ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 8. októbra 2014

Vec T‑530/12 P

Moises Bermejo Garde

proti

Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV)

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Psychické obťažovanie – Nezákonné činnosti poškodzujúce záujmy Únie – Vážne porušenie služobných povinností úradníkov – Články 12a a 22a služobného poriadku – Oznámenie vykonané žalobcom – Preradenie v nadväznosti na toto oznámenie – Nepredloženie veci úradu OLAF nadriadeným, ktorý dostal informácie – Akty spôsobujúce ujmu – Dobrá viera – Právo na obhajobu – Právomoc autora aktu“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 25. septembra 2012, Bermejo Garde/EHSV (F‑41/10), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 25. septembra 2012, Bermejo Garde/EHSV (F‑41/10), sa zrušuje v rozsahu, v akom zamieta návrhy pána Moises Bermejo Garde na zrušenie rozhodnutia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) č. 133/10 A z 24. marca 2010 o ukončení jeho pôvodnej funkcie a rozhodnutia EHSV č. 184/10 A z 13. apríla 2010 o jeho preradení. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

Abstrakt

1.      Úradníci – Práva a povinnosti – Sloboda prejavu – Zverejnenie skutočností, ktoré umožňujú predpokladať existenciu nezákonnej činnosti alebo vážneho porušenia povinností – Povinnosť – Výnimka v prípade úradníka, ktorý sa považuje za obeť obťažovania

(Služobný poriadok úradníkov, články 12a a 22a)

2.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Oznámenie obťažovania nielen v rámci článku 12a, ale aj v rámci článku 22a služobného poriadku – Ochrana pred disciplinárnym konaním – Podmienka – Dobrá viera úradníka – Faktory, ktoré sa majú zohľadniť – Dodržanie podmienok stanovených v už uvedených ustanoveniach – Dodržanie iných služobných povinností

(Služobný poriadok úradníkov, články 12a a 22a)

3.      Úradníci – Práva a povinnosti – Sloboda prejavu – Zverejnenie skutočností, ktoré umožňujú predpokladať existenciu nezákonnej činnosti alebo vážneho porušenia povinností – Ochrana pred disciplinárnym konaním – Podmienka – Dobrá viera úradníka – Faktory, ktoré sa majú zohľadniť – Povinnosť zohľadniť súvislosti, v ktorých došlo k odovzdaniu informácií

(Služobný poriadok úradníkov, článok 22a)

1.      Článok 22a ods. 1 služobného poriadku v záujme Únie upravuje povinnosť, ktorá je v zásade uložená všetkým úradníkom. V osobitných prípadoch, keď nezákonnosť alebo vážne porušenia vyplývajú zo správania, ktoré možno kvalifikovať aj ako obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 a 4 služobného poriadku, má dotknutý úradník práva priznané článkom 12a služobného poriadku a v tejto súvislosti má možnosť podať žiadosť o pomoc založenú na článku 24 služobného poriadku. Všeobecná informačná povinnosť uložená článkom 22a ods. 1 služobného poriadku sa teda môže ukázať ako nezlučiteľná s osobitnou ochranou, ktorú chce článok 12a ods. 2 prvá veta služobného poriadku výslovne priznať obťažovanej osobe. Treba sa teda domnievať, že úradník, ktorý si myslí, že je obťažovaný, nemôže byť povinný oznámiť obťažovanie. Napriek tomu nemožno vylúčiť, že ak si to želá, môže oznámiť obťažovanie na základe článku 22a v záujme Únie, keďže obťažovanie „môže tvoriť vážne porušenie služobných povinností“ v zmysle tohto článku.

(pozri bod 106)

2.      Tak z článku 12a ods. 2 služobného poriadku, ako aj z článku 22a ods. 3 služobného poriadku vyplýva, že úradník, ktorý poskytne informácie v zmysle oboch týchto ustanovení, nesmie byť vystavený zaujatému zaobchádzaniu zo strany inštitúcie, pokiaľ koná v dobrej viere. Dobrá viera sa tak vyžaduje ako podmienka pre uplatnenie oboch ustanovení.

Je pravda, že články 12a a 22a služobného poriadku majú rôznu pôsobnosť. Pojem obťažovania je totiž výslovne definovaný v článku 12a ods. 3 a 4 a odlišuje sa od pojmov nezákonnej činnosti poškodzujúcej záujmy Únie a vážneho porušenia povinností úradníkov Únie, ktoré sú uvedené v článku 22a ods. 1 služobného poriadku.

Keď však úradník oznámi obťažovanie nielen v rámci žiadosti o pomoc založenej na článkoch 12a a 24 služobného poriadku, ale aj na základe článku 22a služobného poriadku, je rovnako povinný vyhovieť podmienkam uvedeným v tomto článku 22a.

V tejto súvislosti sa článok 22a ods. 1 služobného poriadku týka nezákonných činností poškodzujúcich záujmy Únie, čo nevyhnutne znamená, že tieto činnosti majú určitý stupeň závažnosti. Rovnako príklady uvedené v tomto ustanovení, a to podvod a korupcia, sú vo svojej podstate závažné. Za týchto okolností sa mechanizmus upozornenia upravený článkom 22a v súlade so svojim účelom môže aktivovať iba v situáciách, keď sa poskytované informácie týkajú správania určitej závažnosti. Toto ustanovenie musí byť totiž v súlade s povinnosťami objektívnosti a nestrannosti, ktorými sú úradníci viazaní, spolu s povinnosťou dbať na dôstojnosť ich funkcie a s povinnosťou zachovávať lojálnosť, ako aj s povinnosťou rešpektovania cti a prezumpcie neviny dotknutých osôb.

Keď teda úradník oznámi informácie podľa článkov 12a a 22a služobného poriadku, nemôže sa zbaviť iných svojich povinností a úloh. Naopak, musí preukázať rozvahu, aby nenáležite nepoškodil svojich kolegov alebo riadne fungovanie služby. Oznámenie nepravdepodobných informácií alebo skutočností, ktoré nemajú žiadny základ, môže mať takéto škodlivé účinky.

Pre posúdenie toho, či úradník konal odôvodnene a čestne, je rovnako dôležité rozhodnutie zverejniť tieto informácie mimo okruhu osôb výslovne označených článkom 22a služobného poriadku.

(pozri body 114 – 116, 118, 123, 128, 129 a 135)

3.      Otázku, či úradník pri oznámení informácií podľa článku 22a služobného poriadku konal odôvodnene a čestne, nemožno posudzovať abstraktne, ale táto otázka vyžaduje zohľadnenie všetkých okolností situácie, v ktorej úradník odovzdal svojmu nadriadenému informácie o určitých skutočnostiach.

V tejto súvislosti a z dôvodu, že článok 22a ods. 1 služobného poriadku upravuje v zásade informačnú povinnosť, a nie právo alebo možnosť, môže mať existencia tejto povinnosti vplyv na odpoveď, ktorú treba dať na otázku, či úradník konal pri oznámení informácií uvedených v odseku 1 tohto článku odôvodnene a čestne v zmysle článku 22a ods. 3 služobného poriadku. Voľná úvaha úradníka, ktorý má vedomosť o skutočnostiach, ktoré môžu patriť do pôsobnosti tohto odseku 1, je totiž užšia v situácii, keď má oznamovaciu povinnosť ako v situácii, keď sa môže slobodne rozhodnúť. V prvom prípade sa vystavuje riziku uloženia sankcie v zmysle článku 86 služobného poriadku, zatiaľ čo takéto riziko neexistuje, ak sa rozhodne nevyužiť možnosť.

V dôsledku toho úradník, ktorý má pochybnosti o uplatniteľnosti článku 22a ods. 1 služobného poriadku, bude viac naklonený oznámiť informácie, keď má povinnosť ako v prípade, keď takú povinnosť nemá.

Veľká zodpovednosť dotknutého úradníka okrem toho môže znamenať, že tento úradník je vnímavejší voči svojim služobným povinnostiam.

(pozri body 148 – 150 a 152)