Vec T‑235/18 DEP
Qualcomm Inc.
proti
Európskej komisii
Uznesenie Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 29. februára 2024
„Konanie – Určenie výšky trov konania“
1. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 140 písm. b)]
(pozri body 12, 27)
2. Súdne konanie – Verejnosť rozhodnutí – Vynechanie osobných údajov fyzických osôb vo vzťahu k verejnosti – Vynechanie iných údajov než osobných údajov fyzických osôb vo vzťahu k verejnosti – Podmienky
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 66 a 66a)
(pozri body 15 – 18)
3. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli na účely konania – Odmena advokáta vzťahujúca sa na iné konanie, než je konanie na Všeobecnom súde – Vylúčenie
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 140 písm. b)]
(pozri body 21 – 23)
4. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Odmeny advokátov a ekonomických poradcov – Určenie uskutočnené na základe presných údajov poskytnutých žiadateľom, alebo ak to nie je možné, na základe spravodlivého posúdenia súdom Únie
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 140 písm. b)]
(pozri body 26, 39, 40, 45, 47 – 49, 58, 59, 63 – 69)
5. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Účasť viacerých advokátov – Neexistencia vplyvu – Posúdenie z hľadiska najmä celkového počtu odpracovaných hodín objektívne nevyhnutných na účely konania – Kritériá
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 140 písm. b)]
(pozri body 34 – 40, 46, 53)
6. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Výdavky na dopravu a pobyt advokátov na účely účasti na pojednávaní a náklady na prenájom zasadacej miestnosti a materiálu – Podmienky náhrady
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 140 písm. b)]
(pozri body 73, 75, 80, 82, 85)
7. Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Výdavky na dopravu a pobyt iných osôb ako advokátov účastníkov konania – Podmienky náhrady
[Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 140 písm. b)]
(pozri body 74, 98)
Zhrnutie
Všeobecný súd, na ktorý bol podaný návrh na určenie výšky trov konania, zhrnul judikatúru týkajúcu sa náhrady trov konania vo veci samej, ktoré bolo pred ním začaté v súvislosti s právom hospodárskej súťaže.
Žalobkyňa, Qualcomm Inc., podala žalobu o zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým jej bola uložená pokuta vo výške takmer jednej miliardy eur za zneužitie dominantného postavenia na celosvetovom trhu s čipovými súpravami.
Všeobecný súd svojím rozsudkom z 15. júna 2022(1) zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni. Keďže účastníci konania sa nedohodli na výške nahraditeľných trov konania, žalobkyňa podala na Všeobecný súd návrh na určenie výšky trov konania, ktorým sa domáha jednak náhrady odmien za služby právnych a ekonomických poradcov a jednak hotových výdavkov na účasť na pojednávaní v celkovej výške viac ako 12 miliónov eur.
Posúdenie Všeobecným súdom
Na úvod Všeobecný súd pri skúmaní otázky dôvernosti návrhu na určenie výšky trov konania a jeho príloh uviedol, že samotnú prítomnosť poznámky „dôverné“ pripojenej žalobkyňou na tieto dokumenty nemožno vykladať tak, že predstavuje žiadosť o vynechanie určitých údajov vo vzťahu k verejnosti v prípade neexistencie žiadosti v tomto zmysle uskutočnenej samostatným podaním,(2) keďže súd nemôže konať na základe hypotéz alebo napraviť prípadné nedostatky takéhoto návrhu.
Všeobecný súd, ktorý pokračoval vo svojej analýze vo veci samej, v prvom rade zamietol návrh na náhradu odmien advokátov vynaložených v rámci konaní vedených v Spojených štátoch amerických. V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomenul, že pojem „nahraditeľné výdavky“ sa obmedzuje na nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom v súvislosti s konaním pred Všeobecným súdom a nemôže sa preto vzťahovať na trovy iných súdnych alebo správnych konaní vedených pred inými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými súdmi alebo orgánmi, aj keď je cieľom takýchto konaní, ako v prejednávanej veci, získať informácie alebo dokumenty na podporu žalobných dôvodov prednesených Všeobecnému súdu.
V druhom rade v rámci náhrady odmien advokátov vynaložených na účely konania Všeobecný súd zobral do úvahy predmet a povahu sporu, jeho dôležitosť z hľadiska práva Únie, ako aj stupeň zložitosti veci, rozsah práce, ktorú môže vyžadovať sporné konanie od splnomocnených zástupcov alebo od zúčastnených poradcov, ako aj hospodárske záujmy, ktoré spor predstavoval pre účastníkov konania.
Pri posudzovaní rozsahu práce, ktorú mohli zástupcovia žalobkyne vynaložiť v konaní, súd Únie zohľadňuje najmä celkový počet hodín práce, ktoré sa môžu javiť ako objektívne nevyhnutné na účely tohto konania, bez ohľadu na počet advokátov, medzi ktorých mohli byť poskytnuté služby rozdelené. Hoci je v zásade možné nahrádzať odmenu jedného advokáta, môže sa stať, že v závislosti od konkrétnych okolností každého prípadu, medzi ktoré patrí predovšetkým jeho zložitosť, sa môže odmena viacerých advokátov považovať za takú, ktorá patrí pod pojem nevyhnutných nákladov. V takom prípade prináležalo Všeobecnému súdu preskúmať, do akej miery boli plnenia poskytnuté všetkými dotknutými advokátmi nevyhnutné pre priebeh súdneho konania, a uistiť sa, že nedošlo k zbytočnému zdvojovaniu trov konania. V tejto súvislosti, pokiaľ advokáti už pomáhali účastníkovi konania počas konania alebo krokov podniknutých pred príslušným súdnym sporom, treba zohľadniť skutočnosť, že už mali vedomosti o relevantných otázkach, čo mohlo uľahčiť ich prácu a skrátiť čas potrebný na prípravu súdneho sporu. Výdavky na koordináciu medzi advokátmi tej istej strany však nemožno považovať za nutné.
V prejednávanej veci, hoci spor vo veci samej mohol vzhľadom na zložitosť vznesených právnych otázok a dotknutých ekonomických záujmov skutočne vyžadovať značný objem práce, dôkazy predložené žalobkyňou neumožňujú určiť počet hodín zodpovedajúci rôznym úlohám, ktoré vykonali jej advokáti, ani určiť, či uvedené hodiny práce boli odpracované na účely konania na Všeobecnom súde, ani či boli na tento účel nevyhnutné. Samotná skutočnosť, že zástupcovia žalobkyne predložili Všeobecnému súdu podania s mnohými stranami a s mnohými prílohami, však vôbec nesvedčí o nevyhnutnosti trvania času práce, a teda súm požadovaných za tento čas práce.
Okrem toho predložené dokumenty neumožňujú presne určiť hodinovú sadzbu zodpovedajúcu jednotlivým vykonaným úlohám. V tejto súvislosti, hoci je pravda, že účastník konania môže využiť advokátov, ktorí účtujú veľmi vysoké hodinové sadzby, využívanie ich služieb nemožno považovať za nevyhnutné o to viac, ak tieto sadzby nie sú uvedené v návrhu v súvislosti s jasne určenými presnými úlohami, ako je to v prejednávanej veci.
Preto v prípade neexistencie akejkoľvek informácie o skutočne vynaložených trovách konania Všeobecný súd vykoná spravodlivé, ale nevyhnutne prísne posúdenie nahraditeľnej odmeny advokáta. V prejednávanej veci Všeobecný súd na účely posúdenia času práce, ktorý je objektívne nevyhnutný na účely konania, zohľadnil počet prednesených žalobných dôvodov, zložitosť položených právnych a skutkových otázok, počet a sled procesných podaní, dôkazy predložené v prílohách k týmto podaniam a predložené Všeobecnému súdu, ako aj stále cielenejšiu a podrobnejšiu povahu prednesenej argumentácie. Pokiaľ ide o hodinovú sadzbu, vzhľadom na to, že právo Únie neobsahuje relevantný sadzobník, Všeobecný súd sa môže odchýliť od priemernej fakturovanej hodinovej sadzby len v prípade, ak sa táto javí ako zjavne neprimeraná, ako je to v prejednávanej veci, a stanoviť ex aequo et bono výšku nahraditeľných odmien advokátov.
V treťom rade Všeobecný súd tiež vykonal spravodlivé, ale prísne posúdenie nahraditeľných trov konania z dôvodu odmien týkajúcich sa poradenstva ekonomických expertov, ktorých účasť bola objektívne nevyhnutná na účely konania, kde však neexistovala akákoľvek konkrétna informácia o rozsahu nimi vykonanej práce a príslušnej hodinovej sadzbe.
Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o cestovné náklady a náklady spojené s pobytom vynaložené na účely pojednávania, za nahraditeľné možno považovať len cestovné výdavky a výdavky spojené s hotelovými nocľahmi advokátov, ktorí zastupovali žalobkyňu a ktorí vystúpili pred Všeobecným súdom. Naopak náhrada cestovných výdavkov a výdavkov spojených s pobytom zamestnanca žalobkyne sa zamieta, keďže žalobkyňa nepreukázala nevyhnutnosť jeho prítomnosti na účely konania a samotná skutočnosť, že tento zamestnanec má v podniku vec na starosti, je v tejto súvislosti zjavne nedostatočná.
Rovnako, hoci prenájom zasadacej miestnosti v hoteli advokátov žalobkyne možno považovať za skutočne nevyhnutný vzhľadom na dĺžku pojednávania a počet zúčastnených advokátov, prenájom na tri celé dni sa zdá byť neprimeraný, keďže v tejto súvislosti neboli poskytnuté spresnenia.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy Všeobecný súd stanovil celkovú výšku trov konania, ktoré sa majú nahradiť žalobkyni, na takmer 800 000 eur.