Vec T‑195/08

Antwerpse Bouwwerken NV

proti

Európskej komisii

„Verejné zmluvy – Verejné obstarávanie Spoločenstvom – Stavba haly na výrobu referenčných materiálov – Zamietnutie ponuky uchádzača – Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Prípustnosť – Výklad podmienky stanovenej v súťažných podkladoch – Súlad ponuky s podmienkami stanovenými v súťažných podkladoch – Výkon právomoci žiadať o spresnenie ponúk – Žaloba o náhradu škody“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Prípravné akty – Vylúčenie

(Článok 230 ES)

2.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Fyzické alebo právnické osoby

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

3.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Uzavretie zmluvy v rámci verejného obstarávania – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice

4.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Uzavretie zmluvy v rámci verejného obstarávania – Povinnosť inštitúcie vykonať svoje oprávnenie nadviazať kontakt s uchádzačom po otvorení ponúk – Podmienka

(Nariadenie Komisie č. 2342/2002, článok 148 ods. 3)

5.      Verejné zmluvy Európskych spoločenstiev – Verejné obstarávanie

(Nariadenie Rady č. 1605/2002, článok 89 ods. 1 a článok 100 ods. 2 druhý pododsek; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18, článok 2)

6.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Neexistencia jednej z podmienok – Zamietnutie žaloby o náhradu škody v celom rozsahu

(Článok 288 druhý odsek ES)

1.      Pokiaľ ide o dočasné opatrenia, ktorých účelom je pripraviť rozhodnutie o uzavretí verejnej zmluvy týkajúcej sa hodnotenia predložených ponúk, ktorého vyhotovenie sa uskutočňuje vo viacerých fázach v rámci vnútroinštituciálneho konania, hodnotiace správy ako také nemôžu byť predmetom žalôb o neplatnosť. Takáto žaloba môže smerovať len proti opatreniu, ktoré konečným spôsobom stanovuje postoj Komisie na konci tohto vnútroinštituciálneho konania.

(pozri bod 28)

2.      Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Na to, aby taký právny záujem mohol existovať, musí byť samotné zrušenie aktu spôsobilé vyvolať právne následky, a žaloba teda musí byť spôsobilá, v prípade úspešného výsledku, priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal.

(pozri bod 33)

3.      Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, čo sa týka skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť na účely prijatia rozhodnutia o uzavretí verejnej zmluvy v rámci verejného obstarávania. Disponuje tiež širokou mierou voľnej úvahy pre stanovenie jednak obsahu, ako aj uplatnenia pravidiel platných pre uzatváranie verejných zmlúv prostredníctvom verejného obstarávania. Okrem toho, ak aj je verejný obstarávateľ povinný stanoviť podmienky verejného obstarávania presne a jednoznačne, nie je povinný predpokladať všetky možné prípady, akokoľvek zriedkavé, ktoré by sa mohli v praxi vyskytnúť. Podmienka stanovená v súťažných podkladoch sa musí vykladať na základe jej predmetu, systému a znenia. V prípade pochybností môže verejný obstarávateľ vyhodnotiť uplatniteľnosť tejto podmienky tak, že pristúpi k preskúmaniu jednotlivých prípadov, pričom zohľadní všetky relevantné skutočnosti. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy Komisie sa súdne preskúmanie musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané predpisy upravujúce procesný postup, a odôvodnenie, či bol skutkový stav zistený presne, či nejde o zjavne nesprávne posúdenie a o zneužitie právomoci. V rámci takéhoto preskúmania prináleží súdu Spoločenstva, aby najmä stanovil, či výklad jednej podmienky stanovenej v súťažných podkladoch prijatý Komisiou ako verejným obstarávateľom je alebo nie je správny.

(pozri body 49 – 53)

4.      Článok 148 ods. 3 nariadenia č. 2342/2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtového nariadenia, zveruje inštitúciám možnosť iniciovať kontakt s uchádzačom v prípade, keď je potrebné ponuku objasniť, alebo keď ide o opravy vecných chýb pri zostavovaní ponuky. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie nemožno vykladať v tom zmysle, že by za výnimočných a vymedzených okolností, ktoré stanovuje, ukladalo inštitúciám povinnosť iniciovať kontakt s uchádzačmi.

Inak by to mohlo byť len vtedy, ak by na základe všeobecných zásad práva táto možnosť mohla založiť Komisii povinnosť kontaktovať určitého uchádzača. Išlo by najmä o taký prípad, keď je znenie ponuky formulované nejasne a okolnosti prípadu, o ktorých Komisia vie, naznačujú, že táto nejasnosť by sa pravdepodobne mohla jednoducho vysvetliť a mohla by byť jednoducho odstránená. V takom prípade je v zásade v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných, aby Komisia zamietla túto ponuku bez toho, aby využila svoju možnosť požiadať o vysvetlenie. Ak by sa za takýchto okolností Komisii priznala absolútna diskrečná právomoc, bolo by to v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

Zásada proporcionality si navyše vyžaduje, aby akty inštitúcií Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je vhodné a potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov, čím sa rozumie, že v prípade, kde existuje voľba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k tomu najmenej obmedzujúcemu, a že spôsobené ťažkosti nesmú byť neúmerné vo vzťahu k sledovaným cieľom.

V každom prípade je však v záujme právnej istoty dôležité, aby Komisia bola schopná presne sa ubezpečiť o obsahu ponuky predloženej v rámci verejného obstarávania a najmä o jej súlade s podmienkami stanovenými v súťažných podkladoch. Preto v prípade, keď je ponuka nejasná a Komisia nemá možnosť rýchlo a účinne stanoviť, čomu skutočne zodpovedá uvedená ponuka, nemá na výber a musí túto ponuku zamietnuť.

Nakoniec v konečnom dôsledku prináleží súdu Spoločenstva, aby stanovil, či odpovede určitého uchádzača na žiadosť o vysvetlenie predloženú verejným obstarávateľom možno označiť za spresnenia obsahu ponuky tohto uchádzača, alebo či presahujú tento rámec a menia obsah tejto ponuku vzhľadom na podmienky stanovené v súťažných podkladoch.

(pozri body 54 – 59)

5.      Zásada transparentnosti zakotvená jednak v článku 89 ods. 1 nariadenia č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, a článku 2 smernice 2004/18 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby musí byť zosúladená s ochranou verejného záujmu, legitímnych obchodných záujmov súkromných alebo verejných podnikov a hospodárskej súťaže, čo odôvodňuje možnosť stanovenú v článku 100 ods. 2 druhom pododseku rozpočtového nariadenia neposkytnúť určité informácie vylúčenému uchádzačovi, pokiaľ je to nevyhnutné na zaručenie dodržania týchto požiadaviek.

(pozri bod 84)

6.      Dôvodnosť žaloby o náhradu škody na základe článku 288 druhého odseku ES je podmienená súčasným splnením niekoľkých podmienok, a to protiprávnosťou konania vytýkaného inštitúciám, existenciou škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi uvádzaným konaním a údajnou ujmou. Pokiaľ jedna z týchto podmienok nie je splnená, musí byť žaloba ako celok zamietnutá bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné podmienky.

(pozri bod 91)