Spojené veci T‑307/12 a T‑408/13
Adib Mayaleh
proti
Rade Európskej únie
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii – Zmrazenie finančných prostriedkov – Funkcie guvernéra Centrálnej banky Sýrie – Žaloba o neplatnosť – Oznámenie aktu obsahujúceho reštriktívne opatrenia – Lehota na podanie žaloby – Prípustnosť – Právo na obhajobu – Spravodlivý proces – Povinnosť odôvodnenia – Dôkazné bremeno – Právo na účinnú súdnu ochranu – Proporcionalita – Právo vlastniť majetok – Právo na súkromie a rodinný život – Uplatnenie obmedzení v oblasti vstupu na štátneho príslušníka členského štátu – Voľný pohyb občanov Únie“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 5. novembra 2014
1. Súdne konanie – Rozhodnutie alebo nariadenie nahrádzajúce napadnutý akt v priebehu konania – Nová skutočnosť – Prípustnosť nových návrhov
(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2; rozhodnutia Rady 2012/739/SZBP a 2013/255/SZBP)
2. Súdne konanie – Akty, ktorými sa v priebehu konania zrušujú a nahrádzajú napadnuté akty – Návrh na prispôsobenie návrhov na zrušenie podaný v priebehu konania – Lehota na podanie takéhoto návrhu – Začiatok plynutia – Dátum oznámenia nového aktu dotknutým osobám – Povinnosť oznámenia aj bez existencie nových dôvodov
(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 36/2012, článok 32 ods. 1 a 2, a nariadenie Rady č. 363/2013)
3. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia – Akt spôsobujúci reštriktívne opatrenia vo vzťahu k určitej osobe alebo subjektu – Akt uverejnený a oznámený adresátom – Dátum oznámenia aktu – Oznámenie dotknutej osobe prostredníctvom uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie – Prípustnosť – Podmienky – Nemožnosť Rady uskutočniť oznámenie
(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ a článok 275 druhý odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 102 ods. 1; nariadenie Rady č. 36/2012, článok 32 ods. 1 a 2, a nariadenie Rady č. 363/2013)
4. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia – Oznámenie – Pojem – Oznámenie zástupcovi žalobcu – Podmienka
(Článok 263 šiesty odsek ZFEÚ)
5. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Reštriktívne opatrenia voči Sýrii – Zákaz vstupu a prechodu niektorých osôb a subjektov zodpovedných za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu a zmrazenie ich finančných prostriedkov – Povinnosť poskytnúť odôvodnenie dotknutej osobe v rovnakom čase, ako sa prijíma akt spôsobujúci ujmu, alebo čo najskôr potom – Náprava nedostatku odôvodnenia počas sporového konania – Neprípustnosť
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; rozhodnutia Rady 2011/782/SZBP, 2012/256/SZBP, 2012/739/SZBP a 2013/255/SZBP; nariadenia Rady č. 36/2012, 410/2012 a 363/2013)
6. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Reštriktívne opatrenia voči Sýrii – Zákaz vstupu a prechodu niektorých osôb a subjektov zodpovedných za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu a zmrazenie ich finančných prostriedkov – Povinnosť poskytnúť odôvodnenie dotknutej osobe v rovnakom čase, ako sa prijíma akt spôsobujúci ujmu, alebo čo najskôr potom – Obmedzenia – Bezpečnosť Únie a členských štátov alebo udržiavanie ich medzinárodných vzťahov – Rozhodnutie prijaté v kontexte, ktorý je známy dotknutej osobe a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého voči nej – Prípustnosť stručného odôvodnenia
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ; rozhodnutia Rady 2011/782/SZBP, 2012/256/SZBP, 2012/739/SZBP a 2013/255/SZBP; nariadenia Rady č. 36/2012, 410/2012 a 363/2013)
7. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Dôvod odlišujúci sa od dôvodu týkajúceho sa materiálnej zákonnosti
(Články 263 ZFEÚ a 296 ZFEÚ)
8. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Právo byť vypočutý – Právo na spravodlivé konanie a na účinnú súdnu ochranu – Zákaz vstupu a prechodu niektorým osobám a subjektom zodpovedným za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu a zmrazenie ich finančných prostriedkov – Neoznámenie skutočností zohľadnených v neprospech uvedených osôb a subjektov a ich nevypočutie – Prípustnosť
[Článok 6 ods. 1 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a) a článok 47; rozhodnutia Rady 2011/782/SZBP, 2012/256/SZBP, 2012/739/SZBP a 2013/255/SZBP; nariadenia Rady č. 36/2012 a 410/2012]
9. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Sýrii – Zákaz vstupu a prechodu niektorých osôb a subjektov zodpovedných za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu a zmrazenie ich finančných prostriedkov – Právo na obhajobu – Oznámenie skutočností zohľadnených v neprospech – Následné rozhodnutie, ktorým sa ponecháva meno žalobcu na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia – Nedostatok nových dôvodov – Porušenie práva byť vypočutý – Nedostatok
(Rozhodnutia Rady 2012/739/SZBP a 2013/255/SZBP; nariadenie Rady č. 363/2013)
10. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii v rámci boja proti násilnej represii voči civilnému obyvateľstvu – Akt prijímajúci alebo zachovávajúci takéto opatrenia – Neoznámenie žalobcovi – Neexistencia vplyvu aspoň na preukázanie zásahu do práv žalobcu
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
11. Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia voči Sýrii – Zákaz vstupu a prechodu niektorých osôb a subjektov zodpovedných za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu a zmrazenie ich finančných prostriedkov – Súdne preskúmanie – Rozsah – Preskúmanie obmedzené len na všeobecné pravidlá – Preskúmanie vzťahujúce sa na posúdenie skutkových okolností a overenie dôkazov v súvislosti s aktmi, ktoré sa uplatňujú na špecifické subjekty
(Článok 29 ZEÚ; Článok 215 ods. 2 ZFEÚ; rozhodnutia Rady 2012/256/SZBP, 2012/739/SZBP a 2013/255/SZBP; nariadenia Rady č. 410/2012 a 363/2013)
12. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Sýrii – Zákaz vstupu a prechodu niektorých osôb a subjektov zodpovedných za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu a zmrazenie ich finančných prostriedkov – Podpora režimu – Pojem – Každá forma podpory – Funkcia, ktorá jej udeľuje riadiacu právomoc nad subjektom, voči ktorému smerujú reštriktívne opatrenia – Guvernér Centrálny banky Sýrie, ktorej poslaním je najmä slúžiť ako banka vláde tejto krajiny – Zahrnutie – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia
(Rozhodnutie Rady 2011/782/SZBP, článok 18 ods. 1 a článok 19 ods. 1; rozhodnutie Rady 2012/256/SZBP; rozhodnutie Rady 2012/739/SZBP, článok 24 ods. 1 a článok 25 ods. 1, a rozhodnutie Rady 2013/255/SZBP, článok 27 ods. 1 a článok 28 ods. 1)
13. Právo Európskej únie – Zásady – Proporcionalita – Primeraná povaha opatrenia – Kritériá posúdenia
14. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Sýrii – Zákaz vstupu a prechodu niektorých osôb a subjektov zodpovedných za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu a zmrazenie ich finančných prostriedkov – Obmedzenie vlastníckeho práva – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 17; rozhodnutie Rady 2011/782/SZBP, článok 19 ods. 3 až 7; rozhodnutie Rady 2012/739/SZBP, článok 25 ods. 3 až 11, a rozhodnutie Rady 2013/255/SZBP, článok 28 ods. 3 až 11; nariadenie Rady č. 36/2012, články 16 až 18)
15. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Sýrii – Zákaz vstupu a prechodu niektorých osôb a subjektov zodpovedných za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu a zmrazenie ich finančných prostriedkov – Obmedzenie práva na rešpektovanie súkromného života a práva na voľný pohyb v Únii – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia
(Článok 21 ods. 1 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 7; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38, článok 27; rozhodnutie Rady 2011/782/SZBP, článok 18 ods. 2; rozhodnutie Rady 2012/739/SZBP, článok 24 ods. 2, a rozhodnutie Rady 2013/255/SZBP, článok 27 ods. 2)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 47 – 49)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 56 – 58)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 59 – 66)
4. Pokiaľ musí byť akt oznámený, aby mohla začať plynúť lehota na podanie žaloby, musí byť toto oznámenie v zásade zaslané adresátovi tohto aktu, a nie advokátom, ktorí ho zastupujú. Oznámenie vykonané zástupcovi žalobcu má totiž platnosť oznámenia vykonaného adresátovi, iba ak je takáto forma oznámenia výslovne stanovená právnou úpravou alebo dohodou účastníkov.
(pozri bod 74)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 85)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 86 – 88, 93, 94)
7. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 96)
8. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 102, 103, 110 – 113, 120)
9. V rámci prijatia rozhodnutia 2012/739, vykonávacieho nariadenia č. 363/2013 a rozhodnutia 2013/255 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, ktorými sa ponecháva meno žalobcu na zozname mien osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, sa však už nemožno platne odvolávať na účinok prekvapenia predmetných opatrení. Právo byť vypočutý pred prijatím aktov, ktorými sa ponechávajú v platnosti reštriktívne opatrenia voči osobám, voči ktorým boli prijaté, si však vyžaduje, aby Rada uviedla voči týmto osobám nové dôkazy.
Keďže Rada pri rozhodnutí o ponechaní mena dotknutej osoby na zoznamoch osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia voči Sýrii, neuviedla nijaké nové dôkazy, ktoré by sa dotknutej osobe neoznámili po prijatí aktov týkajúcich sa jej počiatočného zaradenia na predmetné zoznamy, a žalobca nevyužil možnosť z vlastného podnetu predložiť Rade svoje pripomienky bez toho, aby bolo potrebné pred prijatím každého ďalšieho aktu ho výslovne vyzvať, ak voči nemu neboli predložené nijaké nové dôkazy, žalobca mal po dobu niekoľkých mesiacov možnosť predložiť Rade svoje pripomienky a napadnúť opodstatnenosť dôvodov, ktoré boli v napadnutých aktoch dostatočne jasne uvedené a viedli k jeho zaradeniu a ponechaniu na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia. Preto nie je možné preukázať žiadne porušenie práva žalobcu byť vypočutý.
(pozri body 114 – 119, 123)
10. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 122)
11. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 127 – 129)
12. Pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia prijaté voči osobám podporujúcim sýrsky režim, hoci sa definícia pojmu „podpora režimu“ nenachádza v príslušných ustanoveniach, t. j. článku 18 ods. 1 a článku 19 ods. 1 rozhodnutia 2011/782, článku 24 ods. 1 a článku 25 ods. 1 rozhodnutia 2012/739, ako aj článku 27 ods. 1 a článku 28 ods. 1 rozhodnutia 2013/255, nič neumožňuje prijať záver, že môžu byť namierené len voči osobám, ktoré sýrsky režim podporujú s konkrétnym cieľom umožniť mu pokračovanie v represiách proti civilnému obyvateľstvu. Vzhľadom na to, že Rada nemôže kontrolovať, na aké účely sú zdroje poskytované tomuto režimu používané, bolo totiž nevyhnutné prijať opatrenia smerujúce voči akejkoľvek forme podpory.
V tejto súvislosti osoba zastávajúca funkciu, ktorá jej udeľuje riadiacu právomoc nad subjektom, voči ktorému smerujú reštriktívne opatrenia, môže byť spravidla sama považovaná za osobu zapojenú do aktivít, ktoré odôvodňovali prijatie reštriktívnych opatrení namierených proti danému subjektu.
Rada tak mohla bez toho, aby porušila zásadu proporcionality, vzhľadom na funkciu osoby, ktorou je v prejednávanej veci guvernér Centrálnej banky Sýrie, ktorej poslaním je najmä slúžiť ako banka vláde tejto krajiny, dospieť k záveru, že táto osoba sa nachádza v mocenskom a vplyvnom postavení, pokiaľ ide o finančnú podporu sýrskeho režimu poskytovanú Centrálnou bankou Sýrie, a preto sa tiež mohla legitímne domnievať, že prijatím reštriktívnych opatrení voči uvedenej osobe možno prispieť k vyvíjaniu tlaku na tento režim v záujme ukončenia alebo zmiernenia represií namierených proti civilnému obyvateľstvu.
Reštriktívne opatrenia voči Sýrii boli totiž prijaté v reakcii na násilné represie zo strany orgánov tejto krajiny namierené proti civilnému obyvateľstvu a keby sa predmetné reštriktívne opatrenia týkali len hlavných predstaviteľov sýrskeho režimu, a nie aj osôb, ktoré tento režim podporujú, mohlo by byť napĺňanie cieľov Rady zmarené, keďže títo hlavní predstavitelia by mohli ľahko získať podporu, najmä finančnú, ktorú potrebujú na ďalšie pokračovanie uvedených represií, prostredníctvom ďalších osôb zastávajúcich vysoké riadiace funkcie v hlavných inštitúciách sýrskeho štátu. Navyše treba zohľadniť, aký význam má pre Úniu cieľ spočívajúci v zachovaní mieru a medzinárodnej bezpečnosti, ako aj v ochrane civilného obyvateľstva.
(pozri body 135 – 137, 143, 147, 148)
13. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 146)
14. Hoci sú opatrenia zmrazenia finančných prostriedkov a ďalších hospodárskych zdrojov osôb považovaných za podporovateľov sýrskeho režimu, ktoré sa uložili v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, zaisťovacími opatreniami, ktorých účelom nie je zbaviť dotknuté osoby vlastníckeho práva, nesporne so sebou prinášajú obmedzenie vlastníckeho práva.
Po prvé sú však tieto opatrenia stanovené zákonom, keďže sú vyhlásené v aktoch, ktoré majú všeobecnú pôsobnosť a majú jasný právny základ v práve Únie, a tiež vzhľadom na to, že sú formulované dostatočne presne, čo sa týka ich pôsobnosti a dôvodov ich uplatnenia na žalobcu. Po druhé pokiaľ ide o vhodnosť dotknutých opatrení vzhľadom na taký zásadný všeobecný cieľ, akým je pre medzinárodné spoločenstvo ochrana civilného obyvateľstva a zachovanie mieru a medzinárodnej bezpečnosti, nemožno ich samé osebe považovať za nevhodné. Po tretie pokiaľ ide o nevyhnutnosť predmetných opatrení, alternatívne a menej obmedzujúce opatrenia, ako je systém predchádzajúceho povolenia alebo povinnosť odôvodniť a posteriori použitie vyplatených finančných prostriedkov, neumožňujú tak účinne dosiahnuť sledovaný cieľ, konkrétne, vyvinutie tlaku na podporovateľov sýrskeho režimu, najmä vzhľadom na možnosť obchádzať uložené obmedzenia.
Okrem toho článok 19 ods. 3 až 7 rozhodnutia 2011/782, článok 25 ods. 3 až 11 rozhodnutia 2012/739, článok 28 ods. 3 až 11 rozhodnutia 2013/255 a články 16 až 18 nariadenia č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii stanovujú možnosť jednak povoliť používanie zmrazených finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb alebo na splnenie si určitých záväzkov a jednak poskytnúť osobitné povolenia umožňujúce uvoľniť zmrazenie finančných prostriedkov, iných finančných aktív alebo iných hospodárskych zdrojov. Nakoniec ponechanie mena žalobcu na zoznamoch pripojených k napadnutým rozhodnutiam podlieha pravidelnému preskúmaniu, aby sa zabezpečilo, že osoby a subjekty, ktoré už nespĺňajú kritériá na to, aby boli uvedené na spornom zozname, sa z neho vyškrtnú.
(pozri body 172, 175 – 181)
15. Pokiaľ ide o údajné porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ako aj obmedzenie vstupu na územie členského štátu, ktorého je žalobca štátnym príslušníkom, a práva na voľný pohyb v Únii, osobitné ustanovenia týkajúce sa štátnych príslušníkov, t. j. článok 18 ods. 2 rozhodnutia 2011/782, článok 24 ods. 2 rozhodnutia 2012/739 a článku 27 ods. 2 rozhodnutia 2013/255 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, uznávajú výlučnú právomoc členských štátov pri uplatňovaní predmetných obmedzení na ich vlastných štátnych príslušníkov. Z toho vyplýva, že v prípade osoby, ktorá má okrem sýrskeho občianstva tiež občianstvo členského štátu, právo Únie neukladá orgánom uvedeného štátu povinnosť zakázať jej vstup na jeho územie.
Naopak, na občana členského štátu, teda zároveň aj občana Únie, ktorého meno sa uvádza na zoznamoch osôb, na ktoré sa uplatnia ustanovenia o obmedzení vstupu, sa uplatňujú tieto obmedzenia, pokiaľ ide o iné členské štáty, než je štát, ktorého je občanom. Voči týmto občanov sú uvedené členské štáty povinné uplatňovať predmetné obmedzenia, pokiaľ ide o im prislúchajúce štátne územie. Ustanovenia o štátnych príslušníkoch sa totiž uplatňujú iba na územie členského štátu, ktorého je takáto osoba štátnym príslušníkom. Okrem toho právo voľného pohybu občanov Únie nie je nepodmienečné. Podľa výhrady formulovanej v druhej časti vety v článku 21 ods. 1 ZFEÚ Rada totiž prijatím aktov, ktoré patria do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, v zásade mohla obmedziť právo žalobcu na slobodný pohyb v Únii v súlade so zásadou proporcionality, keďže úvahy týkajúce sa vhodnosti, nevyhnutnosti a časovej obmedzenosti opatrení, ktorými sa zmrazujú finančné prostriedky žalobcu, sa dajú analogicky uplatniť na ustanovenia o obmedzení vstupu.
Navyše ustanovenia o obmedzení vstupu sa v rozsahu, v akom sa uplatňujú na občanov Únie, musia považovať za lex specialis vo vzťahu k smernici 2004/38 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie č. 1612/68 a ruší smernice 64/221, 68/360, 72/194, 73/148, 75/34, 75/35, 90/364, 90/365 a 93/96, takže tieto ustanovenia majú pred smernicou prednosť v situáciách, ktoré špecificky upravujú. V ostatnom tieto lex specialis len odrážajú – na spoločnej úrovni a v špecifickom kontexte – obmedzenia voľného pohybu, ktoré môžu členské štáty uplatňovať uti singuli na niektoré osoby v súlade s článkom 27 smernice 2004/38. Uvedená smernica totiž nepriznáva občanom Únie nepodmienečné právo na voľný pohyb v Únii, ale umožňuje členským štátom obmedziť túto slobodu najmä z dôvodov verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti pri dodržaní zásady proporcionality.
(pozri body 172, 185, 186, 190, 191, 194 – 199)