Vec T‑28/02

First Data Corp. a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Článok 81 ES – Systém platobných kariet Visa – Pravidlo ‚niet akvizície bez vydávania‘ – Negatívny atest – Pravidlo zrušené v priebehu konania – Záujem na konaní – Zastavenie konania“

Abstrakt uznesenia

1.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Zánik na základe skutočnosti, ktorá nastala po podaní žaloby – Zastavenie konania

2.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Rozhodnutie Komisie priznávajúce negatívny atest podľa ustanovení o hospodárskej súťaži – Návrh na čiastočné zrušenie ustanovenia dohody priznávajúcej atest – Zrušenie dotknutého ustanovenia v priebehu konania – Absencia skutočne existujúceho záujmu pokračovať v konaní – Záujem vzťahujúci sa na budúce a neisté situácie – Vylúčenie

(Článok 81 ods. 1 ES, články 230 ES a 233 ES)

1.      Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak táto osoba má právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Na to, aby taký právny záujem mohol existovať, musí byť samotné zrušenie aktu spôsobilé vyvolať právne následky alebo inými slovami, žaloba musí byť spôsobilá, v prípade úspešného výsledku, priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal.

V tomto smere podmienky prípustnosti žaloby sa posudzujú v momente jej podania. V záujme riadneho výkonu spravodlivosti však Súd prvého stupňa môže aj bez návrhu konštatovať, že už nie je dôvod na vydanie rozhodnutia v prípade, keď žalobca, ktorý mal pôvodne záujem na konaní, stratil osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia vzhľadom na udalosti, ktoré nastali po podaní uvedenej žaloby. Na to, aby žalobca mohol pokračovať v žalobe smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia, je totiž potrebné, aby si zachoval osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia.

(pozri body 34 – 38)

2.      Žalobca v konaní o zrušení negatívneho atestu priznaného Komisiou na základe článku 2 nariadenia č. 17 už nemá pretrvávajúci a skutočný záujem pokračovať v konaní, ak sa jeho žaloba týka tohto atestu vo vzťahu k ustanoveniu dohody medzi podnikmi a toto ustanovenie bolo medzitým zmluvnými stranami dohody zrušené.

Na jednej strane prípadný rozsudok Súdu prvého stupňa, v ktorom sa vyhovelo navrhovanému zrušeniu, by skutočne nemohol viesť k následkom stanoveným v článku 233 ES, a Komisia už nemohla prijať znova iné rozhodnutie o ustanovení, ktoré už neexistuje.

Na druhej strane možnosť, že nabudúce bude do dohody doplnené ustanovenie podobné zrušenému ustanoveniu nestačí na to, aby sa žalobca mohol odvolávať na skutočne existujúci, a nie čisto hypotetický záujem pokračovať v konaní smerujúcom k navrhovanému zrušeniu ustanovenia.

Napokon navrhované zrušenie nie je potrebné na eventuálne podanie žaloby o náhradu škody žalobcom proti zmluvným stranám dohody na vnútroštátne súdy. Negatívny atest totiž nie je záväzný pre vnútroštátne súdy, aj keď predstavuje skutkovú okolnosť, ktorú musia vnútroštátne súdy vziať do úvahy. Vyjadruje len stanovisko Komisie, že na základe jej známych skutočností nie je dôvod zasiahnuť. Nevyjadruje konečné posúdenie, ani osobitné zaujatie stanoviska, ktoré by patrilo do výlučnej právomoci Komisie. Článok 81 ods. 1 ES je priamo použiteľný, jednotlivci sa ho môžu dovolávať pred vnútroštátnymi súdmi a vyvodzovať z neho práva a keďže vnútroštátne súdy môžu tiež prípadne disponovať ďalšími informáciami o podrobnostiach tohto prípadu, sú prirodzene povinné vytvoriť si vlastný názor na základe poznatkov, ktoré majú o použiteľnosti článku 81 ods. 1 ES na určité dohody. V každom prípade vnútroštátnym súdom prislúcha, v prípade pochybnosti o platnosti negatívneho atestu, podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania, takže žalobca by v každom prípade nebol v prípade sporu žiadnym spôsobom zbavený možnosti uplatniť svoje práva pred vnútroštátnym súdom.

(pozri body 40, 42, 43, 47 – 51)