ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
zo 16. septembra 2013 (*)
„Arbitrážna doložka – Zmluvy o finančnej pomoci uzatvorené v rámci piateho a šiesteho rámcového programu činností Spoločenstva v oblasti výskumu a technologického vývoja a v rámci programu eTEN – Projekty Highway, J WeB, Care Paths, Cocoon, Secure‑Justice, Qualeg, Lensis, E‑Pharm Up, Liric, Grace, Clinic a E2SP – Výpoveď zmlúv – Vrátenie vyplatených súm – Oznámenia o dlhu – Protinávrh – Zastupovanie žalobcu“
Vo veci T‑435/09,
GL2006 Europe Ltd, so sídlom v Birminghame (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: M. Gardenal a E. Bélinguier‑Raiz, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne S. Delaude a N. Bambara, neskôr S. Delaude, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci R. Van der Hout, advokát,
žalovanej,
ktorej predmetom je jednak žaloba podaná spoločnosťou GL2006 Europe podľa článku 238 ES na základe arbitrážnych doložiek, ktorou žalobkyňa spochybňuje kontroly vykonané OLAF‑om v jej priestoroch v decembri 2008, rozhodnutie obsiahnuté v liste z 10. júla 2009, ktorým Komisia ukončila jej účasť na dvoch projektoch výskumu a technologického vývoja, ako aj dvanásť oznámení o dlhu vydaných Komisiou 7. augusta 2009 a týkajúcich sa vrátenia súm, ktoré jej Komisia vyplatila v rámci jej účasti na dvanástich projektoch výskumu a vývoja, a jednak protinávrh na vrátenie uvedených súm,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory L. Truchot (spravodajca), sudcovia M. E. Martins Ribeiro a A. Popescu,
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. decembra 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
Okolnosti predchádzajúce sporu
[omissis]
2 V období rokov 2000 až 2006 Európske spoločenstvo, zastúpené Komisiou Európskych spoločenstiev, uzavrelo so žalobkyňou dvanásť zmlúv, ktorých predmetom bola jej účasť na projektoch výskumu a vývoja za finančný príspevok určený na to, aby Komisia uhradila určité náklady vynaložené v rámci plnenia predmetných zmlúv.
[omissis]
7 V novembri 2007 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) požiadal o uskutočnenie stretnutia s generálnym riaditeľstvom Komisie (GR) „pre informačnú spoločnosť a médiá“ z dôvodu podozrení z podvodu pripisovaných žalobkyni pri plnení predmetných zmlúv.
[omissis]
16 Dňa 10. júla 2009 Komisia zaslala advokátom žalobkyne list, v ktorom ich informovala o tom, že jednak ukončila účasť žalobkyne na projektoch Qualeg a Cocoon, ktoré sa stále uskutočňujú, a jednak bude vymáhať sumy, ktoré jej boli vyplatené v rámci jej účasti na uskutočňovaní týchto projektov.
17 Dňa 7. augusta 2009 Komisia zaslala žalobkyni dvanásť oznámení o dlhu, ktorých predmetom bolo vrátenie súm, ktoré jej boli vyplatené v rámci dvanástich zmlúv, ktoré s ňou uzavrela, a to v celkovej výške 2 258 456,31 eura.
Konanie a návrhy účastníkov konania
18 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 22. októbra 2009 podala túto žalobu.
19 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 3. novembra 2009 žalobkyňa požiadala o odklad výkonu rozhodnutia obsiahnutého v liste Komisie z 10. júla 2009 a dvanástich oznámení o dlhu zo 7. augusta 2009. Vzhľadom na to, že podmienka týkajúca sa naliehavosti nebola splnená, táto žiadosť bola uznesením predsedu Všeobecného súdu z 15. marca 2010 zamietnutá s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
20 Vo svojom vyjadrení k žalobe podanom do kancelárie Všeobecného súdu 26. januára 2010 Komisia podala protinávrh smerujúci k tomu, aby sa žalobkyni uložila povinnosť zaplatiť jej sumy uvedené v oznámeniach o dlhu.
21 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za prípustnú,
– konštatoval, že kontrola na mieste vykonaná OLAF‑om v období od 8. do 12. decembra 2008, následný návrh správy o audite a následná záverečná správa o audite, rozhodnutie o vypovedaní zmlúv, na základe ktorých sa zúčastňovala na projektoch Qualeg a Cocoon, ktoré je obsiahnuté v liste z 10. júla 2009, ako aj oznámenia o dlhu zo 7. augusta 2009, obsahujú nezrovnalosti a v dôsledku toho ich vyhlásil za nezákonné a od samého počiatku neplatné,
– vyhlásil, že všetky zmluvy, ktoré uzavrela s Komisiou, sú platné,
– okrem toho konštatoval, že tvrdenia Komisie sú nedôvodné,
– zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.
22 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú,
– vyhlásil, že rozhodnutie o vypovedaní zmlúv, na základe ktorých sa žalobkyňa zúčastňovala na projektoch Qualeg a Cocoon, obsiahnuté v liste z 10. júla 2009, ako aj oznámenia o dlhu zo 7. augusta 2009 sú v súlade s predmetnými zmluvami,
– na základe protinávrhu nariadil žalobkyni, aby jej vrátila sumu 2 258 456,31 eura zodpovedajúcu sume uvedenej v oznámeniach o dlhu, zvýšenú o úroky odo dňa splatnosti platby stanovenej v uvedených oznámeniach,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
23 V replike žalobkyňa v podstate opakuje návrhy, ktoré sú uvedené v žalobe, a ďalej pripája žalobný návrh, ktorým žiada, aby Všeobecný súd zamietol návrhy Komisie.
Právny stav
I – O žalobe
24 Podľa článku 113 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu môže Všeobecný súd kedykoľvek po vypočutí účastníkov konania aj bez návrhu rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu alebo vysloviť, že neexistuje dôvod rozhodnúť.
25 Článok 19 Štatútu Súdneho dvora, ktorý je uplatniteľný na konanie pred Všeobecným súdom podľa článku 53 uvedeného štatútu, stanovuje, že iní účastníci konania ako členské štáty, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), Dozorný úrad EZVO a inštitúcie Európskej únie musia byť zastúpení advokátom, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP.
26 Listom zo 6. marca 2012 advokáti oprávnení zastupovať žalobkyňu informovali Všeobecný súd, že už ju nechcú zastupovať z dôvodu, že sa s ňou nemôžu skontaktovať, že už nie je zapísaná do obchodného registra a že si voči nim neplnila svoje peňažné záväzky.
27 Listom z 26. marca 2012 kancelária Všeobecného súdu informovala uvedených advokátov, že im bude naďalej adresovaná všetka korešpondencia týkajúca sa tejto veci dovtedy, kým si žalobkyňa neurčí nových zástupcov.
28 V rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 13. júna 2012 Všeobecný súd požiadal uvedených advokátov, aby:
– predložili dôkaz o tom, že žalobkyni oznámili svoje rozhodnutie, že ju už v tejto veci nebudú zastupovať,
– doporučeným listom s doručenkou:
– požiadali žalobkyňu, aby si najneskôr do 2. júla 2012 určila nových zástupcov,
– informovali ju, že v prípade, ak si takého zástupcu v stanovenej lehote neurčí, Všeobecný súd má v úmysle ex offo rozhodnúť, že žaloba sa stala bezpredmetnou,
– predložili dôkaz o zaslaní vyššie uvedeného listu.
29 Listom z 20. júna 2012 uvedení advokáti žiadosti Všeobecného súdu vyhoveli.
30 Lehota stanovená žalobkyni na určenie nových zástupcov uplynula o pol noci 2. júla 2012 bez toho, aby žalobkyňa Všeobecný súd informovala, že určila nových zástupcov.
31 Prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 10. júla 2012 Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k tomu, že môže ex offo konštatovať, že návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod o ňom rozhodovať, a to vzhľadom na to, že žalobkyňa už nie je zastúpená advokátom, lebo nového advokáta neurčila v lehote, ktorú jej stanovil Všeobecný súd.
32 Komisia predložila svoje pripomienky v liste z 25. júla 2012. Žalobkyňa pripomienky nepredložila.
33 Vzhľadom na mlčanie žalobkyne po nariadení opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 13. júna 2012, uvedeného v bode 28 vyššie, treba v súlade s článkom 113 rokovacieho poriadku ex offo konštatovať, že návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod o ňom rozhodovať [pozri v tomto zmysle uznesenia Všeobecného súdu z 20. júna 2008, Leclercq/Komisia, T‑299/06, neuverejnené v Zbierke, bod 15; z 2. septembra 2010, Spitzer/ÚHVT – Homeland Housewares (Magic Butler), T‑123/08, neuverejnené v Zbierke, bod 8, a zo 16. mája 2012, La City/ÚHVT – Bücheler a Ewert (citydogs), T‑444/09, bod 12].
34 V dôsledku toho nie je dôvod rozhodnúť o návrhu Komisie, aby Všeobecný súd vyhlásil žalobu za neprípustnú.
II – O protinávrhu predloženom Komisiou
35 Listami z 2 a z 25. júla 2012 Komisia požiadala Všeobecný súd, aby rozhodol o jej protinávrhu aj v prípade, že Všeobecný súd rozhodne, že konanie o žalobe podanej žalobkyňou sa zastavuje. V protinávrhu Komisia Všeobecnému súdu navrhuje, aby žalobkyni uložil povinnosť vrátiť jej sumu 2 258 456, 31 eura zodpovedajúcu všetkým sumám, ktoré jej boli vyplatené v rámci plnenia dvanástich zmlúv, ktoré s ňou uzavrela, zvýšené o úroky odo dňa splatnosti platby stanovenej v oznámeniach o dlhu zo 7. augusta 2009.
A – Úvodné pripomienky
36 Pred preskúmaním toho, či toto rozhodnutie o zastavení konania o žalobe podanej žalobkyňou bráni tomu, aby Všeobecný súd rozhodol o protinávrhu Komisie, treba určiť, či Všeobecný súd má právomoc rozhodnúť o tomto spore.
37 Podľa článku 238 ES majú súdy Únie právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej Úniou alebo v mene Únie.
38 Právomoc Všeobecného súdu rozhodnúť na základe arbitrážnej doložky o spore týkajúcom sa určitej zmluvy sa podľa judikatúry posúdi s ohľadom na toto ustanovenie a ustanovenia samotnej doložky (rozsudky Súdneho dvora z 8. apríla 1992, Komisia/Feilhauer, C‑209/90, Zb. s. I‑2613, bod 13, a Všeobecného súdu z 9. februára 2010, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑340/07, neuverejnený v Zbierke, bod 76). Táto právomoc sa odchyľuje od všeobecného práva, a preto sa musí vykladať reštriktívne (rozsudky Súdneho dvora z 18. decembra 1986, Komisia/Zoubek, 426/85, Zb. s. 4057, bod 11, a Všeobecného súdu zo 16. decembra 2010, Komisia/Arci Nuova associazione comitato di Cagliari a Gessa, T‑259/09, neuverejnený v Zbierke, bod 39). Všeobecný súd môže na jednej strane rozhodovať v zmluvných sporoch len v prípade, že strany vyjadria vôľu priznať mu túto právomoc (rozsudok Komisia/Arci Nuova associazione comitato di Cagliari a Gessa, už citovaný, bod 39), a na druhej strane len o návrhoch, ktoré sú odvodené od zmluvy obsahujúcej arbitrážnu doložku alebo ktoré majú priamy vzťah s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto zmluvy (rozsudok Komisia/Zoubek, už citovaný, bod 11).
39 V prejednávanej veci je nesporné, že každá z dvanástich zmlúv uzavretých medzi žalobkyňou a Komisiou obsahuje arbitrážnu doložku, ktorá Všeobecnému súdu priznáva právomoc, aby rozhodoval o sporoch týkajúcich sa platnosti, uplatnenia a výkladu uvedených zmlúv. Takáto doložka je uvedená v článku 13 zmlúv uzavretých v rámci šiesteho rámcového programu a v článku 5 zmlúv uzavretých v rámci piateho rámcového programu a v rámci programu eTEN.
40 Navyše treba uviesť, že Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe zmienila zmluvné ustanovenia, na ktorých zakladá svoj protinávrh, a to článok 26 ods. 3 všeobecných podmienok uplatniteľných na zmluvy uzavreté v rámci piateho rámcového programu, bod II.29 ods. 1 a bod II.31 ods. 1 všeobecných podmienok uplatniteľných na zmluvy uzavreté v rámci šiesteho rámcového programu a článok 17 ods. 4 všeobecných podmienok uplatniteľných na zmluvy uzavreté v rámci programu eTEN. Tieto ustanovenia Komisiu oprávňujú, aby žiadala o vrátenie súm, ktoré ich príjemcovia získali neoprávnene.
41 Protinávrh sa teda opiera o predmetné zmluvy a práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 38 vyššie.
42 Navyše podľa judikatúry v systéme právnych prostriedkov Spoločenstva zahŕňa právomoc rozhodnúť o žalobe vo veci samej aj existenciu právomoci rozhodnúť o každom protinávrhu podanom počas toho istého konania, ktorý vyplýva z toho istého aktu alebo z tej istej skutočnosti, ktorá je predmetom žaloby. Táto právomoc spočíva na záujme hospodárnosti konania a na prednosti priznanej súdu, ktorý začal konanie ako prvý, teda na úvahách, ktoré sa bežne uznávajú v procesných systémoch členských štátov (pozri uznesenie Súdneho dvora z 27. mája 2004, Komisia/IAMA Consulting, C‑517/03, neuverejnené v Zbierke, bod 17 a tam citovanú judikatúru).
43 Z toho vyplýva, že Všeobecný súd má v zásade právomoc rozhodnúť o protinávrhu predloženom Komisiou.
44 Okrem toho treba konštatovať, že protinávrh Komisie má odlišný predmet od samotného zamietnutia návrhov žalobkyne smerujúcich najmä k zrušeniu oznámení o dlhu, a to v rozsahu, v akom je jeho cieľom uložiť žalobkyni povinnosť zaplatiť sumy uvedené v oznámeniach o dlhu zo 7. augusta 2009.
45 Zastavenie konania o žalobe podanej žalobkyňou však Komisiu nemôže uspokojiť, lebo nevedie k uloženiu povinnosti žalobkyni zaplatiť sumy uvedené v oznámeniach o dlhu.
46 Z toho vyplýva, že protinávrh Komisie si zachováva predmet aj napriek tomu, že návrh žalobkyne je bezpredmetný, a ďalej, že Komisia si zachováva záujem na tom, aby sa jej protinávrhu vyhovelo.
47 Navyše treba uviesť, že rozhodovanie o protinávrhu Komisie ju oslobodzuje od povinnosti podať novú žalobu, keďže, ako to uviedla vo svojom liste z 25. júla 2012, účastníci konania už mali možnosť uviesť všetky tvrdenia, na ktoré sa chceli v rámci tejto veci odvolať. Takéto riešenie je teda vysvetlené dôvodmi hospodárnosti konania.
48 Ako to Komisia správne uviedla vo vyššie uvedenom liste, rozhodovanie o jej protinávrhu navyše nezasahuje do práva žalobkyne na obhajobu. V okamihu, keď totiž došlo k dôvodu na zastavenie konania o žalobe, a to k neurčeniu nových zástupcov v stanovenej lehote, písomná časť konania skončila. Žalobkyňa teda mala možnosť uviesť v replike tvrdenia ako odpoveď na protinávrh Komisie, čo aj urobila. Žalobkyňa bola navyše prostredníctvom svojich zástupcov informovaná o začatí ústnej časti konania a o pojednávaní, ktoré sa konalo 13. decembra 2012.
49 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že je opodstatnené rozhodnúť o protinávrhu, ktorý predložila Komisia.
B – O dôvodnosti protinávrhu
50 Protinávrh Komisie smeruje k tomu, aby žalobkyni bola uložená povinnosť jednak vrátiť Komisii všetky sumy, ktoré žalobkyňa neoprávnene získala v rámci plnenia dvanástich zmlúv, ktoré s ňou boli uzavreté, a jednak zaplatiť Komisii úroky z omeškania z týchto súm odo dňa splatnosti platby stanovenej v oznámeniach o dlhu zo 7. augusta 2009.
51 Podľa podrobných údajov o sumách uvedených v oznámeniach o dlhu týkajúcich sa každého z predmetných projektov:
– Lensis: 257 598,49 eura,
– E‑Pharm Up: 153 227 eur,
– Liric: 36 694,12 eura,
– Grace: 493 735,91 eura,
– Cocoon: 201 387,39 eura,
– Secure‑Justice: 217 564,26 eura,
– Qualeg: 291 371,53 eura,
– Care Paths: 144 352,41 eura,
– Highway: 76 000 eur,
– J WeB: 70 807,45 eura,
– E2SP: 120 717,75 eura,
– Clinic: 195 000 eur.
1. O vymáhaní plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu
[omissis]
148 Treba preto konštatovať, že Komisia v súlade so zmluvami, ktoré so žalobkyňou uzavrela, žiada prostredníctvom dvanástich oznámení o dlhu, ktoré boli žalobkyni zaslané 7. augusta 2009, o vrátenie sumy 2 258 456,31 eura zodpovedajúcej všetkým sumám, ktoré boli žalobkyni na základe týchto zmlúv vyplatené.
149 Keďže žalobkyňa okrem iného nespochybňuje sumy uvedené v oznámeniach o dlhu, treba vyhovieť návrhu Komisie, aby sa žalobkyni uložila povinnosť vrátiť jej sumu vo výške 2 258 456,31 eura, ktorú neoprávnene získala.
2. O úrokoch z omeškania
150 Komisia požaduje, aby sa žalobkyni uložila povinnosť zaplatiť jej úroky z omeškania zo súm uvedených v oznámeniach o dlhu zo 7. augusta 2009, a to odo dňa splatnosti platby stanovenej v uvedených oznámeniach o dlhu.
[omissis]
155 Preto treba žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť úroky, ktoré sú podľa dotknutých zmlúv uvedené v ustanoveniach pripomenutých v bodoch 152, 153 a 154 vyššie, a to od dátumov splatnosti platieb stanovených v príslušných oznámeniach o dlhu.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Konanie o žalobe, ktorú podala GL2006 Europe Ltd, sa zastavuje.
2. GL2006 Europe je povinná zaplatiť Európskej komisii sumu 2 258 456,31 eura, zvýšenú o úroky od dátumov splatnosti platieb stanovených v oznámeniach o dlhu zo 7. augusta 2009.
3. GL2006 Europe je povinná nahradiť trovy konania.
Truchot | Martins Ribeiro | Popescu |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2013.
Podpisy