UZNESENIE PODPREDSEDU SÚDNEHO DVORA
z 28. septembra 2023 (*)
„Odvolanie – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Obmedzujúce opatrenia prijaté vzhľadom na situáciu na Ukrajine – Zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov – Ponechanie mena fyzickej osoby na zozname osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia – Pozastavenie postupu ‚opätovného zaradenia‘ tejto osoby do zoznamu – Uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie – Povinnosť prijať opatrenia týkajúce sa víz udeľovaných členskými štátmi – Opatrenia, ktoré môže prijať sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení“
Vo veci C‑564/23 P(R),
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 57 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 13. septembra 2023,
Rada Európskej únie, v zastúpení: P. Mahnič, R. Meyer a J. Rurarz, splnomocnení zástupcovia,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Nikita Dmitrievič Mazepin, bydliskom v Moskve (Rusko), v zastúpení: A. Bass, T. Marembert, D. Rovetta, avocats, M. Campa, M. Moretto a V. Villante, avvocati,
žalobca v prvostupňovom konaní,
Lotyšská republika,
vedľajšia účastníčka v prvostupňovom konaní,
PODPREDSEDA SÚDNEHO DVORA
po vypočutí generálneho advokáta M. Szpunara,
vydal toto
Uznesenie
1 Svojím odvolaním sa Rada Európskej únie domáha zrušenia uznesenia predsedu Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. septembra 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RIII, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podal pán Nikita Dmitrievič Mazepin.
Právny rámec
Rozhodnutie 2014/145/SZBP
2 Článok 1 ods. 1, 6 a 7 rozhodnutia Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16), zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2023/1218 z 23. júna 2023 (Ú. v. EÚ L 159I, 2023, s. 526), stanovuje:
„1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby zabránili vstupu na svoje územia, ako aj prechodu cez ne:
…
e) popredným podnikateľom pôsobiacim v Rusku a ich najbližším rodinným príslušníkom alebo iným fyzickým osobám, ktoré z nich majú prospech, alebo podnikateľom pôsobiacim v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny;…
…
a fyzickým osobám, ktoré sú s nimi spojené alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom [alebo ktoré sú spojené s právnickými osobami, subjektmi alebo orgánmi – neoficiálny preklad]…, ako sa uvádzajú v prílohe.
…
6. Členské štáty môžu udeliť výnimky z opatrení uložených podľa odseku 1, ak je vycestovanie odôvodnené naliehavou humanitárnou potrebou alebo účasťou na medzivládnych zasadnutiach a na zasadnutiach, ktoré podporuje alebo organizuje [Európska ú]nia alebo ktoré organizuje členský štát vykonávajúci predsedníctvo v [Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe] a na ktorých sa vedie politický dialóg, ktorým sa priamo podporujú politické ciele reštriktívnych opatrení vrátane podpory územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.
7. Členský štát, ktorý si želá udeliť výnimky uvedené v odseku 6, to písomne oznámi Rade. Výnimka sa považuje za udelenú, ak jeden alebo viac členov Rady nevznesie písomne námietku do dvoch pracovných dní od doručenia oznámenia o navrhovanej výnimke. V prípade, že jeden alebo viacerí členovia Rady vznesú námietku, môže o udelení navrhovanej výnimky kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť Rada.“
Nariadenie (EÚ) č. 269/2014
3 Článok 2 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6), zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 476/2014 z 12. mája 2014 (Ú. v. EÚ L 137, 2014, s. 1) (ďalej len „nariadenie č. 269/2014“), stanovuje:
„Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, alebo fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom, ktoré sú s nimi spojené, a ktoré sú uvedené v zozname v prílohe I, ako aj finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú v držbe alebo pod kontrolou takýchto fyzických osôb, právnických osôb, subjektov alebo orgánov.“
4 Článok 14 ods. 4 tohto nariadenia uvádza:
„Zoznam v prílohe I sa pravidelne, aspoň každých 12 mesiacov preskúmava.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
5 Dňa 9. marca 2022 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/397, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L 80, 2022, s. 31) a ktorým bolo meno pána Mazepina zaradené do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedeného v prílohe k rozhodnutiu 2014/145.
6 V ten istý deň Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/396, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 80, 2022, s. 1) a ktorým bolo meno pána Mazepina zaradené do zoznamu fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov uvedeného v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.
7 Dňa 14. septembra 2022 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2022/1530, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 149) a ktorým rozhodla o ponechaní mena pána Mazepina na zozname osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedenom v prílohe k rozhodnutiu 2014/145, pričom zmenila dôvody jeho zaradenia do tohto zoznamu.
8 V ten istý deň Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/1529, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 1) a ktorým bolo meno pána Mazepina ponechané s rovnakou zmenou dôvodov, ako je uvedená v predchádzajúcom bode, na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.
9 Dňa 13. marca 2023 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2023/572, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 134) a ktorým rozhodla o ponechaní mena pána Mazepina na zozname osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, uvedenom v prílohe k rozhodnutiu 2014/145, a zmenila dôvody jeho zaradenia do tohto zoznamu, ako aj jeho identifikačné údaje.
10 V ten istý deň Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/571, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 75I, 2023, s. 1) a ktorým bolo meno pána Mazepina ponechané s rovnakými zmenami dôvodov a identifikačných údajov, ako sú uvedené v predchádzajúcom bode, na zozname fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov uvedenom v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014.
Konanie na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie
11 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. novembra 2022 podal pán Mazepin žalobu o neplatnosť rozhodnutia 2022/1530 a vykonávacieho nariadenia 2022/1529 v rozsahu, v akom sa ho tieto akty týkajú (ďalej spoločne len „prvé sporné akty“).
12 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. decembra 2022 pán Mazepin podal prvý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa v podstate domáhal odkladu výkonu prvých sporných aktov. Uznesením z 1. marca 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 R, EU:T:2023:102), predseda Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu a čiastočne nariadil odklad výkonu týchto aktov v rozsahu, v akom sa týkajú pána Mazepina.
13 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. apríla 2023 pán Mazepin na základe článku 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu upravil žalobu uvedenú v bode 11 tohto uznesenia tak, že sa týka aj zrušenia rozhodnutia 2023/572 a vykonávacieho nariadenia 2023/571 (ďalej spoločne len „druhé sporné akty“).
14 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň pán Mazepin podal druhý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa v podstate domáhal odkladu výkonu druhých sporných aktov. Uznesením predsedu Všeobecného súdu z 19. júla 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RII, EU:T:2023:406), predseda Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu a čiastočne nariadil odklad výkonu týchto aktov v rozsahu, v akom sa týkajú pána Mazepina.
15 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. septembra 2023 podal pán Mazepin tretí návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
16 Napadnutým uznesením predseda Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu a v podstate nariadil:
– v bode 1 výroku tohto uznesenia odklad výkonu oznámeného „opätovného zaradenia“ pána Mazepina do zoznamu za rovnakých podmienok, aké sú stanovené v bodoch 1 a 2 výroku uznesenia predsedu Všeobecného súdu z 19. júla 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RII, EU:T:2023:406),
– v bode 2 tohto výroku uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, v ktorom sa jasne uvedie, že výkon tohto oznámeného „opätovného zaradenia“ do zoznamu sa odkladá,
– v bode 3 uvedeného výroku, aby Rada prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že členské štáty budú účinne a v plnej miere dodržiavať uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 19. júla 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RII, EU:T:2023:406), a najmä toho, že vízum vydané pánovi Mazepinovi 7. augusta 2023 alebo akékoľvek iné vízum, ktoré môže byť potrebné, bude pokrývať prinajmenšom územie členských štátov schengenského priestoru a zostane v platnosti počas obdobia potrebného na to, aby pán Mazepin mohol účinne vykonávať práva priznané týmto uznesením, a
– v bode 4 toho istého výroku, aby Rada informovala predsedu Všeobecného súdu o prijatých opatreniach.
17 Dňa 14. septembra 2023 podal pán Mazepin na základe článku 164 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu návrh na opravu napadnutého uznesenia.
18 Uznesením z 19. septembra 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RIII), predseda Všeobecného súdu nariadil predbežné opatrenia, ktoré sú v podstate porovnateľné s opatreniami uvedenými v bode 16 tohto uznesenia, a zrušil napadnuté uznesenie.
Návrhy účastníkov konania
19 Rada navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnuté uznesenie,
– zamietol návrh na nariadenie predbežných opatrení a
– rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
20 Pán Mazepin navrhuje, aby Súdny dvor:
– vyhlásil, že konanie o nariadení predbežného opatrenia sa zastavuje, alebo
– zamietol odvolanie, a v každom prípade
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
O zastavení konania
Argumentácia
21 Pán Mazepin tvrdí, že vzhľadom na to, že uznesením z 19. septembra 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RIII), predseda Všeobecného súdu zrušil napadnuté uznesenie, toto odvolanie je bezpredmetné, a v dôsledku toho už o ňom nie je potrebné rozhodovať.
Posúdenie
22 Zo samotného znenia výroku uznesenia predsedu Všeobecného súdu z 19. septembra 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RIII), vyplýva, že napadnuté uznesenie sa zrušuje.
23 V tejto súvislosti článok 159 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu uvádza, že uznesenie, ktorým sa rozhodne o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, možno na návrh účastníka konania kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenili okolnosti.
24 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že rozhodnutie sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení týkajúce sa uznesenia, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, nemá za následok zrušenie tohto uznesenia so spätnou účinnosťou, ale iba jeho zmenu alebo jeho zrušenie ex nunc, keďže sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže takéto uznesenie prehodnotiť iba ex nunc [pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. februára 2002, Komisia/Artegodan, C‑440/01 P(R), EU:C:2002:95, bod 65, a uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 19. mája 2022, Česká republika/Poľsko (Baňa Turów), C‑121/21 R, EU:C:2022:408, bod 22].
25 Toto rozhodnutie teda nemôže mať za následok spochybnenie minulých účinkov uznesenia, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 19. mája 2022, Česká republika/Poľsko (Baňa Turów), C‑121/21 R, EU:C:2022:408, bod 23].
26 Z toho vyplýva, že odo dňa doručenia účastníkom konania môže uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 19. septembra 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RIII), nanajvýš zbaviť napadnuté uznesenie akéhokoľvek účinku, ale neodstraňuje ho z právneho poriadku Únie v rozsahu, v akom ponecháva v platnosti účinky posledného uvedeného uznesenia v období medzi jeho doručením a dňom doručenia uznesenia o jeho zrušení.
27 Treba preto konštatovať, že toto odvolanie sa nestalo bezpredmetným, a tak je potrebné o ňom rozhodnúť.
O odvolaní
28 Na podporu svojho odvolania Rada uvádza päť odvolacích dôvodov, z ktorých prvý je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, druhý a štvrtý na zjavne nesprávnych právnych posúdeniach, pokiaľ ide o rozsah právomoci sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení, tretí na zjavne nesprávnych posúdeniach pri uplatnení podmienok upravujúcich nariadenie predbežných opatrení a piaty na zjavne nesprávnych právnych posúdeniach, ktorými je poznačený bod 3 výroku napadnutého uznesenia.
O piatom odvolacom dôvode
Argumentácia
29 Svojím piatym odvolacím dôvodom, ktorý treba preskúmať ako prvý v poradí, Rada tvrdí, že bod 3 výroku napadnutého uznesenia je poznačený viacerými zjavne nesprávnymi právnymi posúdeniami.
30 V prvom rade opatrenie uložené Rade v tomto bode 3 porušuje rozdelenie právomocí vyjadrené v článku 266 ZFEÚ. Neprináleží totiž súdom Únie, ale Rade, aby prijala opatrenia potrebné na vykonanie tohto uznesenia.
31 Uvedený bod 3 je ďalej poznačený nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom nariaďuje Rade prijať opatrenie, ktoré nepatrí do jej právomoci. Rada tak nemá právomoc zabezpečiť uplatňovanie práva Únie členskými štátmi. Konkrétne ani primárne právo Únie, ani nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 2009, s. 1), jej neumožňujú zasahovať do udeľovania víz členskými štátmi. V súlade s článkom 13 ods. 2 ZEÚ má pritom Rada konať len v medziach svojich právomocí.
32 Napokon v tom istom bode 3 predseda Všeobecného súdu v praxi uložil členským štátom príkaz, čím prekročil hranice svojej právomoci.
33 Pán Mazepin uvádza, že Rada je povinná vykonať opatrenia uvedené vo výroku napadnutého uznesenia na účely dodržania článku 13 ods. 2 ZEÚ a článku 266 ZFEÚ.
34 Okrem toho Rada disponuje určitou právomocou, ako je vymedzená v článku 16 ods. 1 a článku 32 ZEÚ, na účely koordinácie činnosti členských štátov v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Pokiaľ teda ide o uplatňovanie uznesenia predsedu Všeobecného súdu z 19. júla 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RII, EU:T:2023:406), zo strany členských štátov, Rada by mohla napríklad členské štáty motivovať k prijatiu spoločného prístupu, ktorý spočíva v udelení jednotného víza pánovi Mazepinovi, pričom dotknutému členskému štátu sa ponechá posúdenie, či dôvody uvádzané pánom Mazepinom na účely vstupu na jeho územie spĺňajú podmienky stanovené týmto uznesením.
Posúdenie
35 V súlade s článkom 13 ods. 2 ZEÚ môžu inštitúcie Únie konať len v rámci právomocí, ktoré im boli zverené Zmluvami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2007, Parlament/Komisia, C‑403/05, EU:C:2007:624, bod 49).
36 Toto ustanovenie, ktoré je záväzné pre všetky inštitúcie Únie, bráni tomu, aby sudca rozhodujúci o predbežných opatreniach nariadil Rade prijať jedno alebo viacero opatrení, ktoré nespadajú do právomoci tejto inštitúcie.
37 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bode 3 výroku napadnutého uznesenia predseda Všeobecného súdu nariadil Rade, aby prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že členské štáty budú účinne a v plnej miere dodržiavať uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 19. júla 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RII, EU:T:2023:406), a najmä toho, že vízum vydané pánovi Mazepinovi 7. augusta 2023 alebo akékoľvek iné vízum, ktoré môže byť potrebné, bude pokrývať prinajmenšom územie členských štátov schengenského priestoru a zostane v platnosti počas obdobia potrebného na to, aby pán Mazepin mohol účinne vykonávať práva priznané týmto uznesením.
38 V prvom rade je pritom potrebné konštatovať, že primárne právo Únie nepriznáva Rade všeobecnú právomoc prijímať opatrenia upravujúce uplatňovanie takých aktov, akými sú prvé alebo druhé sporné akty, členskými štátmi. Konkrétne povinnosť členských štátov podľa článku 32 ZEÚ dohodnúť sa v rámci Európskej rady a Rady na všetkých otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky všeobecného záujmu, nemožno chápať tak, že oprávňuje Radu prijať opatrenia, ktoré by podnietili členské štáty k udeleniu víza za podmienok stanovených v napadnutom uznesení.
39 Okrem toho toto právo nepriznáva Rade ani právomoc prijať individuálne opatrenia s cieľom zabezpečiť udelenie víza členským štátom alebo zaručiť, že takéto vízum bude mať určitý geografický a časový rozsah.
40 V druhom rade takúto právomoc Rade nepriznávajú ani akty Únie, ktorými sa harmonizujú politiky členských štátov v oblasti víz. Konkrétne v nariadení č. 810/2009 takáto právomoc nie je nijako stanovená.
41 V treťom rade treba nepochybne uviesť, že článok 1 ods. 7 rozhodnutia 2014/145, zmeneného rozhodnutím 2023/1218, stanovuje, že Rada v určitých prípadoch rozhodne o možnosti členského štátu udeliť vízum odchylne od reštriktívnych opatrení vyplývajúcich z článku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia.
42 Tento článok 1 ods. 7 však Rade neumožňuje z vlastnej iniciatívy zasiahnuť v členskom štáte alebo adresovať členskému štátu pokyny týkajúce sa udelenia alebo rozsahu víza, ale len tejto inštitúcii priznáva možnosť rozhodnúť, či sa členský štát, ktorý chce udeliť vízum, môže odchýliť od týchto reštriktívnych opatrení v prípade, že jeden alebo viacerí členovia Rady vznesú námietku voči udeleniu tohto víza.
43 Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rada nemá právomoc prijať opatrenia uvedené v bode 3 výroku napadnutého uznesenia a že predseda Všeobecného súdu teda nemohol bez toho, aby porušil článok 13 ods. 2 ZEÚ, uložiť Rade povinnosť prijať takéto opatrenia.
44 Z toho vyplýva, že piatemu odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť.
45 Keďže tento odvolací dôvod sa týka len bodu 3 výroku napadnutého uznesenia, treba preskúmať aj druhý odvolací dôvod.
O druhom odvolacom dôvode
Argumentácia
46 Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý treba preskúmať ako druhý v poradí, Rada tvrdí, že predseda Všeobecného súdu sa tým, že nariadil opatrenia uvedené v bodoch 1 až 3 výroku napadnutého uznesenia, dopustil zjavne nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o rozsah jeho právomoci ako sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení.
47 Sudca Všeobecného súdu rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení je podľa článku 157 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu oprávnený prijať predbežné opatrenia na ochranu účinnosti rozhodnutia, ktoré má byť prijaté vo veci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ktorého cieľom je zaručiť účinnosť budúceho rozhodnutia o hlavnej žalobe, s ktorou je tento návrh spojený.
48 V prejednávanej veci sa žaloba vo veci samej, ktorú podal pán Mazepin, týka štyroch aktov Únie. V dôsledku toho môže predseda Všeobecného súdu v tomto konaní prijať predbežné opatrenia len s cieľom zaručiť účinnosť prípadného rozhodnutia o zrušení týchto aktov. Opatrenia prijaté na základe článku 157 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu by sa preto mali zameriavať len na zaručenie účinnosti takýchto predbežných opatrení.
49 Predseda Všeobecného súdu pritom napadnutým uznesením prijal opatrenia týkajúce sa aktov, ktoré nie sú predmetom hlavnej žaloby podanej pánom Mazepinom a ktoré ešte ani neboli prijaté. Tým prekročil hranice svojej právomoci.
50 Táto analýza je podporená znením článku 278 ZFEÚ a článku 156 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, z ktorých vyplýva, že predseda Všeobecného súdu môže odložiť iba výkon aktu napadnutého hlavnou žalobou na Všeobecnom súde.
51 Hoci článok 279 ZFEÚ a článok 156 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nepochybne umožňujú tomuto súdu prijať iné druhy predbežných opatrení, tieto ustanovenia však vyžadujú, aby tieto opatrenia súviseli s hlavnou žalobou, ktorú na uvedený súd podal dotknutý žalobca, čo nie je prípad prejednávanej veci.
52 Pán Mazepin v prvom rade tvrdí, že napadnutým uznesením predseda Všeobecného súdu nenariadil odklad výkonu budúceho aktu, ale správneho konania, ktoré prebiehalo v čase podpísania tohto uznesenia. Takéto opatrenie mohlo byť prijaté na základe článku 279 ZFEÚ s cieľom zabezpečiť, aby Rada dodržiavala uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, ktoré už predseda Všeobecného súdu prijal v prejednávanej veci, a to v kontexte, keď Rada zjavne nerešpektovala povinnosti vyplývajúce z týchto posledných uvedených uznesení.
53 Subsidiárne pán Mazepin tvrdí, že opatrenia prijaté predsedom Všeobecného súdu sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho účinnej súdnej ochrany.
54 Subsidiárne ďalej uvádza, že akákoľvek vada založená na predčasnosti napadnutého uznesenia je odteraz odstránená, keďže po jeho doručení upravil žalobné návrhy svojej žaloby o neplatnosť.
Posúdenie
55 Na úvod treba zdôrazniť, že hoci sa druhý odvolací dôvod týka bodov 1 až 3 výroku napadnutého uznesenia, protiprávnosť bodu 3 tohto výroku vyplýva už z bodu 43 tohto uznesenia. Tento odvolací dôvod je preto potrebné preskúmať len v rozsahu, v akom sa týka bodov 1 a 2 uvedeného výroku.
56 V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 39 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý je uplatniteľný na konanie pred Všeobecným súdom na základe článku 53 prvého odseku tohto štatútu, stanovuje, že o preskúmaní návrhov na prijatie opatrení stanovených v článkoch 278 a 279 ZFEÚ môže predseda rozhodnúť v „skráten[om] konan[í], ktoré sa môže v nevyhnutnej miere odchýliť od pravidiel uvedených v tomto štatúte a je upravené v rokovacom poriadku“.
57 V tomto rámci článok 157 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu oprávňuje predsedu Všeobecného súdu, aby druhému účastníkovi konania určil krátku lehotu na predloženie písomných alebo ústnych pripomienok. Článok 157 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku však stanovuje, že predseda Všeobecného súdu môže vyhovieť návrhu na nariadenie predbežných opatrení podanému jedným účastníkom konania ešte predtým, ako druhý účastník konania predloží svoje pripomienky.
58 Z týchto ustanovení vyplýva, že predseda Všeobecného súdu ako sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení je oprávnený rozhodnúť bez predchádzajúceho vypočutia účastníkov konania formou prednesenia pripomienok [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 8. decembra 2020, Price/Rada, C‑298/20 P(R), EU:C:2020:1006, bod 26 a citovaná judikatúra].
59 Z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 160 ods. 7 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, čo je ustanovenie, ktoré zodpovedá článku 157 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, vyplýva, že sudca, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežných opatrení, môže prijať takéto predbežné opatrenia preventívne ešte predtým, ako druhý účastník konania predloží svoje pripomienky, a to buď do vydania uznesenia, ktorým sa ukončuje konanie o nariadení predbežného opatrenia, alebo do skončenia konania vo veci samej, pokiaľ sa toto konanie uskutoční skôr, ak je prijatie týchto opatrení v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, najmä s cieľom zabezpečiť účinnosť konania o nariadení predbežného opatrenia [pozri v tomto zmysle uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 27. júla 2023, VC/EU‑OSHA, C‑456/23 P(R)‑R, EU:C:2023:612, bod 4 a citovanú judikatúru].
60 Konanie upravené v článku 157 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu tak predstavuje výnimočné konanie, ktorého cieľom je umožniť čo najrýchlejšie nariadenie predbežných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby plynutie času nevyhnutného na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v kontradiktórnom konaní neviedlo k tomu, že účastník konania, ktorý podal tento návrh, by bol zbavený dostatočnej súdnej ochrany.
61 Nič to však nemení na tom, že toto výnimočné konanie predstavuje osobitný spôsob vykonania článkov 278 a 279 ZFEÚ, ako aj článku 39 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Treba preto konštatovať, ako tvrdí Rada, že uvedené konanie neumožňuje sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení prijať opatrenia, ktoré by nebol oprávnený prijať podľa článkov 278 a 279 ZFEÚ.
62 Keďže napadnuté uznesenie nespresňuje, či sú opatrenia nariadené v bodoch 1 a 2 jeho výroku založené na článku 278 ZFEÚ alebo na článku 279 ZFEÚ, treba preskúmať, či tieto opatrenia spadajú do právomoci, ktorú sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení priznáva jeden alebo druhý z týchto článkov.
63 Pokiaľ ide v prvom rade o článok 278 ZFEÚ, tento článok stanovuje, že žaloby podané na Súdny dvor nemajú odkladný účinok, avšak ak Súdny dvor usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, môže nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu.
64 Tento článok sa vykonáva článkom 156 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý spresňuje, že návrh na odklad výkonu aktu prijatého inštitúciou podľa článku 278 ZFEÚ je prípustný len vtedy, ak navrhovateľ tento akt napadol žalobou na Všeobecnom súde.
65 V prejednávanej veci ku dňu podpísania napadnutého uznesenia boli Všeobecnému súdu v rámci žaloby o neplatnosť, ktorú na tento súd podal pán Mazepin, predložené žalobné návrhy týkajúce sa rozhodnutí 2022/1530 a 2023/572, ako aj vykonávacích nariadení 2022/1529 a 2023/571 (ďalej spoločne len „sporné akty“).
66 V tomto kontexte treba konštatovať, že body 1 a 2 výroku tohto uznesenia nie sú formálne prezentované tak, že by vyhlasovali odklad výkonu jedného alebo viacerých aktov napadnutých pánom Mazepinom na Všeobecnom súde.
67 Tieto body nemožno považovať ani za také, ktoré by v podstate nariaďovali pozastavenie niektorých účinkov týchto aktov.
68 Cieľom postupu „opätovného zaradenia“ do zoznamu, ktorého pozastavenie nariaďuje bod 1 výroku napadnutého uznesenia, je totiž zmeniť jednak rozhodnutie 2014/145 predĺžením jeho platnosti a jednak nariadenie č. 269/2014 vykonaním povinnosti, ktorá je uvedená v jeho článku 14 ods. 4, a to pravidelne revidovať zoznam uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu.
69 Keďže sporné akty tiež len menia rozhodnutie 2014/145 a nariadenie č. 269/2014, pričom však Rade neukladajú povinnosť začať v budúcnosti nový postup „opätovného zaradenia“ do zoznamu, postup uvedený v tomto bode 1 nemožno považovať za účinok alebo vykonávajúce opatrenie týchto aktov.
70 Pokiaľ ide o bod 2 výroku napadnutého uznesenia, tento bod nariaďuje uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, čo uvedené akty nestanovujú ani nezakazujú.
71 Z toho vyplýva, že body 1 a 2 tohto výroku nemôžu byť platne založené na článku 278 ZFEÚ.
72 Pokiaľ ide v druhom rade o článok 279 ZFEÚ, tento článok stanovuje, že Súdny dvor môže vo všetkých predložených veciach nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia.
73 Tento článok priznáva sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, aké opatrenia majú byť prijaté, pričom tieto opatrenia môžu pozostávať najmä z vhodných príkazov a doplnkových opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť predbežných opatrení nariadených týmto súdom (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 24. apríla 2008, Komisia/Malta, C‑76/08 R, EU:C:2008:252, bod 19, ako aj uznesenie z 20. novembra 2017, Komisia/Poľsko, C‑441/17 R, EU:C:2017:877, body 96, 97 a 99).
74 Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že takéto predbežné opatrenia musia mať priamu súvislosť s predmetom hlavnej žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie z 19. októbra 1976, Société pour l’Exportation des Sucres/Komisia, 88/76 R, EU:C:1976:140, bod 5, a zo 16. decembra 1980, Metallurgica Rumi/Komisia, 258/80 R, EU:C:1980:296, bod 21), pričom táto požiadavka je v podstate uvedená v článku 156 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý stanovuje, že každý návrh na nariadenie niektorého z predbežných opatrení podľa článku 279 ZFEÚ je prípustný len vtedy, ak bol podaný hlavným účastníkom konania vo veci, ktorá bola predložená Všeobecnému súdu, a ak sa tejto veci týka.
75 V tomto kontexte predbežné opatrenia prijaté na základe článku 279 ZFEÚ nesmú prekročiť rámec sporu, ako je vymedzený v hlavnej žalobe, keďže ich predmetom môže byť len ochrana záujmov jednej zo strán sporu na Všeobecnom súde, aby sa rozsudok, ktorým sa ukončuje konanie vo veci samej, nestal iluzórny tým, že bude zbavený potrebného účinku (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 17. mája 1991, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90 R, EU:C:1991:220, bod 24, ako aj uznesenie predsedu Súdneho dvora z 24. apríla 2008, Komisia/Malta, C‑76/08 R, EU:C:2008:252, bod 15).
76 Vzhľadom na to, keďže zrušujúci rozsudok má za následok odstránenie zrušeného aktu z právneho poriadku Únie so spätnou účinnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70, EU:C:1971:32, bod 60), sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže na základe článku 279 ZFEÚ okrem iného nariadiť inštitúcii Únie, aby neprijala akt, ktorý by predstavoval určitú formu vykonania zrušeného aktu alebo v dôsledku ktorého by bola niektorým účinkom zrušeného aktu priznaná konečná povaha.
77 Naproti tomu sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nemôže bez toho, aby prekročil rámec sporu týkajúceho sa žaloby o neplatnosť, nariadiť inštitúcii Únie, aby prerušila konanie, ktoré nezávisí od napadnutého aktu, s cieľom zabrániť tomu, že akt prijatý na konci tohto konania bude obsahovať rovnakú protiprávnosť, ako je protiprávnosť napadnutá v tejto žalobe.
78 Je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že v prípade zrušenia nariadenia, ktorého účinok je obmedzený na presné časové obdobie, má inštitúcia, ktorá toto nariadenie prijala, povinnosť vylúčiť z nových textov, ktoré majú byť prijaté po vydaní zrušujúceho rozsudku na účely úpravy neskorších období po tomto rozsudku, akékoľvek ustanovenie s rovnakým obsahom ako ustanovenie považované za protiprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, 97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, EU:C:1988:199, bod 29).
79 Napriek tomu na jednej strane, aj keď sa všeobecná záväznosť zrušujúceho rozsudku týka tak jeho výroku, ako aj odôvodnenia, o ktoré sa tento výrok opiera, nemôže mať za následok zrušenie aktu, ktorý nebol predložený na posúdenie súdom Únie a ktorý by bol postihnutý rovnakou protiprávnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C‑310/97 P, EU:C:1999:407, bod 54). Na druhej strane týmto súdom neprináleží v rámci zrušujúceho rozsudku uvádzať opatrenia, ktoré musí dotknutá inštitúcia prijať na vykonanie tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, 53/85, EU:C:1986:256, bod 23, a z 25. mája 1993, Foyer culturel du Sart‑Tilman/Komisia, C‑199/91, EU:C:1993:205, bod 17).
80 Z toho vyplýva, že zrušujúci rozsudok nemôže priamo viesť k spochybneniu platnosti aktu prijatého po zrušenom akte z dôvodu, že tento neskorší akt je postihnutý rovnakou protiprávnosťou ako zrušený akt.
81 Za týchto podmienok by uznesenie sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení, ktorým sa inštitúcii Únie ukladá povinnosť prerušiť konanie, ktoré môže viesť k prijatiu takéhoto neskoršieho aktu, neznamenalo zaručiť dotknutému žalobcovi ochranu pred účinkami aktov prijatých inštitúciou, ako ju stanovuje primárne právo Únie, ale skôr preventívnu ochranu úplne iného druhu.
82 S cieľom zaručiť takúto ochranu by tak sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení bol povinný posúdiť otázky, ku ktorým dotknutá inštitúcia ešte nemala možnosť vyjadriť stanovisko, čo by malo za následok predbiehanie diskusie o meritórnej stránke veci a miešanie jednotlivých fáz správneho a súdneho konania (pozri analogicky rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 20), hoci tomuto sudcovi neprináleží, aby nahrádzal túto inštitúciu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 5. októbra 1969, Nemecko/Komisia, 50/69 R, EU:C:1969:42, s. 451).
83 Okrem toho skutočnosť, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nemá právomoc nariadiť inštitúcii Únie, aby prerušila konanie, ktoré nezávisí od napadnutého aktu, s cieľom zabrániť tomu, že akt prijatý na konci tohto konania bude obsahovať rovnakú protiprávnosť, ako je protiprávnosť uvádzaná v žalobe o neplatnosť, nemôže na rozdiel od toho, čo tvrdí pán Mazepin, zbaviť menovaného súdnej ochrany, ktorú mu priznáva primárne právo Únie, keďže tento posledný uvedený akt môže byť predmetom žaloby o neplatnosť spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa možno prípadne domáhať nariadenia predbežných opatrení podľa článku 156 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
84 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 65 tohto uznesenia, boli ku dňu podpísania napadnutého uznesenia predložené Všeobecnému súdu v rámci žaloby o neplatnosť, ktorú na tento súd podal pán Mazepin, žalobné návrhy týkajúce sa sporných aktov.
85 Na jednej strane z dôvodov uvedených v bodoch 68 a 69 tohto uznesenia pritom akty, ktoré môže Rada prijať v rámci postupu „opätovného zaradenia“ do zoznamu, o ktorý ide v prejednávanej veci, treba považovať za akty, ktoré sú výsledkom konania nezávislého od sporných aktov a ktoré najmä nevykonávajú tieto akty.
86 Na druhej strane akty, ktoré môže Rada prijať v rámci tohto postupu, majú byť vzhľadom na prax tejto inštitúcie uplatniteľné na obdobie nasledujúce po období upravenom spornými aktmi, a tak nemôžu spôsobiť, že účinky týchto posledných uvedených aktov sa stanú konečnými.
87 Z toho vyplýva, že opatrenie nariadené v bode 1 výroku napadnutého uznesenia nemá priamu súvislosť s predmetom žaloby o neplatnosť, ktorú podal pán Mazepin na Všeobecný súd. Vzhľadom na neexistenciu takejto súvislosti nemožno toto opatrenie považovať za doplnkové opatrenie, ktorého cieľom je zabezpečiť účinnosť predbežných opatrení, ktoré už nariadil predseda Všeobecného súdu v predchádzajúcich uzneseniach vydaných v prejednávanej veci a uvedených v bodoch 12 a 14 tohto uznesenia, pretože týmito uzneseniami predseda Všeobecného súdu nariadil čiastočný odklad výkonu aktov, ktorých sa týka táto žaloba o neplatnosť. Z toho vyplýva, že opatrenie nariadené v tomto bode 1 nemohlo byť platne prijaté na základe článku 279 ZFEÚ.
88 To isté platí pre opatrenie nariadené v bode 2 výroku napadnutého uznesenia, keďže toto opatrenie má len zabezpečiť uverejnenie opatrenia nariadeného v bode 1 výroku tohto uznesenia.
89 Okolnosť, že pán Mazepin predložil Všeobecnému súdu návrh na úpravu žalobných návrhov po dni podpísania napadnutého uznesenia, v každom prípade nemá vplyv na predchádzajúce úvahy, keďže týmto návrhom sa navrhuje zrušenie nových aktov prijatých Radou, ktoré nie sú priamo dotknuté opatreniami uvedenými vo výroku tohto uznesenia.
90 Z toho vyplýva, že druhému odvolaciemu dôvodu treba vyhovieť a že bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prvom, treťom a štvrtom odvolacom dôvode, treba napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu, keďže bod 4 výroku tohto uznesenia nemožno oddeliť od jeho bodov 1 až 3.
O návrhu na nariadenie predbežných opatrení na Všeobecnom súde
91 V súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu, môže sám vydať konečné rozhodnutie vo veci, ak to stav konania umožňuje, alebo vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na odvolania podané podľa článku 57 druhého odseku tohto štatútu [uznesenie podpredsedu Súdneho dvora z 24. mája 2022, Puigdemont i Casamajó a i./Parlament a Španielsko, C‑629/21 P(R), EU:C:2022:413, bod 172 a citovaná judikatúra].
92 V prejednávanej veci predseda Všeobecného súdu rozhodol skôr, než mali ostatní účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky v súlade s článkom 157 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
93 Za týchto podmienok sa zdá, že stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci, a preto je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie.
O trovách
94 Keďže sa vec vracia Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.
Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil:
1. Uznesenie predsedu Všeobecného súdu Európskej únie zo 7. septembra 2023, Mazepin/Rada (T‑743/22 RIII), sa zrušuje.
2. Vec sa vracia Všeobecnému súdu Európskej únie.
3. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Podpisy