ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (samosudca)

z 24. marca 2015

Vec F‑61/14

Carola Maggiulli

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2013 – Rozhodnutie o nepovýšení – Porovnávacie hodnotenie zásluh“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou C. Maggiulli podala prejednávaný návrh na zrušenie rozhodnutia Európskej komisie nepovýšiť ju do platovej triedy AD 13 v rámci povyšovania v roku 2013

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. C. Maggiulli znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

Abstrakt

1.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Rozsah – Zohľadnenie hodnotiacich správ – Iné skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 1)

2.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie – Pojem

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 1)

1.      Podľa článku 45 ods. 1 služobného poriadku na účely povýšenia do vyššej platovej triedy vo funkčnej skupine, do ktorej patria úradníci, menovací orgán pri porovnávacom hodnotení zásluh vezme do úvahy najmä správy o úradníkoch, používanie iných jazykov pri plnení ich povinností než jazyka, o dôkladnej znalosti ktorého predložili dôkaz, a v prípade potreby aj úroveň povinností vykonávaných úradníkmi prichádzajúcimi do úvahy na povýšenie. Ide o tri hlavné skutkové kritériá, ktoré musia byť povinne zohľadnené pri porovnávacom hodnotení zásluh. Menovací orgán môže v prípade, ak sú zásluhy úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie na základe troch kritérií výslovne uvedených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku rovnaké, subsidiárne prihliadať na ďalšie skutočnosti, ako je napríklad vek uchádzačov a odpracované roky v platovej triede alebo v službe.

(pozri bod 28)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok Casini/Komisia, T‑132/03, EU:T:2005:324, bod 57

Súd pre verejnú službu: rozsudky Bouillez a i./Rada, F‑53/08, EU:F:2010:37, bod 50, a AC/Rada, F‑9/10, EU:F:2011:160, bod 25

2.      Menovací orgán disponuje na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov, ktorí sa uchádzajú o povýšenie, širokou mierou voľnej úvahy a preskúmanie súdu Únie sa v tomto kontexte musí obmedziť na zistenie toho, či s ohľadom na postupy a prostriedky, ktoré mohli viesť administratívu k jej posúdeniu, administratíva zostala v medziach, ku ktorým nemožno mať výhrady a nepoužila svoju voľnú úvahu zjavne nesprávnym spôsobom. Súd pre verejnú službu teda nemôže posúdenie menovacieho orgánu nahradiť svojím posúdením kvalifikácie a zásluh úradníkov. Súdu Únie tak neprináleží, aby preskúmaval dôvodnosť posúdenia odbornej spôsobilosti úradníka vykonaného administratívou, ktoré obsahuje komplexné hodnotiace úsudky, ktoré svojou povahou nemôžu byť objektívne overené. Súdu pre verejnú službu neprináleží ani to, aby podrobne preskúmaval všetky spisy uchádzačov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie, aby sa uistil, že súhlasí so záverom, ku ktorému dospel menovací orgán, pretože ak by takéto preskúmanie vykonal, prekročil by rámec svojho preskúmania zákonnosti, a nahradil by tak svojim vlastným posúdením zásluh uchádzačov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie posúdenie menovacieho orgánu.

Voľná úvaha takto priznaná administratíve je však obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh starostlivo a nestranne, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Hoci menovací orgán má podľa služobného poriadku právomoc vykonať toto hodnotenie podľa postupu alebo metódy, ktoré považuje za najvhodnejšie, toto hodnotenie sa v praxi musí vykonať na rovnom základe a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.

V súvislosti s preskúmaním výberov urobených administratívou v oblasti povyšovania, ktoré vykonáva súd Únie, je pochybenie zjavné, ak je ľahko spozorovateľné a môže byť so samozrejmosťou odhalené z hľadiska kritérií, ktorými normotvorca zamýšľal podriadiť rozhodnutia v oblasti povyšovania podľa článku 45 ods. 1 služobného poriadku. V dôsledku toho s cieľom preukázať, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie rozhodnutia, musia byť dôkazné prostriedky, ktoré je povinný predložiť žalobca, dostatočné na to, aby sa posúdenia zohľadnené administratívou javili nepravdepodobné. Inými slovami, žalobný dôvod založený na zjavnom pochybení treba zamietnuť, ak napriek dôkazom uvádzaným žalobcom možno spochybňované posúdenie pripustiť ako pravdivé alebo prijateľné.

(pozri body 29 – 31)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: rozsudok Casini/Komisia, EU:T:2005:324, body 52 a 53

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudky Canga Fano/Rada, T‑281/11 P, EU:T:2013:252, body 35, 41 a 42 a tam citovaná judikatúra, a Stols/Rada, T‑95/12 P, EU:T:2014:3, bod 31

Súd pre verejnú službu: rozsudky AC/Rada, EU:F:2011:160, body 22 a 24; Buxton/Parlament, F‑50/11, EU:F:2012:51, bod 38, a uznesenie Debaty/Rada, F‑47/13, EU:F:2013:215, bod 33