ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
z 18. októbra 2023 (*)
„Verejná služba – Úradníci – Prijímanie do zamestnania – Interné výberové konanie COM/1/AD 10/18 – Rozhodnutie o nezapísaní mena žalobkyne do rezervného zoznamu – Rovnosť zaobchádzania – Stabilita zloženia výberovej komisie – Neobmedzená právomoc – Nemajetková ujma“
Vo veci T‑535/22,
NZ, v zastúpení: H. Tagaras, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: M. Brauhoff, T. Lilamand, I. Melo Sampaio a L. Vernier, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory J. Svenningsen (spravodajca), sudcovia C. Mac Eochaidh a J. Martín y Pérez de Nanclares,
tajomník: H. Eriksson, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 11. júla 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou podanou na základe článku 270 ZFEÚ sa žalobkyňa NZ domáha zrušenia rozhodnutia výberovej komisie z 10. februára 2022, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie zo 6. februára 2020 nezapísať jej meno do rezervného zoznamu interného výberového konania COM/1/AD 10/18 (ďalej len „rozhodnutie z 10. februára 2022“).
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Dňa 20. novembra 2018 Európska komisia uverejnila na základe článku 29 ods. 1 písm. d) Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) oznámenie o internom výberovom konaní na základe kvalifikácie a skúšok, ktorého predmetom bolo vytvorenie rezervného zoznamu na účely prijímania administrátorov platových tried AD 10 (COM/1/AD 10/18) a AD 12 (COM/2/AD 12/18) v piatich oblastiach.
3 Žalobkyňa a 217 ďalších osôb sa prihlásili do interného výberového konania COM/1/AD 10/18 v oblasti „Koordinácia, komunikácia, riadenie ľudských a rozpočtových zdrojov, audit“ (ďalej len „predmetná oblasť“), pre ktorú chcel menovací orgán vytvoriť rezervný zoznam šestnástich úspešných uchádzačov.
4 Listom z 10. októbra 2019 bola žalobkyňa informovaná, že v rámci výberu na základe kvalifikácie získala jedno z najlepších hodnotení a splnila podmienky stanovené na to, aby bola pozvaná na ústnu skúšku.
5 Dňa 28. novembra 2019 absolvovala ústnu skúšku. V období od 28. novembra do 13. decembra 2019 absolvovalo ústnu skúšku celkovo 43 uchádzačov.
6 Listom zo 6. februára 2020 výberová komisia rozhodla o nezapísaní mena žalobkyne do rezervného zoznamu z dôvodu, že za ústnu skúšku získala celkové hodnotenie 15,5/20, čo bolo pod hranicou 16/20, ktorú bolo potrebné dosiahnuť na zaradenie medzi šestnásť najlepších uchádzačov (ďalej len „rozhodnutie zo 6. februára 2020“).
7 Listom zo 14. februára 2020 žalobkyňa požiadala o preskúmanie rozhodnutia zo 6. februára 2020. Táto žiadosť o preskúmanie bola zamietnutá rozhodnutím výberovej komisie z 29. apríla 2020, proti ktorému žalobkyňa podala žalobu na základe článku 270 ZFEÚ.
8 Rozsudkom zo 6. októbra 2021, NZ/Komisia (T‑668/20, neuverejnený, EU:T:2021:667), Všeobecný súd zrušil rozhodnutie z 29. apríla 2020 z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.
9 V rámci vykonania rozsudku zo 6. októbra 2021, NZ/Komisia (T‑668/20, neuverejnený, EU:T:2021:667), výberová komisia rozhodnutím z 10. februára 2022 prijatým prostredníctvom písomného konania informovala žalobkyňu, že sa rozhodla zamietnuť jej žiadosť o preskúmanie zo 14. februára 2020 z dôvodu, že hodnotenie získané na ústnej skúške (15,742/20, zaokrúhlené na 15,5/20) bolo nižšie ako minimálne hodnotenie vyžadované na zaradenie do rezervného zoznamu (15,75/20, zaokrúhlené na 16/20).
10 Dňa 16. marca 2022 žalobkyňa podala na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku sťažnosť proti rozhodnutiu z 10. februára 2022, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím menovacieho orgánu z 19. júla 2022 (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“).
II. Návrhy účastníkov konania
11 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil rozhodnutie z 10. februára 2022 a rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti a subsidiárne rozhodnutie zo 6. februára 2020,
– v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
12 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
III. Právny stav
A. O predmete sporu
13 Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ uchádzač vo výberovom konaní požiada o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie, práve rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní situácie uchádzača predstavuje akt, ktorý mu spôsobuje ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 alebo prípadne článku 91 ods. 1 služobného poriadku. Rozhodnutie prijaté po preskúmaní tak nahrádza pôvodné rozhodnutie výberovej komisie (pozri rozsudok zo 6. októbra 2021, NZ/Komisia, T‑668/20, neuverejnený, EU:T:2021:667, bod 24 a citovanú judikatúru).
14 V prejednávanej veci sa teda treba domnievať, že aktom spôsobujúcim žalobkyni ujmu je rozhodnutie z 10. februára 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
15 Pokiaľ ide o návrhy smerujúce proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, treba pripomenúť, že administratívna sťažnosť uvedená v článku 90 ods. 2 služobného poriadku a jej explicitné alebo implicitné zamietnutie tvoria neoddeliteľnú súčasť komplexného konania a sú iba jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené pred podaním žaloby. Za týchto podmienok má žaloba, aj keď formálne smerujúca proti zamietnutiu sťažnosti, za následok začatie konania súdu o akte spôsobujúcom ujmu, proti ktorému sa sťažnosť podala, okrem prípadu, keď je dosah zamietnutia sťažnosti odlišný od dosahu aktu, proti ktorému bola sťažnosť podaná (pozri rozsudok z 21. mája 2014, Mocová/Komisia, T‑347/12 P, EU:T:2014:268, bod 34 a citovanú judikatúru).
16 Každé rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, či už je implicitné, alebo výslovné, za predpokladu, že neobsahuje žiadnu výhradu, totiž iba potvrdzuje akt alebo jeho neexistenciu, na ktoré sa sťažovateľ sťažuje, a posudzované samostatne nepredstavuje akt, ktorý možno napadnúť (pozri rozsudok z 12. septembra 2019, XI/Komisia, T‑528/18, neuverejnený, EU:T:2019:594, bod 20 a citovanú judikatúru), a tak návrhy smerujúce proti tomuto rozhodnutiu, ktoré vo vzťahu k pôvodnému rozhodnutiu nemá samostatný obsah, treba považovať za návrhy smerujúce proti pôvodnému aktu.
17 V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti nemá iný dosah ako napadnuté rozhodnutie, keďže menovací orgán potvrdzuje rozhodnutie výberovej komisie nezapísať jej meno do rezervného zoznamu. Samotná skutočnosť, že menovací orgán musel vzhľadom na sťažnosť doplniť alebo zmeniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nemôže odôvodniť, aby sa zamietnutie tejto sťažnosti považovalo za samostatný akt, ktorý jej spôsobuje ujmu. Odôvodnenie uvedeného zamietnutia sa považuje za súčasť napadnutého rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smerovala (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2022, VI/Komisia, T‑20/21, neuverejnený, EU:T:2022:427, bod 17 a citovanú judikatúru).
18 V dôsledku toho treba túto žalobu považovať za žalobu smerujúcu proti napadnutému rozhodnutiu, ktorého zákonnosť sa musí preskúmať s prihliadnutím na odôvodnenie uvedené v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti.
B. O veci samej
1. O návrhu na zrušenie
19 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.
20 Svojím tretím žalobným dôvodom tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, pretože zloženie výberovej komisie nebolo počas ústnej skúšky dostatočne stabilné a koordinačné opatrenia prijaté touto výberovou komisiou, aj keby boli preukázané, boli neprimerané a nedostatočné.
21 Komisia túto argumentáciu spochybňuje.
22 Domnieva sa, že výberová komisia vykonávala svoju činnosť stabilne počas ústnych skúšok s náhradným predsedom vykonávajúcim koordinačnú funkciu a základná skupina skúšajúcich bola riadne prítomná.
23 Táto stabilita výberovej komisie si nevyžadovala rovnako prísne koordinačné opatrenia, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú na verejné výberové konania s hodnotiacim centrom, organizované od roku 2010. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že výberová komisia prijala dostatočné koordinačné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi.
24 V každom prípade žalobkyňa nepreukázala, v čom by zmeny v zložení výberovej komisie, aj keby boli preukázané, mohli zasiahnuť do jej práv.
a) Úvodné poznámky
25 Na úvod je potrebné pripomenúť, že povinnosť prijať úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti stanovená článkom 27 služobného poriadku znamená, že menovací orgán a výberová komisia výberového konania musia dbať na to, aby pri výkone ich právomocí výberové konania prebiehali pri dodržaní zásad rovnosti zaobchádzania medzi uchádzačmi a objektivity hodnotenia (pozri rozsudok zo 6. júla 2022, VI/Komisia, T‑20/21, neuverejnený, EU:T:2022:427, bod 29 a citovanú judikatúru).
26 Na to, aby bolo možné zaručiť, že sa hodnotenia všetkých posudzovaných uchádzačov vykonajú za rovnakých a objektívnych podmienok, je dôležité, aby boli hodnotiace kritériá jednotné a uplatňovali sa koherentne na všetkých uchádzačov. To znamená, že pokiaľ je to možné, zloženie výberovej komisie by malo zostať stabilné počas celého výberového konania (pozri rozsudok zo 7. februára 2002, Felix/Komisia, T‑193/00, EU:T:2002:29, bod 37 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2022, VI/Komisia, T‑20/21, neuverejnený, EU:T:2022:427, bod 31 a citovanú judikatúru).
27 Táto požiadavka sa uplatňuje osobitne na ústnych skúškach, o aké ide v tomto spore, keďže tieto skúšky sú svojou povahou menej typizované ako písomné skúšky (pozri rozsudok z 13. januára 2021, Helbert/EUIPO, T‑548/18, EU:T:2021:4, bod 33 a citovanú judikatúru).
28 Bolo však rozhodnuté, že zachovanie stability zloženia výberovej komisie počas skúšok nie je samo osebe nevyhnutnosťou, ale prostriedkom na zabezpečenie dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania, koherentnosti bodového ohodnotenia a objektivity hodnotenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2022, VI/Komisia, T‑20/21, neuverejnený, EU:T:2022:427, bod 35 a citovanú judikatúru).
29 Výberová komisia tak môže platne zabezpečiť koherentnosť bodového ohodnotenia a objektivitu hodnotenia inými prostriedkami. Predovšetkým vzhľadom na organizáciu skúšok výberového konania a organizáciu činnosti výberovej komisie môže byť postačujúce, aby stabilita zloženia výberovej komisie bola zachovaná len v určitých kľúčových fázach výberového konania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2022, VI/Komisia, T‑20/21, neuverejnený, EU:T:2022:427, bod 34 a citovanú judikatúru). Aj keď zloženie výberovej komisie nebolo počas skúšok stabilné, rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi môže byť zabezpečená, ak výberová komisia prijme potrebné opatrenia na koordináciu na zabezpečenie koherentného uplatňovania hodnotiacich kritérií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, EU:T:2008:68, body 208 až 216).
30 V prejednávanej veci menovací orgán tým, že rozhodol, že výberové konanie obsahuje päť oblastí, ako aj päť rôznych rezervných zoznamov, z ktorých každý obsahuje odlišný počet úspešných uchádzačov, a navyše spresnil, že uchádzači sa mohli prihlásiť len do jednej oblasti, vylúčil akúkoľvek možnosť porovnania medzi uchádzačmi z piatich oblastí dotknutého interného výberového konania. Preto je potrebné overiť, či bola dodržaná zásada rovnosti zaobchádzania len vo vzťahu k uchádzačom, ktorí si zvolili predmetnú oblasť.
b) O existencii zmien v zložení výberovej komisie počas ústnych skúšok
31 Najskôr treba preskúmať, či výberová komisia vykonávala svoju činnosť počas ústnych skúšok stabilne.
32 V prejednávanej veci Komisia na pojednávaní uviedla, že po odchode jedného z členov výberovej komisie do dôchodku sa výberová komisia na ústnych skúškach v jej konečnom zložení skladala z desiatich členov. Tieto skúšky prebiehali počas deviatich dní od 28. novembra do 13. decembra 2019 a bolo počas nich vyskúšaných 43 uchádzačov.
33 Na úvod treba konštatovať, že rozhodnutím výberovej komisie výberového konania z 5. septembra 2019 bolo predsedníctvo výberovej komisie výberového konania v predmetnej oblasti zverené A, jednému z dvoch náhradných predsedov. Okrem toho z tabuľky obsahujúcej každodenné zloženie výberovej komisie vyplýva, že náhradníci plnili rozsiahlejšiu úlohu, než je obvyklé, keďže sa zúčastnili prevažnej väčšiny ústnych skúšok.
34 V tejto súvislosti, hoci náhradný predseda môže v zásade konať ako predseda výberovej komisie len vtedy, keď sa predseda vzdal funkcie alebo nemôže zasadať v dôsledku udalostí, ktoré nezávisia od vôle administratívy, skutočnosť, že výberová komisia rozhodla, že predsedníctvo jednej z oblastí výberového konania bude systematicky vykonávať náhradný predseda, ktorého spôsobilosť riadiť činnosť výberovej komisie žalobkyňa nespochybňuje, sama osebe neohrozuje rovnosť a objektivitu výberového konania. Rovnaké odôvodnenie sa vzťahuje aj na ostatných náhradníkov výberovej komisie, ktorých spôsobilosť plniť svoje úlohy nebola spochybnená. Rozhodnutie zabezpečiť zasadanie stabilného zloženia kvalifikovaných členov by totiž mohlo len posilniť priaznivé podmienky na rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi v tej istej oblasti (pozri analogicky rozsudok z 10. novembra 2004, Vonier/Komisia, T‑165/03, EU:T:2004:331, body 37 až 41).
35 Z tabuľky, v ktorej je uvedené denné zloženie výberovej komisie však vyplýva, že počas deviatich dní konania skúšok výberová komisia zasadala v desiatich rôznych trojčlenných zloženiach. Okrem toho sa žiadny riadny ani náhradný člen komisie nezúčastnil na všetkých skúškach.
36 Z toho vyplýva, že hoci išlo o výberové konanie s obmedzenou účasťou, ktoré sa uskutočnilo v krátkom časovom období, zmeny v zložení výberovej komisie boli významné.
37 Je pravda, ako zdôrazňuje Komisia, že vo verejných výberových konaniach s početnou účasťou sú určité zmeny v zložení výberovej komisie prípustné vzhľadom na praktické ťažkosti spojené s organizáciou týchto výberových konaní. V prejednávanej veci však išlo o interné výberové konanie, ktoré svojou povahou znamenalo v tomto štádiu výberového konania obmedzenejšiu účasť.
38 V takomto internom výberovom konaní je teda možné vyžadovať vyšší stupeň stability zloženia výberovej komisie ako vo verejnom výberovom konaní s početnou účasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2010, Brune/Komisia, F‑5/08, EU:F:2010:111, bod 62).
39 Vzhľadom na tieto významné zmeny v zložení výberovej komisie treba vzhľadom na jeho vedúcu úlohu vo výberovej komisii zohľadniť mieru účasti A, náhradného predsedu, ktorý bol vymenovaný, aby predsedal výberovej komisii v predmetnej oblasti.
40 Náhradný predseda je totiž v zásade povinný zúčastniť sa na všetkých skúškach, aby koordinoval činnosť výberovej komisie a zabezpečil, že výberová komisia bude jednotne uplatňovať rovnaké hodnotiace kritériá a pristúpi k porovnávaciemu hodnoteniu všetkých uchádzačov (pozri rozsudok z 29. septembra 2010, Brune/Komisia, F‑5/08, EU:F:2010:111, bod 46 a citovanú judikatúru).
41 V prejednávanej veci nebol A prítomný na skúškach 6. a 13. decembra 2019 jednak z dôvodu konfliktu záujmov a jednak z dôvodu zaneprázdnenosti. Predsedal tak na 33 zo 43 pohovorov.
42 Samotná absencia samozrejme nevedie k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2010, Brune/Komisia, F‑5/08, EU:F:2010:111, bod 51). Neprítomnosť predsedu výberovej komisie nemá vplyv na koherentnosť bodového ohodnotenia a objektivitu hodnotenia, ak jeho zástupca, ktorý zastupuje predsedu počas tejto neprítomnosti, bol prítomný aj počas časti skúšok, ktorým predsedal, aby si osvojil usmernenia v oblasti hodnotenia výberovej komisie, ako ich vykonával predseda (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, EU:T:2008:68, bod 211).
43 Keďže sa však výberová komisia rozhodla vymenovať náhradného predsedu, aby predsedal výberovej komisii výberového konania v predmetnej oblasti, tento náhradný predseda nemohol byť sám nahradený svojím náhradníkom.
44 Navyše počas dvoch dní jeho neprítomnosti bol A zakaždým nahradený dvoma rôznymi osobami, a to B, predsedníčkou, a potom C, ďalším náhradným predsedom, prvou ráno a druhým popoludní. Okrem toho sa tieto dve osoby nezúčastnili na žiadnej skúške, ktorej predsedal A, aby si osvojili usmernenia v oblasti hodnotenia a zabezpečili kontinuitu posúdení výberovej komisie a zabezpečenia koherentného a objektívneho uplatnenia hodnotiacich kritérií.
45 V tejto súvislosti Všeobecný súd uvádza, že neprítomnosť A bolo možné predvídať, prinajmenšom pokiaľ ide o neprítomnosť z dôvodu konfliktu záujmov, a teda výberová komisia mohla byť zorganizovaná inak, aby bola zabezpečená kontinuita hodnotení komisie a jednotné uplatňovanie hodnotiacich kritérií.
46 Napokon bez ohľadu na prítomnosť predsedu výberovej komisie na skúškach sa na zaručenie koherentnosti bodového ohodnotenia, ako aj porovnávacieho hodnotenia uchádzačov vyžaduje veľká účasť dostatočného počtu skúšajúcich (rozsudok z 29. septembra 2010, Honnefelder/Komisia, F‑41/08, EU:F:2010:112, bod 48).
47 V tejto súvislosti z tabuľky, v ktorej je uvedené denné zloženie výberovej komisie vyplýva, že dvaja najčastejšie prítomní členovia výberovej komisie sa zúčastnili iba šiestich (27 zo 43 pohovorov) a štyroch dní (22 zo 43 pohovorov) skúšok. Keďže išlo o interné výberové konanie, ktoré svojou povahou predpokladá účasť menšieho počtu uchádzačov, je táto miera účasti nedostatočná.
48 Z celkového preskúmania organizácie ústnych skúšok tohto výberového konania s obmedzenou účasťou vyplýva, že v prvom rade výberová komisia zasadala počas deviatich dní v desiatich rôznych zloženiach, a v druhom rade nebol A prítomný počas dvoch dní skúšok bez toho, aby bol nahradený iným predsedom, ktorý by sa zúčastnil na časti pohovorov, ktoré viedol, aby si osvojil usmernenia v oblasti hodnotenia, a napokon miera účasti dvoch členov výberovej komisie predstavujúcich „základnú skupinu skúšajúcich“ vzhľadom na výberové konanie s obmedzenou účasťou, o aké ide v prejednávanej veci, nie je veľmi vysoká.
49 Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, výberová komisia nevykonávala svoju činnosť počas ústnych skúšok dostatočne stabilne.
50 V súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 28 a 29 vyššie však tento záver nemôže sám osebe viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
c) O zachovaní stability zloženia výberovej komisie v kľúčových fázach výberového konania a koordinačných opatreniach prijatých výberovou komisiou
51 Treba preskúmať, či si výberová komisia zachovala stabilitu svojho zloženia počas kľúčových fáz výberového konania a prijala koordinačné opatrenia potrebné na to, aby svoju činnosť vykonávala v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi.
52 V tejto súvislosti treba poznamenať, že koordinačné opatrenia, na ktoré odkazuje Komisia, sa odlišujú od opatrení prijatých na účely ústnych skúšok organizovaných v rámci verejných výberových konaní, pri ktorých sa využíva hodnotiace centrum. V týchto výberových konaniach sú totiž stanovené viaceré opatrenia na nápravu rôznych kognitívnych skreslení, ktoré sa všeobecne zistili u hodnotiteľov, a na zabezpečenie koherencie bodového ohodnotenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, body 24 až 26), ktoré v prejednávanej veci chýbajú.
53 V prejednávanej veci sa Komisia odvoláva len na skutočnosť, že výberová komisia sa pravidelne stretávala pred, počas a po ústnych skúškach. V tejto súvislosti menovací orgán v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti uviedol, že stabilita a objektivita hodnotenia boli zabezpečené použitím rovnakých materiálov, ktoré boli stanovené konsenzom, a že celá výberová komisia sa stretla, aby rozhodla o postupe ústnych skúšok, spojila jednotlivé hodnotenia a potvrdila rezervný zoznam.
54 V tejto súvislosti Všeobecný súd rozhodol, že Komisia musí preukázať, že sa uskutočnili plánované koordinačné stretnutia a že všetci členovia výberovej komisie, teda predseda, náhradní predsedovia a hodnotitelia, sa skutočne zúčastnili na týchto stretnutiach, čo treba preskúmať na základe dokumentov predložených Komisiou a prezenčných listín z týchto stretnutí (rozsudok zo 6. júla 2022, VI/Komisia, T‑20/21, neuverejnený, EU:T:2022:427, bod 58).
1) O stretnutiach, ktoré sa uskutočnili pred ústnymi skúškami
55 Na úvod treba uviesť, že zloženie výberovej komisie sa v priebehu výberového konania menilo. Komisia na pojednávaní predovšetkým potvrdila, že traja členovia výberovej komisie vrátane A boli vymenovaní 5. septembra 2019 alebo neskôr. Nezúčastnili sa teda na koordinačných stretnutiach výberovej komisie, ktoré sa uskutočnili pred týmto dátumom.
56 Pokiaľ ide o stretnutia, ktoré sa uskutočnili pred ústnymi skúškami, po prvé zo spisu vyplýva, že výberová komisia sa stretla 13. marca 2019, aby sa zúčastnila na školení Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO), ktoré obsahovalo množstvo praktických informácií o priebehu výberového konania. Na tomto stretnutí neboli prijaté žiadne koordinačné opatrenia.
57 Po druhé 11. a 29. apríla 2019 sa výberová komisia stretla na školení o technikách a osvedčených postupoch pohovoru, ako aj na prípravu obsahu ústnej skúšky a posudzovania jednotlivých prvkov tejto skúšky. Zo zápisnice z týchto dvoch stretnutí tiež vyplýva, že výberová komisia začala pripravovať obsah ústnej skúšky, najmä posudzovanie jednotlivých prvkov tejto skúšky, ako aj otázky, ktoré budú uchádzačom položené. Okrem toho bolo stanovené, že konečné verzie posudzovania, pohovoru a tém prezentácií budú dokončené na plenárnom zasadnutí v máji 2019.
58 Okrem troch členov výberovej komisie, ktorí ešte neboli vymenovaní, aby sa zúčastnili na činnosti výberovej komisie, však na schôdzi 29. apríla 2019 chýbal jeden náhradník. Okrem toho Komisia na pojednávaní potvrdila, že v máji 2019 sa neuskutočnilo žiadne stretnutie.
59 Po tretie na stretnutí 5. septembra 2019 sa zišla výberová komisia, aby vymenovala nového náhradného predsedu, ktorý bude zodpovedať za činnosť výberovej komisie v predmetnej oblasti. Na tomto zasadnutí, na ktorom neboli prítomní štyria členovia výberovej komisie v jej konečnom zložení, neboli prijaté žiadne ďalšie rozhodnutia týkajúce sa ústnych skúšok v tejto oblasti.
60 Po štvrté výberová komisia sa opäť stretla 27. septembra a 4. októbra 2019. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, však zo zápisníc z týchto stretnutí vyplýva, že počas nich nedošlo k žiadnej diskusii o obsahu ústnych skúšok.
61 Po piate Komisia uvádza, že výberová komisia sa stretla 13. novembra 2019, aby schválila obsah ústnych skúšok. Z e‑mailu nahrádzajúceho zápisnicu z tohto stretnutia, ktorý odovzdala B, predsedníčka výberovej komisie, úradu EPSO, však vyplýva, že členovia výberovej komisie sa v súvislosti s predmetnou oblasťou dohodli len na „timingu“ ústnych skúšok. Okrem toho neboli na tomto stretnutí prítomní štyria členovia výberovej komisie v jej konečnom zložení.
62 Po šieste Komisia uvádza, že výberová komisia sa stretla 18. novembra 2019, aby dokončila a schválila obsah ústnej skúšky. Hoci z prezenčnej listiny tohto stretnutia vyplýva, že niektorí členovia výberovej komisie sa v tento deň stretli, tvrdenie, podľa ktorého bol obsah ústnej skúšky na tomto stretnutí schválený a sfinalizovaný, nie je podložené zápisnicou z uvedeného stretnutia.
63 Okrem toho z prezenčnej listiny členov výberovej komisie vyplýva, že šesť členov výberovej komisie sa na tomto stretnutí nezúčastnilo. Podľa zápisnice zo stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 29. apríla 2019, však samotná výberová komisia plánovala schváliť konečné znenie posudzovania, pohovoru a tém ústnej prezentácie na nadchádzajúcom „plenárnom“ stretnutí. Preto aj za predpokladu, že cieľom stretnutia z 18. novembra 2019 bolo schválenie takejto konečnej verzie, možno len konštatovať, že k tomuto schváleniu počas „plenárneho“ stretnutia nedošlo.
64 V tejto súvislosti nemožno prijať tvrdenie založené na skutočnosti, že počet členov výberovej komisie prítomných na tomto stretnutí bol dostatočný na dosiahnutie uznášaniaschopnosti. Z judikatúry totiž vyplýva, že diskusie medzi členmi výberovej komisie, ku ktorým došlo pred skúškami, sú osobitne dôležité na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, koherentnosti bodového ohodnotenia a objektivity hodnotenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2021, ZR/EUIPO, T‑610/18, neuverejnený, EU:T:2021:5, bod 79 a citovanú judikatúru). Ako navyše Komisia pripustila na pojednávaní, pravidlo uznášaniaschopnosti prijaté výberovou komisiou na jej stretnutí 13. marca 2019 jej malo umožniť prijímať „naliehavé, nevyhnutné a nepredvídané rozhodnutia s obmedzeným dopadom“, čo nie je prípad koordinačných opatrení prijatých s cieľom zabezpečiť dodržiavanie rovnosti zaobchádzania na ústnych skúškach.
65 Po siedme výberová komisia sa stretla 19. a 22. novembra 2019. Súdny dvor však nemá informácie o obsahu týchto stretnutí, na ktorých neboli prítomní šiesti a štyria členovia výberovej komisie.
66 Z vyššie uvedeného vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdil menovací orgán najmä v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, výberová komisia v jej konečnom zložení sa pred začatím ústnych skúšok nikdy nestretla v plnom počte. Konkrétne viacerí členovia výberovej komisie neboli prítomní na stretnutiach 11. a 29. apríla, ako aj 18. novembra 2019, počas ktorých bol prerokovaný a následne schválený konkrétny obsah ústnych skúšok.
67 Okrem toho bol D, jeden z členov výberovej komisie, ktorý bol prítomný na skúške žalobkyne, vymenovaný 20. septembra 2019, pretože 30. novembra 2019 sa očakával odchod iného člena výberovej komisie do dôchodku. Komisia na pojednávaní uviedla, že D začal vykonávať svoju funkciu až v čase začatia ústnych skúšok, t. j. 28. novembra 2019. Pred týmito skúškami sa teda nezúčastnil na žiadnom koordinačnom stretnutí.
68 Z toho vyplýva, že Komisii sa nepodarilo preukázať, že opatrenia prijaté na stretnutiach, ktoré sa uskutočnili pred ústnymi skúškami, by samy osebe zabezpečili koherentnosť bodového ohodnotenia a objektivitu hodnotenia všetkých uchádzačov počas skúšok.
2) O diskusii medzi členmi výberovej komisie počas ústnych skúšok
69 Komisia uvádza, že počas ústnych skúšok výberová komisia uskutočnila diskusiu na konci každej skúšky a na konci každého dňa s cieľom porovnať zásluhy uchádzačov skúšaných v daný deň. V tejto súvislosti predložila čestné vyhlásenia predsedníčky a náhradného predsedu.
70 Hoci je možné predpokladať, že členovia výberovej komisie, ktorí viedli pohovory s uchádzačmi, nevyhnutne diskutovali o výkonoch uchádzačov na konci každej skúšky a na konci každého dňa, treba sa domnievať, že táto diskusia vzhľadom na počet zložení, v ktorých výberová komisia zasadala, nanajvýš umožnila výberovej komisii získať čiastočné informácie na porovnanie zásluh každého uchádzača.
71 Okrem toho, pokiaľ ide o diskusiu medzi predsedníčkou a náhradným predsedom, ktorý bol vymenovaný za predsedu výberovej komisie výberového konania v predmetnej oblasti, treba konštatovať, že Komisia na pojednávaní uznala, že vyhlásenie náhradného predsedu nebolo dostatočne presné. Za týchto okolností nie je možné bez ďalších dôkazov predložených Komisiou dospieť k záveru, že sa predsedníčka a dvaja náhradní predsedovia počas ústnych skúšok skutočne radili, aby zabezpečili koherentné hodnotenie uchádzačov.
72 Diskusia medzi A, B a C počas skúšok bola pritom o to dôležitejšia, že, ako vyplýva z bodu 44 vyššie, A bol nahradený buď B, alebo C počas dvoch dní skúšok bez toho, aby sa C zúčastnil na skúškach, ktorým predsedal A.
3) O rokovaniach výberovej komisie a prijatí rezervného zoznamu po ústnych skúškach
73 Po ústnych skúškach sa výberová komisia stretla dvakrát, a to 17. decembra 2019 a 31. januára 2020, aby vypracovala a schválila rezervný zoznam v danej oblasti. Podľa čestných vyhlásení B a A boli tieto stretnutia pre členov výberovej komisie príležitosťou diskutovať o výkone niektorých uchádzačov vrátane žalobkyne, s cieľom posúdiť, či mali rovnaké zásluhy ako uchádzači, ktorí získali minimálne hodnotenie 16/20, čo by odôvodňovalo ich zapísanie do rezervného zoznamu.
74 V tejto súvislosti z prezenčných listín vyplýva, že, s výnimkou člena výberovej komisie, ktorý odišiel do dôchodku pred začatím ústnych skúšok, štyria členovia výberovej komisie neboli na stretnutí 17. decembra 2019 prítomní a že traja členovia výberovej komisie sa nezúčastnili na stretnutí 31. januára 2020.
75 Okrem toho sa D nezúčastnil ani na jednom z týchto stretnutí. V tejto súvislosti, hoci Komisia neuznáva, že sa tento člen výberovej komisie nezúčastnil ani na jednom zo stretnutí, podpis dotknutej osoby sa nenachádza na žiadnej prezenčnej listine. V tejto súvislosti odôvodnenia poskytnuté Komisiou, podľa ktorých neuvedenie tohto člena výberovej komisie súviselo s „nedostatočnou aktualizáciou prezenčných listín“ alebo so skutočnosťou, že na uvedených listinách „nemal riadok na podpis“, nie sú presvedčivé ani dôveryhodné, najmä vzhľadom na skutočnosť, že tento člen výberovej komisie bol vymenovaný 20. septembra 2019, teda dosť dlho pred záverečnými rokovaniami. V každom prípade tomuto členovi výberovej komisie nič nebránilo, aby na prezenčnú listinu vlastnoručne doplnil svoje meno a podpis.
76 Na rozdiel od toho, čo tvrdil menovací orgán najmä v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, výberová komisia sa nestretla v úplnom zložení, aby prediskutovala porovnávacie hodnotenia uchádzačov a potvrdila ich konečné hodnotenie na základe výsledkov skúšok. Okrem toho sa dvaja členovia výberovej komisie, ktorí uskutočnili pohovory s uchádzačmi v predmetnej oblasti, nezúčastnili na stretnutiach 17. decembra 2019 a 31. januára 2020.
77 Z judikatúry však vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že vytvorenie rezervného zoznamu je porovnávacím úkonom, je nevyhnutné, aby sa výberová komisia stretla v úplnom zložení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. apríla 1971, Rabe/Komisia, 76/69, EU:C:1971:33, bod 10, a zo 6. júla 2022, VI/Komisia, T‑20/21, neuverejnený, EU:T:2022:427, bod 67 a citovaná judikatúra), k čomu v prejednávanej veci nedošlo.
78 Prítomnosť všetkých členov výberovej komisie na záverečnom rokovaní je totiž pre uchádzačov zárukou, že rezervný zoznam bude výsledkom porovnania všetkých porovnávacích hodnotení ich výkonov, a teda výsledkom účinného porovnávacieho hodnotenia.
79 Prítomnosť všetkých členov výberovej komisie na týchto rokovaniach bola o to dôležitejšia, že, ako vyplýva z bodu 70 vyššie, výberová komisia na skúškach získala nanajvýš čiastočné informácie na porovnanie zásluh uchádzačov z dôvodu počtu rôznych zložení, v ktorých uchádzačov skúšali.
80 Treba ešte zdôrazniť, že výberová komisia nestanovila, že pravidlo uznášaniaschopnosti sa môže uplatniť na rozhodnutia prijaté počas záverečných rokovaní o rezervnom zozname.
81 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.
82 Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého žalobkyňa nepreukázala, že zmeny v zložení výberovej komisie zasiahli do jej práv, stačí pripomenúť, že vzhľadom na dôležitosť zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi predstavuje nedodržanie stability jej zloženia výberovou komisiou porušenie podstatných formálnych náležitostí. V dôsledku toho rozhodnutie s takouto vadou musí byť zrušené bez toho, aby dotknutá osoba musela dokazovať negatívny účinok na jej osobitné práva alebo preukázať, že výsledok výberového konania by mohol byť odlišný, ak by predmetné podstatné formálne náležitosti boli dodržané (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. novembra 2004, Vonier/Komisia, T‑165/03, EU:T:2004:331, bod 39, a z 13. januára 2021, Helbert/EUIPO, T‑548/18, EU:T:2021:4, bod 113).
83 V každom prípade Všeobecný súd tým skôr nemôže vylúčiť možný vplyv vyššie uvedených nezrovnalostí na výsledky dosiahnuté žalobkyňou, keďže jej celkové hodnotenie (15,742/20, zaokrúhlené na 15,5/20) je len o 0,008 bodu nižšie ako minimálne hodnotenie (15,75/20, zaokrúhlené na 16/20) potrebné na zápis do rezervného zoznamu (pozri analogicky rozsudok z 24. septembra 2002, Bachotet/Komisia, T‑182/01, neuverejnený, EU:T:2002:223, bod 33).
84 Tretiemu žalobnému dôvodu preto treba vyhovieť a zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody predložené žalobkyňou alebo rozhodnúť o návrhoch na prijatie opatrení na zabezpečenie konania, ktoré predložila.
2. O návrhu na výkon neobmedzenej právomoci
85 Na pojednávaní žalobkyňa navrhla, aby Všeobecný súd využil svoju neobmedzenú právomoc a uložil Komisii povinnosť nahradiť majetkovú a nemajetkovú ujmu spôsobenú napadnutým rozhodnutím.
86 Komisia, ktorej bola v tejto súvislosti na pojednávaní položená otázka, navrhuje, aby Všeobecný súd tento návrh zamietol.
87 Neobmedzená právomoc, ktorú súdu Únie priznáva článok 91 ods. 1 služobného poriadku, zveruje tomuto súdu poslanie v celom rozsahu rozhodnúť spory finančného charakteru, ktoré sú mu predložené. Cieľom tejto právomoci je najmä umožniť súdom Únie zaistiť efektívnu účinnosť nimi prijatých rozsudkov o neplatnosti v sporoch týkajúcich sa verejnej služby tak, aby v prípade, ak zrušenie právne vadného rozhodnutia menovacieho orgánu nepostačuje na vykonanie práv dotknutého úradníka alebo na účinnú ochranu jeho záujmov, môže mu súd Únie priznať náhradu škody ex offo (pozri rozsudok z 20. mája 2010, Gogos/Komisia, C‑583/08 P, EU:C:2010:287, body 49 a 50 a citovanú judikatúru). Ani v prípade neexistencie riadnych návrhov na tento účel teda nemožno namietať neprípustnosť z dôvodu omeškania vo vzťahu k otázke, ktorú má Všeobecný súd prípadne vzniesť ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 1992, Barbi/Komisia, T‑68/91, EU:T:1992:90, bod 43).
88 V prejednávanej veci z judikatúry vyplýva, že ak uchádzač napadne zamietnutie svojej prihlášky do výberového konania, ktorého cieľom je vytvorenie zoznamu úspešných uchádzačov, čo mu bráni v následnom získaní pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť v dotknutej inštitúcii, a získať s tým súvisiace peňažné výhody, ide o spor finančnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, EU:C:2008:107, bod 58, a zo 6. júna 2006, Girardot/Komisia, T‑10/02, EU:T:2006:148, body 53 až 56).
89 V prejednávanej veci z vyššie uvedeného vyplýva, že výberová komisia nebola schopná počas ústnych skúšok zabezpečiť rovnosť zaobchádzania so skúšanými uchádzačmi z dôvodu nestability jej zloženia. Porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých uchádzačov bolo poznačené zmenami v zložení výberovej komisie. Táto protiprávnosť sa v dôsledku toho dotýka nielen hodnotenia žalobkyne, ale aj hranice 16 z 20 bodov potrebných na zápis mena uchádzača do rezervného zoznamu.
90 V prvom rade, pokiaľ ide o majetkovú ujmu vyplývajúcu z protiprávnosti uvedenej v predchádzajúcom bode, treba pripomenúť, že majetková ujma, ktorej náhrada sa požaduje, musí byť skutočná a určitá (pozri rozsudok z 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, EU:C:2008:107, bod 54 a citovanú judikatúru).
91 V tejto súvislosti sa žalobkyňa nemôže domáhať majetkovej ujmy vyplývajúcej zo skutočnosti, že jej meno malo byť v rámci výkonu tohto zrušujúceho rozsudku zapísané priamo do rezervného zoznamu. Takýto zápis by totiž viedol k jej vyňatiu z ústnej skúšky stanovenej v bode 4 oznámenia o výberovom konaní uvedeného v bode 2 vyššie, ktoré podmieňuje zápis uchádzača do rezervného zoznamu získaním jedného z najlepších hodnotení na tejto ústnej skúške, ako aj minimálneho počtu bodov požadovaného pre túto skúšku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2014, Brune/Komisia, T‑269/13 P, EU:T:2014:424, bod 57). V každom prípade zápis mena uchádzača do rezervného zoznamu nepriznáva tomuto uchádzačovi právo byť vymenovaný, ale len možnosť byť vymenovaný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2007, Centeno Mediavilla a i./Komisia, T‑58/05, EU:T:2007:218, bod 52).
92 Okrem toho žalobkyňa definitívne nestratila ani skutočnú príležitosť byť úspešným uchádzačom predmetného interného výberového konania a v dôsledku toho byť vymenovaná za úradníka Únie v platovej triede AD 10, keďže zorganizovanie novej ústnej skúšky, uskutočnenej nezávisle od výsledkov pôvodnej ústnej skúšky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2014, Brune/Komisia, T‑269/13 P, EU:T:2014:424, bod 32 a citovanú judikatúru), má za cieľ práve obnovenie takejto príležitosti. V tejto súvislosti žalobkyňa nevyhlásila, že by nemohla mať prospech z takéhoto vykonávacieho opatrenia vo vzťahu k tomuto zrušujúcemu rozsudku, a preto Všeobecný súd nemôže vykonať svoju neobmedzenú právomoc a uložiť Komisii povinnosť nahradiť túto majetkovú ujmu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2015, EMA/Drakeford, T‑231/14 P, EU:T:2015:639, bod 47 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].
93 Pokiaľ ide o údajnú majetkovú ujmu, Všeobecný súd sa teda domnieva, že nebola splnená požiadavka preukázania existencie skutočnej a určitej škody.
94 V druhom rade, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, Všeobecný súd konštatuje, že hoci opätovné otvorenie výberového konania vo vzťahu k žalobkyni a zorganizovanie ústnej skúšky vykonanej nezávisle od ústnej skúšky, ktorá je postihnutá protiprávnosťou, predstavujú primerané opatrenie na vykonanie tohto zrušujúceho rozsudku, v prípade, že nedôjde k zrušeniu všetkých výsledkov výberového konania, Komisia nemôže znovu vytvoriť podmienky, za ktorých malo byť toto výberové konanie zorganizované, aby bola zaručená rovnosť zaobchádzania so všetkými uchádzačmi a objektivita hodnotenia (pozri analogicky rozsudok z 19. mája 2015, Brune/Komisia, F‑59/14, EU:F:2015:50, bod 81).
95 Zrušenie napadnutého rozhodnutia preto nepostačuje na účinnú ochranu záujmov žalobkyne. Toto zrušenie totiž samo osebe nemôže nahradiť určitú nemajetkovú ujmu, ktorú žalobkyňa utrpela z dôvodu, že 28. novembra 2019 nemala možnosť absolvovať pôvodnú ústnu skúšku za riadnych podmienok. Za týchto okolností sa Všeobecný súd pri posudzovaní ujmy utrpenej žalobkyňou ex aequo et bono domnieva, že suma 4 000 eur predstavuje primeranú náhradu nemajetkovej ujmy.
96 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uložiť Komisii povinnosť zaplatiť žalobkyni ako náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy sumu 4 000 eur a v zostávajúcej časti návrh na náhradu škody zamietnuť.
IV. O trovách
97 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazať na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie z 10. februára 2022, ktorým výberová komisia interného výberového konania COM/1/AD 10/18 po preskúmaní odmietla zapísať meno žalobkyne NZ do rezervného zoznamu na účely prijímania administrátorov platovej triedy AD 10 v oblasti „Koordinácia, komunikácia, riadenie ľudských a rozpočtových zdrojov, audit“, sa zrušuje.
2. Európska komisia je povinná zaplatiť NZ sumu 4 000 eur ako náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy.
3. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.
Svenningsen | Mac Eochaidh | Martín y Pérez de Nanclares |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. októbra 2023.
Podpisy