ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 25. júna 2009 (*)
„Súdna spolupráca v občianskych veciach – Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právomoc Súdneho dvora – Pojem ,spor‘ – Nariadenie (ES) č. 1348/2000 – Doručovanie mimosúdnych písomností mimo súdneho konania – Notárska zápisnica“
Vo veci C‑14/08,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 68 ES, podaný rozhodnutím Juzgado de Primera Instancia e Instrucción n° 5 de San Javier (Španielsko) z 3. januára 2008 a doručený Súdnemu dvoru 14. januára 2008, ktorý súvisí s konaním:
Roda Golf & Beach Resort SL,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Klučka, U. Lõhmus, P. Lindh a A. Arabadjiev (spravodajca),
generálny advokát: D. Ruiz‑Jarabo Colomer,
tajomník: R. Grass,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Roda Golf & Beach Resort SL, v zastúpení: E. López Ayuso, abogada,
– španielska vláda, v zastúpení: J. López‑Medel Bascones, splnomocnený zástupca,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, splnomocnený zástupca,
– nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,
– grécka vláda, v zastúpení: S. Chala, splnomocnená zástupkyňa,
– talianska vláda, v zastúpení: R. Adam, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci W. Ferrante, avvocato dello Stato,
– lotyšská vláda, v zastúpení: E. Balode‑Buraka a E Eihmane, splnomocnené zástupkyne,
– maďarská vláda, v zastúpení: G. Iván, splnomocnený zástupca,
– poľská vláda, v zastúpení: M. Dowgielewicz, splnomocnený zástupca,
– slovenská vláda, v zastúpení: J. Čorba, splnomocnený zástupca,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Joris a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 5. marca 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 16 nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (Ú. v. ES L 160, s. 37; Mim. vyd. 19/001, s. 227).
2 Tento návrh bol predložený v súvislosti so žalobou, ktorú spoločnosť Roda Golf & Beach Resort SL (ďalej len „Roda Golf“) podala pred Juzgado de Primera Instancia e Instrucción n° 5 de San Javier (Súd prvého stupňa a vyšetrovací súd č. 5 v San Javier) proti rozhodnutiu súdneho tajomníka uvedeného súdu nedoručiť mimo súdneho konania adresátom so sídlom v Spojenom kráľovstve a Írsku notársku zápisnicu o oznámení a vykonaní jednostranného odstúpenia od šestnástich zmlúv o predaji nehnuteľnosti zo strany Roda Golf uzavretých medzi Roda Golf a každým z uvedených adresátov.
Právny rámec
Právo Spoločenstva a medzinárodné právo
3 Aktom z 26. mája 1997 Rada Európskej únie vypracovala na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (články K až K.9 Zmluvy o Európskej únii boli nahradené článkami 29 EÚ až 42 EÚ) Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach v členských štátoch Európskej únie (Ú. v. ES C 261, s. 1).
4 Tento dohovor nenadobudol platnosť. Keďže jeho text inšpiroval text nariadenia č. 1348/2000, dôvodová správa k dohovoru (Ú. v. ES C 261, 1997, s. 26) bola uvádzaná v rámci odôvodnenia toho istého nariadenia.
5 Nariadenie č. 1348/2000 upravuje doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach medzi členskými štátmi.
6 Odôvodnenie č. 2 tohto nariadenia stanovuje:
„Správne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje potrebu zlepšiť a zrýchliť odosielanie súdnych a mimosúdnych písomností určených na doručenie v občianskych alebo obchodných veciach medzi členskými štátmi.“
7 Podľa znenia jeho odôvodnenia č. 6:
„Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania v občianskych veciach znamená, že odosielanie súdnych a mimosúdnych písomností sa má uskutočňovať priamo a rýchlymi metódami medzi miestnymi orgánmi určenými členským štátom…“
8 Článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1348/2000 stanovuje, že „každý členský štát určí úradné osoby, orgány alebo iné osoby, ďalej označované ako ‚odosielajúce orgány‘, príslušné na odosielanie súdnych alebo mimosúdnych písomností určených na doručenie v inom členskom štáte“. Podľa článku 23 ods. 1 uvedeného nariadenia členské štáty oznámia tieto informácie Komisii Európskych spoločenstiev, ktorá ich uverejní v Úradnom vestníku.
9 Z oznámení vykonaných Španielskym kráľovstvom v súlade s uvedeným článkom 23 (Ú. v. ES C 151, 2001, s. 4, a C 202, s. 10) vyplýva, že v Španielsku sú odosielajúcimi orgánmi súdni tajomníci (Secretarios Judiciales) rozličných súdov Juzgados (súdy, na ktorých rozhodujú samosudcovia) a Tribunales (súdy, ktoré rozhodujú v senátoch).
10 Článok 16 nariadenia č. 1348/2000 uvedený v jeho kapitole III s nadpisom „Mimosúdne písomnosti“ stanovuje:
„Mimosúdne písomnosti sa môžu zaslať na účely doručenia v inom členskom štáte podľa ustanovení tohto nariadenia.“
11 Článok 17 písm. b) tohto nariadenia upravuje vypracovanie glosára písomností, ktoré možno doručovať podľa uvedeného nariadenia.
12 Tento glosár predstavuje prílohu II rozhodnutia Komisie 2001/781/ES z 25. septembra 2001, ktorým sa prijíma príručka prijímajúcich agentúr a glosár dokumentov, ktoré sa môžu doručovať podľa nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov v občianskoprávnych alebo obchodných veciach v členských štátoch (Ú. v. ES L 298, s. 1, a – korigendá – Ú. v. ES L 31, 2002, s. 88, a Ú. v. EÚ L 60, 2003, s. 3; Mim. vyd. 19/003, s. 3), zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 2007/500/ES zo 16. júla 2007 (Ú. v. EÚ L 185, s. 24). Zahŕňa informácie oznámené členskými štátmi podľa článku 17 písm. b) nariadenia č. 1348/2000. Čo a týka Španielska, je uvedené najmä, že „pokiaľ ide o mimosúdne písomnosti, ktoré môžu byť doručované, ide o iné než súdne dokumenty verejného orgánu, ktorý má podľa španielskych zákonov právomoc doručovať“ [neoficiálny preklad].
13 Nariadenie č. 1348/2000 bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, s. 79), uplatniteľným vo všetkých jeho ustanoveniach od 13. novembra 2008.
14 Haagsky dohovor z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965 vytvára mechanizmus administratívnej spolupráce umožňujúci doručenie písomnosti prostredníctvom centrálneho orgánu. Článok 17 tohto dohovoru je venovaný doručovaniu mimosúdnych písomností.
15 Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1348/2000 toto nariadenie má prednosť pred Haagskym dohovorom z 15. novembra 1965.
Vnútroštátne právo
16 Zákon č. 1/2000 o občianskom súdnom konaní (Ley 1/2000, de Enjuiciamiento Civil) zo 7. januára 2000 (BOE č. 7 z 8. januára 2000, s. 575, ďalej len „LEC“) v článkoch 223 a 224 stanovuje režim uplatniteľný na rozhodnutia súdnych tajomníkov občianskych súdov takto:
„Článok 223. Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania
1. Súdnym tajomníkom prislúcha prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré zaistia priebeh konania v súlade so zákonom.
2. Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zahŕňajú uvedenie ich cieľa, meno súdneho tajomníka, ktorý ich nariadil, dátum a podpis súdneho tajomníka.
Článok 224. Preskúmavanie opatrení na zabezpečenie priebehu konania
1. Absolútne neplatné sú opatrenia na zabezpečenie priebehu konania upravujúce otázky, o ktorých sa má podľa zákona rozhodovať uznesením o vedení konania, uznesením alebo rozsudkom.
2. Okrem prípadov uvedených v predchádzajúcom odseku, opatrenia na zabezpečenie priebehu konania môžu byť tiež zrušené na návrh účastníka konania, ktorého poškodzujú, pokiaľ porušujú právne ustanovenie alebo upravujú otázky, o ktorých má podľa tohto zákona rozhodnúť sudca uznesením o vedení konania.
3. Návrh uvádzaný v predchádzajúcom odseku sa preskúma a rozhoduje sa o ňom podľa ustanovení upravujúcich návrh na zrušenie.“
17 Pokiaľ ide o návrh na zrušenie, na ktorý odkazuje článok 224 LEC, jeho článok 454 stanovuje:
„Neprípustnosť odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zrušenie
S výnimkou prípadov, v ktorých je prípustné dovolanie, nemôže byť uznesenie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zrušenie, predmetom žiadneho odvolania, s výhradou možnosti opätovne uviesť otázku, ktorá je predmetom návrhu na zrušenie v prípadnom odvolaní proti konečnému rozhodnutiu.“
18 Podľa článku 455 LEC je proti uzneseniam vyhláseným Juzgados de Primera Instancia možné podať odvolanie pod podmienkou, že sú „konečné“ alebo že „to zákon výslovne stanovuje“.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
19 Obchodná spoločnosť Roda Golf zriadená podľa španielskeho práva požiadala 2. novembra 2007 súdneho tajomníka vnútroštátneho súdu, ktorý podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania, o doručenie podľa nariadenia č. 1348/2000 príslušným prijímacím orgánom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Írska šestnástich listov adresovaných adresátom so sídlom v týchto dvoch členských štátoch. Predmetom týchto listov bolo jednostranné odstúpenie od zmlúv o kúpe nehnuteľností, ktoré boli uzavreté medzi touto spoločnosťou a uvedenými adresátmi. Ich obsah sa netýkal žiadneho prebiehajúceho súdneho konania.
20 Ako vyplýva zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vnútroštátnym súdom a ako to uviedla aj žalobkyňa v konaní vo veci samej vo svojich pripomienkach, dostavila sa k notárovi v San Javier na účel spísania notárskej zápisnice o oznámení a vykonaní jednostranného odstúpenia zapísanej pod č. 111 v registri notárskych zápisníc, požadujúc, aby notár oznámil tento úkon prostredníctvom súdneho tajomníka, ktorý je orgánom príslušným podľa oznámenia vykonaného Španielskym kráľovstvom v súlade s článkom 23 nariadenia č. 1348/2000.
21 Súdny tajomník vnútroštátneho súdu odmietol doručenie predmetnej písomnosti z dôvodu, že k jej doručovaniu nedochádzalo v rámci žiadneho súdneho konania, a teda nepatrila do pôsobnosti nariadenia č. 1348/2000.
22 Roda Golf podala odvolanie proti tomuto rozhodnutiu pred vnútroštátnym súdom. Uplatňovala najmä, že mimosúdne písomnosti môžu byť za uplatnenia nariadenia č. 1348/2000 doručované mimo súdneho konania.
23 Za týchto okolností Juzgado de Primera Instancia e Instrucción n° 5 de San Javier rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Patrí doručovanie výlučne mimosúdnych písomností medzi súkromnými osobami s využitím materiálneho a personálneho vybavenia súdnych orgánov Európskej únie a právnej úpravy Spoločenstva, aj keď nebolo začaté žiadne súdne konanie, do pôsobnosti nariadenia č. 1348/2000…?
2. Vzťahuje sa pôsobnosť nariadenia č. 1348/2000 výlučne na súdnu spoluprácu medzi členskými štátmi v rámci prebiehajúceho súdneho konania [článok 61 písm. c) ES, článok 67 ods. 1 ES a článok 65 ES, ako aj odôvodnenie č. 6 nariadenia č. 1348/2000]?“
O právomoci Súdneho dvora
24 Komisia vo vzťahu k položeným otázkam uvádza dve námietky nedostatku právomoci Súdneho dvora. Po prvé uvádza, že rozhodnutie, ktoré má vydať súd v konaní vo veci samej, bude predstavovať konečné rozhodnutie, voči ktorému bude možné podať odvolanie v súlade s článkom 455 LEC. Z tohto dôvodu je návrh na začatie prejudiciálneho konania neprípustný z dôvodu, že podľa článku 68 ES iba vnútroštátne súdy, proti rozhodnutiam ktorých nie je prípustný opravný prostriedok, sa môžu obrátiť na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou v rámci hlavy IV tretej časti Zmluvy ES.
25 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 68 ES ak vznikne otázka výkladu aktov prijatých orgánmi Európskeho spoločenstva na základe uvedenej hlavy IV pred vnútroštátnym súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok vo vnútroštátnom práve, tento súd, ak to považuje za potrebné pre svoje rozhodnutie, požiada Súdny dvor o rozhodnutie o tejto otázke.
26 Otázky položené v tomto konaní sa týkajú výkladu nariadenia č. 1348/2000. Keďže toto nariadenie bolo Radou prijaté na základe článku 61 písm. c) ES a článku 67 ods. 1 ES, ktoré sú uvedené v tretej časti hlave IV Zmluvy ES, v danom prípade sa uplatňuje článok 68 ES.
27 Za týchto okolností môže žiadať Súdny dvor o rozhodnutie o otázke výkladu predmetného nariadenia iba vnútroštátny súd, proti rozhodnutiam ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva.
28 V tejto súvislosti generálny advokát v bode 41 svojich návrhov poukázal na určitú nejednotnosť v španielskej judikatúre v prípade možnosti podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu, akým je rozhodnutie, ktoré vydá vnútroštátny súd v konaní vo veci samej. Hoci Komisia v tejto súvislosti cituje určité vnútroštátne rozhodnutia, ktoré pripustili takúto možnosť, skutočnosťou zostáva, že nielenže existuje opačná judikatúra, ale tiež rozdielne právne názory v tejto súvislosti, pričom jeden z týchto názorov popiera akúkoľvek možnosť opravného prostriedku v rámci takéhoto konania.
29 Súdnemu dvoru ale neprislúcha riešiť tieto rozpory. V prejednávanej veci vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol, že rozhodnutie, ktoré vydá v konaní vo veci samej, bude konečným.
30 Prvú námietku nedostatku právomoci uvádzanú zo strany Komisie je teda potrebné zamietnuť.
31 Po druhé Komisia uvádza, že vnútroštátny súd nerozhoduje v spore, ale vybavuje „nesporovú vec“. Súdny dvor teda nie je príslušný na rozhodovanie o položených otázkach, keďže tieto vychádzajú z predpokladu, že vnútroštátny súd koná v postavení správneho orgánu a nevykonáva súdne funkcie.
32 Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že prejudiciálne otázky boli položené v súvislosti s návrhom na zrušenie podaným proti zamietnutiu súdneho tajomníka doručiť predmetnú písomnosť vo veci samej. V rámci tohto návrhu je jedinou účastníčkou konania žalobkyňa v konaní vo veci samej.
33 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 234 ES, ktorý je na základe článku 68 ES uplatniteľný podľa hlavy IV tretej časti Zmluvy ES, neviaže obrátenie sa na Súdny dvor na podmienku, ktorou je kontradiktórna povaha konania, v ktorom vnútroštátny súd formuluje prejudiciálnu otázku (pozri rozsudok zo 17. mája 1994, Corsica Ferries, C‑18/93, Zb. s. I‑1783, bod 12).
34 Z uvedeného článku 234 ES ale vyplýva, že vnútroštátne súdy sa môžu obrátiť na Súdny dvor, iba ak ide o prebiehajúce konanie, ktoré prejednávajú, a ak majú rozhodnúť v rámci konania, ktoré sa má ukončiť rozhodnutím, ktoré má súdny charakter (pozri uznesenia z 18. júna 1980, Borker, 138/80, Zb. s. 1975, bod 4; z 5. marca 1986, Greis Unterweger, 318/85, Zb. s. 955, bod 4; rozsudky z 19. októbra 1995, Job Centre, C‑111/94, Zb. s. I‑3361, bod 9, a zo 14. júna 2001, Salzmann, C‑178/99, Zb. s. I‑4421, bod 14).
35 Teda, ak vnútroštátny súd vykonáva činnosť správneho orgánu bez toho, aby rozhodoval v spore, nemožno ho považovať za vykonávajúci súdnu funkciu. Tak je to napríklad, keď rozhoduje o návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra v rámci konania, ktorého cieľom nie je zrušenie aktu poškodzujúceho právo navrhovateľa (pozri rozsudky Job Centre, už citovaný, bod 11, a Salzmann, už citovaný, bod 15, ako aj z 15. januára 2002, Lutz a i., C‑182/00, Zb. s. I‑547, bod 14; pozri v tejto súvislosti tiež rozsudok zo 16. decembra 2008, Cartesio, C‑210/06, Zb. s. I‑9641, bod 57).
36 Na druhej strane súd, ktorý skúma odvolanie podané proti rozhodnutiu nižšieho súdu povereného vedením obchodného registra, ktorým bolo zamietnuté vyhovieť takémuto návrhu na zápis, pričom cieľom tohto odvolania je zrušenie tohto rozhodnutia, o ktorom sa tvrdí, že poškodzuje právo navrhovateľa, rozhoduje o spore a vykonáva súdnu funkciu (pozri rozsudok Cartesio, už citovaný, bod 58). Preto v takom prípade súd rozhodujúci o odvolaní musí byť považovaný v zásade za súdny orgán v zmysle článku 234 ES, spôsobilý položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru (pozri, pokiaľ ide o takéto prípady, najmä rozsudky z 15. mája 2003, Salzmann, C‑300/01, Zb. s. I‑4899; z 13. decembra 2005, SEVIC Systems, C‑411/03, Zb. s. I‑10805; z 11. októbra 2007, Möllendorf a Möllendorf-Niehuus, C‑117/06, Zb. s. I‑8361, ako aj Cartesio, už citovaný).
37 Túto judikatúru je možné v prejednávanej veci prebrať. Hoci by súdny tajomník vybavujúci žiadosť o doručenie súdnych alebo mimosúdnych písomností podľa nariadenia č. 1348/2000 mohol byť považovaný za vykonávajúceho správnu právomoc bez toho, aby súčasne rozhodoval v spore, nie je to tak v prípade sudcu rozhodujúceho o návrhu smerujúcom proti zamietnutiu tohto súdneho tajomníka vykonať požadované doručenie.
38 Predmetom takého návrhu je zrušenie uvedeného zamietnutia, o ktorom sa tvrdí, že poškodzuje právo navrhovateľa, a to jeho právo doručiť určité písomnosti spôsobom uvedeným v nariadení č. 1348/2000.
39 V dôsledku toho vnútroštátny súd prejednáva spor, to znamená, že vykonáva súdnu funkciu.
40 Okolnosť, že súdny tajomník je súčasťou organizačnej štruktúry vnútroštátneho súdu, nemôže spochybniť tento záver. Táto okolnosť totiž nemá vplyv na súdnu povahu funkcie, ktorú vykonáva sudca vnútroštátneho súdu v rámci konania vo veci samej, keďže predmetom tohto konania je zrušenie aktu, o ktorom sa tvrdí, že poškodzuje právo navrhovateľa.
41 Z toho vyplýva, že druhá námietka nedostatku právomoci uvádzaná Komisiou musí byť tiež zamietnutá.
42 Súdny dvor má teda právomoc odpovedať na položené otázky.
O prejudiciálnych otázkach
43 Svojimi dvomi otázkami, ktoré je potrebné skúmať spolu, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či doručovanie mimosúdnych písomností, mimo súdneho konania, vykonávané medzi súkromnými osobami, patrí do pôsobnosti uvedeného nariadenia.
Úvodné pripomienky
44 Na úvod je potrebné určiť, či pojem „mimosúdna písomnosť“ v zmysle článku 16 nariadenia č. 1348/2000 je pojmom práva Spoločenstva, alebo naopak, pojmom vnútroštátneho práva.
45 Španielska, česká, nemecká, grécka, lotyšská, maďarská a poľská vláda zastávajú názor, že obsah pojmu mimosúdna písomnosť musí byť určený v závislosti od práva každého členského štátu. Uvádzajú, že nariadenie č. 1348/2000 ponecháva na členských štátoch určenie, či mimosúdne písomnosti môžu byť doručované, a v prípade, že je to tak, ktoré z nich. V tejto súvislosti odkazujú na článok 17 písm. b) tohto nariadenia, ktorý ako podmienku jeho uplatnenia uvádza vypracovanie glosára písomností, ktoré možno doručovať, zdôrazňujúc, že tento glosár stanovuje zoznamy takýchto písomností, ktorých obsah sa mení v závislosti od členských štátov.
46 Je potrebné poznamenať, že nariadenie č. 1348/2000 má za cieľ zlepšiť a zrýchliť odosielanie súdnych a mimosúdnych písomností určených na doručenie v občianskych alebo obchodných veciach medzi členskými štátmi. Toto nariadenie však nezachádza až tak ďaleko, aby presne a jednotne definovalo pojem mimosúdnej písomnosti.
47 Podľa svojho článku 17 písm. b) toto nariadenie poveruje Komisiu úlohou vypracovať v spolupráci s členskými štátmi glosár uvádzajúci písomnosti, ktoré možno doručovať. Tento glosár vo svojej úvodnej časti uvádza, že informácie oznámené členskými štátmi majú iba indikatívnu hodnotu. Jeho obsah napriek tomu preukazuje, že členské štáty pod dohľadom Komisie rôznymi spôsobmi definovali písomnosti, ktoré považujú za písomnosti, ktoré je možné doručovať na základe uvedeného nariadenia. Napriek existencii tohto glosára skutočnosťou zostáva, že pojem „mimosúdna písomnosť“ v zmysle článku 16 nariadenia č. 1348/2000 musí byť považovaný za pojem práva Spoločenstva.
48 Cieľ Amsterdamskej zmluvy vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý tak Spoločenstvu dáva novú dimenziu, a prenos režimu umožňujúceho prijatie opatrení patriacich do oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničným prvkom zo Zmluvy EÚ do Zmluvy ES preukazujú vôľu členských štátov zakotviť takéto opatrenia v právnom poriadku Spoločenstva, a upevniť tak zásadu ich autonómneho výkladu (rozsudok z 8. novembra 2005, Leffler, C‑443/03, Zb. s. I‑9611, bod 45).
49 Okrem toho výber formy nariadenia, a nie formy smernice, pôvodne navrhovanej Komisiou (pozri Ú. v. ES C 247 E, 1999, s. 11) ukazuje dôležitosť, ktorú normotvorca Spoločenstva udeľuje povahe priamej uplatniteľnosti ustanovení nariadenia č. 1348/2000 a ich jednotnému uplatňovaniu (rozsudok Leffler, už citovaný, bod 46).
50 Z toho vyplýva, že pojem „mimosúdna písomnosť“ v zmysle článku 16 nariadenia č. 1348/2000 je pojmom práva Spoločenstva.
O pôsobnosti nariadenia č. 1348/2000
51 Pokiaľ ide o otázku, či doručovanie mimosúdnych písomností mimo súdneho konania patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1348/2000, španielska a slovenská vláda uvádzajú, že na to, aby dokument mohol byť považovaný za mimosúdnu písomnosť, musí mať konkrétnu spojitosť buď s prebiehajúcim súdnym konaním, alebo so začatím takéhoto konania.
52 Roda Golf, nemecká, grécka, talianska, lotyšská, maďarská a poľská vláda, ako aj Komisia zastávajú opačný názor.
53 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že článok 61 písm. c) ES je právnym základom nariadenia č. 1348/2000. Toto ustanovenie umožňuje s cieľom progresívneho zavedenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijať opatrenia uvedené v článku 65 ES. Keďže tieto opatrenia patria do oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach s cezhraničným prvkom, smerujú podľa uvedeného článku 65 ES, medzi iným, k zlepšeniu a zjednodušeniu systému cezhraničného doručovania súdnych a mimosúdnych písomností v rozsahu potrebnom pre správne fungovanie vnútorného trhu.
54 Rovnako odôvodnenie č. 2 nariadenia č. 1348/2000 uvádza, že správne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje zlepšiť a zrýchliť odosielanie súdnych a mimosúdnych písomností určených na doručenie v občianskych a obchodných veciach medzi členskými štátmi.
55 Článok 65 ES a nariadenie č. 1348/2000 tak smerujú k zavedeniu systému doručovania v rámci Spoločenstva, ktorý má za cieľ správne fungovanie vnútorného trhu.
56 Vzhľadom na tento cieľ súdna spolupráca uvádzaná týmto článkom a týmto nariadením nemôže byť obmedzená iba na súdne konania. Táto spolupráca sa môže prejaviť tak v rámci súdneho konania, ako aj mimo takého konania, pretože uvedená spolupráca má cezhraničný dosah a je potrebná pre správne fungovanie vnútorného trhu.
57 V rozpore s tým, čo uvádzajú španielska, poľská a slovenská vláda, skutočnosť, že odôvodnenie č. 6 nariadenia č. 1348/2000 uvádza iba efektívnosť a rýchlosť súdneho konania, nepostačuje na vyňatie z pôsobnosti tohto nariadenia akejkoľvek písomnosti, ktorá nebola vydaná v rámci súdneho konania. Toto odôvodnenie totiž odkazuje iba na jeden z hlavných cieľov uvedeného nariadenia. Spomenutie mimosúdnych písomností v uvedenom odôvodnení v kontexte súdnych konaní musí byť v dôsledku toho chápané v tom význame, že doručovanie takej písomnosti môže byť požadované v rámci súdneho konania.
58 Okrem toho predmetná písomnosť vo veci samej predložená súdnemu tajomníkovi vnútroštátneho súdu na účely jej doručenia bola vyhotovená notárom, ako vyplýva z bodu 20 tohto rozsudku, a ako taká predstavuje mimosúdnu písomnosť v zmysle článku 16 nariadenia č. 1348/2000.
59 Pokiaľ ide o obavy vyjadrené španielskou a poľskou vládou, a to, že široká koncepcia pojmu mimosúdnej písomnosti predstavuje vzhľadom na zdroje vnútroštátnych súdov neprimerané bremeno, je potrebné zdôrazniť, že povinnosti v oblasti doručovania, ktoré vyplývajú z nariadenia č. 1348/2000 nevyhnutne neprislúchajú vnútroštátnym súdom. Určenie odosielajúcich orgánov a prijímajúcich orgánov, ktorými podľa znenia článku 2 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia môžu byť „úradné osoby, orgány alebo iné osoby“, patrí do právomoci členských štátov. Členské štáty teda môžu určiť za odosielajúce orgány alebo prijímajúce orgány na účely doručovania súdnych a mimosúdnych písomností iné subjekty, ako sú vnútroštátne súdy.
60 Okrem toho doručovanie prostredníctvom odosielajúcich orgánov a prijímajúcich orgánov nie je jediným spôsobom doručovania stanoveným nariadením č. 1348/2000. Článok 14 uvedeného nariadenia umožňuje členským štátom stanoviť možnosť vykonávať doručovanie osobám s bydliskom v inom členskom štáte priamo poštou. Väčšina členských štátov akceptuje takýto spôsob doručovania. Navyše toto nariadenie podľa svojho článku 15 nebráni priamemu doručeniu prostredníctvom súdnych úradníkov, úradných osôb alebo iných príslušných osôb prijímajúceho členského štátu. Podľa článku 16 uvedeného nariadenia sú tieto dve ustanovenia uplatniteľné na doručovanie mimosúdnych písomností.
61 Na položené otázky je teda potrebné odpovedať, že doručenie notárskej zápisnice, ako je predmetná notárska zápisnica vo veci samej, mimo súdneho konania patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1348/2000.
O trovách
62 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Doručenie notárskej zápisnice, ako je predmetná notárska zápisnica vo veci samej, mimo súdneho konania patrí do pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch.
Podpisy