Žaloba podaná 20. novembra 2012 - Slovinsko/Komisia

(vec T-507/12)

Jazyk konania: slovinčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Slovinská republika (v zastúpení: V. Klemenc, državna pravobranilka, a A. Grum, pomočnica državne pravobranilke)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie z 19. októbra 2012 o opatreniach v prospech podniku ELAN d.o.o., SA.26379 (C 13/2010) (ex NN 17/2010), ktoré Komisia oznámila Slovinsku listom č. SG-Greffe(2012) D/14375 z 20. septembra 2012, v ktorom okrem iného v článku 2 rozhodla, že Slovinsko neoprávnene vykonalo v roku 2008 opatrenia štátnej pomoci v prospech spoločnosti Elan vo forme rekapitalizácie vo výške 10 miliónov eur v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čo je dôvod, prečo Slovinsko musí požadovať vrátenie pomoci jej príjemcom, a

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod: v napadnutom rozhodnutí Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 345 ZFEÚ a dopustila sa podstatného procesného pochybenia, keďže nesprávne posúdila skutkové okolnosti a nedostatočne alebo nesprávne odôvodnila dotknuté rozhodnutie, pokiaľ ide o otázku, či je možné pripísať opatrenia rekapitalizácie v roku 2008 Slovinskej republike.

Žalobkyňa zastáva názor, že Komisia dospela v rozpore s ustanoveniami článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 345 ZFEÚ k záveru, že je možné pripísať Slovinskej republike konanie spoločníkov spoločnosti Elan v rámci jej rekapitalizácie v roku 2008. Komisia odôvodnila svoj záver skutočnosťou, že štát ako vlastník menuje dozornú radu, čo je argument, ktorým Komisia podľa názoru žalobkyne popiera duálny systém konania štátnych podnikov.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné - a síce bez relevantných a dostatočných dôvodov - a chybné, pretože Komisia argumentuje, že existujú riadne dôkazy o úzkom zapojení štátu do rozhodovacieho procesu kapitálovej spoločnosti (Kapitalska družba, KAD) a poradenskej a správcovskej spoločnosti (Družba za svetovanje in upravljanje, DSU), pričom sú jej tvrdenia založené iba na nedôveryhodných dôkazoch a dôkazoch typu "hear say". Napadnuté rozhodnutie nie je odôvodnené aj čo sa týka ostatných spoločníkov spoločnosti Elan, ktorým Komisia vytýka iba paralelné konanie. Podľa názoru žalobkyne indície zmienené Komisiou v napadnutom rozhodnutí v nijakom prípade nepredstavujú indikátory, ktoré by v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a Všeobecného súdu naznačovali, že štátne orgány sú zapojené do prijatia opatrenia rekapitalizácie spoločnosti Elan v roku 2008.

Druhý žalobný dôvod: Komisia nesprávne použila v napadnutom rozhodnutí článok 107 ods. 1 ZFEÚ a dopustila sa podstatného procesného pochybenia, keďže nesprávne posúdila skutkové okolnosti a nedostatočne alebo nesprávne odôvodnila dotknuté rozhodnutie, pokiaľ ide o záver, že opatrenie rekapitalizácie spoločnosti Elan v roku 2008 nebolo vykonané podľa zásady súkromného investovania v trhovom hospodárstve, a spoločnosti Elan tak bola poskytnutá selektívna výhoda.

Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdí, že opatrenie rekapitalizácie spoločnosti Elan v roku 2008 bolo vykonané v súladu so zásadou súkromného investovania v trhovom hospodárstve vzhľadom na to, že spoločníci pri rozhodovaní o opatrení rekapitalizácie vychádzali z hodnotenia podniku, pričom riadne zohľadnili zhoršenie obchodných výsledkov spoločnosti Elan najviac v zimnej sezóne 2007/2008, takže aj v prvom štvrťroku 2008. Zhoršenie obchodov v roku 2008 nebolo natoľko drastické, aby ovplyvnilo dôveryhodnosť odhadu hodnoty podniku. Spoločníci prijali svoje dlhodobé rozhodnutie ako akcionári o podniku, ktorý mal iba dočasné ťažkosti, avšak ktorý bol dlhodobo schopný nielen prežiť, ale aj znovu vytvárať zisk. Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatočne neobjasnila, prečo selektívne zohľadnila odhad hodnoty podniku, a konala tak svojvoľne.

____________