ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

zo 16. júla 2014 (*)

„Arbitrážna doložka – Šiesty rámcový program v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností prispievajúcich k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 – 2006) – Zmluvy Access‑eGOV, EU4ALL, eABILITIES, Emerge, Enable, Ask‑It – Program eTEN týkajúci sa transeurópskych telekomunikačných sietí – Zmluvy Navigabile a Euridice – Rámcový program pre inovácie a konkurencieschopnosť – Zmluva T‑Seniority – Vyplatenie zostatku – Protinávrh – Žiadosť o vrátenie preddavkov – Paušálna náhrada“

Vo veci T‑59/11,

Koinonia Tis Pliroforias Anoichti Stis Eidikes Anagkes – Isotis, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: V. Christianos, advokát,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: M. Condou‑Durande a V. Savov, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci S. Pappas, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom sú na jednej strane návrhy založené na článku 272 ZFEÚ, smerujúce po prvé k vyhláseniu nedôvodnosti návrhu Komisie na vrátenie subvencií vyplatených žalobcovi na základe zmlúv č. 027020 „Access to e‑Government Services Employing Semantic Technologies“, č. 035242 „A virtual platform to enhance and organize the coordination among centres for accessibility ressources and support“, č. 511298 „Ambient Intelligence System of Agents for Knowledge‑based and Integrated Services for Mobility Impaired Users“, č. 034778 „European Unified Approach for Accessible Lifelong Learning“, č. 045056 „Emergency Monitoring and Prevention“, č. 045563 „A wearable system supporting services to enable elderly people to live well, independently and at ease“, č. 029255 „NavigAbile : e‑inclusion for communication disabilities“, č. 517506 „European Recommanded Materials for Distance Learning Courses for Educators“ a č. 224988 „T‑Seniority: Expanding the benefits of information society to older people through digital TV channels“, uzavretých medzi Európskym spoločenstvom a žalobcom a po druhé k zaviazaniu Komisie zaplatiť zostatok subvencií na základe zmlúv č. 511298 „Ambient Intelligence System of Agents for Knowledge‑based and Integrated Services for Mobility Impaired Users“ a č. 034778 „European Unified Approach for Accessible Lifelong Learning“, a na druhej strane protinávrh smerujúci k zaviazaniu žalobcu vrátiť neoprávnene vyplatené subvencie v rámci všetkých uvedených zmlúv a zaplatiť paušálnu náhradu,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: sudcovia S. Frimodt Nielsen, vykonávajúci funkciu predsedu komory, M. Kănčeva (spravodajkyňa) a E. Buttigieg,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. júla 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobca, Koinonia Tis Pliroforias Anoichti Stis Eidikes Anagkes – Isotis, je nezisková spoločnosť založená podľa gréckeho práva, ktorá vznikla 7. januára 2004, pričom jej sídlo sa nachádza v Aténach (Grécko).

2        Žalobca v zmysle dohody uzavretej 28. decembra 2010 a uverejnenej v obchodnom vestníku na Protodikeio Athinon (Súd prvého stupňa v Aténach) 17. januára 2011, vstúpil do likvidácie. Pán X., ktorý bol dovtedy u žalobcu zodpovedný za európske programy (ďalej len „programový riaditeľ“) bol v rámci likvidácie poverený funkciou likvidátora a mal likvidáciu žalobcu doviesť do konca.

3        Predmetom činnosti žalobcu je v zmysle jeho stanov transfer technológií, podpora rovnosti zaobchádzania a uvádzanie telesne postihnutých osôb do priestoru informačnej spoločnosti, a tiež zlepšenie zamestnávania osôb s osobitnými potrebami v Európe, ako aj v medzinárodnom merítku.

4        Žalobca uzavrel niekoľko zmlúv s Európskym spoločenstvom zastúpeným Komisiou Európskych spoločenstiev, pričom ich cieľom bolo uskutočnenie istých projektov. Deväť z uvedených zmlúv je predmetom tohto sporu (ďalej len „dotknuté zmluvy“).

A –  Dotknuté zmluvy

5        Dotknuté zmluvy boli uzavreté medzi Spoločenstvom zastúpeným Komisiou na jednej strane a koordinátorom a členmi konzorcia, medzi ktorých patrí aj žalobca, na strane druhej. Každá z uvedených zmlúv obsahuje okrem hlavného textu šesť príloh, pričom v prvej z nich je uvedený opis programu, ktorého sa zmluva týka a v druhej sa nachádzajú príslušné všeobecné podmienky.

6        Spomedzi predmetných zmlúv bolo šesť (ďalej len „zmluvy FP6“) uzavretých v rámci šiesteho rámcového programu prijatého rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES z 27. júna 2002, ktoré sa týka šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností prispievajúcich k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 až 2006) (Ú. v. ES L 232, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 576).

7        Ide o tieto zmluvy:

–        zmluva č. 027020 „Access to e‑Government Services Employing Semantic Technologies“ (ďalej len „zmluva Access‑eGOV“), ktorá bola uzavretá v rámci osobitného programu „Integrácia a posilnenie Európskeho výskumného priestoru (2002 – 2006)“, a ktorej článok 4 vymedzil trvanie projektu na 36 mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po podpise Komisie a jej článok 5 stanovil maximálny finančný príspevok Spoločenstva vo výške 1 983 000 eur, z čoho 157 320 eur bolo určených žalobcovi, pričom 3. júna 2008 bola táto zmluva zmenená a doplnená v tom zmysle, že jej trvanie sa predlžuje na 48 mesiacov,

–        zmluva č. 035242 „A virtual platform to enhance and organize the coordination among centres for accessibility ressources and support“ (ďalej len „zmluva eABILITIES“), ktorá bola uzavretá v rámci osobitného programu „Integrácia a posilnenie Európskeho výskumného priestoru (2002 – 2006)“, a ktorej článok 4 vymedzil trvanie projektu na 24 mesiacov od 1. septembra 2006, pričom jej článok 5 stanovil maximálny finančný príspevok Spoločenstva vo výške 750 000 eur, z čoho 95 201,61 eura bolo určených žalobcovi,

–        zmluva č. 511298 „Ambient Intelligence System of Agents for Knowledge‑based and Integrated Services for Mobility Impaired Users“ (ďalej len „zmluva Ask‑It“), ktorá bola uzavretá v rámci osobitného programu „Integrácia a posilnenie Európskeho výskumného priestoru (2002 – 2006)“, a ktorej článok 4 vymedzil trvanie projektu na 48 mesiacov od 1. októbra 2004 a jej článok 5 stanovil maximálny finančný príspevok Spoločenstva vo výške 8 499 657 eur, z čoho 183 320,89 eura bolo určených žalobcovi, pričom 25. júla 2008 bola táto zmluva zmenená a doplnená v tom zmysle, že jej trvanie sa predlžuje na 51 mesiacov,

–        zmluva č. 034778 „European Unified Approach for Accessible Lifelong Learning“ (ďalej len „zmluva EU4ALL“), ktorá bola uzavretá v rámci osobitného programu „Integrácia a posilnenie Európskeho výskumného priestoru (2002 – 2006)“, a ktorej článok 4 vymedzil trvanie projektu na 48 mesiacov od 1. októbra 2006 a článok 5 stanovil maximálny finančný príspevok Spoločenstva vo výške 7 400 000 eur, z čoho 268 008 eur bolo určených žalobcovi, pričom 21. októbra 2010 bola táto zmluva zmenená a doplnená v tom zmysle, že jej trvanie sa predlžuje na 54 mesiacov,

–        zmluva č. 045056 „Emergency Monitoring and Prevention“ (ďalej len „zmluva Emerge“), ktorá bola uzavretá v rámci osobitného programu „Integrácia a posilnenie Európskeho výskumného priestoru (2002 – 2006)“, a ktorej článok 4 vymedzil trvanie projektu na 33 mesiacov od 1. februára 2007 a článok 5 stanovil maximálny finančný príspevok Spoločenstva vo výške 2 449 964 eur, z čoho 203 712 eur bolo určených žalobcovi, pričom 28. októbra 2008 bola táto zmluva zmenená a doplnená v tom zmysle, že jej trvanie sa predlžuje na 36 mesiacov,

–        zmluva č. 045563 „A wearable system supporting services to enable elderly people to live well, independently and at ease“ (ďalej len „zmluva Enable“), ktorá bola uzavretá v rámci osobitného programu „Integrácia a posilnenie Európskeho výskumného priestoru (2002 – 2006)“, a ktorej článok 4 vymedzil trvanie projektu na 36 mesiacov od podpisu Komisie, teda podľa žalobcu od 1. januára 2007 a článok 5 stanovil maximálny finančný príspevok Spoločenstva vo výške 2 800 000 eur, z čoho 196 700 eur bolo určených žalobcovi, pričom 13. septembra 2010 bola táto zmluva zmenená a doplnená v tom zmysle, že jej trvanie sa predlžuje na 44 mesiacov a suma maximálneho príspevku Spoločenstva sa stanovuje na 2 477 040 eur.

8        Všeobecné podmienky zmlúv FP6 (ďalej len „podmienky FP6“) predovšetkým stanovujú:

„Článok II.1. Vymedzenie pojmov

…

4. Konzorcium: všetci zmluvní partneri, ktorí sa zúčastňujú na projekte upravenom touto zmluvou.

…

6. Koordinátor: zmluvný partner označený v zmluve, ktorý okrem svojich povinností zmluvného partnera vykonáva v mene konzorcia osobitné koordinačné úlohy vymedzené v zmluve.

7. Zmluvný partner: účastník v zmysle článku 2 ods. 7 pravidiel účasti a zmluvná strana tejto zmluvy okrem [Spoločného výskumného centra Európskej komisie], ktorá v súvislosti so svojou účasťou na zmluve podpíše s Komisiou osobitnú dohodu.

…

11. Nezrovnalosť: akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva alebo akékoľvek nedodržanie zmluvnej povinnosti konaním alebo opomenutím zmluvného partnera, ktoré má alebo by mohlo mať za následok poškodenie všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtov, ktoré Spoločenstvá spravujú, neoprávnenými výdavkami.

…

Článok II.8 Posúdenie a prijatie správ a podkladových dokumentov

…

4. Schválenie správy neznamená, že nie je potrebný audit alebo kontrola, ktoré možno uskutočniť v zmysle ustanovení článku II.29.

…

Článok II.16 Výpoveď zmluvy z dôvodu jej porušenia a nezrovnalostí

1. V prípade porušenia povinnosti vyplývajúcej z tejto zmluvy Komisia zaviaže konzorcium, aby najneskôr do 30 dní našlo vhodné riešenia na nápravu uvedeného porušenia.

Výdavky konzorcia po doručení uvedeného pokynu Komisie možno nahradiť len v prípade, že Komisia schváli vhodné riešenie na nápravu porušenia.

Ak je to potrebné, konzorcium môže v súlade s článkom II.5 požiadať Komisiu o celkové alebo čiastočné prerušenie projektu.

Ak sa nedospeje k uspokojujúcemu riešeniu, Komisia vylúči zmluvného partnera, ktorý porušil svoje povinnosti.

2. Komisia môže okamžite vylúčiť zmluvného partnera, ak:

a)      sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustil pri výkone zmluvy uzavretej s Komisiou porušenia;

b)      porušil základné etické zásady uvedené v pravidlách účasti.

3. Rozhodnutie o vylúčení zmluvného partnera sa mu doručí, pričom kópia rozhodnutia sa zašle konzorciu.

Výpoveď nadobudne účinnosť v deň doručenia uvedeného oznámenia zmluvnému partnerovi, bez toho, aby boli dotknuté povinnosti stanovené alebo predpokladané na základe tejto zmluvy.

Komisia informuje konzorcium o dni nadobudnutia účinnosti výpovede.

…

Článok II.19 Oprávnené náklady na projekt

1. Oprávnené náklady na uskutočnenie projektu musia spĺňať všetky nasledujúce podmienky:

a)      musia byť reálne, hospodárne a nevyhnutné na účely uskutočnenia projektu;

b)      musia byť určené v súlade so zvyčajnými účtovnými zásadami zmluvného partnera;

c)      musia byť vynaložené počas trvania projektu, ako to vyplýva z článku 4 ods. 2, s výnimkou nákladov schválených na účely vypracovania záverečných správ uvedených v článku II.7 ods. 4, teda nákladov, ktoré možno vynaložiť až 45 dní po ukončení projektu alebo dátume výpovede, ak bola podaná pred ukončením projektu;

d)      musia byť zapísané v účtovníctve zmluvného partnera, ktorý ich vynaložil, najneskôr pri vystavení osvedčenia o audite uvedeného v článku II.26. Účtovné metódy používané na zaznamenávanie nákladov a príjmov musia byť v súlade s účtovnými pravidlami používanými v štáte, v ktorom má zmluvný partner svoje sídlo a musia umožniť odsúhlasovanie vynaložených nákladov a príjmov prijatých pri realizácii projektu na jednej strane a všeobecného stavu účtov týkajúcich sa globálnej obchodnej činnosti zmluvného partnera na strane druhej;

…

2. Projektu nemožno pripísať nasledujúce neoprávnené náklady:

…

e)      náklady, ktoré boli deklarované, vynaložené alebo vrátené v súvislosti s iným projektom Spoločenstva;

…

h)      neprimerané alebo neuvážené náklady;

i)      všetky ostatné náklady, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v článku II.19 ods. 1.

…

Článok II.28 Spôsoby platenia

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok II.29, Komisia schváli výšku konečnej platby, ktorá má byť vyplatená zmluvnému partnerovi, a to na základe dokumentov uvedených v článku II.7, ktoré odsúhlasila.

…

7. V prípade omeškania platby môžu zmluvní partneri do dvoch mesiacov od prijatia platby požadovať úroky. Úrok sa vypočíta podľa sadzby, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, a ktorá je uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie, pričom ide o sadzbu platnú v prvý deň mesiaca, kedy sa platba stala splatnou a navýšenú o jeden a pol percentuálneho bodu. Úroky plynú za obdobie medzi posledným dňom na uskutočnenie platby a dňom, kedy bola platba naozaj realizovaná. Za deň platby sa považuje deň, v ktorý bola platba z účtu Komisie odpísaná. Uvedené úroky sa nepovažujú za súčasť finančného príspevku Spoločenstva stanoveného na základe článku 5 zmluvy.

8. Obdobia uvedené v článku 8 týkajúce sa lehôt na platbu môže Komisia kedykoľvek prerušiť, pričom koordinátorovi oznámi, že finančný výkaz nie je prijateľný buď preto, lebo nie je v súlade s požiadavkami zmluvy alebo preto, lebo nie je v súlade so správami o činnosti predloženými Komisii na schválenie. Lehota na prijatie finančného výkazu sa preruší až do predloženia požadovanej opravenej alebo upravenej verzie a zostávajúce lehota začne plynúť v deň, keď budú Komisii tieto informácie doručené.

Komisia môže svoje platby kedykoľvek prerušiť v prípade, že zmluvní partneri nedodržiavajú niektoré zo zmluvných ustanovení, najmä ustanovenia článku II.29 o audite a kontrole. V takom prípade Komisia informuje zmluvných partnerov priamo prostredníctvom doporučeného listu s doručenkou.

Komisia môže svoje platby kedykoľvek prerušiť, ak podozrieva zmluvného partnera z nezrovnalostí, ktorých sa dopustil pri výkone zmluvy. Preruší sa len časť platieb určená zmluvným partnerom podozrivým z nezrovnalostí. V takom prípade Komisia informuje zmluvných partnerov o dôvodoch prerušenia priamo prostredníctvom doporučeného listu s doručenkou.

Článok II.29 Kontroly a audity

1. Komisia môže kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy a do piatich rokov po ukončení projektu pristúpiť k auditu, a to buď prostredníctvom kontrolórov alebo externých vedeckých či technologických audítorov alebo prostredníctvom vlastných útvarov Komisie, vrátane [Európskeho úradu pre boj proti podvodom]. Uvedený audit sa môže vzťahovať na vedecké, finančné, technologické alebo iné aspekty (ako sú napríklad zásady účtovníctva a správy) týkajúce sa riadneho výkonu projektu a zmluvy. Audit má dôverný charakter. Sumy, ktoré sú z dôvodu výsledku auditu dlžné Komisii, môžu byť predmetom vymáhania, ako to vyplýva z článku II.31.

Zmluvní partneri majú z dôvodu ochrany obchodného tajomstva právo odmietnuť účasť kontrolóra alebo osobitného externého vedeckého či technologického audítora.

2. Zmluvní partneri poskytnú Komisii priamo všetky podrobné údaje, ktoré Komisia môže požadovať s cieľom overiť riadnu správu a výkon zmluvy.

3. Zmluvní partneri uchovajú v priebehu piatich rokov po skončení projektu originál alebo vo výnimočných a náležite odôvodnených prípadoch overené kópie originálov všetkých dokumentov týkajúcich sa zmluvy. Tieto dokumenty budú Komisii poskytnuté, ak o ne požiada počas auditu uskutočneného v rámci zmluvy.

4. Zmluvní partneri zabezpečia, aby útvary Komisie a akýkoľvek externý subjekt poverený Komisiou mali v záujme uskutočnenia uvedeného auditu v akýkoľvek primeraný čas prístup na príslušné miesta, najmä do kancelárií zmluvných partnerov a získali tam všetky informácie potrebné na výkon auditu.

…

6. Okrem toho môže Komisia uskutočniť kontroly a inšpekcie na mieste v zmysle nariadenia Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi a nariadenia (ES) č. 1073/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) [Nariadenie Rady (EURATOM) č. 1074/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF)].

…

Článok II.30 Paušálna náhrada

Zmluvní partneri sa bez toho, aby boli dotknuté iné opatrenia upravené v tejto zmluve, dohodli, že Spoločenstvo môže v záujme ochrany svojich finančných záujmov žiadať od zmluvného partnera, ktorého výdavky sa ukázali byť neprimerane vysoké, a z toho dôvodu získal od Spoločenstva neodôvodnený finančný príspevok, paušálnu náhradu škody. Paušálna náhrada nie je zahrnutá v sume neodôvodneného finančného príspevku, ktorý má zmluvná strana vrátiť.

1. Výška paušálnej náhrady musí zodpovedať neprimerane vysokým výdavkom a neodôvodnenej časti príspevku Spoločenstva. Vypočíta sa podľa tohto vzorca:

Paušálna náhrada = neodôvodnený finančný príspevok x (neprimerane vysoké výdavky/celková požadovaná suma)

Výpočet paušálnej náhrady zohľadňuje len obdobie vzťahujúce sa na príspevok Spoločenstva, o ktorý zmluvný partner na toto obdobie požiadal. Náhrada sa nevypočíta podľa celkového príspevku Spoločenstva.

2. Komisia svoju žiadosť o platbu oznámi doporučeným listom s doručenkou zmluvnému partnerovi, ktorý je podľa nej povinný paušálnu náhradu zaplatiť. Zmluvný partner môže na uvedenú žiadosť Spoločenstva odpovedať do 30 dní.

3. Postup vrátenia neodôvodneného finančného príspevku a postup zaplatenia paušálnej náhrady sa určí podľa ustanovení článku II.31.

4. Komisia môže v zmysle odsekov 1 až 6 požadovať náhradu škody za akékoľvek neprimerane vysoké výdavky zistené po uplynutí platnosti zmluvy.

5. Ustanovenia tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté po prvé administratívne alebo peňažné pokuty, ktoré môže Komisia v zmysle rozpočtového nariadenia uložiť akémukoľvek zmluvnému partnerovi porušujúcemu svoje povinnosti alebo po druhé akékoľvek občianskoprávne nápravné opatrenie, ktorého sa Spoločenstvo alebo iný zmluvný partner môže dovolať. Okrem toho tieto ustanovenia nevylučujú možnosť trestného stíhania orgánmi členských štátov.

6. Okrem toho, ako stanovuje rozpočtové nariadenie, môže byť každému zmluvnému partnerovi, o ktorom bolo konštatované, že závažne porušil svoje zmluvné povinnosti, uložená peňažná pokuta v hodnote od 2 % do 10 % sumy finančného príspevku, ktorý získal od Spoločenstva. Táto sadzba sa môže zvýšiť na 4 % až 20 % v prípade opakovaného porušenia v rámci obdobia piatich rokov od dátumu prvého porušenia.

Článok II.31 Vrátenie príspevku Komisii a povolenia na vymáhanie pohľadávok

1. Ak bola suma vyplatená zmluvnému partnerovi neoprávnene, alebo ak je vymáhanie odôvodnené na základe zmluvných podmienok, je zmluvný partner povinný vrátiť Komisii dotknutú sumu, a to za podmienok a v čase, ktoré spresní Komisia.

2. V prípade, že zmluvný partner nezaplatí v čase stanovenom Komisiou, k dlžnej sume sa pripočítajú úroky v sadzbe uvedenej v článku II.28. Úroky z omeškania sa uplatňujú od dátumu určeného na zaplatenie do dňa, kedy Komisia získa celú dlžnú sumu.

…

3. Vymáhanie súm dlžných Komisii sa môže uskutočniť na základe započítania súm dlžných zmluvnému partnerovi po tom, ako o tom bol informovaný alebo na základe exekúcie finančnej zábezpeky. Predchádzajúci súhlas zmluvného partnera sa nevyžaduje.

…

5. Zmluvný partner bol informovaný o tom, že Komisia môže podľa článku 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a v zmysle pravidiel účasti prijať rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul, ktorým sa konštatuje pohľadávka iných osôb, ako sú štáty.“

9        V rámci osobitného programu eTEN, ktorý sa týka transeurópskych telekomunikačných sietí a upravuje ho nariadenie Rady (ES) č. 2236/95 z 18. septembra 1995 stanovujúce všeobecné pravidlá poskytovania finančnej pomoci spoločenstva v oblasti transeurópskych sietí (Ú. v. ES L 228, s. 1; Mim. vyd. 13/015, s. 263), zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1655/1999 z 19. júla 1999 (Ú. v. ES L 197, s. 1; Mim. vyd. 13/024, s. 100) boli uzavreté dve ďalšie zmluvy (ďalej len „zmluvy eTEN“).

10      Ide o tieto zmluvy:

–        zmluva č. 029255 „NavigAbile : e‑inclusion for communication disabilities“ (ďalej len „zmluva Navigabile“), ktorej článok 2 vymedzil trvanie projektu na 15 mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po poslednom podpise zmluvných strán, teda podľa žalobcu od 1. januára 2007 a článok 3 stanovil maximálny finančný príspevok Spoločenstva vo výške 756 275 eur, z čoho 62 148 eur bolo určených žalobcovi,

–        zmluva č. 517506 „European Recommanded Materials for Distance Learning Courses for Educators“ (ďalej len „contrat Euridice“), ktorej článok 2 vymedzil trvanie projektu na 18 mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po poslednom podpise zmluvných strán, teda podľa žalobcu od 1. augusta 2005 a článok 3 stanovil maximálny finančný príspevok Spoločenstva vo výške 860 834 eur, z čoho 55 750 eur bolo určených žalobcovi.

11      Všeobecné podmienky zmlúv eTEN (ďalej len „podmienky eTEN“) stanovujú najmä :

„Článok II.1 Vymedzenie pojmov

…

2. ‚príjemca‘ je právny subjekt, medzinárodná organizácia alebo Spoločné výskumné centrum (JRC), ktoré uzavreli so Spoločenstvom túto zmluvu o financovaní.

…

4. ‚člen‘ je právny subjekt, medzinárodná organizácia alebo Spoločné výskumné centrum (JRC), okrem príjemcu, ktoré so súhlasom Spoločenstva a v súlade s touto zmluvou o financovaní uzavreli s príjemcom zmluvu o účasti a v jej zmysle majú rovnaké práva a povinnosti ako príjemca, ak v zmluve o financovaní nie je uvedené inak.

5. ‚účastník‘ je príjemca alebo člen.

…

28. ‚oprávnené náklady‘ sú náklady uvedené v článkoch 14 a 15 tejto prílohy v súlade s podmienkami uvedenými v článkoch 13.1 až 13.7.

…

32. ‚Nezrovnalosť‘ je akékoľvek porušenie práva Spoločenstva alebo akékoľvek nesplnenie zmluvnej povinnosti konaním alebo opomenutím príjemcu alebo člena, ktoré má alebo by mohlo mať za následok poškodenie všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev neoprávnenými výdavkami.

…

Článok II.3 Finančný príspevok Spoločenstva

…

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 17 tejto prílohy, sa akákoľvek platba bude považovať za vymáhateľnú až po schválení poslednej časti, ktorá má byť dodaná.

…

6. Ak audit uskutočnený v zmysle článku 17 tejto prílohy odhalí závažné finančné nezrovnalosti, Komisia bude po uplynutí platnosti zmluvy o financovaní, výpovedi zmluvy o financovaní alebo po ukončení účasti príjemcu či člena, môcť alebo musieť požiadať dotknutého príjemcu alebo príjemcu, ktorého sa to týka vzhľadom na jedného z jeho členov, o vrátenie celého poskytnutého finančného príspevku Spoločenstva. Požadovaná suma sa zvýši o úroky podľa sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou na jej hlavné refinančné operácie, platnej v prvý deň mesiaca, v ktorom dotknutý účastník financie získal a zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu. Úroky budú plynúť od chvíle získania financií až do ich vrátenia.

…

Článok II.7 Výpoveď zmluvy o financovaní alebo ukončenie účasti príjemcu alebo člena

…

3. Komisia môže túto zmluvu o financovaní vypovedať alebo ukončiť účasť príjemcu s okamžitým účinkom alebo môže príjemcu požiadať, aby vylúčil jedného zo svojich členov, a to od chvíle doručenia doporučeného listu s doručenkou, ktorý poslala Komisia alebo v prípade člena dotknutý príjemca, v súlade s odsekom 6 treťou vetou tohto článku, ak:

a)      sa projekt do troch mesiacov od úhrady preddavku reálne nezačal a nový navrhovaný termín Komisia považuje za neprijateľný;

b)      priamo dotknutý účastník najneskôr do jedného mesiaca úplne nesplnil svoju zmluvnú povinnosť, a to napriek písomnej žiadosti o nápravu nesplnenia tejto povinnosti, ktorú zaslala Komisia alebo koordinátor konajúci na základe dohody s ostatnými príjemcami alebo v prípade člena dotknutý príjemca;

c)      zmena v kontrolných podieloch príjemcu môže významným spôsobom ovplyvniť projekt alebo záujmy Spoločenstva;

d)      nastane konkurz, zastavenie konkurzu z dôvodu nedostatku majetku, ukončenie činnosti, súdna alebo zmluvná likvidácia alebo ukončenie funkcie účastníka alebo akýkoľvek iný podobný postup s rovnakým účinkom vyplývajúci z vnútroštátnych právnych úprav;

e)      sa zistí závažná finančná nezrovnalosť.

4. Komisia musí túto zmluvu o financovaní okamžite vypovedať alebo vylúčiť príjemcu alebo môže dotknutého príjemcu požiadať, aby vylúčil člena, a to okamžite po doručení doporučeného listu s doručenkou, ktorý poslala Komisia alebo v prípade člena dotknutý príjemca, v súlade s odsekom 6 treťou vetou tohto článku, ak sa účastník dopustil nepravdivého vyhlásenia, za ktoré môže byť zodpovedný, alebo ak zámerne zatajil informácie, aby získal finančný príspevok Spoločenstva alebo akúkoľvek inú výhodu vyplývajúcu zo zmluvy o financovaní.

…

Článok II.13 Oprávnené náklady – Všeobecné zásady

1. Oprávnené náklady sú náklady uvedené v článkoch 14 a 15 tejto prílohy. Musia spĺňať nasledujúce podmienky:

–        musia byť pre projekt nevyhnutné,

–        musia byť vynaložené v priebehu projektu,

–        musia byť určené podľa účtovnej zásady historických nákladov a podľa zvyčajných interných pravidiel účastníka, za predpokladu, že ich Komisia považuje za prijateľné,

–        musia byť zapísané v účtovníctve najneskôr pri vytvorení záverečných súvah alebo v daňových dokumentoch, prípadne najneskôr pri vytvorení osvedčenia o audite uvedeného v článku 4.2.c tejto prílohy, pričom dátum osvedčenia musí byť uprednostnený, keďže je prvý z oboch uvedených dátumov,

a

–        nesmú obsahovať nijakú ziskovú maržu.

…

4. Za neoprávnené náklady sa považujú najmä:

…

–        výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné alebo neuvážené,

…

–        výdavky na zábavu a ubytovanie, s výnimkou primeraných výdavkov, ktoré Komisia prijala ako absolútne nevyhnutné na účely implementácie zmluvy o financovaní.

Článok II.14 Priame náklady

1. Zamestnanci

Pokiaľ ide o náklady na zamestnancov:

a)      zmluva o financovaní pokrýva len skutočne odpracované hodiny osôb, ktoré priamo vykonávajú správu a technickú prácu súvisiacu s projektom.

Tieto osoby musia:

–        byť prijaté priamo účastníkom podľa vnútroštátnej právnej úpravy,

–        byť len pod dozorom účastníka, a

–        byť odmeňované podľa normálnej praxe účastníka, za predpokladu, že Komisia považuje túto prax za prijateľnú.

Pracovný čas spadajúci do zmluvy o financovaní musí byť zaznamenávaný počas celého trvania projektu a v prípade koordinátora počas maximálneho obdobia dvoch mesiacov od ukončenia projektu; tento čas musí byť potvrdený minimálne raz do mesiaca osobou zodpovednou za prácu, ktorú určí účastník podľa článku 2.2b tejto prílohy alebo finančný riaditeľ riadne poverený účastníkom.

…

4. Cestovné výdavky a stravné

Skutočné cestovné výdavky a stravné zamestnancov podieľajúcich sa na projekte môžu spadať do zmluvy o financovaní.

…

Článok II.16 Odôvodnenie nákladov

Oprávnené náklady sa preplatia, ak ich účastník odôvodní.

Účastník je preto povinný pravidelne a v súlade s bežnými účtovnými zvyklosťami štátu, v ktorom má sídlo, uchovať účtovníctvo týkajúce sa projektu a príslušnú dokumentáciu, aby mohol podrobne podložiť a odôvodniť náklady a čas uvedené v jeho účtovných dokladoch.

Dokumentácia musí byť presná, úplná a funkčná.

Článok II.17 Finančný audit

1. Komisia alebo akýkoľvek zástupca, ktorého poverila, môže kedykoľvek počas platnosti zmluvy o financovaní a do piatich rokov po konečnom vyplatení príspevku Spoločenstva v zmysle článku 3 vykonať audit.

…

2. Komisia alebo akýkoľvek poverený zástupca môže mať v primeraný čas prístup predovšetkým k zamestnancom príjemcu, ktorí sa zúčastňujú na projekte, k dokumentácii uvedenej v článku 16 tejto prílohy a k elektronickým údajom, rovnako ako k vybaveniu, ktoré považuje za relevantné. V tejto súvislosti môže požadovať, aby mu boli údaje predložené vo vhodnej forme, aby napríklad mohol overiť oprávnenosť nákladov.

…

4. Komisia prijme na základe záverov auditu všetky vhodné opatrenia, ktoré bude považovať za potrebné, vrátane vymáhania všetkých alebo niektorých platieb, ktoré uskutočnila. Vymáhanie sa oznamuje dotknutému príjemcovi alebo príjemcovi, ktorého sa to týka, ak sa finančný audit vzťahuje na jedného z jeho členov.

…

Článok II.19 Vrátenie platby Komisii a vymáhanie

1. Ak je suma účastníkovi vyplatená neoprávnene alebo ak je jej vymáhanie opodstatnené na základe ustanovení zmluvy, príjemca Komisii dotknutú sumu vráti, a to spôsobom a v čase, ktorý stanoví Komisia.

2. Ak príjemca do dátumu stanoveného Komisiou nezaplatí, dlžná suma sa zvýši o úroky, ktorých sadzba je stanovená v článku 3.6 tejto prílohy. Úroky z omeškania plynú od dátumu stanoveného na vrátenie platby, ktorý sa nezohľadní, až do dátumu, kedy sa Komisii vyplatí celá dlžná suma, pričom tento dátum sa zohľadní.

…“

12      Posledná dotknutá zmluva (ďalej len „zmluva CIP“ alebo „zmluva T‑Seniority“) bola uzavretá v rámci rámcového programu pre inovácie a konkurencieschopnosť vytvoreného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 1639/2006/ES z 24. októbra 2006 ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, s. 15).

13      Ide o zmluvu č. 224988 „T‑Seniority: Expanding the benefits of information society to older people through digital TV channels“, ktorej článok 3 vymedzil trvanie projektu na 24 mesiacov od 1. júla 2008 a článok 5 stanovil maximálny finančný príspevok Spoločenstva vo výške 2 669 999 eur, z čoho 72 562,50 eura bolo určených žalobcovi.

14      Všeobecné podmienky zmluvy CIP (ďalej len „podmienky CIP“) predovšetkým stanovujú:

„Článok II.1 Vymedzenie pojmov

…

‚príjemca‘ je právny subjekt, ktorý sa zúčastňuje na tejto zmluve o financovaní uzavretej so Spoločenstvom.

…

‚oprávnené náklady‘ sú náklady uvedené v článkoch II.21 a II.22, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článkoch II.20 a II.23.

…

‚nezrovnalosť‘ je akékoľvek porušenie ustanovenia práva Spoločenstva alebo ustanovenia tejto zmluvy o financovaní konaním alebo opomenutím jedného alebo viacerých príjemcov, ktoré má alebo by mohlo mať za následok poškodenie rozpočtu Spoločenstiev.

…

Článok II.5 Schválenie správ a podkladové dokumenty; Lehoty na platbu

1. Na konci každého referenčného obdobia Komisia posúdi správy o projektoch a podkladové dokumenty uvedené v prílohe I a realizuje príslušné platby do 105 dní od doručenia uvedených správ a dokumentov, ak lehota, platba alebo projekt neboli prerušené. Komisii môžu pri analýze a hodnotení správ a podkladových dokumentov pomáhať externí znalci.

2. Platby sa realizujú po tom, ako Komisia schváli správy a/alebo podkladové dokumenty. Ak Komisia v stanovenej lehote neodpovie, neznamená to implicitné schválenie. Komisia môže uvedené správy a dokumenty odmietnuť aj po uplynutí lehoty na platbu. Schválenie správ nepredstavuje uznanie ich riadneho vyhotovenia alebo pravdivosti vyhlásení a informácií, ktoré obsahujú, a neznamená, že nie je potrebné uskutočniť audit alebo kontrolu.

…

Článok II.10 Výpoveď zmluvy o financovaní alebo odstúpenie príjemcu

…

2. Komisia nebude mať námietky:

a)      proti výpovedi zmluvy o financovaní na základe písomnej žiadosti koordinátora konajúceho na základe dohody so všetkými ostatnými príjemcami, a to z dôvodov uvedených v odseku 1 tohto článku;

b)      ak príjemca odstúpi od projektu, s výnimkou prípadu, že takéto odstúpenie výrazným spôsobom ovplyvní realizáciu projektu.

Výpoveď zmluvy o financovaní alebo odstúpenie príjemcu sa stáva účinným:

–        v deň doručenia listu Komisie o prijatí, zaslanom doporučene s doručenkou,

–        v prípade, že Komisia nemá námietky, najneskôr mesiac po doručení oznámenia o výpovedi, ktoré zaslali dotknuté strany.

3. Komisia môže túto zmluvu o financovaní alebo účasť príjemcu vypovedať s okamžitým účinkom, a to od doručenia jej doporučeného listu s doručenkou:

…

f)      v prípade závažnej finančnej nezrovnalosti alebo podvodu, ktorých sa dopustil príjemca.

…

Článok II.11 Finančné a iné dôsledky výpovede

…

3. V prípade výpovede sa platby pochádzajúce od Komisie obmedzia na oprávnené náklady, ktoré boli vynaložené a schválené do dňa účinnosti výpovede, ako aj na akýkoľvek iný legitímny záväzok, ktorý bol prijatý pred týmto dňom a nemožno ho zrušiť.

4. Na základe výnimky z predchádzajúceho odseku:

–        môže Komisia v prípade výpovede podľa článku II.10 ods. 2 prvého pododseku písm. b) alebo článku II.10 ods. 3 písm. b), c), e), f) alebo g) žiadať o vrátenie celého finančného príspevku Spoločenstva alebo jeho časti, zohľadňujúc pritom povahu a výsledky vykonanej práce, ako aj jej význam pre Spoločenstvo v rámci tohto programu,

…

7. Komisia môže vykonávať všetky práva, ktoré jej vyplývajú z tejto zmluvy o financovaní s cieľom prijať alebo odmietnuť správy či podkladové dokumenty, ďalej s cieľom prijať, znížiť alebo odmietnuť predložené žiadosti o výdavky, a napokon s cieľom začať audit alebo technické posúdenie.

8. Bez ohľadu na výpoveď zmluvy o financovaní alebo na odstúpenie príjemcu sa časti B a D prílohy II naďalej uplatňujú aj po výpovedi zmluvy o financovaní alebo odstúpení príjemcu. Všetky ďalšie ustanovenia tejto zmluvy o financovaní, ktoré výslovne uvádzajú, že ich platnosť pokračuje aj po výpovedi, sa tiež uplatňujú počas obdobia v nich uvedenom.

…

Článok II.20 Oprávnené náklady – všeobecné zásady

1. Oprávnené náklady sú náklady uvedené v článkoch II.21 a II.22. Musia spĺňať nasledujúce podmienky:

…

–        musia byť nevyhnutné pre realizáciu projektu,

–        príjemca ich musí efektívne vynaložiť,

–        musia byť identifikovateľné a overiteľné, musia byť zapísané v účtovníctve príjemcu a stanovené v súlade s účtovnými zásadami používanými v štáte, v ktorom má príjemca svoje sídlo, a tiež v súlade so zvyčajnými metódami výpočtu nákladov príjemcu; vnútorné účtovné a audítorské postupy príjemcu musia umožniť priame prepojenie medzi nákladmi a faktúrami, ktoré boli v súvislosti s projektom deklarované na jednej strane a finančnými dokumentmi a zodpovedajúcimi prílohami na druhej strane,

–        musia byť v súlade s platnou daňovou a sociálnou legislatívou,

–        musia byť primerané, odôvodnené a spĺňať požiadavky dobrého finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o hospodárnosť a efektívnosť,

a

–        musia byť vynaložené v priebehu projektu.

…

2. Neoprávnené náklady sú najmä:

…

–        výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné alebo sú neuvážené,

…

–        všetky výdavky, ktoré boli vynaložené alebo vrátené najmä v súvislosti s iným projektom Spoločenstva alebo medzinárodným či vnútroštátnym projektom.

…

Článok II.23 Odôvodnenie nákladov

Oprávnené náklady sa preplatia, ak ich príjemca odôvodní.

Na tento účel je účastník povinný pravidelne a v súlade s bežnými účtovnými zvyklosťami štátu, v ktorom má sídlo, uchovať účtovníctvo týkajúce sa projektu a príslušnú dokumentáciu, aby mohol podrobne podložiť a odôvodniť náklady a časy vyplývajúce z účtovných dokladov. Uvedené účtovníctvo musí byť uchované aspoň počas piatich rokov od poslednej platby. Pracovný čas spadajúci do zmluvy o financovaní musí byť zaznamenávaný počas celého trvania projektu a počas maximálneho obdobia dvoch mesiacov od ukončenia projektu; uvedený pracovný čas musí potvrdiť osoba zodpovedná za prácu a určená účastníkom podľa článku II.3.b alebo finančným riaditeľom, ktorého účastník riadne poveril.

Dokumentácia musí byť presná, úplná a funkčná.

…

Článok II.26 Spôsoby platenia

…

6. Akákoľvek platba môže byť predmetom auditu alebo preskúmania a podľa výsledkov auditu alebo preskúmania ju možno zmeniť alebo požiadať o jej vrátenie.

…

Článok II.28 Finančný audit

1. Komisia môže kedykoľvek počas realizácie projektu a do piatich rokov po poslednej platbe vykonať audit týkajúci sa príjemcu. Za začiatok auditu týkajúceho sa príjemcu sa považuje deň, v ktorý je príjemcovi v tejto súvislosti doručený doporučený list Komisie s doručenkou.

Audit môžu vykonať externí audítori alebo vlastné útvary Komisie, vrátane OLAF‑u. Audit má dôverný charakter.

2. Príjemcovia dajú Komisii priamo k dispozícii všetky podrobné informácie a údaje, ktoré požadovala ona alebo jej poverený zástupca, s cieľom overiť, či sa zmluva o financovaní riadne spravuje, že sa vykonáva v súlade s jej ustanoveniami a že náklady sú správne pripisované.

3. Príjemcovia zabezpečia, aby mala Komisia alebo akýkoľvek jej externý zástupca okamžitý prístup v primeraný čas predovšetkým do kancelárií príjemcov, k zamestnancom príjemcov, ktorí sa zúčastňujú na projekte, k dokumentácii uvedenej v článku II.23 tejto prílohy a potrebnej na vykonanie auditu, vrátane informácií o individuálnom odmeňovaní osôb zúčastnených na projekte, k elektronickým údajom a k vybaveniu. V tejto súvislosti môže Komisia alebo akýkoľvek jej externý zástupca požadovať, aby im boli údaje predložené vo vhodnej forme, aby napríklad mohli overiť oprávnenosť nákladov.

…

5. Komisia prijme na základe záverov auditu všetky opatrenia, ktoré bude považovať za potrebné, vrátane vymáhania všetkých alebo niektorých platieb, ktoré uskutočnila a uloženia akýchkoľvek uplatniteľných sankcií.

…

Článok II.30 Vrátenie platby Komisii a vymáhanie

1. Ak má byť suma, ktorú Komisia zaplatila koordinátorovi, ako adresátovi všetkých platieb vymáhaná v zmysle ustanovení tejto zmluvy o financovaní, dotknutý príjemca vráti dotknutú sumu Komisii spôsobom a v čase, ktorý Komisia spresní.

2. Ak povinnosť zaplatiť nie je do dátumu stanoveného Komisiou splnená, dlžná suma sa zvýši o úroky, ktorých sadzba je stanovená v článku II.5 ods. 5. Úroky z omeškania plynú od dátumu stanoveného na vrátenie platby, ktorý sa nezohľadní, až do dátumu, kedy sa Komisii vyplatí celá dlžná suma, pričom tento dátum sa zohľadní.

…

4. Príjemcovia si sú vedomí, že Komisia môže podľa článku 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prijať rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul zaťažujúci finančnou povinnosťou iné osoby, ako sú štáty.“

15      Pokiaľ ide o právo, ktoré sa uplatňuje na dotknuté zmluvy, článok 12 zmlúv FP6 stanovuje, že „táto zmluva sa riadi belgickým právom“.

16      Aj článok 5 ods. 1 zmlúv eTEN stanovuje, že „táto dohoda o subvencii sa riadi belgickým právom“.

17      Článok 10 prvý pododsek zmluvy CIP stanovuje, že „táto zmluva o financovaní sa bude riadiť vlastnými ustanoveniami, relevantnými aktmi Spoločenstva týkajúcimi sa [CIP], všeobecne platným rozpočtovým nariadením Európskeho spoločenstva, ako aj jeho pravidlami uplatňovania, ďalšími ustanoveniami práva Spoločenstva a subsidiárne belgickým právom“.

18      Pokiaľ ide o súdnu príslušnosť, článok 13 zmlúv FP6 obsahuje arbitrážnu doložku, podľa ktorej je Všeobecný súd alebo Súdny dvor podľa okolností príslušný na riešenie sporov medzi Spoločenstvom a zmluvnými partnermi týkajúcich sa platnosti, uplatňovania alebo výkladu týchto zmlúv.

19      To isté platí o článku 5 ods. 2 zmlúv eTEN, ako aj o článku 10 treťom pododseku zmluvy CIP.

B –  Výkon dotknutých zmlúv a audit

20      Od 8. do 12. februára 2010 Komisia uskutočnila v kanceláriách žalobcu finančný audit týkajúci sa dotknutých zmlúv.

21      Komisia už pred realizáciou tohto auditu vyplatila žalobcovi poslednú splátku finančnej podpory Spoločenstva týkajúcu sa niektorých dotknutých zmlúv.

22      Po prvé ide o tri zmluvy upravené podmienkami FP6, teda zmluvy Access‑eGOV, eABILITIES a Emerge, pričom posledné splátky finančnej podpory Spoločenstva na tieto projekty boli vyplatené v uvedenom poradí 15. decembra, 30. septembra a 30. októbra 2009. Komisia schválila výkon týchto troch zmlúv s konečnou platnosťou v uvedenom poradí 13. júla 2009, 17. marca 2009 a 15. mája 2010.

23      Po druhé ide o zmluvy upravené podmienkami eTEN, a to zmluvy Navigabile a Euridice, v súvislosti s ktorými boli spomínané platby uskutočnené v uvedenom poradí 28. januára 2009 a 28. decembra 2007. Komisia schválila výkon týchto troch zmlúv s konečnou platnosťou 8. decembra 2008 a 27. marca 2007.

24      V čase auditu boli ostatné zmluvy v rôznych štádiách výkonu.

25      Pokiaľ ide zmluvu upravenú podmienkami CIP, teda zmluvu T‑Seniority, Komisia vyplatila 23. februára 2009 prostredníctvom koordinátora projektu žalobcovi prvú splátku finančného príspevku Spoločenstva vo výške 43 934,90 eura. Listom z 1. marca 2010 žalobca informoval koordinátora projektu T‑Seniority, že od uvedeného dátumu vystupuje z konzorcia.

26      Situácia v súvislosti s troma ostatnými zmluvami upravenými podmienkami FP6, teda zmluvami Ask‑It, EU4ALL a Enable bola nasledovná.

27      V rámci zmluvy Ask‑It, Komisia vyplatila žalobcovi prvé štyri splátky finančného príspevku Spoločenstva, pričom posledná platba bola realizovaná 27. mája 2008. Posledná splátka uvedeného príspevku ešte nebola vyplatená. Konzorcium zaslalo Komisii posledné podkladové dokumenty 21. júla 2009.

28      V rámci zmluvy EU4ALL Komisia žalobcovi vyplatila 4. apríla 2007 a 19. januára 2009 prvé dve splátky finančného príspevku Spoločenstva. Po preskúmaní správ predložených konzorciom v rámci tretieho referenčného obdobia projektu Komisia zaslala koordinátorovi tohto projektu list z 13. januára 2010, v ktorom uviedla, že tieto správy budú schválené pod podmienkou, že konzorcium predloží plán implementácie programu v nasledujúcom období spolu s istými zmenami v súvislosti s dodávkami a naplánovanými úlohami. Komisia tiež stanovila konzorciu lehotu jeden mesiac, v rámci ktorej malo zohľadniť jej odporúčania a predložiť nový plán implementácie.

29      Následne Komisia v liste z 29. marca 2010 stanovila konzorciu v rámci zmluvy EU4ALL novú lehotu jeden mesiac, v rámci ktorej malo po predložení nových dokumentov vziať do úvahy dodatočné odporúčania a predložiť nový plán implementácie, ktorý uvedené odporúčania zohľadňuje.

30      Konzorcium predložilo v rámci zmluvy EU4ALL nové dokumenty a Komisia mu následne v liste z 9. júna 2010 oznámila, že projekt vykonáva uspokojivo, pričom je však stále povinné predložiť do konca júna 2010 dodatočné dokumenty.

31      Listom zo 4. augusta 2010 žalobca Komisii pripomenul, že napriek tomu, že jej koordinátor projektu odovzdal dodatočné dokumenty, ktoré požadovala v liste z 9. júna 2010, Komisia nerealizovala nijakú platbu. Táto situácia vzhľadom na nedostatok finančných zdrojov znemožňovala výkon projektu stanoveného v zmluve EU4ALL a žalobca preto Komisii oznámil, že dňom zaslania uvedeného listu prerušuje výkon a implementáciu projektu v celom rozsahu, a to dovtedy, kým si Komisia nesplní svoje zmluvné povinnosti a bez toho, aby boli dotknuté práva, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy a akákoľvek ďalšia vzniknutá škoda.

32      Listom z 25. augusta 2010 Komisia žalobcu informovala, že platbu finančného príspevku Spoločenstva zodpovedajúcu poslednému referenčnému obdobiu v rámci zmluvy EU4ALL prerušila na základe článku II.28 ods. 8 tretieho pododseku podmienok FP6.

33      V rámci zmluvy Enable Komisia žalobcovi vyplatila prvých šesť splátok finančného príspevku Spoločenstva, ktoré boli žalobcovi určené, pričom posledná splátka bola vyplatená 7. júna 2009.

34      Žalobca následne Komisiu v liste zo 16. júla 2010 informoval, že vzhľadom na to, že mu nezaplatila, nemohol kvôli nedostatku finančných zdrojov pokračovať vo výkone projektu stanoveného v zmluve Enable. Žalobca tiež Komisii oznámil, že dňom zaslania uvedeného listu prerušuje výkon a implementáciu projektu, a to dovtedy, kým si Komisia nesplní svoje zmluvné povinnosti, bez toho, aby boli dotknuté práva, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy a akákoľvek ďalšia vzniknutá škoda. Žalobca však 15. októbra 2010 Komisii predložil svoju poslednú finančnú správu týkajúcu sa tohto projektu.

35      Komisia zaslala 28. júna 2010 žalobcovi predbežnú správu z auditu týkajúcu sa výkonu dotknutých zmlúv. Žalobca Komisii oznámil 30. septembra 2010 svoje pripomienky k uvedenej správe.

36      Listom z 22. decembra Komisia informovala žalobcu, že prijala záverečnú správu z auditu, ktorá bola prílohou uvedeného listu, a že sa z jej závermi stotožňuje.

37      V záverečnej správe z auditu uvedenej v prílohe z listu z 22. decembra 2010 sa konštatuje:

–        počas niekoľkých za sebou nasledujúcich rokov žalobca nezaevidoval vo svojich účtovných knihách a archívoch predovšetkým svoje presné príjmy, čo je v rozpore s relevantnými ustanoveniami gréckeho práva; z toho vyplýva, že jeho účtovné zápisy nie sú dôveryhodné, a že nie je možné priamo porovnať jeho výdavky a príjmy týkajúce sa výkonu programov na jednej strane a všeobecný stav jeho účtov na strane druhej,

–        významné percento prezenčných listín zamestnancov obsahovalo systematické opravy, ktoré rukou a posteriori vykonal programový riaditeľ bez súhlasu zamestnancov; táto skutočnosť významne ovplyvnila deklarovaný pracovný čas a vyvolala pochybnosti v súvislosti so zaznamenávaním odpracovaných hodín,

–        prezenčné listiny samotného riaditeľa programov poukázali na neprimerane vysoký počet odpracovaných hodín, ktoré sa prekrývali s odpracovanými hodinami venovanými iným činnostiam,

–        žalobca nepravdivo vyhlásil, že programový riaditeľ sa nezúčastnil na výkone zmluvy ETSI STF 333 financovanej Komisiou,

–        odôvodnenie cestovných nákladov nevytváralo dôveryhodný a objektívny obraz podmienok a činností vykonávaných v rámci ciest, keďže väčšina týchto výjazdov nemala priamu spojitosť s dotknutými programami.

38      Správa o audite preto dospela k záveru, že všetky náklady žalobcu vynaložené v priebehu výkonu zmlúv Access‑eGOV, eABILITIES, Ask‑It, EU4ALL, Emerge a Enable, ako aj Navigabile, Euridice a T‑Seniority boli neoprávnené, a že všetky relevantné sumy zaplatené žalobcovi majú byť vymáhané späť.

39      Správa o audite tiež v súvislosti so závažnosťou zistených porušení odporúčala vypovedať všetky prebiehajúce zmluvy uzavreté medzi žalobcom a Komisiou, a to podľa článku II.16.2 podmienok FP6, článku II.7.3 (závažná finančná nezrovnalosť) a článku II.7.4 (nepravdivé vyhlásenia) podmienok eTEN, a napokon článku II.10.3 (porušenie zmluvy a nepredloženie informácií) podmienok CIP.

40      V liste z 22. decembra 2010 Komisia uviedla aj sumu, ktorá sa má vrátiť v súvislosti s každou dotknutou zmluvou, pričom ide o celkovú sumu 951 029,21 eura, vyplývajúcu z tejto tabuľky:

Zmluva	Deklarované náklady (A)	Schválené Náklady PO (B)	Oprávnené náklady (C)	Hrubá úprava v porovnaní so schválenými nákladmi (C‑B)
027020 Access‑eGOV	157 438,84	157 438,84	0,00	‑ 157 438,84
034778 EU4ALL	115 044,16	115 044,16	0,00	‑ 115 044,16
035242 eABILITIES	95 287,40	95 287,40	0,00	‑ 95 287,40
045056 Emerge	112 308,44	112 308,44	0,00	‑ 112 308,44
045563 Enable	118 588,01	104 503,61	0,00	‑ 104 503,61
511298 Ask‑It	187 120,70	184 803,16	0,00	‑ 184 803,16
029255 Navigabile	61 004,83	62 129,50	0,00	‑ 62 129,50
517506 Euridice	56 798,04	56 472,10	0,00	‑ 56 472,10
224988 T‑Seniority	63 042	63 042	0,00	‑ 63 042

41      Komisia v tejto súvislosti spresnila, že úpravy, ktoré boli nevyhnutné z dôvodu zaplatenia neoprávnených súm žalobcovi, mohli ovplyvniť budúce platby na základe dotknutých zmlúv alebo mať formu povolenia na vymáhanie pohľadávok.

42      V rovnakom liste Komisia žalobcu informovala, že okrem uplatnenia uvedených úprav môžu útvary Komisie vypočítať výšku paušálnej náhrady, ktorú je povinný zaplatiť Európskej únii v zmysle článku II.30 podmienok FP6, a prípadne vystaviť v súvislosti s touto náhradou povolenia na vymáhanie pohľadávok.

43      Zamestnanci Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) vypočuli 4. februára 2011 programového riaditeľa v súvislosti so zavedením projektov, ktoré boli predmetom dotknutých zmlúv a v súvislosti s jeho účasťou na nich.

44      Komisia oznámila žalobcovi v liste z 21. marca 2011, že neoprávnene vyplatené sumy sú tieto:

	Projekty			Oprávnený náklad/financovanie podľa správy o audite		Neoprávnene vyplatená suma
FP6	027020	Access‑e‑Gov		0,00 €		‑ 157 438,73 €
FP6	035242	eABILITIES		0,00 €		‑ 95 201,60 €
FP6	045563	Enable		0,00 €		‑ 81 456,96 €
FP6	511298	Ask‑It		0,00 €		‑ 164 988,82 €
FP6	034778	EU4ALL		0,00 €		‑ 125 580,45 €
FP6	045056	Emerge		0,00 €		‑ 187 248,39 €
ETEN	029255	Navigabile		0,00 €		‑ 62 129,50 €
ETEN	517506	Euridice		0,00 €		‑ 55 750 €
CIP	224988	T‑Seniority		0,00 €		‑ 43 966 €
							‑ 643 782,81 €

45      Komisia tiež žalobcu informovala, že ak sa v tejto súvislosti nevyjadrí do 15 dní od doručenia uvedeného listu, budú jej útvary pokračovať v postupe vymáhania sumy 643 782,81 eura a žalobca dostane v súvislosti s jednotlivými projektmi oznámenia o dlhu s pokynmi na vrátenie platby Komisii v stanovenej lehote. Táto inštitúcia ďalej žalobcu upozornila, že ak platbu nevráti v lehote stanovenej v oznámení o dlhu, suma, ktorú má vrátiť, sa zvýši o úrokovú sadzbu spresnenú v uvedenom oznámení. Doplnila tiež, že ak celková suma, podľa okolností vrátane úrokov nebude vrátená, bude buď predmetom exekúcie alebo započítania s prípadne dlžnými sumami. Napokon uviedla, že príslušný útvar okrem oznámenia o dlhu vypočíta aj výšku náhrady škody, ktorú je žalobca povinný zaplatiť v zmysle článku II.30 podmienok FP6.

46      V liste z 1. apríla 2011 Komisia žalobcovi zaslala „tabuľku opráv“, v ktorej boli uvedené sumy neoprávnene vyplatené žalobcovi. Z uvedenej tabuľky vyplynulo, že celková suma, ktorú mal žalobca vrátiť, dosahovala 999 366,40 eura, a nie 643 782,81 eura.

47      Listom zo 4. apríla 2011 Komisia žalobcovi oznámila, že z výsledkov auditu vyplynulo, že sa dopustil nepravdivých vyhlásení a nezrovnalostí v zmysle článku II.1.11 podmienok FP6, článku II.1.32 podmienok eTEN a článku II.1 podmienok CIP. Komisia tiež v liste žalobcovi spresnila, že podľa nej porušil ustanovenia dotknutých zmlúv týkajúce sa oprávnenosti výdavkov, a že dôsledkom týchto porušení, rovnako ako nepravdivých vyhlásení bolo získanie neoprávneného príspevku Únie. Preto žalobcu upovedomila o svojom rozhodnutí ukončiť na základe článku II.16.2 podmienok FP6 od doručenia tohto listu jeho účasť na zmluvách Ask‑It, EU4ALL, Emerge a Enable. Požiadala tiež žalobcu, aby jej v súlade s článkom II.7 podmienok FP6 do 30 dní od doručenia tohto listu odovzdal všetky správy a podkladové dokumenty v rámci zmluvy Enable týkajúce sa prác uskutočnených do uvedeného dátumu. Komisia tiež upriamila pozornosť žalobcu na to, že vzhľadom na konečné výsledky auditu je nepravdepodobné, že výdavky, ktoré vynaložil v obdobiach nepokrytých auditom, budú považované za oprávnené.

48      Komisia vystavila 29. apríla 2011 deväť oznámení o dlhu uvádzajúcich sumu, ktorú bolo potrebné v súvislosti s každou dotknutou zmluvou vrátiť, pričom celkovo išlo o sumu 999 213,45 eura. Tieto oznámenia o dlhu stanovili lehotu 45 dní, ktorá mala uplynúť 14. júna 2011, a v rámci ktorej bol žalobca povinný uvedené sumy vrátiť, pričom po uplynutí uvedenej lehoty sa predmetné sumy mali navýšiť o úroky z omeškania stanovené v dotknutých zmluvách v sadzbe Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.

49      Komisia v rovnaký deň žalobcu listom informovala, že celková výška náhrady škody vyplývajúca zo zmlúv uzavretých v rámci FP6 dosahuje 70 471,47 eura. Rovnako uviedla, že suma získaná na základe vzorca v článku II.30 všeobecných podmienok týchto zmlúv sa v záujme zohľadnenia požiadaviek proporcionality znížila na 10 % zo sumy subvencie vyplatenej pred auditom.

50      V tejto súvislosti Komisia pripojila túto tabuľku:

Projekt			Zaplatené obdobie auditu	Financie požadované pred auditom	Časť financií nad hranicou oprávnených nákladov: %	Hranica výšky náhrady škody
027020	Access‑e‑Gov		1 až 3	157 438,84 €	100 %	15 743,87 €
035242	eABILITIES		1 až 2	95 287,40 €	100 %	9 520,16 € *
045563	Enable		1 až 2	59 732,95 €	100 %	5 973,30 €
511298	Ask‑It		1 až 3	171 434,65 €	100 %	16 498,88 € *
034778	EU4ALL		1 až 2	115 044,16 €	100 %	11 504.42 €
045056	Emerge		1 až 2	112 308,44 €	100 %	11 230,84 €
								70 471,47 €

¹      Suma je obmedzená na 10 % z finančného príspevku vyplateného finančným koordinátorom projektov (95 201,60 eura za eABILITIES a 164 988,02 eura za Ask‑It)

51      Komisia v rovnakom liste uviedla, že ak sa žalobca do 30 dní od doručenia tohto listu nevyjadrí, vystaví Komisia oznámenie o dlhu vo výške 70 471,47 eura podľa článku II.31 podmienok FP6. Okrem toho spresnila, že ak sa dlžná suma nevráti v lehote stanovenej v oznámení o dlhu, zvýši ju o úroky z omeškania v sadzbe spresnenej v uvedenom oznámení.

52      Dňa 20. júna 2011 Komisia vystavila šesť oznámení o dlhu týkajúcich sa zmlúv uzavretých medzi Spoločenstvom a žalobcom v súvislosti s projektmi Access‑eGOV, eABILITIES, Ask‑It, EU4ALL, Emerge a Enable, pričom celková výška súm, ktoré bol žalobca v zmysle paušálnej náhrady podľa článku II.30 podmienok FP6 povinný zaplatiť, dosahovala 70 471,47 eura. Lehota, ktorú Komisia stanovila na zaplatenie uvedených súm mala uplynúť 4. augusta 2011.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

53      Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. januára 2011 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

54      Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 13. mája 2011 Komisia predložila vyjadrenie k žalobe, ktoré obsahovalo protinávrh.

55      Podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu predložil žalobca 17. augusta 2011 repliku a Komisia 14. novembra 2011 dupliku.

56      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        určil, že žalobca neporušil článok II.16.2 podmienok FP6, článok Π.7.3 (závažná finančná nezrovnalosť) a článok II.7.4 (nepravdivé vyhlásenia) podmienok eTEN a článok II.10.3 (porušenie zmluvy a nepredloženie informácií) podmienok CIP,

–        určil, že Komisia spochybnením oprávnenosti výdavkov žalobcu porušila dotknuté zmluvy,

–        určil, že výdavky vo výške 932 362,44 eura, ktoré žalobca predložil Komisii v rámci zmlúv Access‑eGOV, eABILITIES, Ask‑it, EU4ALL, Emerge a Enable, ako aj Navigabile, Euridice a T‑seniority sú oprávnené, a že žalobca nie je povinný vrátiť sumy vyplatené Komisiou,

–        určil, že omeškanie spôsobené Komisiou pri posledných platbách subvencií určených na financovanie zmlúv EU4ALL, Ask‑it a Enable predstavuje porušenie jej zmluvných povinností,

–        určil, že Komisia je povinná uhradiť žalobcovi sumu 52 584,05 eura, zvýšenú o úroky odo dňa doručenia tejto žaloby, za výdavky, ktoré žalobca musel vynaložiť v rámci zmluvy EU4ALL,

–        určil, že Komisia je povinná uhradiť žalobcovi sumu 20 678,61 eura, zvýšenú o úroky odo dňa doručenia tejto žaloby, za výdavky, ktoré žalobca musel vynaložiť v rámci zmluvy Ask‑It,

–        určil, že Komisia je povinná uhradiť žalobcovi sumu 11 693,05 eura, zvýšenú o úroky odo dňa doručenia tejto žaloby za výdavky, ktoré žalobca musel vynaložiť v rámci zmluvy Enable,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

57      Žalobca sa vo svojej replike vzdal svojho štvrtého žalobného návrhu v súvislosti so zmluvou Enable, a tiež svojho siedmeho žalobného návrhu. Žalobca okrem toho navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        v prvom rade odmietol protinávrh Komisie ako neprípustný,

–        subsidiárne odmietol protinávrh Komisie ako nedôvodný.

58      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        na základe jej protinávrhu zaviazal žalobcu, aby Komisii uhradil jednak sumy uvedené v oznámeniach o dlhu v celkovej výške 999 213,45 eura zvýšenej o úroky od 15. júna 2011 v sadzbe ECB navýšenej o 3,5 percentuálneho bodu, pričom ide o sumy zodpovedajúce vráteniu finančných príspevkov vyplatených žalobcovi, a jednak sumu 70 471,47 eura zodpovedajúcu náhrade škody v zmysle zmlúv FP6 a zvýšenú o úroky vo vyššie uvedenej sadzbe plynúce odo dňa bezvýsledného uplynutia lehoty na platbu určenej v relevantnom oznámení o dlhu,

–        zamietol žalobu žalobcu,

–        zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

59      Komisia vo svojej duplike spresnila, že suma 70 471,47 eura zodpovedajúca náhrade škody v zmysle zmlúv FP6 sa má od 5. augusta 2011 zvýšiť v sadzbe ECB navýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.

60      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval žalobcu, aby predložil niektoré dokumenty a odpovedal písomne na otázky. Žalobca tejto výzve vyhovel v stanovenej lehote.

61      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 4. júla 2013.

 Právny stav

62      Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa článku 272 ZFEÚ má Súdny dvor právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej Úniou alebo v jej mene. Podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ je Všeobecný súd príslušný prejednávať v prvom stupni žaloby uvedené v článku 272 ZFEÚ a rozhodovať o nich.

63      V prejednávanej veci je podľa článku 13 zmlúv FP6, článku 5 ods. 2 zmlúv eTEN, ako aj článku 10 tretieho pododseku zmluvy CIP Všeobecný súd príslušný rozhodovať vo všetkých sporoch medzi Spoločenstvom a zmluvnými partnermi v súvislosti s platnosťou, výkladom a uplatnením uvedených zmlúv.

A –  O rozsahu sporu

64      Je potrebné spresniť, že spor medzi účastníkmi konania sa týka dvoch rozdielnych aspektov ich zmluvných vzťahov.

65      V prvom rade sa účastníci konania rozchádzajú v otázke oprávnenosti výdavkov, ktoré žalobca predložil Komisii v rámci dotknutých zmlúv, ako aj v otázke následnej povinnosti vrátiť všetky sumy vyplatené žalobcovi na základe uvedených nákladov a zaplatiť paušálnu náhradu.

66      Vo svojom treťom žalobnom návrhu totiž žalobca v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd určil, že náklady, ktoré žalobca predložil Komisii v rámci dotknutých zmlúv sú oprávnené, a preto nie je povinný Komisii vrátiť sumy, ktoré mu v rámci uvedených zmlúv vyplatila.

67      Tiež je potrebné poukázať na to, že vo svojej replike žalobca navrhol odmietnuť protinávrhy Komisie, v ktorých ho táto inštitúcia navrhuje zaviazať na zaplatenie súm uvedených v oznámeniach o dlhu z 29. apríla a 20. júna 2011 a zvýšených o úroky uvedené v týchto oznámeniach.

68      V druhom rade sa účastníci konania rozchádzajú v otázke povinnosti Komisie realizovať posledné platby stanovené v rámci zmlúv EU4ALL a Ask‑It.

69      Vo svojom piatom a šiestom žalobnom návrhu totiž žalobca navrhuje Všeobecnému súdu, aby určil, že Komisia je mu povinná z titulu nákladov predložených v rámci zmluvy EU4ALL zaplatiť sumu 52 584,05 eura, zvýšenú o úroky, ako aj sumu 20 678,61 eura z titulu nákladov predložených v rámci zmluvy Ask‑It rovnako zvýšenú o úroky, čo Komisia odmieta a navrhuje Všeobecnému súdu, aby žalobu žalobcu zamietol.

70      Okrem toho žalobca vo svojom prvom a druhom žalobnom návrhu v podstate navrhuje Všeobecnému súdu, aby určil, že v rozpore s výhradami Komisie neporušil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z článku II.16.2 podmienok FP6, z článku II.7.3 a II.7.4 podmienok eTEN, ako aj z článku II.10.3 podmienok CIP, a že Komisia spochybnením oprávnenosti jeho výdavkov porušila svoje zmluvné povinnosti.

71      Vo svojom treťom žalobnom návrhu žalobca navrhuje Všeobecnému súdu, aby určil, že omeškanie spôsobené Komisiou pri posledných platbách subvencie určenej na financovanie zmlúv EU4ALL a Ask‑it predstavuje porušenie jej zmluvných povinností.

72      Je však potrebné uviesť, že takéto návrhy nie sú samé osobe žalobnými návrhmi, ale v skutočnosti sa vzťahujú na tvrdenia žalobcu, ktoré boli prednesené na podporu žaloby a budú preskúmané v rámci úvah týkajúcich sa tretieho, piateho a šiesteho žalobného návrhu.

B –  O práve, ktoré sa uplatňuje na spor

73      Ak sa konanie na Všeobecnom súde začalo na základe arbitrážnej doložky v zmysle článku 272 ZFEÚ, musí tento súd spor rozhodnúť podľa hmotného práva, ktoré sa uplatňuje na zmluvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. decembra 1986, Komisia/Zoubek, 426/85, Zb. s. 4057, bod 4), teda v tomto prípade podľa belgického práva, ktoré sa vzťahuje na dotknuté zmluvy podľa článku 12 zmlúv FP6, článku 5 ods. 1 zmlúv eTEN a článku 10 tretieho pododseku zmluvy CIP.

74      V tejto súvislosti je potrebné spresniť pravidlá výkonu zmlúv podľa belgického práva.

75      Článok 1134 belgického občianskeho zákonníka stanovuje, že „dohody uzavreté v súlade s právnymi predpismi sú pre tých, ktorí ich uzavreli, zákonom“ (prvý pododsek) a „možno ich vypovedať len na základe ich vzájomného súhlasu alebo z dôvodov, ktoré dovoľuje zákon“ (druhý pododsek).

76      Článok 1134 tretí pododsek stanovuje, že dohody sa majú vykonávať v dobrej viere. Článok 1135 rovnakého občianskeho zákonníka uvádza, že „dohody zaväzujú nielen k tomu, čo je v nich výslovne vyjadrené, ale aj k tomu, čo so záväzkom v zmysle jeho povahy spája spravodlivosť, obyčaj alebo zákon“ a vyjadruje teda zásadu dobrej viery pri plnení zmlúv.

77      V prípade, že v súvislosti s výkonom zmluvy vznikne spor, povinnosť dôkazného bremena sa riadi ustanoveniami článku 1315 belgického občianskeho zákonníka, podľa ktorého:

„Osoba, ktorá sa dožaduje splnenia povinnosti, ju musí dokázať.

Naopak osoba, ktorá sa považuje za oslobodenú od povinnosti, musí dokázať zaplatenie alebo inú skutočnosť, z ktorej zánik jej povinnosti vyplýva.“

78      Okrem toho v súlade so všeobecne prijímanou právnou zásadou, podľa ktorej všetky súdy uplatňujú svoje vlastné procesné pravidlá, sa príslušnosť súdu, rovnako ako prípustnosť návrhov posudzujú výhradne na základe práva Únie, bez ohľadu na to, či ich predniesol žalobca alebo žalovaný (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Komisia/Zoubek, už citovaný v bode 73 vyššie, bod 10, a z 8. apríla 1992, Komisia/Feilhauer, C‑209/90, Zb. s. I‑2613, bod 13).

79      Preskúmať jednotlivé žalobné návrhy žalobcu a protinávrhy Komisie je potrebné práve z hľadiska týchto úvah.

C –  O treťom žalobnom návrhu žalobcu

80      Na podporu svojho tretieho žalobného návrhu žalobca tvrdí, že Komisia nemala odmietnuť oprávnenosť všetkých jeho nákladov, o ktorých vrátenie ho požiadala.

81      Na podporu odôvodnenosti tohto tvrdenia žalobca uvádza dve skupiny tvrdení. Prvá sa týka zistení Komisie v záverečnej správe z auditu, na základe ktorých dospela k záveru o neoprávnenosti nákladov predložených v rámci dotknutých zmlúv. Druhá skupina sa týka kvality a podmienok uskutočnenia auditu.

1.     O zisteniach v správe z auditu, ktoré odôvodnili záver o neoprávnenosti nákladov

82      Žalobca uvádza viacero tvrdení týkajúcich sa zistení v správe z auditu, na základe ktorých Komisia dospela k záveru o porušení dotknutých zmlúv, a teda k neoprávnenosti všetkých výdavkov predložených v rámci uvedených zmlúv a k povinnosti žalobcu vrátiť sumy, ktoré mu boli neoprávnene vyplatené.

83      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v zmysle zásad uvedených v bodoch 73 až 77 vyššie vyplýva jednak z článku II.19 podmienok FP6, z článku II.16 podmienok eTEN a z článku II.20 podmienok CIP, a jednak z článku 1315 belgického občianskeho zákonníka, ktorý sa uplatňuje na prejednávanú vec, že náklady požadované žalobcom mu možno preplatiť len pod podmienkou, že odôvodnil ich existenciu, ich spojitosť s dotknutými zmluvami a dodržanie ostatných kritérií odôvodnenosti vyplývajúcich z uvedených zmlúv (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. mája 2001, Toditec/Komisia, T‑68/99, Zb. s. II‑1443, body 94 a 95). Ak sú takéto odôvodnenia predložené, je úlohou Komisie, aby preukázala, že majú byť zamietnuté.

a)     O vedení účtovných kníh žalobcu

84      Žalobca v podstate tvrdí, že jeho účtovné knihy boli dôveryhodné, že boli vedené v súlade s gréckou právnou úpravou uplatniteľnou v prejednávanej veci, a že umožňovali pristúpiť k odsúhlasovaniu uvedenému v článku II.19 ods. 1 písm. d) podmienok FP6, článku II.20 ods. 1 a článku II.23 podmienok CIP, a napokon v článku II.16 podmienok e‑TEN, medzi deklarovanými výdavkami a príjmami získanými v rámci dotknutých zmlúv na jednej strane a všeobecnou činnosťou žalobcu na strane druhej.

85      V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým poukázať na to, že pokiaľ ide o nezrovnalosti konštatované v účtovných knihách žalobcu, zo správy z auditu vyplýva, že žalobca po výzve kontrolórov zistil vo svojich účtovných knihách viacero chýb, najmä to, že neboli zaznamenané dve platby vo výške 63 000 eur a 11 000 eur získané v uvedenom poradí v rámci projektu Access‑eGOV a iného projektu, ktorého sa audit netýkal.

86      Zo správy o audite tiež vyplýva, že po tom, ako kontrolóri žalobcu opäť vyzvali, aby im predložil ročnú účtovnú súvahu v súvislosti so všetkými kontrolovanými rokmi, žalobca pripomenul, že právna úprava nevyžaduje, aby takéto dokumenty vypracovával, uviedol však, že po krátkom overení v každom prípade budú k dispozícii. Toto overenie odhalilo v účtovných knihách chyby v súvislosti so zápisom istých výdavkov. Žalobca bol preto požiadaný, aby predložil novú verziu účtovných kníh. Kontrolóri napriek opravám v účtovných knihách zistili, že predložené súvahy neumožňovali odsúhlasovanie deklarovaných nákladov a platieb vyplatených v rámci dotknutých zmlúv a príjmov, ako aj výdavkov zapísaných v účtovných knihách žalobcu. Odsúhlasovanie medzi koncoročnými výpismi z účtu žalobcu a ročnými účtovnými súvahami predloženými kontrolórom tiež viedlo k odhaleniu významných rozdielom medzi týmito dokumentmi. Žalobca viacero týždňov po overovaní na mieste tiež predložil niekoľko nových účtovných odsúhlasení s cieľom preukázať, že účtovné knihy neobsahovali vecné chyby, a stále mohli byť použité ako dôveryhodný základ, na ktorom mohli kontrolóri vypracovať svoje stanovisko k oprávnenosti výdavkov. Zo správy z auditu tiež vyplýva, že podľa kontrolórov boli všetky uvedené chyby spôsobené do veľkej miery používaním rozdielnych účtovných zásad v priebehu uplynulých rokov. Niektoré príjmy a výdavky tak boli zaznamenané v čase vystavenia faktúry, kým iné v čase platby.

87      Správa z auditu okrem iného obsahuje aj tabuľku, z ktorej vyplýva, že rozdiel medzi príjmami, ktoré boli v účtovných knihách žalobcu zapísané pôvodne, a upravenými príjmami dosahoval v roku 2005 ‑20 936,04 eura, v roku 2006 +74 060,08 eura, v roku 2007 ‑300 eur a v roku 2008 ‑8 034,90 eura. Pokiaľ ide o výdavky, rozdiel dosahoval v roku 2004 ‑750,63 eura, v roku 2006 ‑175,70 eura a v roku 2007 ‑490,74 eura.

88      Rozdiel v príjmoch zistený za rok 2006 podľa správy z auditu vyplýval zo skutočnosti, že do účtovných kníh žalobcu neboli zapísané dve platby Komisie: prvá vo výške 63 000 eur sa týkala projektu Access‑eGOV a druhá vo výške 11 000 eur sa týkala iného projektu.

89      V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca nespochybňuje existenciu rozdielov, ktoré zistili kontrolóri, medzi výškou výdavkov a príjmov za roky 2004 až 2008, tak ako sú uvedené v účtovných knihách pôvodne predložených kontrolórom, a výškou výdavkov a príjmov upravených po tom, ako kontrolóri Komisie zistili na konci kontroly nezrovnalosti.

90      Aby bolo možné posúdiť, či tieto rozdiely môžu spochybniť oprávnenosť výdavkov predložených žalobcom v rámci dotknutých zmlúv, je potrebné pripomenúť, že podľa článku II.19 ods. 1 písm. d) podmienok FP6 oprávnené náklady vynaložené na uskutočnenie projektu „musia byť zapísané v účtovníctve zmluvnej strany, ktorá ich vynaložila [a] účtovné metódy používané na zaznamenávanie nákladov a príjmov musia byť v súlade s účtovnými pravidlami používanými v štáte, v ktorom má zmluvný partner svoje sídlo, a musia umožniť odsúhlasovanie vynaložených nákladov a príjmov prijatých pri realizácii projektu na jednej strane a aj všeobecného stavu účtov týkajúcich sa globálnej obchodnej činnosti zmluvného partnera na strane druhej“.

91      Podľa článku II.16 podmienok eTEN :

„Oprávnené náklady sa preplatia, ak ich účastník odôvodní. Účastník je preto povinný pravidelne a v súlade s bežnými účtovnými zvyklosťami štátu, v ktorom má sídlo, uchovať účtovníctvo týkajúce sa projektu a príslušnú dokumentáciu, aby mohol podrobne podložiť a odôvodniť náklady a časy uvedené v jeho účtovných dokladoch. Dokumentácia musí byť presná, úplná a funkčná.“

92      Článok II.20 podmienok CIP stanovuje, že oprávnené náklady musia byť „identifikovateľné a overiteľné, musia byť zapísané v účtovníctve príjemcu a stanovené v súlade s účtovnými pravidlami používanými v štáte, v ktorom má príjemca svoje sídlo, a tiež v súlade s metódami výpočtu zvyčajných nákladov príjemcu; vnútorné účtovné a audítorské postupy príjemcu musia umožniť priame prepojenie medzi nákladmi a faktúrami, ktoré boli v súvislosti s projektom deklarované, na jednej strane a finančnými dokumentmi a zodpovedajúcimi prílohami na druhej strane“.

93      Článok II.23 podmienok CIP okrem iného stanovuje:

„Oprávnené náklady sa preplatia, ak ich príjemca odôvodní. Na tento účel je účastník povinný pravidelne a v súlade s bežnými účtovnými zvyklosťami štátu, v ktorom má sídlo, uchovať účtovníctvo týkajúce sa projektu a príslušnú dokumentáciu, aby mohol podrobne podložiť a odôvodniť náklady a časy uvedené v účtovných dokladoch. Uvedené účtovníctvo musí byť uchované aspoň počas piatich rokov od poslednej platby. Pracovný čas spadajúci do zmluvy o financovaní musí byť zaznamenávaný počas celého trvania projektu a počas maximálneho obdobia dvoch mesiacov od ukončenia projektu; uvedený čas musí potvrdiť osoba zodpovedná za prácu a určená účastníkom podľa článku II.3.b alebo finančným riaditeľom, ktorého účastník riadne poveril. Dokumentácia musí byť presná, úplná a funkčná.“

94      Z týchto ustanovení vyplýva, že aby sa mohol náklad vynaložený žalobcom v rámci dotknutých zmlúv považovať za oprávnený, musí byť najmä zapísaný v účtovníctve žalobcu vedenom v súlade s právnou úpravou štátu, v ktorom má sídlo, teda Helénskej republiky. Okrem toho účtovníctvo žalobcu musí v rámci zmlúv FP6 dovoliť odsúhlasovanie, ktoré umožní priame porovnanie vynaložených nákladov a príjmov prijatých na vykonanie projektu na jednej strane a všeobecného stavu účtov týkajúcich sa globálnej činnosti žalobcu na strane druhej a v prípade zmlúv eTEN a CIP priame porovnanie týchto nákladov a finančných vyhlásení predložených Komisii.

95      Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či žalobca v prejednávanej veci porušil ustanovenia gréckeho práva uplatniteľné na uchovávanie účtovných kníh, je potrebné uviesť, že na strane 19 záverečnej správy z auditu z 22. októbra 2010 kontrolóri poukazujú len na porušenie článku 17 ods. 1 Proedriko diatagma yp’arithmon 186 – kodikas vivlion kai stihion (Zákonník o knihách a registroch Helénskej republiky) (ďalej len „CLR“). Písomnosti Komisie však okrem toho uvádzajú jej tvrdenie, podľa ktorého účty žalobcu musia byť podľa článku 30 ods. 4 CLR považované za neúplné a vyplýva z nich nevyhnutnosť pristúpiť k mimoúčtovnému zisteniu výsledkov žalobcu uvedenému v článku 32 ods. 1 a 2 Nomos yp’arithmon 2238 – Kyrosi tou kodika forologias isodimatos (Zákonník Helénskej republiky o dani z príjmov) (ďalej len „CIR“), ako aj k zaplateniu dodatočnej dane v súlade s článkom 86 CIR.

96      V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že účastníci konania sa zhodujú na tom, že žalobca spadá do druhej kategórie účtovných kníh v zmysle článku 6 CLR, podľa ktorého:

„1. Aby mohol hospodársky subjekt spadajúci do druhej kategórie vykonávať svoju pracovnú činnosť, musí zriadiť knihu príjmov a výdavkov, v ktorej v osobitných stĺpcoch účtovne zaznamenáva:

a)      typ potvrdenia, jeho poradové číslo a dátum vystavenia alebo prijatia…

b)      hrubé príjmy z predaja tovaru…, z poskytovania služieb a iných operácií,

c)      výdavky za akýkoľvek nákup tovaru…, výdavky týkajúce sa prijatých služieb, všeobecné poplatky a iné operácie…

2. Suma každej operácie v zmysle predchádzajúcom odseku je podrobne uvedená v osobitných stĺpcoch vedenej knihy alebo v zoznamoch, podľa požiadaviek dane z príjmov a DPH. Toto podrobné uvedenie možno uskutočniť najneskôr do uplynutia lehoty na predloženie daňového priznania… “

97      Žalobca nespochybňuje, že článok 17 ods. 1 CLR nazvaný „Lehota na aktualizáciu účtovných kníh“ stanovuje, že „aktualizácia účtovných kníh… druhej kategórie sa uskutoční do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po vystavení alebo prijatí potvrdenia“.

98      Okrem toho sa účastníci konania zhodujú na tom, že článok 30 CLR nazvaný „Platnosť a dôkazná sila kníh a registrov“ stanovuje:

„1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nasledujúcich odsekov tohto článku, zistenie nezrovnalostí alebo opomenutí v knihách a registroch spadajúcich do pôsobnosti tohto zákonníka neovplyvňuje ich platnosť a dôveryhodnosť a vedúci príslušného daňového úradu musí pri stanovení daňovej povinnosti hospodárskych subjektov uznať údaje, ktoré z nich vyplývajú. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné predpisy stanovujúce opak, sa za uvedené nezrovnalosti alebo opomenutia ukladajú len finančné a administratívne sankcie, ktoré sú primerané ich typu a rozsahu, podľa výšky súm uvedených v účtovných knihách.

2. Knihy a registre sú považované za neúplné alebo nepresné a podľa okolností vyžadujú mimoúčtovné zistenie zdaniteľného základu len v prípadoch stanovených v odsekoch 3, 4, 6 a 7 nižšie.

3. Knihy a registre druhej a tretej kategórie sa považujú za nedostatočné, ak sú splnené všetky podmienky uvedené nižšie alebo niektorá z nich: dlžník… b) vedie, vydáva alebo uchováva knihy a registre upravené týmto zákonníkom v rozpore s jeho ustanoveniami.

…

Konanie, nezrovnalosti alebo opomenutia uvedené v tomto odseku možno považovať za nedostatky len v prípade, že nie sú spôsobené ospravedlniteľnou chybou alebo nedbanlivosťou, alebo ak objektívne znemožňujú účtovnú kontrolu daňových povinností, a nie ju len komplikujú.

Prípady týkajúce sa nedostatkov zistených v uchovávaných knihách a registroch, ako aj skutočnosť, že nie je možné reprodukovať obsah optického disku, na ktorý odkazuje skladová kniha, nie sú objektívnym znemožnením kontroly v prípade, že relevantné informácie možno získať zo zoznamov alebo elektromagnetických nosičov alebo z iných podrobných údajov poskytnutých daňovému kontrolórovi v lehote, ktorú stanoví, pod podmienkou, že tieto údaje budú jasné, aby bola možná účtovná kontrola a ich overenie prostredníctvom kníh a registrov.

Nedostatočnosť sa musí týkať nemožnosti uskutočniť osobitné účtovné kontroly v súvislosti s vyššími sumami, ako sú sumy uvedené v knihách a registroch, pričom uvedená nedostatočnosť musí byť odôvodnená.

4. Knihy a registre druhej a tretej kategórie sa považujú za nepresné, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky alebo niektorá z nich:

a)      dlžník neúčtuje príjmy alebo výdavky vo svojich knihách alebo ich účtuje nepresne alebo účtuje výdavky, ktoré sa neuskutočnili alebo v súvislosti s nimi nebol vydaný nijaký daňový dokument…

Aby sa mohlo pristúpiť k mimoúčtovnému zisteniu výsledkov musí mať konanie alebo opomenutie uvedené v tomto odseku veľký rozsah a výrazný vplyv na výsledky alebo objektívne znemožňovať účtovnú kontrolu daňových povinností, pričom ustanovenia dvoch posledných pododsekov odseku 3 tohto článku sa analogicky uplatňujú na akty alebo opomenutia uvedené v písm. f) a i) tohto odseku.

… Za nedostatočné alebo nepresné sa nepovažuje: a) účtovanie príjmu alebo výdavku do iného účtovného obdobia, ako do ktorého patria…“

99      Z týchto ustanovení vyplýva, že knihy a registre druhej kategórie účtovných kníh v zmysle článku 6 CLR možno za istých okolností považovať za nedostatočné alebo nepresné a ich platnosť a dôkazná sila tak môže byť spochybnená.

100    Knihy a registre druhej kategórie účtovných kníh v zmysle článku 6 CLR sa považujú za nedostatočné, najmä ak dlžník uvedené knihy a registre uchováva spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanoveniami CLR, a ak tieto nezrovnalosti a opomenutia nie sú spôsobené ospravedlniteľnou chybou alebo nedbanlivosťou, a ak objektívne znemožňujú účtovnú kontrolu daňových povinností, a nie ju len komplikujú. Účtovná kontrola nie je objektívne znemožnená nedostatkami v knihách a registroch v prípade, že relevantné informácie možno získať zo zoznamov alebo elektromagnetických nosičov alebo z iných podrobných údajov poskytnutých daňovému kontrolórovi v lehote, ktorú stanoví, pod podmienkou, že tieto údaje sú jasné.

101    Knihy a registre druhej kategórie účtovných kníh v zmysle článku 6 CLR sa považujú za nepresné, najmä ak dlžník neúčtuje príjmy alebo výdavky vo svojich knihách alebo ich účtuje nepresne alebo účtuje výdavky, ktoré sa neuskutočnili alebo v súvislosti s nimi nebol vydaný nijaký daňový dokument. Aby sa mohlo pristúpiť k mimoúčtovnému zisteniu výsledkov dlžníka, musí mať toto konanie alebo opomenutie veľký rozsah a výrazný vplyv na výsledky alebo objektívne znemožňovať účtovnú kontrolu daňových povinností.

102    Okrem toho za nedostatok alebo nepresnosť sa nepovažuje účtovanie príjmu alebo výdavku do iného účtovného obdobia, ako do ktorého patria.

103    Komisia vo svojich písomnostiach tvrdí, že chyby, ktoré zistili kontrolóri v účtoch žalobcu, sú nepresnosťami v zmysle článku 30 ods. 4 CRL.

104    Okrem toho Všeobecný súd poukazuje na to, že účastníci konania si vo svojich písomnostiach vo veľkej miere vymieňali názory na otázku uplatnenia ustanovení CIR v prejednávanej veci, pričom podstatou tejto výmeny názorov bola otázka, či sa na žalobcu môže uplatňovať mimoúčtovné zistenie zdaniteľného základu stanovené v článku 32 CIR. Zo samotného znenia článku 30 ods. 2 CLR pritom vyplýva, že neúplnosť alebo nepresnosť kníh a registrov možno konštatovať nezávisle od sankcie v podobe mimoúčtovného zistenia zdaniteľného základu, ktorá z uvedenej neúplnosti alebo nepresnosti „podľa okolností“ môže vyplývať. Pokiaľ ide o označenie účtov žalobcu ako nepresných, je otázka, či žalobca podlieha ustanoveniami CIR za týchto podmienok v prejednávanej veci nepodstatná.

105    Je preto potrebné preskúmať len to, či chyby zistené kontrolórmi v účtovných knihách žalobcu spôsobili v prejednávanej veci nepresnosť uvedených kníh v zmysle článku 30 ods. 4 CLR.

106    V tejto súvislosti zo správy o audite vyplýva, že významná časť chýb zistených pri kontrole bola spôsobená tým, že niektoré výdavky a niektoré príjmy boli zaznamenané v čase vystavenia alebo prijatia potvrdenia, kým iné boli zaznamenané v čase platby zo strany žalobcu alebo určenej žalobcovi.

107    Podľa žalobcu je alternatívne použitie týchto metód zápisu v súlade s gréckym právom a jeho dôsledkom je účtovanie niektorých príjmov a niektorých výdavkov do účtovných období, do ktorých nepatria. Podľa článku 30 ods. 4 CLR však takéto chyby nie sú nepresnosťami.

108    Je však potrebné poukázať na to, že žalobca nespochybňuje skutočnosť, že chyby zistené v súvislosti s výškou príjmov za rok 2006 boli spôsobené len tým, že jednoducho neboli zapísané, a nie tým, že by boli zapísané v nesprávny čas. Je pritom potrebné pripomenúť, že nezapísanie príjmu predstavuje podľa znenia článku 30 ods. 4 nepresnosť.

109    Z toho vyplýva, že podľa znenia článku 30 ods. 1 a 4 CLR Komisia môže spochybniť platnosť a dôkaznú silu účtov žalobcu za rok 2006.

110    Okrem toho je tiež potrebné uviesť, že žalobca výslovne nespochybňuje zistenie kontrolórov v správe o audite, podľa ktorého skutočnosť, že žalobca aktualizoval svoje účtovné knihy až po tom, ako kontrolóri odhalili, že niektoré výdavky a príjmy neboli zapísané, teda v priebehu týždňa, v ktorom sa uskutočnila kontrola na mieste, predstavuje porušenie článku 17 ods. 1 CLR, podľa ktorého bol žalobca povinný svoje účtovné knihy aktualizovať do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po vystavení alebo prijatí príslušného potvrdenia.

111    V tejto súvislosti sa žalobca obmedzuje na tvrdenie, že obežník s výkladom uvedeného ustanovenia stanovuje, že „ak v priebehu účtovného obdobia hospodársky subjekt získa dokumenty týkajúce sa nákupu tovaru (faktúry) pred tým, ako je mu uvedený tovar doručený, v knihách, ktoré vedie, sa nevykoná nijaký zápis a uvedené prvky budú účtované až v čase doručenia tovaru“, pričom však nevysvetlil, ako to vysvetľuje skutočnosť, že vo svojich účtoch nezaznamenal platby, ktoré v stanovenej lehote realizovala Komisia.

112    Z toho vyplýva, že účty žalobcu prinajmenšom za rok 2006 nie sú v súlade s gréckou právnou úpravou, ktorá sa na ne vzťahuje.

113    Tento záver nemožno spochybniť článkom 5 ods. 5 Nomos yp’arithmon 2523 – Diikitikes kai pinikes kyrosis sti forologiki nomothesia kai alles diataxeis (zákon č. 2523/97 o administratívnych sankciách a penále vyplývajúcich z daňových zákonov), na ktorý sa odvoláva žalobca, a ktorý stanovuje, že pokuta nebude za výnimočných okolností uložená, ak boli zistené nezrovnalosti alebo opomenutia predstavujúce porušenie formálnych náležitostí, pričom tieto porušenia neovplyvňujú platnosť kníh a registrov tak, že by spôsobovali ich nepresnosť a výrazne nesťažujú účtovné overovania, pod podmienkou, že uvedené porušenia boli spôsobené ospravedlniteľnou chybou alebo opomenutím, okrem prípadu, že možno preukázať, že akýkoľvek daňový kontrolór alebo akýkoľvek daňový orgán predtým vydal odporúčanie o správnom uplatňovaní ustanovení CLR. Chyby zistené v účtoch žalobcu, prinajmenšom za rok 2006 totiž patria práve medzi tie chyby, ktoré majú dosah na platnosť účtovníctva a spôsobujú tak ich nepresnosť.

114    Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či v prejednávanej veci bolo možné odsúhlasovanie, tak ako ho upravuje článok II.19 ods. 1 písm. d) podmienok FP6, článok II.20 ods. 1 a článok II.23 podmienok CIP, ako aj článok II.16 podmienok eTEN, medzi deklarovanými nákladmi a príjmami prijatými v rámci dotknutých zmlúv na jednej strane a všeobecnou činnosťou žalobcu na strane druhej, je potrebné pripomenúť, že účastníci konania nepredložili nijakú verziu účtovných kníh žalobcu, ktoré boli kontrolórom na začiatku predložené ani účtovné dokumenty, ktoré žalobca následne odovzdal kontrolórom pri kontrole a dokonca po jej ukončení.

115    Je však potrebné konštatovať, že takáto operácia si prinajmenšom vyžadovala, aby boli príjmy a výdavky týkajúce sa dotknutých zmlúv správne zaznamenané v účtoch žalobcu. Keďže však účtovné knihy pôvodne predložené kontrolórom obsahovali chyby, nedovoľovali pristúpiť k odsúhlasovaniu.

116    Všeobecný súd nepresvedčili ani tvrdenia žalobcu, že napriek chybám zistených v účtovných knihách nebolo objektívne nemožné pristúpiť k odsúhlasovaniu.

117    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že po prvé Komisia nespresnila neoficiálne účtovné údaje, pomocou ktorých sa pokúšala overiť dôveryhodnosť účtovníctva a po druhé, že použitie takýchto údajov je v rozpore so základnými zásadami účtovnej kontroly, je potrebné konštatovať, že týmto tvrdením obrátil dôkazné bremeno. Práve žalobca totiž musí preukázať, že napriek chybám zisteným v jeho účtovných knihách, je kontrola objektívne možná a uskutočniteľná na základe iných údajov. Žalobca preto Komisii nemôže vytýkať, že sa z dôvodu chýb zistených v účtovných knihách pokúsila kontrolu uskutočniť na základe neoficiálnych údajov.

118    Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je skutočnosť, že Komisia pri odôvodnení nemožnosti vykonať odsúhlasovanie vychádzala z úprav, ktoré boli na jej žiadosť v účtovníctve žalobcu vykonané, v rozpore so zásadou non concedit venire contra factum proprium, je nutné konštatovať, že je vecne nesprávne. Zo správy o audite, ako aj z písomností Komisie totiž vyplýva, že táto inštitúcia netvrdí, že uvedené úpravy znemožnili odsúhlasovanie, ale že toto odsúhlasovanie nebolo možné napriek týmto zmenám, ktorých cieľom bolo napraviť chyby zistené v účtovníctve žalobcu.

119    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že odsúhlasovanie bolo možné, lebo vo svojich účtovných knihách zaznamenal všetky deklarované výdavky a príjmy prijaté na základe dotknutých zmlúv a zároveň uchoval príslušné potvrdenia, je potrebné uviesť, že tomuto tvrdeniu priamo protirečí konštatovanie o nezapísaní príjmu vo výške 63 000 eur v rámci zmluvy Access‑eGOV, ktoré žalobca nespochybnil. Okrem toho je potrebné konštatovať, že prípadný predpoklad, že toto tvrdenie sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje len na iné príjmy a výdavky spadajúce do dotknutých zmlúv, žalobca nepodporil nijakým dôkazom.

120    Pokiaľ ide o ďalej tvrdenie žalobcu, že Komisia pripustila možnosť priameho porovnania medzi výdavkami a príjmami týkajúcimi sa projektov financovaných Úniou na jednej strane a všeobecnou účtovnou situáciou žalobcu na strane druhej, keďže vo svojom vyjadrení k žalobe konštatovala, že 84,14 % z celkových príjmov žalobcu za roky 2007 až 2009 vyplývalo z jeho platenej účasti na projektoch financovaných Úniou, a že 53,19 % týchto projektov spravovalo generálne riaditeľstvo Komisie (GR) „Informačná spoločnosť a médiá“, je potrebné uviesť, že obdobie auditu sa začalo v roku 2004, a že skutočnosť, že Komisia mohla v rámci všetkých príjmov žalobcu za roky 2007 až 2009 vypočítať časť, ktorú predstavovali projekty financované Úniou, nepreukazuje, že tak mohla v súlade s ustanoveniami dotknutých zmlúv pristúpiť k odsúhlasovaniu.

121    Pokiaľ ide napokon o tvrdenie žalobcu, že Komisii nakoniec odovzdal, ako sama pripustila, presné účtovné písomnosti spolu s príslušnými potvrdeniami, je potrebné poukázať jednak na to, že toto tvrdenie Komisia spochybňuje a tvrdí, že dotknuté písomnosti stále obsahovali chyby, a jednak na to, že žalobca uvedené písomnosti nepredložil, a preto nie je možné overiť, či odsúhlasovanie bolo na ich základe možné.

122    Z toho vyplýva, že žalobca nepreukázal, že napriek chybám zisteným v jeho účtovných knihách kontrolóri mohli priamo porovnať výdavky a príjmy týkajúce sa dotknutých zmlúv na jednej strane a jeho všeobecnú účtovnú situáciu na strane druhej.

123    Je preto nutné konštatovať, že žalobca tým, že svoje účtovné knihy uchovával spôsobom, ktorý nebol v súlade s platnou gréckou právnou úpravou, a ktorý Komisii neumožňoval pristúpiť k odsúhlasovaniu, nedodržal podmienky o vedení účtovných kníh stanovené v článku II.19 ods. 1 písm. d) podmienok FP6, v článku II.16 podmienok eTEN, ako aj v článku II.20 a v článku II.23 podmienok CIP.

b)     O úprave prezenčných listín zamestnancov

124    Žalobca v podstate tvrdí, že jeho systém uchovávania prezenčných listín je dôveryhodný. V tejto súvislosti tvrdí, že rukou vykonané opravy, ktoré zistila Komisia na prezenčných listinách, nie sú zmenami a posteriori vykonanými bez vedomia zamestnancov, ale vyplývajú z uplatnenia systému dvojitej kontroly vykonanej programovým riaditeľom, pričom sa týkajú len dátumov, a nie počtu odpracovaných hodín a vzťahujú sa len na 72 prezenčných listín, čo vylučuje možnosť vplyvu týchto úprav na skutočný časový rozsah vykonanej práce.

125    V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomína, že podľa článku 19 ods. 1 písm. a) podmienok FP6, článku II.13 ods. 1 podmienok eTEN a článku II.20 ods. 1 podmienok CIP musia byť oprávnené náklady vynaložené na uskutočnenie projektu. Podľa článku II.14 ods. 1 podmienok eTEN a článku II.21 ods. 2 podmienok CIP možno projektu pripísať len hodiny, ktoré osoba priamo pridelená k projektu skutočne odpracovala.

126    Žalobca nespochybňuje rukou vykonané úpravy na prezenčných listinách. Tvrdí však, po prvé, že sa upravilo len 72 z 1 600 listín a po druhé, že tieto úpravy vykonal programový riaditeľ v rámci systému dvojitej kontroly pracovného času, aby bol odrazom presného časového rozsahu poskytnutej práce. Okrem toho uvedené úpravy ovplyvnili len dátumy, a nie časový rozsah vykonanej práce.

127    Pokiaľ ide po prvé pomer prezenčných listín obsahujúcich úpravy, je potrebné konštatovať, že počet 72 prezenčných listín sa nemá porovnávať s celkovým počtom prezenčných listín, ktoré žalobca v rámci dotknutých zmlúv vyhotovil, ale s počtom listín skontrolovaných Komisiou, teda s počtom 770. Počet upravených prezenčných listín, ktorý sa má zohľadniť, teda predstavuje takmer 10 % z listín skontrolovaných Komisiou. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že je úlohou žalobcu, aby preukázal, že rukou vykonané úpravy neobsahuje nijaká iná prezenčná listina, pričom v prejednávanej veci tak neurobil, a len uviedol, že dotknuté listiny môže dať k dispozícii Všeobecnému súdu. Ak by aj žalobca preukázal, že nijaká ďalšia prezenčná listina neobsahuje rukou vykonanú úpravu, pomer upravených listín, dokonca aj vo vzťahu celkovému počtu prezenčných listín, postačuje na vyvolanie odôvodnenej pochybnosti o účinnosti systému žalobcu na zaznamenávanie pracovného času.

128    Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie, podľa ktorého sa úpravy týkali len dátumov výkonu práce a nemali vplyv na počet odpracovaných hodín, je potrebné ho zamietnuť. Stačí len nahliadnuť do mesačnej prezenčnej listiny programového riaditeľa za október 2004 v rámci projektu Ask‑It, uvedenej v prílohe B101 a je možné konštatovať, že úpravy sa netýkajú len dní, v ktoré boli hodiny odpracované, ale aj počtu týchto odpracovaných hodín. Možno preto dospieť k zisteniu, že celkový počet odpracovaných hodín, ktorý bol najprv 136, bol upravený tak, aby dosahoval hodnotu 120. Mesačné prezenčné listiny programového riaditeľa za október 2006 okrem toho odhaľujú, že odpracované hodiny pôvodne deklarované v rámci projektu EU4ALL 18. a 19. októbra 2006 boli po úprave deklarované v rámci projektu eABILITIES.

129    Pokiaľ ide po tretie o tvrdenie, že zistené úpravy boli spôsobené systémom dvojitej kontroly pracovného času, ktorý má odrážať skutočný časový rozsah vykonanej práce, zo správy z auditu vyplýva, že dotknutý systém spočíva v prvej kontrole na konci každého mesiaca pri vyhotovovaní mesačnej prezenčnej listiny, ktorú dopĺňa druhá kontrola vykonaná programovým riaditeľom pred zaslaním oficiálnej správy koordinátorovi projektu alebo Komisii. Žalobca pritom presvedčivo nevysvetlil dôvod, prečo boli v rámci druhej kontroly zabezpečenej programovým riaditeľom vykonané zmeny na tak výraznom počte prezenčných listín. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca netvrdil ani nijak nepreukázal, že rukou vykonané zmeny na mesačných prezenčných listinách uskutočnené po ich vyhotovení, boli dôvodné. Za týchto okolností je zrejmé, že fungovanie systému zaznamenávania pracovného času žalobcu nie je až tak zamerané na zápis presného počtu hodín deklarovaných každým zamestnancom prideleným ku konkrétnemu programu, ale skôr na možnosť úpravy uvedeného počtu hodín, a to z dôvodov, ktoré žalobca pred zaslaním záverečnej správy Komisii nevysvetlil.

130    Za týchto okolností je nutné konštatovať, že na rozdiel od tvrdenia žalobcu uvedený systém zaznamenávania pracovného času neumožňuje zistiť, či boli náklady na zamestnancov skutočne vynaložené, tak ako to vyžaduje článok ΙΙ.19 ods. 1 podmienok FP6, článok ΙΙ.13 ods. 1 podmienok eTEN a článok ΙΙ.20 ods. 1 podmienok CIP, a či boli projektu pripísané len výdavky, ktoré zodpovedali skutočne odpracovaným hodinám zamestnancov, ako to vyžaduje článok II.14 ods. 1 podmienok eTEN a článok II.21 ods. 1 podmienok CIP alebo či spoločnosť deklarovala čas, počas ktorého boli jej zamestnanci pridelení k iným projektom ako hodiny odpracované v rámci dotknutých zmlúv.

c)     O odpracovaných hodinách deklarovaných programovým riaditeľom

131    Žalobca v podstate tvrdí, že Komisia nepredložila dôkaz, že počet odpracovaných hodín deklarovaný programovým riaditeľom v rámci dotknutých zmlúv je neprimerane vysoký sám osebe alebo vo vzťahu jeho k činnostiam, ktoré nesúvisia s výkonom uvedených zmlúv.

132    Ako je uvedené v bode 83 vyššie, je v tejto súvislosti potrebné pripomenúť, že podľa práva uplatniteľného na tento spor prináleží žalobcovi, aby odôvodnil existenciu výdavkov predložených Komisii s cieľom ich preplatenia. Žalobca výdavky predložené Komisii v rámci dotknutých zmlúv odôvodnil, a preto je úlohou Komisie, aby preukázala, prečo je potrebné tieto výdavky odmietnuť.

133    Výdavky na zamestnancov zodpovedajúce odpracovaným hodinám predloženým Komisii v rámci dotknutých zmlúv žalobca v prejednávanej veci odôvodnil prezenčnými listinami, o ktorých bolo v bode 130 vyššie konštatované, že neumožňujú overiť, či dotknuté náklady boli vynaložené efektívne.

134    Komisia okrem toho vo svojich záveroch v správe z auditu, ako aj vo svojich písomnostiach pred Všeobecným súdom spochybňuje pravdepodobnosť počtu hodín, ktoré žalobca deklaroval za programového riaditeľa v rámci dotknutých zmlúv. Práve Komisii preto prináleží preukázať pred Všeobecným súdom nepravdepodobnosť vyhlásení žalobcu v súvislosti s počtom odpracovaných hodín programového riaditeľa.

135    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Komisia žalobcovi nevytýka, že za programového riaditeľa deklaroval vyšší počet odpracovaných hodín, ako bol pôvodne stanovený počet v rozpočte programov týkajúcich sa dotknutých zmlúv a v rozpore s tvrdením žalobcu ani to, že v rámci dotknutých zmlúv deklaroval odpracované hodiny súvisiace s inými európskymi projektmi.

136    Komisia len tvrdí, že počet hodín deklarovaných žalobcom za programového riaditeľa v rámci dotknutých zmlúv sa zdá byť neprimerane vysoký jednak pokiaľ ide o počet produktívnych odpracovaných hodín, ktoré možno rozumne akceptovať, a jednak pokiaľ ide o okolnosť, že uvedený riaditeľ vykonával počas obdobia, na ktoré sa vzťahoval audit, inú pracovnú činnosť.

137    Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či má byť počet odpracovaných hodín, ktoré deklaroval žalobca za programového riaditeľa v rámci dotknutých zmlúv, považovaný za neprimerane vysoký v porovnaní s počtom produktívnych odpracovaných hodín, ktoré možno rozumne akceptovať, je potrebné poukázať na to, že zo strán 3 a 4 zápisnice zo stretnutia medzi zamestnancami OLAF‑u a programovým riaditeľom uskutočneného 4. februára vyplýva, že programový riaditeľ nespochybňuje tvrdenie, ktoré je založené na tabuľke OLAF‑u pripojenej k uvedenej zápisnici a prevzatej Komisiou do jej písomností pred Všeobecným súdom, teda tvrdenie, podľa ktorého pracoval 327 dní v roku 2007, ako aj v roku 2008 a v roku 2009 288 dní.

138    Hoci je počet pracovných dní programového riaditeľa v rámci dotknutých zmlúv založený na tabuľke vyhotovenej OLAF‑om a priloženej k zápisnici zo stretnutia uskutočneného 4. februára zjavne neprimerane vysoký, pokiaľ ide o roky 2007 až 2009, sám osebe nestačí na preukázanie neprimeranosti počtu odpracovaných hodín deklarovaných v rámci dotknutých zmlúv žalobcom v súvislosti touto osobou.

139    Zo zápisnice zo stretnutia uskutočneného 4. februára 2011 však rovnako vyplýva, že programový riaditeľ nespochybňuje ani zistenie OLAF‑u, podľa ktorého súhrn jeho odpracovaných hodín deklarovaných v rámci jednotlivých dotknutých zmlúv vedie k výsledku, že v roku 2007 údajne pracoval 16 hodín denne počas viac ako 22 dní a 20 hodín denne počas viac ako 14 dní, a že v roku 2008 údajne pracoval 16 hodín denne počas 64 dní, 20 hodín denne počas 19 dní a 24 hodín denne počas 2 dní.

140    Takéto zistenie môže prinajmenšom vážne spochybniť dôveryhodnosť počtu odpracovaných hodín programového riaditeľa v rámci dotknutých zmlúv, ktoré Komisii deklaroval žalobca.

141    Okrem toho vysvetlenie programového riaditeľa v tejto súvislosti, ktoré do svojich písomností prevzal žalobca, nie je presvedčivé.

142    Zo zápisnice zo stretnutia uskutočneného 4. februára 2011 totiž vyplýva, že programový riaditeľ podľa svojho tvrdenia v predmetnom čase pracoval nielen v rámci európskych projektov, na ktorých sa zúčastňoval žalobca, ale aj ako hodnotiteľ Komisie a ako znalec European Telecommunications Standards Institute (Európsky inštitút pre telekomunikačné normy) (ďalej len „ETSI“), pričom počet jeho odpracovaných hodín vychádzal na 20 alebo 16 hodín denne, pretože vzhľadom na to, že pracoval každý deň niekoľko hodín, bol celkový počet jeho odpracovaných hodín na jednotlivých projektoch počas dlhého obdobia z účtovných dôvodov rozdelený do 8 alebo 12 hodinových období a následne bol deklarovaný súhrnne.

143    Medzi takýmto vysvetlením a tvrdením žalobcu o existencii dôveryhodného systému zaznamenávania odpracovaných hodín sa len ťažko nachádza súlad. Uvedený systém totiž predpokladá nielen zápis počtu odpracovaných hodín, ktoré každý zamestnanec venoval výkonu dotknutých zmlúv, ale aj zápis dátumu výkonu práce, pričom práve to bol v prejednávanej veci účel systému prezenčných listín, za ktoré zodpovedal programový riaditeľ.

144    Okrem toho žalobca nepredložil nijaké vysvetlenie účtovných dôvodov, ktoré by podľa neho odôvodnili súhrn hodín odpracovaných v rozdielne dni.

145    Práve cez optiku uvedených úvah je po druhé potrebné posúdiť tvrdenie Komisie, podľa ktorého je počet hodín deklarovaných žalobcom za programového riaditeľa v rámci dotknutých zmlúv málo pravdepodobný vzhľadom na ostatné pracovné činnosti, ktoré riaditeľ v období podliehajúcom auditu vykonával.

146    V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že žalobca nespochybňuje tvrdenie Komisie, podľa ktorého fakturoval ETSI 118,5 odpracovaných hodín z dôvodu účasti programového riaditeľa v pracovnej skupine „Special Task Force 333“ (ďalej len „STF 333“) od septembra 2007 do marca 2009, pričom ide o tvrdenie, ktoré formuloval aj OLAF na stretnutí 4. februára 2011. Je tiež potrebné uviesť, že zo strany 20 záverečnej správy ETSI pre Komisiu týkajúcej sa práce vykonanej STF 333 a priloženej k vyjadreniu k žalobe vyplýva, že ETSI za programového riaditeľa deklaroval 118,5 pracovných dní odpracovaných medzi 21. septembrom 2007 a 31. októbrom 2009. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že spomedzi šiestich znalcov zúčastnených na STF 333 bol práve programový riaditeľ jeden z dvoch znalcov, ktorí, odhliadnuc od hlavného znalca, deklarovali najvyšší počet odpracovaných hodín. Žalobca pritom tvrdí len to, že nebol zodpovedný za kontrolu hodín, ktoré programový riaditeľ skutočne odpracoval v rámci svojej účasti na STF 333. Tým zrejme naznačuje, že neprimeraný nebol počet odpracovaných hodín, ktoré za programového riaditeľa deklaroval v rámci dotknutých zmlúv za obdobie podliehajúce auditu, ale pracovný čas deklarovaný ETSI v súvislosti s prácou programového riaditeľa v rámci STF 333. Pravdou však zostáva, že hoci žalobca nemohol skontrolovať počet pracovných dní, ktoré programový riaditeľ skutočne odpracoval počas svojej účasti na STF 333, nevyhnutne poznal počet pracovných dní, ktoré mal programový riaditeľ v priebehu rovnakého časového obdobia venovať dotknutým zmluvám.

147    Žalobca ďalej nijak nereagoval na tvrdenia Komisie, ktoré formuloval aj OLAF počas stretnutia 4. februára 2011, a podľa ktorých sa v roku 2007, 2008 a 2009 programový riaditeľ zúčastnil na schôdzach STF 333, hoci žalobca deklaroval, že programový riaditeľ pracoval v rovnakom čase 16 hodín denne v rámci dotknutých zmlúv.

148    Okrem toho na stranách 10 a 11 záverečnej správy ETSI o práci STF 333 adresovanej Komisii sa uvádza, že programový riaditeľ je „členom viacerých pracovných skupín zaoberajúcich sa sprístupnením informačných technológií, ako je pracovná skupina organizácie W3C zaoberajúca sa ‚Web Content Accessibility Guidelines v.2‘ (usmernenia na zabezpečenie dostupnosti obsahu internetového priestoru, verzia 2) alebo pracovné skupiny ‚Design4All‘ a ‚ICT‘ organizácie ANEC, [že] okrem iného zastupuje ANEC v konzultačnom výbore W3C, ako aj v technickom výbore ETSI ‚ľudské faktory‘, [a že] navyše asistuje organizácii ANEC (‚hlas európskeho spotrebiteľa v oblasti štandardizácie‘) ako znalec v otázkach sprístupnenia informačných technológií a elektronickej dostupnosti (‚eAccessibility‘)“.

149    Pokiaľ ide o predchádzajúce súvislosti, Všeobecný súd považuje dôkazy predložené Komisiou za dostatočné na to, aby preukázali nepravdepodobnosť odpracovaných hodín, ktoré žalobca deklaroval za programového riaditeľa v rámci dotknutých programov v priebehu rokov 2007 až 2009.

d)     O cestovných nákladoch

150    Žalobca v podstate tvrdí, že jediná cesta, ktorú Komisia uvádza ako príklad, neumožňuje spochybniť oprávnenosť všetkých cestovných nákladov deklarovaných v rámci dotknutých zmlúv.

151    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ako bolo uvedené v bode 83 vyššie, a ako vyplýva z právnej úpravy uplatniteľnej na tento spor, existenciu výdavkov predložených Komisii musí na účely ich preplatenia odôvodniť žalobca. Keďže žalobca odôvodnil výdavky predložené Komisii v rámci dotknutých zmlúv, je úlohou Komisie, aby preukázala, prečo je potrebné ich zamietnuť.

152    V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žalobca odôvodnil náklady predložené Komisii v rámci dotknutých zmlúv najmä cestovnými nákladmi vynaloženými v rámci uvedených zmlúv a v tejto súvislosti predložil potvrdenia.

153    Komisia však vo svojich záverov z auditu, ako aj vo svojich písomnostiach pred Všeobecným súdom tvrdí, že všetky cestovné náklady, ktoré žalobca v rámci dotknutých zmlúv deklaroval sú neoprávnené. Za týchto okolností preto prináleží práve Komisii, aby preukázala, že potvrdenia predložené žalobcom na podporu cestovných nákladov vynaložených v rámci dotknutých zmlúv sa majú odmietnuť.

154    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa správy z auditu uvádzanej v písomnostiach Komisie, vyplynulo z analýzy zápisníc zo stretnutí, ktoré žalobca predložil kontrolórom s cieľom odôvodniť cestovné náklady, že v prípade viacerých ciest, pri ktorých boli súvisiace náklady pripísané dotknutým zmluvám, neexistoval medzi cestou a zmluvami nijaký priamy a výlučný vzťah, ale v skutočnosti boli uvedené cesty spojené s inými činnosťami žalobcu. V tejto súvislosti uvádzajú kontrolóri príklad cesty programového riaditeľa na stretnutie v Nice (Francúzsko) v januári 2008, ktorá bola v rozsahu 100 % pripísaná rozpočtu na projekt eABILITIES, hoci v skutočnosti bola spojená so zmluvou ETSI STF 333. To potvrdzuje skutočnosť, že mená osôb zúčastnených na uvedenom stretnutí a uvedených v zápisnici z neho, sa zhodujú s menami ostatných znalcov STF 333.

155    Komisia vo svojich písomnostiach pripúšťa, že vzťah medzi cestami a dotknutými zmluvami nemusí mať výlučnú povahu. Musí však podľa nej byť priamy. V prejednávanej veci pritom aj v prípade, že medzi cestami a dotknutými zmluvami vzťah existoval, nebol priamy.

156    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že Komisia uvádza len jeden príklad, a to cestu programového riaditeľa do Nice, v priebehu ktorej sa zúčastnil na stretnutí v priestoroch ETSI 20. a 25. januára 2008.

157    Žalobca nespochybňuje, že sa dotknuté stretnutie uskutočnilo, ale tvrdí, že jeho cieľom bolo v podstate zabezpečiť u účastníkov propagáciu projektu eABILITIES.

158    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v bode 8 zápisnice z dotknutého stretnutia, priloženej k vyjadreniu Komisie k žalobe, je uvedený „Zoznam vytvorených kontaktov“ pozostávajúci z mien štyroch z piatich ostatných znalcov, členov STF 333.

159    Rovnako je dôležité uviesť, že v bode 1 zápisnice z dotknutého stretnutia sa v rubrike „Témy, o ktorých sa na stretnutí diskutovalo“ uvádza: „Informácie v súvislosti s projektom e‑Accessibility a výrobky a štandardy AT; Informácie v súvislosti s projektom eABILITIES; Preskúmanie možnej synergie; Najbližšie kroky“.

160    Okrem toho je v bode 2 uvedenej zápisnice v rubrike „Otázky, ktoré sú osobitne dôležité pre e‑Isotis a projekt eABILITIES“ uvedené, že každý deň prebehla podrobná diskusia týkajúca sa každého výrobku eABILITIES a otázky, ako možno uvedené výrobky využiť aktérmi v sektore AT a e‑Accessibility.

161    Za týchto okolností sa Komisii nepodarilo preukázať, že neexistuje priamy vzťah medzi uvedenou cestou a dotknutou zmluvou, a teda, že náklady deklarované v súvislosti s cestou neboli oprávnené.

162    Z toho vyplýva, že Všeobecný súd nemôže prijať záver, že neoprávnenosť nákladov deklarovaných žalobcom v rámci dotknutých zmlúv vyplýva z neexistencie vzťahu medzi cestovnými nákladmi vynaloženými žalobcom a uvedenými zmluvami.

163    Toto konštatovanie však neumožňuje ani prijať záver, že všetky cestovné náklady, ktoré žalobca v rámci dotknutých zmlúv vynaložil, boli, ako sám tvrdí, oprávnené. Je totiž potrebné uviesť, že pred Všeobecným súdom predložil len potvrdenia o cestovných nákladoch týkajúcich sa zmluvy EU4ALL, a to napriek tomu, že nepopiera, že cestovné náklady deklaroval aj v rámci iných dotknutých zmlúv.

164    Vzhľadom na ostatné vyššie uvedené konštatovania Všeobecného súdu týkajúce sa dôveryhodnosti účtovných kníh žalobcu a jeho systému zápisu pracovného času a zjavne neprimerane vysokého počtu pracovných dní deklarovaných za programového riaditeľa, je preto potrebné konštatovať, že žalobca porušil článok 19 ods. 1 písm. a) a d) podmienok FP6, články II.13, II.14 a článok II.16 ods. 2 podmienok eTEN, ako aj články II.20, II.21 a II.23 podmienok CIP, a že z toho dôvodu sa náklady predložené Komisii v rámci dotknutých zmlúv musia považovať za neoprávnené.

2.     O kvalite a podmienkach uskutočnenia auditu

a)     O nepravdivých vyhláseniach v súvislosti s účasťou žalobcu na zmluve ETSI 333

165    Žalobca v podstate spochybňuje záver správy z auditu, podľa ktorej sa v priebehu auditu dopustil nepravdivých vyhlásení s odôvodnením, že jeho zamestnanci utajili vzťah medzi zmluvou ETSI STF 333 a Komisiou.

166    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku II.29 ods. 2 podmienok FP6 pri audite „zmluvní partneri poskytnú Komisii priamo všetky podrobné údaje, ktoré Komisia môže požadovať s cieľom overiť dobrú správu a výkon zmluvy“.

167    Článok II.17 ods. 2 podmienok eTEN tiež stanovuje, že „Komisia alebo akýkoľvek poverený zástupca môže mať v primeraný čas prístup predovšetkým k zamestnancom príjemcu, ktorí sa zúčastňujú na projekte, k dokumentácii uvedenej v článku 16 tejto prílohy a k elektronickým údajom, rovnako ako k vybaveniu, ktoré považuje za relevantné a [v] tejto súvislosti môže požadovať, aby mu boli údaje predložené vo vhodnej forme, aby napríklad mohol overiť oprávnenosť nákladov“.

168    Rovnako článok II.28 ods. 2 podmienok CIP stanovuje, že „príjemcovia dajú Komisii priamo k dispozícií všetky podrobné informácie a údaje, ktoré požadovala ona alebo jej poverený zástupca s cieľom overiť, že sa zmluva o financovaní riadne spravuje, že sa vykonáva v súlade s jej ustanoveniami a že náklady sú priznávané riadne“.

169    Pokiaľ ide po prvé o otázku, či skutočnosť, že žalobca v odpovedi na listy Komisie z 22. a 26. januára 2010 neuviedol v zozname zmlúv zmluvu ETSI STF 333 predstavuje nepravdivé vyhlásenie, je potrebné poukázať na to, že z listu, ktorý Komisia zaslala žalobcovi 22. januára 2010 vyplýva, že ho požiadala, aby okamžite predložil úplný zoznam všetkých projektov výskumnej alebo inej povahy, ktoré financuje Únia, ako aj projektov alebo činností v rámci trhu služieb alebo zmlúv o financovaní, na ktorých sa zúčastňuje, pričom mal predložiť prinajmenšom názov programu, jeho referenčné číslo, skratku, dátum začiatku a konca a prefinancovanú sumu. Tiež je potrebné uviesť, že dokument priložený k uvedenému listu nazvaný „Zoznam informácií požadovaných od organizácie, ktorá je predmetom auditu ‑ Príloha oznámenia“ obsahuje tabuľku, v ktorej sa v bode 8 spomína „Zoznam všetkých ďalších získaných finančných príspevkov Spoločenstva a všetkých zmlúv (ukončených i platných) podpísaných s Komisiou (od roku 2000 doteraz)“.

170    V rozpore s tvrdením Komisie takýto dokument nie je oneskorenou ponukou dôkazu, keďže ho žalobca uvádza na podporu argumentu, ktorým odpovedá na tvrdenie Komisie vo vyjadrení k žalobe, že sa dopustil nepravdivého vyjadrenia tým, že v odpovedi na listy z 22. a 26. januára 2010 nespomenul zmluvu ETSI STF 333. To isté platí aj pre výmenu listov medzi M. D., audítorom Komisie a programovým riaditeľom z 26. januára 2010, pričom uvedené listy sa nachádzajú v prílohe A67 vyjadrenia k žalobe.

171    Z listu, ktorý programový riaditeľ zaslal 26. januára 2010 M. D. vyplýva, že žiadal o radu a formuloval to takto:

„Oznámte nám prosím, či majú byť v zozname projektov financovaných Úniou uvedené v spojitosti s dokumentom E8 aj zmluvy uzavreté len medzi našou organizáciou ako príjemcom a inou organizáciou v postavení úspešného uchádzača, ktorá v skutočnosti uzatvára zmluvu s dotknutou výkonnou agentúrou Európskej komisie alebo so zodpovedajúcou vnútroštátnou agentúrou.“

172    Z listu, ktorého predmet bol označený ako „Zmluvy“ vyplýva, že M. D. odpovedal:

„Podstata spočíva v úplnom prehľade všetkých zmlúv a (a subdodávateľských zmlúv), ktoré boli uzavreté s inštitúciami, agentúrami a pod. Európskej únie. Je preto potrebné uviesť správne všetky zmluvy, a to aj v prípade, že nie ste hlavným zmluvným partnerom ale len subdodávateľom. V uvedenom kontexte prosím jasne opíšte situáciu organizácie.“

173    Akúkoľvek pochybnosť, ktorú mohla vzbudiť formulácia listu z 22. januára 2010 a priloženého dokumentu, v súvislosti s povahou zmlúv, ktoré mali byť na účely auditu uvedené, následne rozptýlila výmena listov medzi programovým riaditeľom a M. D., pretože potom už žalobca nemohol mať nijaké pochybnosti, že je povinný uviesť všetky zmluvy uzavreté s Komisiou, vrátane zmlúv, v rámci ktorých mal len úlohu subdodávateľa, čo bol zjavne prípade zmluvy ETSI STF 333.

174    Z listu o prijatí záväzku podpísaného medzi technickým výborom ETSI a žalobcom zastúpeným pani A. totiž vyplýva, že účelom tejto zmluvy bolo zabezpečenie účasti programového riaditeľa na programe ETSI STF 333 ako poverenej osoby. Okrem toho z článku 4 listu o prijatí záväzku vyplýva, že „znalec“, ktorý je technickému výboru ETSI k dispozícii, teda programový riaditeľ, bude pri práci na STF 333 jeho zamestnancom a podľa článku 5 uvedeného listu o prijatí záväzku sa ETSI zaväzuje vyplatiť žalobcovi 30 600 eur za 51 pracovných dní zodpovedajúcich času, ktorý podľa odhadu žalobcu programový riaditeľ venuje tejto úlohe.

175    Okrem toho je v bode A3 prílohy 1 listu o prijatí záväzku uvedené, že Komisia bola požiadaná, aby financovala 70 % celkových nákladov na projekt, v rámci ktorého bol programový riaditeľ k dispozícii technickému výboru ETSI.

176    Je preto potrebné konštatovať, že žalobca sa tým, že v odpovedi na listy Komisie z 22. a 26. januára 2010 neuviedol zmluvu ETSI STF 333 dopustil nepravdivého vyhlásenia na adresu kontrolórov Komisie, čo je v rozpore s článkom II.29 ods. 2 podmienok FP6, s článkom II.17 ods. 2 podmienok eTEN a s článkom II.28 ods. 2 podmienok CIP.

b)     O pravidlách uplatniteľných na audit

177    Žalobca v podstate tvrdí, že zovšeobecnenia a chyby uvedené v správe z auditu, ako aj podmienky, za ktorých bol zapísaný do centrálnej databázy vylúčených subjektov stanovenej nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 1302/2008 zo 17. decembra 2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov (Ú. v. EÚ L 344, s. 12) svedčia najmä a o tom, že kontrolóri Komisie nedodržali medzinárodné audítorské štandardy uplatniteľné v prejednávanej veci v zmysle zásady dobrej viery pri plnení zmlúv.

178    V tejto súvislosti Všeobecný súd poukazuje na to, že možnosť Komisie vykonať audit dotknutých zmlúv vyplýva z článku II.29 podmienok FP6, z článku II.17 podmienok eTEN a z článku II.28 podmienok CIP.

179    Ja však potrebné konštatovať, že tieto ustanovenia nespresňujú technické a konkrétne podmienky, za ktorých majú audítori svoju prácu vykonávať. V prípade, že zmluvy túto úpravu neobsahujú, zásada dobrej viery vyžaduje, aby zmluvné strany konali objektívne, čo je súčasťou implicitného obsahu zmluvy.

180    V prejednávanej veci sa žalobca v podstate domnieva, že v zmysle zásady dobrej viery pri plnení zmlúv mala Komisia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, s. 87), dodržiavať medzinárodné audítorské štandardy.

181    Žalobca sa odvoláva najmä na bod 17 (Potrebná starostlivosť) a bod A19 (Spôsoby uplatnenia a iné vysvetlivky) International Standards on Auditing 200 z apríla 2009, vypracovaných International Federation of Accountants (Medzinárodná federácia účtovníkov), ktoré stanovujú:

„Dostatočné a vhodné dôkazy a riziko v audite

17. Audítor musí získať dostatočné a vhodné dôkazy, aby nadobudol primeranú mieru istoty a znížil tak riziko v audite na úroveň, ktorá je dostatočne nízka, aby bola prijateľná a aby tak bol schopný dospieť k rozumným záverom, na ktorých bude môcť založiť svoj názor.

…

Kritické uvažovanie

…

A19. Kritické uvažovanie počas celého zadania je nevyhnutné, ak chce audítor napríklad znížiť riziko, že:

–        neidentifikuje nezvyčajné okolnosti,

–        vytvorí zo zistení počas auditu príliš všeobecné závery,

–        použije nevhodné predpoklady na určenie povahy, časového rámca a rozsahu auditu a na vyhodnotenie výsledkov. “

182    V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že judikatúru uvedenú žalobcom na podporu tohto predpokladu nemožno v prejednávanej veci uplatniť.

183    Z rozsudku Súdneho dvora z 9. septembra 2003, Rinke (C‑25/02, Zb. s. I‑8349, body 24 až 27), vyplýva, že dodržiavanie základných práv, ktoré sú uznané ako všeobecné zásady práva Únie a v súčasnosti sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, je podmienkou zákonnosti všetkých aktov prijatých inštitúciami Únie.

184    Je však potrebné po prvé pripomenúť, že tento spor sa netýka zákonnosti aktu Komisie v zmysle článku 288 ZFEÚ, ale dodržiavania zmluvných povinností upravujúcich vzťahy medzi Komisiou a žalobcom a po druhé, že medzinárodné audítorské štandardy nevyplývajú zo základných práv alebo všeobecných zásad práva Únie.

185    Prejednávanú vec je rovnako potrebné odlišovať od predpokladov uvedených v rozsudku Súdu pre verejnú službu z 30. apríla 2009, Aayan a i./Parlament (F‑65/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑1054, II‑A‑1‑567), na ktorý poukazuje aj žalobca, pričom ide o predpoklady uplatnenia smernice proti inštitúcii Únie, ktoré sa však vzťahujú len na vzťahy medzi inštitúciami Únie a ich úradníkmi alebo zamestnancami (rozsudok Aayan a i./Parlament, už citovaný, bod 112).

186    Okrem toho je nutné odmietnuť tvrdenie žalobcu, že Komisia bola povinná dodržiavať medzinárodné audítorské štandardy, keďže po prvé článok II.19 ods. 1 písm. d) podmienok FP6 a článok II.23 podmienok CIP odkazujú na vnútroštátne právo uplatniteľné v oblasti účtovníctva a po druhé grécke právo musí byť v súlade s ustanoveniami smernice 2006/43 ukladajúcej členským štátom povinnosť dodržiavať medzinárodné audítorské štandardy.

187    Z článku 26 ods. 1 smernice 2006/43 totiž vyplýva, že aj keď členské štáty sú povinné požiadať štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti, aby vykonávali štatutárne audity v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, ktoré prijala Komisia, môžu uplatňovať vnútroštátne audítorské štandardy, kým Komisia neprijme medzinárodné audítorské štandardy upravujúce rovnakú oblasť. Je pritom potrebné pripomenúť, že Komisia až do dnešného dňa medzinárodné audítorské štandardy neprijala.

188    Je preto nutné konštatovať, že z vnútroštátneho práva, ktoré sa v rámci tohto sporu uplatňuje na oblasť účtovníctva v zmysle článku II.19 ods. 1 písm. d) podmienok FP6 a v zmysle článku II.23 podmienok CIP, nevyplýva Komisii povinnosť dodržiavať štandardy, ktoré vypracovala International Federation of Accountants.

189    Okrem toho je potrebné odmietnuť aj argumentáciu žalobcu, podľa ktorej zovšeobecnenia a chyby nachádzajúce sa v správe z auditu, ako aj podmienky, za ktorých bol zapísaný do centrálnej databázy vylúčených subjektov stanovenej nariadením č. 1302/2008, ukazujú, že Únia nesplnila v dobrej viere svoje zmluvné povinnosti týkajúce sa auditu.

190    Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého záver zo záverečnej správy z auditu konštatujúci, že sa dopustil nepravdivých tvrdení a utajil finančné prostriedky získané od Komisie v rámci zmluvy ETSI, spočíva na subjektívnom posúdení audítorov, postačí konštatovať, že je vecne nesprávne. Ako totiž bolo uvedené v bode 176 vyššie, žalobca sa v rozpore s článkom II.29 ods. 2 podmienok FP6, s článkom II.17 ods. 2 podmienok eTEN a s článkom II.28 ods. 2 podmienok CIP dopustil voči kontrolórom Komisie nepravdivého tvrdenia, keď v odpovedi na listy Komisie z 22. a 26. januára 2010 neuviedol zmluvu ETSI STF 333.

191    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého audítori uviedli, že od neho pochádzajú viaceré vyhlásenia, hoci to nie je pravda, keďže audítori nikdy nevypočúvali právneho zástupcu žalobcu, je potrebné uviesť, že skutočnosť, že audítori právneho zástupcu žalobcu nevypočúvali sama osobe nemôže spochybniť pravdivosť prípadných vyhlásení zamestnancov žalobcu. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že v súlade s praxou v oblasti auditu Komisia nebola povinná vypočuť právneho zástupcu žalobcu, keďže zamestnanci žalobcu boli dostatočne kvalifikovaní na to, aby audítorom odpovedali na ich otázky týkajúce sa technického a finančného výkonu dotknutých zmlúv, čo žalobca nespochybňuje.

192    Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že záver správy z auditu, podľa ktorého nemožno vylúčiť, že neprimerane vysoký počet odpracovaných hodín okrem programového riaditeľa deklarovali aj iní zamestnanci, je subjektívny, je nutné konštatovať, že je vecne nesprávne. Tento záver sa totiž opiera jednak o zistenie, že neexistuje dôkaz o odpracovaných hodinách iných zamestnancov, ako je programový riaditeľ, a jednak o rozsah nezrovnalostí zistených vo vzorke kontrolovaných prezenčných listín.

193    Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že Komisia založila svoje závery o cestovných nákladoch na neucelených údajoch, je potrebné pripomenúť, že ako už bolo uvedené v bode 156, audítori v správe z auditu poukazujú pri ilustrácii údajných nepravdivých vyhlásení súvisiacich s cestovnými nákladmi len na jednu cestu. Je však potrebné poukázať na to, že v správe o audite pôsobí odkaz na uvedenú cestu len ako príklad ilustrujúci všeobecné zistenie audítorov týkajúce sa všetkých potvrdení cestovných nákladov deklarovaných žalobcom v rámci dotknutých zmlúv.

194    Po piate, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že kontrolóri neopodstatnene vyhlásili za neoprávnené náklady vynaložené v rámci referenčného obdobia č. 3 projektu Enable a v rámci referenčného obdobia č. 4 projektu Ask‑It, teda v rámci období, ktoré neboli predmetom auditu, je potrebné poukázať na to, že z bodu 3 správy z auditu vyplýva, že tieto referenčné obdobia neboli v audite zahrnuté.

195    V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že neuvedenie týchto referenčných období v bode 3 správy z auditu bolo spôsobené opomenutím a uvedené obdobia v skutočnosti boli predmetom kontroly, čo dokazuje aj príloha 1 správy z auditu. Z prílohy 1 uvedenej správy síce vyplýva, že referenčné obdobie č. 4 zmluvy Ask‑It skutočne bolo predmetom auditu, z rovnakej prílohy však tiež vyplýva, že referenčné obdobie č. 3 projektu Enable prebiehalo od 1. januára 2009 do 31. augusta 2010, teda po uskutočnení kontroly na mieste a po vypracovaní predbežnej správy z auditu z 28. júna 2010. Za týchto okolností Komisia nemôže tvrdiť, že kontrola sa týkala celého referenčného obdobia 3 projektu Enable.

196    Je však potrebné uviesť, že kontrolóri dospeli k záveru o neoprávnenosti všetkých výdavkov vynaložených počas prvých dvoch referenčných období programu, ktoré boli predmetom auditu, a že takéto konštatovanie vytvára vážnu pochybnosť o úprimnosti vyhlásení schválených žalobcom v súvislosti s neskoršími obdobiami v rámci týchto dvoch programov. Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že v súlade s praxou v oblasti auditu Komisia mohla vyvodiť závery v súvislosti s obdobím č. 3 projektu Enable zo zistení audítorov vzťahujúcich sa na predchádzajúce obdobia.

197    Po šieste pokiaľ ide o údajné chyby vo výpočte, ktoré sa nachádzali sa v správe z auditu a zabránili žalobcovi vo výkone jeho práva na obranu, je nutné konštatovať, že sa mu nepodarilo ich preukázať.

198    Žalobca v prvom rade tvrdí, že kontrolóri v správe z auditu nesprávne uviedli, že výška výdavkov, ktoré žalobca deklaroval v súvislosti obdobiami, na ktoré sa audit vzťahoval, bola 912 217,15 eura, hoci v skutočnosti dosahovala 890 595,25 eura. Tento rozdiel je podľa žalobcu spôsobený chybami Komisie v súvislosti s výškou výdavkov deklarovaných v rámci zmlúv Ask‑It a T‑Seniority.

199    Výdavky, ktoré žalobca deklaroval za referenčné obdobie č. 3 v rámci programu Ask‑It teda dosahovali 46 571,62 eura, a nie 48 889,16 eura, ako to uvádza Komisia.

200    Rovnako výdavky deklarované v rámci programu T‑Seniority dosahovali 47 491,50 eura, a nie 66 795,86 eura, ako uvádza Komisia.

201    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že z prílohy 1 správy z auditu vyplýva, že suma 46 571,62 eura, na ktorú odkazuje žalobca, zodpovedá výške výdavkov, ktorú Komisia pôvodne prijala v súvislosti s referenčným obdobím č. 3 programu Ask‑It a že suma 48 889,16 eura zodpovedá celej výške výdavkov, ktoré žalobca v súvislosti s týmto obdobím deklaroval.

202    Je tiež potrebné uviesť, že zo strany 7 správy o audite vyplýva, že kontrolóri v súvislosti s nákladmi deklarovanými žalobcom v rámci programu T‑Seniority spresnili, že v čase vypracovania správy ešte neboli predložené finančné správy, a že tieto výdavky Komisia ešte formálne neprijala. Rovnako je potrebné spresniť, že čísla uvedené v tabuľke súvisiacej s programom Ask‑It zahrnujú podiel žalobcu na nákladoch spojených so subdodávateľstvom. Z toho vyplýva, že sumu 66 795,86 eura nemožno považovať za konečnú, a že celková suma nákladov deklarovaných žalobcom v rámci dotknutých zmlúv nemohla byť vypočítaná presne na základe tabuliek v bode 3 správy z auditu. Žalobca teda z tejto sumy nemôže vyvodiť akúkoľvek chybu na strane kontrolórov.

203    V druhom rade žalobca tvrdí, že kontrolóri sa tiež dopustili chyby, keď vypočítali celkovú výšku výdavkov, ktoré deklaroval za všetky referenčné obdobia v rámci dotknutých zmlúv. Uvedené výdavky dosiahli celkovú výšku 948 734,38 eura, a nie 966 632,42 eura. Uvedená správna suma vyplýva zo súčtu výdavkov vo výške 890 595,25 eura deklarovaných v súvislosti s obdobím, na ktoré sa vzťahoval audit, a sumou výdavkov deklarovaných v súvislosti s referenčným obdobím č. 3 projektu Enable a s referenčným obdobím č. 4 projektu Ask‑It, ktoré neboli predmetom kontroly.

204    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že tvrdenie žalobcu spočíva na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého je suma deklarovaných výdavkov za kontrolované obdobia 890 595,25 eura. Žalobca teda nepreukázal, že by sa kontrolóri v tejto súvislosti dopustili akejkoľvek chyby.

205    Po siedme a na záver je potrebné zamietnuť tvrdenie žalobcu, že nedôvodnosť záverov v správe z auditu a nedostatok dobre viery Komisie dokazuje skutočnosť, že táto inštitúcia najprv svoje rozhodnutie zapísať žalobcu do „centrálnej databázy vylúčených subjektov“ odôvodnila jeho nepravdivými vyhláseniami a nesplnením jeho zmluvných povinností, hoci mu 23. marca 2011 oznámila, že je definitívne vylúčený na obdobie piatich rokov z dôvodu jeho likvidácie.

206    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 93 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74) v znení zmien a doplnení (ďalej len „finančné nariadenie“) stanovuje:

„Záujemcovia alebo uchádzači sa vylúčia z účasti na postupoch obstarávania, ak:

a)      sú v konkurze alebo v likvidácii, ich záležitosti spravujú súdy, uzavreli dohodu s veriteľmi, pozastavili výkon obchodných činností, sú účastníkmi konania týkajúceho sa týchto záležitostí, alebo sa nachádzajú v akejkoľvek analogickej situácii vyplývajúcej z podobného postupu ustanoveného vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo iných predpisoch;

b)      boli odsúdení za trestný čin týkajúci sa ich profesionálneho správania rozsudkom, ktorý má povahu res judicata;

c)      sú uznaní za vinných z vážneho zneužitia úradnej moci [z vážneho profesijného pochybenia – neoficiálny preklad] dokázaného akýmikoľvek prostriedkami, ktoré môže verejný obstarávateľ odôvodniť;

d)      neplnia si záväzky týkajúce sa platenia príspevkov sociálneho poistenia alebo platenia daní v súlade s právnymi predpismi krajiny, v ktorej pôsobia, alebo právnymi predpismi krajiny verejného obstarávateľa alebo právnymi predpismi krajiny, v ktorej sa má zmluva vykonávať;

e)      podliehajú rozsudku, ktorý má povahu res judicata za podvod, korupciu, príslušnosť k zločinnej organizácii alebo za každú inú nezákonnú činnosť škodlivú pre finančné záujmy spoločenstiev;

f)      im je v súčasnosti uložená administratívna sankcia uvedená v článku 96 ods. 1.

…“

207    Článok 94 rozpočtového nariadenia stanovuje:

„Zákazka sa nesmie zadať záujemcom ani uchádzačom, ktorí sú počas postupu verejného obstarávania na túto zákazku:

a)      predmetom konfliktu záujmov;

b)      vinní zo skresľovania skutočnosti pri poskytovaní informácií, ktoré si vyžiadal verejný obstarávateľ ako podmienku účasti na postupe verejného obstarávania, alebo tieto informácie neposkytnú;

c)      sa ocitnú v rámci príslušného postupu verejného obstarávania v jednej zo situácií vylúčenia uvedených v článku 93 ods. 1.“

208    Článok 96 rozpočtového nariadenia uvádza:

„Verejný obstarávateľ môže ukladať administratívne alebo peňažné sankcie:

a)      záujemcom alebo uchádzačom v prípadoch uvedených v písmene b) článku 94;

b)      dodávateľom, pri ktorých sa preukázateľne zistilo vážne porušenie povinností vyplývajúcich zo zákaziek financovaných z rozpočtu.

Vo všetkých prípadoch však musí verejný obstarávateľ najprv umožniť dotknutej osobe predložiť jej pripomienky.

2. Sankcie uvedené v odseku 1 sú úmerné dôležitosti zákazky a závažnosti porušenia povinností a môžu spočívať:

a)      v zbavení príslušného záujemcu alebo uchádzača alebo dodávateľa možnosti získať zákazky a granty [dotácie – neoficiálny preklad] financované z rozpočtu počas obdobia maximálne desiatich rokov, a/alebo

b)      v úhrade pokút zo strany záujemcu, uchádzača alebo dodávateľa až do plnej výšky hodnoty uvedenej zákazky. “

209    Podľa článku 114 ods. 3 rozpočtového nariadenia „granty [dotácie – neoficiálny preklad] sa nemôžu udeliť žiadateľom, ktorí sa v čase udeľovania grantu [dotácie – neoficiálny preklad] nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 93 ods. 1, článku 94 a článku 96 ods. 2 písm. a)“.

210    Okrem toho článok 95 finančného nariadenia upravuje vytvorenie centrálnej databázy vylúčených subjektov. Podľa odseku 1 tohto článku databáza „obsahuje podrobné údaje o záujemcoch a uchádzačoch, ktorí sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článkoch 93, 94, článku 96 ods. 1 písm. b) a v článku 96 ods. 2 písm. a)“.

211    Článok 1 nariadenia č. 1302/2008 vytvára centrálnu databázu vylúčených subjektov v zmysle článku 95 ods. 1 rozpočtového nariadenia. Článok 3 nariadenia č. 1302/2008 okrem iného stanovuje, že varovania o vylúčení obsahujú najmä „informácie identifikujúce tretie strany, ktoré sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 93 ods. 1, článku 94, článku 96 ods. 1 písm. b) a článku 96 ods. 2 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách“.

212    Z týchto ustanovení vyplýva, že zmluvný partner, ako je žalobca, je do centrálnej databázy vylúčených subjektov vytvorenej nariadením č. 1302/2008 zapísaný vždy vtedy, keď sa na neho vzťahuje rozhodnutie o vylúčení alebo administratívna sankcia, ktoré sú upravené v článku 93 ods. 1, článku 94, článku 96 ods. 1 písm. b) a článku 96 ods. 2 písm. a) rozpočtového nariadenia, a ktoré prijala alebo uložila inštitúcia alebo výkonný orgán alebo subjekt, tak ako ich definuje článok 2 body 1 a 2 nariadenia č. 1302/2008.

213    Z listu, ktorý v prejednávanej veci poslala Komisia 27. júla 2010 žalobcovi vyplýva, že ho informovala, že v súvislosti so závermi predbežného auditu má v úmysle jednak žalobcu vylúčiť z konania o poskytnutí subvencie v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) z dôvodu vážneho profesijného pochybenia v zmysle článku 93 ods. 1 písm. c) a článku 114 ods. 3 rozpočtového nariadenia, a jednak mu uložiť administratívnu sankciu vo forme zákazu získať zákazky a subvencie financované z rozpočtu Únie počas maximálneho obdobia piatich rokov, z dôvodu závažného porušenia jeho zmluvných povinností v zmysle článku 96 ods. 1 a 2 rovnakého nariadenia. Komisia v tomto liste spresnila, že začne kontradiktórne konanie, aby žalobcovi umožnila vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam vedúcim k uvedenému návrhu jeho vylúčenia, ako aj k trvaniu tohto vylúčenia. Komisia ďalej spresnila, že žalobca je v záujme ochrany finančných záujmov Únie v centrálnej databáze vylúčených subjektov zapísaný predbežne, pričom tento zápis sa stane definitívnym po jeho prípadnom potvrdení na konci kontradiktórneho konania.

214    Je preto potrebné konštatovať, že predbežný zápis žalobcu do centrálnej databázy vylúčených subjektov 27. júla 2010 bol v zmysle článku 3 nariadenia č. 1302/2008 odôvodnený tým, že Komisia usúdila, že žalobca sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v článku 93 ods. 1 písm. c) a v článku 96 ods. 2 písm. a) rozpočtového nariadenia.

215    Okre toho generálne riaditeľstvo (GR) Komisie „Rozpočet“ žalobcu informovalo, že GR Komisie „Informačná spoločnosť a média“ požiadalo o jeho zápis do centrálnej databázy vylúčených subjektov z dôvodu uvedeného v článku 93 ods. 1 písm. a) rozpočtového nariadenia, a to v súlade so svojím rozhodnutím z 8. marca 2011 vylúčiť žalobcu z možnosti získať subvencie Únie počas určitého obdobia.

216    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že žalobca vstúpil do likvidácie v zmysle dohody uzavretej 28. decembra 2010 a uverejnenej 17. januára 2011 vo vestníku spoločností Protodikeio Athinon.

217    Z toho vyplýva, že od 17. januára 2011 Komisia v zmysle článku 3 nariadenia č. 1302/2008 odôvodnene požadovala zápis žalobcu do centrálnej databázy vylúčených subjektov vzhľadom na to, že sa nachádzal v situácii uvedenej v článku 93 ods. 1 písm. a) rozpočtového nariadenia.

218    Z toho vyplýva, že skutočnosť, že predbežný zápis žalobcu do centrálnej databázy vylúčených subjektov bol pôvodne odôvodnený prípadmi vylúčenia stanovenými v článku 93 ods. 1 písm. c) a v článku 96 ods. 2 písm. a) rozpočtového nariadenia, kým definitívny zápis bol odôvodnený prípadom vylúčenia stanoveným v článku 93 ods. 1 písm. a) rovnakého nariadenia, vyplýva zo zmeny okolností, ktoré objektívne odôvodňujú zápis žalobcu do centrálnej databázy vylúčených subjektov, a ktoré vychádzajú z jeho vlastného konania.

c)     O oznámení správy z auditu v angličtine

219    Žalobca tvrdí, že Komisia porušila článok 41 ods. 4 Charty základných práv, keď odmietla predložiť žalobcovi správu z auditu, rovnako ako zvyšok korešpondencie v gréčtine. Takéto konanie predstavuje porušenie základných práv, poznačuje kontrolný postup, a preto porušuje dotknuté zmluvy.

220    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v zmysle článku 41 ods. 4 Charty základných práv sa „každý môže obrátiť na inštitúcie Únie v jednom z jazykov zmlúv a musí dostať odpoveď v rovnakom jazyku“. Toto právo je súčasťou práva na riadnu správu vecí verejných a Komisia je povinná ho dodržiavať vo vzťahu s občanmi Únie v rámci výkonu právomocí, ktoré jej z práva Únie vyplývajú.

221    V prejednávanej veci je potrebné poukázať na to, že žalobca vo svojom prvom liste z 19. júla 2010 napísaného v gréčtine požiadal Komisiu, aby mu predbežnú správu z auditu, ktorá mu bola 28. júna 2010 zaslaná v angličtine, zaslala v gréčtine.

222    V druhom liste z 30. septembra 2010, ktorý bol tiež napísaný v gréčtine, žalobca najmä uviedol svoje pripomienky týkajúce sa predbežnej správy z auditu a požiadal, aby mu prípadné dodatočné pripomienky Komisie v tejto súvislosti boli zaslané v gréčtine.

223    Listom z 22. decembra 2010 napísanom v angličtine, Komisia žalobcovi zaslala záverečnú správu z auditu, ktorá obsahovala odpovede na pripomienky žalobcu a bola tiež v angličtine.

224    V treťom liste z 10. januára 2011, opäť napísanom v gréčtine, žalobca Komisii oznámil, že sa neoboznámil so správou z auditu z dôvodu, že bola napísaná v angličtine, a znova požiadal, aby mu bola zaslaná v gréčtine, pričom tvrdil, že ak Komisia odmietne vyhovieť jeho žiadosti, poruší jeho právo na obranu.

225    Odhliadnuc od otázky, či sa právnická osoba, akou je žalobca môže v rámci zmluvného vzťahu proti Komisii dovolávať článku 41 ods. 4 Charty základných práv, je nutné konštatovať že výhrada žalobcu sa v skutočnosti netýkala odmietnutia Komisie odpovedať na jeho listy v gréčtine, ale odmietnutia tejto inštitúcie zaslať mu v tomto jazyku správu z auditu a súvisiace pripomienky.

226    Je pritom potrebné pripomenúť, že správa z auditu je dokumentom, ktorý Komisia formuluje podľa ustanovení dotknutých zmlúv. Otázka jazyka, v ktorom mal byť tento dokument v prejednávanej veci zaslaný žalobcovi, teda spadá do pôsobnosti práva uplatňovaného na uvedené zmluvy.

227    Ako bolo pripomenuté v bode 73 vyššie, ak sa konanie na Všeobecnom súde začalo na základe arbitrážnej doložky v zmysle článku 272 ZFEÚ, musí tento súd spor rozhodnúť podľa hmotného práva, ktoré sa uplatňuje na zmluvu, teda v prejednávanej veci podľa belgického práva, ktoré dotknuté zmluvy upravuje v zmysle článku 12 zmlúv FP6, článku 5 ods. 1 zmlúv eTEN a článku 10 tretieho pododseku zmluvy CIP.

228    V prejednávanej veci sa spor medzi účastníkmi konania týka odmietnutia Komisie zaslať žalobcovi správu z auditu, ako aj nasledujúcu korešpondenciu v gréčtine, tak, ako o to požiadal. Podľa žalobcu toto odmietnutie poznačilo konanie o audite, keďže v rámci uvedeného konania poškodilo jeho obranu.

229    Otázkou teda je, či bola Komisia povinná na základe zmluvy zaslať žalobcovi správu z auditu v gréčtine.

230    V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že dotknuté zmluvy neobsahujú v súvislosti s jazykom, v ktorom majú byť vykonané, nijaké ustanovenie.

231    Je však pravdou, že podľa článkov 1134 a 1135 belgického občianskeho zákonníka musia byť zmluvy vykonávané v dobrej viere.

232    Je pritom potrebné poukázať na to, že ako vyplýva z prílohy žaloby, žalobca angličtinu používal pred auditom, a to nielen v súvislosti s finančnými správami, ktoré sa týkali dotknutých zmlúv a boli predložené Komisii, ale aj v jeho korešpondencii s touto inštitúciou. Okrem toho je nutné konštatovať, že žalobca Komisiu nikdy pred auditom nepožiadal, aby používala v rámci výkonu dotknutých zmlúv gréčtinu.

233    Z toho vyplýva, že vzhľadom na zásadu dobrej viery pri plnení zmlúv Komisia nebola v prejednávanej veci povinná v zmysle dotknutých zmlúv zaslať žalobcovi správu z auditu v gréčtine.

234    Tvrdenie žalobcu založené na odmietnutí Komisie zaslať mu správu z auditu v gréčtine preto musí byť zamietnuté ako nedôvodné.

235    So zreteľom na všetky predchádzajúce úvahy treba tretí žalobný návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný.

D –  O piatom a šiestom žalobnom návrhu žalobcu

1.     O prípustnosti piateho a šiesteho žalobného návrhu

236    Komisia bez toho, aby formálne podala námietku neprípustnosti v zmysle článku 114 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, spochybňuje prípustnosť návrhov žalobcu na zaplatenie z titulu zmlúv Ask‑It a EU4ALL, keďže boli predložené v rámci „určovacej žaloby“, a nie „žaloby na zaplatenie“ ako takej. Okrem toho v prípade, že by Všeobecný súd dospel k záveru, že je príslušný o týchto návrhoch rozhodovať, Komisia spochybňuje prípustnosť návrhu na náhradu škody z titulu rovnakých zmlúv v rámci „určovacej žaloby“.

237    V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieva, že napriek tomu, že žalobca vo svojom piatom a šiestom žalobnom návrhu používa výraz „určil, že Komisia je povinná uhradiť“, je nepochybným cieľom uvedených žalobných návrhov, aby Všeobecný súd zaviazal Komisiu zaplatiť žalobcovi sumu 52 584,05 eura v súvislosti so zmluvou EU4ALL a sumu 20 678,61 eura v súvislosti so zmluvou Ask‑It. Napriek tvrdeniu Komisie teda nejde o „určovaciu žaloby“, ale o žalobu na zaplatenie, ktorá ako taká nie je neprípustná.

2.     O dôvodnosti piateho a šiesteho žalobného návrhu žalobcu

238    Žalobca v podstate tvrdí, že Komisia porušila zmluvy EU4ALL a Ask‑It tým, že neuhradila všetky platby zodpovedajúce výdavkom, ktoré žalobca vynaložil v druhom, treťom a štvrtom referenčnom období zmluvy EU4ALL a v poslednom referenčnom období zmluvy Ask‑It.

239    Žalobca preto navrhol, aby Všeobecný súd zaviazal Komisiu na zaplatenie rozdielu medzi sumami, ktoré boli v rámci týchto zmlúv vyplatené, a výškou výdavkov vynaložených v dotknutých referenčných obdobiach zvýšených o úroky z omeškania.

240    V tejto súvislosti je potrebné hneď na začiatku konštatovať, že takýto návrh spočíva na predpoklade, podľa ktorého výdavky predložené žalobcom sú oprávnené, a teda spĺňajú podmienky na to, aby boli preplatené.

241    V bode 164 vyššie však bolo konštatované, že výdavky, ktoré žalobca Komisii predložil v rámci dotknutých zmlúv oprávnené neboli.

242    Navyše je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal, že pozastavenie platieb zo strany Komisie je porušením zmlúv EU4ALL a Ask‑It.

243    Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie žalobcu, že Komisia porušila zmluvu EU4ALL, keď pozastavila poslednú platbu, ktorá mala byť na základe zmluvy žalobcovi vyplatená, je potrebné poukázať na to, že článok II.28 ods. 8 podmienok FP6 stanovuje:

„…

Komisia môže tieto platby kedykoľvek prerušiť v prípade, že zmluvní partneri nedodržiavajú niektoré zo zmluvných ustanovení, najmä ustanovenia článku II.29 o audite a kontrole. V takom prípade Komisia informuje zmluvných partnerov priamo prostredníctvom doporučeného listu s doručenkou.

Komisia môže svoje platby kedykoľvek prerušiť, ak podozrieva zmluvného partnera z nezrovnalostí, ktorých sa dopustil pri výkone zmluvy. Preruší sa len časť platieb určená zmluvným partnerom podozrivým z nezrovnalostí. V takom prípade Komisia informuje zmluvných partnerov o dôvodoch prerušenia priamo prostredníctvom doporučeného listu s doručenkou.“

244    Je pritom potrebné konštatovať, že žalobca nespochybňuje, že Komisia mu v liste z 25. augusta 2010 oznámila prerušenie platieb v rámci zmluvy EU4ALL, ale len sa obmedzuje na tvrdenie, že podozrenie z nezrovnalostí nebolo dostatočne odôvodnené vzhľadom na to, že ešte nepredložil svoje pripomienky k návrhu správy z auditu. Zo štruktúry článku II.28 ods. 8 podmienok FP6 však vyplýva, že Komisia na účely prerušenia platby nemusí mať k dispozícii definitívne výsledky auditu, a teda ani nemusí overiť, či jej podozrenia boli dôvodné. Postačí, ak má podozrenie z nezrovnalosti a oznámi dôvody prerušenia zmluvnému partnerovi, čo v prejednávanej veci urobila a žalobca to nespochybňuje. Táto možnosť prerušenia platieb, ktorá je uvedená v článku II.28 ods. 8 druhom pododseku podmienok FP6 nemá vplyv na možnosť Komisie prerušiť platby v súvislosti s auditom a kontrolami uvedenými v článku II.29 podmienok FP6.

245    Žalobca teda nepreukázal, že Komisia tým, že mu v liste z 25. augusta 2010 oznámila prerušenie platieb v rámci zmluvy EU4ALL, porušila svoje zmluvné povinnosti.

246    Okrem toho, pokiaľ ide o otázku, či žalobca mohol jednostranne prerušiť výkon zmluvy z dôvodu prerušenia platieb Komisie, je potrebné poukázať na to, že z článku II.5 podmienok FP6 vyplýva, že navrhnúť prerušenie výkonu zmluvy môže len konzorcium, a nie zmluvný partner, a že toto prerušenie musí Komisia prijať. Z toho vyplýva, že žalobca jednostranným prerušením výkonu zmluvy EU4ALL na základe listu zo 4. augusta 2010 porušil článok II.5 podmienok FP6.

247    Okrem toho návrh žalobcu na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktorým sa domáhal, aby Všeobecný súd nariadil predloženie listu, ktorý Komisia 27. augusta 2010 zaslala koordinátorovi projektu, sa medzičasom stal bezpredmetným, keďže Komisia uvedený list predložila v prílohe A88 vyjadrenia k žalobe.

248    Pokiaľ ide po druhé o prerušenie platieb Komisie v rámci zmluvy Ask‑It, je potrebné uviesť, že článok II.28 ods. 1 podmienok FP6 stanovuje, že „bez toho, aby bol dotknutý článok II.29, Komisia schváli výšku konečnej platby, ktorá má byť vyplatená zmluvnému partnerovi, a to na základe dokumentov uvedených v článku II.7, ktoré odsúhlasila“.

249    Článok II.7 podmienok FP6 v spojení s článkami 6 a 7 zmluvy Ask‑It stanovuje, že všetky požadované správy a dokumenty majú byť Komisii predložené do 45 dní po skončení posledného referenčného obdobia, teda najneskôr do 14. februára 2009.

250    V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že vzhľadom na to, že od koordinátora projektu nedostala všetky dokumenty uvedené v článku II.7 podmienok FP6, nemohla ich posúdiť ani schváliť, a teda ani pristúpiť k platbám.

251    Žalobca tvrdí, že 15. novembra 2010 postúpil koordinátorovi všetky dokumenty, o ktoré požiadala Komisia, a ktoré sa ho týkali. Koordinátor mu oznámil, že dotknuté dokumenty zaslal Komisii v deň nasledujúci po 30. novembri 2010. Podľa žalobcu Komisia nepreukázala, že dotknuté dokumenty jej neboli doručené.

252    Vzhľadom na to, že žalobca tvrdí, že Komisia neoprávnene odmietla zaplatenie súm, ktoré mu boli určené, a to napriek tomu, že jej boli doručené všetky dokumenty požadované článkom II.7 podmienok FP6, práve Komisia nesie v tejto súvislosti dôkazné bremeno.

253    Je však nevyhnutné konštatovať, že žalobca nepreukázal, že dotknuté dokumenty boli napokon Komisii zaslané v súlade s článkom II.7 podmienok FP6.

254    Žalobca vo svojej replike tiež tvrdí, že Komisia napokon subvenciu predpokladanú zmluvou Ask‑It zaplatila za posledné referenčné obdobie všetkým členom konzorcia, okrem žalobcu, ktorému nezaplatila z dôvodu odmietnutia jeho výdavkov po finančnej kontrole, a že táto inštitúcia mu prerušenie platieb v tejto súvislosti nijakým spôsobom neoznámila.

255    Žalobca však nepredložil na podporu tohto tvrdenia nijaký dôkaz.

256    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal, že Komisia porušila svoje zmluvné povinnosti, keď prerušila platby určené žalobcovi v rámci zmlúv EU4LL a Ask‑It.

257    Z toho vyplýva, že piaty a šiesty žalobný návrh žalobcu je potrebné zamietnuť ako nedôvodné a následne je potrebné zamietnuť i žalobu ako celok.

E –  O protinávrhoch Komisie

1.     O rozsahu návrhov Komisie

258    Komisia vo svojom protinávrhu navrhuje, aby bol žalobca zaviazaný jednak na zaplatenie súm v celkovej výške 999 213,45 eura uvedených v oznámení o dlhu a zvýšených o úroky z omeškania „v sadzbe [ECB]“, ku ktorej sa pripočíta tri a pol percentuálneho bodu, pričom uvedené úroky sa vypočítajú od 15. júna 2011 a jednak na zaplatenie náhrady škody vo výške 70 471,47 eura zvýšenej o úroky vo vyššie uvedenej sadzbe od 5. augusta 2011.

259    Komisia svoj návrh na vrátenie zakladá na článku II.31 podmienok FP6, na článku II.19 podmienok eTEN a na článku II.30 podmienok CIP. Pripomienky v správe z auditu podľa Komisie odôvodňujú vrátenie celej výšky súm zaplatených žalobcovi.

260    Komisia sa rovnako domnieva, že je odôvodnené, aby v zmysle ustanovenia o pokute v článku II.30 ods. 6 podmienok FP6 požadovala náhradu škody vo výške 10 % požadovaného príspevku.

261    Okrem toho v zmysle spojených ustanovení článku II.28 ods. 7, článku II.31 podmienok FP6, článku II.3 ods. 6, článku II.19 podmienok eTEN, ako aj článku II.5 ods. 5 a článku II.30 ods. 2 podmienok CIP, Komisia navrhuje, aby boli dotknuté sumy úrokované vo výške tri a pol percentuálneho bodu pripočítaného k refinančnej sadzbe uplatňovanej ECB v prvý deň mesiaca, v priebehu ktorého boli dotknuté sumy splatné.

2.     O prípustnosti návrhov Komisie

262    Žalobca po prvé v podstate tvrdí, že protinávrhy Komisie neboli predmetom osobitného podania v rámci vyjadrenia k žalobe, a preto na ne môže odpovedať len v replike, kým Komisia môže predložiť ďalšie tvrdenia v duplike. Táto okolnosť zasahuje do zásady rovnosti zbraní, ktorá je nevyhnutným dôsledkom základného práva na spravodlivý proces, tak ako vyplýva z článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Po druhé paušálna náhrada dlžná na základe článku II.30 podmienok FP6 nemôže byť ani istá, ani splatná, keďže sa musí vypočítať na základe súm zaplatených Komisiou a zodpovedajúcich výdavkom, v súvislosti s ktorými bol prijatý definitívny záver o ich neoprávnenosti, hoci práve ich oprávnenosť je predmetom tejto žaloby. Po tretie v deň podania návrhu na vyplatenie paušálnej náhrady formulovaného v protinávrhu, Komisia v súvislosti s touto pohľadávkou nevystavila ani povolenie na vymáhanie pohľadávok, ani oznámenie o dlhu, a to v rozpore s tým, čo článok 71 ods. 2 rozpočtového nariadenia vyžaduje s ohľadom na všetky pohľadávky, ktoré sú identifikované ako isté, splatné a vymáhateľné. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že protinávrh je neprípustný.

263    Komisia tvrdí, že dodržanie zásady rovnosti zbraní je v prejednávanej veci zabezpečené, keďže každá strana mala možnosť predložiť dva procesné akty. Možnosť žalovaného predniesť protinávrh vo vyjadrení k žalobe existuje v procesnom práve viacerých štátov a je odôvodnená zásadou hospodárnosti konania. Okrem toho ju potvrdzuje aj ustálená judikatúra Všeobecného súdu a Súdneho dvora, rovnako ako logika článku 116 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Podľa článku II.30 podmienok FP6 predstavuje paušálna náhrada vedľajšiu pohľadávku vo vzťahu k hlavnej pohľadávke, ktorou je neodôvodnený finančný príspevok. Vedľajší návrh na zaplatenie paušálnej náhrady je preto v súlade s právnou úpravou pripojený k hlavnému návrhu na vrátenie neodôvodneného príspevku. Keďže vzťah medzi Spoločenstvom a žalobcom má zmluvnú povahu, článok 71 ods. 2 rozpočtového nariadenia sa v prejednávanej veci neuplatňuje. Otázka, či žalobca môže byť zaviazaný na zaplatenie uvedenej náhrady je preto upravená len článkami II.29.1, II.30 a II.31 podmienok FP6. Výška náhrady bola žalobcovi oznámená 29. apríla 2011 a šesť oznámení o dlhu zodpovedajúcich dotknutým zmluvám FP6 bolo vystavených a zaslaných žalobcovi 20. júna 2011. Keďže kancelária Všeobecného súdu predĺžila lehotu na odpoveď na protinávrh do 19. augusta 2011, žalobca mal dostatočne dlhý čas na to, aby sa proti tomuto návrhu účinne bránil.

264    Všeobecný súd pripomína, že aj keď má po podaní žaloby na základe arbitrážnej doložky spor vyriešiť podľa okolností na základe uplatnenia vnútroštátneho práva upravujúceho zmluvu, otázka jeho príslušnosti v súvislosti s rozhodovaním o protinávrhu a o jeho prípustnosti sa posudzuje len na základe článku 256 ods. 1 ZFEÚ, článku 272 ZFEÚ a na základe rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Zoubek, už citovaný v bode 73 vyššie, bod 10).

265    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že príslušnosť Všeobecného súdu v zmysle článku 256 ods. 1 ZFEÚ a článku 272 ZFEÚ rozhodovať o žalobách podaných na základe arbitrážnej doložky so sebou nevyhnutne nesie aj príslušnosť rozhodovať o protinávrhu, ktorý bol podaný v rámci rovnakej žaloby a vyplýva zo zmluvného vzťahu alebo z okolnosti, na ktorej je založený hlavný návrh alebo má priamy vzťah s povinnosťami, ktoré z hlavného návrhu vyplývajú (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Komisia/Zoubek, už citovaný v bode 73 vyššie, bod 11; z 10. apríla 2003, Parlament/SERS a Ville de Strasbourg, C‑167/99, Zb. s. I‑3269, body 95 až 104; uznesenie Súdneho dvora z 21. novembra 2003, Komisia/Lior a i., C‑280/03, neuverejnený v Zbierke, body 8 a 9, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2005, GEF/Komisia, T‑29/02, Zb. s. II‑835, bod 73).

266    V prejednávanej veci je potrebné poukázať na to, že cieľom protinávrhov je, aby Všeobecný súd zaviazal žalobcu jednak na zaplatenie súm uvedených v oznámeniach o dlhu zvýšených o úroky od 15. júna 2011 z dôvodu porušenia dotknutých zmlúv, a jednak na zaplatenie celej sumy náhrady škody uvedenej v článku II.30 dotknutých podmienok FP6, a tiež zvýšenej o úroky vo vyššie stanovenej sadzbe odo dňa uplynutia lehoty určenej v zodpovedajúcom oznámení o dlhu.

267    Nemožno pritom spochybniť, že uvedené návrhy vyplývajú zo zmluvného vzťahu, na ktorom je založený hlavný návrh žalobcu, aby Všeobecný súd určil, že výdavky, ktoré žalobca predložil Komisii v rámci dotknutých zmlúv, sú oprávnené, a že nie je povinný vrátiť sumy následne vyplatené Komisiou. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd je príslušný o takýchto návrhoch rozhodnúť.

268    Preto je potrebné posúdiť dôvody neprípustnosti prednesené žalobcom v súvislosti s protinávrhmi Komisie.

a)     O prípustnosti protinávrhov z pohľadu, že boli formulované vo vyjadrení Komisie k žalobe

269    Je potrebné pripomenúť, že v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 264 vyššie sa má prípustnosť protinávrhu, ktorým sa pôvodný žalovaný pokúša získať inú výhodu, ako je jednoduché odmietnutie tvrdení protistrany, posudzovať z pohľadu ustanovení rokovacieho poriadku.

270    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že rokovací poriadok nemá nijakú osobitnú požiadavku týkajúcu sa podmienok, za ktorých môže byť takýto návrh predložený po podaní žaloby na základe arbitrážnej doložky. Nič teda a priori nebráni tomu, aby žalovaný v rámci zmluvného sporu mohol podať vo vyjadrení k žalobe protinávrh. Táto okolnosť teda sama osebe nemôže v prejednávanej veci spôsobiť neprípustnosť protinávrhu.

271    Okrem toho, pokiaľ ide o zásadu rovnosti zbraní, je potrebné pripomenúť, že cieľom tejto zásady je zabezpečiť rovnováhu medzi účastníkmi konania. Je logickým dôsledkom samotného pojmu spravodlivý proces (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2010, Švédsko a i./API a Komisia, C‑514/07 P, C‑528/07 P a C‑532/07 P, Zb. s. I‑8533, bod 88) a vyplýva z nej povinnosť poskytnúť každému účastníkovi konania primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia, vrátane dôkazov, za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane (rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2012, Otis a i., C‑199/11, bod 71).

272    V prejednávanej veci žalobca v replike tvrdí, že v súvislosti so vzájomnými návrhmi nebude mať možnosť odpovedať na tvrdenia Komisie v duplike. Podľa žalobcu teda Komisia bude mať možnosť písomne sa vyjadriť k týmto návrhom dvakrát, kým on iba raz.

273    V tejto súvislosti je nutné konštatovať, že v zmysle aktuálnej organizácie písomného konania v rokovacom poriadku sa od chvíle, kedy získa pôvodný žalovaný možnosť podať protinávrh, môže pôvodný žalobca k tomuto návrhu písomne vyjadriť nevyhnutne len raz v replike.

274    Okrem toho z rokovacieho poriadku vyplýva, že písomnú časť konania dopĺňa ústna časť konania, ktorá účastníkom konania ponúka všetky možnosti na obranu. V prejednávanej veci teda nič nebráni tomu, aby pôvodný žalobca na pojednávaní reagoval na tvrdenia Komisie uvedené v súvislosti s protinávrhmi v jej duplike, pričom podstatou nie je ani tak zabezpečiť, aby mal každý účastník konania rovnaký počet príležitostí písomne vyjadriť v súvislosti s každým návrhom svoje stanovisko, ale skôr zaistiť, aby pred Všeobecným súdom zaznela téza oboch účastníkov konania v súvislosti s uvedenými návrhmi.

b)     O prípustnosti návrhu na zaplatenie paušálnej náhrady

275    Na úvod je potrebné uviesť, že tvrdenia prednesené žalobcom sa netýkajú prípustnosti protinávrhu na zaplatenie paušálnej náhrady, ale jeho dôvodnosti.

276    Na jednej strane totiž žalobca tvrdí, že protinávrh na zaplatenie paušálnej náhrady je neprípustný, lebo táto náhrada sa za normálnych okolností vypočíta na základe výdavkov, ktoré sú v konečnom dôsledku označené za neoprávnené, hoci práve uvedená oprávnenosť je predmetom tejto žaloby.

277    Je potrebné sa preto domnievať, že žalobca spochybňuje to, že pohľadávka zodpovedajúca paušálnej náhrade, ktorej platbu Komisia požaduje, je istá.

278    Na druhej strane žalobca tvrdí, že protinávrh, aby bol zaviazaný na zaplatenie paušálnej náhrady je neprípustný, lebo v čase jeho podania Komisia ešte v súvislosti s touto náhradou nevystavila povolenie na vymáhanie pohľadávok, ani oznámenie o dlhu.

279    Žalobca tak spochybňuje oprávnenosť pohľadávky zodpovedajúcej paušálnej náhrade.

280    Skutočnosť, že pohľadávka je istá, splatná a vymáhateľná predstavuje podľa belgického práva uplatniteľného na spor podmienku dôvodnosti návrhu na zaplatenie podaného veriteľom, ktorý si uvedenú pohľadávku uplatňuje.

281    Osobitne podľa článku 1315 belgického občianskeho zákonníka prináleží veriteľovi, aby predložil dôkaz o tom, že pohľadávka, na ktorú sa odvoláva, je istá.

282    Rovnako z článkov 1315, 1650 a 1651 belgického občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ musí preukázať, že pohľadávka, ktorej zaplatenie požaduje, je vymáhateľná, teda, že sa stala splatnou.

283    Preto je potrebné v rámci preskúmania dôvodnosti paušálnej náhrady posúdiť tvrdenia žalobcu o tom, že táto náhrada je istá a vymáhateľná.

3.     O dôvodnosti návrhov Komisie

284    Komisia svoj návrh na vrátenie založila na článku II.31 ods. 1 a 2 podmienok FP6, na článku II.19 ods. 1 a 2 podmienok eTEN a na článku II.30 ods. 1 a 2 podmienok CIP. Jej návrh na zaplatenie paušálnej náhrady je založený na článku II.31 ods. 1 a 2 podmienok FP6.

285    Pre vznik vymáhateľnej pohľadávky na základe uvedených ustanovení je potrebné splnenie dvoch podmienok. Po prvé musí byť istá suma neoprávnene vyplatená alebo v zmysle podmienok dotknutých zmlúv má byť jej vrátenie odôvodnené a po druhé Komisia musí spresniť podmienky vrátenia a lehotu na zaplatenie. Pokiaľ ide o úroky z omeškania v prípade nezaplatenia, sú splatné v čase stanovenom Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 9. júla 2013, Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia, T‑552/11, body 44 až 46).

286    Práve s ohľadom na uvedené podmienky je potrebné preskúmať dôvodnosť protinávrhov Komisie.

a)     O vrátení plnenia

 O neodôvodnene zaplatenej sume

287    Ako už bolo rozhodnuté, žalobca nepreukázal oprávnenosť výdavkov predložených Komisii v rámci zmlúv, na základe ktorých mu Komisia vyplatila 999 213,45 eura. Ako vyplýva z tabuľky uvedenej v bode 32 repliky, žalobca nespochybňuje jednotlivé prvky výpočtu Komisie v tejto súvislosti. Týmto prvkom navyše neodporujú ani dokumenty v spise.

288    Žalobca naopak tvrdí, že Komisia nemôže v zmysle zásady proporcionality, zásady dobrej viery pri plnení zmlúv a v zmysle ustanovení podmienok CIP žiadať vrátenie všetkých súm, ktoré mu boli v rámci dotknutých zmlúv vyplatené, keďže tieto zmluvy už boli úplne alebo čiastočne vykonané.

289    V tejto súvislosti je potrebné po prvé poukázať na to, že jedinou dotknutou zmluvou upravenou podmienkami CIP je zmluva T‑Seniority a po druhé na to, že žalobca informoval koordinátora projektu T‑Seniority, že od 23. februára 2009 vystupuje z konzorcia.

290    V súlade s článkom II.11 ods. 4 prvou zarážkou podmienok CIP za predpokladu, že zmluvná strana vypovie zmluvu upravenú uvedenými podmienkami „môže Komisia… žiadať o vrátenie celého finančného príspevku Spoločenstva alebo jeho časti, zohľadňujúc pritom povahu a výsledky vykonanej práce, ako aj jej význam pre Spoločenstvo v rámci tohto programu“.

291    Podľa článku II.11 ods. 8 podmienok CIP však „bez ohľadu na výpoveď zmluvy o financovaní alebo na odstúpenie príjemcu, sa časti B a D prílohy II naďalej uplatňujú aj po výpovedi zmluvy o financovaní alebo odstúpení príjemcu. Toto ustanovenie ďalej spresňuje, že „všetky ďalšie ustanovenia tejto zmluvy o financovaní, ktoré výslovne uvádzajú, že ich platnosť pokračuje aj po výpovedi, sa tiež uplatňujú počas obdobia v nich uvedenom“.

292    Z toho vyplýva, že finančné dôsledky odstúpenia zmluvnej strany alebo výpovede zmluvy, tak ako ich uvádza článok II.11 podmienok CIP, nemajú dosah na povinnosť zmluvnej strany vrátiť sumy, ktoré boli napokon po prípadnom audite označené za neoprávnené.

293    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že návrh Komisie na vrátenie všetkých súm, ktoré mu boli v rámci dotknutých zmlúv vyplatené, je v rozpore so zásadou dobrej viery pri plnení zmlúv a zásadou proporcionality, je potrebné pripomenúť, že podľa článku II.29 ods. 1 podmienok FP6 „sumy, ktoré sú z dôvodu výsledku [auditu uskutočneného na základe tohto článku] dlžné Komisii, môžu byť predmetom vymáhania, ako to vyplýva z článku II.31“.

294    Aj článok II.17 ods. 4 podmienok eTEN a článok II.28 ods. 5 podmienok CIP stanovujú, že „Komisia prijme na základe záverov auditu všetky vhodné opatrenia, ktoré bude považovať za potrebné, vrátane vymáhania všetkých alebo niektorých platieb, ktoré uskutočnila“.

295    Z týchto ustanovení vyplýva, že Komisia má v prejednávanej veci možnosť požiadať žalobcu na základe výsledkov auditu o vrátenie celej sumy, ktorú jej podľa nej dlží, a to vrátane všetkých súm, ktoré žalobcovi zaplatila v rámci dotknutých zmlúv.

296    Vzhľadom na počet a závažnosť porušení zmluvných povinností zistených v správe z auditu a tiež vzhľadom na to, že Všeobecný súd odmietol tvrdenia žalobcu spochybňujúce toto zistenie, je potrebné dospieť k záveru, že návrh Komisie, ktorým sa táto inštitúcia domáha vrátenia všetkých súm vyplatených žalobcovi na základe dotknutých zmlúv, nie je ani neprimeraný, ani v rozpore so zásadou dobrej viery pri plnení zmlúv.

 O konkrétnych okolnostiach vrátenia

297    Je potrebné pripomenúť, že 29. apríla 2011 Komisia vystavila deväť oznámení o dlhu uvádzajúcich sumu, ktorá mala byť na základe každej z dotknutých zmlúv vrátená a ktorej celková výška bola 999 213,45 eura. Tieto oznámenia o dlhu stanovili žalobcovi na vrátenie uvedených súm lehotu 45 dní, ktorej koniec bol určený na 14. júna 2011, pričom po uplynutí uvedenej lehoty sa dotknuté sumy mali zvýšiť o úroky z omeškania stanovené v dotknutých zmluvách, a to v sadzbe ECB navýšenej o tri a pol percentuálneho bodu. Okrem toho tieto oznámenia o dlhu obsahovali aj číslo účtu, na ktorý mal žalobca sumy vrátiť. Túto okolnosť žalobca nespochybnil.

298    Návrhu Komisie, aby bol žalobca v súlade s článkom II.31 podmienok FP6, s článkom II.19 podmienok eTEN a s článkom II.30 podmienok CIP zaviazaný na vrátenie sumy 999 213,45 eura z dôvodu opakovane vyplatených neoprávnených subvencií, je preto potrebné vyhovieť.

b)     O zaplatení paušálnej náhrady

 O sume, ktorá sa má vymáhať z titulu paušálnej náhrady

299    Žalobca spochybňuje samotný princíp protinávrhu, s odôvodnením, že jeho žalobe malo byť vyhovené. Rovnako spochybňuje, že paušálne náhrada je istá. Naopak nijak nespochybňuje prvky výpočtu Komisie. Týmto prvkom napokon neodporujú ani dokumenty v spise.

300    Ako už však bolo pripomenuté v bode 257, žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu.

301    Pokiaľ ide o otázku, či je pohľadávka zodpovedajúca paušálnej náhrade požadovanej Komisiou istá, je potrebné uviesť, že podľa článku II.30 podmienok FP6 sú zmluvní partneri povinní nahradiť škodu len v prípade, že po deklarovaní neoprávnených výdajov získali neoprávnené subvencie. Keďže finančná škoda spôsobená Únii bola preukázaná, (pozri bod 298 vyššie) Komisia oprávnene usúdila, že žalobca je povinný nahradiť škodu, ako to od neho Komisia požaduje.

 O konkrétnych okolnostiach náhrady

302    Žalobca v podstate tvrdí, že paušálna náhrada nie je vymáhateľná, pretože po prvé v čase podania protinávrhu Komisie žalobca spochybnil neoprávnenosť všetkých výdavkov predložených v rámci dotknutých zmlúv, na základe ktorých bola uvedená náhrada vypočítaná a po druhé v rovnaký čas ešte Komisia nevystavila oznámenie o dlhu týkajúce sa tejto náhrady.

303    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ako bolo pripomenuté v bode 287 vyššie, bol prijatý záver, že žalobca nepreukázal oprávnenosť výdavkov predložených Komisii v rámci dotknutých zmlúv.

304    Okrem toho je potrebné pripomenúť, že 20. júna 2011 Komisia vystavila šesť oznámení o dlhu v súvislosti so zmluvami uzavretými medzi Spoločenstvom a žalobcom týkajúcimi sa projektov Access‑eGOV, eABILITIES, Ask‑It, EU4ALL, Emerge a Enable, a celkovú sumu, ktorú mal žalobca zaplatiť na základe paušálnej náhrady v zmysle článku II.30 podmienok FP6 stanovila na úrovni 70 471,47 eura. Lehota, ktorú Komisia žalobcovi určila na zaplatenie tejto sumy, sa skončila 4. augusta 2011.

305    Preto je potrebné vyhovieť návrhu Komisie, v ktorom sa táto inštitúcia domáha, aby jej žalobca ako náhradu škodu zaplatil 70 471,47 eura.

c)     O úrokoch

306    V zmysle spojených ustanovení článku II.28 ods. 7 a článku II.31 podmienok FP6, článku II.3 ods. 6 a článku II.19 podmienok eTEN, ako aj článku II.5 ods. 5 a článku II.30 ods. 2 podmienok CIP plynie z každej sumy, ktorú je zmluvný partner povinný v zmysle dotknutých zmlúv zaplatiť, úrok, a to od skončenia lehoty na zaplatenie, ktorú stanovila Komisia. Žalobcovi preto musí byť uložená povinnosť zaplatiť úroky stanovené v článku II.28 ods. 7 podmienok FP6, v článku II.19 podmienok eTEN a v článku II.30 ods. 2 podmienok CIP.

 O trovách

307    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

308    Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je potrebné uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s článkom 87 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba, ktorú podal Koinonia Tis Pliroforias Anoichti Stis Eidikes Anagkes – Isotis, sa zamieta.

2.      Koinonia Tis Pliroforias Anoichti Stis Eidikes Anagkes – Isotis je povinný zaplatiť sumu 999 213,45 eura zvýšenú o úroky od 15. júna 2011 v sadzbe Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu, čiže sumu, ktorá zodpovedá vráteniu finančných príspevkov získaných na základe zmlúv č. 027020 „Access to e‑Government Services Employing Semantic Technologies“, č. 035242 „A virtual platform to enhance and organize the coordination among centres for accessibility ressources and support“, č. 511298 „Ambient Intelligence System of Agents for Knowledge‑based and Integrated Services for Mobility Impaired Users“, č. 034778 „European Unified Approach for Accessible Lifelong Learning“, č. 045056 „Emergency Monitoring and Prevention“, č. 045563 „A wearable system supporting services to enable elderly people to live well, independently and at ease“, č. 029255 „NavigAbile : e‑inclusion for communication disabilities“, č. 517506 „European Recommanded Materials for Distance Learning Courses for Educators“ a č. 224988 „T‑Seniority : Expanding the benefits of information society to older people through digital TV channels“.

3.      Koinonia Tis Pliroforias Anoichti Stis Eidikes Anagkes – Isotis je povinný zaplatiť sumu 70 471,47 eura zvýšenú o úroky v sadzbe ECB zvýšenej od 5. augusta 2011 o 3,5 percentuálneho bodu, čiže sumu, ktorá zodpovedá paušálnej náhrade splatnej na základe zmlúv č. 027020 „Access to e‑Government Services Employing Semantic Technologies“, č. 035242 „A virtual platform to enhance and organize the coordination among centres for accessibility ressources and support“, č. 511298 „Ambient Intelligence System of Agents for Knowledge‑based and Integrated Services for Mobility Impaired Users“, č. 034778 „European Unified Approach for Accessible Lifelong Learning“, č. 045056 „Emergency Monitoring and Prevention“, č. 045563 „A wearable system supporting services to enable elderly people to live well, independently and at ease“.

4.      Koinonia Tis Pliroforias Anoichti Stis Eidikes Anagkes – Isotis je povinný znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

Frimodt Nielsen Kănčeva Buttigieg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júla 2014.

Podpisy

Obsah

Okolnosti predchádzajúce sporu

A – Dotknuté zmluvy

B – Výkon dotknutých zmlúv a audit

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

A – O rozsahu sporu

B – O práve, ktoré sa uplatňuje na spor

C – O treťom žalobnom návrhu žalobcu

1. O zisteniach v správe z auditu, ktoré odôvodnili záver o neoprávnenosti nákladov

a) O vedení účtovných kníh žalobcu

b) O úprave prezenčných listín zamestnancov

c) O odpracovaných hodinách deklarovaných programovým riaditeľom

d) O cestovných nákladoch

2. O kvalite a podmienkach uskutočnenia auditu

a) O nepravdivých vyhláseniach v súvislosti s účasťou žalobcu na zmluve ETSI 333

b) O pravidlách uplatniteľných na audit

c) O oznámení správy z auditu v angličtine

D – O piatom a šiestom žalobnom návrhu žalobcu

1. O prípustnosti piateho a šiesteho žalobného návrhu

2. O dôvodnosti piateho a šiesteho žalobného návrhu žalobcu

E – O protinávrhoch Komisie

1. O rozsahu návrhov Komisie

2. O prípustnosti návrhov Komisie

a) O prípustnosti protinávrhov z pohľadu, že boli formulované vo vyjadrení Komisie k žalobe

b) O prípustnosti návrhu na zaplatenie paušálnej náhrady

3. O dôvodnosti návrhov Komisie

a) O vrátení plnenia

O neodôvodnene zaplatenej sume

O konkrétnych okolnostiach vrátenia

b) O zaplatení paušálnej náhrady

O sume, ktorá sa má vymáhať z titulu paušálnej náhrady

O konkrétnych okolnostiach náhrady

c) O úrokoch

O trovách

* Jazyk konania: gréčtina.