ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 12. marca 2009

Vec F‑104/06

Joséphine Arpaillange a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Zaradenie – Bývalí individuálni experti – Diplom – Odborná prax – Námietka nezákonnosti“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pani Arpaillange, ako aj ďalší štyria zmluvní zamestnanci Komisie navrhujú najmä zrušenie rozhodnutí o zaradení vydaných orgánom oprávneným uzatvoriť pracovné zmluvy, tak ako vyplývajú z ich pracovných zmlúv

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Zaradenie – Zamestnanci patriaci do funkčnej skupiny IV

(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 79 ods. 2 a článok 86)

2.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Rozdielne zaobchádzanie s rôznymi kategóriami zamestnancov v oblasti záruk podľa služobného poriadku a výhod sociálneho zabezpečenia – Neexistencia diskriminácie

3.      Úradníci – Žaloba – Návrh na náhradu škody spojený s návrhom na zrušenie – Zamietnutie návrhu na zrušenie spôsobujúce zamietnutie návrhu na náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

1.      Z článku 79 ods. 2 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vyplýva, že administratíva disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri stanovovaní počtu rokov odbornej praxe požadovaných na účely zaradenia zmluvných zamestnancov. Keďže článok 86 týchto podmienok upravuje zaradenie zmluvných zamestnancov uvedených v článku 13a patriacich do funkčnej skupiny IV iba do troch platových tried, rozdiel medzi najnižšou hranicou a najvyššou hranicou doby odbornej praxe požadovanej pre každú z troch platových tried je nevyhnutne vysoký. Rovnaké zaobchádzanie so zmluvnými zamestnancami, ktorí sa nachádzajú v rozdielnych situáciách, pokiaľ ide o ich odbornú prax, je teda vlastné systému rozdelenia zmluvných zamestnancov uvedených v článku 3a patriacich do funkčnej skupiny IV do troch platových tried.

(pozri body 48, 50 a 52)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T‑213/00, Zb. s. II‑913, body 405 až 410

2.      Keďže normotvorca Spoločenstva môže voľne vytvárať nové kategórie zamestnancov zodpovedajúce legitímnym potrebám administratívy Spoločenstva a rozdiely, ktoré služobný poriadok stanovuje medzi rôznymi kategóriami osôb zamestnávaných Európskymi spoločenstvami buď ako úradníkmi vo vlastnom zmysle slova alebo v rámci rôznych kategórií zamestnancov patriacich do pôsobnosti podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, nemožno spochybniť, pretože definícia každej z týchto kategórií zodpovedá oprávneným potrebám administratívy Spoločenstva a povahe stálych alebo dočasných úloh, ktoré má plniť, nie je možné považovať za diskrimináciu skutočnosť, že pokiaľ ide o záruky podľa služobného poriadku a výhody sociálneho zabezpečenia, niektoré kategórie osôb zamestnávaných Spoločenstvami môžu využívať tie záruky alebo výhody, ktoré sa nepriznávajú iným kategóriám. Konkrétne, zmluvní zamestnanci uvedení v článku 3a a zmluvní zamestnanci uvedení v článku 3b týchto podmienok spadajú do rôznych kategórií zamestnancov, čo sa prejavuje najmä tým, že druhá kategória zamestnancov môže, na rozdiel od prvej, uzatvárať iba pracovné zmluvy na dobu určitú, čo implikuje predovšetkým odlišné zaradenie, a v dôsledku toho rôzne úrovne odmeňovania.

(pozri body 60, 61, 63 a 97)

Odkaz:

Súdny dvor: 6. októbra 1983, Celant a i./Komisia, 118/82 až 123/82, Zb. s. 2995, bod 22

Súd prvého stupňa: 30. septembra 1998, Ryan/Dvor audítorov, T‑121/97, Zb. s. II‑3885, body 98 a 104; 9. júla 2007, De Smedt/Komisia, T‑415/06 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑7, II‑B‑1‑41, body 54 a 55

Súd pre verejnú službu: 19. októbra 2006, De Smedt/Komisia, F‑59/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑109, II‑A‑1‑409, body 71 a 76

3.      V prípade žalôb podaných úradníkmi sa návrhy na náhradu škody musia zamietnuť v rozsahu, v akom úzko súvisia s návrhmi na zrušenie, ktoré samotné boli zamietnuté buď ako neprípustné, alebo ako nedôvodné.

(pozri bod 137)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 10. júna 2004, Liakoura/Rada, T‑330/03, Zb. VS s. I‑A‑191, II‑859, bod 69; 13. decembra 2005, Cwik/Komisia, T‑155/03, T‑157/03 a T‑331/03, Zb. VS s. I‑A‑411, II‑1865, bod 207