ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)
z 15. apríla 2010
Vec F‑104/08
Angel Angelidis
proti
Európskemu parlamentu
„Verejná služba – Úradníci – Voľné pracovné miesto – Výkon rozsudku, ktorým sa zrušilo rozhodnutie o vymenovaní – Nové oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Legitímna dôvera – Zásada práva úradníkov na služobný postup – Rovnosť zaobchádzania – Zásada riadnej správy vecí verejných – Povinnosť starostlivosti – Zjavne nesprávne posúdenie – Zneužitie právomoci“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou A. Angelidis navrhuje jednak zrušenie oznámenia o voľnom pracovnom mieste č. 12564 týkajúceho sa pracovného miesta riaditeľa riaditeľstva pre rozpočtové veci na Generálnom riaditeľstve pre vnútorné politiky Únie v Parlamente, zrušenie rozhodnutí o vymenovaní pani V. na toto pracovné miesto a o zamietnutí jeho kandidatúry na toto pracovné miesto, ako aj zrušenie rozhodnutí o zamietnutí jeho sťažností smerujúcich proti týmto rozhodnutiam; jednak zaviazanie Parlamentu na zaplatenie náhrady škody za ujmu, ktorá mu údajne bola spôsobená napadnutými aktmi; a napokon, a v každom prípade, zaradenie do platovej triedy riaditeľa ad personam
Rozhodnutie: Parlament je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Parlament znáša svoje vlastné trovy konania, a je povinný nahradiť jednu tretinu trov konania žalobcu. Žalobca znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah
(Článok 233 ES)
3. Úradníci – Žaloba – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Zrušenie rozhodnutia o vymenovaní – Povinnosti administratívy
(Článok 233 ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
4. Úradníci – Prijímanie – Kritériá – Záujem služby – Voľná úvaha administratívy
5. Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Cieľ – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 29)
6. Úradníci – Žaloba – Dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem
1. Dôsledkom návrhov na neplatnosť, ktoré formálne smerujú proti zamietnutiu sťažnosti je, že Súdu pre verejnú službu je predložený akt, proti ktorému bola podaná sťažnosť, zatiaľ čo tieto návrhy ako také nemajú samostatný obsah.
(pozri bod 18)
Odkaz:
Súdny dvor: 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, Zb. s. 23, bod 8
Súd prvého stupňa: 6. apríla 2006, Camós Grau/Komisia, T‑309/03, Zb. s. II‑1173, bod 43
Súd pre verejnú službu: 9. júla 2009, Notarnicola/Dvor audítorov, F‑85/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑263 a II‑A‑1‑1429, bod 14
2. V prípade, že súd Spoločenstva zruší akt inštitúcie, táto inštitúcia je na základe článku 233 ES povinná prijať vhodné opatrenia na vykonanie rozsudku. Na dosiahnutie súladu so zrušujúcim rozsudkom a na jeho úplné vykonanie je inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, povinná rešpektovať nielen výrok rozsudku, ale aj odôvodnenie, ktoré k nemu viedlo a ktoré predstavuje jeho potrebnú oporu v tom zmysle, že je nevyhnutné na určenie presného významu toho, o čom bolo rozhodnuté vo výroku. Je to totiž práve toto odôvodnenie, ktoré jednak presne označuje ustanovenie považované za nezákonné a jednak uvádza presné dôvody nezákonnosti konštatovanej vo výroku, ktoré musí dotknutá inštitúcia zohľadniť pri nahradení zrušeného aktu. Pokiaľ ide o účinky, ktoré má zrušenie aktu vyhlásené súdom Spoločenstva, treba pripomenúť, že zrušenie pôsobí ex tunc, a teda so spätnou účinnosťou odstraňuje zrušený právny akt z právneho poriadku. Na základe článku 233 ES je žalovaná inštitúcia povinná prijať nevyhnutné opatrenia na odstránenie účinkov zistenej nezákonnosti, čo v prípade už vykonaného aktu znamená znovu uviesť žalobcu do právnej situácie, v akej sa nachádzal pred týmto aktom.
(pozri body 35 a 36)
Odkaz:
Súdny dvor: 13. júla 2000, Gómez de Enterría y Sanchez/Parlament, C‑8/99 P, Zb. s. I‑6031, body 19 a 20
Súd prvého stupňa: 27. júna 2000, Plug/Komisia, T‑47/97, Zb. VS s. I‑A‑119 a II‑527, bod 58; 5. decembra 2002, Hoyer/Komisia, T‑119/99, Zb. VS s. I‑A‑239 a II‑1185, bod 35; 17. decembra 2003, McAuley/Rada, T‑324/02, Zb. VS s. I‑A‑337 a II‑1657, bod 56; 29. júna 2005, Pappas/Výbor regiónov, T‑254/04, Zb. VS s. I‑A‑177 a II‑787, body 36 a 37
3. Súdu prvého stupňa neprináleží, aby nahrádzal administratívny orgán pri určení konkrétnych opatrení, ktoré menovací orgán prípadne musí prípadne prijať. Je povinnosťou menovacieho orgánu, aby pri výkone voľnej úvahy, ktorú mu zveruje článok 233 ES, vybral medzi rôznymi opatreniami, o ktorých možno uvažovať, s cieľom zosúladiť záujmy služby a potrebu napraviť ujmu spôsobenú žalobcovi. Uvedený orgán nie je povinný pokračovať v prijímacom konaní začatom na základe článku 29 služobného poriadku. Táto zásada sa uplatňuje aj v prípade, že prijímacie konanie bolo čiastočne zrušené súdom Spoločenstva. Z toho vyplýva, že takýto zrušujúci rozsudok nemôže mať v žiadnom prípade vplyv na diskrečnú právomoc menovacieho orgánu rozšíriť svoje možnosti výberu v záujme služby späťvzatím oznámenia o voľnom pracovnom mieste a súčasným začatím nového konania na obsadenie sporného pracovného miesta.
(pozri body 41 a 42)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 14. februára 1990, Hochbaum/Komisia, T‑38/89, Zb. s. II‑43, bod 15; 8. októbra 1992, Meskens/Parlament, T‑84/91, Zb. s. II‑2335, bod 78; 21. júna 1996, Moat/Komisia, T‑41/95, Zb. VS s. I‑A‑319 a II‑939, body 38 a 39; Pappas/Výbor regiónov, už citovaný, bod 44; 17. októbra 2006, Dehon/Parlament, T‑432/03 a T‑95/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑209 a II‑A‑2‑1077, bod 49
4. Menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní záujmu služby a predovšetkým pri definovaní špecifických požiadaviek na obsadzované pracovné miesto. Preskúmanie súdom Spoločenstva sa musí obmedziť na otázku, či tento orgán zostal v medziach, voči ktorým nemožno mať výhrady, a svoju voľnú úvahu nepoužil zjavne nesprávne.
(pozri bod 58)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. júna 1997, Carbajo Ferrero/Parlament, T‑237/95, Zb. VS s. I‑A‑141 a II‑429, bod 99
5. Úlohou oznámenia o voľnom pracovnom mieste je na jednej strane informovať dotknuté osoby čo najpresnejšie o povahe podmienok vyžadovaných na obsadenie obsadzovaného pracovného miesta a na druhej strane vymedziť právny rámec, v ktorom menovací orgán zamýšľa vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov a ktorý si sám stanovil. Menovací orgán by vybočil z tohto rámca a navyše by nerešpektoval zásadu rovnosti zaobchádzania, ak by prijal kandidatúru podanú po uplynutí lehoty stanovenej na tento účel v oznámení o voľnom pracovnom mieste, ktorej oneskorené podanie nemožno odôvodniť nepredvídateľnou okolnosťou alebo vyššou mocou.
(pozri bod 78)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 4. mája 2005, Sena/AESA, T‑30/04, Zb. VS s. I‑A‑113 a II‑519, bod 52
6. Rozhodnutie je postihnuté zneužitím právomoci iba vtedy, keď sa na základe objektívnych, relevantných a súhlasných nepriamych dôkazov zdá, že bolo prijaté na dosiahnutie iného cieľa, než je cieľ sledovaný dotknutou právnou úpravou.
(pozri bod 89)
Odkaz:
Súdny dvor: 25. februára 1987, Banner/Parlament, 52/86, Zb. s. 979, bod 6; 8. júna 1988, Vlachou/Dvor audítorov, 135/87, Zb. s. 2901, bod 27
Súd pre verejnú službu: 21. októbra 2009, V/Komisia, F‑33/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑403 a II‑A‑1‑2159, bod 250