ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
zo 14. júla 2015 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva Lembergerland – Absolútny dôvod zamietnutia – Ochranná známka vína obsahujúca zemepisné označenia – Článok 7 ods. 1 písm. j) nariadenia (ES) č. 207/2009“
Vo veci T‑55/14,
Genossenschaftskellerei Rosswag‑Mühlhausen eG, so sídlom vo Vaihingene an der Enz (Nemecko), v zastúpení: H. Steffan, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Poch, splnomocnená zástupkyňa,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 14. novembra 2013 (vec R 566/2013‑1) týkajúceho sa prihlášky slovného označenia Lembergerland ako ochrannej známky Spoločenstva,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg (spravodajca),
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 21. januára 2014,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 10. apríla 2014,
so zreteľom na to, že účastníci konania nepodali návrh na nariadenie pojednávania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o ukončení písomnej časti konania a po prijatí rozhodnutia na základe správy sudcu spravodajcu a podľa článku 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Genossenschaftskellerei Rosswag‑Mühlhausen eG, podala 22. augusta 2012 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia Lembergerland.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Alkoholické nápoje (s výnimkou piva)“.
4 Rozhodnutím z 30. januára 2013 prieskumový pracovník zamietol prihlášku v súvislosti s výrobkami uvedenými v bode 3 vyššie, pretože prihlasovaná ochranná zámka naplnila absolútny dôvod zamietnutia stanovený v článku 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009.
5 Dňa 25. marca 2013 žalobkyňa podala na ÚHVT podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 odvolanie proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka.
6 Rozhodnutím zo 14. novembra 2013 prvý odvolací senát ÚHVT zamietol toto odvolanie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Uviedol, že prihlasovaná ochranná známka obsahuje zemepisné označenie Lemberg. ktoré je v Európskej únii chránené v súvislosti s vínami pochádzajúcimi z Južnej Afriky v zmysle článku 8 písm. b) bodu ii) dohody medzi Európskym spoločenstvom a Juhoafrickou republikou o obchodovaní s vínom (Ú. v. ES L 28, 2002, s. 4; Mim. vyd. 11/040, s. 203) (ďalej len „dohoda medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou“) v spojení s prílohou II tejto dohody, pričom víno, na ktoré sa vzťahovala prihlasovaná ochranná známka nemalo tento pôvod. Odvolací senát usúdil, že prihlasovaná ochranná známka nepredstavovala v porovnaní so zemepisným označením Lemberg nový fantazijný pojem a že odmietnutie jej zápisu podľa článku 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009 stačí odôvodniť tým, že obsahuje prvky umožňujúce s istotou toto zemepisné označenie identifikovať alebo je z takých prvkov zložená. Okrem toho odvolací senát uviedol, že skutočnosť, že výraz „Lemberg“ odkazuje na „estate“ (vinohrad), a nie na región alebo na územie, nespochybňuje, že ide o zemepisné označenie, ktoré je chránené v zmysle dohody medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou. Odvolací senát poukázal na to, že odkazy žalobkyne na iné zemepisné označenia chránené v zmysle rovnakej dohody neboli na účely posúdenia prihlášky v prejednávanej veci relevantné. Napokon odvolací senát konštatoval, že článok 6b Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Parížsky dohovor“) sa v prejednávanej veci neuplatňuje, keďže z neho vyplýva iba zákaz zápisu ochranných známok obsahujúcich štátne znaky, úradné skúšobné značky a znaky medzivládnych organizácií.
Návrhy účastníkov konania
7 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– nariadil ÚHVT zapísať prihlasovanú ochrannú známku,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
8 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
9 Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009 a tvrdí, že odvolací senát neoprávnene odmietol zápis prihlasovanej ochrannej známky v zmysle tohto ustanovenia. Po prvé v podstate tvrdí, že vzhľadom na to, že označenie Lemberg označuje jediný vinohrad, nemožno ho považovať za zemepisné označenie najmä v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 3/2008 a zrušujú nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999 (Ú. v. EÚ L 148, s. 1). Po druhé uvádza, že prihlasovaná ochranná známka pozostáva z fantazijného pojmu, ktorý sa nezhoduje s označením Lemberg, a teda nemôže uviesť príslušnú skupinu verejnosti do omylu, pokiaľ ide o existenciu „súvislosti medzi používateľom a organizáciou“ v zmysle Parížskeho dohovoru.
10 ÚHVT spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
11 Článok 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že do registra sa nezapíšu ochranné známky vín, ktoré obsahujú zemepisné označenie identifikujúce víno alebo z neho pozostávajú, ak toto víno nemá tento pôvod.
12 Ochrana zemepisných označení je súvislosti s vínami zakotvená jednak v nariadeniach Únie, najmä v tých, ktoré sa týkajú spoločnej organizácie trhu s vínom, a jednak v dvojstranných dohodách o obchode s vínom uzavretých medzi Úniou a tretími štátmi [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2010, Abadía Retuerta/ÚHVT (CUVÉE PALOMAR), T‑237/08, Zb., EU:T:2010:185, body 73 a 104 až 108].
13 Podľa článku 8 písm. b) bodu ii) dohody medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou sú v súvislosti s vínami pochádzajúcimi z Južnej Afriky v Únii chránené zemepisné označenia uvedené v jej prílohe II. Príloha II uvedenej dohody nazvaná „Zoznam zemepisných označení“ v bode B s názvom „Zemepisné označenia vín pochádzajúcich z Južnej Afriky“, v bode B 2 s názvom „Názvy oblastí, obvodov, ‚wards‘ a ‚estates‘“, v bode B 2.3 s názvom „Pobrežná oblasť“, v bode B 2.3.7 s názvom „Oblasť Tulbagh“, v bode bod B 2.3.7 písm. b) s názvom „Estates“ výslovne uvádza označenie Lemberg.
14 Odvolací senát z toho v bodoch 13 a 18 napadnutého rozhodnutia vyvodil záver, že Lemberg je chránené zemepisné označenie v zmysle uvedenej dohody. Odvolací senát uviedol, že ochranná známka prihlasovaná pre „alkoholické nápoje (s výnimkou piva)“, spadajúce do triedy 33, obsahovala toto zemepisné označenie chránené v súvislosti s vínami, pričom však víno, ktoré táto ochranná známka označovala, nepochádzalo z miesta označeného uvedeným zemepisným označením, a preto tento senát potvrdil rozhodnutie prieskumového pracovníka, ktorým bola v zmysle článku 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009 odmietnutá prihláška pre výrobky spadajúce do triedy 33.
15 Žalobkyňa toto posúdenie v prvom rade spochybňuje tvrdením, že výraz „Lemberg“ označuje jediný vinohrad, a preto ho nemožno považovať za zemepisné označenie. V tejto súvislosti poukazuje najmä na definíciu „zemepisného označenia“ v článku 34 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 479/2008.
16 Zároveň je potrebné poukázať v súlade s konštatovaním odvolacieho senátu na to, že Lemberg je zemepisné označenie chránené na území Únie v súvislosti s vínami pochádzajúcimi z Južnej Afriky v zmysle ustanovení dohody medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou uvedených v bode 13 vyššie. V rozpore s tvrdením žalobkyne nemôže skutočnosť, že toto označenie odkazuje na „estate“ (vinohrad), a nie na región, obec alebo obvod, spochybniť, že je v zmysle uvedenej dohody výslovne chránené ako zemepisné označenie.
17 Ako totiž tvrdí ÚHVT, v samotnej dohode nič nepoukazuje na to, že by sa na vinohrady uvedené v jej prílohe II nevzťahovala v zmysle článku 8 písm. b) bodu ii) dohody rovnaká ochrana ako na oblasti, obvody (districts) alebo vinohradnícke oblasti (wards), ktoré sú v nej tiež uvedené.
18 Okrem toho, ako správne uviedol ÚHVT v súvislosti s definíciou „zemepisného označenia“, článok 3 písm. b) dohody medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou odkazuje na článok 22 ods. 1 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, ktorá tvorí prílohu 1 C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej 15. apríla 1994 v Marrákeši a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 80) (ďalej len dohoda „TRIPS“). Podľa tohto ustanovenia sa zemepisnými označeniami rozumejú „označenia, ktoré označujú tovar ako pochádzajúci z územia člena alebo z oblasti, alebo z lokality na tomto území, ak danú kvalitu, povesť a iné charakteristické znaky tovaru možno v podstate pripísať jeho zemepisnému pôvodu“. Nič nenasvedčuje tomu, že by „lokalitu“ v zmysle tohto ustanovenia nemohol tvoriť vinohrad, alebo že by tento pojem bolo potrebné obmedziť na územie podľa jeho veľkosti alebo úradného administratívneho rozdelenia.
19 Etymologické vysvetlenie miesta, zemepisné a historické vlastnosti miest, príklady rôznych miest s menom Lemberg v Nemecku, na ktoré poukázala žalobkyňa, a tiež poznámka o pôvode označenia Lemberg odkazujúca na mesto na Ukrajine, nemôžu spochybniť záver, podľa ktorého je Lemberg zemepisné označenie chránené v zmysle dohody medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou, tak ako to vyplýva z bodov 16 až 18 vyššie.
20 To isté platí v súvislosti s tvrdením, ktoré žalobkyňa vyvodila z definície „zemepisného označenia“ nachádzajúcej sa v článku 34 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 479/2008. Lemberg totiž nie je zemepisné označenie chránené podľa článku 36 nariadenia č. 479/2008, ale podľa dohody medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou, ktorá v súvislosti s definíciou „zemepisného označenia“ odkazuje na článok 22 ods. 1 dohody TRIPS, ako bolo uvedená v bode 18 vyššie. Z toho vyplýva, že nariadenie č. 479/2008 nie je v prejednávanej veci na účely posúdenia, či má byť Lemberg považovaný za zemepisné označenie v zmysle článku 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009, relevantné. Definícia „zemepisné označenie“ uvedená v článku 34 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 479/2008 v každom prípade neodporuje definícii uvedenej v článku 22 ods. 1 dohody TRIPS, ako správne uvádza ÚHVT.
21 V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že prihlasovaná ochranná známka Lembergerland nezodpovedá zemepisnému označeniu Lemberg uvedenému v dohode medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou, ale je novým fantazijným pojmom vytvorených dvoma náhodne zvolenými slovami alebo 13 písmenami, z ktorých len sedem je rovnakých ako v uvedenom zemepisnom označení. Podľa žalobkyne má prihlasovaná ochranná známka vlastný význam, ktorým je „krajina hôr a močiarov“ a nesnaží sa vyvolať „dojem pôvodu z najmenšieho vinohradu Západného Kapska nachádzajúceho sa v Južnej Afrike“.
22 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, rovnako ako to urobil odvolací senát v bode 16 napadnutého rozhodnutia, že podľa judikatúry postačuje na to, aby sa uplatnil dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009, aby prihlasovaná ochranná známka obsahovala zemepisné označenie alebo prvky, ktoré umožňujú s istotou identifikovať dotknuté zemepisné označenie alebo aby z takéhoto zemepisného označenia alebo prvkov pozostávala (pozri v tomto zmysle rozsudok CUVÉE PALOMAR, už citovaný v bode 12 vyššie, EU:T:2010:185, body 125 a 131).
23 V prejednávanej veci je prihlasované označenie Lembergerland zložené slovo obsahujúce najmä chránené zemepisné označenie Lemberg, ktoré je v rámci tohto označenia jasne identifikovateľné, čo napokon nespochybňuje ani žalobkyňa.
24 Žalobkyňa však tvrdí, že prihlasovaná ochranná známka v jej celistvosti nemôže spôsobiť zámenu s dotknutým zemepisným označením, pretože má iný význam (pozri bod 21 vyššie).
25 Ako však správne uviedol odvolací senát v bode 17 napadnutého rozhodnutia, pričom odkázal na štvrté odôvodnenie nariadenia Rady (ES) č. 3288/94 z 22. decembra 1994, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva na vykonanie dohôd uzatvorených v rámci uruguajského kola (Ú. v. ES L 349, s. 83; Mim. vyd. 17/001, s. 185), a ktorým bol do nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) zavedený článok 7 ods. 1 písm. j) [teraz článok 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009], zápis ochrannej známky sa musí zamietnuť, ak ochranná známka obsahuje alebo pozostáva zo zemepisného označenia, a to bez ohľadu na otázku, či prihlasované označenie môžu uviesť spotrebiteľa do omylu v súvislosti s pôvodom vín, ktoré toto označenie označuje.
26 Štvrté odôvodnenie nariadenia č. 3288/94 totiž spresňuje, že článok 23 ods. 2 dohody TRIPS umožňuje zamietnuť alebo vyhlásiť za neplatné ochranné známky, ktoré obsahujú nepravdivé zemepisné označenia pre vína alebo z nich pozostávajú bez toho, aby to bolo podmienené tým, že môžu zavádzať verejnosť. Preto sa dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009 uplatňuje bez toho, aby bolo potrebné brať ohľad na otázku, či prihlasovaná ochranná známka môže alebo nemôže zavádzať verejnosť, alebo či verejnosť stavia pred pravdepodobnosť zámeny, pokiaľ ide o pôvod výrobku (rozsudok CUVÉE PALOMAR, už citovaný v bode 12 vyššie, EU:T:2010:185, body 119 a 120).
27 V tomto kontexte sa tiež musí ako irelevantné zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého zápis ochrannej známky nemožno zamietnuť, ak „nie je pravdepodobne takého druhu, že by mohol klamať verejnosť o súvislosti medzi používateľom a organizáciou“ v zmysle článku 6b ods. 1 písm. c) Parížskeho dohovoru. Ako totiž uviedol v bode 23 napadnutého rozhodnutia odvolací senát, toto ustanovenie sa v prejednávanej veci neuplatňuje, pretože článok 6b Parížskeho dohovoru sa netýka ochrany zemepisných označení, ale len zákazu používať ako ochranné známky erby, vlajky a iné znaky štátnej zvrchovanosti krajín Únie, úradné skúšobné, puncovné a záručné značky u nich zavedené, ako aj názvy medzinárodných medzivládnych organizácií.
28 V každom prípade na rozdiel od tvrdenia žalobkyne dodatočné písmená, z ktorých pozostáva prihlasované označenie, nemôžu tomuto označeniu dodať fantazijnú povahu v porovnaní so zemepisným označením Lemberg, pretože výraz „lemberger“ je v nemčine prídavné meno vytvorené zo slova „Lemberg“ a výraz „Land“ v tomto jazyku znamená „región, územie“, čo umožňuje chápať prihlasované označenie tak, že odkazuje na „región Lemberg“ alebo na „územie Lemberg“, ako správne uvádza ÚHVT. Prihlasovaná ochranná známka teda nemá vlastný a autonómny význam, ktorý by sa významne líšil od zemepisného označenia Lemberg.
29 Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne odvolací senát oprávnene usúdil, že prihlasovaná ochranná známka Lembergerland je vytvorená zo zemepisného označenia Lemberg chráneného v zmysle dohody medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou v súvislosti s vínami s uvedeným pôvodom alebo toto označenie obsahuje. Výrobky, ktorých sa týka prihlasovaná ochranná známka, zahŕňajú aj víno, pričom žalobkyňa netvrdí, že pochádza z Lembergu. Odvolací senát teda oprávnene dospel k záveru, že prihlasovaná ochranná známka napĺňa absolútny dôvod zamietnutia stanovený v článku 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009.
30 Tento záver nemôže byť spochybnený ostatnými tvrdeniami žalobkyne.
31 Po prvé žalobkyňa poukazuje na to, že odvolací senát nezohľadnil zápis ochrannej známky Lembergerland v Nemecku.
32 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry predstavuje systém ochranných známok Spoločenstva samostatný systém tvorený súborom právnych noriem, ktorý sleduje preňho špecifické ciele, pričom jeho uplatnenie je nezávislé od ktoréhokoľvek vnútroštátneho systému. ÚHVT a prípadne súd Únie teda nie sú viazaní rozhodnutím prijatým v členskom štáte Únie, ktoré pripúšťa, že toto označenie je možné zapísať ako vnútroštátnu ochrannú známku. Existujúce zápisy v členským štátoch Únie predstavujú len skutočnosť, ktorú je možné vziať do úvahy v súvislosti so zápisom ochrannej známky Spoločenstva, pričom prihlasovanú ochrannú známku treba posúdiť výlučne na základe príslušnej právnej úpravy Únie. Z toho vyplýva, že ÚHVT nie je povinný zapísať prihlasovanú ochrannú známku na základe existencie rozhodnutia o zápise prijatého vnútroštátnym orgánom príslušným v oblasti ochranných známok [pozri v tomto zmysle rozsudky CUVÉE PALOMAR, už citovaný v bode 12 vyššie, EU:T:2010:185, bod 137 a 138 a citovanú judikatúru, a zo 16. mája 2013, Restoin/ÚHVT (EQUIPMENT), T‑356/11, EU:T:2013:253, bod 74 a citovanú judikatúru].
33 Ako uviedol ÚHVT, okolnosť, že prihlasovaná ochranná známka bola zapísaná v Nemecku, nemôže spochybniť zákonnosť rozhodnutia odvolacieho senátu.
34 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že ÚHVT nerešpektoval zásadu rovnosti. Poukazuje na to, že v dohode medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou sú uvedené viaceré zemepisné označenia, ktoré sú zložené z prvkov „fisch“ alebo „sonne“, alebo tieto prvky obsahujú, hoci existuje viacero ochranných známok zapísaných pre výrobky spadajúce do triedy 33, ktoré obsahujú jeden z týchto prvkov.
35 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že rozhodnutia, ktoré majú odvolacie senáty prijímať v zmysle nariadenia č. 207/2009 v súvislosti so zápisom označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, spadajú do výkonu presne vymedzenej právomoci, a nie do výkonu diskrečnej právomoci. Preto sa zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov, ako správne uvádza ÚHVT, musí posudzovať výlučne na základe tohto nariadenia, tak ako je vykladané súdom Únie, a nie na základe skoršej rozhodovacej praxe, ktorá im predchádzala [pozri rozsudky z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, C‑412/05 P, Zb., EU:C:2007:252, bod 65 a citovanú judikatúru, a z 2. mája 2012, Universal Display/ÚHVT (UniversalPHOLED), T‑435/11, EU:T:2012:210, bod 37 a citovanú judikatúru].
36 Okrem toho musí byť zásada rovného zaobchádzania uvedená do súladu so zásadou zákonnosti (rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, Zb., EU:C:2011:139, bod 75). Navyše z dôvodov právnej istoty a riadnej správy vecí verejných musí byť skúmanie akejkoľvek prihlášky prísne a úplné, pričom sa musí uskutočniť v každom konkrétnom prípade (rozsudok Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, už citovaný, EU:C:2011:139, bod 77).
37 V prejednávanej veci je potrebné poukázať v prvom rade na to, že odvolací senát sa nedopustil chyby, keď dospel k záveru, že podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 písm. j) nariadenia č. 207/2009 boli splnené, tak ako to vyplýva z bodu 29 vyššie. V druhom rade ochranné známky, na ktoré odkazuje žalobkyňa, pričom však neuvádza ich konkrétne príklady, podľa nej obsahujú zemepisné označenia, ktoré sú zložené z prvkov „fisch“ alebo „sonne“, alebo tieto prvky obsahujú, ale neobsahujú prvok „lemberg“, ani z neho nie sú zložené. Konanie pred odvolacím senátom sa však netýkalo zemepisných označení, ktoré sú zložené z prvkov „fisch“ alebo „sonne“, alebo tieto prvky obsahujú, teda označení, ktoré sú tiež chránené na základe dohody medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou, ako to tento senát správne pripomenul v bode 20 napadnutého rozhodnutia. Uvedené skutkové okolnosti teda v každom prípade nie sú porovnateľné so skutkovými okolnosťami v prejednávanej veci.
38 Z toho vyplýva, že žalobkyňa sa nemôže s cieľom spochybniť záver, ku ktorému dospel odvolací senát v napadnutom rozhodnutí, účinne odvolať na skoršie rozhodnutia ÚHVT týkajúce sa zápisu označení obsahujúcich prvky „fisch“ alebo „sonne“ ako ochranných známok Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudky Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, už citovaný v bode 36 vyššie, EU:C:2011:139, body 78 a 79, a UniversalPHOLED, už citovaný v bode 35 vyššie, EU:T:2012:210, bod 39).
39 Po tretie žalobkyňa poukazuje na to, že ochrana juhoafrického zemepisného označenia Lemberg nebránila tomu, aby bol rakúsky vinohrad St. Magdalena am Lemberg tiež chránený ako zemepisné označenie rovnakou dohodou medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou. Žalobkyňa z toho vyvodila, že prihlasovanú ochrannú známku by malo byť možné zapísať podľa rovnakých zásad, ako sú tie, ktoré umožnili záver, že dve vyššie uvedené označenia nekolidujú.
40 V tejto súvislosti odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia oprávnene uviedol, že aj keby sa pripustilo, že uvedené zemepisné označenia znejú rovnako, v zmysle článku 7 ods. 4 písm. a) dohody medzi Spoločenstvom a Juhoafrickou republikou je potrebné sa domnievať, že tieto dve označenia sú chránené z dôvodu ich tradičného a neustáleho používania preto, lebo nemôžu uviesť spotrebiteľa do omylu. Toto posúdenie je potrebné potvrdiť. Odvolací senát tiež správne uviedol, že tento údajný právny problém v každom prípade nie je predmetom tohto konania.
41 Z uvedeného vyplýva, že jediný žalobný dôvod, a teda aj celú žalobu je potrebné zamietnuť, pričom nie je potrebné rozhodnúť o prekážke konania, ktorou ÚHVT namietal proti druhej časti žalobného dôvodu.
O trovách
42 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Genossenschaftskellerei Rosswag‑Mühlhausen eG je povinná nahradiť trovy konania.
Kanninen | Pelikánová | Buttigieg |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. júla 2015.
Podpisy