ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)
z 21. decembra 2022 (*)
„Sociálna politika – Granty určené na akcie na podporu iniciatív v oblasti správy a riadenia spoločnosti – Výzva na predkladanie návrhov VP/2020/008 – Vylúčenie európskych zamestnaneckých rád bez právnej subjektivity – Článok 197 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) 2018/1046“
Vo veci T‑330/21,
EWC Academy GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: H. Däubler‑Gmelin, advokátka,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: R. Pethke a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),
na poradách v zložení: M. J. Costeira, predsedníčka komory, sudcovia T. Perišin a P. Zilgalvis (spravodajca),
tajomník: P. Cullen, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na určenie iného sudcu na doplnenie komory v nadväznosti na prekážku vo výkone funkcie jedného z jej členov,
po pojednávaní z 8. septembra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, spoločnosť EWC Academy GmbH, navrhuje zrušenie rozhodnutia Európskej komisie zo 14. apríla 2021, ktorým Komisia zamietla žiadosť o grant, ktorú žalobkyňa podala ako koordinátorka konzorcia v rámci výzvy na predkladanie návrhov VP/2020/008 týkajúcej sa účasti zamestnancov na správe a riadení podniku (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
Výzva na predkladanie návrhov
2 Dňa 2. júna 2020 bola uverejnená výzva na predkladanie návrhov VP/2020/008 (information, consultation and participation of representatives of undertakings) (ďalej len „výzva na predkladanie návrhov“) týkajúca sa poskytovania grantov na akcie smerujúce k podpore iniciatív v oblasti správy a riadenia podniku.
3 Toto uverejnenie spadá do rámca rozhodnutia Komisie C(2019) 6522 final zo 16. septembra 2019 o prijatí ročného pracovného programu na rok 2020 pre granty a verejné obstarávania týkajúce sa právomoci a osobitných právomocí Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, ktoré predstavuje rozhodnutie o financovaní.
4 Podľa bodu 2.1 výzvy na predkladanie návrhov sú dostupné finančné prostriedky v podstate určené na financovanie opatrení, ktoré umožnia sociálnym partnerom a aktérom oboznámiť sa s právom a politikami Európskej únie, ktoré sa týkajú zapojenia zamestnancov v podniku a práce na vymedzení a realizácii konkrétnych reakcií na výzvy vyplývajúce z tohto zapojenia. Z tohto dôvodu sa priority stanovené na rozpočtový rok 2020 týkali najmä podpory medzinárodnej spolupráce medzi sociálnymi partnermi, výmeny a šírenia vedomostí a osvedčených postupov, ako aj rozvoja činností na podporu medzinárodných informačných mechanizmov a orgánov, konzultácií a participácie vrátane európskych zamestnaneckých rád.
5 V tejto súvislosti výzva na predkladanie návrhov v bode 6.1 písm. b) spresňuje, že žiadatelia, hlavní žiadatelia a spolužiadatelia oprávnení zúčastniť sa na tejto výzve musia byť najmä právnické osoby alebo zástupcovia zamestnancov, ako sú zamestnanecké rady. Organizácie sociálnych partnerov, ktoré podľa platného vnútroštátneho práva nemajú právnu subjektivitu, sú podľa článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1, ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), tiež oprávnené predložiť žiadosť, a to za predpokladu, že budú dodržané podmienky tohto nariadenia.
6 Podľa bodu 8.1 výzvy na predkladanie návrhov musia mať žiadatelia, hlavní žiadatelia a spolužiadatelia stabilné finančné kapacity, aby mohli pokračovať v činnosti počas trvania programu a v prípade potreby sa finančne podieľať na jeho financovaní.
Správne konanie
7 Žalobkyňa je vzdelávacou a poradenskou spoločnosťou, ktorá sa špecializuje na otázky týkajúce sa zastupovania pracovníkov v cezhraničnom kontexte.
8 Žalobkyňa, ako aj európske zamestnanecké rady spoločností Mayr‑Melnhof Packaging a DS Smith plc sa spojili do konzorcia s cieľom reagovať na výzvu na predkladanie návrhov. Projekt konzorcia sa týkal v podstate prípravy a realizácie seminárov, konferencií a školení určených pracovníkom v odvetví balenia.
9 Dňa 30. júla 2020 žalobkyňa podala žiadosť o grant, pričom za spolužiadateľov označila európske zamestnanecké rady spoločností Mayr‑Melnhof Packaging a DS Smith (ďalej len „zamestnanecké rady – spolužiadateľky“). K žiadosti bolo priložené najmä čestné vyhlásenie predsedov uvedených zamestnaneckých rád potvrdzujúce, že majú požadovanú finančnú a prevádzkovú kapacitu v súlade s podmienkami stanovenými vo výzve na predkladanie návrhov.
10 Dňa 14. septembra 2020 Komisia požiadala žalobkyňu, aby predložila dôkaz o tom, že zamestnanecké rady – spolužiadateľky sú zapísané u vnútroštátnych orgánov verejnej správy.
11 Dňa 15. septembra 2020 žalobkyňa odpovedala, že tieto zamestnanecké rady sú európskymi zamestnaneckými radami, ktorých zriadenie si nevyžaduje zápis, a že boli zastupované ich predsedami.
12 Listom z 20. januára 2021 Komisia oznámila žalobkyni, že žiadosť konzorcia úspešne prešla fázou vecného hodnotenia a vyzvala ju, aby predložila dodatočné dokumenty, najmä formulár s názvom „Právny subjekt“.
13 Dňa 25. januára 2021 žalobkyňa oznámila Komisii, že zamestnanecké rady – spolužiadateľky nie sú právnickými osobami a že v dôsledku toho nie je možné v tomto zmysle predložiť nijaký dokument.
14 Na základe článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia vyzvala žalobkyňu, aby predložila dôkazy o finančnej spôsobilosti európskej zamestnaneckej rady spoločnosti Mayr‑Melnhof Packaging, pričom v e‑maile z 24. marca 2021 požadovala súvahu a výkaz ziskov a strát tejto zamestnaneckej rady.
15 Vo svojom liste z 29. marca 2021 žalobkyňa uviedla, že nie je schopná predložiť dôkaz o finančnej schopnosti zamestnaneckých rád – spolužiadateliek, keďže s výnimkou Francúzska európske zamestnanecké rady nemajú vlastný bankový účet a nevypracúvajú súvahu.
16 Listom Ares(2021) 2519314 zo 14. apríla 2021 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť o grant, ktorú žalobkyňa predložila ako koordinátorka konzorcia v rámci výzvy na predkladanie návrhov.
17 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, že napriek čestným vyhláseniam, ktoré predložili zamestnanecké rady – spolužiadateľky, v ktorých sa uvádzalo, že majú dostatočné finančné kapacity na uskutočnenie projektu, ktorého sa týka výzva na predkladanie návrhov, tieto zamestnanecké rady nemali ani ročnú účtovnú závierku (súvahu a/alebo výkaz ziskov a strát), ani bankový účet. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že tieto dve zamestnanecké rady nespĺňajú podmienky článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách ani podmienky súvisiace s bodom 8.1 výzvy na predkladanie návrhov.
18 Po konštatovaní toho, že zamestnanecké rady nie sú oprávnené, Komisia dospela k záveru, že žalobkyňa nespĺňa minimálne kritérium oprávnenosti uvedené v bode 6.1 písm. b) výzvy na predkladanie návrhov, a žiadosť tak musí byť zamietnutá v celom rozsahu.
Návrhy účastníkov konania
19 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil Komisii povinnosť vydať zákonné vyhovujúce rozhodnutie,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
20 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú, pokiaľ ide o príkaz, ktorým sa jej má uložiť povinnosť prijať zákonné vyhovujúce rozhodnutie,
– v zostávajúcej časti zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O právomoci Všeobecného súdu
21 Komisia tvrdí, že Všeobecný súd nemá právomoc rozhodnúť o druhom žalobnom návrhu, keďže žalobkyňa sa domáha rozhodnutia o účinkoch prípadného zrušujúceho rozsudku, čo by predstavovalo príkaz, pokiaľ ide o spôsob jeho vykonania.
22 Treba konštatovať, že týmto návrhom sa v skutočnosti navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil Komisii prijať zákonné rozhodnutie o poskytnutí grantu.
23 V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že v rámci preskúmania zákonnosti na základe článku 263 ZFEÚ Všeobecný súd nemá právomoc dávať príkazy inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie (uznesenie z 22. septembra 2016, Gaki/Komisia, C‑130/16 P, neuverejnené, EU:C:2016:731, bod 14), a to ani keď sa týkajú spôsobov vykonania jeho rozsudkov (uznesenie z 19. júla 2016, T‑169/16, Trajektna luka Split/Komisia, neuverejnené, EU:T:2016:441, bod 13).
24 Z toho vyplýva, že druhý žalobný návrh treba zamietnuť z dôvodu nedostatku právomoci Všeobecného súdu rozhodnúť o ňom.
O veci samej
25 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v podstate uvádza tri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách v spojení s bodom 8.1 výzvy na predkladanie návrhov, druhý na porušení článku 197 ods. 3 toho istého nariadenia a tretí na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.
26 Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia porušila článok 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách v spojení s bodom 8.1 výzvy na predkladanie návrhov. Zastáva názor, že Komisia nemôže ukladať európskym zamestnaneckým radám, ktoré nemajú právnu subjektivitu, povinnosť preukázať, že majú bankový účet alebo vlastnú ročnú súvahu.
27 V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že všetci členovia konzorcia predložili dôkaz o tom, že majú prístup k dostatočným finančným zdrojom. Komisia vo svojej analýze nezohľadnila skutočnosť, že rakúske a britské právo, ktoré sú uplatniteľné na európsku zamestnaneckú radu spoločnosti Mayr‑Melnhof Packaging a na európsku zamestnaneckú radu spoločnosti DS Smith, umožňovali uvedeným zamestnaneckým radám uplatniť voči podniku právo na náhradu nákladov vyplývajúcich z ich činnosti, a to vrátane práva na zachovanie odmeňovania predsedov a členov zúčastňujúcich sa na projekte.
28 Pokiaľ ide okrem toho o subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu, článok 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách nevyžaduje dôkazy podobné tým, ktoré sa vyžadujú od právnických osôb, ale požaduje rovnocenné dôkazy.
29 Žalobkyňa sa napokon domnieva, že výklad článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, aký podala Komisia v napadnutom rozhodnutí, má za následok to, že sa z výzvy na predkladanie návrhov nevylúči len konzorcium, ktoré je žiadateľom, ale aj väčšina európskych zamestnaneckých rád, ktoré nemajú právnu subjektivitu, pochádzajúcich z členských štátov.
30 Komisia tvrdí, že dôkaz o finančnej kapacite podľa článku 198 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa vyžaduje od všetkých žiadateľov bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú právnu subjektivitu.
31 Podľa Komisie sa overovanie finančnej kapacity musí vykonať na základe informácií a dokladov uvedených v článku 196 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách. Cieľom tohto overenia je poskytnúť informácie o stabilite a finančnej solventnosti dotknutého žiadateľa.
32 Z tohto dôvodu existuje výraznejšia neistota, pokiaľ ide o finančnú kapacitu subjektov bez právnej subjektivity. Táto okolnosť zvyšuje finančné riziko pre všeobecný rozpočet Únie a jej finančné záujmy, pokiaľ ide o poskytnutie grantu. V tejto súvislosti článok 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách tým, že požaduje dôkazy rovnocenné s dôkazmi uvedenými v článku 196 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, má za cieľ len kompenzovať riziká spojené s právnym postavením týchto subjektov, čo odôvodňuje možnosť klásť vyššie požiadavky, než sú požiadavky stanovené pre právnické osoby.
33 Podľa Komisie prináleží zamestnaneckým radám – spolužiadataľkám predložiť nielen dôkazy porovnateľné s dôkazmi vymenovanými v článku 196 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ale aj dôkazy o ich rovnocennosti podľa článku 197 ods. 2 písm. c) toho istého nariadenia. Dôkaz je podľa Komisie rovnocenný, ak zodpovedá dôkazu vyžadovanému od právnickej osoby a v tomto zmysle obsahuje informácie požadované v článku 196 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.
34 Podľa Komisie však napadnuté rozhodnutie nehodnotí rovnocennosť finančnej kapacity zamestnaneckých rád – spolužiadateliek a finančnej kapacity právnickej osoby, keďže uvedené zamestnanecké rady neboli schopné preukázať uvedenú kapacitu podľa článku 198 nariadenia o rozpočtových pravidlách. V tejto súvislosti tieto zamestnanecké rady nepreukázali, že majú finančné zdroje, ktorými môžu voľne disponovať.
35 Treba pripomenúť, že článok 198 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovuje, že žiadateľ o grant „musí mať stabilné a dostatočné zdroje financovania, ktoré mu umožnia vykonávať jeho činnosť počas obdobia, na ktoré je grant pridelený, a podieľať sa na jeho financovaní (ďalej len ‚finančná kapacita‘)“. Podľa odseku 4 tohto článku sa finančná kapacita overuje najmä na základe analýzy akýchkoľvek informácií alebo dokladov uvedených v článku 196 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý sa týka obsahu žiadostí o grant, a to najmä vrátane výkazu ziskov a strát a súvahy za maximálne posledné tri účtovné roky, za ktoré sa vykonala závierka.
36 Okrem toho článok 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovuje, že subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu, sú oprávnené zúčastniť sa na výzve na predkladanie návrhov pod podmienkou, že poskytnú rovnocenné záruky ochrany finančných záujmov Únie, ako poskytujú právnické osoby. Z tohto dôvodu musí mať žiadateľ finančnú kapacitu rovnocennú s finančnou kapacitou uvedených osôb a predložiť prostredníctvom svojich zástupcov dôkaz o tom, že tieto podmienky sú splnené.
37 Vzhľadom na obsah článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorého cieľom je umožniť subjektom, ktoré nemajú právnu subjektivitu, rovnakú účasť na výzvach na predkladanie návrhov Únie, aká je umožnená právnickým osobám, nemôžu byť informácie a doklady uvedené v článku 196 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, potrebné na preukázanie finančnej kapacity v rámci žiadosti o grant, ktoré predstavujú najmä výkaz ziskov a strát a súvahy za maximálne posledné tri účtovné roky, za ktoré sa vykonala závierka, vykladané v tom zmysle, že sú to jediné dôkazy spôsobilé preukázať existenciu tejto kapacity.
38 Navyše výklad článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý by mal za následok, že subjektom, ktoré nemajú právnu subjektivitu, sa uloží povinnosť predložiť dôkazy, ktoré sú vo všeobecnosti spojené s takouto právnou subjektivitou, by spochybnil potrebný účinok tohto ustanovenia tým, že by vytváral prekážky ich účasti na žiadostiach o grant.
39 Hoci dôkaz o finančnej kapacite rovnocennej s finančnou kapacitou právnickej osoby tak musí byť možné predložiť aj inými prostriedkami, než sú prostriedky demonštratívne uvedené v článku 196 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách, nič to nemení na skutočnosti, že dôkazy poskytnuté na preukázanie existencie takejto kapacity musia umožniť overenie, že subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu, je schopný poskytnúť záruky ochrany finančných záujmov Únie, ktoré sú rovnocenné zárukám, ktoré poskytuje právnická osoba, ako vyplýva zo znenia článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
40 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, že spolužiadateľky nespĺňajú podmienky článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách a bodu 8.1 výzvy na predkladanie návrhov, podľa ktorých musia mať žiadatelia, hlavní žiadatelia a spolužiadatelia stabilnú finančnú kapacitu, aby mohli pokračovať v činnosti počas trvania programu a v prípade potreby sa finančne podieľať na jeho financovaní, a to len z dôvodu, že uvedené zamestnanecké rady nemali ani ročnú účtovnú závierku (súvahu a/alebo výkaz ziskov a strát), ani bankový účet (pozri bod 17 vyššie). Z napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, že podľa Komisie preukázanie stabilnej finančnej kapacity vyžaduje predloženie dôkazov súvisiacich s existenciou ročnej účtovnej závierky (súvahy a/alebo výkazu ziskov a strát), alebo bankového účtu.
41 Ako sa však konštatuje v bodoch 36 až 39 vyššie, článok 197 ods. 2 písm. c) v spojení s článkom 196 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách nestanovuje, že dôkazy spôsobilé preukázať finančnú kapacitu subjektov, ktoré nemajú právnu subjektivitu, sa obmedzujú na dôkazy preukazujúce, že majú ročné účtovné závierky (súvahy a/alebo výkazy ziskov a strát), alebo vlastné bankové účty.
42 Napadnuté rozhodnutie bolo preto prijaté v rozpore s článkom 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
43 Okrem toho a napriek tvrdeniam Komisie, podľa ktorých najmä zamestnanecké rady – spolužiadateľky neboli schopné poskytnúť dôkazy o svojej finančnej kapacite, je potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na tejto skutočnosti, ktorú neuvádza, a v dôsledku toho nevysvetľuje dôvody, na základe ktorých dôkazy, ktoré žalobkyňa neskôr predložila v mene konzorcia, nepredstavujú dôkazy o finančnej kapacite, prípustné podľa článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
44 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobnému dôvodu založenému na porušení článku 197 ods. 2 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách v spojení s bodom 8.1 výzvy na predkladanie návrhov treba vyhovieť.
45 Napadnuté rozhodnutie preto treba zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý a tretí žalobný dôvod, ako aj otázku vznesenú na pojednávaní týkajúcu sa údajnej zmeny sumy, ktorá bola pôvodne uvedená v žiadosti o grant.
O trovách
46 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Európskej komisie zo 14. apríla 2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť o grant, ktorú podala EWC Academy GmbH v rámci výzvy na predkladanie návrhov VP/2020/008, sa zrušuje.
2. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti EWC Academy.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. decembra 2022.
Podpisy