Spojené veci C‑509/09 a C‑161/10

eDate Advertising GmbH

proti

X

a

Olivier Martinez a Robert Martinez

proti

MGN Limited

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Bundesgerichtshof a Tribunal de grande instance de Paris)

„Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Právomoc ,vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zo zmluvného vzťahu‘ – Smernica 2000/31/ES – Uverejnenie informácií na internete – Porušenie práv na ochranu osobnosti – Miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody – Právo uplatniteľné na služby informačnej spoločnosti“

Abstrakt rozsudku

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Osobitné právomoci – Právomoc vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zo zmluvného vzťahu – Porušenie práva na ochranu osobnosti prostredníctvom obsahu informácií uverejnených na internetových stránkach – Miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody – Pojem

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 5 bod 3)

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Osobitné právomoci – Právomoc vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zo zmluvného vzťahu – Porušenie práva na ochranu osobnosti prostredníctvom obsahu informácií uverejnených na internetových stránkach

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 5 bod 3)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Elektronický obchod – Smernica 2000/31 – Ustanovenia týkajúce sa vnútorného trhu – Povinnosť členských štátov nepodriadiť poskytovateľov služieb prísnejším požiadavkám, než sú tie, ktoré stanovuje členský štát, v ktorom sú usadení – Dosah

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31, článok 3)

1.        Pravidlo osobitnej právomoci, ktoré je ako výnimka zo zásady právomoci súdu miesta bydliska žalovaného uvedené v článku 5 bode 3 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, je založené na existencii osobitne úzkej spojitosti medzi sporom a súdom miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, čo odôvodňuje priznanie právomoci tomuto súdu kvôli riadnemu výkonu spravodlivosti a hospodárnej organizácii konania. Formulácia „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ sa vzťahuje na miesto príčinnej súvislosti a zároveň na miesto, kde došlo ku škode.

Ak sa však osoba odvoláva na porušenie práva na ochranu osobnosti prostredníctvom obsahu informácií uverejnených na internetových stránkach, keďže rozsah šírenia obsahu informácií na internete je v zásade univerzálny, pre ťažkosti s uplatnením uvedeného kritéria miesta, kde došlo ku škode týkajúcej sa šírenia informácií, treba prispôsobiť kritériá väzby tak, aby osoba, ktorej právo na ochranu osobnosti bolo porušené, mohla podľa miesta, kde došlo ku škode spôsobenej uvedeným porušením v Európskej únii, podať žalobu o náhradu celej tejto škody.

Vzhľadom na to, že dosah obsahu informácie uverejnenej na internete na práva na ochranu osobnosti môže byť najlepšie posúdený súdom miesta, kde má údajný poškodený centrum svojich záujmov, priznanie právomoci tomuto súdu spĺňa cieľ spočívajúci v riadnom výkone spravodlivosti. Miestom, kde má osoba centrum svojich záujmov, je vo všeobecnosti miesto jej obvyklého pobytu, ale môže ho mať aj v členskom štáte, v ktorom nemá obvyklý pobyt, pokiaľ môžu iné indície, ako napríklad výkon povolania, preukázať zvlášť úzku väzbu k tomuto štátu.

Právomoc súdu miesta, kde má poškodený centrum svojich záujmov, je v súlade s cieľom spočívajúcim v predvídateľnosti pravidiel na určenie právomoci tiež vo vzťahu k žalovanému, keďže vydavateľ obsahu spôsobujúceho ujmu môže v čase uverejnenia tohto obsahu na internete poznať centrá záujmov osôb, ktorých sa týka. Kritérium centra záujmov umožňuje žalobcovi ľahko identifikovať súd, na ktorý sa môže obrátiť, a zároveň žalovanému rozumne predvídať súd, na ktorom môže byť žalovaný.

(pozri body 40, 41, 46 – 50)

2.        Článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia práv na ochranu osobnosti prostredníctvom obsahu informácií uverejnených na internetových stránkach má osoba, ktorá sa považuje za poškodenú, možnosť podať žalobu o náhradu celej škody, ktorá jej bola spôsobená, buď na súdy členského štátu, v ktorom je vydavateľ tohto obsahu usadený, alebo na súdy členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmov. Táto osoba môže tiež namiesto žaloby o náhradu celej škody, ktorá jej bola spôsobená, podať žalobu na súdy každého členského štátu, na ktorého území je alebo bol prístupný obsah informácie uverejnenej na internete. Tieto súdy majú právomoc rozhodovať len o škode spôsobenej na území členského štátu sídla súdu, na ktorý je žaloba podaná.

(pozri bod 52, bod 1 výroku)

3.        Článok 3 smernice 2000/31 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode, sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá prebratie do vnútroštátneho právneho poriadku vo forme osobitného kolízneho pravidla. Pokiaľ však ide o koordinovanú oblasť, členské štáty musia zabezpečiť, aby s výhradou výnimiek povolených v súlade s podmienkami stanovenými v článku 3 ods. 4 uvedenej smernice, poskytovateľ služby elektronického obchodu nepodliehal prísnejším požiadavkám, než sú tie, ktoré stanovuje hmotné právo uplatniteľné v členskom štáte, v ktorom je tento poskytovateľ usadený.

(pozri bod 68, bod 2 výroku)