Spojené veci C‑361/15 P a C‑405/15 P
Easy Sanitary Solutions BV
a
Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)
proti
Group Nivelles NV
„Odvolanie – Duševné vlastníctvo – Dizajny Spoločenstva – Nariadenie (ES) č. 6/2002 – Článok 5 – Novosť – Článok 6 – Osobitý charakter – Článok 7 – Sprístupnenie verejnosti – Článok 63 – Právomoci Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) v rámci vykonávania dôkazov – Dôkazné bremeno zaťažujúce navrhovateľa výmazu – Požiadavky súvisiace s vyobrazením skoršieho dizajnu – Dizajn zobrazujúci sprchový odtokový žľab – Zamietnutie návrhu na výmaz odvolacím senátom“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 21. septembra 2017
1. Dizajny Spoločenstva – Vzdanie sa a výmaz – Návrh na výmaz založený na existencii skoršieho dizajnu – Dôkazné bremeno
[Nariadenie Rady č. 6/2002, odôvodnenie 12, článok 3 písm. a), články 5 až 7, článok 25 ods. 1 písm. b), článok 52 ods. 1 a 2 a článok 53 ods. 1 a 2; nariadenie Komisie č. 2245/2002, článok 28 ods. 1 písm. b) bod v)]
2. Odvolanie – Dôvody – Odôvodnenie rozsudku postihnuté porušením práva Únie – Výrok založený na iných právnych dôvodoch – Zamietnutie
(Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)
3. Dizajny Spoločenstva – Dôvody výmazu – Nedostatok novosti – Skoršie sprístupnenie zhodného dizajnu – Skorší dizajn, ktorý má byť stelesnený v odlišnom výrobku alebo má byť na ňom použitý – Neexistencia vplyvu
(Nariadenie Rady č. 6/2002, článok 5 ods. 1, články 10, 19 a 36)
4. Dizajny Spoločenstva – Dôvody výmazu – Nedostatok osobitého charakteru – Dizajn, ktorý u informovaného užívateľa nevyvoláva celkový dojem odlišný od dojmu, ktorý vyvoláva skorší dizajn – Informovaný užívateľ – Pojem – Vedomosť informovaného užívateľa o skoršom dizajne, ktorý je stelesnený vo výrobku z priemyselného sektora, ktorý je odlišný od priemyselného sektora dotknutého sporným dizajnom, alebo je na takom výrobku použitý – Neexistencia vplyvu
(Nariadenie Rady č. 6/2002, články 5 až 7)
1. Na jednej strane podľa článku 28 ods. 1 písm. b) bodu v) nariadenia č. 2245/2002, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva, v prípade, ak je návrh na výmaz zapísaného dizajnu Spoločenstva založený na skutočnosti, že tento dizajn nespĺňa podmienky stanovené v článkoch 5 a 6 nariadenia č. 6/2002, návrh na výmaz musí obsahovať označenie a vyobrazenie skorších dizajnov, ktoré by mohli predstavovať prekážku novosti alebo osobitého charakteru zapísaného dizajnu Spoločenstva, ako aj dokumenty preukazujúce existenciu týchto skorších dizajnov.
Na druhej strane v rámci návrhu na výmaz založeného na článku 25 nariadenia č. 6/2002 z článku 52 ods. 1 a 2, ako aj z článku 53 ods. 1 a 2 tohto nariadenia vyplýva, že neprináleží Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo alebo Všeobecnému súdu, ale žalobcovi uplatňujúcemu dôvod na výmaz uvedený v článku 25 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, predložiť dôkazy, ktorými možno preukázať reálnosť tohto dôvodu.
Keď teda navrhovateľ výmazu uvádza dôvod na výmaz stanovený v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002, prináleží mu predložiť dôkazy, ktorými možno preukázať, že sporný dizajn nespĺňa podmienky stanovené v článkoch 4 až 9 tohto nariadenia.
Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa porušenia článku 5 nariadenia č. 6/2002, je potrebné dodať, že tým, že toto ustanovenie vyžaduje na to, aby sa dizajn považoval za nový, aby „žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti“, implikuje, že posúdenie novosti dizajnu sa musí uskutočniť vo vzťahu k jednému alebo viacerým presným, individualizovaným, určeným a identifikovaným dizajnom medzi všetkými dizajnmi, ktoré boli predtým sprístupnené verejnosti.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 3 písm. a) tohto nariadenia je dizajn definovaný ako „vonkajši[a] úprav[a] celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia“. Z toho vyplýva, že v rámci systému stanoveného nariadením č. 6/2002 predstavuje vonkajšia úprava rozhodujúci prvok dizajnu.
Preto skutočnosť, aby charakteristika dizajnu bola viditeľná, predstavuje zásadnú podmienku tejto ochrany. V odôvodnení 12 nariadenia č. 6/2002 sa teda uvádza, že ochrana dizajnov by sa nemala rozširovať na tie súčasti, ktoré nie sú viditeľné počas bežného užívania výrobku, ani na tie znaky takejto časti, ktoré nie sú viditeľné, keď je daná časť nainštalovaná, a že preto by sa tieto znaky nemali zohľadňovať na účely posúdenia, či ostatné znaky tohto dizajnu spĺňajú požiadavky ochrany.
Z uvedených úvah vyplýva, že je zásadné, aby inštancie Úradu mali k dispozícii skorší dizajn, ktorý musí umožňovať zachytiť vonkajšiu úpravu výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený, a identifikovať presným a určitým spôsobom skorší dizajn s cieľom pristúpiť v súlade s článkami 5 až 7 nariadenia č. 6/2002 k posúdeniu novosti a osobitého charakteru sporného dizajnu a k porovnaniu medzi dotknutými dizajnmi. Preskúmanie, či sa napadnutý dizajn skutočne nevyznačuje novosťou alebo osobitým charakterom, si totiž vyžaduje mať k dispozícii presný a určitý skorší dizajn.
Z toho vyplýva, že prináleží účastníkovi konania, ktorý podal návrh na výmaz, aby Úradu poskytol nevyhnutné informácie, a najmä presnú a úplnú identifikáciu a vyobrazenie dizajnu, vo vzťahu ku ktorému sa uvádza, že je skorší, a to s cieľom preukázať, že sporný dizajn nemožno platne zapísať.
(pozri body 58 – 65)
2. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nesprávne právne posúdenie Všeobecného súdu nemôže viesť k neplatnosti napadnutého rozsudku, ak sa jeho výrok javí opodstatnený z iných právnych dôvodov.
(pozri bod 73)
3. Z článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva vyplýva, že dizajn sa považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti, a to v prípade zapísaného dizajnu Spoločenstva pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.
Znenie tohto ustanovenia neviaže novosť dizajnu na výrobky, v ktorých ho možno stelesniť alebo na ktorých ho možno použiť.
Okrem toho je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 rozsah ochrany, ktorú udeľuje dizajn Spoločenstva, zahŕňa „akýkoľvek dizajn“, ktorý nevyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový vizuálny dojem.
Ak by sa teda malo prijať stanovisko, podľa ktorého ochrana dizajnu závisí od povahy tovaru, v ktorom je tento dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý, takáto ochrana by bola obmedzená len na dizajny patriace do určitého sektora. Takéto stanovisko teda nemožno prijať.
Okrem toho tak z článku 36 ods. 6, ako aj z článku 19 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že z titulu zapísaného dizajnu Spoločenstva má jeho majiteľ výlučné právo použiť predmetný dizajn na všetky druhy výrobkov, a nielen na výrobok uvedený v prihláške.
Podľa ustanovení uvedeného článku 36 ods. 6 totiž údaje uvedené najmä v odseku 2 tohto istého článku nemajú vplyv na rozsah ochrany dizajnu ako takého. V dôsledku toho tieto údaje, ktoré pozostávajú z označenia výrobkov, v ktorých má byť dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý, nemôžu obmedzovať ochranu tohto dizajnu, ako bola konkrétne stanovená v článku 10 nariadenia č. 6/2002.
Pokiaľ ide o článok 19 ods. 1 tohto nariadenia, odkaz na „výrobok“, v ktorom je dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý, neumožňuje domnievať sa, že rozsah ochrany dizajnu Spoločenstva sa obmedzuje na výrobok, v ktorom je tento dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý.
Vzhľadom na výklad článkov 10 a 19, ako aj článku 36 nariadenia č. 6/2002 dizajn Spoločenstva nemožno považovať za nový v zmysle článku 5 ods. 1 tohto nariadenia, ak bol verejnosti sprístupnený zhodný dizajn pred dátumami uvedenými v tomto ustanovení, aj keď mal byť tento skorší dizajn stelesnený v odlišnom výrobku alebo na ňom mal byť použitý. Skutočnosť, že ochrana priznaná dizajnu sa neobmedzuje len na samotné výrobky, v ktorých má byť stelesnený alebo na ktorých má byť použitý, totiž nevyhnutne znamená, že ani posúdenie novosti dizajnu nemožno obmedziť len na tieto výrobky.
(pozri body 89 – 96)
4. V súlade s článkom 6 nariadenia č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva o dizajne platí, že dizajn má osobitý charakter, ak celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti. Súdny dvor už rozhodol, že pojem informovaný užívateľ, ktorý nie je v tomto nariadení definovaný, možno chápať ako pojem označujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti, alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti.
Je pravda, že podľa judikatúry Súdneho dvora prívlastok „informovaný“ naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým odborníkom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutej oblasti, disponuje určitou mierou znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká.
Pojem informovaný užívateľ však nemožno vykladať v tom zmysle, že tento skorší dizajn môže brániť uznaniu osobitého charakteru neskoršieho dizajnu, len keď tento užívateľ pozná skorší dizajn. Taký výklad totiž naráža na článok 7 nariadenia č. 6/2002.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa článkov 5 a 6 nariadenia č. 6/2002 je potrebné porovnávať jeden dizajn s druhým dizajnom na účely konštatovania novosti, ako aj osobitého charakteru prvého dizajnu len v prípade, že druhý dizajn bol sprístupnený verejnosti.
Keď sa dizajn považuje za sprístupnený verejnosti v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, toto sprístupnenie platí tak pre preskúmanie novosti dizajnu v zmysle článku 5 tohto nariadenia, s ktorým sa sprístupnený dizajn porovnáva, ako aj osobitého charakteru uvedeného dizajnu v zmysle článku 6 uvedeného nariadenia.
Naproti tomu „príslušný sektor“ v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 sa neobmedzuje na sektor výrobku, v ktorom má byť sporný dizajn stelesnený alebo na ktorom má byť použitý.
Stanovisko, podľa ktorého tento skorší dizajn môže brániť uznaniu osobitého charakteru neskoršieho dizajnu, len keď informovaný užívateľ pozná skorší dizajn, vychádza z toho, že na účely preskúmania osobitého charakteru dizajnu v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 sa vyžaduje, aby skorší dizajn, ktorého sprístupnenie verejnosti už bolo preukázané v zmysle článku 7 ods. 1 tohto nariadenia, bol známy informovanému užívateľovi sporného dizajnu.
Nič v uvedenom článku 7 ods. 1 však neumožňuje domnievať sa, že je nevyhnutné, aby informovaný užívateľ výrobku, v ktorom je sporný dizajn stelesnený alebo na ktorom je použitý, poznal skorší dizajn, ak je tento dizajn stelesnený vo výrobku z priemyselného sektora, ktorý je odlišný od priemyselného sektora dotknutého sporným dizajnom, alebo je na takom výrobku použitý.
(pozri body 124 – 131)