ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 11. apríla 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 267 ZFEÚ – Nevyhnutnosť požadovaného výkladu na to, aby vnútroštátny súd mohol vydať svoj rozsudok – Nezávislosť sudcov – Podmienky vymenovania sudcov všeobecných súdov – Možnosť napadnúť právoplatný rozsudok v trestnom konaní v štádiu konania o výkone tohto rozsudku – Prípustnosť návrhov na začatie prejudiciálneho konania“
V spojených veciach C‑114/23 [Sapira]i, C‑115/23 [Jurckow]i, C‑132/23 [Kosieski]i a C‑160/23 [Oczka](i) ,
ktorých predmetom sú štyri návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) z 18. februára 2023 (C‑114/23 a C‑115/23), zo 6. marca 2023 (C‑132/23) a 14. marca 2023 (C‑160/23), doručené Súdnemu dvoru 27. februára 2023 (C‑114/23 a C‑115/23), 6. marca 2023 (C‑132/23) a 15. marca 2023 (C‑160/23), v trestných konaniach vedených proti
KB (C‑114/23),
RZ (C‑115/23)
AN (C‑132/23),
CG (C‑160/23),
za účasti:
Prokuratura Rejonowa Warszawa Ochota (C‑114/23 a C‑160/23),
Prokuratura Okręgowa w Warszawie (C‑115/23 a C‑132/23),
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu tretej komory, sudcovia N. Piçarra, N. Jääskinen a M. Gavalec,
generálna advokátka: T. Ćapeta,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Prokuratura Okręgowa w Warszawie, v zastúpení: A. Bortkiewicz,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj zásad právnej istoty, neodvolateľnosti právoplatných rozhodnutí, proporcionality a procesnej autonómie.
2 Tieto návrhy boli podané v rámci konaní o výkone štyroch právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorými boli KB, RZ, AN a CG uložené trestnoprávne sankcie.
Právny rámec
3 Článok 9 ods. 1 a 2 ustawa – Kodeks karny wykonawczy (Trestný zákonník o výkone trestov) zo 6. júna 1997 (Dz. U. z roku 2023, položka 127, ďalej len „zákonník o výkone trestov“) stanovuje:
„1. Konanie o výkone sa začína bezodkladne po tom, ako sa rozsudok stane vykonateľným.
2. Vydaný rozsudok alebo uznesenie podľa článku 420 ustawa – Kodeks postępowania karnego [(Trestný poriadok) zo 6. júna 1997 (Dz. U. z roku 2022, položka 1375)], ktoré sa týkajú zhabania alebo materiálnych dôkazov, sa stáva vykonateľným v okamihu, keď sa stane právoplatným, pokiaľ zákon nestanovuje inak.“
4 Podľa článku 13 ods. 1 zákonníka o výkone trestov:
„Orgán vykonávajúci rozhodnutie a každá osoba, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, môžu požiadať súd, ktorý rozhodnutie vydal, aby odstránil akékoľvek pochybnosti týkajúce sa výkonu rozhodnutia, alebo vyriešil námietky týkajúce sa výpočtu trestu. Proti uzneseniu súdu možno podať odvolanie.“
5 Článok 15 ods. 1 tohto zákonníka znie:
„Súd preruší konanie o výkone trestu v prípade premlčania výkonu trestu, smrti odsúdeného alebo z akéhokoľvek iného dôvodu vylučujúceho toto konanie.“
Konania vo veci samej a prejudiciálne otázky
6 Rozsudkom Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) z 28. decembra 2022 bol KB odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov, ako aj na peňažný trest za verejnú urážku prezidenta Poľskej republiky 1. a 2. marca 2022 prostredníctvom sociálnej siete Twitter (vec C‑114/23).
7 Rozsudkom tohto súdu z 28. novembra 2022 bol RZ odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody na jeden rok a peňažný trest za to, že s cieľom získať finančný prospech spôsobil, aby iná osoba nepriaznivo nakladala s vlastným majetkom (vec C‑115/23).
8 Rozsudkom uvedeného súdu z 9. februára 2023 bol AN odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní jedenástich mesiacov za dva trestné činy spočívajúce v počítačovom podvode (vec C‑132/23).
9 Tieto tri rozsudky vydal samosudca, a to sudca LM vo veciach C‑114/23 a C‑132/23, a OP vo veci C‑115/23. Stali sa právoplatnými bez toho, aby boli napadnuté.
10 Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava, Poľsko) rozsudkom z 30. decembra 2022 odsúdil CG na trest odňatia slobody v trvaní osem rokov za fyzické a psychické týranie dojčaťa (vec C‑160/23). Tento rozsudok, ktorý vydal senát zložený z troch sudcov rozhodujúcich v odvolacom konaní, a to JL, KS a MP, tiež nadobudol právoplatnosť.
11 Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava), ktorý je vnútroštátnym súdom, má rozhodnúť o výkone štyroch právoplatných súdnych rozhodnutí uvedených v bodoch 6 až 10 tohto rozsudku.
12 Tento súd zdôrazňuje, že tak sudcovia Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava), LM a OP, ako aj traja sudcovia Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava), JL, KS a MP (ďalej spoločne len „dotknutí sudcovia“) boli vymenovaní rozhodnutiami prezidenta Poľskej republiky na návrh Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada, Poľsko), v zložení vyplývajúcom z ustawa o zmianie ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o Štátnej súdnej rade a niektoré ďalšie zákony) z 8. decembra 2017 (Dz. U. z roku 2018, položka 3). Je však nesporné, že tento orgán nie je nezávislý.
13 Z uvedeného vyplýva, že súd, na ktorom rozhoduje sudca, ktorý bol vymenovaný na návrh Štátnej súdnej rady, rozhodujúci v zložení vyplývajúcom zo zákona uvedeného v predchádzajúcom bode, nie je zložený zákonným spôsobom a nemožno ho považovať za nezávislý a nestranný súd najmä v zmysle článku 47 Charty.
14 Okrem toho vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑160/23 uvádza, že Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) viacerými rozsudkami už zrušil rozsudky vydané v odvolacom konaní rozhodovacím zložením Sąd Apelacyjny w Warszawie (Odvolací súd Varšava), ktorého členom bol sudca JL, okrem iného vo veci, v ktorej zasadal so sudcami KS a MP. Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) teda zdôraznil okolnosti, ktoré sprevádzali vymenovanie sudcu JL, jeho vzťahy s politickými činiteľmi, ako aj jeho činnosť ako disciplinárneho úradníka sudcov všeobecných súdov. Tie isté úvahy platia, pokiaľ ide o sudcu KS. Pokiaľ ide o sudcu MP, Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) zohľadnil nezákonnosť jeho vymenovania a výkon jeho činnosti v rámci Štátnej súdnej rady, ktorým narušil nezávislosť súdov a sudcov.
15 Vnútroštátny súd sa domnieva, že poľské právo vykladané z hľadiska práva Únie a judikatúry Súdneho dvora umožňuje súdom rozhodujúcim vo veci samej preskúmať námietku založenú na nedodržaní požiadaviek článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ a článku 47 Charty, ktorú môže uplatniť obžalovaný, ostatní účastníci konania a samotný súd. V prejednávanej veci však v rámci štyroch trestných konaní, v ktorých boli vydané právoplatné súdne rozhodnutia, ktoré boli predmetom konaní o výkone trestu vo veci samej, nebola vznesená nijaká námietka v tomto zmysle a dotknutí sudcovia nepreskúmali dodržanie týchto požiadaviek.
16 V tomto kontexte sa tento súd domnieva, že je potrebné určiť, či podľa práva Únie možno dodržanie uvedených požiadaviek prípadne overiť ex offo v neskoršom štádiu, najmä v rámci súdneho konania o výkon rozhodnutia. Uvedený súd sa domnieva, že to tak musí byť.
17 V prejednávanej veci by tak mal ten istý súd konštatovať neexistenciu právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré sú predmetom prebiehajúcich konaní o výkon rozhodnutia na tomto súde, z dôvodu protiprávnosti, pokiaľ ide o podmienky vymenovania dotknutých sudcov. Mal by teda ukončiť tieto konania a trestnoprávna zodpovednosť KB, RZ, AN a CG by mala byť predmetom nových súdnych rozhodnutí.
18 Za týchto podmienok Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa článok 19 ods. 1 druhý odsek [ZEÚ], článok 47 Charty… a všeobecné zásady práva Únie, ako sú zásada právnej istoty, nezrušiteľnosti právoplatných rozhodnutí, proporcionality a procesnej autonómie, vykladať tak, že bránia akejkoľvek vnútroštátnej právnej úprave, ktorá by súdu v rámci výkonu právoplatného odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci znemožňovala preskúmať, či rozsudok, ktorý sa má vykonať, vydal súd, ktorý spĺňa požiadavky zákonnosti, nezávislosti a nestrannosti, a ak sa preukáže, že uvedené požiadavky neboli splnené v súlade s doterajšou judikatúrou Súdneho dvora…, vyvodiť z tejto skutočnosti všetky dôsledky vrátane nezohľadnenia takto vydaného rozsudku a zastavenia konania o výkone?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, závisí vykonanie takéhoto preskúmania od podnetu odsúdeného alebo inej oprávnenej osoby, alebo je súd v zmysle uvedených zásad práva Únie povinný vykonať takéto preskúmanie z úradnej moci v rámci konania o výkone právoplatného odsudzujúceho rozsudku?“
Konanie na Súdnom dvore
O spojení vecí C‑114/23, C‑115/23, C‑132/23 a C‑160/23
19 Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora zo 4. a 18. apríla 2023 boli veci C‑114/23, C‑115/23, C‑132/23 a C‑160/23 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.
O návrhoch na uplatnenie skráteného prejudiciálneho konania
20 Vnútroštátny súd navrhol, aby boli tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania prejednané v skrátenom prejudiciálnom konaní podľa článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na podporu svojich návrhov uviedol, že konania vo veci samej patria do oblasti trestného práva, že tieto veci sa týkajú základných práv a že je vo všeobecnom záujme, aby boli páchatelia bezodkladne trestnoprávne zodpovední.
21 Článok 105 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že na návrh vnútroštátneho súdu, alebo výnimočne i bez návrhu, môže predseda Súdneho dvora, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta, rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní.
22 Podľa ustálenej judikatúry takéto skrátené konanie predstavuje procesný nástroj určený na riešenie mimoriadne naliehavej situácie [rozsudok z 2. marca 2021, A. B. a i. (Vymenovanie sudcov na Najvyšší súd –Odvolanie), C‑824/18, EU:C:2021:153, bod 48, ako aj citovaná judikatúra].
23 V predmetnom prípade predseda Súdneho dvora 18. apríla 2023 po vypočutí sudcu spravodajcu a generálnej advokátky rozhodol, že nie je opodstatnené vyhovieť návrhom uvedeným v bode 20 tohto rozsudku. Vnútroštátny súd totiž neuviedol osobitné dôvody týkajúce sa okolností konaní o výkon vo veci samej, ktoré by si vyžadovali, aby sa o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania rozhodlo bez zbytočného odkladu. Na druhej strane skutočnosť, že konania vo veci samej patria do trestného práva, sama osebe neodôvodňuje ich skrátené prejednanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2021, Prokuratura Rejonowa w Mińsku Mazowieckim a i., C‑748/19 až C‑754/19, EU:C:2021:931, bod 26). Napokon samotný záujem osôb podliehajúcich súdnej právomoci, hoci je nepochybne legitímny, čo možno najrýchlejšie určiť rozsah práv, ktoré im vyplývajú z práva Únie, nemôže preukázať existenciu výnimočnej okolnosti (rozsudok z 28. apríla 2022, Phoenix Contact, C‑44/21, EU:C:2022:309, bod 16).
O žiadosti o informácie vo veci C‑160/23
24 V nadväznosti na žiadosť Súdneho dvora o informácie, ktorá bola zaslaná 4. apríla 2023 vnútroštátnemu súdu, tento súd najmä poskytol spresnenia týkajúce sa jeho úlohy v konaniach o výkone rozhodnutia. Tento súd uviedol, že pokiaľ ide o právoplatné rozsudky vydané v trestných veciach rozhodovacími zloženiami Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava), má právomoc prijať opatrenia stanovené v zákonníku o výkone trestov. Ide o také opatrenia, akými sú po prvé nariadenie vykonania trestu, po druhé uväznenie odsúdenej osoby prostredníctvom polície v ústave na výkon trestu odňatia slobody na účely výkonu uloženého trestu, po tretie výkon takéhoto rozsudku v rozsahu, v akom ukladá odsúdenej osobe povinnosť zaplatiť súdne poplatky do štátneho rozpočtu, po štvrté prípadné preskúmanie žiadosti o odklad výkonu trestu odňatia slobody a po piate vydanie zatykača na účely hľadania odsúdenej osoby v prípade jej úteku.
O právomoci Súdneho dvora
25 Poľská vláda v podstate tvrdí, že otázky týkajúce sa organizácie súdnictva v členských štátoch patria do výlučnej právomoci členských štátov, a nie do vecnej pôsobnosti práva Únie.
26 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch nepochybne patrí do ich právomoci, nič to nemení na skutočnosti, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie, čo pre ne osobitne platí, pokiaľ ide o vnútroštátne pravidlá týkajúce sa prijímania rozhodnutí o vymenovaní sudcov, a prípadne pravidlá týkajúce sa súdneho preskúmania uplatniteľného v súvislosti s takýmito postupmi vymenúvania [rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 57, ako aj citovaná judikatúra].
27 Okrem toho zo znenia položených otázok jasne vyplýva, že sa netýkajú výkladu poľského práva, ale ustanovení a všeobecných zásad práva Únie, ktorých sa týkajú.
28 Z uvedeného vyplýva, že Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o týchto návrhoch na začatie prejudiciálneho konania.
O prípustnosti návrhov na začatie prejudiciálneho konania
29 Prokuratura Okręgowa w Warszawie (Krajská prokuratúra Varšava, Poľsko) a poľská vláda spochybňujú prípustnosť týchto návrhov na začatie prejudiciálneho konania v podstate z dôvodu, že odpoveď na prejudiciálne otázky nie je potrebná.
30 Krajská prokuratúra Varšava tak tvrdí, že predmetom konaní o výkon vo veci samej je výkon právoplatného súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní, a nie vyriešenie sporu s cieľom vydať rozhodnutie vo veci samej. Vnútroštátny súd ako súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia je viazaný obsahom právoplatných vykonateľných súdnych rozhodnutí a nemá právomoc preskúmať ich platnosť.
31 Poľská vláda v podstate tvrdí, že prejudiciálne otázky sú hypotetické. Z návrhov na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva žiadna osobitná obava týkajúca sa nezávislosti súdov, ktoré vydali konečné súdne rozhodnutia, o ktoré ide vo veci samej. Pochybnosti vnútroštátneho súdu sa týkajú len skutočnosti, že dotknutí sudcovia boli vymenovaní na návrh orgánu, ktorého polovica členov bola zvolená zákonodarnou mocou. Z judikatúry Súdneho dvora však vyplýva, že takéto vymenovanie nemôže samo osebe preukázať porušenie práva na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.
32 Treba uviesť, že Súdny dvor opakovane zdôraznil, že konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú, pričom odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu [rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 62, ako aj citovaná judikatúra].
33 Ako vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, ktorá mu bola predložená [rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 63, ako aj citovaná judikatúra].
34 Súdny dvor tak pripomenul, že zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva, že prejudiciálne konanie predpokladá najmä to, že pred vnútroštátnymi súdmi skutočne prebieha konanie, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, pri ktorom budú môcť zohľadniť rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní [rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 64, ako aj citovaná judikatúra].
35 V prejednávanej veci z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že tento súd má rozhodnúť v rámci konania o výkone právoplatných súdnych rozhodnutí o odsúdení v trestnom konaní, proti ktorým už nie je možný opravný prostriedok. Podľa tohto súdu rozhodovacie zloženia, ktoré vydali tieto rozhodnutia, mohli byť preskúmané v priebehu hlavného trestného konania, ktoré je podľa spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, odlišné od konania o výkone.
36 Na druhej strane vzhľadom na informácie poskytnuté vnútroštátnym súdom sa takéto preskúmanie zdá byť vylúčené v štádiu výkonu uvedených rozhodnutí. Tento súd tak neuvádza žiadne ustanovenie poľského procesného práva, ktoré by mu priznávalo právomoc preskúmať najmä súlad týchto rozhodnutí s právom Únie. Okrem toho podľa vysvetlení poskytnutých uvedeným súdom v odpovedi na žiadosť o informácie uvedenú v bode 24 tohto rozsudku sú jeho právomoci v štádiu výkonu takýchto rozhodnutí obmedzené na prijatie opatrení stanovených v zákonníku o výkone trestov.
37 Vzhľadom na tieto skutočnosti sa nezdá, že by vnútroštátny súd mal podľa pravidiel poľského práva právomoc posúdiť zákonnosť, najmä z hľadiska práva Únie, rozhodovacích zložení, ktoré vydali právoplatné rozsudky o odsúdení v trestnom konaní, ktoré sú predmetom konaní o výkone, v ktorých rozhoduje.
38 Otázky položené v prejednávaných spojených veciach sa teda inherentne týkajú fázy predchádzajúcej týmto konaniam o výkone rozhodnutia, ktorá bola definitívne ukončená a ktorá sa odlišuje od uvedených konaní o výkone. Nezodpovedajú teda potrebe, ktorá je vlastná riešeniu sporov vo veciach samých, ale ich cieľom je dosiahnuť, aby Súdny dvor podal všeobecné posúdenie oddelené od potrieb v týchto veciach [pozri analogicky rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 78, ako aj citovanú judikatúru].
39 Z toho vyplýva, že tieto otázky prekračujú rámec súdnej úlohy, ktorá prináleží Súdnemu dvoru podľa článku 267 ZFEÚ [pozri analogicky rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 79, ako aj citovanú judikatúru].
40 Za týchto podmienok treba konštatovať, že tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania sú neprípustné.
O trovách
41 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré predložil Sąd Okręgowy w Warszawie (Krajský súd Varšava, Poľsko) rozhodnutiami z 18. februára 2023 (C‑114/23 a C‑115/23), zo 6. marca 2023 (C‑132/23) a 14. marca 2023 (C‑160/23), sú neprípustné.
Podpisy