ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 8. júla 2008 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Spoločenstva COLOR EDITION – Absolútny dôvod zamietnutia – Opisný charakter – Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 40/94 – Záujem na konaní – Článok 55 nariadenia č. 40/94“
Vo veci T‑160/07,
Lancôme parfums et beauté & Cie SNC, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: E. Baud, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:
CMS Hasche Sigle, so sídlom v Kolíne nad Rýnom (Nemecko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 26. februára 2007 (vec R 231/2006‑2) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi CMS Hasche Sigle a Lancôme parfums et beauté & Cie SNC,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyňa) a S. Soldevila Fragoso,
tajomník: B. Pastor, zástupkyňa tajomníka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. mája 2007,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. júla 2007,
po pojednávaní z 19. februára 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 9. decembra 2002 podala žalobkyňa, Lancôme parfums et beauté & Cie SNC, na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.
2 Prihlasovaná ochranná známka je slovné označenie COLOR EDITION.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 3 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „kozmetické prípravky.“
4 Prihlasovaná ochranná známka bola zapísaná 11. februára 2004 a zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva z 19. apríla 2004.
5 Dňa 12. mája 2004 advokátska kancelária Norton Rose Vieregge podala návrh na vyhlásenie neplatnosti slovnej ochrannej známky COLOR EDITION na základe článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 a článku 7 ods. 1 písm. b) a c) toho istého nariadenia.
6 Dňa 21. decembra 2005 výmazové oddelenie zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti slovnej ochrannej známky COLOR EDITION.
7 Dňa 9. februára 2006 advokátska kancelária CMS Hasche Sigle, právny nástupca Norton Rose Vieregge, podala na základe článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 odvolanie proti rozhodnutiu výmazového oddelenia.
8 Rozhodnutím z 26. februára 2007 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT odvolaniu vyhovel.
9 Napadnuté rozhodnutie spočíva na nasledujúcom odôvodnení. Najskôr odvolací senát pripomenul, že odvolanie podané CMS Hasche Sigle je prípustné podľa článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94, keďže rozdiel, ktorý robí žalobkyňa medzi procesnou spôsobilosťou a záujmom na konaní, sa v nariadení č. 40/94 nikde neuvádza a článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94 sleduje cieľ všeobecného záujmu, ktorý umožňuje, aby návrhy na vyhlásenie neplatnosti založené na tomto článku mohli byť podané čo najširšou škálou účastníkov konania. Ďalej odvolací senát dospel k záveru, že slovná ochranná známka COLOR EDITION je opisná v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, keďže na jednej strane spojenie slov „color“ a „edition“ vyjadruje odkaz, ktorý je bezprostredne a priamo chápaný dotknutou skupinou verejnosti ako odkaz na rad kozmetických prípravkov v rôznych tónoch farieb, a na druhej strane tieto pojmy môžu byť použité konkurentmi na opísanie niektorých vlastností ich výrobkov, a teda by mali zostať verejným vlastníctvom. Napokon odvolací senát potvrdil, že vzhľadom na to, že predmetná slovná ochranná známka je opisná, nemá ani rozlišovaciu spôsobilosť podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
Návrhy účastníkov konania
10 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
11 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
12 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody, založené na porušení článku 55 ods. 1 písm. a), článku 7 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94
Tvrdenia účastníkov konania
13 V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát tým, že vyslovil prípustnosť návrhu na vyhlásenie neplatnosti podaného CMS Hasche Sigle, aj keď tento posledný uvedený nepreukázal záujem na konaní, porušil článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94.
14 Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa v prvom rade uvádza, že odvolací senát nemohol tvrdiť, že pojem záujem na konaní je implicitne súčasťou znenia článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94. Podľa názoru žalobkyne toto tvrdenie porušuje všeobecnú právnu zásadu, podľa ktorej záujem na konaní musí byť preukázaný v každom súdnom konaní.
15 Požiadavka záujmu na konaní v každom súdnom konaní vyplýva po prvé z procesných ustanovení nariadenia č. 40/94. Konkrétne podľa žalobkyne, keďže požiadavka záujmu na konaní jednoznačne nevyplýva zo znenia článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94, odvolací senát sa mal podľa článku 79 nariadenia č. 40/94 odvolávať na všeobecné právne zásady platné v členských štátoch. Pritom vo všetkých členských štátoch bez výnimky je súdne konanie otvorené len tým, ktorí majú oprávnený záujem na úspechu alebo na zamietnutí nároku. Po druhé požiadavka záujmu na konaní v každom konaní vyplýva zo Zmluvy ES, konkrétne z článkov 230 ES, 232 ES a 236 ES, ako aj zo súvisiacej judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa.
16 V druhom rade žalobkyňa trvá na tom, že ÚHVT nemôže tvrdiť, že judikatúra Spoločenstva uvádzaná žalobkyňou na účely odôvodnenia požiadavky záujmu na konaní nepatrí do oblasti ochranných známok, ale skôr do iných oblastí, ako sú poľnohospodárstvo, colné právo a verejná služba. V rozsudku Súdu prvého stupňa z 19. septembra 2001, Procter & Gamble/ÚHVT (Štvorhranná tableta s výplňou) (T‑129/00, Zb. s. II‑2793, bod 12), súd Spoločenstva totiž konštatoval nevyhnutnosť záujmu na konaní v rámci žaloby podanej na základe článku 63 nariadenia č. 40/94. Pritom tento článok stanovuje práve možnosť podania žaloby proti rozhodnutiam odvolacieho senátu na súdy Spoločenstva.
17 Navyše žalobkyňa pripomína, že judikatúra Spoločenstva týkajúca sa žalôb o neplatnosť sa vzťahuje na ÚHVT a že ten musí dodržiavať zásady týkajúce sa nevyhnutnosti záujmu na konaní v žalobách podaných na základe článku 63 nariadenia č. 40/94. V tomto ohľade sám ÚHVT vyžaduje záujem na konaní vo forme osobitného oprávneného záujmu v rámci vyhlásenia navrhovateľa o uvádzaných dôvodoch neplatnosti [rozhodnutie výmazového oddelenia ÚHVT z 3. mája 2001 týkajúce sa ochrannej známky AROMATONIC].
18 V treťom rade žalobkyňa uvádza, že existencia záujmu na konaní predpokladá, že napadnutý akt sa týka navrhovateľa neplatnosti priamo, individuálne a osobne.
19 ÚHVT navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
20 V rámci prvého žalobného dôvodu prislúcha Súdu prvého stupňa určiť, či článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 viaže prípustnosť návrhu na vyhlásenie neplatnosti na preukázanie záujmu na konaní. Z tohto dôvodu je potrebné preskúmať znenie, štruktúru, ako aj účel článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94.
21 Najprv zo znenia článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 vyplýva, že návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva založený konkrétne na opisnej povahe predmetnej ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 alebo na neexistencii rozlišovacej spôsobilosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 môžu na ÚHVT predložiť „všetky fyzické a právnické osoby a každá skupina alebo orgán zriadený s cieľom zastupovania záujmov výrobcov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov, ktorí majú na základe práva, ktoré takéto podávanie riadi, právnu spôsobilosť vo svojom vlastnom mene žalovať a byť žalovaní [ktorí majú v súlade s právnymi predpismi, ktoré sa na nich vzťahujú, procesnú spôsobilosť – neoficiálny preklad]“. Článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 teda neobsahuje žiadny odkaz na záujem na konaní.
22 Ďalej zo štruktúry článku 55 ods. 1 nariadenia č. 40/94 vyplýva, že záujem na konaní sa nevyžaduje v rámci takého návrhu na vyhlásenie neplatnosti, akým je žaloba v prejednávanej veci. Tento článok totiž vyhradzuje rozdielne zaobchádzanie s návrhmi na vyhlásenie neplatnosti založenými na dôvodoch absolútnej neplatnosti a návrhmi na vyhlásenie neplatnosti založenými na dôvodoch relatívnej neplatnosti.
23 Článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94, ktorý sa týka najmä návrhov na vyhlásenie neplatnosti založených na dôvode absolútnej neplatnosti, sa nezmieňuje, ako bolo uvedené v bode 21 vyššie, o nevyhnutnosti, aby navrhovateľ na vyhlásenie neplatnosti preukázal existenciu záujmu na konaní. Navyše vyžaduje, aby bol návrh na vyhlásenie neplatnosti podaný fyzickou alebo právnickou osobou alebo skupinou, ktorá má procesnú spôsobilosť.
24 Naopak, článok 55 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94, ktorý sa týka návrhov na vyhlásenie neplatnosti založených na dôvode absolútnej neplatnosti, stanovuje, že tieto návrhy môžu podať len majitelia ochranných známok alebo skorších práv, ako aj nadobúdatelia licencie, ktorých majitelia ochranných známok alebo skorších práv splnomocnili vykonávať skoršie práva. Inými slovami, výlučne osoby, ktoré majú záujem na konaní, sú oprávnené podať návrhy na vyhlásenie neplatnosti uvedené v článku 55 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94.
25 Zo štruktúry článku 55 ods. 1 nariadenia č. 40/94 vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle umožniť každej fyzickej alebo právnickej osobe a každej skupine, ktorá má procesnú spôsobilosť, aby podávali návrhy na vyhlásenie neplatnosti založené na dôvodoch absolútnej neplatnosti, zatiaľ čo výslovne obmedzil okruh navrhovateľov, pokiaľ ide o návrhy na vyhlásenie neplatnosti založené na dôvodoch relatívnej neplatnosti.
26 Túto analýzu nakoniec potvrdzuje teleologický výklad dotknutých ustanovení. Na rozdiel od relatívnych dôvodov zamietnutia, ktoré chránia len súkromné záujmy majiteľov niektorých skorších práv, absolútne dôvody zamietnutia vymenované v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94 sú založené na rôznych všeobecných záujmoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. septembra 2004, SAT.1/ÚHVT, C‑329/02 P, Zb. s. I‑8317, bod 25). Pritom na účely zaistenia čo najširšej ochrany týchto všeobecných záujmov musí mať čo najširšia škála účastníkov konania možnosť vzniesť absolútne dôvody zamietnutia. Práve preto sa článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 obmedzuje na to, že od navrhovateľa neplatnosti vyžaduje, aby mal spôsobilosť na práva alebo procesnú spôsobilosť, ale nevyžaduje od neho, aby preukázal záujem na konaní.
27 Táto analýza nie je spochybnená tvrdeniami predloženými žalobkyňou. Pokiaľ ide na jednej strane o tvrdenie, podľa ktorého požiadavka záujmu na konaní vyplýva zo znenia článku 55 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 79 nariadenia č. 40/94, je potrebné pripomenúť, že toto posledné uvedené ustanovenie stanovuje, že v prípade neexistencie procesného ustanovenia v uvedenom nariadení alebo vo vykonávacích nariadeniach je ÚHVT povinný prihliadať na všeobecné zásady prijaté v tejto oblasti členskými štátmi. Pritom je potrebné konštatovať, že článok 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 je procesné ustanovenie, ktoré sa v zmysle článku 79 nariadenia č. 40/94 vzťahuje na návrhy na vyhlásenie absolútnej neplatnosti uvedené v článku 51 nariadenia č. 40/94. Keďže toto procesné ustanovenie je jednoznačné, článok 79 nariadenia č. 40/94 sa v prejednávanej veci nebude uplatňovať.
28 Navyše, aj keby bol tento článok v prejednávanej veci uplatniteľný, je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že súdne konanie, ako to tvrdí, je vo všetkých členských štátoch bez výnimky otvorené tým, ktorí majú oprávnený záujem na úspechu alebo na zamietnutí nároku. Žalobkyňa sa totiž vo svojich písomnostiach obmedzila na to, že odkázala na francúzske právo, konkrétnejšie na francúzske právo ochranných známok.
29 Tvrdenie žalobkyne týkajúce sa článku 79 nariadenia č. 40/94 musí byť preto zamietnuté.
30 Pokiaľ ide na druhej strane o ďalšie tvrdenia uvádzané žalobkyňou, podľa ktorých je v podstate judikatúra súvisiaca s článkami 230 ES, 232 ES a 236 ES, vrátane judikatúry týkajúcej sa nevyhnutnosti priameho a osobného záujmu na strane žalobkyne, uplatniteľná v tejto veci, je opodstatnené pripomenúť, ako tvrdí ÚHVT, že táto judikatúra nie je v prejednávanej veci ani priamo, ani na základe analógie relevantná.
31 Predovšetkým články 230 ES, 232 ES a 236 ES nie sú uplatniteľné v prejednávanej veci. Články 230 ES a 232 ES sa totiž týkajú žalôb o neplatnosť a žalôb na nečinnosť proti aktom alebo opomenutiam konať zo strany inštitúcií taxatívne vymenovaných v týchto ustanoveniach, ktoré nespomínajú ÚHVT, a článok 236 ES sa týka sporov vyplývajúcich z verejnej služby.
32 Ďalej žaloby uvedené v článkoch 230 ES, 232 ES a 236 ES sú súdne žaloby, zatiaľ čo návrh na vyhlásenie neplatnosti stanovený v článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94, ktorý musí byť podaný na ÚHVT, je správnym konaním. V tejto súvislosti nie je odkaz na rozsudok Štvorhranná tableta s výplňou, už citovaný v bode 16 vyššie (bod 12), relevantný, keďže tento rozsudok sa vzťahuje na súdne žaloby podané proti rozhodnutiam odvolacích senátov ÚHVT na súdy Spoločenstva na základe článku 63 nariadenia č. 40/94.
33 Napokon, pokiaľ ide o odkaz na rozhodnutie výmazového oddelenia ÚHVT z 3. mája 2001 týkajúce sa ochrannej známky AROMATONIC, je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia týkajúce sa vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky, ktoré oddelenia ÚHVT prijímajú podľa nariadenia č. 40/94, patria do viazanej právomoci a nie diskrečnej právomoci. Zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov sa preto musí posudzovať jedine na základe tohto nariadenia, tak ako je vykladané súdom Spoločenstva, a nie na základe skoršej rozhodovacej praxe ÚHVT [pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Streamserve/ÚHVT (STREAMSERVE), T‑106/00, Zb. s. II‑723, bod 66].
34 Okrem toho uvedené rozhodnutie neumožňuje dospieť k záveru, že judikatúra týkajúca sa prípustnosti žalôb podaných na základe článkov 230 ES, 232 ES a 236 ES je uplatniteľná na prípustnosť návrhov na vyhlásenie neplatnosti podaných na ÚHVT na základe článku 55 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94. V tomto rozhodnutí totiž, ako konštatoval ÚHVT vo svojich písomnostiach, otázka položená výmazovému oddeleniu znie, či je návrh na vyhlásenie neplatnosti bezpredmetný pre späťvzatie ochrannej známky, proti ktorej je tento návrh namierený. Toto rozhodnutie teda nemôže byť vykladané tak, že uznáva nevyhnutnosť preukázať záujem na konaní pri podaní návrhu na vyhlásenie neplatnosti.
35 S ohľadom na uvedené a vzhľadom na to, že nie je spochybnené, že CMS Hasche Sigle možno prirovnať k právnickej osobe, je potrebné predpokladať, že odvolací senát správne vyhlásil návrh CMS Hasche Sigle na vyhlásenie neplatnosti za prípustný.
36 Z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod ako nedôvodný.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94
Tvrdenie účastníkov konania
37 V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že odvolací senát nezohľadnil rozdiel medzi sugestívnou alebo evokatívnou ochrannou známkou, ktorá môže byť úplne chránená, a opisnou ochrannou známkou. Kombinácia slov „color“ a „edition“ nevyjadruje odkaz, ktorý môže byť bezprostredne a priamo chápaný dotknutou skupinou verejnosti, a teda nie je opisná. Ochranná známka COLOR EDITION odkazuje len nepriamo na niektoré vlastnosti výrobkov, pre ktoré sa požaduje zápis ochrannej známky.
38 V druhom rade žalobkyňa uvádza, že na vyvodenie vlastností, charakteristických čŕt a povahy požadovaných výrobkov zo slov „color“ a „edition“ sa vyžaduje intelektuálna snaha. Pritom z judikatúry vyplýva, že ochranná známka sa má považovať len za sugestívnu, a nie za opisnú, ak je na premenu sugestívneho alebo emocionálneho odkazu na racionálnu informáciu nevyhnutná intelektuálna snaha zo strany dotknutej skupiny verejnosti. V prejednávanej veci, ako sa domnievalo výmazové oddelenie v rozhodnutí z 21. decembra 2005, spojenie slov „color“ a „edition“ nie je ani banálne, ani očividné, pretože nie je jasné, či sa týka výrobkov ponúkaných vo farebnej úprave, zahŕňajúcich farbu, alebo dokonca výrobkov, ktoré majú dávať farbu.
39 ÚHVT navrhuje tento žalobný dôvod zamietnuť.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
40 V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sa nezapíšu „ochranné známky, ktoré pozostávajú výlučne z označení alebo údajov, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných charakteristík tovarov alebo služieb“.
41 Z judikatúry vyplýva, že označenia a údaje uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94 sú tie, ktoré môžu slúžiť pri bežnom používaní z pohľadu cieľovej skupiny verejnosti na označenie buď priamo, alebo uvedením jednej z podstatných vlastností výrobku alebo služby, pre ktoré sa zápis požaduje [pozri rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. júna 2005, Münchener Rückversicherungs‑Gesellschaft/ÚHVT (MunichFinancialServices), T‑316/03, Zb. s. II‑1951, bod 26; z 22. júna 2005, Metso Paper Automation/ÚHVT (PAPERLAB), T‑19/04, Zb. s. II‑2383, bod 24 a citovanú judikatúru, a zo 14. júna 2007, Europig/ÚHVT (EUROPIG), T‑207/06, Zb. s. II‑01961, bod 26].
42 Z toho vyplýva, že na to, aby označenie spadalo do rámca zákazu uvedeného v tomto ustanovení, musí vykazovať dostatočne priamu a konkrétnu súvislosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis predmetných výrobkov a služieb alebo jednej z ich vlastností (pozri rozsudky PAPERLAB, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 25 a tam citovanú judikatúru, a EUROPIG, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 27).
43 Okrem toho ochranná známka tvorená znakmi, z ktorých každý opisuje vlastnosti výrobkov alebo služieb, pre ktoré je podaná prihláška, je samotným opisom vlastností týchto výrobkov alebo služieb v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94, okrem prípadu, keď existuje badateľná odchýlka medzi prihlasovanou ochrannou známkou a jednoduchým súhrnom znakov, z ktorých je zložená. To predpokladá, že z dôvodu neobvyklého charakteru kombinácie znakov vo vzťahu k uvedeným výrobkom alebo službám prihlasovaná ochranná známka vytvára dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením údajov o obsahu znakov, ktoré ich tvoria (pozri rozsudok PAPERLAB, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 27 a tam citovanú judikatúru).
44 Rovnako je potrebné pripomenúť, že posúdenie opisného charakteru označenia možno vykonať len jednak vo vzťahu k vnímaniu zo strany dotknutej skupiny verejnosti a jednak vo vzťahu k dotknutým výrobkom a službám (pozri rozsudok MunichFinancialServices, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 26, a EUROPIG, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 30).
45 V prejednávanej veci sú dotknutými výrobkami kozmetické prípravky, ktoré môžu kupovať všetci spotrebitelia. Dotknutá skupina verejnosti je teda všeobecná skupina verejnosti, ktorá je riadne informovaná a primerane pozorná a obozretná [rozsudok Súdneho dvora z 18. júna 2002, Philips, C‑299/99, Zb. s. I‑5475, body 59 a 63; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. júna 2004, Norma Lebensmittelfilialbetrieb/ÚHVT (Mehr für Ihr Geld), T‑281/02, Zb. s. II‑1915, bod 27]. Keďže slovná ochranná známka sa skladá z dvoch slov v anglickom jazyku, dotknutou skupinou verejnosti je anglicky hovoriaca verejnosť, ale i verejnosť hovoriaca inak ako po anglicky, no s dostatočnou znalosťou anglického jazyka [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 2005, Citicorp/ÚHVT (LIVE RICHLY), T‑320/03, Zb. s. II‑3411, bod 76].
46 Preto je opodstatnené preskúmať, či existuje z hľadiska tejto skupiny verejnosti dostatočne priama a konkrétna súvislosť medzi značením COLOR EDITION a výrobkami, pre ktoré bol požadovaný zápis.
47 V tejto súvislosti treba uviesť, že anglické slovo „color“ označuje farbu alebo odtieň a v odvetví kozmetiky sa často používa na označenie určenia alebo vlastností výrobkov. Slovo „edition“ odkazuje nielen na literárne alebo tlačové slovo, ale takisto znamená, ako uvádza odvolací senát, rad výrobkov v jednej alebo vo viacerých verziách alebo formách. Práve tak ako slovo „color“, aj toto slovo sa používa v oblasti kozmetiky.
48 Preto je opodstatnené sa domnievať, že označenie COLOR EDITION je zložené výlučne z údajov, ktoré môžu slúžiť na označenie niektorých vlastností predmetných výrobkov. Ako uviedol odvolací senát, toto označenie vyjadruje odkaz, ktorý je bezprostredne a priamo chápaný dotknutou skupinou verejnosti ako rad kozmetických prípravkov v rôznych farebných tónoch.
49 Okrem toho je opodstatnené uviesť, že spojenie slov „color“ a „edition“ nevykazuje nijakú neobvyklú štruktúru, ale je vzhľadom na lexikálne pravidlá anglického jazyka bežné. Prihlasovaná ochranná známka teda u cieľovej skupiny verejnosti nevytvára dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým položením slovných znakov, ktoré ju tvoria, vedľa seba tak, aby menili jej význam alebo rozsah. Preto sa treba domnievať, podobne ako odvolací senát, že na pochopenie tohto odkazu sa nevyžaduje žiadna intelektuálna snaha a jednoduché položenie predmetných slov vedľa seba nemení opisnú povahu jednotlivých znakov označenia.
50 Z toho vyplýva že slovná ochranná známka COLOR EDITION, posudzovaná ako celok, vykazuje dostatočne priamu a konkrétnu súvislosť s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje. Preto odvolací senát správne dospel k záveru o jej opisnej povahe v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 40/94. Z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť druhý žalobný dôvod ako nedôvodný.
51 Keďže z článku 7 ods. 1 nariadenia č. 40/94 vyplýva, že na to, aby označenie nemohlo byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva, stačí, že sa uplatní jeden z absolútnych dôvodov zamietnutia vymenovaných v uvedenom článku (rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2002, DKV/ÚHVT, C‑104/00 P, Zb. s. I‑7561, bod 29; rozsudok EUROPIG, už citovaný v bode 41 vyššie, bod 45), nie je potrebné preskúmať tretí žalobný dôvod uvádzaný žalobkyňou, ktorý je založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.
52 Z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť žalobu v celom jej rozsahu.
O trovách
53 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Lancôme parfums et beauté & Cie SNC znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory).
Pelikánová | Jürimäe | Soldevila Fragoso |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. júla 2008.
Tajomník | | Predsedníčka komory |