto nemôže postačovať na odôvodnenie zníženia pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. mája 2011, Arkema France/Komisia, T‑343/08, Zb., EU:T:2011:218, bod 137, a Roca/Komisia, už citovaný v bode 90 vyššie, EU:T:2013:444, bod 186).
94 Z judikatúry však tiež vyplýva, že vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších obvinených podnikov, nemožno považovať za postačujúci dôkaz o existencii porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (pozri rozsudok Roca/Komisia, už citovaný v bode 90 vyššie, EU:T:2013:444, bod 187 a citovanú judikatúru).
95 Napokon, aj keby sa malo usudzovať, že Komisia disponovala voľnou úvahou v rámci skúmania významnej pridanej hodnoty informácií, ktoré jej boli poskytnuté podľa oznámenia o zhovievavosti, stále platí, že Všeobecný súd sa nemôže oprieť o uvedenú voľnú úvahu a vzdať sa dôkladného preskúmania posúdenia Komisie v tejto súvislosti tak z hľadiska právneho stavu, ako aj skutkových okolností (pozri rozsudok Všeobecného súdu Roca/Komisia, už citovaný v bode 90 vyššie, EU:T:2013:444, bod 188 a citovanú judikatúru, a rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia, C‑510/11 P, EU:C:2013:696, body 24 a 92).
96 Platí to o to viac v prípade, keď sa od Všeobecného súdu požaduje, ako je to v tomto prípade, aby sám posúdil hodnotu, akú je potrebné priznať dôkazom predloženým žalobkyňou v konaní, ktoré viedlo k jej sankcionovaniu za to, že sa dopustila porušenia práva hospodárskej súťaže (pozri bod 74 vyššie).
97 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné preskúmať tvrdenia, ktoré uvádza Redaelli na účely preukázania významnej pridanej hodnoty dôkazov poskytnutých Komisii v správnom konaní.
b) Preskúmanie tvrdení týkajúcich sa významnej pridanej hodnoty
Úvodné pripomienky ku kontextu a chronológii
98 V prvom rade je potrebné pripomenúť, že na účely rozhodnutia o tvrdeniach týkajúcich sa významnej pridanej hodnoty Všeobecný súd požiadal Komisiu, aby mu pre každý aspekt porušenia, pri ktorom Redaelli uvádza významnú pridanú hodnotu svojho príspevku, predložila jednotlivé dôkazy, pri zohľadnení ktorých dospela k záveru, že týmto príspevkom „nedošlo k doplneniu významnej skutočnosti alebo objasneniu bodov, ku ktorým by… doposiaľ nemala dostatočné dôkazy“ alebo že „žiadny dôkaz predložený spoločnosťou Redaelli nepredstavoval významnú pridanú hodnotu“ (pozri odôvodnenia 1122 a 1124 napadnutého rozhodnutia).
99 Komisia tejto žiadosti vyhovela, pričom tieto dôkazy predložila 28. februára 2014 a 16. mája 2014.
100 Následne Komisia 8. júla 2014 predložila Všeobecnému súdu nový súbor dokumentov s cieľom doplniť svoju odpoveď na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijaté 17. decembra 2013. Tieto dokumenty boli založené do spisu na pojednávaní (pozri body 68 a 69 vyššie). Uvedené dokumenty zodpovedajú úplným zneniam dokumentov predložených spoločnosťou Redaelli v priebehu správneho konania, ktoré teda boli žalobkyni dobre známe. Komisia ich najprv predložila v čiastočnej podobe, ktorá neobsahovala buď sprievodný list alebo prílohy k sprievodnému listu.
101 Hoci k poskytnutiu úplného znenia uvedených dokumentov došlo oneskorene, je potrebné zdôrazniť, že ich obsah bol už podrobne vyjadrený v žalobe spoločnosti Redaelli a že Všeobecný súd už mal dostatočne presnú vedomosť o príspevku spoločnosti Redaelli, a to najmä na základe dokazovania v nadväznosti na odpovede na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a zabezpečenie dôkazných prostriedkov.
102 Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa domnieva, že môže dostatočným spôsobom preskúmať tak z hľadiska skutkových okolností, ako aj právneho stavu posúdenia vykonané v napadnutom rozhodnutí Komisiou, týkajúce sa významnej pridanej hodnoty jednotlivých dôkazov predložených spoločnosťou Redaelli v priebehu správneho konania, a to vzhľadom na tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti predložila žalobkyňa.
103 V druhom rade je potrebné zdôrazniť, že v predmetnej veci Redaelli navrhuje len to, aby jej Všeobecný súd priznal nárok na zhovievavosť tým, že ju zaradí do tretej skupiny podnikov, na ktoré sa vzťahuje bod 23 oznámenia o zhovievavosti, a to skupiny, ktorá združuje podniky, ktoré môžu dosiahnuť zníženie maximálne 20 % hodnoty uloženej pokuty (pozri body 74 a 84 vyššie).
104 Vzhľadom na to Redaelli nežiada ani nespochybňuje zaobchádzanie, ktoré sa priznalo po prvé spoločnosti DWK, ktorej Komisia udelila výnimku z akejkoľvek pokuty, ktorú by inak musela zaplatiť, po druhé spoločnosti ITC, ktorú Komisia považovala za prvý podnik, ktorý jej predložil dôkazy predstavujúce významnú pridanú hodnotu, pokiaľ ide o dôkazy, ktoré už má, alebo napokon po tretie spoločnosti Nedri, ktorú Komisia považovala za druhý podnik spĺňajúci vyššie uvedenú podmienku, stanovenú v bode 21 oznámenia o zhovievavosti.
105 Redaelli v odpovedi na otázku Všeobecného súdu k tomuto bodu potvrdila, že to tak je, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.
106 V treťom rade vzhľadom na rôzne aspekty porušenia, vo vzťahu ku ktorým Redaelli uvádza, že jej príspevok predstavuje významnú pridanú hodnotu, je potrebné tiež rozlišovať dôkazy týkajúce sa klubu Italia na jednej strane a klubu Zürich a jeho nástupcu, klubu Europe, na strane druhej, a zohľadniť chronológiu, ktorá hrá v analýze relevantných dokumentov podstatnú úlohu.
107 Pokiaľ totiž ide o klub Italia, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia má k dispozícii viacero dôkazov z obdobia, kedy došlo k predmetným skutkovým okolnostiam, ktoré získala počas kontrol vykonávaných 19. a 20. septembra 2002, alebo ktoré jej boli následne predložené, najmä zo strany ITC. Tieto dôkazy jej umožnili stanoviť tento aspekt porušenia od roku 1995 až do roku 2002, a to tak v prípade spoločnosti Redaelli, ako aj najmä troch ďalších talianskych výrobcov: CB, Itas a ITC.
108 Pokiaľ ide o klub Zürich, počiatočnú fázu porušovania na celoeurópskej úrovni, do ktorej bol zapojený taliansky subjekt Redaelli a subjekty na iných trhoch, (WDI, Nedri, DWK, Tréfileurope…), kvalita dostupných dôkazov je horšia. V tejto fáze Komisia skôr zdôrazňuje tvrdenia jednotlivých žiadateľov o zhovievavosť alebo poznámky spoločnosti Emesa, ktoré získala v pokročilom štádiu konania, 28. júna 2007.
109 Pokiaľ ide o klub Europe, druhú fázu porušovania na celoeurópskej úrovni, v napadnutom rozhodnutí sa uvádza viacero zdrojov dôkazov, ktoré sa veľmi často vzájomne podporujú. V tejto súvislosti je možné uviesť, že Redaelli sa v napadnutom rozhodnutí uvádza ako podnik, ktorý potvrdzuje účasť iných podnikov na tomto aspekte porušovania.
110 V prejednávanej veci je rovnako a vzhľadom na uvedený rozdiel medzi jednotlivými aspektmi porušovania potrebné zohľadniť skutočnosť, že Všeobecný súd preskúmal dva súbory dokumentov, ktoré boli predložené v správnom konaní: dokumenty predložené spoločnosťou Redaelli, ktoré podľa nej preukazujú významnú pridanú hodnotu jej príspevku, a dokumenty predložené Komisiou s cieľom preukázať, že disponuje dostatočnými dôkazmi na vyvodenie záveru, že príspevok spoločnosti Redaelli nepredstavuje významnú pridanú hodnotu.
111 Príspevok spoločnosti Redaelli obsahuje štyri dokumenty: po prvé odpoveď z 21. októbra 2002 na žiadosť o informácie, po druhé žiadosť o zhovievavosť z 20. marca 2003, po tretie odpoveď zo 6. septembra 2006 na žiadosť o informácie a po štvrté odpoveď z 15. júna 2007 na žiadosť o informácie.
112 Pokiaľ ide o dôkazy uvádzané Komisiou na preukázanie neexistencie významnej pridanej hodnoty príspevku spoločnosti Redaelli, tieto vyplývajú po prvé zo žiadosti o oslobodenie spoločnosti DWK z 18. júna 2002, ktorá predchádzala kontrolám a z vyhlásení, ktoré tento podnik následne urobil, po druhé z dokumentov zabavených počas kontrol 19. a 20. septembra 2002, najmä počas kontroly vykonanej v spoločnosti Redaelli, po tretie zo žiadostí o zhovievavosť predložených v nadväznosti na kontroly, najmä zo strany spoločnosti ITC 21. septembra 2002, spoločnosti Nedri 23. októbra 2002, spoločnosti Emesa 25. októbra 2002 a spoločnosti Tréfileurope 4. novembra 2002, ako aj z poznámok spoločnosti Emesa doručených Komisii 28. júna 2007, teda po doručení posledného dokumentu uvádzaného spoločnosťou Redaelli na preukázanie obsahu jej príspevku.
113 V tejto súvislosti a konkrétne s prihliadnutím na chronologické údaje uvedené vyššie je potrebné preskúmať tvrdenia, ktoré uvádza Redaelli na účely stanovenia významnej pridanej hodnoty dôkazov poskytnutých Komisii v správnom konaní.
114 Takéto skúmanie si určite vyžaduje, aby sa vychádzalo z času, keď boli predmetné dôkazy predložené Komisii, aby sa zohľadnili ostatné dôkazy, ktoré boli v tom čase dostupné.
Analýza relevantných dokumentov
115 Na stanovenie významnej pridanej hodnoty príspevku spoločnosti Redaelli je potrebné postupne preskúmať jej jednotlivé tvrdenia.
– Zastúpenie spoločností CB, Itas a ITC v klube Zürich od roku 1993 do roku 1995
116 Redaelli tvrdí, že jej príspevok umožnil Komisii domnievať sa, že ITC, Itas a CB sa zúčastňovali na klube Zürich v priebehu rokov 1993 – 1995. Redaelli bola teda podľa žalobkyne prvým a jediným podnikom, ktorý vysvetlil svoju úlohu zástupcu spoločností ITC, Itas a CB na stretnutiach klubu Zürich počas tohto obdobia. Pokiaľ ide aj o význam výrazu „skupina Assider“, podľa žalobkyne to bola Redaelli, a nie Nedri, ktorá umožnila porozumieť, že tento výraz označoval ohraničenú skupinu talianskych výrobcov zapojených do kartelu, a nie všetkých členov profesijného združenia s týmto názvom.
117 A priori tu ide o jeden z najvýznamnejších aspektov príspevku spoločnosti Redaelli, keďže žalobkyňa tvrdí, že na základe takýchto informácií Komisia posilnila svoju schopnosť zistiť skutočnosti svedčiace proti spoločnostiam CB, Itas a ITC za dlhšie obdobie a za iný aspekt porušenia než ten, aký mohla predtým predpokladať.
118 Vzhľadom na napadnuté rozhodnutie a dôkazy, ktoré sú v ňom uvedené, je však potrebné konštatovať, že žalobkyňa sa mýli, pokiaľ ide o úlohu, akú má jej príspevok v správnom konaní.
119 Komisia totiž presvedčivo preukázala, že identitu troch talianskych výrobcov APC, bývalých členov profesijného združenia Assider, ktoré zaniklo v roku 1988 a ktorí sa mohli zúčastňovať na klube Zürich cez sprostredkovateľa, poznala v dostatočnom predstihu predtým, ako ju Redaelli uviedla 15. júna 2007 v pokročilom štádiu konania a v odpovedi na žiadosť Komisie o informácie.
120 Po prvé vo fáze žiadosti spoločnosti DWK o oslobodenie z 18. júna 2002 Komisia mohla vedieť, že Redaelli zastupovala troch iných talianskych výrobcov APC (pozri odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia).
121 Po druhé vzhľadom na žiadosť o zhovievavosť spoločnosti Nedri z 23. októbra 2002 Komisia tiež vedela, že podľa tohto podniku Redaelli zastupovala na stretnutiach Zürichu združenie Assider (pozri odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia).
122 Tieto informácie ako celok sú pre Komisiu podstatnou informáciou konkrétne v tom, že na stretnutiach Zürich Redaelli zastupovala aj združenie Assider, to znamená troch ďalších talianskych výrobcov.
123 Súbežne s tým Komisia vedela, že Redaelli a traja talianski výrobcovia (CB, Itas a ITC) viedli v rámci klubu Italia rokovania týkajúce sa dohody s členmi klubu Zürich. To vyplýva najmä z návrhu dohody z 23. januára 1995, ktorý Komisia objavila pri kontrole vykonávanej v priestoroch spoločnosti Redaelli 19. a 20. septembra 2002, kde sa uvádza, že Redaelli sa poveruje, aby zastupovala CB, Itas a ITC pred celoeurópskymi výrobcami (pozri odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia).
124 Po tretie samotná žalobkyňa dáva vo svojej replike dôraz na obsah vyhlásenia spoločnosti DWK z 8. mája 2007, z ktorého vyplýva, že podľa tohto podniku spoločnosť Redaelli na stretnutiach klubu Zürich podľa jej vlastného vyjadrenia zastupovala troch talianskych výrobcov (pozri odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia). V tomto vyhlásení sa tiež spresňuje, že podľa spomienok jedného zo zástupcov spoločnosti DWK na týchto stretnutiach Redaelli nekonkretizovala, za akých výrobcov koná, a že uvedený zástupca sa o to nezaujímal, pričom uviedla, že jej podozrenie sa týka výrobcov CB, Itas a ITC, keďže ostatní talianski výrobcovia boli menší alebo ešte neexistovali (napríklad SLM).
125 Z uvedeného vyplýva, že ešte predtým, ako Redaelli 15. júna 2007 predložila informácie, Komisia vedela, že pri stretnutiach klubu Zürich Redaelli uviedla, že zastupuje troch iných talianskych výrobcov. Komisia mohla tiež vedieť, kto by mohli byť títo traja výrobcovia.
126 V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že informácie, ktoré Redaelli predložila 15. júna 2007, predchádzajú informáciám, ktoré vyplývajú z poznámok spoločnosti Emesa, ktoré boli predložené o niečo neskôr, a to 28. júna 2007. Práve vzhľadom na poznámky spoločnosti Emesa predložené spoločnosťou ArcelorMittal sa totiž Komisia mohla okrem iného domnievať, že zástupca spoločnosti Redaelli na stretnutí klubu Zürich 8. a 9. júna 1994 za prítomnosti spoločností Tréfileurope, DWK, WDI, Tycsa, Nedri a Emesa uviedol, že zastupuje tri podniky, konkrétne CB, Itas a ITC (pozri odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia). Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, však nie je v tomto prípade potrebné zohľadniť poznámky spoločnosti Emesa, ale len dôkazy predložené pred 15. júnom 2007 na účely preukázania významnej pridanej hodnoty príspevku spoločnosti Redaelli.
127 Napokon je potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené informácie nemali taký účinok, aký uvádza Redaelli, ktorá tvrdí, že jej príspevok umožnil Komisii domnievať sa, že ITC, Itas a CB sa na klube Zürich zúčastňovali v priebehu rokov 1993 – 1995.
128 Pokiaľ ide o CB, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že táto spoločnosť spochybnila to, že by sa zúčastnila na klube Zürich alebo na paneurópskej dohode. Podľa nej sa Redaelli v tejto súvislosti „sama označila“ za zástupkyňu ostatných talianskych výrobcov. Komisia sa vzhľadom na toto spochybnenie a i napriek tomu, že s ohľadom na informácie predložené spoločnosťou ITC v jej žiadosti o zhovievavosť, že CB, ako aj Redaelli, Itas, ITC, Tréfileurope Italia, DWK a Tycsa boli prítomné na stretnutí klubu Italia s výrobcami z klubu Zürich, ktoré sa konalo 24. februára 1993 a v priebehu ktorého sa nepreberali len ceny a predaje na talianskom trhu, ale aj spotreba APC na ostatných európskych trhoch, priklonila k záveru, že CB sa začala zúčastňovať na porušovaní až 23. januára 1995, a to najmä z dôvodu návrhu dohody, ktorý objavila počas kontrol vykonávaných 19. a 20. septembra 2002 (pozri bod 123 vyššie).
129 Účasť spoločnosti CB na karteli bola teda preukázaná až od 23. januára 1995 na základe iných dôkazov než tých, ktoré uviedla Redaelli vo svojej žiadosti o zhovievavosť (pozri najmä odôvodnenia 155, 165, 166 a 849 až 855 napadnutého rozhodnutia).
130 Pokiaľ ide o Itas, v napadnutom rozhodnutí sa tiež uvádza, že tento podnik spochybnil to, že by sa v priebehu rokov 1993 – 1994 zúčastňoval na klube Zürich, pretože potrebné osvedčenia získal až v roku 1995 pre Nemecko a následne pre ostatné krajiny. Na rozdiel od spoločnosti CB a z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, že účasť spoločnosti Itas na porušovaní je preukázaná od okamihu účasti tohto podniku na stretnutí klubu Italia s výrobcami z klubu Zürich 24. februára 1993. Komisia v tejto súvislosti rovnako poukázala na účasť spoločnosti Itas, rovnako ako na účasť spoločností Redaelli a ITC, na stretnutí klubu Italia 7. mája 1993, vo vzťahu ku ktorému ITC poskytla informácie vo svojej žiadosti o zhovievavosť. Toto stretnutie sa týkalo najmä štyroch návrhov vo vzťahu k celoeurópskym výrobcom. Ako sa ukazuje, že kým napadnuté rozhodnutie okrem iného uvádza, že Itas bola „zastúpená spoločnosťou Redaelli na stretnutiach klubu Zürich“, ktoré nasledovali po stretnutí z 24. februára 1993, z vyššie uvedeného vyplýva, že takúto informáciu je možné bez problémov vyvodiť z dôkazov, ktoré predložili DWK a Nedri predtým, ako 15. júna 2007 predložila príspevok Redaelli (pozri najmä odôvodnenia 155, 163, 164 a 856 až 861 napadnutého rozhodnutia).
131 V takejto situácii a vzhľadom na skutočnosť, že Komisia mala k dispozícii viacero dôkazov na preukázanie začiatku účasti spoločnosti Itas na porušovaní, vrátane informácií poskytnutých spoločnosťou ITC v jej žiadosti o zhovievavosť, ktorá poskytla rukou písaný zápis zo stretnutia klubu Italia s výrobcami z klubu Zürich z 24. februára 1993, pričom tieto informácie sú podstatné, a informácií predložených spoločnosťami DWK a Nedri o úlohe, akú zohrávala Redaelli v rámci klubu Zürich, Komisia sa mohla domnievať, že príspevok spoločnosti Redaelli z 15. júna 2007 nepredstavuje významnú pridanú hodnotu vo vzťahu k dôkazom, ktoré už mala k dispozícii.
132 Pokiaľ ide o spoločnosť ITC, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tento podnik súhlasil s obsahom oznámenia o výhradách, ktoré mu bolo adresované, pričom potvrdil, že je „v súlade s vyhláseniami a zápismi poskytnutými v žiadosti o zhovievavosť a v nasledujúcich vyhláseniach“, a teda že sa od 24. februára 1993 do 19. septembra 2002 priamo zúčastňoval na karteli najmä v kluboch Zürich a Italia, ako aj na združení talianskych výrobcov v rámci klubu Europe (pozri najmä odôvodnenia 841 a 843 napadnutého rozhodnutia).
133 Hoci je v odôvodneniach 153 a 155 napadnutého rozhodnutia uvedené, že ITC nespochybnila svoje zastupovanie spoločnosťou Redaelli v klube Zürich, Komisia mala aj v tomto prípade k dispozícii ďalšie dôkazy preukazujúce začiatok účasti spoločnosti ITC na porušovaní, vrátane dôkazov predložených samotnou spoločnosťou ITC, ale aj spoločnosťami DWK a Nedri. Komisia sa v takejto situácii mohla domnievať, že príspevok spoločnosti Redaelli z 15. júna 2007 nespĺňa podmienky vymedzené v oznámení o zhovievavosti na to, aby predstavoval významnú pridanú hodnotu k dôkazom, ktoré už mala Komisia k dispozícii.
134 Vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania a predložené dokumenty je potrebné konštatovať, že Komisia sa mohla domnievať, že k tomuto aspektu porušenia už má tak z vecného, ako aj z časového hľadiska dostatočné dôkazy na preukázanie predmetných skutkových okolností. Dôkazy, ktoré v tejto súvislosti uvádza Redaelli, teda nepredstavujú významnú pridanú hodnotu, ktorá sa vyžaduje na to, aby mohla získať nárok na zníženie sumy pokuty podľa oznámenia o zhovievavosti.
– Ostatné aspekty porušenia
135 Redaelli tvrdí, že jej príspevok bol jedným z prvých, ktorý potvrdil existenciu systému kontroly kartelu, a poskytla jeho úplný opis. Malo k tomu dôjsť 21. októbra 2002 v jej odpovedi na žiadosť o informácie a v jej žiadosti o zhovievavosť z 20. marca 2003.
136 Vzhľadom na odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí a pri zohľadnení dôkazov, ktoré v tejto súvislosti predložila Komisia, je však potrebné konštatovať, že Komisia mala k dispozícii viacero dôkazov už po kontrolách vykonaných 19. a 20. septembra 2002 a po podaní žiadostí o zhovievavosť spoločností ITC 21. septembra 2002 a Tréfileurope 4. novembra 2002 (pozri odôvodnenia 450 až 455 napadnutého rozhodnutia).
137 Najmä z časového hľadiska je potrebné pripomenúť, že Redaelli sa vo svojej odpovedi na žiadosť o informácie z 21. októbra 2002 obmedzila na to, že odkázala na obchodného zástupcu pána Pr., ktorý bol poverený zhromažďovaním údajov o vývoji predajov jednotlivých výrobcov. V danom čase však Komisia už mala k dispozícii okrem iného dokumenty z obdobia, kedy došlo k predmetným skutkovým okolnostiam, ktoré pripravila táto osoba, a ktoré boli objavené pri kontrolách vykonaných 19. a 20. septembra 2002 a ktoré jasným spôsobom obsahovali informácie uvedené spoločnosťou Redaelli.
138 V žiadosti o zhovievavosť z 20. marca 2003 Redaelli uviedla o úlohe pána Pr. viac podrobností, pričom najmä uviedla, že mohol určovať nákupy každého zákazníka od dotknutých výrobcov. Podľa nej jeho úlohou už nebolo len kontrolovať predané množstvá, ale určovať potenciál klientely. Aj keď je pravda, že táto druhá časť úlohy pána Pr. sa spomína v odôvodnení 452 napadnutého rozhodnutia, kde je uvedené, že informácie v tejto súvislosti pochádzajú od spoločnosti Redaelli, nič to nemení na tom, že podstatou úlohy tejto osoby bolo, ako to tvrdí Komisia s poukázaním na dokumenty objavené pri kontrolách, výkon dohľadu a kontroly.
139 Dôkazy, ktoré v tejto súvislosti uvádza Redaelli, teda nepredstavujú významnú pridanú hodnotu, ktorá sa vyžaduje na to, aby mohla získať nárok na zníženie sumy pokuty podľa oznámenia o zhovievavosti.
140 Redaelli okrem toho tvrdí, že jej príspevok ako prvý potvrdil existenciu a obsah viacerých stretnutí, vrátane stretnutí klubu Italia 1. februára 2002, 1. marca 2002 a 26. augusta 2002, a stretnutí klubu Europe 28. a 29. februára 2000, 8. a 9. mája 2000, 15. mája 2001, 4. septembra 2001 a 24. júla 2002.
141 Aj v tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že Komisia mala o predmetnom období (2000 – 2002) tak vo vzťahu ku klubu Italia, ako aj vo vzťahu ku klubu Europe k dispozícii celkovo veľa informácií (pozri prílohy 2 a 3 týkajúce sa opisu uvedených stretnutí napadnutého rozhodnutia). Príspevok, na ktorý v tomto ohľade poukazuje Redaelli, totiž neprispieva vôbec alebo prispieva len málo ku schopnosti Komisie preukázať predmetné skutkové okolnosti, a to pokiaľ ide o predmetné obdobie, kluby alebo obsah stretnutí uvádzaných spoločnosťou Redaelli, vo vzťahu ku ktorým už Komisia mala k dispozícii dôkazy, ktoré boli objavené pri kontrolách alebo ktoré včas predložili ostatné podniky, ako ITC, CB, Tréfileurope, Nedri alebo DWK, alebo sa mohla domnievať, že dôkazy poskytnuté spoločnosťou Redaelli nepreukazujú protisúťažnú povahu uvedeného stretnutia [ako uvádzaného stretnutia 8. a 9. mája 2000, pri ktorom sa ukázalo, že bolo len stretnutím Eurostress Information Service (ESIS), jedného z profesijných združení APC].
142 Príspevok spoločnosti Redaelli týkajúci sa vyššie uvedených stretnutí preto nemožno považovať za príspevok, ktorý by predstavoval významnú pridanú hodnotu v zmysle oznámenia o zhovievavosti.
143 Redaelli napokon uvádza aj skutočnosť, že ako prvá potvrdila to, čo je stručne spomenuté v žiadosti o zhovievavosť vo vzťahu k väzbe medzi dohodou o určovaní kvót na európskej úrovni (klub Zürich) a dohodou na talianskej úrovni (klub Italia), že ako prvá opísala dynamiku klubu Italia na začiatku 90. rokov 20. storočia, pokiaľ ide konkrétne o ukončenie postupu určovania kvót v dôsledku toho, že k tejto iniciatíve sa odmietla pripojiť ITC, že mala významný príspevok, pokiaľ ide o dátum začiatku účasti spoločnosti Tréfileurope v klube Italia, a že stojí za rozlišovaním, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí robí medzi exkluzívnymi a bežnými zákazníkmi, pokiaľ ide o klub Italia alebo celoeurópske stretnutia, ku ktorým dochádzalo „pri príležitosti stretnutí ‚ESIS‘“.
144 K týmto otázkam je potrebné konštatovať, ako to správne uviedla Komisia v odpovedi na opatrenia týkajúce sa vedenia konania a dokazovania, o ktorých rozhodol Všeobecný súd, že dôkazy, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva Redaelli, neboli rozhodujúce alebo sa týkajú menej podstatných aspektov porušovania, ktoré ako také nie sú vzhľadom na dôkazy, ktoré už mala Komisia k dispozícii, relevantné, a ktoré pochádzali z viacerých navzájom sa potvrdzujúcich zdrojov.
145 Pokiaľ ide teda o väzbu medzi klubom Zürich a klubom Italia, hoci sa v časti napadnutého rozhodnutia citovanej spoločnosťou Redaelli, konkrétne v odôvodnení 401 a nasl., skutočne poukazuje na dokumenty predložené spoločnosťou Redaelli, zo spisu tiež vyplýva, že počas kontrol boli zabavené ďalšie dokumenty alebo dokumenty predložila ITC, a to najmä dokument, ktorý je v tejto súvislosti najviac relevantný, a to dohoda z 5. decembra 1995 uzatvorená medzi spoločnosťami Redaelli, CB, Itas a ITC.
146 Rovnako tak, pokiaľ ide o opis dynamiky klubu Italia na začiatku 90. rokov 20. storočia, je potrebné pripomenúť, že Komisia určila začiatok účasti spoločností Redaelli, CB, Itas a ITC v klube Italia až na 23. januára 1995, čo je dátum najstaršieho návrhu dohody, ktorý mala Komisia k dispozícii na základe kontrol (pozri odôvodnenia 402 a 456 napadnutého rozhodnutia). Informácie týkajúce sa skoršej situácie, ktoré poskytla Redaelli, teda nemali na schopnosť Komisie zistiť skutkové okolnosti žiadny vplyv. Pokiaľ ide o dátum, kedy sa Tréfileurope začala zúčastňovať na klube Italia, z odôvodnenia 460 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že Komisia už mala k dispozícii dôkazy, ktoré postačovali na určenie tohto dátumu na 3. apríla 1995, pričom dokumenty, ktoré sú v tomto ohľade relevantné, predložila ITC. Pokiaľ ide o rozlišovanie v napadnutom rozhodnutí medzi exkluzívnymi a bežnými klientmi, z odôvodnení 445 a 447 napadnutého rozhodnutia tiež jasne vyplýva, že Komisii bolo toto rozlišovanie známe už na základe dokumentov objavených počas kontrol a na základe pripomienok spoločnosti Tréfileurope.
147 Napokon pokiaľ ide o odkazy na celoeurópske stretnutia, ku ktorým dochádzalo „pri príležitosti stretnutí ‚ESIS‘“, takáto informácia vyplývala už z dokumentov, ktoré predložil Bundeskartellamt v počiatočnom štádiu konania, a z dokumentov objavených v priebehu kontrol.
c) Záver
148 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvú časť prvého žalobného dôvodu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
3. O porušení zásady ochrany legitímnej dôvery
149 Redaelli v podstate tvrdí, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery, pretože neposudzovala jej žiadosť o zhovievavosť z hľadiska kritérií vymedzených v oznámení o zhovievavosti. Keď Komisia 19. septembra 2008 túto žiadosť zamietla, v skutočnosti bola podľa žalobkyne ovplyvnená svojím novým a prísnejším oznámením o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch (Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17). Ako pritom podľa žalobkyne vyplýva z rozhodnutí, ktorými boli sankcionované iné kartely, v dobe uplatňovania oznámenia o zhovievavosti sa Komisia viac prikláňala k priznávaniu zníženia sumy pokuty na základe žiadostí, ktoré boli založené predovšetkým na vyhláseniach, a prah „pridanej hodnoty“ bol nižší ako prah, ktorý sa používal neskôr.
150 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Redaelli, a ako vyplýva z bodov 76 až 148 vyššie, Komisia pri rozhodovaní o žiadosti tejto spoločnosti o zhovievavosť správne uplatnila kritériá vymedzené v oznámení o zhovievavosti.
151 Redaelli sa okrem toho nemôže uspokojiť s tým, že sa vo svoj prospech domáha riešení, ku ktorým Komisia dospela v iných veciach bez toho, aby uviedla akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla preukazovať podobnosť skutkových okolností tak z hľadiska predmetných porušení, ako aj z hľadiska skutočností, ktoré v žiadostiach o zhovievavosť predložili dotknuté podniky.
152 Spresnenia, ktoré k pojmu „pridaná hodnota“ uvádza oznámenie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch prijaté v roku 2006, nemôžu v žiadnom prípade spochybniť údajnú legitímnu dôveru, na ktorú sa odvoláva Redaelli, a to ani za predpokladu, že by sa zohľadňovali. V oblasti zhovievavosti nemožno mať nárok na zníženie pokuty len na základe toho, že Komisii boli predložené vyhlásenia alebo dôkazy.
153 Podľa oboch oznámení je totiž potrebné, aby sa zistila významná pridaná hodnota týchto dôkazov, a to najmä s ohľadom na dôkazy, ktoré už Komisia má k dispozícii, pričom rozhodnutie, či bude z dôvodu zhovievavosti priznané zníženie sumy pokuty, je založené na tejto pridanej hodnote.
154 V oboch oznámeniach sa tiež výslovne uznáva, že z kvalitatívnej stránky majú vyššiu hodnotu dôkazy pochádzajúce z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutočnosťami než dôkazy získané dodatočne.
155 Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhú časť prvého žalobného dôvodu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.
4. O porušení zásady rovnosti zaobchádzania
156 Redaelli tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď priznala zníženia sumy pokút o 5 % podnikom Emesa/Galycas a WDI, ktorých spolupráca bola podľa nej menšia.
157 Pokiaľ ide o spoločnosti Emesa a Galycas, Redaelli uvádza, že zníženie bolo priznané na základe informácií poskytnutých v odpovedi na žiadosti Komisie o informácie. Emesa a Galycas v rámci svojich príspevkov len pripustili existenciu protisúťažných stretnutí európskych výrobcov a španielskych a portugalských výrobcov pri príležitosti stretnutí profesijných združení, vo vzťahu ku ktorým predložili dva zoznamy stretnutí s uvedením dátumu, miesta a mena účastníkov, a to „bez uvedenia akéhokoľvek opisu ich obsahu a bez toho, aby boli potvrdené akýmkoľvek písomným dôkazom“ (pozri odôvodnenie 1095 napadnutého rozhodnutia). Aj keď Komisia uznala obmedzenú povahu tohto príspevku, ktorý bol príliš neurčitý na to, aby mohol predstavovať dôkaz o porušovaní ako takom, domnievala sa, že predstavuje významnú pridanú hodnotu, keďže zvyšuje jej schopnosť preukázať niektoré skutočnosti zakladajúce kartel, ak sa potvrdí ďalšími dôkazmi.
158 V porovnaní s tým je podľa žalobkyne príspevok spoločnosti Redaelli oveľa významnejší. Už pred podaním formálnej žiadosti o zhovievavosť spolu s ďalšími dôkazmi od spoločnosti Redaelli 21. októbra 2002, teda pred spoločnosťami Emesa a Galycas, žalobkyňa pripustila, že medzi európskymi a talianskymi výrobcami sa uskutočnili protisúťažné stretnutia. Podľa žalobkyne tieto stretnutia opísala aj Redaelli a predložila zoznam s uvedením dátumu, miesta a účastníkov, ktorý bol podrobnejší ako zoznam predložený spoločnosťami Emesa a Galycas. Komisia podľa žalobkyne napokon použila vyhlásenia spoločnosti Redaelli týkajúce sa spoločností CB, Itas a Tréfileurope, a to na to, aby im pripísala zodpovednosť za časť kartelu.
159 Pokiaľ ide o spoločnosť WDI, z napadnutého rozhodnutia podľa žalobkyne vyplýva, že príspevok tohto podniku bol veľmi obmedzený a netýkal sa rozhodujúcich otázok. Vyhlásenie spoločnosti WDI z 19. mája 2004 obsahuje podľa žalobkyne prvé informácie o niektorých prvkoch organizácie klubu Zürich a o skutočnosti, že tento klub nasledoval taliansky príklad. WDI podľa žalobkyne tiež ako prvá potvrdila vyhlásenia spoločnosti DWK o existencii spoločnosti zodpovednej za zhromažďovanie údajov pre klub Zürich a klub Europe a ako prvá potvrdila vyhlásenia spoločnosti Nedri o kompenzačnom systéme klubu Zürich. Podľa žalobkyne ide len o obyčajné vyhlásenia, ktoré nie sú podložené žiadnymi presvedčivými písomnými dôkazmi.
160 Príspevok spoločnosti Redaelli sa podľa žalobkyne v porovnaní s príspevkom spoločnosti WDI v žiadnom prípade nezdá byť nižší. Podľa žalobkyne aj Redaelli ako prvá poskytla informácie o niektorých aspektoch kartelu (najmä o svojej úlohe zástupcu viacerých talianskych podnikov a o situácii klubu Italia na začiatku 90. rokov 20. storočia) a ako prvá potvrdila vyhlásenia alebo dokumenty predložené ostatnými podnikmi (najmä tie, ktoré sa týkajú systému kontroly, väzby medzi klubom Zürich a klubom Italia, ako aj celoeurópskych a talianskych stretnutí). Navyše podľa žalobkyne Redaelli prispela k vyšetrovaniu súborom správ, informácií a vysvetlení, ktoré v žiadosti spoločnosti WDI chýbali.
161 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania je porušená vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokiaľ také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb., EU:C:1984:394, bod 28, a rozsudok Všeobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T‑11/06, Zb., EU:T:2011:560, bod 102).
162 V prejednávanej veci žiadna skutočnosť uvedená spoločnosťou Redaelli neumožňuje vyvodiť záver o existencii rozdielneho zaobchádzania medzi ňou a spoločnosťami Emesa/Galycas alebo WDI.
163 Na jednej strane Redaelli neuvádza žiadne argumenty, ktoré by mohli spochybniť významnú pridanú hodnotu, ktorú Komisia priznala príspevkom spoločností Emesa/Galycas a WDI v priebehu správneho konania.
164 Po posúdení vnútornej a relatívnej hodnoty rôznych vyhlásení alebo dokumentov predložených spoločnosťami Emesa/Galycas a WDI Komisia totiž dospela k záveru, ako je to vysvetlené v napadnutom rozhodnutí, že je odôvodnené znížiť sumu pokuty uloženej každému z týchto podnikov o 5 %. Tvrdenia spoločnosti Redaelli sa netýkajú tejto pridanej hodnoty, ktorú Komisia priznala, ale pridanej hodnoty, ktorá sa mala priznať jej vlastnému príspevku, a to z dôvodu, že jeho pridaná hodnota bola „oveľa významnejšia“ než pridaná hodnota priznaná spoločnostiam Emesa/Galycas, alebo z dôvodu, že sa nezdá byť „v žiadnom prípade nižšia“ ako pridaná hodnota priznaná spoločnosti WDI.
165 Z napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti vyplýva, že významná pridaná hodnota, ktorú Komisia priznala príspevkom spoločností Emesa/Galycas a WDI, spĺňa podmienky stanovené v bodoch 21 až 23 oznámenia o zhovievavosti. Osobitne odôvodnenia 1094 a 1096 napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho príloha 4 umožňujú vyvodiť záver o úlohe príspevku spoločností Emesa/Galycas, ktorý predstavoval prvý dôkaz umožňujúci preukázať protiprávny obsah viacerých stretnutí klubu España. Komisia tiež v odôvodnení 1113 napadnutého rozhodnutia vyjadrila dôvody, na základe ktorých dospela záveru, že príspevok spoločnosti WDI umožnil objasniť viacero otázok týkajúcich sa najmä organizácie klubu Zürich.
166 Na druhej strane je potrebné konštatovať, že ani tvrdenia predložené spoločnosťou Redaelli neumožňujú užitočne porovnať významnú pridanú hodnotu, ktorú uvádza, s významnou pridanou hodnotou, ktorú Komisia priznala príspevkom spoločností Emesa/Galycas a WDI.
167 Aj keď sú príspevky z formálneho hľadiska podobné, keďže boli vykonané predovšetkým formou vyhlásení, dôvody, ktoré viedli Komisiu k vyššie uvedenému záveru, pokiaľ ide o spoločnosti Emesa/Galycas a WDI, sa pre osobitosti účasti každého tohto podniku na karteli výrazne líšia od podniku k podniku. Emesa/Galycas je španielsky podnik, ktorý sa zúčastňoval najmä na klube Europe a klube España, WDI je nemecký podnik, ktorý sa zúčastňoval na klube Europe, a Redaelli je taliansky podnik, ktorý sa zúčastňoval na klube Europe a klube Italia. Ich činnosti a miera zapojenia do kartelu, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí uvádzajú najmä s ohľadom na dôkazy, ktoré mala Komisia v danom čase k dispozícii, sa líšia takým spôsobom, že nie je možné porovnávať situáciu jedného podniku so situáciou druhého podniku.
168 Aj keď teda došlo k odmietnutiu zníženia sumy pokuty spoločnosti Redaelli z dôvodu zhovievavosti, nedošlo k tomu z dôvodu významnej pridanej hodnoty, ktorú Komisia priznala príspevkom spoločností Emesa/Galycas a WDI, ale preto, že jej vlastný príspevok nemal významnú pridanú hodnotu v zmysle bodov 21 až 23 oznámenia o zhovievavosti.
169 Z vyššie uvedeného vyplýva, že je potrebné zamietnuť tretiu časť prvého žalobného dôvodu, v dôsledku čoho sa musí v celom rozsahu zamietnuť aj tento žalobný dôvod.
[omissis]
O trovách
231 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Redaelli Tecna SpA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie.
Frimodt Nielsen | Dehousse | Collins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015.
Podpisy