Vec T‑600/15
Pesticide Action Network Europe (PAN Europe) a i.
proti
Európskej komisii
„Žaloba o neplatnosť – Prípravky na ochranu rastlín – Účinná látka sulfoxaflor – Zaradenie do prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“
Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (prvá komora) z 28. septembra 2016
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Nariadenie Komisie, ktorého predmetom je schválenie prípravku na ochranu rastlín obsahujúceho účinnú látku sulfoxaflor – Žaloba podaná združením včelárov a organizáciami na ochranu životného prostredia – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1107/2009; nariadenia Komisie č. 540/2011 a 2015/1295)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Kritériá – Účasť na rozhodovacom procese – Nedostatočnosť pre konštatovanie priamej dotknutosti
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1107/2009; nariadenia Komisie č. 540/2011 a 2015/1295)
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Možnosť spochybniť podmienky prípustnosti odvolaním sa na zásadu ochrany životného prostredia a na právo na účinnú súdnu ochranu – Neexistencia
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 37 a 47)
4. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá – Možnosť spochybniť podmienky prípustnosti odvolaním sa na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) – Neexistencia
(Článok 216 ods. 2 ZFEÚ a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; Aarhuský dohovor, článok 9 ods. 3)
1. Združenie včelárov a organizácie na ochranu životného prostredia nie sú priamo dotknuté v zmysle článku 263 štvrtý odsek ZFEÚ, a teda nemajú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť vykonávacieho nariadenia 2015/1295, ktorým sa v súlade s nariadením č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh schvaľuje účinná látka sulfoxaflor a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu č. 540/2011.
Vykonávacie nariadenie 2015/1295, ktorého účelom je schválenie – za predpokladu splnenia určitých podmienok – uvedenej účinnej látky ako zložky prípravkov na ochranu rastlín podľa nariadenia č. 1107/2009 a zaradenie tejto látky do prílohy vykonávacieho nariadenia č. 540/2011, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok, totiž má priamy vplyv na právne postavenie členských štátov, ktoré môžu povoliť uvedenie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich sulfoxaflor na trh, pokiaľ bola v tomto zmysle podaná žiadosť, ako aj vplyv na právne postavenie prípadných žiadateľov o povolenie na uvedenie takýchto prípravkov na trh, ale nemá vplyv na právne postavenie tohto združenia a týchto organizácií.
Pokiaľ ide o právne účinky tohto nariadenia na právo na vlastníctvo a na právo podnikať prináležiace členom uvedeného združenia včelárov, po prvé aj za predpokladu, že použitie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich sulfoxaflor mohlo skutočne ohroziť obchodné činnosti členov tohto združenia, tieto hospodárske dôsledky sa netýkajú ich právneho postavenia, ale iba faktického postavenia. Po druhé táto údajná hrozba predpokladá aj autorizáciu prípravku na ochranu rastlín obsahujúceho sulfoxaflor členským štátom. Udelenie takejto autorizácie nie je automatickým dôsledkom schválenia sulfoxafloru, ale je podmienené uplatňovaním značne širokej voľnej úvahy a širokého rozhodovacieho priestoru členskými štátmi.
Rovnako v súvislosti s cieľmi kampane realizovanej organizáciami na ochranu životného prostredia ak má napadnutý akt dôsledky pre ciele, ide len o faktické, a nie právne dôsledky.
(pozri body 24 – 26, 31 – 33, 40 – 42, bod 1 výroku)
2. Hoci v rámci posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o neplatnosť aktu Únie v niektorých prípadoch skutočnosť, že sa tento žalobca zúčastnil správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého aktu, spolu s inými okolnosťami umožňuje kvalifikovať žalobcu ako osobne dotknutého týmto aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, takáto účasť naopak neumožňuje dospieť k záveru, že dotknutý akt sa týka priamo žalobcu.
(pozri bod 44)
3. Články 37 a 47 Charty základných práv nespochybňujú výklad článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, a najmä kritéria priamej dotknutosti, ako vyplýva z ustálenej judikatúry súdov Únie.
Pokiaľ ide o článok 37 Charty, tento článok obsahuje len zásadu, ktorá stanovuje všeobecnú povinnosť Únie týkajúcu sa cieľov, ktoré má sledovať v rámci svojich politík, a nie právo podať žaloby vo veciach životného prostredia na súdy Únie. Pokiaľ ide o článok 47 Charty, cieľom tohto ustanovenia nie je zmena systému súdneho preskúmania upraveného v Zmluvách, a najmä pravidiel o prípustnosti žaloby podanej priamo na súd Únie.
(pozri body 47, 49, 52)
4. Medzinárodné dohody uzatvorené Úniou, ku ktorým patrí Aarhuský dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, nemajú prednosť pred primárnym právom Únie, takže nemožno pripustiť odchýlku od článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ na základe uvedeného dohovoru.
Navyše článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru neobsahuje nijakú nepodmienenú a dostatočne presnú povinnosť takej povahy, aby priamo upravovala právne postavenie jednotlivcov. Subjekty podliehajúce súdnej právomoci sa teda pred súdmi Únie nemôžu priamo dovolávať článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.
Napokon článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ, ako ho vykladajú súdy Únie, nie je nezlučiteľný s článkom 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Samotný Aarhuský dohovor totiž formuláciami „členovia verejnosti“, ak „sú splnené podmienky uvedené v vnútroštátnom práve, ak sú nejaké“, v skutočnosti podmieňuje práva, ktoré jeho článok 9 ods. 3 priznáva členom verejnosti, podmienkou splnenia kritérií prípustnosti vyplývajúcich z článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
(pozri body 56, 58 – 60)