Žaloba podaná 17. júla 2023 – Poľská republika/Európsky parlament a Rada Európskej únie
(vec C-444/23)
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca)
Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
zrušiť v celom rozsahu nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/851 z 19. apríla 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2019/631, pokiaľ ide o sprísnenie emisných noriem CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi Únie1 ,
subsidiárne, ak by Súdny dvor rozhodol, že prednesené žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie tohto nariadenia v celom rozsahu, čiastočne zrušiť nariadenie 2023/851 v rozsahu týkajúcom sa stanovenia emisných cieľových hodnôt pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá uvedené v článku 1 bode 1 písm. b) tohto nariadenia, ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2035,
zaviazať Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
1) porušenie článku 192 ods. 2 písm. c) ZFEÚ
Podľa názoru Poľska žalované inštitúcie porušili článok 192 ods. 2 písm. c) ZFEÚ tým, že napadnuté nariadenie neprijali na základe uvedeného ustanovenia Zmluvy vyžadujúceho jednomyseľnosť v Rade napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie významne ovplyvňuje voľbu členského štátu medzi rôznymi energetickými zdrojmi a celkovú štruktúru zásobovania energiou.
2) porušenie článku 3 ods. 1 a 3 ZEÚ, článku 9 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 21 Charty základných práv EÚ
Poľsko sa domnieva, že sa stanovením emisných cieľových hodnôt pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá v článku 1 bode 1 písm. b) napadnutého nariadenia, ktoré budú mať závažné dôsledky pre automobilový priemysel a naň nadväzujúce hospodárske odvetvie a pre spoločnosť, normotvorca Únie porušil povinnosť presadzovať blaho občanov Únie (článok 3 ods. 1 ZEÚ), povinnosť presadzovať sociálnu spravodlivosť, povinnosť zabezpečovať vyvážený hospodársky rast a presadzovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi (článok 3 ods. 3 ZEÚ), povinnosť prihliadať k požiadavkám spojeným s podporou vysokej úrovne zamestnanosti a bojom proti sociálnemu vylúčeniu (článok 9 ZFEÚ), ako aj zákaz diskriminácie na základe majetku stanovený v Charte základných práv Európskej únie (článok 21 ods. 1).
3) porušenie zásady proporcionality (článok 5 ods. 4 ZEÚ) v spojení s článkom 191 ods. 2 ZFEÚ
Podľa názoru Poľska sú ustanovenia napadnutého nariadenia v rozpore so zásadou proporcionality, keďže po prvé nie sú spôsobilé dosiahnuť ciele článku 191 ods. 2 ZFEÚ a po druhé vyplývajú z nich nevýhody, vrátane nákladov, ktoré sú zjavne neprimerané v porovnaní so sledovanými cieľmi. Poľsko sa domnieva, že náklady na prispôsobenie hospodárstva a spoločnosti v Únii prísnejším normám na znižovanie emisií CO2 v zmysle napadnutého nariadenia značne prevažujú nad súvisiacimi prínosmi. Napadnuté nariadenie kladie na občanov Únie, predovšetkým na tých menej majetných a na európske automobilové odvetvie nadmerné bremeno spojené s prechodom na bezemisnú mobilitu. Napadnuté nariadenie prináša riziko vážnych negatívnych dopadov na európsky automobilový priemysel a riziko sociálneho vylúčenia, vylúčenia nemajetnejších osôb z dopravy a prehĺbenie rozdielov v životnej úrovni medzi občanmi. Napadnuté nariadenie navyše dostatočne nezohľadňuje rozdielne situácie v rôznych regiónoch Únie, čo predstavuje porušenie článku 191 ods. 2 ZFEÚ.
4) porušenie povinnosti vykonania náležitej analýzy vplyvu napadnutého nariadenia a porušenie článku 191 ods. 3 ZFEÚ
Podľa názoru Poľska žalované inštitúcie porušili povinnosť vykonať náležitú analýzu dôsledkov, keďže posúdenie dôsledkov pripojené k návrhu nariadenia vykazuje zásadné nedostatky v oblasti vplyvu záväzkov a cieľov vymedzených v nariadení na jednotlivé členské štáty. Súčasne neboli v dostatočnom rozsahu zohľadnené dostupné vedecko-technické dostupné informácie, možné prospechy a náklady spojené s realizáciou alebo nerealizáciou a tiež hospodársky a sociálny rozvoj Únie ako celku a vyvážený rozvoj jej regiónov, čo predstavuje porušenie článku 191 ods. 3 ZFEÚ.
____________
1 Ú. v. EÚ L 110, 2023, s. 5.