ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 24. marca 2022 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Smernica 2001/29/ES – Článok 2 – Rozmnožovanie – Článok 5 ods. 2 písm. b) – Výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie – Pojem ‚akékoľvek médium‘– Servery patriace tretím osobám sprístupnené fyzickým osobám na súkromné použitie – Primeraná kompenzácia – Vnútroštátna právna úprava, ktorá neukladá poskytovateľom služieb cloud computingu povinnosť zaplatiť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie“
Vo veci C‑433/20,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko) zo 7. septembra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 15. septembra 2020, ktorý súvisí s konaním:
Austro‑Mechana Gesellschaft zur Wahrnehmung mechanisch‑musikalischer Urheberrechte Gesellschaft mbH
proti
Strato AG,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda prvej komory A. Arabadžiev, vykonávajúci funkciu predsedu druhej komory, sudcovia I. Ziemele (spravodajkyňa), T. von Danwitz, P. G. Xuereb a A. Kumin,
generálny advokát: G. Hogan,
tajomník: V. Giacobbo, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 7. júla 2021,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Austro‑Mechana Gesellschaft zur Wahrnehmung mechanisch‑musikalischer Urheberrechte Gesellschaft mbH, v zastúpení: M. Walter, Rechtsanwalt,
– Strato AG, v zastúpení: A. Anderl a B. Heinzl, Rechtsanwälte,
– rakúska vláda, v zastúpení: J. Schmoll, G. Kunnert a M. Reiter, splnomocnení zástupcovia,
– dánska vláda, v zastúpení: M. Wolff, V. Jørgensen a J. Nymann‑Lindegren, splnomocnení zástupcovia,
– francúzska vláda, v zastúpení: E. de Moustier, A. Daniel a A.‑L. Desjonquères, splnomocnené zástupkyne,
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: T. Scharf, G. von Rintelen a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 23. septembra 2021,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Austro‑Mechana Gesellschaft zur Wahrnehmung mechanisch‑musikalischer Urheberrechte Gesellschaft mbH (ďalej len „Austro‑Mechana“), organizáciou kolektívnej správy autorských práv, a spoločnosťou Strato AG, poskytovateľom služby ukladania dát v cloude vo veci autorskej odmeny, ktorú má táto spoločnosť zaplatiť za poskytovanie tejto služby.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 2, 5, 21, 31, 35 a 38 smernice 2001/29 stanovujú:
„(2) Európska Rada na svojom zasadaní na Korfu 24. a 25. júna 1994 zdôraznila potrebu vytvoriť všeobecný právny rámec na úrovni spoločenstva, aby bolo možné podporovať rozvoj informačnej spoločnosti v Európe. To si, inter alia, vyžaduje existenciu vnútorného trhu pre nové produkty a služby. Relevantné právne predpisy spoločenstva sú už prijaté alebo ich prijatie už značne pokročilo. Autorské práva a s nimi súvisiace práva zohrávajú v tomto kontexte veľmi dôležitú úlohu, keďže chránia a stimulujú rozvoj a marketing nových produktov a služieb, a vytvorenie a využívanie ich tvorivého obsahu.
…
(5) Technologický rozvoj znásobil a rozlíšil vektory tvorby, výroby a využívania. Hoci nie sú potrebné žiadne nové koncepcie ochrany duševného vlastníctva, súčasné právne predpisy o autorských právach a s nimi súvisiacich právach je potrebné upraviť a doplniť tak, aby primerane zodpovedali súčasnej hospodárskej realite, ako sú napríklad nové formy využívania.
…
(21) Táto smernica definuje rozsah činností, na ktoré sa vzťahuje právo reprodukcie vo vzťahu k rôznym užívateľom. To sa musí uskutočniť v súlade s acquis communautaire. Na zabezpečenie právnej istoty v rámci vnútorného trhu je potrebná široká definícia týchto činností.
…
(31) Je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu práv a záujmov medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv, ako aj medzi rôznymi kategóriami nositeľov práv a používateľmi predmetov ochrany. Existujúce výnimky a obmedzenia práv ustanovené členskými štátmi sa musia prehodnotiť vo vzťahu k novému elektronickému prostrediu. Existujúce rozdiely vo výnimkách a obmedzeniach vzťahujúcich sa na niektoré obmedzené činnosti majú priamy negatívny účinok na fungovanie vnútorného trhu s autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami. Tieto rozdiely by sa mohli ľahko stať výraznejšími vo vzťahu k ďalšiemu rozvoju cezhraničného využívania diel a k cezhraničným aktivitám. Z dôvodu zabezpečenia správneho fungovania vnútorného trhu, je potrebné harmonickejšie definovať tieto výnimky a obmedzenia. Stupeň ich harmonizácie musí vychádzať z ich dopadu na plynulé fungovanie vnútorného trhu.
…
(35) V niektorých prípadoch výnimiek alebo obmedzení musia byť nositelia práv primerane odškodnení, aby sa im dostatočne vynahradilo používanie ich chránených diel alebo iných predmetov ochrany. Keď sa stanovuje forma, podrobné úpravy a možná úroveň vhodnej kompenzácie, treba zohľadniť osobitné podmienky každého prípadu. Pri posudzovaní týchto podmienok je hodnotným kritériom možné poškodenie nositeľa práv vyplývajúce z daného aktu. V prípadoch, keď nositelia práv už dostali platby nejakou inou formou, napríklad ako súčasť licenčného poplatku, nemusí byť potrebná žiadna osobitná alebo samostatná platba. Úroveň vhodnej kompenzácie by mala v plnej miere zohľadňovať stupeň používania technologických ochranných opatrení uvedených v tejto smernici. V niektorých situáciách, keď je ujma nositeľa práv minimálna, nemusí vzniknúť žiadna povinnosť platby.
…
(38) Členské štáty musia mať možnosť poskytnúť výnimku alebo obmedzenie v súvislosti s právom rozmnožovania pre niektoré druhy rozmnožovania zvukového, vizuálneho a audiovizuálneho materiálu na súkromné použitie, ktoré sú doplnené vhodnou kompenzáciou. Sem môžu patriť úvodné alebo pokračujúce systémy odmeňovania ako kompenzácie za ujmu nositeľom práv. Napriek tomu, že rozdiely medzi uvedenými systémami odmeňovania ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu, uvedené rozdiely, vzhľadom na analógovú súkromnú reprodukciu, by nemali mať významnejší dopad na rozvoj informačnej spoločnosti. Súkromné digitálne kopírovanie bude pravdepodobne oveľa rozšírenejšie a má väčší ekonomický dopad. Preto je potrebné náležite zohľadniť rozdiely medzi digitálnym a analógovým súkromným kopírovaním a v niektorých ohľadoch treba medzi nimi rozlišovať.“
4 Článok 2 smernice 2001/29, nazvaný „Právo rozmnožovania“, uvádza:
„Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať priame alebo nepriame, dočasné alebo trvalé rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom a akoukoľvek formou, v celku alebo v časti:
a) pre autorov k ich dielam;
b) pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov;
c) pre výrobcov zvukových záznamov k ich zvukovým záznamom;
d) pre výrobcov prvých záznamov filmov k originálu a k rozmnoženinám ich filmov;
e) pre vysielajúce organizácie k záznamom ich vysielaní, či už sú tieto vysielania prenášané po drôte alebo vzduchom vrátane káblov alebo satelitu.“
5 Článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:
„Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.“
6 Článok 5 uvedenej smernice s názvom „Výnimky a obmedzenia“ stanovuje:
„1. Prípady dočasného rozmnožovania uvedené v článku 2, ktoré sú prechodné alebo náhodné/a/sú integrálnou alebo podstatnou časťou technologického procesu a ktorých jediným účelom je umožniť:
a) transmisiu v sieti medzi tretími stranami cez sprostredkovateľa alebo
alebo
b) oprávnené použitie
diela alebo iného predmetu ochrany, a ktoré nemá žiadny samostatný ekonomický význam, je vyňaté z práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2.
2. Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2 v nasledujúcich prípadoch:
a) vo vzťahu k rozmnožovaniu na papieri alebo akýmkoľvek iným podobným spôsobom, ktorý sa uskutočňuje použitím akéhokoľvek fotografického postupu alebo nejakým iným procesom, ktorý má podobné účinky, s výnimkou písaného/tlačeného notového materiálu za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu;
b) vo vzťahu k rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou [na] súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu, v ktorej sa zohľadní uplatnenie alebo neuplatnenie technologických opatrení uvedených v článku 6 na dotknuté dielo alebo predmet ochrany;
…“
Rakúske právo
7 V § 42b rakúskeho Urheberrechtsgesetz (zákon o autorskom práve) z 9. apríla 1936 (BGBl. 111/1936) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej sa stanovuje:
„(1) Ak o nejakom diele vysielanom, sprístupnenom verejnosti alebo uloženom na pamäťovom médium vyrobenom na komerčné účely možno vzhľadom na jeho povahu predpokladať, že bude rozmnožované na osobné alebo súkromné použitie jeho uložením na pamäťové médium, autor má nárok na primeranú odmenu (odmenu z pamäťových médií) v prípade, že pamäťové médiá akéhokoľvek druhu, ktoré sú vhodné na takéto rozmnoženiny, sú v rámci komerčnej činnosti uvedené na trh v tuzemsku.
…
(3) Odmenu sú povinné zaplatiť tieto osoby:
1. pokiaľ ide o odmenu za pamäťové médiá a za prístroje, osoba, ktorá na komerčnom základe ako prvá uvedie na trh pamäťové médium alebo prístroj na vyhotovovanie rozmnoženín z miesta nachádzajúceho sa na území štátu alebo v zahraničí…; od akejkoľvek povinnosti je však oslobodená osoba, ktorá v priebehu šiestich mesiacov nadobudne pamäťové médiá s dobou záznamu nepresahujúcou 10 000 hodín alebo ktorá je malým podnikom…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
8 Austro‑Mechana je organizácia kolektívnej správy autorských práv, ktorá koná vo vlastnom mene, avšak v záujme a na účet nositeľov práv spravuje najmä zákonné nároky na odmenu, ktorá má byť zaplatená podľa § 42b ods. 1 zákona o autorskom práve v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej.
9 Austro‑Mechana podala na Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň, Rakúsko) žalobu, v ktorej požadovala faktúry a zaplatenie odmeny z „pamäťového média akéhokoľvek druhu“ z dôvodu, že spoločnosť Strato poskytuje svojim firemným a súkromným zákazníkom službu, ktorá je známa pod názvom „HiDrive“, prostredníctvom ktorej sprístupňuje úložný priestor v rámci cloud computingu.
10 Strato podané žalobné návrhy spochybnila s odôvodnením, že za služby cloud computingu nevzniká nárok na zaplatenie žiadnej odmeny. Táto spoločnosť tvrdila, že v Nemecku, členskom štáte, v ktorom sú umiestnené jej servery, už poplatok za autorské práva zaplatila, keďže tento poplatok bol zahrnutý v cene týchto serverov ich výrobcom alebo dovozcom. Dodala, že používatelia nachádzajúci sa v Rakúsku už poplatok za vyhotovenie rozmnoženín na súkromné použitie (ďalej len „poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie“) zaplatili v cene koncových zariadení potrebných na nahrávanie obsahu do cloudu.
11 Rozsudkom z 25. februára 2020 Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň) zamietol návrhy organizácie Austro‑Mechana a zastával názor, že Strato nesprístupňuje svojim zákazníkom pamäťové médiá, ale poskytuje im službu online úložného priestoru.
12 Austro‑Mechana podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko), ktorý s odkazom na rozsudok z 29. novembra 2017, VCAST (C‑265/16, EU:C:2017:913), konštatoval, že nie je úplne jasné, či ukladanie obsahu v rámci cloud computingu spadá do pôsobnosti článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29.
13 Za týchto podmienok Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa pojem ‚na akomkoľvek médiu‘ uvedený v článku 5 ods. 2 písm. b) (smernice 2001/29/ES) vykladať v tom zmysle, že sa pod ním rozumejú aj servery patriace tretím osobám, ktoré fyzickým osobám (klientom) sprístupňujú na súkromné použitie (a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný) úložný priestor na tomto serveri, ktorý zákazníci používajú na vyhotovenie rozmnoženín tým, že ich tam ukladajú (‚cloud computing‘)?
2. Ak áno: Má sa ustanovenie citované v prvej otázke vykladať v tom zmysle, že sa má uplatniť na vnútroštátnu právnu úpravu, podľa ktorej má autor nárok na primeranú odmenu (odmenu z pamäťových médií),
– ak u diela (ktoré bolo odvysielané, sprístupnené verejnosti alebo zaznamenané na pamäťovom médiu vyrobenom na komerčné účely) možno vzhľadom na jeho povahu predpokladať, že bude rozmnožované na osobné alebo súkromné použitie tým, že bude uložené na ‚akomkoľvek pamäťovom médiu, ktoré je vhodné na vyhotovenie takejto rozmnoženiny, a na komerčné účely sa uvádza v tuzemsku na trh‘,
– a ak sa pri tom používa metóda ukladania opísaná v prvej otázke?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
14 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že výraz „rozmnožovanie na akomkoľvek médiu“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa vyhotovenie záložných kópií diel chránených autorským právom na súkromné účely na serveri, na ktorom poskytovateľ služby cloud computing sprístupňuje užívateľovi úložný priestor.
15 Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 môžu členské štáty zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práva rozmnožovania ustanoveného v článku 2 tejto smernice „vo vzťahu k rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu vykonanému fyzickou osobou [na] súkromné použitie a s cieľom, ktorý nie je priamo ani nepriamo komerčný, za podmienky, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu“.
16 Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či vyhotovenie záložných kópií v úložnom priestore v cloude predstavuje „rozmnožovanie“ v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, treba poznamenať, že pojem „rozmnožovanie“ je potrebné vykladať široko, a to jednak vzhľadom na požiadavku vyjadrenú v odôvodnení 21 tejto smernice, podľa ktorej sa na prípady, na ktoré sa vzťahuje právo rozmnožovania, uplatní široká definícia s cieľom zabezpečiť právnu istotu na vnútornom trhu, a jednak vzhľadom na znenie článku 2 tejto smernice, ktorý používa výrazy ako „priame alebo nepriame“, „dočasné alebo trvalé“, „akýmkoľvek spôsobom“ a „akoukoľvek formou“. Okrem toho rozsah takejto ochrany prípadov, na ktoré sa vzťahuje právo rozmnožovania, vyplýva aj z hlavného cieľa tejto smernice, ktorým je vytvoriť vysokú úroveň ochrany, najmä pre autorov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2009, Infopaq International, C‑5/08, EU:C:2009:465, body 40 až 43).
17 V prejednávanej veci treba konštatovať, že nahratie (upload) diela z pripojeného koncového zariadenia používateľa do úložného priestoru v cloude sprístupneného tomuto používateľovi v rámci služby cloud computingu zahŕňa vyhotovenie rozmnoženiny tohto diela, keďže táto služba spočíva najmä v uložení rozmnoženiny tohto diela v cloude. Môže dôjsť k vyhotoveniu aj ďalších rozmnoženín tohto diela, najmä ak sa používateľ pripojí ku cloudu prostredníctvom pripojeného koncového zariadenia, aby si na toto koncové zariadenie stiahol (download) dielo, ktoré bolo predtým do cloudu nahraté.
18 Z toho vyplýva, že vyhotovenie záložnej kópie diela v úložnom priestore sprístupnenom používateľovi v rámci služby cloud computing predstavuje rozmnožovanie tohto diela v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29.
19 Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či pojem „akékoľvek médium“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa server, na ktorom poskytovateľ služieb cloud computingu sprístupňuje používateľovi úložný priestor na účely vyhotovenia záložných kópií diel chránených autorským právom, treba uviesť, že tento pojem nie je v tejto smernici definovaný a neobsahuje odkaz na právo členských štátov s cieľom vymedziť jeho pôsobnosť.
20 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z požiadavky jednotného uplatňovania práva Únie vyplýva, že ak jeho ustanovenie neobsahuje nijaký odkaz na právo členských štátov, pokiaľ ide o konkrétny pojem, tento pojem si vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať nielen znenie dotknutého ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný právnou úpravou, ktorej súčasťou je toto ustanovenie (rozsudok z 8. marca 2018, DOCERAM, C‑395/16, EU:C:2018:172, bod 20 a citovaná judikatúra).
21 Po prvé je potrebné poznamenať, že široký význam pojmu „akékoľvek médium“ zahŕňa všetky médiá, na ktorých môže byť chránené dielo rozmnožované, vrátane serverov, ako sú tie, ktoré sa používajú v rámci cloud computingu.
22 Vzhľadom na to, že znenie článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 nijako nespresňuje charakteristiky zariadení, z ktorých alebo pomocou ktorých sa vyhotovujú rozmnoženiny na súkromné použitie, treba konštatovať, že normotvorca Únie považoval tieto zariadenia za irelevantné z hľadiska cieľa, ktorý sledoval zavedením čiastočnej harmonizácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, body 86 a 88).
23 V tejto súvislosti teda nie je rozhodujúca skutočnosť, že úložný priestor je sprístupnený používateľovi na serveri patriacom tretej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 89). Z toho vyplýva, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa môže uplatniť aj na rozmnoženiny vyhotovené fyzickou osobou pomocou zariadenia, ktoré patrí tretej osobe.
24 Po druhé takýto široký výklad pojmu „akékoľvek médium“ podporuje kontext, do ktorého toto ustanovenie spadá, a najmä porovnanie znenia výnimky uvedenej v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ktorá nešpecifikuje charakteristiky zariadení, z ktorých alebo pomocou ktorých sa vyhotovujú rozmnoženiny na súkromné použitie, so znením výnimky z práva rozmnožovania uvedenej v článku 5 ods. 2 písm. a) tejto smernice. Zatiaľ čo posledná uvedená výnimka sa vzťahuje na „rozmnožovanie na papieri alebo akýmkoľvek iným podobným spôsobom“, výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie sa vzťahuje na „rozmnožovanie na akomkoľvek médiu“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. júna 2013, VG Wort a i., C‑457/11 až C‑460/11, EU:C:2013:426, bod 65, ako aj z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, body 85 a 86).
25 Po tretie, pokiaľ ide o ciele dotknutej právnej úpravy, z odôvodnení 2 a 5 smernice 2001/29 vyplýva, že smernica sa snaží vytvoriť všeobecný a pružný rámec na úrovni Únie, aby bolo možné podporovať rozvoj informačnej spoločnosti, ako aj upraviť a doplniť súčasné právne predpisy v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv tak, aby zodpovedali technologickému rozvoju, ktorý priniesol nové formy využívania chránených diel (rozsudok z 19. decembra 2019, Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers, C‑263/18, EU:C:2019:1111, bod 47, ako aj citovaná judikatúra).
26 V tejto súvislosti už Súdny dvor s ohľadom na povinnú výnimku uvedenú v článku 5 ods. 1 smernice 2001/29 zdôraznil, že výnimka podľa tohto ustanovenia musí umožniť a zabezpečiť rozvoj a fungovanie nových technológií a udržať presnú rovnováhu medzi právami a záujmami majiteľov práv na jednej strane a používateľmi chránených diel, ktorí chcú využívať tieto technológie (rozsudok z 5. júna 2014, Public Relations Consultants Association, C‑360/13, EU:C:2014:1195, bod 24 a citovaná judikatúra).
27 Takýto výklad, ktorý je v súlade so zásadou technologickej neutrality, podľa ktorej musí zákon uvádzať práva a povinnosti osôb genericky, aby sa neuprednostnilo využívanie jednej technológie na úkor inej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2021, Eutelsat, C‑515/19, EU:C:2021:273, bod 48), musí byť zachovaný aj vzhľadom na fakultatívnu výnimku stanovenú v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, ako to v podstate uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov.
28 Dosiahnutie cieľa pripomenutého v bode 25 tohto rozsudku, ktorým je zabrániť tomu, aby sa ochrana autorského práva v Únii stala prekonanou alebo zastaranou z dôvodu technologického vývoja a nástupu nových foriem využívania obsahu chráneného autorským právom, a ktorý vyplýva z odôvodnenia 5 smernice 2001/29, by totiž bolo ohrozené, ak by výnimky a obmedzenia ochrany autorského práva, ktoré boli podľa odôvodnenia 31 tejto smernice prijaté s ohľadom na nové elektronické prostredie, boli vykladané tak, že bránia podobnému zohľadneniu tohto technologického vývoja, a najmä vzniku digitálnych médií a služieb cloud computingu.
29 Za týchto podmienok nie je potrebné z hľadiska funkčnosti rozlišovať na účely uplatnenia článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29, či sa rozmnožovanie chráneného diela uskutočňuje na serveri, na ktorom poskytovateľ služieb cloud computingu sprístupňuje používateľovi úložný priestor, alebo či sa takéto rozmnožovanie uskutočňuje na fyzickom pamäťovom médiu patriacom tomuto používateľovi.
30 Pojem „akékoľvek médium“ v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa preto musí chápať tak, že zahŕňa server, na ktorom poskytovateľ služieb cloud computingu sprístupnil používateľovi úložný priestor.
31 Tento záver nie je spochybnený argumentom Európskej komisie, podľa ktorého vyhotovenie záložnej kópie v cloude nie je oddelené od takých možných úkonov prenosu, akým je úkon podľa judikatúry založenej na rozsudkoch z 29. novembra 2017, VCAST (C‑265/16, EU:C:2017:913), a z 19. decembra 2019, Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers (C‑263/18, EU:C:2019:1111), ktorý by mal spadať do pôsobnosti článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Prejednávaná vec je totiž odlišná od vecí, v ktorých boli vydané rozsudky, na ktoré sa odvoláva Komisia. Na jednej strane vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 29. novembra 2017, VCAST (C‑265/16, EU:C:2017:913), sa týkala služby s dvojitou funkciou, a to nielen vyhotovovania rozmnoženín v cloude, ale súčasne alebo takmer súčasne aj verejného prenosu. Na druhej strane vec, v ktorej bol vydaný rozsudok z 19. decembra 2019, Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers (C‑263/18, EU:C:2019:1111), sa týkala poskytovania online služby klubom, ktorá pozostávala z virtuálneho trhu s „použitými“ elektronickými knihami, prostredníctvom ktorej boli chránené diela sprístupnené každému, kto sa zaregistroval na webovej stránke klubu, pričom táto osoba mohla na daný trh pristupovať z miesta a v čase, ktoré si sama zvolila, takže takáto služba sa mala považovať za verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice.
32 V každom prípade by každý prenos, ktorý by bol výsledkom zdieľania diela používateľom služby ukladania dát v cloude, predstavoval úkon použitia, ktorý je odlišný od úkonu vyhotovovania rozmnoženiny uvedeného v článku 2 písm. a) smernice 2001/29, ktorý môže spadať do pôsobnosti článku 3 ods. 1 tejto smernice za predpokladu, že sú splnené podmienky uplatnenia tohto ustanovenia.
33 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že výraz „rozmnožovanie na akomkoľvek médiu“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa vyhotovenie záložných kópií diel chránených autorským právom na súkromné účely na serveri, na ktorom poskytovateľ služby cloud computingu sprístupňuje užívateľovi úložný priestor.
O druhej otázke
34 Na úvod treba poznamenať, že hoci zo znenia druhej otázky vyplýva, že z formálneho hľadiska sa týka otázky, či sa článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 „uplatňuje“ na takú vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, treba konštatovať, že vzhľadom na odôvodnenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či toto ustanovenie bráni tomu, aby právna úprava, ktorá zavádza výnimku pre rozmnoženinu na súkromné použitie uvedenú v tomto ustanovení, neukladala poskytovateľom služieb ukladania dát v rámci cloud computingu povinnosť zaplatiť primeranú kompenzáciu.
35 Svojou druhou otázkou sa teda vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa prebrala výnimka uvedená v tomto ustanovení, ktorá neukladá poskytovateľom služieb ukladania dát v rámci cloud computingu povinnosť zaplatiť primeranú kompenzáciu za vyhotovovanie – na ktoré nebolo dané povolenie – záložných kópií diel chránených autorským právom fyzickými osobami, používateľmi týchto služieb, na súkromné použitie a na účely, ktoré nie sú priamo ani nepriamo komerčné.
36 V bode 15 tohto rozsudku bolo pripomenuté, že podľa článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 môžu členské štáty stanoviť výnimky alebo obmedzenia výlučného práva rozmnožovania stanoveného v článku 2 tejto smernice vo vzťahu k rozmnožovaniu na akomkoľvek médiu vykonaného fyzickou osobou na súkromné použitie a na účely, ktoré nie sú priamo ani nepriamo komerčné, pod podmienkou, že nositelia tohto výlučného práva dostanú primeranú kompenzáciu, pričom sa zohľadnia technologické opatrenia uvedené v článku 6 danej smernice.
37 Ako vyplýva z odôvodnení 35 a 38 smernice 2001/29, článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 vyjadruje zámer normotvorcu Únie zaviesť osobitný mechanizmus kompenzácie, ktorý začne fungovať v okamihu, keď nositeľom práv vznikne ujma, ktorá má v zásade za následok vznik povinnosti odškodniť ich alebo im poskytnúť náhradu (rozsudok z 22. septembra 2016, Microsoft Mobile Sales International a i., C‑110/15, EU:C:2016:717, bod 26, ako aj citovaná judikatúra).
38 Z toho vyplýva, že členské štáty, ktoré sa rozhodnú zaviesť do svojho vnútroštátneho práva výnimku týkajúcu sa rozmnoženiny na súkromné použitie stanovenú v uvedenom ustanovení, sú povinné osobitne upraviť zaplatenie primeranej kompenzácie v prospech nositeľov práv (rozsudok z 9. júna 2016, EGEDA a i., C‑470/14, EU:C:2016:418, bod 20, ako aj citovaná judikatúra). Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, členský štát, ktorý vo svojom vnútroštátnom práve zaviedol takúto výnimku, má v tejto súvislosti povinnosť dosiahnuť výsledok spočívajúci v tom, že tento členský štát musí v rámci svojej územnej jurisdikcie zabezpečiť účinný výber primeranej kompenzácie, a teda odškodnenie nositeľov výlučného práva rozmnožovania za ujmu, ktorá im vznikla v dôsledku rozmnoženia chránených diel konečnými používateľmi, ktorí majú bydlisko na území tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2016, Austro‑Mechana, C‑572/14, EU:C:2016:286, bod 20 a citovanú judikatúru).
39 Vyhotovenie rozmnoženiny fyzickou osobou konajúcou na súkromné účely bez predchádzajúceho súhlasu nositeľa výlučného práva rozmnožovania chráneného diela treba totiž považovať za konanie, ktoré môže autorovi dotknutého diela spôsobiť ujmu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júna 2011, Stichting de Thuiskopie, C‑462/09, EU:C:2011:397, bod 26, a z 5. marca 2015, Copydan Båndkop, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 22, ako aj citovanú judikatúru).
40 Keďže na jednej strane, ako vyplýva z odpovede na prvú otázku, výraz „rozmnožovanie na akomkoľvek médiu“ v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 zahŕňa vyhotovenie záložných kópií diel chránených autorským právom na súkromné účely na serveri, na ktorom poskytovateľ služby cloud computingu sprístupňuje používateľovi úložný priestor, a na druhej strane ide o rozmnoženiny vyhotovené fyzickou osobou na súkromné použitie a na účely, ktoré nie sú priamo ani nepriamo komerčné, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, treba konštatovať, že členské štáty, ktoré uplatňujú výnimku stanovenú v tomto ustanovení, sú povinné v súlade s týmto ustanovením zabezpečiť systém primeranej kompenzácie určený na odškodnenie nositeľov práv.
41 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že keďže ustanovenia smernice 2001/29 nijako bližšie nespresňujú jednotlivé prvky systému primeranej kompenzácie, členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri ich vymedzení. Členské štáty majú najmä určiť osoby, ktoré majú túto kompenzáciu zaplatiť, a stanoviť formu, podrobnosti a výšku tejto kompenzácie (rozsudky z 21. apríla 2016, Austro‑Mechana, C‑572/14, EU:C:2016:286, bod 18, ako aj z 22. septembra 2016, Microsoft Mobile Sales International a i., C‑110/15, EU:C:2016:717, bod 27, ako aj citovaná judikatúra).
42 Ako sa uvádza v odôvodnení 35 smernice 2001/29, pri tomto stanovení majú členské štáty povinnosť zohľadniť osobitné podmienky každého prípadu (rozsudok z 11. júla 2013, Amazon.com International Sales a i., C‑521/11, EU:C:2013:515, bod 22).
43 Po prvé, pokiaľ ide o osobu povinnú zaplatiť primeranú kompenzáciu, Súdny dvor už rozhodol, že v zásade prináleží osobe, ktorá vyhotoví rozmnoženinu na súkromné použitie, aby nahradila ujmu spôsobenú týmto rozmnožovaním zaplatením kompenzácie, ktorú má zaplatiť nositeľovi autorských práv (rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 45; z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 22, ako aj z 22. septembra 2016, Microsoft Mobile Sales International a i., C‑110/15, EU:C:2016:717, bod 30). Pokiaľ ide o ponuku služieb ukladania dát v rámci cloud computingu, je teda v zásade na používateľovi týchto služieb, aby financoval náklady na kompenzáciu zaplatenú tomuto nositeľovi.
44 Súdny dvor však už rozhodol, že vzhľadom na praktické ťažkosti súvisiace s identifikáciou súkromných používateľov, ako aj s uložením povinnosti týmto používateľom nahradiť ujmu nositeľom práv, ktorá im bola spôsobená, a s ohľadom na skutočnosť, že táto ujma, ktorá môže vyplynúť z každého súkromného použitia posudzovaného samostatne, sa môže ukázať ako minimálna, a teda nedôjde ku vzniku povinnosti platby, môžu členské štáty zaviesť na účely financovania primeranej kompenzácie poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie, ktorý nemajú zaplatiť dotknuté súkromné osoby, ale osoby majúce zariadenia, prístroje a nosiče slúžiace na digitálne rozmnožovanie a ktoré z tohto dôvodu de iure alebo de facto sprístupňujú tieto zariadenia súkromným osobám alebo im poskytujú služby súvisiace s vyhotovovaním rozmnoženín. V rámci takéhoto systému prislúcha povinnosť zaplatiť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie osobám, ktoré majú tieto zariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. októbra 2010, Padawan, C‑467/08, EU:C:2010:620, bod 46; z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 23, ako aj z 22. septembra 2016, Microsoft Mobile Sales International a i., C‑110/15, EU:C:2016:717, bod 31).
45 Súdny dvor v tomto ohľade rozhodol, že keďže uvedený systém umožňuje osobám povinným platiť poplatok preniesť výšku poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie do ceny za sprístupnenie uvedených zariadení, prístrojov a nosičov určených na vyhotovovanie rozmnoženín alebo za poskytnutie služby súvisiacej s vyhotovením rozmnoženiny, v konečnom dôsledku znáša poplatok súkromný používateľ, ktorý túto cenu zaplatí, a to v súlade s „primeranou rovnováhou“ uvedenou v odôvodnení 31 smernice 2001/29, ktorú treba nájsť medzi záujmami nositeľov výlučného práva rozmnožovania a záujmami používateľov predmetov ochrany (rozsudok z 22. septembra 2016, Microsoft Mobile Sales International a i., C‑110/15, EU:C:2016:717, bod 33).
46 Z toho vyplýva, že za súčasného stavu práva Únie je zavedenie systému primeranej kompenzácie, v rámci ktorého je výrobca alebo dovozca serverov, prostredníctvom ktorých sa ponúkajú služby cloud computingu súkromným osobám, povinný zaplatiť poplatok za rozmnoženinu na súkromné použitie, pričom tento poplatok sa ekonomicky prenesie na nadobúdateľa týchto serverov, spolu so zavedením poplatku za rozmnoženinu na súkromné použitie vzťahujúcim sa na médiá, ktoré sú súčasťou pripojených zariadení umožňujúcich vyhotovenie rozmnoženín predmetov ochrany v úložnom priestore v rámci cloud computingu, ako sú mobilné telefóny, počítače a tablety, spadá do širokej miery voľnej úvahy priznanej vnútroštátnemu zákonodarcovi na účely vymedzenia rôznych prvkov systému primeranej kompenzácie, ako bola pripomenutá v bode 41 tohto rozsudku.
47 Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, so zreteľom na konkrétne okolnosti vnútroštátneho systému a obmedzenia stanovené smernicou 2001/29 zabezpečil, že zavedenie takéhoto systému je odôvodnené praktickými ťažkosťami spojenými s identifikáciou konečných používateľov alebo s inými podobnými ťažkosťami a že osoby povinné platiť poplatok majú nárok na jeho vrátenie v prípade, že sa poplatok nemal platiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2016, Microsoft Mobile Sales International a i., C‑110/15, EU:C:2016:717, body 34 a 35, ako aj citovanú judikatúru).
48 Pokiaľ ide o poskytovanie služieb ukladania dát v rámci cloud computingu, treba v tejto súvislosti konštatovať, ako to v podstate uviedla dánska vláda, že takéto ťažkosti môžu vyplývať z dematerializovanej povahy takýchto služieb, ktoré môžu byť ponúkané z iných členských štátov, než je dotknutý členský štát, alebo z tretích štátov, ktoré vo všeobecnosti zahŕňajú možnosť používateľa podľa vlastného uváženia meniť progresívnym a dynamickým spôsobom veľkosť úložného priestoru, ktorý môže byť použitý na vyhotovenie rozmnoženín na súkromné použitie.
49 Po druhé, pokiaľ ide o formu, podrobnosti a výšku primeranej kompenzácie, Súdny dvor už rozhodol, že takáto kompenzácia, a teda aj systém, na ktorom je založená, a jej výška musia súvisieť s ujmou spôsobenou nositeľom práv z dôvodu vyhotovenia rozmnoženín na súkromné použitie (rozsudky z 5. marca 2015, Copydan Båndkopi, C‑463/12, EU:C:2015:144, bod 21, a z 22. septembra 2016, Microsoft Mobile Sales International a i., C‑110/15, EU:C:2016:717, bod 28, ako aj citovaná judikatúra).
50 Akákoľvek primeraná kompenzácia, ktorý by nebola spojená s ujmou spôsobenou nositeľom práv vyhotovením takejto rozmnoženiny, by nebola v súlade s požiadavkou uvedenou v odôvodnení 31 smernice 2001/29, podľa ktorej treba zachovať primeranú rovnováhu medzi nositeľmi práv a používateľmi predmetov ochrany (rozsudky z 12. novembra 2015, Hewlett‑Packard Belgium, C‑572/13, EU:C:2015:750, bod 86, ako aj z 22. septembra 2016, Microsoft Mobile Sales International a i., C‑110/15, EU:C:2016:717, bod 54).
51 V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 17 tohto rozsudku, si vyhotovenie rozmnoženín chránených diel v úložnom priestore v rámci cloud computingu vyžaduje vykonanie viacerých úkonov rozmnožovania, ktoré sa môžu uskutočniť z viacerých pripojených koncových zariadení.
52 Ako však zdôraznil generálny advokát v bode 71 svojich návrhov, keďže nahrávanie a sťahovanie obsahu chráneného autorským právom pri využívaní služieb ukladania dát v rámci cloud computingu môže byť kvalifikované ako jednotný postup na účely vyhotovenia rozmnoženiny na súkromné použitie, členské štáty môžu vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú, ako sa pripomína v bodoch 41 a 46 tohto rozsudku, zaviesť systém, v ktorom sa primeraná kompenzácia platí len za prístroje alebo médiá, ktoré sú podstatnou súčasťou tohto procesu, za predpokladu, že takúto kompenzáciu možno odôvodnene považovať za zodpovedajúcu možnej ujme spôsobenej nositeľovi autorských práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2013, VG Wort a i., C‑457/11 až C‑460/11, EU:C:2013:426, bod 78).
53 V tejto súvislosti členské štáty sú síce oprávnené pri stanovení poplatku za vyhotovovanie rozmnoženiny na súkromné použite zohľadniť skutočnosť, že niektoré zariadenia a médiá sa môžu používať na vyhotovenie rozmnoženín na súkromné použitie v rámci cloud computingu, musia však zabezpečiť, aby takto zaplatený poplatok, pokiaľ sa týka viacerých zariadení a médií v rámci daného jednotného postupu, nepresiahol možnú ujmu spôsobenú nositeľom práv v dôsledku daného úkonu, ako sa pripomína v odôvodnení 35 smernice 2001/29.
54 Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa prebrala výnimka uvedená v tomto ustanovení, ktorá poskytovateľom služieb ukladania dát v rámci cloud computingu neukladá povinnosť zaplatiť primeranú kompenzáciu za vyhotovovanie – na ktoré nebolo dané povolenie – záložných kópií diel chránených autorským právom fyzickými osobami, ktoré sú používateľmi týchto služieb, na súkromné použitie a na účely, ktoré nie sú priamo ani nepriamo komerčné, za predpokladu, že táto právna úprava stanovuje zaplatenie primeranej kompenzácie nositeľom týchto práv.
O trovách
55 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
1. Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že výraz „rozmnožovanie na akomkoľvek médiu“ uvedený v tomto ustanovení zahŕňa vyhotovenie záložných kópií diel chránených autorským právom na súkromné účely na serveri, na ktorom poskytovateľ služby cloud computing sprístupňuje užívateľovi úložný priestor.
2. Článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorou sa prebrala výnimka uvedená v tomto ustanovení, ktorá poskytovateľom služieb ukladania dát v rámci cloud computingu neukladá povinnosť zaplatiť primeranú kompenzáciu za vyhotovovanie – na ktoré nebolo dané povolenie – záložných kópií diel chránených autorským právom fyzickými osobami, ktoré sú používateľmi týchto služieb, na súkromné použitie a na účely, ktoré nie sú priamo ani nepriamo komerčné, za predpokladu, že táto právna úprava stanovuje zaplatenie primeranej kompenzácie nositeľom týchto práv.
Podpisy