Vec T‑343/10

Etimine SA a AB Etiproducts Oy

proti

Európskej chemickej agentúre (ECHA)

„Žaloba o neplatnosť – REACH – Identifikácia kyseliny boritej a tetraboritanu disodného bezvodého ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“

Abstrakt uznesenia

Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým sa boritany identifikujú ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy

[Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 7 ods. 2 a 3, článok 31 ods. 9 písm. a), článok 33, článok 34 písm. a), článok 59 a príloha XIV]

Priama dotknutosť žalobcu ako podmienka prípustnosti žaloby o neplatnosť podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti rozhodnutiu, ktoré jej nie je určené, vyžaduje, aby predmetné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a aby neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je určené a ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení.

V tejto súvislosti sa treba domnievať, že rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým sa boritany identifikujú ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy na účely ich zahrnutia do prílohy XIV nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry v znení zmien a doplnení, nemá priame účinky na právne postavenie žalobcu, ktorý je dovozcom boritanov, so zreteľom na povinnosti stanovené uvedeným nariadením, pokiaľ je preukázané jednak to, že identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 nepredstavuje novú informáciu, ktorá môže ovplyvniť opatrenia manažmentu rizík alebo ktorá sa týka nebezpečenstva v zmysle článku 31 ods. 9 písm. a) uvedeného nariadenia, takže žalobca nie je povinný aktualizovať kartu bezpečnostných údajov, a jednak to, že žalobcu sa netýkajú informačné povinnosti vyplývajúce z článku 7 ods. 2, článku 33 a článku 34 písm. a) toho istého nariadenia.

Navyše samotná skutočnosť, že akt môže mať vplyv na faktické postavenie žalobcu, nepostačuje na to, aby sa tento akt mohol považovať za akt, ktorý sa žalobcu priamo týka. Iba existencia osobitných okolností môže oprávňovať subjekt, ktorý tvrdí, že právny akt má vplyv na jeho postavenie na trhu, aby podal žalobu podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Pokiaľ žalobca iba tvrdil, že jeho zákazníci sú zdržanliví v ďalšom nákupe výrobkov uvedených na zozname látok navrhnutých na zahrnutie, nepreukazuje to existenciu takýchto osobitných okolností.

(pozri body 22, 24, 37, 39 – 41)