Vec T‑54/14
Goldfish BV a i.
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Belgický, nemecký, francúzsky a holandský trh s krevetami zo Severného mora – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Stanovenie cien a rozdelenie objemu predaja – Prípustnosť dôkazov – Použitie tajnej nahrávky telefonických hovorov ako dôkaz – Posúdenie platobnej schopnosti – Neobmedzená právomoc“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 8. septembra 2016
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Uznateľné dôkazy – Prvky získané legálne Komisiou, ktoré boli predtým získané protiprávne treťou osobou – Prípustnosť – Podmienky – Dodržanie zásad spravodlivého procesu a práva na obhajobu
(Články 101 a 263 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 47; nariadenie Rady č. 1/2003, články 2 a 20)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Požadovaná miera presnosti dôkazov použitých Komisiou – Súbor indícií – Dôkazná povinnosť podnikov, ktoré popierajú existenciu porušenia
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Zásada voľného hodnotenia dôkazov – Hranice – Dodržanie základných práv a všeobecných právnych zásad – Obmedzené použitie vnútroštátnych pravidiel a pojmov
(Článok 101 ZFEÚ)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Použitie vyhlásení iných podnikov, ktoré sa zúčastnili na porušení, ako dôkazných prostriedkov – Prípustnosť – Dôkazná hodnota dobrovoľných výpovedí hlavných účastníkov kartelu s cieľom uplatniť oznámenie o spolupráci
(Článok 101 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)
5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Povinnosť zohľadniť deficitnú finančnú situáciu dotknutého podniku – Neexistencia – Skutočná platobná schopnosť podniku v osobitnom sociálnom a hospodárskom kontexte – Zohľadnenie – Podmienky – Preskúmanie súdom v rámci neobmedzenej súdnej právomoci
(Články 101 a 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3, článok 31; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 35)
1. Pri neexistencii právnej úpravy na úrovni Únie týkajúcej sa pojmu dôkaz sú v zásade prípustné všetky dôkazné prostriedky, ktoré procesné právo členských štátov pripúšťa v obdobných konaniach.
Niektoré dôkazy však môžu byť odstránené zo spisu, najmä pokiaľ pretrvávajú pochybnosti tak o samotnej povahe napadnutého dokumentu, ako aj o otázke, či ten, kto ich uplatňuje, ich získal zákonným spôsobom.
Okrem toho preskúmanie zákonnosti dôkazov nemôže ustúpiť povinnosti inštitúcií dodržiavať základné práva dotknutých osôb. Podľa práva Únie nemožno teda pripustiť dôkazy získané tak, že nebol vôbec dodržaný postup stanovený pre ich získanie, ktorého cieľom je chrániť základné práva dotknutých osôb. Použitie tohto postupu treba preto považovať za podstatnú formálnu náležitosť v zmysle článku 263 ods. 2 ZFEÚ.
V tomto kontexte nahrávky telefonických rozhovorov, ktoré po prvé Komisia získala pri vyšetrovaní v kanceláriách jedného z podnikov zúčastnených na karteli, ktorý bol v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže Európskej únie, a teda neboli vytvorené ani Komisiou, ani iným orgánom verejnej moci, ale súkromnou osobou, ktorá sa zúčastnila na uvedených hovoroch, a po druhé boli nadobudnuté Komisiou zákonným spôsobom, predstavujú dôkazy, ktoré Komisia riadne získala a ktoré sú v zásade prípustné v rámci vyšetrovaní porušenia práva hospodárskej súťaže.
Pokiaľ ide o otázku, či Komisia môže použiť dôkazy, ktoré riadne získala, aj keď boli pôvodne získané treťou osobou, prípadne protiprávne, napríklad pri porušení práva na rešpektovanie súkromného života osoby, ktorej sa sporné nahrávky týkajú, použitie protiprávnej nahrávky ako dôkazu nie je samo osebe v rozpore so zásadami spravodlivosti podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, a preto aj podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, vrátane prípadu, keď bol tento dôkaz získaný porušením požiadaviek článku 8 tohto dohovoru, ktorý je ekvivalentom článku 7 Charty základných práv, ak dotknutá žalobkyňa nebola zbavená svojho práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu a ak tento dôkaz nepredstavuje jediný dôkaz použitý na odôvodnenie odsúdenia.
(pozri body 43 – 45, 47, 57 – 60, 62, 73, 76)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 71, 91 – 95, 112 – 114, 127)
3. Právo Únie upravuje posúdenie dôkazov Komisiou v sporoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže. V tomto ohľade aj keď má zásada voľného hodnotenia dôkazov prioritu, je potrebné zohľadniť základné práva, ako aj všeobecné zásady práva Únie.
V tomto rámci je pravda, že sa súd Únie môže inšpirovať aj právom členských štátov. Toto však neznamená, že musí použiť právo členského štátu, ktorého právna úprava hodnotenia dôkazov je prísnejšia, o to skôr, že sa predpokladá, že tak vnútroštátne právne poriadky, ako aj právo Únie budú integrovať záruky garantované Európskym dohovorom o ľudských právach.
Pokiaľ totiž nie je možné vyvodiť žiadnu prevládajúcu tendenciu z právnych poriadkov členských štátov Únie, ak ide o právnu otázku, je jednotný výklad a uplatňovanie zásady voľného hodnotenia dôkazov v Únii nevyhnutnosťou, aby sa šetrenie uskutočnené Komisiou v rámci konania v oblasti kartelov mohlo uskutočniť v podmienkach rovnosti zaobchádzania s dotknutými podnikmi. Keby to tak nebolo, použitie pravidiel alebo právnych pojmov vnútroštátneho práva vyplývajúcich z právnej úpravy členského štátu by spôsobilo narušenie jednoty práva Únie.
(pozri body 77 – 79)
4. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 96 – 100, 123, 125)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 134 – 148)