Vec T‑233/16 P

(uverejnenie výňatkov)

José Luis Ruiz Molina

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo

„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu určitú obsahujúca ustanovenie o skončení zmluvy v prípade, ak zamestnanec nebude zapísaný do zoznamu úspešných uchádzačov výberového konania – Vypovedanie zmluvy na základe ustanovenia o skončení zmluvy – Rekvalifikácia zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú – Právna sila rozhodnutej veci – Doložka 5 ods. 1 Rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (odvolacia komora) z 27. júna 2017

1.      Akty inštitúcií – Zrušenie – Zákonný akt priznávajúci subjektívne práva – Nezákonnosť

2.      Akty inštitúcií – Zrušenie – Nezákonné akty priznávajúce subjektívne práva – Podmienky – Rešpektovanie primeranej lehoty a zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty – Nezákonné akty spôsobujúce ujmu adresátovi – Zmiernenie podmienok

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 26)

2.      Zo všeobecných zásad práva Únie vyplýva, že správny orgán má v zásade právomoc so spätným účinkom zrušiť zvýhodňujúci správny akt, ktorý bol prijatý nezákonne, ale zrušenie určitého aktu so spätným účinkom, ktorý jeho adresátovi priznával práva, vo všeobecnosti podlieha striktným podmienkam. Každej inštitúcii Únie, ktorá konštatuje, že akt, ktorý prijala, je nezákonný, treba totiž priznať právo zrušiť tento akt so spätným účinkom v primeranej lehote, pričom toto právo môže byť obmedzené nevyhnutnosťou rešpektovať legitímnu dôveru adresáta aktu, ktorý môže spochybniť jeho zákonnosť. Takéto rozhodnutie tiež podlieha podmienke, že nemôže byť v rozpore so zásadou právnej istoty.

Striktné podmienky, na základe ktorých možno zrušiť so spätným účinkom správny akt priznávajúci subjektívne práva, však nie sú relevantné za predpokladu, že dotknutý akt vo vzťahu k svojmu adresátovi nepredstavuje akt priznávajúci práva, ale akt, ktorý mu spôsobuje ujmu.

Z toho vyplýva, že nič nebráni tomu, aby mohol byť nezákonný alebo zákonný správny akt, ktorý vo vzťahu k svojmu adresátovi predstavuje akt, ktorý mu najmä spôsobuje ujmu a ktorý mu subsidiárne priznáva práva, zrušený, ak nedochádza k narušeniu legitímnej dôvery uvedeného adresáta a nie je porušená zásada právnej istoty.

(pozri body 27 – 29)