Language of document : ECLI:EU:T:2022:358

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta rozšírená komora)

z 15. júna 2022 (*)

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Trh s LTE čipovými súpravami – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP – Platby za exkluzivitu – Právo na obhajobu – Článok 19 a článok 27 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 – Účinky vylúčenia konkurentov z trhu“

Vo veci T‑235/18,

Qualcomm Inc., so sídlom v San Diegu, Kalifornia (Spojené štáty), v zastúpení: M. Pinto de Lemos Fermiano Rato, M. Davilla a M. English, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan, A. Dawes a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka komory A. Marcoulli (spravodajkyňa), sudcovia S. Frimodt Nielsen, J. Schwarcz, C. Iliopoulos a R. Norkus,

tajomníčka: C. Kristensen, vedúca oddelenia,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 4., z 5. a zo 6. mája 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobkyňa, Qualcomm Inc., žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie C(2018) 240 final z 24. januára 2018 týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP [Vec AT.40220 – Qualcomm (platby za exkluzivitu)], ktorým Komisia konštatovala, že Qualcommm zneužívala svoje dominantné postavenie v období od 25. februára 2011 do 16. septembra 2016 (ďalej len „dotknuté obdobie“), a uložila jej pokutu vo výške 997 439 000 eur (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

A.      O žalobkyni

2        Žalobkyňa je americká spoločnosť založená v roku 1985, ktorá pôsobí v oblasti mobilných a bezdrôtových technológií. Vyvíja a dodáva čipy a softvér, ktoré sa používajú v hlasovej a dátovej komunikácii. Žalobkyňa predáva svoje čipy a udeľuje licencie na svoj systémový softvér podnikom, ktoré ich používajú ako súčasť výbavy mobilných telefónov, tabletov, notebookov, dátových modulov a inej spotrebnej elektroniky. Žalobkyňa dodáva okrem iného čipové súpravy pre základné frekvenčné pásmo (ďalej len „čipové súpravy“).

3        Čipové súpravy umožňujú smartfónom a tabletom pripojiť sa k mobilným sieťam a používajú sa pri hlasových službách aj pri prenose údajov. Čipová súprava je kombináciou troch komponentov, konkrétne procesora základného pásma, rádiofrekvenčného integrovaného obvodu a integrovaného obvodu pre riadenie napájania, ktoré sa obvykle nachádzajú v samostatných čipoch alebo zriedkavejšie v tom istom čipe. Niektoré zariadenia vyžadujú okrem procesora základného pásma aj aplikačný procesor, ktorý môže byť integrovaný do rovnakého čipu s procesorom základného pásma alebo sa môže nachádzať v samostatnom čipe. Čipová súprava môže byť teda buď „integrovaná“, alebo „samostatná“ (nazývaná aj „tenká“), podľa toho, či je v nej integrovaný aplikačný procesor alebo nie. Čipová súprava môže byť kompatibilná s jedným alebo viacerými mobilnými komunikačnými štandardmi, ako sú štandardy GSM (Global System for Mobile Communications), UMTS (Universal Mobile Telecommunications System) alebo LTE (Long‑Term Evolution). Čipové súpravy sa predávajú výrobcom pôvodného zariadenia (ďalej len „OEM“), ako sú Apple Inc. (Apple), HTC Corporation (HTC), Huawei Technologies Co. Ltd (Huawei), LG Corp. (LG), Samsung Group (Samsung) a ZTE Corporation (ZTE), ktorí ich zabudovávajú do svojich zariadení.

4        Prejednávaná vec sa konkrétne týka čipových súprav v súlade so štandardom LTE aj so štandardmi UMTS a GSM (ďalej len „LTE čipové súpravy“), ktoré žalobkyňa dodávala spoločnosti Apple v období rokov 2011 až 2016.

B.      O správnom konaní

1.      O konaní so žalobkyňou

5        Európska komisia začala v auguste 2014 vyšetrovanie vo veci zmlúv týkajúcich sa nákupu a používania čipových súprav žalobkyne.

6        V období od 13. októbra 2014 do 14. januára 2015 Komisia zaslala žalobkyni žiadosti o informácie podľa článku 18 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

7        Dňa 16. júla 2015 Komisia začala konanie proti žalobkyni s cieľom prijať rozhodnutie podľa kapitoly III nariadenia č. 1/2003.

8        Dňa 8. decembra 2015 Komisia zaslala žalobkyni oznámenie o výhradách, na ktoré žalobkyňa odpovedala 27. júna 2016. Dňa 27. júla 2016 žalobkyňa doplnila túto svoju odpoveď.

9        V období od 22. novembra 2016 do 5. mája 2017 Komisia zaslala žalobkyni ďalšie žiadosti o informácie.

10      Dňa 10. februára 2017 Komisia zaslala žalobkyni opis skutkových okolností, na ktorý žalobkyňa odpovedala 13. marca 2017.

11      Dňa 29. mája 2017 žalobkyňa predložila následné pripomienky k dôkazom založeným do spisu po oznámení o výhradách.

12      V priebehu správneho konania sa žalobkyňa viackrát stretla s útvarmi Komisie, pričom na niektorých stretnutiach bol prítomný aj tím hlavného ekonóma.

13      Dňa 24. januára 2018 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie.

2.      O ostatných podnikoch a dotknutých osobách

14      Komisia predtým, ako začala vyšetrovanie uvedené v bode 5 vyššie, mala stretnutie s treťou osobou – informátorom, ktorý požiadal o zachovanie anonymity (ďalej len „tretí informátor“), ktoré bolo zorganizované na jeho žiadosť.

15      V období od 12. augusta 2014 do 23. júla 2015 Komisia zaslala žiadosti o informácie niekoľkým zákazníkom a konkurentom žalobkyne.

16      Komisia mala predtým, ako zaslala žalobkyni oznámenie o výhradách, stretnutia a konferenčné hovory s tretími osobami.

17      Komisia uznala spoločnosti Apple a Nvidia ako dotknuté tretie osoby v zmysle článku 13 ods. 1 svojho nariadenia (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). Apple je zákazníkom žalobkyne, ktorý odoberá čipové súpravy vrátane LTE čipových súprav. Nvidia je konkurentom žalobkyne, ktorý dodáva určité typy čipových súprav.

18      Dňa 15. marca 2016 Komisia poskytla spoločnosti Apple nedôvernú verziu oznámenia o výhradách. Dňa 2. mája 2016 Apple predložila stanovisko k oznámeniu o výhradách.

19      Dňa 31. marca 2016 Komisia poskytla spoločnosti Nvidia nedôvernú verziu oznámenia o výhradách. Dňa 31. mája 2016 Nvidia predložila stanovisko k oznámeniu o výhradách.

20      Dňa 19. októbra 2016 Komisia poskytla spoločnosti Apple nedôvernú verziu odpovede žalobkyne na oznámenie o výhradách. Dňa 21. novembra 2016 Apple predložila stanovisko k odpovedi na oznámenie o výhradách.

21      V období od 22. novembra 2016 do 5. mája 2017 Komisia zaslala spoločnosti Apple a konkurentom žalobkyne žiadosti o informácie.

3.      O prístupe k spisu

22      Dňa 21. decembra 2015, po oznámení o výhradách, Komisia poskytla žalobkyni prístup k spisu (na CD‑ROM nosiči). V nadväznosti na žiadosti žalobkyne Komisia zaslala žalobkyni nedôverné verzie určitých ďalších dokumentov, ktoré jej dovtedy nezaslala, ako aj menej upravené nedôverné verzie určitých dokumentov, ktoré jej už zaslala.

23      V dňoch 23. a 24. mája 2016 úradník poverený vypočutím zorganizoval pre externých poradcov žalobkyne prístup do prvej dátovej miestnosti v súvislosti s určitými dokumentmi. Dňa 1. júna 2016 úradník poverený vypočutím zorganizoval pre externých poradcov žalobkyne prístup do druhej dátovej miestnosti v súvislosti s určitými ďalšími dokumentmi. V dňoch 28. a 30. júna 2016 bol externým poradcom žalobkyne poskytnutý prístup do tretej dátovej miestnosti s cieľom umožniť im predložiť dôverné vecné pripomienky k dokumentom sprístupneným v prvej a druhej dátovej miestnosti.

24      Dňa 13. februára 2017, po opise skutkových okolností, Komisia udelila žalobkyni ďalší prístup k spisu (na CD‑ROM nosiči) v súvislosti s dokumentmi, ktoré získala po oznámení o výhradách. Dňa 17. februára 2017 úradník poverený vypočutím zorganizoval pre externých poradcov žalobkyne prístup do štvrtej dátovej miestnosti v súvislosti s niektorými z týchto dokumentov.

25      Dňa 25. januára 2018, po prijatí napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa požiadala Komisiu o poskytnutie zoznamu stretnutí a pohovorov s tretími osobami, ktoré sa uskutočnili v súvislosti s predmetom vyšetrovania. Dňa 2. marca 2018 Komisia odpovedala, že sa uskutočnilo niekoľko stretnutí a konferenčných hovorov s tretími osobami, a poskytla jej poznámky z nich.

C.      O napadnutom rozhodnutí

26      Napadnuté rozhodnutie má 14 oddielov: úvod (oddiel 1), dotknuté podniky (oddiel 2), konanie (oddiel 3), procesné výhrady žalobkyne (oddiel 4), normy (oddiel 5), dotknutá technológia a produkty (oddiel 6), činnosť žalobkyne týkajúca sa čipových súprav (oddiel 7), zmluvy žalobkyne so spoločnosťou Apple (oddiel 8), vymedzenie trhu (oddiel 9), dominantné postavenie (oddiel 10), zneužívanie dominantného postavenia (oddiel 11), právomoc (oddiel 12), vplyv na obchod medzi členskými štátmi (oddiel 13) a opravné prostriedky a pokuty (oddiel 14).

1.      O zmluvách medzi žalobkyňou a spoločnosťou Apple

27      V oddiele 8 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že žalobkyňa 25. februára 2011 uzavrela zmluvu so spoločnosťou Apple (ďalej len „prechodná zmluva“) týkajúcu sa dodávok čipových súprav a že táto zmluva bola 28. februára 2013 zmenená následnou zmluvou (ďalej len „prvá zmena prechodnej zmluvy“), ktorá nadobudla retroaktívny účinok k 1. januáru 2013 (ďalej spoločne len „dotknuté zmluvy“).

28      Komisia spresnila, že dotknuté zmluvy upravovali stimulačné platby poskytované žalobkyňou spoločnosti Apple pod podmienkou, že spoločnosť Apple pokryje odberom od žalobkyne celú svoju potrebu LTE čipových súprav (ďalej len „dotknuté platby“). V tejto poslednej uvedenej súvislosti Komisia spresnila, že na účely napadnutého rozhodnutia LTE čipové súpravy zahŕňajú čipové súpravy, ktoré sú v súlade so štandardom LTE spolu so štandardmi GSM a UMTS.

29      Komisia uviedla, že v rokoch 2011 až 2015 Apple odoberala LTE čipové súpravy výlučne od žalobkyne a že žalobkyňa zaplatila spoločnosti Apple sumu 2 až 3 miliardy amerických dolárov (USD).

30      Komisia doplnila, že aj keď platnosť dotknutých zmlúv mala uplynúť 31. decembra 2016, na účely napadnutého rozhodnutia sa platnosť zmlúv skončila po tom, ako spoločnosť Apple 16. septembra 2016 uviedla na trh zariadenia iPhone 7 so zabudovanými LTE čipovými súpravami spoločnosti Intel.

2.      O vymedzení trhu

31      V oddiele 9 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že relevantným produktovým trhom je obchodný trh s LTE čipovými súpravami a že tento trh je svojím rozsahom celosvetový (ďalej len „relevantný trh“). Komisia osobitne uviedla, že relevantný trh zahŕňa samostatné LTE čipové súpravy a integrované LTE čipové súpravy, avšak s vylúčením výroby týchto čipových súprav pre vlastnú spotrebu. Komisia sa v tejto súvislosti predovšetkým domnievala, že LTE čipové súpravy nie sú zameniteľné s čipovými súpravami kompatibilnými so štandardom GSM, ani s čipovými súpravami kompatibilnými so štandardom UMTS (ďalej len „UMTS čipové súpravy“).

3.      O dominantnom postavení

32      V oddiele 10 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že žalobkyňa mala v období od 1. januára 2011 do 31. decembra 2016 dominantné postavenie na relevantnom trhu. Komisia v tejto súvislosti uviedla, že žalobkyňa mala od roku 2010 vysoké trhové podiely na relevantnom trhu, že tento trh sa vyznačuje existenciou mnohých prekážok pre vstup a expanziu a že komerčná sila zákazníkov žalobkyne, ktorí nakupujú čipové súpravy, nedokáže ovplyvniť dominantné postavenie žalobkyne.

4.      O zneužívaní dominantného postavenia

33      V oddiele 11 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že žalobkyňa zneužila svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu tým, že poskytla dotknuté platby. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že dotknuté platby boli platbami za exkluzivitu, že tieto platby mali potenciálne účinky narúšajúce hospodársku súťaž, že analýza kritickej marže, ktorú predložila žalobkyňa, nemá vplyv na záver Komisie a že žalobkyňa nepreukázala, že uvedené platby boli kompenzované alebo vyvážené výhodami spočívajúcimi v efektívnosti, z ktorých by mali prospech aj spotrebitelia.

34      Komisia uviedla, že žalobkyňa sa v dotknutom období dopustila zneužívania.

5.      O pokute

35      Komisia dospela k záveru, že je potrebné uložiť žalobkyni pokutu, a po výpočte konštatovala, že výška pokuta má byť stanovená na 997 439 000 eur.

6.      O výroku

36      Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto:

Článok 1

Spoločnosť Qualcomm Inc. porušila článok 102 Zmluvy [o fungovaní Európskej únie] a článok 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore tým, že poskytovala platby spoločnosti Apple Inc. pod podmienkou, že spoločnosť Apple pokryje odberom od spoločnosti Qualcomm celú svoju potrebu čipových súprav pre základné frekvenčné pásmo, ktoré je v súlade s mobilným komunikačným štandardom Long‑Term Evolution spolu so štandardmi Global System for Mobile Communications a Universal Mobile Telecommunications System.

Protiprávne konanie trvalo od 25. februára 2011 do 16. septembra 2016.

Článok 2

Za protiprávne konanie uvedené v článku 1 sa spoločnosti Qualcomm Inc. ukladá pokuta 997 439 000 eur.

Článok 3

Spoločnosť Qualcomm je povinná zdržať sa opakovania konania alebo správania uvedeného v článku 1, ako aj akéhokoľvek konania alebo správania, ktoré by malo rovnaký alebo podobný cieľ alebo účinok.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené spoločnosti Qualcomm Inc. …“

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

A.      Stručný opis konania

1.      Písomná časť konania

37      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. apríla 2018 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

38      Dňa 5. júna 2018 Komisia požiadala o predĺženie lehoty na predloženie vyjadrenia k žalobe vzhľadom na dĺžku žaloby a počet priložených dokumentov. Toto predĺženie jej bolo umožnené.

39      Dňa 14. septembra 2018 Komisia doručila do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe.

40      Dňa 5. októbra 2018 žalobkyňa požiadala o predĺženie lehoty na predloženie repliky vzhľadom na dĺžku vyjadrenia k žalobe a počet priložených dokumentov. Toto predĺženie jej bolo umožnené.

41      Dňa 4. januára 2019 žalobkyňa doručila do kancelárie Všeobecného súdu repliku.

42      Dňa 12. februára 2019 Komisia požiadala o predĺženie lehoty na predloženie dupliky vzhľadom na dĺžku repliky a počet priložených dokumentov. Toto predĺženie jej bolo umožnené.

43      Dňa 8. mája 2019 Komisia doručila do kancelárie Všeobecného súdu dupliku.

44      Písomná časť konania sa skončila 20. mája 2019.

45      Listom zo 7. júna 2019 žalobkyňa požiadala o vypočutie na pojednávaní.

2.      Návrh spoločnosti Apple na vstup vedľajšieho účastníka do konania

46      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. júla 2018 Apple podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.

47      Tento návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol doručený hlavným účastníkom konania v súlade s článkom 144 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

48      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. septembra 2018 Komisia oznámila, že nemá pripomienky k návrhu spoločnosti Apple na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

49      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. septembra 2018 žalobkyňa navrhla, aby Všeobecný súd zamietol návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania a uložil spoločnosti Apple povinnosť nahradiť trovy konania.

50      Dňa 16. novembra 2018, 14. decembra 2018 a 13. februára 2019 žalobkyňa a Komisia požiadali o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k spoločnosti Apple v prípade, ak sa vyhovie jej návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, pokiaľ ide o niektoré informácie uvedené v procesných dokumentoch a ich prílohách.

51      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. apríla 2019 Apple informovala Všeobecný súd o späťvzatí svojho návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa článku 144 ods. 8 rokovacieho poriadku.

52      Dňa 5. júna 2019 predsedníčka siedmej komory Všeobecného súdu nariadila výmaz spoločnosti Apple z prejednávanej veci ako navrhovateľky na vstup vedľajšieho účastníka do konania a rozhodla, že účastníci konania znášajú vlastné trovy konania súvisiace s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

3.      Návrh na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo vykonania dokazovania

53      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. januára 2019 žalobkyňa podala návrh na nariadenie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo vykonania dokazovania s cieľom získať jednak úplné, teda „neupravené“ verzie určitých dokumentov tretích osôb a jednak dva dokumenty obsahujúce „dôverné vecné pripomienky“ predložené počas prístupu do tretej dátovej miestnosti 28. júna 2016.

4.      Doplňujúce dôkazy predložené po skončení písomnej časti konania

54      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. mája 2019, teda po skončení písomnej časti konania, Komisia predložila na základe článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku doplňujúci dôkaz spočívajúci v predložení 233‑stranového rozsudku United States District Court for the Northern District of California (federálny obvodný súd pre obvod Severná Kalifornia, Spojené štáty; ďalej len „District Court“) z 21. mája 2019 vo veci Federal Trade Commission v. Qualcomm Incorporated.

55      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júna 2019 žalobkyňa predložila pripomienky k doplňujúcemu dôkazu Komisie.

56      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. júla 2019 žalobkyňa predložila na základe článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku doplňujúce dôkazy spočívajúce v 62‑stranovom vyjadrení, ku ktorému bolo priložené veľké množstvo dokumentov z konaní vedených v Spojených štátoch (ďalej len „doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019“).

57      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. augusta 2019 Komisia vzhľadom na veľké množstvo dokumentov priložených k doplňujúcim dôkazom predloženým 26. júla 2019 požiadala o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok v tejto súvislosti. Toto predĺženie jej bolo umožnené.

58      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. októbra 2019 Komisia predložila pripomienky k doplňujúcim dôkazom z 26. júla 2019, ktoré spočívali v 63‑stranovom vyjadrení spochybňujúcom najmä prípustnosť uvedených dôkazov.

59      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. mája 2020 žalobkyňa predložila pripomienky k pripomienkam Komisie z 30. októbra 2019. Dňa 3. júna 2020 predsedníčka šiestej komory Všeobecného súdu rozhodla o nezaložení tohto dokumentu do spisu a oznámila žalobkyni, že bude mať možnosť predniesť svoje tvrdenia v tejto súvislosti v priebehu ústnej časti konania.

60      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 25. augusta 2020 žalobkyňa predložila na základe článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku doplňujúci dôkaz spočívajúci v predložení 56‑stranového rozsudku United States Court of Appeals for the Ninth Circuit (federálny odvolací súd pre deviaty obvod, Spojené štáty) z 11. augusta 2020 vo veci Federal Trade Commission v. Qualcomm Incorporated, ktorý zrušil rozsudok District Court uvedený v bode 54 vyššie.

61      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 11. septembra 2020 Komisia predložila pripomienky k doplňujúcemu dôkazu žalobkyne z 25. augusta 2020.

62      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. novembra 2020 žalobkyňa predložila na základe článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku doplňujúci dôkaz spočívajúci v predložení 2‑stranového uznesenia United States of Appeals for the Ninth Circuit (federálny odvolací súd pre deviaty obvod) z 28. októbra 2020 vo veci Federal Trade Commission v. Qualcomm Incorporated, ktorým sa zamietol návrh na ďalšie konanie v súvislosti s rozsudkom uvedeným v bode 60 vyššie.

63      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. novembra 2020 Komisia predložila pripomienky k doplňujúcemu dôkazu žalobkyne z 9. novembra 2020.

5.      Návrhy na vynechanie niektorých údajov vo vzťahu k verejnosti

64      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 31. mája 2019 žalobkyňa podala návrh podľa článku 66 rokovacieho poriadku na vynechanie niektorých údajov vo vzťahu k verejnosti, ktorý sa týkal procesných dokumentov a ich príloh predložených k dátumu aj po dátume podania tohto návrhu.

65      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. augusta 2019 žalobkyňa podala návrh podľa článku 66 rokovacieho poriadku na vynechanie niektorých údajov vo vzťahu k verejnosti, ktorý sa týkal doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019.

66      Dňa 28. mája 2020 na návrh sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (šiesta komora) v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 rokovacieho poriadku položil žalobkyni otázky na písomné zodpovedanie, pričom ju požiadal, aby presne identifikovala údaje v určitých procesných dokumentoch a v napadnutom rozhodnutí, na ktoré sa vzťahujú návrhy na vynechanie niektorých údajov vo vzťahu k verejnosti, v súlade s bodom 75 Praktických vykonávacích ustanovení Rokovacieho poriadku.

67      Dňa 15. júna 2020 žalobkyňa požiadala o predĺženie lehoty na zodpovedanie otázok, ktoré jej Všeobecný súd položil 28. mája 2020. Predĺženie lehoty jej bolo umožnené.

68      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. júna 2020 Komisia predložila Všeobecnému súdu kópiu nedôvernej verzie napadnutého rozhodnutia zverejneného v ten istý deň na jej internetovej stránke. Dňa 16. júna 2020 predsedníčka šiestej rozšírenej komory Všeobecného súdu rozhodla o založení tohto dokumentu do spisu.

69      Dňa 10. septembra 2020 žalobkyňa požiadala o ďalšie predĺženie lehoty na zodpovedanie otázok, ktoré jej Všeobecný súd položil 28. mája 2020. Bolo jej umožnené posledné predĺženie lehoty.

70      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. októbra 2020 žalobkyňa odpovedala na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania.

6.      Pridelenie sudkyne spravodajkyne ku šiestej komore

71      V dôsledku zmeny zloženia komôr Všeobecného súdu podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bola sudkyňa spravodajkyňa pridelená ku šiestej komore Všeobecného súdu, ktorej bola prejednávaná vec následne pridelená.

7.      Postúpenie veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu

72      Na návrh šiestej komory Všeobecný súd 11. júna 2020 rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

8.      Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a vykonanie dokazovania

73      Dňa 8. októbra 2020 na návrh sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (šiesta rozšírená komora) v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 rokovacieho poriadku položil žalobkyni a Komisii otázky na písomné zodpovedanie a požiadal Komisiu o predloženie určitých dokumentov.

74      Dňa 12. októbra 2020 Komisia požiadala o predĺženie lehoty na zodpovedanie otázok a splnenie požiadaviek Všeobecného súdu z 8. októbra 2020. Komisii bola predĺžená lehota a rovnaká lehota bola stanovená aj žalobkyni.

75      Komisia a žalobkyňa odpovedali na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania 19., resp. 20. novembra 2020.

76      Na návrh sudkyne spravodajkyne Všeobecný súd (šiesta rozšírená komora) uznesením z 12. októbra 2020 v rámci vykonania dokazovania podľa článku 91 písm. b) rokovacieho poriadku nariadil Komisii predložiť určité informácie a dokumenty.

77      Komisia vyhovela uvedenému uzneseniu podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. novembra 2020 (ďalej len „podanie z 19. novembra 2020“).

78      V súlade s článkom 103 ods. 3 rokovacieho poriadku Všeobecný súd opatrením na zabezpečenie priebehu konania z 10. decembra 2020 vyzval zástupcov žalobkyne, aby prijali príslušný záväzok týkajúci sa dôverného zaobchádzania s podaním z 19. novembra 2020 v danom štádiu konania.

79      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. decembra 2020 zástupcovia žalobkyne odpovedali na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania z 10. decembra 2020 predložením podpísaného záväzku zachovania dôvernosti.

80      Rozhodnutím z 8. januára 2021 Všeobecný súd (šiesta rozšírená komora) rozhodol, že podanie z 19. novembra 2020 je významné na účely rozhodnutia sporu v súlade s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku.

81      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. januára 2021 zástupcovia žalobkyne, ktorí prijali záväzok zachovania dôvernosti, predložili pripomienky k podaniu z 19. novembra 2020.

82      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 21. januára 2021, ktoré bolo rozhodnutím predsedníčky šiestej rozšírenej komory Všeobecného súdu z 3. februára 2021 založené do spisu v prejednávanej veci, zástupcovia žalobkyne, ktorí prijali záväzok zachovania dôvernosti, požiadali o zrušenie uvedeného záväzku a zaslanie podania z 19. novembra 2020 žalobkyni. Komisia bola vyzvaná, aby predložila pripomienky v tejto súvislosti.

83      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 22. februára 2021 Komisia predložila pripomienky k podaniu z 21. januára 2021 predloženému zástupcami žalobkyne, ktorí prijali záväzok zachovania dôvernosti.

84      So zreteľom na pripomienky, ktoré predložili Komisia a zástupcovia žalobkyne, ktorí prijali záväzok zachovania dôvernosti, Všeobecný súd (šiesta rozšírená komora) uznesením z 20. apríla 2021 v rámci vykonania dokazovania podľa článku 91 písm. b) rokovacieho poriadku nariadil Komisii predložiť nedôvernú verziu podania z 19. novembra 2020.

85      Komisia vyhovela uvedenému uzneseniu podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. apríla 2021.

86      Nedôverná verzia podania z 19. novembra 2020 bola doručená žalobkyni s uvedením, že pripomienky k tomuto dokumentu môže predložiť na pojednávaní a prípadne písomne po pojednávaní.

87      Na pojednávaní 6. mája 2021, v rámci zasadnutia s vylúčením verejnosti v súvislosti s podaním z 19. novembra 2020 predloženým podľa článku 103 rokovacieho poriadku, na ktoré sa vzťahoval záväzok zachovania dôvernosti podpísaný zástupcami žalobkyne, Všeobecný súd s prihliadnutím na výmenu názorov, ktorá v tejto súvislosti prebehla na pojednávaní, požiadal Komisiu, či by mohla zvážiť zrušenie dôvernosti vo vzťahu k žalobkyni v súvislosti s určitými informáciami uvedenými v tomto podaní, ktoré zostali vo vzťahu k žalobkyni naďalej dôverné. Keďže Komisia uviedla, že na pojednávaní nie je schopná odpovedať na takúto žiadosť o informácie, bola jej stanovená lehota dvoch týždňov na predloženie písomnej odpovede.

88      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. mája 2021 Komisia v podstate uviedla, že nemôže bez ďalšieho odpovedať na uvedenú žiadosť o informácie a požiadala o možnosť odpovedať na túto žiadosť v rámci nariadenia vykonania dokazovania podľa článku 92 ods. 3 rokovacieho poriadku. Komisia tiež požiadala o možnosť vypočuť si zvukový záznam z výmeny názorov, ktorá v tejto súvislosti prebehla na pojednávaní, podľa článku 115 rokovacieho poriadku.

89      Predseda Všeobecného súdu povolil Komisii, aby si vypočula časť zvukového záznamu z pojednávania.

90      Po tom, ako žalobkyňa predložila pripomienky k návrhu Komisie na nariadenie vykonania dokazovania, Všeobecný súd na základe jednak článku 24 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak článku 91 písm. b) a článku 92 ods. 3 rokovacieho poriadku uznesením zo 4. júna 2021 nariadil Komisii, aby v lehote stanovenej kanceláriou súdu oznámila, či vo vzťahu k žalobkyni ruší dôvernosť určitých informácií uvedených v podaní z 19. novembra 2020.

91      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 11. júna 2021 Komisia vyhovela uvedenému uzneseniu, pričom uviedla, že nie sú dané dôvody na zrušenie dôvernosti predmetných informácií uvedených v podaní z 19. novembra 2020 vo vzťahu k žalobkyni.

92      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júla 2021 zástupcovia žalobkyne, ktorí prijali záväzok zachovania dôvernosti, po tom, ako úspešne požiadali o predĺženie poskytnutej lehoty, predložili pripomienky k odpovedi Komisie z 11. júna 2021.

9.      Ústna časť konania

93      Dňa 18. novembra 2020 boli účastníci konania na základe rozhodnutia predsedníčky šiestej rozšírenej komory predvolaní na pojednávanie, ktorého termín bol stanovený na 2., 3. a 4. februára 2021.

94      V súlade s článkom 109 rokovacieho poriadku Všeobecný súd s prihliadnutím na žiadosť žalobkyne o vylúčenie verejnosti zo všetkých pojednávaní, na ktorých by sa mohlo odkazovať na niektoré dokumenty predložené v rámci doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019, rozhodol vypočuť účastníkov konania v rámci časti pojednávania s vylúčením verejnosti.

95      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. decembra 2020, doplneným 18. decembra 2020, žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania vzhľadom jednak na zdravotnú situáciu a jednak na návrh na zrušenie dôvernosti niektorých doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019 podaný v Spojených štátoch.

96      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. decembra 2020 Komisia jednak uviedla, že konanie časti pojednávania s vylúčením verejnosti môže byť v súvislosti s niektorými doplňujúcimi dôkazmi z 26. júla 2019 odôvodnené, a jednak predložila pripomienky týkajúce sa organizácie pojednávania.

97      Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. decembra 2020 žalobkyňa jednak požiadala o konanie pojednávania s vylúčením verejnosti, pokiaľ ide o niektoré doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019, a jednak uviedla, že takáto žiadosť sa môže stať bezpredmetnou v závislosti od výsledku návrhu na zrušenie dôvernosti predloženého v Spojených štátoch.

98      Dňa 22. decembra 2020 predsedníčka šiestej rozšírenej komory Všeobecného súdu rozhodla o odročení pojednávania.

99      Dňa 29. januára 2021 boli účastníci konania na základe rozhodnutia predsedníčky šiestej rozšírenej komory predvolaní na pojednávanie, ktorého termín bol stanovený na 4., 5. a 6. mája 2021.

100    Dňa 22. marca 2021 Komisia predložila návrhy týkajúce sa organizácie pojednávania.

101    Dňa 26. marca 2021 žalobkyňa predložila druhú žiadosť o odročenie pojednávania.

102    Dňa 29. marca 2021 žalobkyňa predložila pripomienky k návrhom Komisie týkajúcim sa organizácie pojednávania.

103    Dňa 31. marca 2021 predsedníčka šiestej rozšírenej komory Všeobecného súdu rozhodla o zamietnutí druhej žiadosti o odročenie pojednávania.

104    Dňa 9. apríla 2021 Všeobecný súd (šiesta rozšírená komora) rozhodol predvolať účastníkov konania na neformálne stretnutie týkajúce sa organizácie pojednávania.

105    Dňa 14. apríla 2021 žalobkyňa predložila žiadosť, ktorej predmetom bola účasť jej zamestnancov na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie.

106    Neformálne stretnutie sa uskutočnilo 15. apríla 2021.

107    Dňa 16. apríla 2021 jednak predsedníčka šiestej rozšírenej komory Všeobecného súdu rozhodla o zamietnutí účasti zamestnancov žalobkyne na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie a jednak Všeobecný súd (šiesta rozšírená komora) rozhodol, že časť pojednávania sa uskutoční s vylúčením verejnosti.

108    Dňa 16. apríla 2021 žalobkyňa predložila tretiu žiadosť o odročenie pojednávania.

109    Dňa 19. apríla 2021 predsedníčka šiestej rozšírenej komory Všeobecného súdu rozhodla o zamietnutí tretej žiadosti o odročenie pojednávania.

110    Dňa 21. apríla 2021 žalobkyňa predložila žiadosť o použitie technických prostriedkov na pojednávaní.

111    Dňa 22. apríla 2021 predsedníčka šiestej rozšírenej komory Všeobecného súdu rozhodla o povolení použitia technických prostriedkov na pojednávaní.

112    Listom z 28. apríla 2021, ktorý bol rozhodnutím predsedníčky šiestej rozšírenej komory Všeobecného súdu z 29. apríla 2021 založený do spisu v prejednávanej veci, Komisia doručila do kancelárie Všeobecného súdu list týkajúci sa rozsahu vylúčenia verejnosti, ktorý obsahoval spoločné stanovisko účastníkov konania.

113    Listom z 3. mája 2021 žalobkyňa potvrdila spoločné stanovisko účastníkov konania v otázke rozsahu vylúčenia verejnosti a predložila Všeobecnému súdu zoznam doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019, ktorých dôvernosť bola úplne alebo čiastočne zrušená.

114    Pojednávanie sa konalo 4., 5. a 6. mája 2021.

115    Ústna časť konania sa skončila 17. septembra 2021.

B.      Návrhy účastníkov konania

116    Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        subsidiárne zrušil alebo podstatným spôsobom znížil výšku uloženej pokuty,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

117    Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

III. Právny stav

118    Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby sedem žalobných dôvodov.

–        prvý žalobný dôvod je založený na zjavných procesných pochybeniach,

–        druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnych posúdeniach, na nedostatku odôvodnenia a na skreslení dôkazov, pokiaľ ide o nárast efektívnosti,

–        tretí žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o protisúťažné účinky,

–        štvrtý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o vymedzenie relevantného trhu a existenciu dominantného postavenia,

–        piaty žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, ako aj na nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o dĺžku trvania údajného porušenia,

–        šiesty žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2), a na porušení zásady proporcionality,

–        siedmy žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnych posúdeniach, pokiaľ ide o právomoc Komisie a vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

119    V záujme riadneho výkonu spravodlivosti je potrebné preskúmať prvý a tretí žalobný dôvod.

120    Na úvod treba preskúmať prípustnosť doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019, ktorú spochybňuje Komisia.

A.      O prípustnosti doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019

121    Na úvod treba uviesť, že doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019 pozostávajú jednak v prevažnej väčšine zo súboru dokumentov, ktoré Apple zaslala žalobkyni v období od februára do júna 2019 po skončení konania, ktoré žalobkyňa začala proti spoločnosti Apple 20. augusta 2018 na District Court podľa oddielu 1782 hlavy 28 United States Code (Zbierka zákonov spojených štátov), nazvaného „Pomoc zahraničným a medzinárodným súdom a účastníkom konaní na týchto súdoch“ (ďalej len „konanie 1782“), a jednak v malej miere zo súboru dokumentov z konania, ktoré začala Federal Trade Commission (Federálna obchodná komisia, Spojené štáty) proti žalobkyni na District Court a ktoré viedlo v rámci verejného procesu začatého 4. januára 2019 k prijatiu rozsudku z 21. mája 2019, uvedeného v bode 54 vyššie (ďalej len „konanie FTC“). Uvedené doplňujúce dôkazy okrem toho zahŕňajú tiež nepatrné množstvo určitých novinových článkov.

122    Ďalej treba na úvod pripomenúť, že žalobkyňa pred pojednávaním zaslala Všeobecnému súdu zoznam dokumentov predložených ako doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019, ktoré pochádzali z konania 1782 a ktorých dôvernosť bola úplne alebo čiastočne zrušená (pozri bod 113 vyššie), a že počas verejnej časti pojednávania sa žalobkyňa odvolávala na niektoré z týchto dokumentov, ako aj na existenciu konania 1782.

123    Žalobkyňa uvádza, že ona sama ani jej európski advokáti nemali tieto dokumenty k dispozícii v čase podania žaloby ani v čase predloženia repliky a že podanie, ktorým predložila doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019, doručila hneď, ako to bolo možné. Po prvé, pokiaľ ide o dokumenty z konania 1782, žalobkyňa uvádza, že Apple jej v nadväznosti na uznesenie z februára 2019 v období od 23. februára do 24. júna 2019 zaslala 2 300 dokumentov v deviatich samostatných zásielkach a že jej advokáti preskúmali tieto dokumenty a identifikovali tie z nich, ktoré treba predložiť Všeobecnému súdu. Po druhé, pokiaľ ide o dokumenty z konania FTC, žalobkyňa vysvetľuje, že ochranný príkaz zakazoval jej americkým advokátom poskytnúť predmetné dokumenty jej európskym advokátom.

124    Komisia namieta, že doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019 sú neprípustné. Po prvé tvrdí, že niektoré dokumenty pochádzajú z obdobia pred podaním žaloby, napríklad niektoré novinové články, e‑mailová komunikácia medzi žalobkyňou a spoločnosťou Apple, ako aj prezentácie žalobkyne. Po druhé Komisia uvádza, že žalobkyňa nevysvetlila, prečo jednak nepožiadala District Court o sprístupnenie dokumentov pred 20. augustom 2018, a to najmä pred prijatím napadnutého rozhodnutia alebo ihneď po jeho prijatí, a prečo jednak v replike neinformovala Všeobecný súd o tejto žiadosti ani o stave jej vybavenia. Po tretie Komisia tvrdí, že žalobkyňa nevysvetlila, prečo nepožiadala spoločnosť Apple o povolenie na použitie dôkazov vyplývajúcich z konania FTC skôr, a to najmä pred procesom, ktorý sa konal v januári 2019. Po štvrté Komisia uvádza, že článok 92 ods. 7 rokovacieho poriadku sa týka dôkazov predložených v odpovedi na nariadenie vykonania dokazovania a neumožňuje, aby hlavný účastník konania z vlastnej iniciatívy a bez primeraného odôvodnenia predkladal doplňujúce dôkazy. Po piate Komisia tvrdí, že žalobkyňa len odkazuje na určité doplňujúce dôkazy bez toho, aby poskytla vysvetlenia k nastoleným otázkam alebo preukázala, ako tieto dôkazy podporujú jej tvrdenia.

125    V prvom rade treba pripomenúť, že žalobkyňa na podporu predloženia doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019 jednak vychádza z článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku a jednak uvádza, že tieto dôkazy predložila s prihliadnutím na článok 92 ods. 7 rokovacieho poriadku.

126    Komisia namieta, že podmienky požadované prvým z týchto ustanovení nie sú splnené a druhé z týchto ustanovení je v podstate irelevantné.

127    Po prvé je potrebné pripomenúť, že podľa článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku „hlavní účastníci konania môžu výnimočne predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať, aj pred skončením ústnej časti konania alebo pred rozhodnutím Všeobecného súdu, že vec prejedná bez ústnej časti konania, za predpokladu, že omeškanie s ich predložením je odôvodnené“. Táto možnosť predovšetkým predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla uvedeného v odseku 1 toho istého článku, podľa ktorého sa dôkazy a návrhy dôkazov predkladajú počas prvej výmeny vyjadrení.

128    Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že aby bolo možné využiť túto možnosť, omeškanie s predložením dôkazov musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, HX/Rada, C‑540/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:707, bod 67).

129    Všeobecný súd tak pripúšťa predkladanie návrhov na vykonanie dokazovania len za výnimočných okolností, a to v prípade, ak navrhovateľ dokazovania nemôže disponovať predmetnými dôkazmi pred skončením písomnej časti konania (pozri rozsudok z 12. septembra 2019, Achemos Grupė a Achema/Komisia, T‑417/16, neuverejnený, EU:T:2019:597, bod 37 a citovanú judikatúru). Výnimočný charakter takéhoto predkladania dôkazov znamená, že skoršie predloženie bolo nemožné alebo ho nebolo možné rozumne požadovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2016, TestBioTech a i./Komisia, T‑177/13, neuverejnený, EU:T:2016:736, bod 251).

130    Okrem toho treba v tejto súvislosti pripomenúť, že výnimka stanovená v článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku sa líši od výnimky stanovenej v odseku 2 tohto článku, ktorá umožňuje hlavným účastníkom konania, aby v replike alebo v duplike predkladali dôkazy na podporu svojich tvrdení, za predpokladu, že omeškanie je odôvodnené, pričom táto výnimka nevyžaduje existenciu výnimočných okolností.

131    Po druhé treba poznamenať, že pokiaľ ide o vykonanie dokazovania podľa článku 92 ods. 7 rokovacieho poriadku, „právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania tým nie sú dotknuté“.

132    V prejednávanej veci sa žalobkyňa neopiera o toto posledné ustanovenie ako také, ale odvoláva sa naň v rozsahu, v akom sa podľa judikatúry má článok 85 rokovacieho poriadku vykladať vo vzťahu k článku 92 ods. 7 rokovacieho poriadku, ktorý stanovuje, že právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania ním nie sú dotknuté [rozsudky z 22. júna 2017, Biogena Naturprodukte/EUIPO (ZUM wohl), T‑236/16, EU:T:2017:416, bod 17, a z 9. septembra 2020, Grécko/Komisia, T‑46/19, neuverejnený, EU:T:2020:396, bod 30].

133    V prejednávanej veci, ako vyplýva z podania, ktorým boli doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019 predložené, tieto dôkazy boli predložené na podporu prvého, druhého, tretieho a štvrtého žalobného dôvodu. Hoci žalobkyňa vo všeobecnosti uvádza, že tieto dôkazy predkladá na doplnenie dôkazov predložených na podporu tvrdení uvedených v žalobe a v replike a na vyvrátenie tvrdení Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí, vo vyjadrení k žalobe a v duplike, treba konštatovať, že uvedené dôkazy nie sú konkrétne ani dôkazmi o opaku slúžiacimi na vyvrátenie dôkazov predložených Komisiou, ani dôkazmi na doplnenie vykonaného dokazovania, ale sú skôr novými dôkazmi určenými na podporu niektorých žalobných dôvodov.

134    Je teda potrebné preskúmať, či predloženie doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019 v prejednávanej veci bolo odôvodnené výnimočnými okolnosťami v súlade s článkom 85 ods. 3 rokovacieho poriadku.

135    V druhom rade je v tejto súvislosti potrebné preskúmať námietky Komisie, ktorých cieľom je preukázať, že podmienky požadované článkom 85 ods. 3 rokovacieho poriadku nie sú splnené.

136    Po prvé, pokiaľ ide o dokumenty z konania 1782, na úvod treba uviesť, že tieto dokumenty sú súčasťou súboru dokumentov, ktoré Apple zaslala žalobkyni v období od 23. februára do 24. júna 2019 po skončení konania 1782. Inak povedané, je nesporné, že uvedené dokumenty boli doručené žalobkyni prostredníctvom viacerých zásielok po predložení repliky zo 4. januára 2019. Je teda potrebné konštatovať, že žalobkyňa nemala predmetné dokumenty k dispozícii v čase predloženia svojich hlavných písomných podaní, a teda ich nemohla predložiť v rámci týchto podaní, ale mohla ich získať až po skončení konania 1782.

137    Komisia však na jednej strane namieta, že žalobkyňa nevysvetlila, prečo nezačala konanie 1782 proti spoločnosti Apple na District Court skôr.

138    Námietka Komisie je pritom na účely posúdenia existencie výnimočných okolností v zmysle článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku irelevantná. Relevantnou v tejto súvislosti je totiž otázka, či dotknuté dôkazy boli alebo neboli k dispozícii v štádiu podania žaloby alebo predloženia repliky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Haeberlen/ENISA, T‑632/16, neuverejnený, EU:T:2018:957, body 184 a 185), a nie špekulatívna otázka, či žalobkyňa mohla podniknúť kroky, ktoré by jej hypoteticky umožnili mať ich k dispozícii skôr.

139    V každom prípade treba konštatovať, že uvedená námietka je založená na nesprávnych predpokladoch.

140    Cieľom konania 1782, ktoré žalobkyňa začala proti spoločnosti Apple na District Court, bolo totiž zhromaždiť dôkazy umožňujúce vyvrátiť niektoré zistenia Komisie v napadnutom rozhodnutí v rámci príprav na toto súdne konanie. Žalobkyňa teda nemohla začať konanie 1782 pred prijatím napadnutého rozhodnutia a navyše – aj keby to bolo možné – nebola vôbec povinná tak preventívne a špekulatívne urobiť vzhľadom na prípadný súdny spor ešte pred tým, ako bolo uvedené rozhodnutie prijaté.

141    Žalobkyni teda nemožno vytýkať, že nezačala predmetné konanie pred prijatím napadnutého rozhodnutia.

142    Okrem toho v rozsahu, v akom Komisia uvádza, že žalobkyňa mohla začať uvedené konanie „v priebehu dní či týždňov po prijatí rozhodnutia z 24. januára 2018“, treba uviesť, že aj toto tvrdenie je špekulatívne a navyše by znamenalo uloženie neprimeranej, ba dokonca nesplniteľnej povinnosti žalobkyni. Je totiž naopak opodstatnené, že žalobkyňa po prijatí napadnutého rozhodnutia najprv 6. apríla 2018 pripravila prejednávanú žalobu a následne s ohľadom na obsah napadnutého rozhodnutia a uvedenej žaloby začala konanie 1782 s cieľom získať prípadné ďalšie dôkazy na podporu svojej žaloby. Komisia vo svojom prístupe nezohľadňuje ani čas nevyhnutný na koordináciu medzi žalobkyňou, jej európskymi zástupcami a jej americkými zástupcami s cieľom začať konanie 1782 v Spojených štátoch na účely tohto konania. Navyše vzhľadom na to, že po skončení konania 1782 žalobkyňa dostala dokumenty od spoločnosti Apple v priebehu šiestich až desiatich mesiacov od začatia uvedeného konania, aj za predpokladu, že by bola mohla začať takéto konanie v čase prípravy svojej žaloby (od februára do marca 2018), ako to tvrdí Komisia, žalobkyňa by pravdepodobne nedostala všetky dokumenty včas na to, aby ich mohla preskúmať a predložiť v žalobe zo 6. apríla 2018 alebo v replike zo 4. januára 2019.

143    Na druhej strane Komisia namieta, že žalobkyňa neinformovala Všeobecný súd, a to najmä v replike, o existencii a stave konania, ktoré začala na District Court. Táto námietka sa však tiež týka irelevantných skutočností, keďže článok 85 ods. 3 rokovacieho poriadku vôbec nevyžaduje predchádzajúce informovanie Všeobecného súdu.

144    Po druhé, pokiaľ ide dokumenty z konania FTC, na úvod treba uviesť, že tieto dokumenty sú súčasťou spisového materiálu týkajúceho sa konania FTC na District Court a že predtým, ako sa v januári 2019 začal verejný proces na District Court, oboznamovanie sa s týmito dokumentmi a ich používanie bolo obmedzené ochranným príkazom z 24. októbra 2017.

145    Tieto skutočnosti sú medzi účastníkmi konania nesporné, rovnako ako je nesporné, že v čase predloženia repliky 4. januára 2019 žalobkyňa voľne nedisponovala uvedenými dokumentmi, keďže jednak oboznámiť sa s nimi a používať ich mohlo len pár amerických advokátov a interných podnikových právnikov žalobkyne, pričom tieto osoby ich nemohli zaslať európskym advokátom žalobkyne ani ich použiť na účely správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ani na účely tohto súdneho konania, a jednak verejný proces na District Court, ktorým boli tieto dokumenty sprístupnené verejnosti, sa konal od 4. do 29. januára 2019.

146    Komisia však tvrdí, že na základe určitých ustanovení ochranného príkazu z 24. októbra 2017 žalobkyňa nemusela čakať na začiatok verejného procesu, ktorý sa konal v januári 2019, a mohla už skôr požiadať spoločnosť Apple o povolenie na použitie týchto dokumentov v rámci tohto konania.

147    Ani túto námietku Komisie však nemožno prijať, keďže je založená len na špekuláciách, ktoré nemôžu slúžiť ako východisko pre súdne preskúmanie Všeobecného súdu. Ako totiž zdôrazňuje samotná Komisia, aj keby americkí advokáti a podnikoví právnici žalobkyne s prístupom k uvedeným dokumentom boli schopní posúdiť ich užitočnosť v tomto konaní, akékoľvek ich použitie na tento účel by vyžadovalo získanie predchádzajúceho súhlasu od spoločnosti Apple. Nič nenasvedčuje tomu, že za okolností prejednávanej veci sa tieto dve možnosti naplnili.

148    V každom prípade treba uviesť, že – ako sa uvádza v bode 138 vyššie – relevantnou otázkou je, či dotknuté dôkazy boli alebo neboli k dispozícii v štádiu podania žaloby alebo predloženia repliky. Vzhľadom na skutočnosti pripomenuté v bode 145 vyššie to tak v prejednávanej veci nebolo, keďže žalobkyňa predložila repliku 4. januára 2019, teda v deň uplynutia predĺženej lehoty na predloženie tohto podania, a verejný proces v rámci konania FTC, na základe ktorého sa predmetné dokumenty sprístupnili verejnosti, začal rovnako 4. januára. V dôsledku toho treba konštatovať, že žalobkyňa nemohla predložiť predmetné dokumenty v čase predloženia repliky.

149    Okrem toho za okolností prejednávanej veci sa nemožno domnievať, že žalobkyňa predložila dokumenty z konania FTC Všeobecnému súdu s neprimeraným oneskorením. Vzhľadom na to, že v januári 2019 konanie FTC stále prebiehalo a žalobkyňa dostala dokumenty z toho konania v období od konca februára do konca júna 2019, bolo totiž odôvodnené, aby relevantné dokumenty z oboch konaní preskúmala ako celok a potom ich v júli 2019 spoločne predložila.

150    Po tretie, pokiaľ ide o dokumenty spomenuté Komisiou, ktoré, hoci pochádzali z konania 1782 alebo z konania FTC, boli žalobkyni k dispozícii pred podaním žaloby v prejednávanej veci, t. j. e‑mailová komunikácia medzi žalobkyňou a spoločnosťou Apple a prezentácie žalobkyne, treba uviesť, že je pravda, že žalobkyňa mala k dispozícii jednotlivé uvedené dokumenty. Tieto dokumenty sú však súčasťou súboru dokumentov, ktoré Apple zaslala žalobkyni po skončení konania 1782, respektíve súboru dokumentov tvoriacich spisový materiál týkajúci sa konania FTC v rámci verejného pojednávania z januára 2019, takže ich nebolo možné posúdiť oddelene od ostatných dokumentov tvoriacich tieto súbory dokumentov. Žalobkyňa a jej advokáti teda nevyhnutne nemohli posúdiť ich relevantnosť v rámci prejednávanej veci nezávisle od ostatných dokumentov tvoriacich uvedené súbory dokumentov. Inými slovami, doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019 nemožno vzhľadom na ich pôvod umelo rozdeliť, ale v rozsahu, v akom pochádzajú z konania 1782 alebo z konania FTC, ich prípustnosť sa musí posúdiť vzhľadom na tieto dôkazy ako celok.

151    Po štvrté to isté platí aj v prípade troch novinových článkov zahrnutých medzi doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019, ktoré boli uverejnené pred podaním žaloby, keďže ich oneskorené predloženie je odôvodnené predložením ostatných doplňujúcich dôkazov, ktoré majú za cieľ podporiť v poznámkach pod čiarou podania, ktorým boli uvedené dôkazy predložené.

152    Po piate, pokiaľ ide o všeobecné tvrdenie Komisie, že žalobkyňa v podaní, ktorým boli predložené doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019, len odkazuje na uvedené dôkazy bez poskytnutia akýchkoľvek vysvetlení, táto okolnosť je v rámci posúdenia vyžadovaného článkom 85 ods. 3 rokovacieho poriadku irelevantná, môže sa však prípadne týkať zrozumiteľnosti týchto dôkazov v rámci preskúmania dôvodnosti žalobných dôvodov.

153    S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti je za okolností prejednávanej veci potrebné konštatovať, že predloženie doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019 ako celku po skončení písomnej časti konania je odôvodnené výnimočnými okolnosťami, a teda tieto dôkazy sa musia na základe článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku pripustiť.

B.      O prvom žalobnom dôvode, ktorý je založený na zjavných procesných pochybeniach

154    Prvý žalobný dôvod sa skladá zo štyroch častí. Prvá časť je založená na porušení práva na obhajobu v rozsahu, v akom žalobkyňa nemala možnosť predložiť pripomienky k dôležitým aspektom napadnutého rozhodnutia. Druhá časť je založená na porušení zásady riadnej správy vecí verejných v rozsahu, v akom Komisia nevykonala dôkladné, objektívne a starostlivé vyšetrovanie. Tretia časť je založená na porušení práva na obhajobu v rozsahu, v akom Komisia nesprístupnila žalobkyni dôkazy užitočné na jej obhajobu. Štvrtá časť je založená na porušení povinnosti odôvodnenia a zásady riadnej správy vecí verejných v rozsahu, v akom Komisia posúdila skutočnosti nepresne, neobjektívne a neúplne.

155    Je potrebné preskúmať prvú a tretiu časť, ktoré sú založené na porušení práva na obhajobu.

1.      Úvodné pripomienky

156    Právo na obhajobu je základné právo tvoriace neoddeliteľnú súčasť všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečuje Všeobecný súd a Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, C‑109/10 P, EU:C:2011:686, bod 52).

157    Dodržiavanie práva na obhajobu predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa uplatní vtedy, ak má správny orgán v úmysle prijať voči osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia (rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, C‑265/17 P, EU:C:2019:23, bod 28)

158    Táto všeobecná zásada práva Únie je zakotvená v článku 41 ods. 2 písm. a) a b) Charty základných práv Európskej únie (rozsudok z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia, C‑152/19 P, EU:C:2021:238, bod 105).

159    V kontexte práva hospodárskej súťaže dodržiavanie práva na obhajobu znamená, že každý adresát rozhodnutia, ktorým sa konštatuje, že sa dopustil porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, musí mať možnosť v priebehu správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutočností a okolností, ktoré sa mu vytýkajú, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia opiera svoje tvrdenie o existencii takéhoto porušenia (rozsudky z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, C‑109/10 P, EU:C:2011:686, bod 53, a z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia, C‑152/19 P, EU:C:2021:238, bod 106).

160    Podľa ustálenej judikatúry dochádza k porušeniu práva na obhajobu vtedy, keď existuje možnosť, že z dôvodu procesného pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mať iný výsledok. Podnik, ktorý je žalobcom, preukáže, že k takému porušeniu došlo, pokiaľ dostatočným spôsobom preukáže nie to, že by rozhodnutie Komisie malo odlišný obsah, ale to, že by svoju obranu mohol zaistiť lepšie, ak by k procesnému pochybeniu nedošlo (rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P, EU:C:2003:527, bod 31, a z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia, T‑827/14, EU:T:2018:930, bod 129).

161    Takéto posúdenie sa musí uskutočniť v závislosti od skutkových a právnych okolností, ktoré sú špecifické pre prejednávanú vec (rozsudok z 18. júna 2020, Komisia/RQ, C‑831/18 P, EU:C:2020:481, bod 107).

2.      O tretej časti prvého žalobného dôvodu, ktorá je založená na porušení práva na obhajobu v rozsahu, v akom sa týka neexistencie poznámok a informácií o stretnutiach a konferenčných hovoroch s tretími osobami

162    Tretia časť pozostáva z dvoch výhrad. Prvá výhrada je založená na neschopnosti Komisie poskytnúť žalobkyni dostatočný prístup k spisu. Druhá výhrada je založená na tom, že spis neobsahuje poznámky a informácie o obsahu stretnutí a konferenčných hovorov Komisie s tretími osobami.

163    Je potrebné preskúmať druhú výhradu.

164    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia je povinná vypracovať poznámky zo svojich formálnych či neformálnych stretnutí s tretími osobami a musí poskytnúť tieto poznámky účastníkom, ktorí sú predmetom vyšetrovania. V prejednávanej veci Komisia neposkytla žalobkyni nijaké poznámky zo svojich stretnutí s tretími osobami. Po prijatí napadnutého rozhodnutia Komisia v nadväznosti na žiadosť žalobkyne informovala žalobkyňu, že sa uskutočnili stretnutia a konferenčné hovory s tretími osobami, a zaslala jej úplne nezmyselné poznámky. Komplexnejšie poznámky by pritom pomohli obhajobe žalobkyne vo viacerých aspektoch. Okrem toho Komisia odmietla odpovedať na otázku, či sa počas vyšetrovania stretla s určitou treťou osobou, hoci pre obhajobu žalobkyne bolo užitočné vedieť, či sa takéto stretnutia uskutočnili a o akých témach sa na nich diskutovalo.

165    Žalobkyňa dodáva, že nariadenie č. 1/2003 nerozlišuje medzi vypočúvaniami a inými druhmi stretnutí či konferenčných hovorov. Komisia nemôže počas stretnutia alebo konferenčného hovoru určiť, čo je alebo nie je v prospech, ale prináleží obvinenému podniku, aby rozhodol, či určité informácie zo spisu môžu byť užitočné na jeho obhajobu. V prejednávanej veci poznámky, ktoré Komisia zaslala žalobkyni, nie sú primerané, keďže neobsahujú nijakú užitočnú informáciu o obsahu diskusií alebo povahe informácií poskytnutých k nastoleným témam, ale skôr identické a vágne vyjadrenia. Žalobkyňa spochybňuje, že mohla identifikovať informácie, ktoré zazneli počas predmetného stretnutia a konferenčných hovorov, na základe odpovedí tretích osôb na žiadosti o informácie, keďže poznámky neobsahujú odkazy na tieto odpovede a naopak. Žalobkyňa zdôrazňuje, že Komisii neprináleží určiť, či tretia osoba poskytla informácie v prospech alebo nie, keďže Komisia je povinná vypracovať poznámky a poskytnúť jej ich.

166    Po prvé Komisia po tom, ako uviedla, že vypracovala primerané poznámky zo stretnutí a konferenčných hovorov s tretími osobami, odpovedá, že nemá nijakú všeobecnú povinnosť vypracovávať poznámky počas stretnutí alebo konferenčných hovorov s tretími osobami, ale jej povinnosti sú obmedzenejšie. Na jednej strane Komisia má povinnosť vypracovať „kompletné poznámky“ zo stretnutí alebo konferenčných hovorov, ktoré predstavujú vypočúvania v zmysle článku 19 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, ktorých cieľom je získať informácie týkajúce sa vyšetrovania, žalobkyňa však v prejednávanej veci netvrdila, že stretnutia alebo konferenčné hovory s tretími osobami predstavujú „vypočúvania“. Na druhej strane Komisia má povinnosť vypracovať „stručné poznámky“ zo stretnutí alebo konferenčných hovorov, ktorých cieľom nie je získať informácie týkajúce sa vyšetrovania, len vtedy, keď tretie osoby predložia dôkazy v neprospech, ktoré má v úmysle použiť, alebo dôkazy v prospech, na ktoré by sa podnik mohol odvolávať. Po druhé Komisia tvrdí, že náležite vypracovala „stručné poznámky“ z predmetných stretnutí a konferenčných hovorov. Uvádza, že v prejednávanej veci v nadväznosti na žiadosť žalobkyne zistila, že jej nedopatrením neposkytla poznámky z jedného stretnutia a troch konferenčných hovorov s tretími osobami, následne jej však poskytla tieto poznámky s uvedením podnikov, času a diskutovaných tém. Rovnako tak spresňuje, že napadnuté rozhodnutie nie je založené na nijakých dôkazoch v neprospech, ktoré by tieto tretie osoby poskytli počas týchto stretnutí a konferenčných hovorov. Po tretie Komisia tvrdí, že žalobkyňa nepreukázala, prečo by bolo užitočné na jej obhajobu vedieť, či sa stretla s určitou treťou osobou, keďže rozhodnutie je založené na dôkazoch poskytnutých spoločnosťou Apple a je ťažké si predstaviť, že žalobkyňa tvrdí, že dotknutá tretia osoba mohla poskytnúť dôkazy v jej prospech.

167    Komisia dodáva, že žalobkyňa nezohľadňuje skutočnosť, že tretia osoba, s ktorou mala stretnutie, neposkytla dôkazy v jej prospech a že tretie osoby, s ktorými mala konferenčné hovory, uviedli, že nediskutovali o otázkach, ktoré nie sú uvedené v informáciách poskytnutých v ich odpovediach na žiadosti o informácie. Podľa Komisie je totiž pravdepodobné, že niektoré informácie poskytnuté počas uvedených konferenčných hovorov už boli uvedené v odpovediach na žiadosti o informácie, rovnako ako je pravdepodobné, že v niektorých informáciách poskytnutých neskôr v odpovediach na žiadosti o informácie sa odzrkadľuje obsah konferenčných hovorov, čo je logické. Komisia tvrdí, že argumentácia žalobkyne, podľa ktorej predmetné stretnutie a konferenčné hovory predstavujú vypočúvania v zmysle článku 19 nariadenia č. 1/2003, je oneskorená a neprípustná. Komisia okrem toho uvádza, že žalobkyňa nevysvetlila, prečo sú informácie o stretnutiach s treťou osobou dôležité.

168    V prejednávanej veci je a priori nesporné, že v priebehu správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, Komisia neposkytla žalobkyni nijaké informácie ani o existencii, ani o obsahu stretnutí a konferenčných hovorov, ktoré mala s tretími osobami.

169    Komisia však poskytla žalobkyni určité informácie o siedmich stretnutiach alebo konferenčných hovoroch s tretími osobami po prijatí napadnutého rozhodnutia. Konkrétne informácie o štyroch z nich poskytla v nadväznosti na žiadosť žalobkyne pred podaním prejednávanej žaloby, zatiaľ čo informácie o ostatných troch poskytla počas tohto konania, a to buď v odpovedi na tvrdenia žalobkyne založené na doplňujúcich dôkazoch z 26. júla 2019, alebo v odpovedi na vykonanie dokazovania nariadené Všeobecným súdom 12. októbra 2020.

170    Je teda potrebné preskúmať, či za týchto okolností Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu.

a)      O stretnutí a konferenčných hovoroch s tretími osobami, o ktorých boli žalobkyni poskytnuté informácie pred podaním prejednávanej žaloby

1)      Pripomenutie súvislostí

171    Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobkyňa po tom, ako jej bolo doručené napadnuté rozhodnutie, 25. januára 2018 požiadala Komisiu o poskytnutie informácií o existencii stretnutí alebo pohovorov, ktoré mala s tretími osobami a o ktorých nebola informovaná. Dňa 2. marca 2018 Komisia e‑mailom informovala žalobkyňu, že preverila, či ju nedopatrením neopomenula informovať o „každom stretnutí alebo [každom] pohovore“, ktorý sa uskutočnil „v kontexte veci AT.40220“. V tejto súvislosti Komisia žalobkyni spresnila, že ju nedopatrením neinformovala o existencii jedného stretnutia a troch konferenčných hovorov s tretími osobami. V rámci toho istého e‑mailu Komisia zaslala žalobkyni dokumenty obsahujúce poznámky z tohto stretnutia a z týchto konferenčných hovorov, ako aj prezentáciu prednesenú na uvedenom stretnutí.

172    Komisia konkrétne informovala o stretnutí s [dôverné](1) dňa [dôverné], o konferenčnom hovore s [dôverné] dňa [dôverné] a o dvoch konferenčných hovoroch dňa [dôverné], jednom s [dôverné] a druhom s [dôverné].

173    V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že toto stretnutie, ako aj tieto konferenčné hovory sa uskutočnili pred oznámením o výhradách a po zaslaní prvých žiadostí o informácie uvedených v bodoch 6 a 15 vyššie. Navyše je nesporné, že toto stretnutie a tieto konferenčné hovory sa uskutočnili, ako uviedla Komisia, „v kontexte veci AT.40220“. Po druhé, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, týmito tretími osobami sú dvaja konkurenti a dvaja zákazníci žalobkyne, ktorí tiež odpovedali na niektoré z uvedených žiadostí o informácie.

174    [Dôverné] je konkurentom žalobkyne. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, tento konkurent [dôverné]. Okrem toho podľa napadnutého rozhodnutia [dôverné].

175    [Dôverné] je konkurentom žalobkyne. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, spolu s [dôverné] je jedným z [dôverné] konkurentov [dôverné].

176    Okrem toho [dôverné] a [dôverné] sú [dôverné].

177    [Dôverné] je OEM, ktorý je odberateľom LTE čipových súprav a [dôverné].

178    [Dôverné] je OEM, ktorý je odberateľom LTE čipových súprav a [dôverné].

2)      O existencii procesného pochybenia

179    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia si nesplnila svoje povinnosti spočívajúce vo vypracovaní poznámok z uvedeného stretnutia a ich poskytnutí žalobkyni. Žalobkyňa osobitne zdôrazňuje, že poznámky, ktoré jej Komisia zaslala po prijatí napadnutého rozhodnutia, sú neprimerané a úplne nezmyselné.

180    Komisia na úvod uvádza, že žalobkyňa v žalobe netvrdila, že predmetné stretnutie a konferenčné hovory predstavujú „vypočúvania“ v zmysle článku 19 nariadenia č. 1/2003, a teda tvrdenie založené na porušení uvedeného ustanovenia predložené v replike je neprípustné. Komisia v každom prípade tvrdí, že predmetné stretnutie a konferenčné hovory neboli vypočúvaniami v zmysle článku 19 nariadenia č. 1/2003, keďže ich cieľom nebolo získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania. Nebola teda povinná vypracovať z tohto stretnutia a z týchto konferenčných hovorov kompletné poznámky, ale len stručné poznámky v rozsahu, v akom tretie osoby predložili dôkazy v neprospech, ktoré Komisia mala v úmysle použiť, alebo dôkazy v prospech, na ktoré by sa podnik mohol odvolávať.

181    Pokiaľ ide o prípustnosť tvrdenia žalobkyne, je nepochybne pravda, že žalobkyňa v žalobe výslovne nepoukázala na článok 19 nariadenia č. 1/2003. Výslovne v nej však uviedla, že Komisia porušila povinnosť uchovania poznámok, respektíve vypracovania primeraných poznámok z uvedeného stretnutia a konferenčných hovorov, pričom sa v tejto súvislosti opierala o bod 91 rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632), ktorý sa týka práve povinností vyplývajúcich z článku 19 nariadenia č. 1/2003. Žalobkyňa sa teda tvrdením uvedeným v žalobe jasne dovolávala porušenia povinností vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia a s ním súvisiacej judikatúry, ktorého sa dopustila Komisia. Námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou treba teda zamietnuť.

182    Pokiaľ ide o dôvodnosť tvrdenia žalobkyne, treba pripomenúť, že článok 19 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 predstavuje právny základ, ktorý umožňuje Komisii vykonať pohovor s fyzickou alebo právnickou osobou v rámci vyšetrovania (rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 86).

183    Zo samotného znenia článku 19 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že toto ustanovenie sa má uplatňovať na všetky vypočúvania týkajúce sa získavania informácií o predmete vyšetrovania. Žiadna skutočnosť vyplývajúca zo znenia tohto ustanovenia alebo cieľ, ktorý sleduje, neumožňuje dospieť k záveru, že normotvorca chcel vylúčiť z pôsobnosti uvedeného ustanovenia niektoré z týchto vypočúvaní (rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, body 84 a 87).

184    Ako totiž vyplýva z prípravných prác k nariadeniu č. 1/2003, uvedený právny základ odkazuje na jednoduchú skutočnosť vypočutia fyzickej alebo právnickej osoby s cieľom získať informácie <pozri návrh nariadenia Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 [ES], ktorým sa menia nariadenia (EHS) č. 1017/68, (EHS) č. 2988/74, (EHS) č. 4056/86 a (EHS) č. 3975/87 [KOM(2000) 582 v konečnom znení, Ú. v. ES C 365 E, 2000, s. 284]>.

185    Okolnosť, že vypočúvania, ktoré Komisia viedla s tretími osobami, mohli mať formu stretnutí alebo konferenčných hovorov, preto nemôže viesť k ich vyňatiu z pôsobnosti článku 19 nariadenia č. 1/2003, pokiaľ je ich cieľom získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania.

186    V rozpore s názorom Komisie v prejednávanej veci súbor súhlasných dôkazov preukazuje, že cieľom predmetného stretnutia a konferenčných hovorov bolo získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

187    Po prvé, z formálneho hľadiska, predmetné stretnutia a konferenčné hovory sa uskutočnili po tom, ako Komisia začala v auguste 2014 vyšetrovanie (odôvodnenie 8 napadnutého rozhodnutia) a predovšetkým po zaslaní prvých žiadostí o informácie uvedených v bodoch 6 a 15 vyššie. Okrem toho všetky poznámky vypracované Komisiou sú opatrené spisovou značkou správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, konkrétne „AT.40220“. Navyše aj komunikácia Komisie so žalobkyňou pri príležitosti zaslania uvedených poznámok (bod 171 vyššie) je opatrená touto spisovou značkou a výslovne odkazuje na „stretnutia alebo pohovory, ktoré sa uskutočnili v kontexte veci AT.40220“.

188    Po druhé, z vecného hľadiska, vo všetkých uvedených poznámkach sa uvádza, že predmetné stretnutie a konferenčné hovory sa týkali trhu s čipovými súpravami, postavenia žalobkyne na tomto trhu alebo určitých obchodných praktík žalobkyne na tomto trhu. Presnejšie v poznámke zo stretnutia s [dôverné] z [dôverné] sa uvádza, že jeho predmetom bol trh s čipovými súpravami a postavenie žalobkyne na tomto trhu; v poznámke z konferenčného hovoru s [dôverné] z [dôverné] sa uvádza, že jeho predmetom boli určité obchodné praktiky žalobkyne v odvetví čipových súprav a že počas konferenčného hovoru nebol predložený nijaký konkrétny dôkaz; v poznámke z konferenčného hovoru s [dôverné] z [dôverné] sa uvádza, že jeho predmetom bol trh s čipovými súpravami a určité obchodné praktiky žalobkyne; napokon v poznámke z konferenčného hovoru s [dôverné] z [dôverné] sa uvádza, že jeho predmetom bol trh s čipovými súpravami.

189    Keďže cieľom stretnutia s [dôverné] a konferenčných hovorov s [dôverné], [dôverné] a [dôverné] bolo získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania, pokiaľ ide o relevantný trh, postavenie žalobkyne na tomto trhu alebo obchodné praktiky žalobkyne na tomto trhu, vzťahuje sa na ne pôsobnosť článku 19 nariadenia č. 1/2003.

190    Keď Komisia vedie vypočúvanie podľa článku 19 nariadenia č. 1/2003 s cieľom získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania, má pritom povinnosť zaznamenať takéto vypočúvanie vo forme, akú si zvolí. V tejto súvislosti nie je postačujúce, aby Komisia stručne zhrnula témy prediskutované na vypočúvaní. Musí byť schopná poskytnúť informácie o obsahu diskusií, ktoré sa uskutočnili na vypočutí, a to najmä pokiaľ ide o druh informácií poskytnutých počas vypočúvania k diskutovaným otázkam (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, body 91 a 92).

191    V prejednávanej veci poznámky, ktoré Komisia zaslala žalobkyni po prijatí napadnutého rozhodnutia, obsahujú popri dátume a menách zúčastnených osôb len veľmi všeobecné informácie – v podstate zhrnuté do dvoch či troch riadkov – o diskutovaných témach, konkrétne o trhu s čipovými súpravami, postavení žalobkyne na tomto trhu alebo obchodných praktikách žalobkyne na tomto trhu. Tieto poznámky však neposkytujú nijaké informácie o obsahu diskusií, ktoré prebehli počas vypočúvaní, a to najmä pokiaľ ide o druh informácií poskytnutých k diskutovaným témam, ako to vyžaduje judikatúra pripomenutá v bode 190 vyššie.

192    Navyše názorným príkladom neúplnosti uvedených poznámok sú dve okolnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa.

193    Po prvé v poznámke týkajúcej sa konferenčného hovoru s [dôverné] sa uvádza, že táto tretia osoba uviedla svoj „názor“ na „určité obchodné praktiky žalobkyne v odvetví čipových súprav“ a že nebol predložený nijaký „konkrétny dôkaz“. Ako žalobkyňa správne zdôrazňuje, takáto poznámka však vyvoláva otázky týkajúce sa obsahu diskusií, ktoré prebehli medzi Komisiou a treťou osobou, informácií, ktoré táto tretia osoba poskytla, ako aj chýbajúceho „dôkazu“ – navyše „konkrétneho“ – týkajúceho sa týchto informácií. Takáto poznámka teda neumožňuje pochopiť informácie, ktoré [dôverné] poskytla Komisii bez predloženia konkrétneho dôkazu, a žalobkyňa tak nemôže vedieť, o akých skutočnostiach sa diskutovalo počas tohto konferenčného hovoru, a najmä o možnosti, že táto tretia osoba, konkrétne [dôverné], mohla uviesť dôkazy v jej neprospech alebo dokonca v jej prospech bez toho, aby poskytla akýkoľvek konkrétny dôkaz.

194    Po druhé v poznámke týkajúcej sa stretnutia s [dôverné] sa uvádza, že toto stretnutie sa týkalo trhu s čipovými súpravami a postavenia žalobkyne na tomto trhu. Okrem toho, že takýto opis neumožňuje pochopiť informácie, ktoré [dôverné] poskytla Komisii v tejto súvislosti, treba pritom konštatovať, že v tejto poznámke sa nespomína, že uvedená tretia osoba na tomto stretnutí predniesla ústnu prezentáciu, ani a fortiori obsah tejto prezentácie. Komisia však zaslala kópiu tejto prezentácie žalobkyni po prijatí napadnutého rozhodnutia, konkrétne 2. marca 2018, v odpovedi na žiadosť žalobkyne z 25. januára 2018. Z tejto 10‑stranovej prezentácie vyplýva, že sa týkala konkrétne vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatia napadnutého rozhodnutia (ako vyplýva z titulnej strany tejto prezentácie, na ktorej je uvedený názov a číslo tohto konania), že jedna strana sa zaoberala dominantným postavením žalobkyne na trhu s čipovými súpravami a päť strán sa zaoberalo [dôverné]. Neuvedenie takejto prezentácie a jej obsahu v poznámke vypracovanej Komisiou svedčí o jej nepresnej povahe.

195    Navyše okrem toho, že uvedené poznámky sú neúplné, hoci sa v predložených dôkazoch uvádza, že Komisia vypracovala dokumenty obsahujúce uvedené poznámky v dňoch, keď sa konferenčné hovory uskutočnili, respektíve krátko po dni konania stretnutia, vyplýva z nich tiež, že tieto poznámky neboli v uvedených dňoch vypracované úplne a boli následne doplnené alebo skompletizované po prijatí napadnutého rozhodnutia. Komisia totiž v nadväznosti na žiadosť žalobkyne z 25. januára 2018, a teda približne tri roky po dátume uvedených vypočúvaní, jednak kontaktovala [dôverné] so žiadosťou o poskytnutie kópie prezentácie, ktorú táto tretia osoba predniesla na stretnutí, a jednak kontaktovala [dôverné], [dôverné] a [dôverné], aby potvrdili obsah poznámok z konferenčných hovorov, ktoré vypracovala, pričom [dokonca] dokonca navrhla úpravy v poznámke, ktoré Komisia akceptovala. Z predložených dôkazov ďalej vyplýva, že spresnenie, že „počas konferenčného hovoru nebol predložený nijaký konkrétny dôkaz“, sa v prvej verzii poznámky nenachádzalo a bolo doplnené až po uvedenej komunikácii medzi Komisiou a [dôverné].

196    Z toho vyplýva, že Komisia v rozpore s článkom 19 nariadenia č. 1/2003 náležite nezaznamenala vypočúvania, ktoré viedla s [dôverné], [dôverné], [dôverné] a [dôverné].

197    Navyše v rozsahu, v akom žalobkyňa poukazuje aj na to, že Komisia jej neposkytla poznámky z dotknutých vypočúvaní, treba na jednej strane poznamenať, že ako Komisia vysvetlila pred Všeobecným súdom, poznámka zo stretnutia s [dôverné] bola vložená do spisu dňa [dôverné] ako neprístupný dokument, teda ako interný dokument Komisie, a bez kópie prezentácie, ktorú [dôverné] predniesla na uvedenom stretnutí. Na druhej strane poznámky z konferenčných hovorov s [dôverné], [dôverné] a [dôverné] neboli vložené do spisu.

198    Nech už boli dôvody akékoľvek, je teda nesporné, že žalobkyňa nezískala nijaké informácie o existencii a rozsahu týchto vypočúvaní v priebehu správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Nespomínajú sa ani v opise správneho konania, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí.

199    V tejto súvislosti stačí uviesť, že hoci je pravda, že je dovolené vylúčiť zo správneho konania dôkazy, ktoré nemajú žiadny vzťah so skutkovými a právnymi tvrdeniami uvedenými v oznámení o výhradách a ktoré preto nie sú vôbec relevantné pre vyšetrovanie, nemôže prináležať iba Komisii, aby určila dôkazy, ktoré sú užitočné pre obhajobu dotknutého podniku (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 126, a zo 16. júna 2011, FMC Foret/Komisia, T‑191/06, EU:T:2011:277, bod 306). V tejto súvislosti treba uviesť, že záznam z vypočúvaní, ktorých cieľom je získať informácie o predmete vyšetrovania a ktoré teda patria do pôsobnosti článku 19 nariadenia č. 1/2003, akými sú dotknuté vypočúvania, nemožno vynechať zo spisu.

200    Hoci Komisia tvrdí, že neposkytnutie týchto informácií alebo týchto poznámok žalobkyni vyplývalo z jednoduchého „nedopatrenia“ a že jej ich poslala hneď, ako si túto skutočnosť uvedomila v nadväznosti na žiadosť žalobkyne z 25. januára 2018, takéto okolnosti, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia, nemôžu napraviť procesné pochybenie, ktorého sa Komisia dopustila. Po prvé totiž poznámky poskytnuté žalobkyni Komisiou vzhľadom na ich neúplnosť nie sú nápravou nevyhotovenia záznamu v zmysle článku 19 nariadenia č. 1/2003, keďže sa v nich neuvádzajú informácie získané počas dotknutých vypočúvaní. Po druhé treba pripomenúť, že oneskorené oboznámenie sa s niektorými dokumentmi, ktoré mali byť vložené do spisu, až po prijatí rozhodnutia, nevyhnutne nestavia podnik opäť do situácie, v ktorej by bol, pokiaľ by sa mohol pri predložení svojich písomných a ústnych pripomienok Komisii opierať o rovnaké dokumenty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, C‑109/10 P, EU:C:2011:686, bod 56).

201    Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že pokiaľ ide o stretnutie s [dôverné] a o konferenčné hovory s [dôverné], [dôverné] a [dôverné], Komisia si nesplnila povinnosti vyhotoviť záznam podľa článku 19 nariadenia č. 1/2003 a tým aj založiť záznam z uvedených vypočúvaní do spisu.

3)      O porušení práva na obhajobu

202    Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré sa majú vyvodiť z konštatovania uvedeného v bode 201 vyššie, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 160 a 161 vyššie je potrebné určiť, či vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci žalobkyňa dostatočne preukázala, že by svoju obhajobu mohla zaistiť lepšie, keby k uvedenému procesnému pochybeniu nedošlo.

203    Na začiatok treba uviesť, že žalobkyňa vzhľadom na totožnosť dotknutých tretích osôb, na obsah poznámok predložených Komisiou a na obsah napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že tieto tretie osoby mohli poskytnúť informácie, ktoré mohli pomôcť jej obhajobe, a to najmä pokiaľ ide o vymedzenie relevantného trhu, trhovú silu a dominantné postavenie, účinok vylúčenia konkurentov z trhu a nárast efektívnosti. Žalobkyňa v tejto súvislosti predložila Všeobecnému súdu prílohu k žalobe (príloha A.9.7), ktorej cieľom bolo spresniť aspekty, o ktorých sa mohlo diskutovať na uvedených vypočúvaniach, a ako tieto skutočnosti mohli pomôcť jej obhajobe. Komisia, ktorá najprv spochybnila prípustnosť tejto prílohy, odmietla jej obsah v prílohe k obhajobe (príloha B.5). Účastníci konania následne pokračovali v komunikácii na túto tému v prílohe k replike (príloha C.12) a v prílohe k duplike (príloha D.9).

204    V prvom rade treba pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí sa žalobkyni vytýka, že svojím konaním spočívajúcim v platbách za exkluzivitu znížila motiváciu spoločnosti Apple prejsť k jej konkurentom na trhu s LTE čipovými súpravami (oddiely 11.4.1 a 11.4.2 napadnutého rozhodnutia). Komisia v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí výslovne poukazuje na [dôverné] a spomína aj [dôverné].

205    Tretími osobami vypočutými Komisiou v rámci dotknutých vypočúvaní boli teda dvaja konkurenti žalobkyne údajne vylúčení z trhu jej správaním ([dôverné] a [dôverné]) a dvaja OEM, ktorí boli odberateľmi LTE čipových súprav, teda konkurenti zákazníka žalobkyne, ktorému boli vyplácané dotknuté platby ([dôverné] a [dôverné]).

206    V druhom rade je na jednej strane nesporné, že žalobkyňa – rovnako ako Všeobecný súd – nemá nijaký presný údaj o informáciách, ktoré Komisia získala počas dotknutých vypočúvaní, aj keď sa tieto vypočúvania týkali predmetu vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia a, ako bolo práve uvedené, dotknuté tretie osoby zahŕňali konkurentov žalobkyne údajne vylúčených z trhu jej správaním, a to najmä vrátane [dôverné], teda [dôverné].

207    Ani jeden z dokumentov v spise, ktoré sa týkajú uvedených vypočúvaní, totiž neumožňuje s určitosťou rekonštruovať presné informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania, ktoré dotknuté tretie osoby poskytli počas týchto vypočúvaní, a určiť mieru, do akej by obsah týchto informácií mohol predstavovať dôkaz v prospech, v neprospech či dokonca neutrálny dôkaz.

208    V tejto súvislosti, pokiaľ ide o konferenčné hovory s [dôverné], [dôverné] a [dôverné], je špekulatívne tvrdiť, ako to robí Komisia, že je „pravdepodobné“, že informácie poskytnuté týmito tretími osobami boli analogické s informáciami uvedenými v ich odpovediach na niektoré žiadosti o informácie, a teda neobsahovali nijaký prípadný dôkaz v prospech. Predovšetkým poznámky z dotknutých vypočúvaní neobsahujú nijaký odkaz na iný dokument vrátane odpovedí na žiadosti o informácie. Ich obsah teda nemožno rekonštruovať na základe iných zdrojov v spise. Ďalej okolnosť, že tieto tretie osoby približne tri roky po uskutočnení uvedených vypočúvaní a prijatí napadnutého rozhodnutia elektronicky potvrdili Komisii, v nadväznosti na jej žiadosť zaslanú v záujme poskytnutia odpovede na žiadosť žalobkyne z 25. januára 2018, že obsah týchto vypočúvaní „sa odzrkadľuje“ v ich odpovediach na niektoré žiadosti o informácie, neumožňuje vyvodiť nijaký jednoznačný záver o obsahu týchto diskusií, najmä o presnej povahe informácií poskytnutých k diskutovaným témam.

209    Pokiaľ ide o stretnutie s [dôverné], prezentácia, ktorú predniesla na uvedenom stretnutí, v rozpore s tvrdením Komisii vôbec nevylučuje, že predmetom diskusie boli okrem aspektov uvedených v tejto prezentácii aj iné aspekty, keďže uvedená prezentácia sa v poznámke zo stretnutia nespomína a v rámci obsahu uvedenej prezentácie len jediná jej strana zodpovedá témam uvedeným v tejto poznámke. V každom prípade aj za predpokladu, že by prezentáciu [dôverné] bolo možné považovať za úplný odraz obsahu tohto stretnutia, ktorý umožňuje vylúčiť možnosť, že táto tretia osoba predložila dôkazy užitočné na obhajobu žalobkyne, nemalo by to nijaký vplyv na zistenia týkajúce sa vypočúvaní vedených s [dôverné], [dôverné] a [dôverné].

210    Na druhej strane však, so zreteľom na okolnosti pripomenuté v bodoch 204 a 205 vyššie, cieľom viacerých informácií predložených žalobkyňou je poskytnúť dôkazy prima facie na podporu jej tvrdenia, že informácie, ktoré si Komisia a [dôverné], [dôverné], [dôverné] a [dôverné] mohli vymeniť počas dotknutých vypočúvaní, jej mohli umožniť lepšie zaistiť svoju obhajobu.

211    V prvom rade, ako vyplýva z poznámok a prezentácie predložených žalobkyňou, je nesporné, že v rámci vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, sa všetky uvedené vypočúvania týkali trhu s čipovými súpravami, postavenia žalobkyne na tomto trhu alebo obchodných praktík žalobkyne na tomto trhu. Osobitne z poznámok z dvoch uvedených vypočúvaní, konkrétne z vypočúvania vedeného s [dôverné] a z vypočúvania vedeného s [dôverné], výslovne vyplýva, že predmetom diskusie medzi Komisiou a týmito tretími osobami boli obchodné praktiky žalobkyne. Aj keď sa v poznámkach zo zvyšných dvoch vypočúvaní obchodné praktiky vôbec nespomínajú, sotva možno uveriť, že by sa Komisia na vypočúvaní vedenom s [dôverné] v ten istý deň, ako viedla vypočúvanie s [dôverné], nesnažila získať od jedného z konkurentov údajne vylúčených z trhu informácie o obchodných praktikách žalobkyne, ktoré boli predmetom jej vyšetrovania. Okrem toho, ako vyplýva z prezentácie, ktorú Komisia zaslala žalobkyni, stretnutie s [dôverné] sa týkalo aj obchodných praktík žalobkyne na trhu s čipovými súpravami. Aj za predpokladu, že by táto tretia osoba poskytla informácie týkajúce sa [dôverné], sotva tiež možno uveriť, že by sa Komisia nesnažila získať informácie o obchodných praktikách žalobkyne, ktoré boli predmetom jej vyšetrovania.

212    Za takýchto okolností sa teda v súlade s tvrdením žalobkyne treba domnievať, že informácie, ktoré Komisia získala od týchto tretích osôb počas dotknutých vypočúvaní a najmä od konkurentov údajne vylúčených z trhu, mohli byť relevantné pre jej obhajobu.

213    Ďalej treba pre úplnosť uviesť, že v tabuľkách uvedených v prílohe A.9.7 žalobkyňa vzhľadom na obsah napadnutého rozhodnutia a špecifické okolnosti prejednávanej veci zdôraznila, že Komisia mohla s dotknutými tretími osobami diskutovať o niektorých konkrétnych aspektoch.

214    V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že v rozpore s tvrdením Komisie prílohu A.9.7 žaloby podanej žalobkyňou nemožno považovať za neprípustnú. Jej cieľom je totiž schematicky, konkrétne vo forme tabuliek, podporiť tvrdenia predložené v žalobe v súvislosti s každým z dotknutých vypočúvaní vo vzťahu ku každej poznámke. Navyše rozsah komunikácie, ktorá v tejto súvislosti prebehla medzi účastníkmi konania, obsiahnutej v tabuľkách predložených v prílohe B.5 vyjadrenia k žalobe, v prílohe C.12 repliky a v prílohe D.9 dupliky, ktorá má veľký počet strán, svedčí o vhodnosti predloženia takýchto tabuliek formou príloh a nie uvedenia v rámci hlavných podaní.

215    V prejednávanej veci sa spresnenia uvedené žalobkyňou týkajú určitých aspektov, ktoré považuje za relevantné pre svoju obhajobu.

216    Po prvé žalobkyňa tvrdila, že konferenčný hovor s [dôverné] sa mohol týkať najmä schopnosti [dôverné] zásobovať spoločnosť Apple LTE čipovými súpravami pre iPhony a iPady počas dotknutého obdobia, dôvodov a vplyvu nedostatku konkurenčných integrovaných LTE čipových súprav [dôverné], povahy a rozsahu investícií potrebných na uspokojenie požiadaviek spoločnosti Apple a súvisiacej zmluvnej ochrany, ako aj [dôverné] a tiež prípadnej neexistencie námietok [dôverné] voči dotknutým zmluvám alebo sťažnosti [dôverné], čo by predstavovalo dôkaz v jej prospech. Podľa žalobkyne v rozsahu, v akom po prijatí napadnutého rozhodnutia [dôverné] bola [dôverné], akákoľvek informácia, ktorú [dôverné] poskytla, by bola jednoznačne relevantná pre obhajobu žalobkyne.

217    Po druhé žalobkyňa tvrdila, že konferenčný hovor s [dôverné] sa mohol týkať najmä porovnávacích vlastností jej LTE čipových súprav a LTE čipových súprav [dôverné] a [dôverné], požiadaviek spoločnosti Apple voči potenciálnym dodávateľom, povahy a rozsahu konkrétnych investícií potrebných pre spoločnosť Apple a súvisiacej zmluvnej ochrany, ako aj dynamiky trhu a dôvodov [dôverné]. Podľa žalobkyne v rozsahu, v akom po prijatí napadnutého rozhodnutia Apple považovala LTE čipové súpravy [dôverné] za potenciálnu konkurenčnú alternatívu čipových súprav žalobkyne pre niektoré modely iPadov, akákoľvek informácia, ktorú [dôverné] poskytla, by bola jednoznačne relevantná pre obhajobu žalobkyne.

218    Po tretie žalobkyňa tvrdila, že stretnutie s [dôverné] a konferenčný hovor s [dôverné] sa mohli týkať najmä požiadaviek spoločnosti Apple voči jej dodávateľom v porovnaní s požiadavkami iných OEM a porovnávacích vlastností jej čipových súprav a čipových súprav jej konkurentov.

219    S cieľom vyvrátiť tvrdenia žalobkyne Komisia v prílohe B.5 vyjadrenia k žalobe uviedla, že odpovede [dôverné] na žiadosti o informácie z [dôverné] a z [dôverné] potvrdzujú, že z poznámky z konferenčného hovoru s [dôverné] nevyplýval nijaký dôkaz v prospech, pokiaľ ide o aspekty uvádzané žalobkyňou, a to z dôvodu, že [dôverné] v uvedených odpovediach neuviedla nijakú informáciu v tejto súvislosti. Komisia rovnakým spôsobom argumentovala aj pokiaľ ide o aspekty, na ktoré žalobkyňa poukázala v súvislosti s [dôverné], pričom sa opierala o odpovede tejto tretej osoby na žiadosti o informácie z [dôverné] a z [dôverné], aj pokiaľ ide o aspekty, na ktoré žalobkyňa poukázala v súvislosti s [dôverné], pričom sa opierala o prezentáciu prednesenú touto treťou osobou na predmetnom stretnutí, ako aj pokiaľ ide o aspekty, na ktoré žalobkyňa poukázala v súvislosti s [dôverné], pričom sa opierala o odpovede tejto tretej osoby na žiadosti o informácie z [dôverné] a [dôverné] a z [dôverné].

220    Hneď na úvod v rozsahu, v akom Komisia odkazuje na odpovede [dôverné], [dôverné] a [dôverné] na žiadosti o informácie a na prezentáciu [dôverné] s cieľom podporiť tvrdenie, že tieto tretie osoby neuviedli nijaké dôkazy v prospech, stačí uviesť, že takéto tvrdenia sa musia zamietnuť z dôvodov uvedených v bodoch 208 a 209 vyššie.

221    Naopak v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, za špecifických okolností prejednávanej veci spresnenia, ktoré žalobkyňa uviedla v prílohe k žalobe, konkrétnym spôsobom preukazujú, že vypočúvania, ktoré Komisia viedla s dotknutými tretími osobami, sa mohli týkať takých skutočností, aké sú uvedené v bodoch 216 až 218 vyššie, ktoré prípadne mohli pomôcť žalobkyni lepšie sa obhajovať, a to najmä pokiaľ ide o účinky a odôvodnenie jej správania na trhu s LTE čipovými súpravami.

222    Na záver treba naozaj už len pre úplnosť konštatovať, ako uvádza Komisia, že v oddieloch 11.4.1 a 11.4.2 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazovala okrem informácií poskytnutých žalobkyňou výlučne len na informácie a dokumenty od spoločnosti Apple. Naproti tomu Komisia v uvedených oddieloch napadnutého rozhodnutia neodkázala na nijaký dôkaz, ktorý poskytli [dôverné], [dôverné], [dôverné] a [dôverné], a osobitne konkurenti žalobkyne údajne vylúčení z trhu. Informácie, ktoré poskytli niektoré z týchto tretích osôb ([dôverné], [dôverné] a [dôverné]), sa totiž spomínajú len v oddiele 11.4.4 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 475, 476 a 478) s cieľom podporiť tvrdenie, že Apple je „zaujímavý zákazník“.

223    Takéto konštatovanie však za špecifických okolnosti prejednávanej veci nielen že ani zďaleka nevedie k vylúčeniu zásahu do práva žalobkyne na obhajobu, ale je dôkazom toho, ako v podstate tvrdí žalobkyňa, že znalosť obsahu dotknutých vypočúvaní mohla byť užitočná na jej obhajobu. Keby totiž žalobkyňa vedela, že uvedené tretie osoby, a osobitne konkurenti žalobkyne údajne vylúčení z trhu jej správaním ([dôverné] a [dôverné]), počas svojich vypočúvaní v rámci správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, neuviedli nijaký dôkaz v jej neprospech spôsobilý potvrdiť účinok vylúčenia z trhu vytýkaný Komisiou, mohlo jej to umožniť poskytnúť iný náhľad na správanie, ktoré jej bolo vytýkané, a inak podložiť svoju obhajobu.

224    Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci v rozsahu, v akom Komisia náležite nezaznamenala dotknuté vypočúvania a žalobkyni ani jej zástupcom neboli poskytnuté informácie o samotnej existencii týchto vypočúvaní až do doby po prijatí napadnutého rozhodnutia a pred podaním prejednávanej žaloby, Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu. Dôkazy predložené žalobkyňou totiž preukazujú, že na vypočúvaniach vedených s [dôverné] a [dôverné], teda dvomi konkurentmi žalobkyne údajne vylúčenými z trhu, a s [dôverné] a [dôverné], teda dvomi OEM, ktorí boli odberateľmi LTE čipových súprav, mohli zaznieť kľúčové informácie pre ďalší vývoj konania, ktoré mohli byť pre žalobkyňu relevantné v tom zmysle, že jej mohli umožniť lepšie zaistiť svoju obhajobu.

225    Vzhľadom na toto porušenie práva žalobkyne na obhajobu treba vyhovieť tretej časti prvého žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týka stretnutia s [dôverné] a konferenčných hovorov s [dôverné], [dôverné] a [dôverné], o ktorých boli žalobkyni poskytnuté informácie pred podaním prejednávanej žaloby.

226    Za okolností prejednávanej veci je potrebné pokračovať v preskúmaní tejto časti žalobného dôvodu v súvislosti so stretnutím a konferenčným hovorom s treťou osobou, o ktorých boli žalobkyni poskytnuté informácie v priebehu tohto konania v reakcii na tvrdenie založené na doplňujúcich dôkazoch z 26. júla 2019.

b)      O konferenčnom hovore a stretnutí s treťou osobou, o ktorých boli žalobkyni poskytnuté informácie v priebehu tohto konania v reakcii na tvrdenia založené na doplňujúcich dôkazoch z 26. júla 2019

1)      Pripomenutie súvislostí

227    Z predložených dôkazov vyplýva, že v nadväznosti na odpoveď Komisie z 2. marca 2018, v rámci ktorej poskytla žalobkyni informácie o existencii stretnutia s [dôverné] a konferenčných hovorov s [dôverné], [dôverné] a [dôverné], žalobkyňa e‑mailom z 5. marca 2018 požiadala Komisiu, aby jej potvrdila, že sa formálne ani neformálne nestretla s [dôverné]. E‑mailom z 13. marca 2018 Komisia opätovne uviedla, že v nadväznosti na žiadosť žalobkyne z 25. januára 2018 preverila, či ju nedopatrením neopomenula informovať o „každom stretnutí alebo [každom] pohovore“, ktorý sa uskutočnil „v kontexte veci AT.40220“, a z dôvodov riadnej správy vecí verejných jej informácie v tejto súvislosti poskytla v e‑maile z 2. marca 2018. Komisia dodala, že vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie už bolo prijaté, nebude viac odpovedať na tento typ otázok.

228    Odpovede, ktoré Komisia zaslala žalobkyni 2. a 13. marca 2018, môžu vzbudzovať dojem, že informácie poskytnuté v súvislosti so stretnutiami alebo konferenčnými hovormi s tretími osobami boli vyčerpávajúce, a teda že Komisia nemala stretnutia alebo konferenčné hovory s [dôverné], ale len s [dôverné], [dôverné], [dôverné] a [dôverné].

229    Žalobkyňa však v žalobe tvrdí, že nedisponovala nijakou výslovnou informáciou, ktorá by potvrdzovala alebo vyvracala existenciu a rozsah prípadných stretnutí alebo konferenčných hovorov medzi Komisiou a [dôverné].

230    Komisia pritom nevyvrátila ani nepotvrdila existenciu takýchto stretnutí alebo konferenčných hovorov ani vo vyjadrení k žalobe, ani v duplike.

231    Až po tom, ako žalobkyňa predložila doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019, Komisia v rámci svojich pripomienok z 30. októbra 2019 k uvedeným dôkazom informovala o existencii konferenčného hovoru s [dôverné] dňa [dôverné] a stretnutia s [dôverné] dňa [dôverné], pričom výslovne uviedla, že nemá k dispozícii poznámky ani zápisnice z tohto konferenčného hovoru a stretnutia.

232    Keďže však Komisia uviedla, že je pripravená poskytnúť viac informácií týkajúcich sa kontextu konferenčného hovoru s [dôverné] z [dôverné] v rámci vykonania dokazovania, Všeobecný súd nariadil vykonanie dokazovania s cieľom získať tieto informácie. V kontexte zaobchádzania s odpoveďou Komisie na toto nariadené dokazovanie boli vykonané procesné úkony uvedené v bodoch 78 až 92 vyššie.

233    V tejto súvislosti treba uviesť po prvé, že konferenčný hovor a stretnutie s [dôverné] sa uskutočnili pred oznámením o výhradách a po zaslaní prvých žiadostí o informácie uvedených v bode 15 vyššie. Po druhé, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, táto tretia osoba [dôverné] a odpovedala na niektoré z uvedených žiadostí o informácie.

234    [Dôverné] má však v rámci napadnutého rozhodnutia osobitné postavenie. Viacero skutočností totiž svedčí o dôležitosti tejto tretej osoby v štruktúre napadnutého rozhodnutia: [dôverné]. Okrem toho z procesného hľadiska táto tretia osoba [dôverné].

2)      O existencii procesného pochybenia

235    Cieľom argumentácie predloženej žalobkyňou je podložiť tvrdenie, že Komisia si nesplnila povinnosti informovať ju o uvedenom konferenčnom hovore a o uvedenom stretnutí a vypracovať poznámky z nich.

236    Komisia v čase, keď ich existencia ešte nebola potvrdená (v štádiu vyjadrenia k žalobe a dupliky), tvrdila, že žalobkyňa nepreukázala, že by takéto informácie boli relevantné. Po tom, ako pripustila ich existenciu (v štádiu pripomienok k doplňujúcim dôkazom z 26. júla 2019), následne tvrdila po prvé, že žalobkyňa nepreukázala, že poľutovaniahodná neexistencia poznámok z konferenčného hovoru z [dôverné] jej spôsobila ujmu, a po druhé, že stretnutie z [dôverné] sa týkalo skôr všeobecných aspektov než veci AT.40220.

237    Hneď na úvod, pokiaľ ide o poznámky predmetného z konferenčného hovoru a stretnutia, je nesporné, že Komisia, ako sama pripustila vo svojich pripomienkach k doplňujúcim dôkazom z 26. júla 2019, nevypracovala nijakú poznámku ani z konferenčného hovoru z [dôverné], ani zo stretnutia z [dôverné]. Komisia tiež uznáva, že nevypracovanie poznámok z konferenčného hovoru z [dôverné] predstavuje poľutovaniahodné nesplnenie povinnosti z jej strany.

238    V každom prípade v rozsahu, v akom je potrebné chápať tvrdenia Komisie tak, že naznačuje, že na predmetný konferenčný hovor a stretnutie sa nevzťahovali povinnosti vyhotoviť záznam vyplývajúce z článku 19 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva v žalobe, stačí uviesť, že z predložených dôkazov vyplýva, že tak konferenčný hovor z [dôverné], ako aj stretnutie z [dôverné] – okrem toho, že sa uskutočnili po začatí vyšetrovania Komisiou v auguste 2014 (odôvodnenie 8 napadnutého rozhodnutia) a predovšetkým po zaslaní prvých žiadostí o informácie uvedených v bode 15 vyššie – mali za cieľ získať informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

239    Pokiaľ ide po prvé o konferenčný hovor s [dôverné] z [dôverné], nedôverná verzia dokumentu obsahujúceho zápis tohto konferenčného hovoru do elektronického kalendára, ktorý Komisia predložila 26. apríla 2021 v reakcii na nariadenie vykonania dokazovania z 12. októbra 2020, obsahuje v poli „predmet“ odkaz na názov správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, t. j. „Sapphire“. Okrem toho samotná Komisia vo svojich pripomienkach k doplňujúcim dôkazom z 26. júla 2019 a v nedôvernej verzii podania z 19. novembra 2020 vysvetlila, že cieľom uvedeného konferenčného hovoru bolo zhromaždiť informácie týkajúce sa vymedzenia trhu a dynamiky trhu, ktorý bol predmetom uvedeného konania, a to s cieľom získať základný prehľad o tomto trhu a pripraviť užitočné otázky, ktoré majú byť zaradené do žiadostí o informácie. Z toho vyplýva, že cieľom uvedeného konferenčného hovoru bolo získať informácie o predmete vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

240    Pokiaľ ide po druhé o stretnutie s [dôverné] z [dôverné], Komisia uviedla, že bolo zamerané na všeobecné aspekty práva hospodárskej súťaže a praktiky žalobkyne v oblasti patentov. E‑mailová komunikácia týkajúca sa zorganizovania tohto stretnutia, ktorú Komisia predložila v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 8. októbra 2020, skutočne potvrdzuje, že [dôverné] požiadala o jeho uskutočnenie s cieľom prediskutovať „aktuálne otázky týkajúce sa hospodárskej súťaže a duševného vlastníctva“. Táto informácia však vôbec nevylučuje, že sa mohlo diskutovať o predmete vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Sama Komisia vysvetlila, že [dôverné] počas tohto stretnutia tvrdila, že niektoré praktiky žalobkyne v oblasti duševného vlastníctva by mali byť zahrnuté do rozsahu vyšetrovania. Preto v rozsahu, v akom tretia osoba výslovne poukázala na potrebu rozšírenia rozsahu vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, treba konštatovať, že toto stretnutie sa úplne alebo sčasti zaoberalo aj informáciami týkajúcimi sa predmetu uvedeného vyšetrovania.

241    Toto konštatovanie navyše podporujú aj doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019.

242    V prvej prezentácii [dôverné] z [dôverné], ktorá sa týkala žalobkyne a predchádzala stretnutiu z [dôverné], predloženej žalobkyňou v rámci doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019, sa výslovne uvádza, že [dôverné] plánovala mať stretnutie s Komisiou v týždni od [dôverné], ktoré sa malo týkať vyšetrovania žalobkyne vedeného Komisiou v súvislosti jednak s „vernostnými zľavami“, teda stimulmi ponúkanými zákazníkom, aby nakupovali výlučne čipové súpravy žalobkyne, a jednak [dôverné]. V tej iste prezentácii sa v súvislosti s uvedenými „vernostnými zľavami“ uvádzalo, že [dôverné], a bola nastolená otázka, či [dôverné]. Navyše uvedená prezentácia obsahovala jednu stranu týkajúcu sa [dôverné], kde sa uvádzalo, že [dôverné].

243    Druhá prezentácia [dôverné] a [dôverné], ktorá sa týkala žalobkyne a nasledovala po stretnutí z [dôverné], predložená žalobkyňou v rámci doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019, jednak obsahovala aktualizované informácie o vyšetrovaní Komisie, pričom sa v nej uvádzalo, že sa bezprostredne blíži vydanie oznámenia o výhradách a že Komisia mala stretnutie so žalobkyňou dňa [dôverné], že toto vyšetrovanie sa týka vernostných zliav a podmienok exkluzivity, že bola [dôverné] a že bolo [dôverné]. V uvedenej prezentácii sa tiež po opise [dôverné] uvádzalo, že existuje viacero [dôverné], konkrétne [dôverné], podľa ktorých [dôverné], a že je pravdepodobná pokuta vo výške okolo 1 miliardy USD.

244    Tieto prezentácie [dôverné] z obdobia pred a po stretnutí, ktoré mala táto tretia osoba s Komisiou dňa [dôverné], len podporujú konštatovanie, že Komisia a táto tretia osoba na tomto stretnutí diskutovali o informáciách týkajúcich sa predmetu vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

245    Keďže cieľom konferenčného hovoru a stretnutia s [dôverné] bolo získať informácie o predmete vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, a to najmä pokiaľ ide o dynamiku trhu, rozsah vyšetrovania a dokonca aj niektoré tvrdenia žalobkyne uvedené na svoju obhajobu, patrili do pôsobnosti článku 19 nariadenia č. 1/2003.

246    V prejednávanej veci je pritom nesporné, ako bolo uvedené v bode 237 vyššie, že Komisia nevyhotovila nijaký záznam z dotknutých vypočúvaní.

247    Takéto nesplnenie povinnosti je navyše ťažko zlučiteľné s dokumentmi, ktoré žalobkyňa predložila v rámci doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019, ktoré ukazujú, že tretia osoba, s ktorou mala Komisia stretnutie, najprv sama pripravila a následne zabezpečila interné pokračovanie stretnutia z [dôverné] (pozri body 242 a 243 vyššie), čo svedčí o jej dôležitosti v rámci vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

248    Z toho vyplýva, že Komisia v rozpore s článkom 19 nariadenia č. 1/2003 náležite nezaznamenala vypočúvania, ktoré viedla s [dôverné].

249    Navyše v rozsahu, v akom sa žalobkyňa odvoláva aj na skutočnosť, že Komisia ju neinformovala o dotknutých vypočúvaniach, treba pripomenúť, že Komisia v priebehu správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, skutočne neinformovala o vypočúvaniach, ktoré viedla s [dôverné]. Ako pritom vyplýva z bodu 199 vyššie, Komisia nemôže nevložiť do spisu záznam z vypočúvaní, akými sú vypočúvania, ktoré viedla s [dôverné].

250    Okrem toho toto porušenie nemôže byť napravené iba na základe skutočnosti, že Komisia poskytla niektoré informácie k vypočúvaniam, ktoré viedla s [dôverné], v priebehu tohto konania. Predmetom ani účinkom súdneho preskúmania vznesených žalobných dôvodov, ktoré vykonáva Všeobecný súd, totiž nie je nahradiť úplné vyšetrovanie veci v rámci správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, C‑109/10 P, EU:C:2011:686, bod 56). Okrem toho po prvé Komisia v rámci prebiehajúceho konania nepredložila nijaký záznam obsahujúci informácie získané počas dotknutých vypočúvaní. Po druhé, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 200 vyššie, oneskorené oboznámenie sa s niektorými dokumentmi, ktoré mali byť vložené do spisu, nestavia podnik, ktorý podal žalobu proti rozhodnutiu Komisie, opäť do situácie, v ktorej by bol, pokiaľ by sa mohol pri predložení svojich písomných a ústnych pripomienok Komisii opierať o rovnaké dokumenty.

251    Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že pokiaľ ide o konferenčný hovor a stretnutie s [dôverné], Komisia si nesplnila povinnosti vyhotoviť záznam podľa článku 19 nariadenia č. 1/2003 a tým aj založiť záznam z uvedených vypočúvaní do spisu.

3)      O porušení práva na obhajobu

252    Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré sa majú vyvodiť z konštatovania uvedeného v bode 251 vyššie, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 160 a 161 vyššie je potrebné určiť, či vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci žalobkyňa dostatočne preukázala, že by svoju obhajobu mohla zaistiť lepšie, keby k uvedeným procesným pochybeniam nedošlo.

253    V tejto súvislosti treba na začiatok uviesť, že žalobkyňa so zreteľom na totožnosť tejto tretej osoby a na obsah napadnutého rozhodnutia uviedla, že pre jej obhajobu by bolo jednoznačne relevantné vedieť, o čom sa diskutovalo medzi Komisiou a touto treťou osobou. Žalobkyňa osobitne zdôraznila, že primerané poznámky z týchto vypočúvaní by jej pomohli vo viacerých aspektoch jej obhajoby, a spresnenia v tejto súvislosti poskytla v prílohe A.9.7 žaloby. Podľa žalobkyne skutočnosť, že táto tretia osoba bola voči nej nepriateľská, nevylučuje možnosť, že mohla poskytnúť informácie užitočné na jej obhajobu, a to buď preto, že mohli svedčiť v jej prospech, alebo preto, že mohlo ísť o neúplné či nepresné informácie v jej neprospech.

254    V prvom rade treba pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí sa žalobkyni vytýka, že znížila motiváciu spoločnosti Apple prejsť k jej konkurentom na trhu s LTE čipovými súpravami (bod 204 vyššie).

255    Tretia osoba vypočutá Komisiou v rámci dvoch dotknutých vypočúvaní tak [dôverné]. Okrem toho z procesného hľadiska táto tretia osoba [dôverné].

256    V druhom rade je na jednej strane nesporné, že žalobkyňa – rovnako ako Všeobecný súd – nemá nijaký presný údaj o informáciách, ktoré Komisia získala počas dotknutých vypočúvaní, aj keď sa tieto vypočúvania týkali predmetu vyšetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia a, ako bolo práve uvedené, dotknutá tretia osoba [dôverné].

257    Ani jeden z dokumentov v spise, ktoré sa týkajú uvedených vypočúvaní, totiž neumožňuje s určitosťou rekonštruovať presné informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania, ktoré dotknutá tretia osoba poskytla počas týchto vypočúvaní, a určiť mieru, do akej by obsah týchto informácií mohol predstavovať dôkaz v prospech, v neprospech, či dokonca neutrálny dôkaz.

258    V tejto súvislosti tvrdenia Komisie, že pokiaľ ide o konferenčný hovor s [dôverné], po prvé nie je „pravdepodobné“, že [dôverné] mohla poskytnúť dôkazy v prospech, a po druhé je „pravdepodobné“, že témy, o ktorých sa diskutovalo počas tohto konferenčného hovoru, sú uvedené v odpovediach [dôverné] na žiadosti o informácie, sú čisto špekulatívne, keďže Komisia sa opiera len o čisté domnienky a nebola schopná presne podrobne opísať obsah informácií, ktoré [dôverné] poskytla na tomto vypočúvaní.

259    Rovnako nemôže uspieť ani tvrdenie Komisie, že žalobkyňa nepožiadala Všeobecný súd o vypočutie zamestnancov [dôverné], ktorí sa zúčastnili uvedeného konferenčného hovoru, a priamo nekontaktovala týchto zamestnancov, aby jej potvrdili, či poskytli dôkazy v jej prospech. Okrem toho, že žalobkyňa sa o uskutočnení tohto konferenčného hovoru dozvedela až vo veľmi pokročilom štádiu tohto konania a Komisia navyše ani nespresnila totožnosť zamestnancov alebo zástupcov [dôverné], ktorý sa ho zúčastnili, treba totiž uviesť, že v každom prípade neprináleží žalobkyni – a, keď už na to príde, ani Všeobecnému súdu – viesť vypočúvania s treťou osobou (alebo jej zamestnancami či zástupcami), ktorú Komisia vypočula v rámci vyšetrovania, s cieľom pokúsiť sa a posteriori určiť informácie, ktoré táto osoba poskytla Komisii, a kompenzovať tak nesplnenie povinnosti Komisie vyhotoviť záznam, keďže dodržiavanie povinností vyplývajúcich z článku 19 nariadenia č. 1/2003 je povinnosťou Komisie. Okrem toho v prejednávanej veci žalobkyňa – rovnako ako Všeobecný súd – nedisponuje nijakým dokumentom, ktorý by jej umožnil rekonštruovať informácie poskytnuté dotknutou treťou osobou, na rozdiel od situácie uvedenej v bodoch 99 až 101 rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632), na ktorý sa Komisia odvoláva, ktorá sa vyznačovala tým, že v uvedenej veci bola podniku, ktorý podal odvolanie, v priebehu správneho konania poskytnutá nedôverná verzia internej poznámky vypracovanej Komisiou v súvislosti so sporným vypočúvaním a pripojený dokument obsahujúci písomné odpovede na ústne otázky, ktoré boli položené na uvedenom vypočúvaní.

260    Na druhej strane však, so zreteľom na okolnosti pripomenuté v bodoch 254 a 255 vyššie, cieľom viacerých informácií predložených žalobkyňou je poskytnúť dôkazy prima facie na podporu jej tvrdenia, že informácie, ktoré si Komisia a [dôverné] mohli vymeniť počas dotknutých vypočúvaní, jej mohli umožniť lepšie zaistiť svoju obhajobu.

261    Predovšetkým, ako uviedla žalobkyňa v podaní, ktorým predložila doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019, znalosť informácií, ktoré [dôverné] poskytla k otázke vymedzenia trhu počas konferenčného hovoru, mohla byť užitočná na jej obhajobu. Ako totiž bolo uvedené v bode 239 vyššie, samotná Komisia vysvetlila, že cieľom uvedeného konferenčného hovoru bolo objasniť základné pojmy týkajúce sa vymedzenia trhu a dynamiky trhu, ktoré umožnia pripraviť užitočné otázky, ktoré majú byť zaradené do druhého kola žiadostí o informácie. Z toho vyplýva, že [dôverné] v počiatočnom štádiu konania prispela k objasneniu základných pojmov, na ktorých sa zakladali otázky položené Komisiou v žiadostiach o informácie, ktoré boli následne adresované žalobkyni, jej konkurentom a jej zákazníkom, bez toho, aby bolo možné určiť, aké informácie v tejto súvislosti skutočne poskytla, a bez toho, aby žalobkyňa mohla predložiť pripomienky k základným pojmom, k objasneniu ktorých [dôverné] prispela.

262    Ďalej žalobkyňa v podaní, ktorým predložila doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019, v podstate tvrdí, že Komisia a [dôverné] diskutovali o určitých dôverných aspektoch vyšetrovania, pokiaľ ide o [dôverné]. Komisia vo svojich pripomienkach k doplňujúcim dôkazom z 26. júla 2019 uviedla, že [dôverné] nesprístupnila dôverné informácie, najmä pokiaľ ide o [dôverné] spomenuté v druhej prezentácii [dôverné] z [dôverné] (pozri bod 243 vyššie). Dokonca aj bez ohľadu na dôvernosť takýchto informácií však treba poznamenať, že v rozsahu, v akom počas vypočúvania z [dôverné], ktoré predchádzalo uvedenej prezentácii, Komisia a [dôverné] diskutovali na tému [dôverné], znalosť informácií získaných Komisiou počas takýchto diskusií mohla žalobkyni umožniť lepšie zaistiť svoju obhajobu.

263    Napokon žalobkyňa v prílohe A.9.7 žaloby zdôraznila, že poznámky týkajúce sa vypočúvaní, ktoré Komisia mohla viesť s [dôverné], mohli pomôcť jej obhajobe jednak s cieľom preukázať, že dotknuté zmluvy nemali za následok vylúčenie rovnako efektívnych konkurentov z trhu a viedli k rastu efektívnosti v prospech hospodárskej súťaže, a jednak s cieľom získať viac informácií v súvislosti so záverom Komisie, podľa ktorého by v prípade neexistencie dotknutých zmlúv [dôverné].

264    V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že v rozsahu, v akom účelom tvrdení Komisie je spochybniť prípustnosť uvedenej prílohy v časti týkajúcej sa vypočúvaní vedených s [dôverné], takéto tvrdenia nemožno prijať. Okrem skutočnosti, že predmetná príloha má za cieľ podložiť tvrdenia uvedené v žalobe (body 214 a 253 vyššie), treba pripomenúť, že pokiaľ ide o vypočúvania vedené s [dôverné], žalobkyňa nemala v štádiu podania žaloby nijaké informácie o ich existencii. Za špecifických okolností prejednávanej veci tak žalobkyni nemožno vytýkať, že uviedla takéto spresnenia v prílohe k žalobe, ktorou podložila svoje tvrdenia týkajúce sa stretnutí a konferenčných hovorov s tretími osobami.

265    Ako teda tvrdí žalobkyňa v uvedenej prílohe, vzhľadom na totožnosť dotknutej tretej osoby a na obsah napadnutého rozhodnutia Komisia počas dotknutých vypočúvaní skutočne mohla získať informácie užitočné na jej obhajobu, ktoré sa týkali najmä porovnávacích vlastností čipových súprav žalobkyne a čipových súprav jej konkurentov, požiadaviek spoločnosti Apple v porovnaní s požiadavkami iných OEM, alebo tiež možnosti spoločnosti Apple zásobovať sa pre všetky svoje modely alebo niektoré z nich od konkurentov žalobkyne. Okrem toho Komisia v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia bez akéhokoľvek ďalšieho spresnenia alebo odkazu konštatovala, že Apple v rokoch 2011 až 2015 nemala pre svoje potreby LTE čipových súprav pre iPhony technickú alternatívu k žalobkyni.

266    Zo všetkých predchádzajúcich skutočností vyplýva, že vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci v rozsahu, v akom Komisia nevypracovala poznámky z dotknutých vypočúvaní a žalobkyni ani jej zástupcom neboli poskytnuté informácie o samotnej existencii týchto vypočúvaní až do chvíle, keď o nich boli informovaní v priebehu tohto konania v reakcii na tvrdenia založené na doplňujúcich dôkazoch z 26. júla 2019, Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu. Dôkazy predložené žalobkyňou totiž preukazujú, že na vypočúvaniach vedených s [dôverné], teda [dôverné], mohli zaznieť kľúčové informácie pre ďalší vývoj konania, ktoré mohli byť pre žalobkyňu relevantné v tom zmysle, že jej mohli umožniť lepšie zaistiť svoju obhajobu.

267    Vzhľadom na toto porušenie práva žalobkyne na obhajobu treba vyhovieť tretej časti prvého žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týka konferenčného hovoru a stretnutia s [dôverné], o ktorých boli žalobkyni poskytnuté informácie v priebehu tohto konania v reakcii na tvrdenia založené na doplňujúcich dôkazoch z 26. júla 2019.

268    Za okolností prejednávanej veci je potrebné pokračovať v preskúmaní tejto časti žalobného dôvodu aj v súvislosti so stretnutím s treťou osobou, o ktorých boli žalobkyni poskytnuté informácie v priebehu tohto konania v reakcii na nariadenie vykonania dokazovania z 12. októbra 2020.

c)      O stretnutí s treťou osobou, o ktorom boli žalobkyni poskytnuté informácie v priebehu tohto konania v reakcii na nariadenie vykonania dokazovania z 12. októbra 2020

1)      Pripomenutie súvislostí

269    Z predložených dôkazov vyplýva, že v reakcii na nariadenie vykonania dokazovania z 12. októbra 2020, ktorého cieľom bolo získať viac informácií o kontexte konferenčného hovoru s [dôverné] z [dôverné], Komisia v dôvernej verzii podania z 19. novembra 2020 informovala o stretnutí s tretím informátorom, ktorý požiadal o zachovanie anonymity, ktoré sa zorganizovalo na žiadosť tejto tretej osoby a uskutočnilo sa predtým, ako Komisia začala vyšetrovanie uvedené v bode 5 vyššie, a najmä predtým, ako boli zaslané žiadosti o informácie uvedené v bodoch 6 a 15 vyššie.

270    Komisia predložila Všeobecnému súdu aj záznam o zápise dátumu tohto stretnutia do elektronického kalendára a dva interné e‑maily v podstate s totožným obsahom, ktoré sa týkali uvedeného stretnutia (ďalej len „interné e‑maily“).

271    Treba pripomenúť, že zástupcom žalobkyne bola pod podmienkou predchádzajúceho podpísania záväzku zachovania dôvernosti, a to aj vo vzťahu k žalobkyni, sprístupnená dôverná verzia podania z 19. novembra 2020, zatiaľ čo žalobkyni bola sprístupnená nedôverná verzia podania z 19. novembra 2020, ktorú Komisia predložila 26. apríla 2021.

272    Po predložení týchto dokumentov žalobkyňa prostredníctvom svojich zástupcov, ktorí podpísali záväzok zachovania dôvernosti, v podstate tvrdila, že Komisia je povinná vypracovať poznámky z predmetného stretnutia a poskytnúť jej ich, ako to vyplýva z rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632), aby neporušila právo vyšetrovaného podniku na obhajobu. V prejednávanej veci však Komisia neuchovala záznam z predmetného stretnutia, hoci jej povinnosť vypracovať poznámky a poskytnúť ich obvinenému podniku je ustálená. Žalobkyňa prostredníctvom svojich zástupcov, ktorí podpísali záväzok zachovania dôvernosti, tvrdila, že právo na prístup k spisu je jedným zo základných procesných práv a záruk potrebných na riadny výkon jej práva na obhajobu a že v prejednávanej veci jej bola spôsobená ujma vyplývajúca zo skutočnosti, že Komisia nevypracovala poznámky z predmetného stretnutia a na jeho existenciu poukázala až v konaní na Všeobecnom súde.

273    Komisia namietala, že povinnosť vyhotoviť záznam stanovená v článku 19 nariadenia č. 1/2003 sa na toto stretnutie nevzťahuje.

2)      O existencii procesného pochybenia

274    V prvom rade z predložených dôkazov vyplýva a medzi účastníkmi konania je nesporné, že v priebehu správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, Komisia neinformovala žalobkyňu alebo jej zástupcov o existencii ani a fortiori o obsahu tohto stretnutia. Rovnako je nesporné, že do spisu nebol vložený záznam o zápise dátumu stretnutia do elektronického kalendára ani interné e‑maily, ktoré Komisia predložila Všeobecnému súdu.

275    Na pojednávaní však Komisia tvrdila, že stretnutie s tretím informátorom sa uskutočnilo pred jej prvým vyšetrovacím úkonom a v dôsledku toho nepodliehala povinnostiam vyhotovenia záznamu stanoveným v článku 19 nariadenia č. 1/2003, ako potvrdzujú rozsudky rozsudky z 5. októbra 2020, Casino, Guichard‑Perrachon a AMC/Komisia (T‑249/17, vec v odvolacom konaní, EU:T:2020:458), a z 5. októbra 2020, Les Mousquetaires a ITM Entreprises/Komisia (T‑255/17, vec v odvolacom konaní, EU:T:2020:460).

276    Po prvé je pravda, ako zdôraznila Komisia na pojednávaní, že z judikatúry Všeobecného súdu uvedenej v bode 275 vyššie vyplýva, že povinnosť vyhotoviť záznam stanovená v článku 19 nariadenia č. 1/2003 sa nevzťahuje na vypočúvania pred prvým vyšetrovacím úkonom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2020, Casino, Guichard‑Perrachon a AMC/Komisia, T‑249/17, vec v odvolacom konaní, EU:T:2020:458, body 193 a 195).

277    Po druhé bez ohľadu na článok 19 nariadenia č. 1/2003 však treba pripomenúť, ako zdôrazňuje žalobkyňa opierajúc sa o povinnosť Komisie poskytnúť jej poznámky, ktoré mala vypracovať na tomto stretnutí, ako aj o dôležitosť práva na prístup k spisu pre výkon jej práva na obhajobu (pozri bod 272 vyššie), že Komisia je povinná plniť si povinnosti, ktoré jej vyplývajú z práva na prístup k spisu [pozri analogicky rozsudky z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, EU:T:2005:367, bod 67, a z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17, EU:T:2020:471, bod 652 (neuverejnený)] ako práva, ktoré vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu (rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, EU:C:2004:6, bod 68).

278    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právo na prístup k spisu vo veciach hospodárskej súťaže má za cieľ umožniť adresátom oznámenia o výhradách oboznámiť sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa mohli účinne vyjadriť k záverom, ku ktorým Komisia dospela vo svojom oznámení o výhradách na základe týchto dôkazov (rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑191/98 a T‑212/98 až T‑214/98, EU:T:2003:245, bod 334).

279    Z uvedených povinností predovšetkým vyplýva, že ak má Komisia v úmysle použiť vo svojom rozhodnutí dôkaz v neprospech, ktorý jej ústne oznámil tretí informátor alebo sťažovateľ, musí tento dôkaz sprístupniť podnikom, ktorým je adresované oznámenie o výhradách, a prípadne vyhotoviť na tento účel písomný dokument, ktorý má byť vložený do spisu. Nemožno totiž pripustiť, aby odvolanie na prax verbálnych vzťahov s tretími osobami poškodzovalo právo na obhajobu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑191/98 a T‑212/98 až T‑214/98, EU:T:2003:245, bod 352; z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, EU:T:2005:367, bod 67, a z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17, EU:T:2020:471, bod 652 (neuverejnený)].

280    Okrem toho samotná Komisia v rámci prebiehajúceho konania tvrdila, že bez ohľadu na článok 19 nariadenia č. 1/2003 je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 279 vyššie povinná vypracovať „stručné poznámky“ zo stretnutí s tretími osobami, keď tretie osoby predložia dôkazy v neprospech, ktoré zamýšľa použiť (pozri bod 166 vyššie).

281    O taký prípad išlo v prejednávanej veci, pokiaľ ide o stretnutie s tretím informátorom. Z interných e‑mailov, ktoré Komisia predložila Všeobecnému súdu, totiž vyplýva, že tretí informátor uviedol tvrdenia v neprospech žalobkyne, ktoré boli v podstate v súlade s názorom vyjadreným Komisiou po skončení správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ako je sformulovaný v názve oddielu 11.4.1 a v znení odôvodnenia 412 tohto rozhodnutia, ktoré uvádzajú, že „platby [žalobkyne] za exkluzivitu znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurenčným dodávateľom LTE čipových súprav“.

282    V prejednávanej veci však Komisia nezaznamenala dôkazy, ktoré jej tretí informátor poskytol v súvislosti so svojimi tvrdeniami, alebo dokonca odpovede na prípadné otázky, ktoré mu v tejto súvislosti položila, v nijakom dokumente, hoci aj stručnom, ani na inom nosiči. Navyše ani interné e‑maily neuvádzajú takéto dôkazy.

283    Z toho vyplýva, že Komisia si nesplnila svoje povinnosti tým, že neinformovala o stretnutí, ktoré mala s tretím informátorom, a nevložila do spisu písomný dokument sprístupňujúci dôkazy v neprospech, ktoré jej ústne oznámil tretí informátor.

284    Okrem toho, ako vyplýva z bodu 250 vyššie, toto porušenie nemôže byť napravené iba na základe skutočnosti, že Komisia informovala o tomto stretnutí v priebehu tohto súdneho konania.

285    Navyše okolnosť, že v prejednávanej veci tretí informátor nemal záujem podať formálnu sťažnosť a zúčastniť sa na vyšetrovaní v postavení sťažovateľa, ako aj že požiadal o anonymné a dôverné zaobchádzanie s jeho podaním, nemôže oslobodiť Komisiu od plnenia jej povinností a umožniť jej porušiť právo obvineného podniku na obhajobu.

286    Prípadná ochrana, ktorú Komisia môže za určitých okolností legitímne priznať fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá uvádza tvrdenia v neprospech o protisúťažnom správaní podniku, totiž musí byť zosúladená s dodržaním uvedeného práva na obhajobu a prípadne priznaná takým spôsobom, ktorý nespôsobí neúčinnosť výkonu takýchto práv, a to najmä za špecifických okolností prejednávanej veci tým, že vypracuje nedôvernú a anonymizovanú verziu písomného dokumentu alebo, z dôvodov obzvlášť osobitných, dokonca jedinečných skutkových okolností prejednávanej veci, tým, že umožní prístup k dôvernej verzii tohto písomného dokumentu len zástupcom obvineného podniku, ktorí podpísali záväzok zachovania dôvernosti.

287    Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že pokiaľ ide o stretnutie s tretím informátorom, Komisia si za okolností prejednávanej veci nesplnila povinnosti sprístupniť dôkazy v neprospech, ktoré jej ústne oznámil tretí informátor.

3)      O porušení práva na obhajobu

288    Pokiaľ ide o dôsledky, ktoré sa majú vyvodiť z konštatovania uvedeného v bode 287 vyššie, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 160 a 161 vyššie je potrebné určiť, či vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci žalobkyňa dostatočne preukázala, že by svoju obhajobu mohla zaistiť lepšie, keby k uvedenému procesnému pochybeniu nedošlo.

289    Na začiatok treba uviesť, že žalobkyňa prostredníctvom svojich zástupcov, ktorí podpísali záväzok zachovania dôvernosti, tvrdila, že Komisia porušila jej právo na obhajobu v rozsahu, v akom primeraný záznam z predmetného stretnutia mohol obsahovať dôkazy v jej prospech vrátane informácií o motivácii tretieho informátora, v akom Komisia bez kritického preskúmania prijala vyhlásenia tretieho informátora a postavila jej prípad na týchto vyhláseniach a v akom ochrana anonymity tohto tretieho informátora nebola odôvodnená. Žalobkyňa prostredníctvom svojich zástupcov, ktorí podpísali záväzok zachovania dôvernosti, dodala, že keby v priebehu správneho konania vedela o predmetnom stretnutí, mohla sa obhajovať inak, predložiť doplňujúce tvrdenia, objasniť platnosť a dôveryhodnosť žiadosti tretieho informátora o zachovanie anonymity, predložiť záležitosť úradníkovi poverenému vypočutím, členovi Komisie zodpovednému za hospodársku súťaž alebo európskemu ombudsmanovi, ako aj požiadať o prístup k interným dokumentom Komisie.

290    V prvom rade v rozsahu, v akom interné e‑maily obsahujú tvrdenia v neprospech uvedené tretím informátorom na predmetnom stretnutí, ako bolo uvedené v bode 281 vyššie, treba na jednej strane pripomenúť, že z predložených dôkazov vyplýva, že názor Komisie vyjadrený v napadnutom rozhodnutí – ako je sformulovaný v názve oddielu 11.4.1 a v znení odôvodnenia 412 tohto rozhodnutia – je v súlade s tvrdeniami v neprospech, ktoré uviedol tretí informátor na predmetnom stretnutí. Na druhej strane je nesporné, že žalobkyňa – rovnako ako Všeobecný súd – nemá nijaký presný údaj o dôkazoch v neprospech, ktoré tretí informátor ústne poskytol na podporu týchto tvrdení. Za týchto podmienok teda Všeobecný súd nemôže určiť, do akej miery Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z takýchto dôkazov, alebo dokonca, ako tvrdí žalobkyňa prostredníctvom svojich zástupcov, ktorí podpísali záväzok zachovania dôvernosti, bola neprimerane ovplyvnená vyhláseniami tretieho informátora.

291    Za špecifických okolnosti prejednávanej veci však nemožno spochybniť, ako v podstate tvrdí žalobkyňa prostredníctvom svojich zástupcov, ktorí podpísali záväzok zachovania dôvernosti, že toto stretnutie malo vplyv v rámci správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, pričom žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť sa k pôvodu, základu a dôveryhodnosti tvrdení v jej neprospech uvedených tretím informátorom, ktoré boli v súlade s ústredným aspektom odôvodnenia, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí proti žalobkyni. Okrem toho tvrdenie Komisie, že informácie, ktoré poskytol tretí informátor na predmetnom stretnutí, neboli použité v napadnutom rozhodnutí a výhrady v ňom uvedené sú preukázané inými dôkazmi, nemožno prijať. Toto tvrdenie totiž naznačuje, že tretí informátor poskytol ďalšie informácie, ktoré mohli byť prípadne v neprospech, ktoré Komisia ešte neuviedla. V každom prípade presné informácie, ktoré tento tretí informátor poskytol na predmetnom stretnutí, ostávajú neznáme.

292    Ďalej treba poznamenať, že aj interné e‑maily poskytujú určité informácie o dôvodoch, ktoré viedli Komisiu k priznaniu anonymity a dôvernosti tretiemu informátorovi. Ako pritom správne zdôrazňuje žalobkyňa prostredníctvom svojich zástupcov, ktorí podpísali záväzok zachovania dôvernosti, svoju obhajobu mohla zaistiť lepšie, keby jej bolo umožnené, za veľmi osobitných okolností prejednávanej veci prípadne aj prostredníctvom jej zástupcov konajúcich na základe záväzku zachovania dôvernosti, vyjadriť sa v štádiu správneho konania ku skutočnostiam, ktoré tretí informátor uviedol na podporu svojej žiadosti o zachovanie anonymity a dôvernosti. Prípadné zamietnutie tejto žiadosti totiž mohlo mať vplyv na obhajobu žalobkyne v rámci jej odpovede na oznámenie o výhradách, či dokonca na priebeh správneho konania, a to v rozsahu, v akom by znamenalo najmä kontradiktórne overenie tvrdení v neprospech, ktoré uviedol tretí informátor.

293    Napokon okrem informácií vyplývajúcich z interných e‑mailov, ktoré sa týkajú jednak tvrdení v neprospech uvedených tretím informátorom a jednak dôvodov, ktoré viedli Komisiu k tomu, že mu priznala anonymitu a dôvernosť (body 290 a 292 vyššie), je nesporné, že žalobkyňa – rovnako ako Všeobecný súd – nemá nijakú informáciu o tom, či na predmetnom stretnutí tretí informátor a Komisia diskutovali aj o ďalších aspektoch relevantných pre vyšetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

294    Všeobecný súd tak nemôže s istotou určiť, o čom všetkom sa mohlo diskutovať na tomto stretnutí, a rozsah, v akom tretí informátor ústne oznámil Komisii dôkazy v neprospech, neutrálne dôkazy, či dokonca skutkové informácie (pozri analogicky body 207 a 257 vyššie).

295    Je teda potrebné konštatovať, že za špecifických okolností prejednávanej veci so zreteľom na spresnenia, ktoré Komisia uviedla v dôvernej verzii podania z 19. novembra 2020, ku ktorému mohli mať prístup zástupcovia žalobkyne, ktorí podpísali záväzok zachovania dôvernosti, vedomosť o existencii predmetného stretnutia a o dôkazoch, ktoré tretí informátor oznámil Komisii, mohla byť užitočná na obhajobu žalobkyne.

296    Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že vzhľadom na špecifické skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci v rozsahu, v akom Komisia nevyhotovila záznam zo stretnutia s tretím informátorom a žalobkyni ani jej zástupcom neboli poskytnuté informácie o samotnej existencii tohto stretnutia až do chvíle, keď o nich boli informovaní v priebehu tohto konania v reakcii na nariadenie vykonania dokazovania z 12. októbra 2020, Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu. Dôkazy predložené v nadväznosti na nariadenie vykonania dokazovania z 12. októbra 2020 totiž preukazujú, že na tomto stretnutí mohli zaznieť kľúčové informácie pre ďalší vývoj konania, ktoré mohli byť pre žalobkyňu relevantné v tom zmysle, že jej mohli umožniť lepšie zaistiť svoju obhajobu.

297    Vzhľadom na toto porušenie práva žalobkyne na obhajobu treba vyhovieť tretej časti prvého žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týka stretnutia s treťou osobou, o ktorom boli žalobkyni poskytnuté informácie v priebehu tohto konania v reakcii na nariadenie vykonania dokazovania z 12. októbra 2020.

298    Za okolností prejednávanej veci je potrebné pokračovať preskúmaním prvého žalobného dôvodu v jeho prvej časti.

3.      O prvej časti prvého žalobného dôvodu, ktorá je založená na porušení práva na obhajobu v rozsahu, v akom sa týka rozdielov medzi oznámením o výhradách a napadnutým rozhodnutím

299    Prvá časť prvého žalobného dôvodu je založená na porušení práva na obhajobu v rozsahu, v akom sa oznámenie o výhradách a napadnuté rozhodnutie líšia v podstatných bodoch analýzy a výhrad voči žalobkyni.

300    Táto časť sa v podstate skladá z piatich výhrad. Konkrétne prvá výhrada je založená na tom, že oznámenie o výhradách sa týkalo zneužitia na trhoch s UMTS čipovými súpravami a LTE čipovými súpravami, zatiaľ čo napadnuté rozhodnutie sa týka zneužitia len na trhu s LTE čipovými súpravami. Štvrtá výhrada je založená na tom, že v dôsledku obmedzenia rozsahu zneužitia sa „,sporný‘ podiel dopytu spoločnosti Apple zohľadnený v oznámení o výhradách úplne líšil od podielu dopytu zohľadneného v napadnutom rozhodnutí“.

301    Okrem toho v rámci tretej časti tretieho žalobného dôvodu a osobitne v rámci jej šiestej výhrady sa žalobkyňa s odkazom na prvú časť prvého žalobného dôvodu dovolávala porušenia svojho práva na obhajobu a práva byť vypočutá, a to na tom základe, že napadnuté rozhodnutie sa odchyľuje od teórie ujmy uvedenej v oznámení o výhradách.

302    Je teda potrebné spoločne preskúmať prvú a štvrtú výhradu prvej časti prvého žalobného dôvodu, a to aj so zreteľom na šiestu výhradu tretej časti tretieho žalobného dôvodu.

303    Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že dotknuté zmluvy a dotknuté platby sa týkajú dvoch druhov čipových súprav používaných v zariadeniach spoločnosti Apple (UMTS a LTE), ale napadnuté rozhodnutie sa na rozdiel od oznámenia o výhradách týka zneužitia len na trhu s LTE čipovými súpravami. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k analýze kritickej marže predloženej v napadnutom rozhodnutí vzhľadom na odlišný sporný podiel dopytu spoločnosti Apple, hoci užší rozsah napadnutého rozhodnutia nie je v tejto súvislosti v jej prospech a tieto informácie sú podstatné pre posúdenie schopnosti vylúčenia konkurentov z trhu v súlade s bodom 140 rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632). Žalobkyňa zdôrazňuje, že napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie sa výrazne odchyľuje od oznámenia o výhradách, nemala možnosť reagovať na námietky voči analýze kritickej marže ani opraviť revidovanú analýzu Komisie.

304    Žalobkyňa dodáva, že zmena záverov týkajúcich sa dotknutých čipových súprav a sporného podielu dopytu spoločnosti Apple nie je pre ňu priaznivá. Komisia stiahla z napadnutého rozhodnutia výhrady týkajúce sa dodávky najmenej [dôverné] UMTS čipových súprav, takže platby týkajúce sa týchto čipových súprav boli zákonné. Komisia však v napadnutom rozhodnutí tieto jednotky nezohľadnila, čím skreslila analýzu v neprospech žalobkyne, keďže platby týkajúce sa UMTS čipových súprav mali byť z analýzy kritickej marže vylúčené.

305    Komisia namieta, že rozdiely, na ktoré žalobkyňa poukazuje, sa týkajú toho istého správania a nezakladali nové právo na vypočutie, a že nebola povinná zaslať žalobkyni dodatočné oznámenie o výhradách. Predovšetkým obmedzenie výhrad len na LTE čipové súpravy je pre žalobkyňu priaznivé a je dôkazom, že Komisia dodržala jej právo byť vypočutá. Okrem toho Komisia nebola povinná prediskutovať so žalobkyňou svoje pochybnosti o predpokladoch, na ktorých bola založená analýza kritickej marže predložená žalobkyňou. Komisia pri vyvodení záveru, že platby za exkluzivitu boli schopné vyvolať protisúťažné účinky, nevychádzala z nijakého ekonomického modelu, len konštatovala, že analýza kritickej marže žalobkyne nespochybňuje jej závery. Nie je možné konštatovať nijaké porušenie práva byť vypočutý, keďže žalobkyňa predložila analýzu kritickej marže a Komisia nevychádzala z inej verzie uvedenej analýzy. Komisia navyše nie je povinná pred prijatím svojho rozhodnutia poskytnúť podniku možnosť vyjadriť sa k jej konečnému posúdeniu jeho prostriedkov obhajoby.

306    Komisia dodáva, že tvrdenie založené na počte [dôverné] UMTS čipových súprav, do ktorých by konkurenčný dodávateľ tiež mohol rozložiť náklady spojené s kompenzáciou platieb za exkluzivitu, je neprípustné, lebo nebolo uplatnené v žalobe, a irelevantné, lebo UMTS zariadenia spoločnosti Apple boli existujúcimi zariadeniami a neboli na účely analýzy kritickej marže sporné, keďže posledné takéto zariadenie bolo uvedené na trh v roku 2011, zatiaľ čo prvým referenčným rokom pre analýzu kritickej marže bol rok 2012. Rovnako tak tvrdenie založené na nepriaznivej povahe stiahnutia výhrad týkajúcich sa UMTS čipových súprav okrem toho, že je z rovnakých dôvodov neprípustné, je aj neopodstatnené, keďže žalobkyňa nepreukázala, v akom zmysle malo nepriaznivé dôsledky, najmä keď ona sama v odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdila, že Komisia má stiahnuť svoje výhrady týkajúce sa UMTS čipových súprav.

307    Na úvod treba pripomenúť, že článok 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 stanovuje zaslanie oznámenia o výhradách účastníkom konania. V tomto oznámení sa musia jasne uviesť všetky podstatné informácie, o ktoré sa Komisia v tomto štádiu konania opiera (uznesenie zo 7. júla 2016, Panasonic/Komisia, C‑608/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:538, bod 20).

308    Toto oznámenie však môže byť stručné a následne prijaté rozhodnutie Komisie, ktorým konštatuje existenciu porušenia, nemusí byť nevyhnutne kópiou opisu výhrad uvedených v oznámení o výhradách, lebo toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba čisto predbežnú povahu. Komisia totiž musí vypočuť adresátov oznámenia o výhradách a v prípade potreby zohľadniť ich pripomienky k vzneseným výhradám tým, že upraví svoju analýzu, a to práve s cieľom rešpektovať ich právo na obhajobu (uznesenie zo 7. júla 2016, Panasonic/Komisia, C‑608/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:538, bod 21).

309    Navyše oznámenie o výhradách je procesným aktom, ktorý je len prípravný v porovnaní s rozhodnutím, ktorým sa správne konanie končí. V dôsledku toho Komisia môže až do prijatia konečného rozhodnutia, najmä vzhľadom na písomné alebo ústne pripomienky účastníkov konania, buď upustiť od niektorých alebo aj všetkých výhrad pôvodne uplatnených voči týmto účastníkom, a zmeniť tak svoj postoj v ich prospech, alebo naopak, rozhodnúť o pridaní nových výhrad, pod podmienkou, že dotknutým podnikom poskytne príležitosť uviesť svoje stanovisko k tejto veci (rozsudok z 27. júna 2012, Microsoft/Komisia, T‑167/08, EU:T:2012:323, bod 184).

310    Dodatočné oznámenie o výhradách sa nemusí nevyhnutne zasielať dotknutým osobám, okrem prípadu, keď sa na základe výsledku vyšetrovaní Komisia rozhodne pripísať podnikom nové správanie alebo podstatným spôsobom zmeniť dôkazy o vytýkanom porušení, nie však vtedy, keď si Komisia plní povinnosť a upustí od výhrad, ktoré sa vzhľadom na odpovede na oznámenie o výhradách ukázali ako nedôvodné (rozsudok z 27. júna 2012, Microsoft/Komisia, T‑167/08, EU:T:2012:323, bod 191).

311    Tvrdenia žalobkyne treba preskúmať práve s prihliadnutím na tieto zásady.

312    Tieto tvrdenia sa týkajú v podstate troch rôznych aspektov.

313    Po prvé v rozsahu, v akom sa tvrdenia žalobkyne vo všeobecnosti týkajú toho, že Komisia v odôvodnení 388 napadnutého rozhodnutia konštatovala zneužitie len na trhu s LTE čipovými súpravami, zatiaľ čo v odôvodneniach 254 a 256 oznámenia o výhradách sa zaoberala zneužitím na trhu s LTE čipovými súpravami a na trhu s UMTS čipovými súpravami, táto okolnosť, hoci je správna, sama osebe neznamená procesné pochybenie ani a fortiori porušenie práva žalobkyne na obhajobu.

314    Komisia totiž v napadnutom rozhodnutí obmedzila porušenia konštatované vo vzťahu k žalobkyni v porovnaní s porušeniami, ktorými sa zaoberala v oznámení o výhradách, keď upustila od porušenia na trhu s UMTS čipovými súpravami. Inými slovami, Komisia nedoplnila voči žalobkyni nové výhrady alebo dôkazy v jej neprospech, ale upustila od výhrad, ktoré sa vzhľadom na odpovede na oznámenie o výhradách ukázali ako nedôvodné. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 309 a 310 pritom takáto zmena nemá za následok povinnosť Komisie zaslať žalobkyni dodatočné oznámenie o výhradách.

315    Po druhé sa tvrdenia žalobkyne týkajú toho, že Komisia jej neposkytla možnosť vyjadriť sa k dôvodom, ktoré Komisiu v napadnutom rozhodnutí viedli k zamietnutiu analýzy kritickej marže, ktorú žalobkyňa predložila v rámci svojej odpovede na oznámenie o výhradách. Treba však uviesť, že Komisia nebola povinná pred prijatím napadnutého rozhodnutia poskytnúť žalobkyni možnosť vyjadriť sa k dôvodom, pre ktoré zamýšľala túto analýzu v napadnutom rozhodnutí zamietnuť. Právo byť vypočutý sa totiž vzťahuje na všetky skutkové alebo právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovania, ale nie na konečné stanovisko, ktoré správny orgán zamýšľa zaujať (pozri rozsudky z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T‑15/02, EU:T:2006:74, bod 94 a citovanú judikatúru; z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T‑18/05, EU:T:2010:202, bod 109, a z 9. marca 2015, Deutsche Börse/Komisia, T‑175/12, neuverejnený, EU:T:2015:148, bod 344).

316    Po tretie žalobkyňa kritizuje, že Komisia síce upustila od výhrad týkajúcich sa UMTS čipových súprav, toto upustenie však nezohľadnila v preskúmaní jej analýzy kritickej marže a neposkytla jej možnosť vyjadriť sa k dôsledkom, ktoré bolo potrebné vyvodiť z takejto okolnosti pre analýzu kritickej marže, čo bolo pre ňu nepriaznivé. Ako vyplýva z písomných podaní žalobkyne a z vysvetlení, ktoré poskytla na pojednávaní, jej kritika sa vzťahuje na skutočnosť, že Komisia jej neumožnila byť vypočutá k údajom použitým v analýze kritickej marže vzhľadom na upustenie od výhrad týkajúcich sa UMTS čipových súprav, a teda upraviť tieto údaje.

317    Na úvod treba pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 159 vyššie, dodržiavanie práva na obhajobu znamená, že každý adresát rozhodnutia, ktorým sa konštatuje, že sa dopustil porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, musí mať možnosť v priebehu správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k výhradám, ktoré sú voči nemu vznesené.

318    Konkrétne dotknutý podnik môže v priebehu správneho konania uvádzať dôkazy preukazujúce, že jeho správanie nemalo schopnosť obmedziť hospodársku súťaž, a najmä nemohlo spôsobiť vytýkaný účinok vylúčenia konkurentov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 138).

319    V prejednávanej veci je nesporné, že oznámenie o výhradách, ktoré Komisia zaslala žalobkyni, sa zaoberalo zneužitím dominantného postavenia tak na trhu s LTE čipovými súpravami, ako aj na trhu s UMTS čipovými súpravami. Inými slovami, oznámenie o výhradách sa zaoberalo zneužitím na dvoch trhoch.

320    Je tiež nesporné, že žalobkyňa vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách predložila „analýzu kritickej marže“ s cieľom preukázať, že konanie, ktoré jej bolo vytýkané, nemalo schopnosť vyvolať účinky vylúčenia konkurentov na týchto dvoch trhoch.

321    Ako žalobkyňa výslovne potvrdila v odpovedi na opatrenie Všeobecného súdu na zabezpečenie priebehu konania, pričom Komisia jej neoponovala, analýza kritickej marže predložená v odpovedi na oznámenie o výhradách sa týkala UMTS čipových súprav a LTE čipových súprav, ktoré boli predmetom dotknutých zmlúv, a vychádzala z údajov priamo súvisiacich s týmito dvomi druhmi čipových súprav.

322    Analýza kritickej marže predložená žalobkyňou je opísaná v odôvodnení 487 napadnutého rozhodnutia a zhrnutá v tabuľke 16 uvedenej v tomto odôvodnení.

323    Ide v podstate o ekonomickú analýzu, ktorej cieľom je preukázať, že hypotetický konkurent rovnako efektívny ako žalobkyňa by mohol konkurovať žalobkyni v dodávkach LTE a UMTS čipových súprav spoločnosti Apple, keďže takýto konkurent by bol schopný ponúknuť cenu pokrývajúcu jeho náklady a zároveň by bol schopný kompenzovať spoločnosti Apple stratu dotknutých platieb.

324    Je tiež nesporné, že Komisia v napadnutom rozhodnutí predtým, ako dospela k záveru, že žalobkyňa zneužila svoje dominantné postavenie len na trhu s LTE čipovými súpravami, odmietla túto istú analýzu kritickej marže, ktorú predložila žalobkyňa v odpovedi na oznámenie o výhradách. Ako Komisia výslovne uviedla vo svojich písomných podaniach, k inej verzii tejto analýzy sa nevyjadrila.

325    Komisia v napadnutom rozhodnutí konkrétne predstavila túto analýzu, uviedla dôvody, prečo ju nemožno prijať, a predložila „revidovanú“ analýzu zahŕňajúcu jej opravy.

326    Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia odmietla analýzu kritickej marže predloženú žalobkyňou, a to z dôvodu, že obsahovala tri údajne nesprávne predpoklady, ktoré vo svojej „revidovanej“ analýze opravila, ako aj že Komisia nijako nespochybnila, že uvedená analýza je sama osebe nástrojom umožňujúcim spochybniť schopnosť dotknutých platieb vyvolať účinky vylúčenia konkurentov z trhu.

327    Inými slovami, Komisia v napadnutom rozhodnutí po prvé odmietla analýzu kritickej marže predloženú žalobkyňou v odpovedi na oznámenie o výhradách, ktorá obsahovala údaje týkajúce sa tak LTE čipových súprav, ako aj UMTS čipových súprav, a po druhé vykonala „revidovanú“ analýzu kritickej marže, pri ktorej stále vychádzala z údajov týkajúcich sa tak LTE čipových súprav, ako aj UMTS čipových súprav, hoci v odôvodneniach 487, 491, 492, 498, 499 a 503 napadnutého rozhodnutia pri odkaze na uvedenú analýzu nesprávne poukazovala len na LTE čipové súpravy.

328    Komisia teda v napadnutom rozhodnutí predložila, preskúmala a zrevidovala analýzu kritickej marže (týkajúcu sa trhu s UMTS čipovými súpravami aj LTE čipovými súpravami), ktorá nebola, respektíve už nebola relevantná vo vzťahu k zneužitiu konštatovanému v uvedenom rozhodnutí (týkajúcom sa len trhu s LTE čipovými súpravami).

329    Týmto postupom, bez ohľadu na opodstatnenosť troch námietok sformulovaných voči predpokladom použitým v analýze kritickej marže predloženej žalobkyňou a opráv vykonaných v tejto súvislosti v „revidovanej“ analýze kritickej marže, Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu.

330    Ako totiž vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 318 vyššie, žalobkyňa sa mohla opierať o taký dôkaz, akým bola analýza kritickej marže predložená v odpovedi na oznámenie o výhradách, s cieľom podporiť tvrdenie, že jej správanie nemalo schopnosť obmedziť hospodársku súťaž, a najmä nemohlo vyvolať účinky vylúčenia konkurentov z trhu.

331    Žalobkyňa využila takúto možnosť, keď v rámci oddielu svojej odpovede na oznámenie o výhradách, ktorého cieľom bolo preukázať neexistenciu účinkov vylúčenia z trhu (oddiel VII), venovala jeden čiastkový oddiel prezentácii svojej analýzy kritickej marže (oddiel VII.F). Táto analýza kritickej marže teda zohrávala dôležitú úlohu pri obhajobe žalobkyne voči výhradám Komisie. Okrem toho Komisia v rámci oddielu týkajúceho sa existencie zneužitia dominantného postavenia (oddiel 11) venovala jeden čiastkový oddiel preskúmaniu a vyvráteniu tejto analýzy kritickej marže (oddiel 11.5).

332    Možnosť podniku tvrdiť, že jeho správanie nemá schopnosť obmedziť hospodársku súťaž, a najmä nemôže vyvolať účinky vylúčenia konkurentov z trhu, a opierať sa pritom o ekonomickú analýzu, akou je analýza kritickej marže, ktorú v prejednávanej veci predložila žalobkyňa, však nemá potrebný účinok, ak Komisia po oznámení o výhradách zmení rozsah vytýkaného správania, najmä pokiaľ ide o dotknuté trhy.

333    Vymedzenie rozsahu vytýkaného správania má totiž vplyv na ekonomické údaje použité v rámci uvedenej analýzy, najmä pokiaľ ide o náklady a jednotkové ceny dotknutých výrobkov, sporný podiel na trhu alebo tiež náklady, ktoré by musel znášať rovnako efektívny konkurent.

334    Analýza kritickej marže týkajúca sa dvoch údajne odlišných a nezameniteľných trhov s výrobkami (ako sú podľa napadnutého rozhodnutia trhy s UMTS čipovými súpravami a s LTE čipovými súpravami) sa nevyhnutne líši od analýzy týkajúcej sa len jedného z týchto dvoch trhov (ako je trh len s LTE čipovými súpravami).

335    Konkrétne v prejednávanej veci malo obmedzenie vytýkaného zneužitia len na trh s LTE čipovými súpravami vplyv na kľúčové parametre analýzy, akou je analýza kritickej marže. Ide najmä v prvom rade o výšku dotknutých platieb, keďže, ako zdôrazňuje žalobkyňa, platby za UMTS čipové súpravy mali byť z analýzy kritickej marže vylúčené. Ďalej ide o sporný podiel zohľadnený v analýze kritickej marže, t. j. podiel dopytu spoločnosti Apple, v akom by konkurent rovnako efektívny ako žalobkyňa mohol konkurovať žalobkyni a v akom by mohol rozložiť náklady potrebné na kompenzáciu spoločnosti Apple za stratu dotknutých platieb. Napokon ide o náklady a ceny čipových súprav zohľadnené v analýze kritickej marže, keďže Komisia v napadnutom rozhodnutí okrem iného uviedla, že priemerné ceny UMTS a LTE čipových súprav nie sú podobné (odôvodnenie 217 napadnutého rozhodnutia).

336    Preto v rozsahu, v akom zmena výhrad Komisie mala vplyv na relevantnosť údajov, na ktorých bola založená analýza kritickej marže, ktorú žalobkyňa predložila v odpovedi na oznámenie o výhradách s cieľom preukázať, že jej správanie nemalo schopnosť vyvolať účinky vylúčenia konkurentov z trhu, tento podnik mal mať v záujme účinného výkonu svojho práva na obhajobu možnosť byť vypočutý a v prípade potreby zmeniť uvedenú ekonomickú analýzu, a to aj v prípade, keď sa v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 310 vyššie a s konštatovaniami uvedenými v bodoch 313 a 314 vyššie v takej situácii nevyžaduje, aby mu Komisia zaslala dodatočné oznámenie o výhradách.

337    Pre oznámenie o výhradách je totiž charakteristické, že je predbežné a môže podliehať zmenám, ktoré Komisia uskutoční vo svojom neskoršom posúdení na základe pripomienok, ktoré jej v odpovedi predložili strany, ako aj na základe ostatných skutkových zistení. Oznámenie o výhradách vzhľadom na svoju predbežnú povahu Komisii nijako nebráni v tom, aby zmenila svoje stanovisko v prospech dotknutých podnikov, a to bez toho, aby musela vysvetľovať prípadné rozdiely oproti svojim predbežným posúdeniam obsiahnutým v tomto oznámení (rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, C‑265/17 P, EU:C:2019:23, bod 36).

338    Tieto úvahy však neumožňujú domnievať sa, že Komisia môže po oznámení o výhradách zmeniť rozsah výhrad, na základe ktorých dotknutý podnik predložil ekonomickú analýzu, akou je analýza kritickej marže predložená v prejednávanej veci žalobkyňou, bez toho, aby túto zmenu oznámila tomuto podniku a umožnila mu uplatniť pripomienky v tejto súvislosti, v prípade potreby aj zmenou predtým predloženej ekonomickej analýzy. Takýto výklad by bol v rozpore so zásadou dodržiavania práva na obhajobu a s článkom 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, ktoré vyžadujú, aby mal dotknutý podnik možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko k výhradám vzneseným Komisiou (pozri analogicky rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, C‑265/17 P, EU:C:2019:23, body 31 a 37).

339    Hoci totiž Komisia v napadnutom rozhodnutí mohla zamietnuť analýzu kritickej marže predloženú žalobkyňou, ktorá sa týkala trhu s LTE čipovými súpravami a trhu s UMTS čipovými súpravami, keď dospela k názoru, že nespochybňuje jej závery o samotnom trhu s LTE čipovými súpravami, nemožno z toho vyvodiť, že rovnakým spôsobom mohla zamietnuť analýzu kritickej marže týkajúcu sa len trhu s LTE čipovými súpravami.

340    Je teda potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci žalobkyňa mala mať možnosť byť vypočutá a v prípade potreby zmeniť svoju analýzu ekonomickej marže s cieľom zohľadniť stiahnutie výhrad súvisiacich s UMTS čipovými súpravami, ktorých dodávky jej Komisia už nevytýkala, aby mohla účinne vyjadriť svoje stanovisko k vytýkanému účinku vylúčenia konkurentov z trhu, a teda lepšie zaistiť svoju obhajobu.

341    Toto konštatovanie nemôžu spochybniť ani tvrdenia Komisie, ktorými namieta prípustnosť a relevantnosť tvrdenia žalobkyne založeného na počte UMTS čipových súprav, ktoré neboli v jej neprospech zohľadnené (bod 306 vyššie). Po prvé žalobkyňa uviedla toto tvrdenie v replike s cieľom podporiť tvrdenie uvedené v žalobe, že zmena rozsahu zneužitia s vylúčením UMTS čipových súprav bola pre ňu z hľadiska jej analýzy kritickej marže nepriaznivá. Uvedené tvrdenie je teda prípustné. Po druhé žalobkyňa zahrnula UMTS čipové súpravy do analýzy kritickej marže predloženej v odpovedi na oznámenie o výhradách, lebo toto oznámenie hovorilo aj o zneužití na trhu s UMTS čipovými súpravami a v tejto súvislosti sa v ňom na základe údajov, ktoré poskytla spoločnosť Apple, výslovne uvádzalo, že Apple v rokoch 2011 až 2014 nakúpila UMTS čipové súpravy od žalobkyne v celkovom počte jednotiek v podstate zodpovedajúcom počtu uvedenému žalobkyňou (pozri tabuľku 14 oznámenia o výhradách). Tvrdenie žalobkyne nie je teda irelevantné.

342    Z toho vyplýva, že Komisia porušila právo žalobkyne na obhajobu v rozsahu, v akom nevypočula žalobkyňu v súvislosti s dôsledkami, ktoré sa mali vyvodiť zo stiahnutia výhrad týkajúcich sa trhu s UMTS čipovými súpravami pre analýzu kritickej marže, ktorú žalobkyňa predložila s cieľom preukázať, že správanie, ktoré jej bolo vytýkané, nemalo schopnosť obmedziť hospodársku súťaž, a najmä nemohlo vyvolať účinky vylúčenia konkurentov z trhu.

343    Vzhľadom na toto porušenie práva žalobkyne na obhajobu treba prvej časti prvého žalobného dôvodu vyhovieť.

4.      Záver

344    Z preskúmania prvého žalobného dôvodu, a najmä jeho prvej a tretej časti, vyplýva, že správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, je poznačené viacerými procesnými pochybeniami, ktoré mali vplyv na právo žalobkyne na obhajobu.

345    Z týchto dôvodov vzhľadom na porušenia práva žalobkyne na obhajobu konštatované v rámci preskúmania prvej a tretej časti prvého žalobného dôvodu, posudzovaných jednotlivo alebo spoločne, a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných častiach tohto žalobného dôvodu uvedených žalobkyňou, treba prvému žalobnému dôvodu vyhovieť a na základe toho napadnuté rozhodnutie zrušiť.

346    Za okolností prejednávanej veci je v záujme riadneho výkonu spravodlivosti potrebné preskúmať aj tretí žalobný dôvod.

C.      O treťom žalobnom dôvode, ktorý je založený na zjavne nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o záver, že dotknuté zmluvy mali schopnosť vyvolať potenciálne protisúťažné účinky

347    Tretí žalobný dôvod sa skladá z troch častí. Prvá časť je založená na zjavne nesprávnom právnom posúdení a na porušení zásad právnej istoty a legitímnej dôvery v rozsahu, v akom Komisia neuplatnila správnu právnu normu. Druhá časť je založená na zjavne nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení v rozsahu, v akom Komisia neuplatnila judikatúru týkajúcu sa cenových postupov. Tretia časť je založená na zjavne nesprávnom posúdení v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru, že dotknuté zmluvy mali schopnosť vyvolať potenciálne protisúťažné účinky.

348    Je potrebné preskúmať tretiu časť.

1.      Úvodné pripomienky

a)      Pripomenutie zásad stanovených judikatúrou

349    Treba pripomenúť, že cieľom článku 102 ZFEÚ v nijakom prípade nie je zakázať podniku, aby vlastnou zásluhou nadobudol dominantné postavenie na trhu. Cieľom tohto ustanovenia nie je ani zabezpečiť, aby konkurenti, ktorí sú menej efektívni ako podnik v dominantnom postavení, zostali na trhu (rozsudky z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 21, a zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 133).

350    Článok 102 ZFEÚ najmä zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby používal také postupy, ktoré majú za následok vylúčenie rovnako efektívnych konkurentov, a posilňujú tak jeho dominantné postavenie používaním iných prostriedkov než tých, ktoré vychádzajú z hospodárskej súťaže založenej na zásluhách (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 136 a citovanú judikatúru).

351    Každé vylúčenie tak nevyhnutne neznamená narušenie hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž založená na zásluhách zo svojej podstaty môže viesť k zániku na trhu alebo marginalizácii konkurentov, ktorí sú menej efektívni, a teda menej zaujímaví pre spotrebiteľov, najmä z pohľadu cien, výberu, kvality alebo inovácií (rozsudky z 27. marca 2012, Post Danmark, C‑209/10, EU:C:2012:172, bod 22, a zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 134).

352    V tomto kontexte má však podnik v dominantnom postavení osobitnú zodpovednosť za to, aby svojím správaním nenarušil účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu (rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 135).

353    V tejto súvislosti už bolo rozhodnuté, že skutočnosť, že podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu si zaväzuje kupujúcich – aj keď na ich žiadosť – povinnosťou alebo sľubom zásobiť sa úplne alebo, pokiaľ ide o podstatnú časť ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, predstavuje zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ, či je už povinnosť uvedená ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskytnutá zľava. To platí rovnako aj v prípade, že uvedený podnik bez toho, aby svojim zákazníkom ukladal formálnu povinnosť, uplatňuje systém vernostných zliav, či už na základe dohôd uzavretých s týmito zákazníkmi, alebo jednostranne, to znamená zliav viazaných na podmienku, že zákazník, inak nezávisle od objemu nákupov pokrýva svoje potreby výlučne alebo z významnej časti od podniku v dominantnom postavení (pozri rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 137 a citovanú judikatúru).

354    Ak však dotknutý podnik v priebehu správneho konania uvádza dôkazy preukazujúce, že jeho správanie nemalo schopnosť obmedziť hospodársku súťaž, a najmä nemohlo spôsobiť vytýkaný účinok vylúčenia konkurentov, Komisia je povinná vykonať analýzu schopnosti vylúčenia prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, body 138 až 140).

355    Zneužívajúca povaha správania totiž predpokladá, že toto správanie mohlo obmedziť hospodársku súťaž a najmä vyvolať vytýkané účinky vylúčenia konkurentov, pričom toto posúdenie sa musí vykonať vzhľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa uvedeného správania [pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 154 a citovanú judikatúru].

356    Ak v rozhodnutí Komisia vykoná takú analýzu, Všeobecnému súdu prináleží preskúmať všetky tvrdenia žalobcu spochybňujúce dôvodnosť zistení Komisie s ohľadom na schopnosť dotknutého postupu vylúčiť prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov z trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 141).

357    Okrem toho v tejto súvislosti treba pripomenúť, že rozsah preskúmania zákonnosti stanovený v článku 263 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky časti rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Všeobecný súd s ohľadom na dôvody predložené žalobcom, a to s ohľadom na všetky skutočnosti predložené žalobcom, bez ohľadu na to, či nastali pred alebo po prijatí rozhodnutia, či boli predtým predložené v rámci správneho konania alebo prvýkrát v rámci konania o žalobe podanej na Všeobecný súd, ak sú tieto skutočnosti relevantné na účely preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia Komisie (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía España a i./Komisia, C‑603/13 P, EU:C:2016:38, bod 72).

358    Aj v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným posúdeniam, súd Únie musí nielen overiť vecnú správnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súlad, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posudzovaní situácie, a či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 54).

359    Napokon v oblasti práva hospodárskej súťaže je v prípade sporu o existencii porušenia Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a zaobstarať dôkazy, ktorými môže z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu skutočností zakladajúcich porušenie. Ak má súd naďalej pochybnosť, táto pochybnosť musí byť v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konštatujúceho porušenie (rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C‑89/11 P, EU:C:2012:738, body 71 a 72).

b)      Pripomenutie štruktúry napadnutého rozhodnutia

360    V oddiele 11 napadnutého rozhodnutia, ktorý je rozdelený do ôsmich čiastkový oddielov, Komisia dospela k záveru, že žalobkyňa zneužila svoje dominantné postavenie (pozri bod 33 vyššie).

361    Konkrétne v oddiele 11.3 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že dotknuté platby boli platbami za exkluzivitu (odôvodnenie 395 napadnutého rozhodnutia).

362    V oddiele 11.4 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že predpoklad, podľa ktorého poskytovanie platieb za exkluzivitu žalobkyňou predstavuje zneužitie dominantného postavenia, sa za okolností prejednávanej veci potvrdil analýzou schopnosti dotknutých platieb mať protisúťažné účinky (odôvodnenie 406 napadnutého rozhodnutia). Tento oddiel je rozdelený na ďalšie štyri oddiely.

363    Po prvé Komisia konštatovala, že dotknuté platby znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurenčným dodávateľom LTE čipových súprav (oddiel 11.4.1 napadnutého rozhodnutia).

364    Po druhé Komisia uviedla, že interné dokumenty a vysvetlenia spoločnosti Apple potvrdzujú, že dotknuté platby znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurenčným dodávateľom LTE čipových súprav (oddiel 11.4.2 napadnutého rozhodnutia).

365    Po tretie Komisia konštatovala, že dotknuté platby pokrývali významný podiel trhu s LTE čipovými súpravami počas dotknutého obdobia (oddiel 11.4.3 napadnutého rozhodnutia).

366    Po štvrté Komisia konštatovala, že Apple je atraktívnym zákazníkom vzhľadom na svoj význam pre vstup na relevantný trh alebo pre expanziu na tomto trhu (oddiel 11.4.4 napadnutého rozhodnutia).

367    V oddiele 11.5 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že analýza kritickej marže predložená žalobkyňou nepreukázala, že jej platby za exkluzivitu nemohli mať protisúťažné účinky (odôvodnenie 488 napadnutého rozhodnutia).

c)      Pripomenutie výhrad žalobkyne

368    Ako vyplýva z bodov 361 a 362 vyššie, Komisia sa neobmedzila len na kvalifikovanie dotknutých platieb ako platieb za exkluzivitu, ale vykonala aj analýzu schopnosti uvedených platieb vyvolať protisúťažné účinky. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 356 preto prináleží Všeobecnému súdu, aby preskúmal tvrdenia žalobkyne smerujúce k spochybneniu dôvodnosti tejto analýzy.

369    Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza v rámci tretej časti tretieho žalobného dôvodu osem výhrad a určité úvodné tvrdenia, ktorými v podstate vytýka Komisii, že sa vo svojej analýze schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky a vo svojom posúdení analýzy kritickej marže predloženej žalobkyňou dopustila zjavne nesprávnych posúdení.

370    Pokiaľ ide o analýzu schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky, je potrebné preskúmať prvé tri výhrady tretieho žalobného dôvodu, ako aj s nimi súvisiace úvodné tvrdenia.

2.      O prvej výhrade tretej časti tretieho žalobného dôvodu, ktorá je založená na nezohľadnení všetkých relevantných okolností

371    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nepreukazuje, že dotknuté zmluvy mohli viesť k protisúťažnému vylúčeniu konkurentov z trhu. Komisia nepreukázala, že Intel alebo iný konkurenčný podnik bol schopný splniť prísne technické a časové požiadavky spoločnosti Apple. V napadnutom rozhodnutí sa naopak uznáva, že ani jeden z konkurentov nebol schopný dodávať LTE čipové súpravy pre iPhony počas celého dotknutého obdobia, a netvrdí sa v ňom, že dotknuté platby mali vplyv na rozhodnutia spoločnosti Apple o zdrojoch dodávok pre iPady uvedené na trh v rokoch 2011 až 2013 a v roku 2016. V napadnutom rozhodnutí badať snahu preukázať vylúčenie jediného konkurenta (Intel) v súvislosti s dodávkami pre iPady, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015, čo predstavuje menej ako 1 % relevantného trhu a znamená, že dotknuté platby nemohli viesť k vylúčeniu nijakého konkurenta.

372    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia neidentifikovala, neanalyzovala alebo nevykladala určité rozhodujúce skutkové okolnosti a že napadnuté rozhodnutie obsahuje nepresnosti, pokiaľ ide o dotknuté zariadenia a konkurentov. Uvádza, že ako Komisia uznala v napadnutom rozhodnutí, dotknuté zmluvy nemohli zabrániť nijakému konkurentovi dodávať LTE čipové súpravy určené pre modely iPhonov uvedených na trh počas platnosti týchto zmlúv. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, Apple predovšetkým nemala v rokoch 2011 až 2015 alternatívne riešenie na uspokojenie svojich potrieb LTE čipových súprav pre iPhony. Okrem toho Komisia netvrdila, že dotknuté zmluvy mohli zabrániť akémukoľvek konkurentovi dodávať LTE čipové súpravy pre modely iPadov uvedené na trh v rokoch 2011, 2012, 2013 a 2016. Komisia tak v podstate poukázala len na možné vylúčenie spoločnosti Intel v prípade LTE čipových súprav určených pre iPady uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015.

373    Žalobkyňa dodáva, že Komisia vo vyjadrení k žalobe uznáva, že spoločnosť Apple nepovažovala spoločnosť Intel za dôveryhodného dodávateľa LTE čipových súprav používaných v mobilných telefónoch. Žalobkyňa preukázala, že to isté platilo aj pre každého iného dodávateľa. Napokon Komisia nereagovala na tvrdenia, podľa ktorých schopnosť vylúčenia konkurentov z trhu mala byť stanovená vo vzťahu ku všetkým zákazníkom nakupujúcim čipové súpravy na širšom relevantnom trhu. V napadnutom rozhodnutí sa pritom neuvádza ani len možné protisúťažné vylúčenie konkurentov z trhu, na rozdiel od nemožnosti zásobovať určitého zákazníka.

374    Komisia namieta, že tvrdenia žalobkyne vychádzajú zo zásadne nesprávneho pochopenia napadnutého rozhodnutia. Komisia zistila, že žalobkyňa počas celého dotknutého obdobia poskytovala spoločnosti Apple platby za exkluzivitu týkajúce sa tak iPhonov, ako aj iPadov, ktoré mali schopnosť mať protisúťažné účinky, pričom spoločnosť Intel bola len konkrétnym príkladom tejto schopnosti. Závery Komisie teda zahŕňajú najmä, nie však výlučne skutočnosť, že dotknuté platby mali skutočne vplyv na rozhodnutia spoločnosti Apple o nákupe pre iPady, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015. Vzhľadom na nesprávne pochopenie žalobkyne je zbytočné, aby Všeobecný súd preskúmal tretiu časť tretieho žalobného dôvodu, Komisia však pre každý prípad predkladá tvrdenia na vyvrátenie tvrdení žalobkyne.

375    Komisia tak po prvé najprv tvrdí, že žalobkyňa systematicky neuvádza relevantné okolnosti ani dôvody, prečo sa mala dopustiť nesprávneho posúdenia tým, že pripísala váhu faktorom, z ktorých vychádzala. Komisia ďalej pripomína okolnosti uvedené v odôvodnení 411 napadnutého rozhodnutia. Konkrétne uvádza, že význam dominantného postavenia žalobkyne, miera pokrytia trhu a podmienky, za akých poskytovala platby, sú faktormi, ktoré treba zohľadniť, zdôrazňuje, že tretia časť tretieho žalobného dôvodu sa nezaoberá otázkou dĺžky trvania dotknutých zmlúv, spresňuje, že suma dotknutých platieb bola vysoká, a vysvetľuje, že napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na existencii stratégie vylúčenia konkurentov z trhu. Napokon Komisia vysvetľuje, že podľa napadnutého rozhodnutia dotknuté platby mali schopnosť mať protisúťažné účinky počas celého dotknutého obdobia a že skutočne mali protisúťažné účinky na rozhodnutia o nákupe LTE čipových súprav pre iPady, ktoré Apple plánovala uviesť na trh v rokoch 2014 a 2015.

376    Po druhé Komisia poukazuje na to, že neuznala, že spoločnosť Intel bola menej efektívnym konkurentom. Žalobkyňa neberie do úvahy záver uvedený v odôvodnení 464 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého spoločnosť Apple považovala spoločnosť Intel za zaujímavý zdroj LTE čipových súprav pre svoje iPady. V každom prípade záver uvedený v odôvodnení 486 sa nezakladá výlučne na uznaní spoločnosti Intel ako rovnako efektívneho konkurenta, keďže Komisia zohľadnila schopnosť dotknutých platieb vyvolať účinky vylúčenia ktoréhokoľvek rovnako efektívneho konkurenta z trhu, pričom v odôvodnení 426 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že Apple uvažovala o ďalších troch alternatívnych dodávateľoch pre iPady, ktoré plánovala uviesť na trh v roku 2014.

377    Komisia dodáva, že trvanie žalobkyne na tom, že spoločnosť Intel nemožno považovať za rovnako efektívneho konkurenta, je bezvýznamné, keďže záver týkajúci sa schopnosti dotknutých platieb mať protisúťažné účinky sa vzťahuje na rovnako efektívneho konkurenta.

378    Na úvod a za predpokladu, že tvrdenia Komisie týkajúce sa nepotrebnosti preskúmania tretej časti tretieho žalobného dôvodu treba chápať tak, že poukazujú na neúčinnosť tejto časti žalobného dôvodu, treba ich zamietnuť ako nedôvodné. V rámci uvedenej časti žalobného dôvodu sa totiž účastníci konania v podstate nezhodujú v otázke dôvodnosti preukázania Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o schopnosť dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky. Ak by sa teda vyhovelo tretej časti tretieho žalobného dôvodu, viedlo by to k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

379    V tejto súvislosti je na účely preskúmania tvrdení žalobkyne potrebné najprv pripomenúť niektoré prvky štruktúry a obsahu napadnutého rozhodnutia.

380    V prvom rade treba pripomenúť, že hoci relevantným trhom vymedzeným Komisiou v napadnutom rozhodnutí je celosvetový trh s LTE čipovými súpravami (pozri bod 31 vyššie), správanie vytýkané žalobkyni spadá len do rámca jej zmluvných vzťahov so spoločnosťou Apple. Komisia konkrétne uviedla, že protiprávne správanie spočívalo v tom, že žalobkyňa poskytovala dotknuté platby spoločnosti Apple (článok 1 výroku napadnutého rozhodnutia).

381    Ďalej treba pripomenúť, že Komisia v oddiele 11.4 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že dotknuté platby predstavujú zneužitie dominantného postavenia z dôvodu, že ide o platby za exkluzivitu, ktoré mohli mať protisúťažné účinky (odôvodnenie 406 napadnutého rozhodnutia) v rozsahu, v akom znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne (odôvodnenie 407 napadnutého rozhodnutia).

382    Komisia preukázala zníženie motivácie spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne najmä v oddieloch 11.4.1 a 11.4.2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 407 a 408 napadnutého rozhodnutia).

383    Napokon treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí na účely vyvodenia záveru, že dotknuté platby mohli vyvolať protisúťažné účinky, uviedla, že zohľadnila aj významný podiel relevantného trhu pokrytý uvedenými platbami, na ktorý poukázala v oddiele 11.4.3 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 409 a 411 napadnutého rozhodnutia), význam spoločnosti Apple ako zákazníka pre vstup na relevantný trh alebo expanziu na tomto trhu, na ktorý poukázala v oddiele 11.4.4 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 410 a 411 napadnutého rozhodnutia), ako aj rozsah dominantného postavenia žalobkyne uvedený v oddiele 10 napadnutého rozhodnutia, podmienky poskytovania dotknutých platieb uvedené v oddiele 11.3 napadnutého rozhodnutia a trvanie poskytovania a výšku uvedených platieb, na ktoré poukázala v oddiele 11.4.1 a v oddiele 11.8 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie 411 napadnutého rozhodnutia). Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a ako Komisia potvrdila vo svojich písomných podaniach, naopak nevychádzala z existencie stratégie vylúčenia konkurentov, teda z protisúťažného úmyslu žalobkyne.

384    Keďže pritom, ako vyplýva z bodu 381 vyššie, záver Komisie, že dotknuté platby mohli vyvolať protisúťažné účinky, je založený predovšetkým na posúdení, podľa ktorého dotknuté platby znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne, treba začať preskúmaním otázky, či Komisia vykonala toto posúdenie bez zohľadnenia všetkých relevantných okolností, ako to tvrdí žalobkyňa.

385    V prvom rade treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bode 382 vyššie, Komisia dospela k posúdeniu, že dotknuté platby znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne, na základe analýzy uvedenej v oddieloch 11.4.1 a 11.4.2 napadnutého rozhodnutia.

386    Po prvé v oddiele 11.4.1 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k uvedenému posúdeniu (odôvodnenie 412 napadnutého rozhodnutia) na základe porovnávacej analýzy výšky dotknutých platieb prijatých počas dotknutého obdobia (odôvodnenie 413 napadnutého rozhodnutia), výšky dotknutých platieb, o ktoré by Apple prišla v prípade, keby počas celého dotknutého obdobia uvádzala na trh zariadenie s LTE čipovou súpravou od konkurenta žalobkyne (odôvodnenie 414 napadnutého rozhodnutia) a výšky dotknutých platieb, ktoré by Apple musela vrátiť v prípade, keby v rokoch 2013, 2014 a 2015 uviedla na trh zariadenie s LTE čipovou súpravou od konkurenta žalobkyne (odôvodnenie 416 napadnutého rozhodnutia), ako aj prípadný kumulatívny vplyv uvedenej straty a uvedeného vrátenia dotknutých platieb (odôvodnenie 417 napadnutého rozhodnutia).

387    Po druhé v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, že interné dokumenty a vysvetlenia spoločnosti Apple potvrdzujú uvedené posúdenie (odôvodnenie 423 napadnutého rozhodnutia). Tento oddiel je rozdelený na ďalšie štyri oddiely: prvý oddiel obsahuje analýzu Komisie týkajúcu sa uvedených interných dokumentov a vysvetlení spoločnosti Apple (oddiel 11.4.2.1 napadnutého rozhodnutia); druhý oddiel poskytuje odpoveď na tvrdenie žalobkyne, že tieto interné dokumenty a vysvetlenia nie sú spoľahlivé (oddiel 11.4.2.2 napadnutého rozhodnutia); tretí oddiel poskytuje odpoveď na tvrdenie žalobkyne, že Apple požiadala o exkluzivitu (oddiel 11.4.2.3 napadnutého rozhodnutia), a štvrtý oddiel poskytuje odpoveď na tvrdenie žalobkyne, že Apple by si ju v každom prípade aj tak vybrala vzhľadom na prvotriednu kvalitu jej LTE čipových súprav, a obsahuje posúdenie Komisie, podľa ktorého dotknuté platby mali v rozpore s tvrdeniami žalobkyne vplyv na stratégiu zabezpečenia dodávok spoločnosti Apple (oddiel 11.4.2.4 napadnutého rozhodnutia).

388    V druhom rade treba uviesť, že ako vyplýva z obsahu preukázaní a vysvetlení poskytnutých Komisiou pred Všeobecným súdom, rozsah preukázaní uvedených v oddieloch 11.4.1 a 11.4.2 je odlišný.

389    Po prvé cieľom oddielu 11.4.1 napadnutého rozhodnutia je preukázať, že dotknuté platby znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť počas dotknutého obdobia ku konkurentom žalobkyne s cieľom zásobovať sa od nich LTE čipovými súpravami pre všetky svoje zariadenia, konkrétne iPhony a iPady. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a z vysvetlení poskytnutých Komisiou pred Všeobecným súdom, v tejto súvislosti vychádzala z analýzy schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky.

390    Okrem toho, pokiaľ ide o dopyt spoločnosti Apple po LTE čipových súpravách, ktorý je predmetom analýzy Komisie, je potrebné uviesť, že v oddiele 11.4.3 napadnutého rozhodnutia Komisia s cieľom určiť mieru pokrytia trhu dotknutými platbami poukázala aj na všetky LTE čipové súpravy, ktoré Apple získala od žalobkyne, pričom nerozlišovala medzi iPhonmi a iPadmi. Rovnako v oddiele 11.4.4 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že Apple je atraktívnym zákazníkom pre dodávateľov LTE čipových súprav, pričom nerozlišovala medzi iPhonmi a iPadmi.

391    Oddiel 11.4.1 napadnutého rozhodnutia rovnako ako oddiely 11.4.3 a 11.4.4 napadnutého rozhodnutia sa tak týkajú celého dopytu spoločnosti Apple po LTE čipových súpravách pre iPhony a iPady. Komisia navyše vo svojich písomných podaniach potvrdila, že dospela k záveru, že dotknuté platby mali počas celého dotknutého obdobia schopnosť vyvolať protisúťažné účinky v súvislosti s LTE čipovými súpravami určenými tak pre iPhony, ako aj iPady.

392    Po druhé cieľom oddielu 11.4.2 napadnutého rozhodnutia je potvrdiť, predovšetkým na základe interných dokumentov a vysvetlení spoločnosti Apple, posúdenie uvedené v oddiele 11.4.1 napadnutého rozhodnutia a konkrétne, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a z vysvetlení poskytnutých Komisiou pred Všeobecným súdom, preukázať, že dotknuté platby skutočne znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne s cieľom zásobovať sa od nich LTE čipovými súpravami pre niektoré svoje zariadenia.

393    Komisia totiž vo vyjadrení k žalobe v tejto súvislosti výslovne potvrdila, že cieľom uvedeného oddielu napadnutého rozhodnutia je preukázať, že dotknuté platby „skutočne ovplyvnili“ alebo mali „skutočný účinok vplyvu“ na rozhodnutia spoločnosti Apple o nákupe LTE čipových súprav pre „iPady, ktoré plánovala uviesť na trh v rokoch 2014 a 2015“. Komisia teda vysvetlila, že záver, ku ktorému dospela v tejto súvislosti, sa týka „skutočných účinkov“ dotknutých platieb.

394    Okrem toho, pokiaľ ide o dopyt spoločnosti Apple po LTE čipových súpravách, ktorý je predmetom jej analýzy v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia, Komisia v odpovedi na otázku týkajúcu sa rozsahu pôsobnosti slov a výrazov „zariadenia“, „uvedené na trh“ (v rokoch 2014 a 2015) a „byť uvedené na trh“ (v rokoch 2014 a 2015) použitých v uvedenom oddiele, ktorá jej bola položená rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, výslovne potvrdila, že tento oddiel sa netýka iPhonov, ale len iPadov, uviedla, že došlo k poľutovaniahodnej „chybe v písaní“, keďže uvedený oddiel sa týka iPadov skutočne „uvedených na trh“ v rokoch 2014 a 2015, a ďalej výslovne potvrdila, že uvedený oddiel sa týka len niektorých modelov iPadov „iných ako CDMA“, ktoré mali „byť uvedené na trh“ spoločnosťou Apple v rokoch 2014 a 2015.

395    Z toho vyplýva, ako je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia a ako potvrdila Komisia tak vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní, že po prvé celá analýza Komisie uvedená v oddiele 11.4.1 napadnutého rozhodnutia sa týka schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky v súvislosti tak s iPhonmi, ako aj s iPadmi, ako to navyše vyplýva z názvu oddielu 11.4 napadnutého rozhodnutia, ktorý poukazuje všeobecne na „potenciálne“ protisúťažné účinky týchto platieb. Táto analýza je predmetom tejto prvej výhrady tretej časti tretieho žalobného dôvodu. Po druhé analýza Komisie uvedená v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia sa týka účinkov, ktoré dotknuté platby skutočne mali v súvislosti s niektorými modelmi iPadov, ktoré Apple plánovala uviesť na trh v rokoch 2014 a 2015. Táto analýza je predmetom druhej a tretej výhrady tretej časti tretieho žalobného dôvodu (pozri bod 429 a nasledujúce).

396    V treťom rade v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 355 vyššie sa analýza schopnosti dotknutých platieb obmedziť hospodársku súťaž, a najmä vylúčiť z trhu konkurentov, ktorí sú aspoň rovnako efektívni, musí vykonať s ohľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa uvedeného správania.

397    Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že pri analýze schopnosti vytýkaného správania narušiť hospodársku súťaž sa musia zohľadniť všetky relevantné okolnosti týkajúce sa tohto správania, táto analýza nemôže byť čisto hypotetická (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Post Danmark, C‑23/14, EU:C:2015:651, body 65 a 68).

398    Vo štvrtom rade treba vzhľadom na uvedené preskúmať, či, ako tvrdí žalobkyňa, Komisia dospela k posúdeniu, podľa ktorého dotknuté platby znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne s cieľom zásobovať sa od nich LTE čipovými súpravami pre iPhony a iPady, ktoré mali byť uvedené na trh počas dotknutého obdobia, bez toho, aby náležite zohľadnila všetky relevantné skutkové okolnosti.

399    Po prvé z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Apple sa zásobovala UMTS čipovými súpravami pre modely iPhonov a iPadov uvedené na trh pred rokom 2011 od spoločnosti Infineon, ktorej divíziu dodávok čipových súprav prevzala v roku 2011 spoločnosť Intel (odôvodnenia 89 a 90 napadnutého rozhodnutia). V rokoch 2011 až 2015 až do 16. septembra 2016, teda počas dotknutého obdobia, sa Apple zásobovala LTE čipovými súpravami pre iPhony a iPady výlučne od žalobkyne (odôvodnenie 168 napadnutého rozhodnutia). Od modelu iPhone 7, ktorý bol uvedený na trh 16. septembra 2016, Apple zabudovala do niektorých verzií tohto modelu LTE čipové súpravy spoločnosti Intel (odôvodnenia 91 a 169 napadnutého rozhodnutia).

400    Po druhé, ako zdôrazňuje žalobkyňa, treba uviesť, že Komisia v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia v rámci oddielu 10 tohto rozhodnutia, ktorý sa týka dominantného postavenia žalobkyne, konštatovala, že „spoločnosť Apple nemala v rokoch 2011 až 2015 alternatívu pre svoje potreby LTE čipových súprav pre iPhony“.

401    V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nespresnila, na čom zakladá konštatovanie uvedené v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia. Poznámka pod čiarou 392 k uvedenému odôvodneniu totiž vo verzii napadnutého rozhodnutia doručeného žalobkyni odkazuje na neexistujúcu časť napadnutého rozhodnutia (oddiel 0) a vo verejnej verzii napadnutého rozhodnutia odkazuje bez ďalšieho vysvetlenia na oddiel 11.4.2 napadnutého rozhodnutia. Treba však pripomenúť, že ako potvrdila Komisia v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, oddiel 11.4.2 napadnutého rozhodnutia sa netýka iPhonov, ale len niektorých modelov iPadov, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015 (bod 394 vyššie). Komisia pritom v odpovedi na otázku položenú v tejto súvislosti na pojednávaní vysvetlila, že odkaz na oddiel 0 uvedený vo verzii napadnutého rozhodnutia doručeného žalobkyni je výsledkom technickej chyby a že odkaz na oddiel 11.4.2 napadnutého rozhodnutia uvedený vo verejnej verzii napadnutého rozhodnutia treba chápať opačne, a to v tom zmysle, že hoci v súlade s odôvodnením 322 napadnutého rozhodnutia Apple nemala alternatívu k LTE čipovým súpravám pre iPhony, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2011 až 2015, v súlade s odôvodnením 11.4.2 napadnutého rozhodnutia mala takúto alternatívu pre niektoré iPady, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015.

402    Po druhé z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konštatovanie uvedené v odôvodnení 322 uvedeného rozhodnutia poukazuje na neexistenciu technickej alternatívy vzhľadom na potreby spoločnosti Apple týkajúce sa LTE čipových súprav pre iPhony. V odôvodnení 447 napadnutého rozhodnutia totiž Komisia opierajúc sa o pripomienky spoločnosti Apple k odpovedi žalobkyne na oznámenie o výhradách uviedla, že pokiaľ ide o zariadenia, ktoré mali byť uvedené na trh v roku 2016, spoločnosť Intel mohla vďaka vylepšeniu v „kľúčových technológiách“ prichádzať do úvahy aj v prípade iPhonov a nielen v prípade iPadov. Podobne v odôvodneniach 491, 492 a 495 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že potreby spoločnosti Apple týkajúce sa LTE čipových súprav pre iPhony v rokoch 2012 až 2015 sú nesporné, pričom poukázala najmä na skutočnosť, že LTE čipové súpravy spoločnosti Intel nemajú určité technické vlastnosti.

403    V odpovedi na otázky položené na pojednávaní na základe konštatovania uvedeného v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia tak Komisia, ako aj žalobkyňa výslovne potvrdili jednak, že toto konštatovanie treba skutočne chápať tak, že poukazuje na neexistenciu technickej alternatívy vzhľadom na potreby spoločnosti Apple týkajúce sa LTE čipových súprav pre iPhony, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2011 a 2015, a jednak, že toto konštatovanie je zo skutkového hľadiska správne.

404    Navyše v rámci prejednávaného sporu nie je potrebné určiť technickú vlastnosť alebo technické vlastnosti, ktorých sa týka uvedená neexistencia alternatívy pre rôzne modely iPhonov, ktoré mala spoločnosť Apple uviesť na trh v rokoch 2011 až 2015, a predovšetkým, či išlo o štandard „Code Division Multiple Access“ (CDMA), na ktorý sa vzťahujú najmä vyhlásenia uvedené v odôvodnení 187 bode 2 a v odôvodneniach 454 a 461 napadnutého rozhodnutia, o technológiu „Voice over LTE“ (VoLTE), na ktorú sa vzťahuje najmä vyhlásenie uvedené v poznámke pod čiarou 586 napadnutého rozhodnutia k (odkazom na poznámku pod čiarou 587) odôvodneniu 447 tohto rozhodnutia, o „hlasové pripojenie“ alebo o „hlasovú funkciu“, na ktoré sa vzťahujú vyhlásenia uvedené v odôvodnení 492 napadnutého rozhodnutia, alebo o iné vlastnosti.

405    Bez ohľadu na technické vysvetlenie skutkového zistenia uvedeného Komisiou v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia sa totiž účastníci konania zhodujú, že Apple nemala nijakú technickú alternatívu k LTE čipovým súpravám žalobkyne, pokiaľ ide o jej potreby pre iPhony, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2011 až 2015.

406    Okrem toho nijaká skutočnosť uvedená v napadnutom rozhodnutí neumožňuje domnievať sa, že Apple zamýšľala zásobovať sa pre iPhony, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2011 až 2015, LTE čipovými súpravami, ktoré nespĺňajú jej technické požiadavky, ani že táto neexistencia alternatívy pre iPhony, konštatovaná v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia, bola spôsobená inými ako technickými dôvodmi.

407    Po tretie Komisia tiež v odôvodneniach 491, 493 a 495 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že približne len polovica potrieb spoločnosti Apple týkajúcich sa LTE čipových súprav pre iPhony, ktoré mali byť uvedené na trh v roku 2016, bola sporná. Na tento účel Komisia v odôvodnení 493 napadnutého rozhodnutia vychádzala z vyhlásenia spoločnosti Apple uvedeného v jej pripomienkach k odpovedi žalobkyne na oznámenie o výhradách, v ktorom uviedla, že od spoločnosti Intel mohla pokryť len menej ako polovicu potrebného objemu pre iPhony, ktoré mali byť uvedené na trh v roku 2016. Informácie uvedené v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí pritom poukazujú aj na technické aspekty. V poznámke pod čiarou 586 napadnutého rozhodnutia, ktorá reprodukuje pripomienky spoločnosti Apple k odpovedi žalobkyne na oznámenie o výhradách, sa totiž uvádza, že Apple mohla pokryť od spoločnosti Intel len „časť iných ako CDMA“ potrieb LTE čipových súprav pre iPhony, ktoré mali byť uvedené na trh v roku 2016, čo potvrdzuje, že Apple nemohla od spoločnosti Intel pokryť časť uvedených potrieb týkajúcu sa CDMA.

408    Po štvrté podľa odhadov uvedených v napadnutom rozhodnutí iPhony predstavovali približne 90 % predaja LTE zariadení spoločnosti Apple počas dotknutého obdobia, a teda jej potrieb LTE čipových súprav, zatiaľ čo iPady predstavovali približne 10 % predaja LTE zariadení spoločnosti Apple počas dotknutého obdobia, a teda uvedených potrieb (pozri odôvodnenie 421 napadnutého rozhodnutia).

409    Z toho vyplýva, že Apple nemala v prípade veľmi veľkej časti svojich potrieb LTE čipových súprav pre zariadenia, ktoré mali byť uvedené na trh počas dotknutého obdobia, konkrétne pre všetky iPhony, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2011 až 2015, a viac než polovicu iPhonov, ktoré mali byť uvedené na trh v roku 2016, technickú alternatívu k LTE čipovým súpravám žalobkyne, a teda nemohla prejsť ku konkurenčným dodávateľom.

410    Nesporná skutočnosť, že na relevantnom trhu neexistovala technická alternatíva k LTE čipovým súpravám žalobkyne, pokiaľ ide o veľmi veľkú časť potrieb spoločnosti Apple počas dotknutého obdobia, je pritom relevantnou skutkovou okolnosťou, ktorú treba zohľadniť pri analýze schopnosti dotknutých platieb vyvolať účinky vylúčenia konkurentov z trhu, keďže Komisia identifikovala túto schopnosť vzhľadom na všetky potreby spoločnosti Apple týkajúce sa LTE čipových súprav a najmä vzhľadom na zníženie motivácie spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne s cieľom pokryť od nich všetky svoje potreby.

411    Po piate vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že Komisia dospela k záveru, že dotknuté platby mali schopnosť obmedziť hospodárska súťaž v rozsahu, v akom znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne s cieľom pokryť od nich celý svoj dopyt po LTE čipových súpravách pre iPhony a iPady, na základe analýzy, v ktorej náležite nezohľadnila všetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa vytýkaného správania.

412    Hoci totiž Komisia konštatovala, že Apple nemala technickú alternatívu k LTE čipovým súpravám žalobkyne pre všetky iPhony, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2011 až 2015 a pre viac než polovicu iPhonov, ktoré mali byť uvedené na trh v roku 2016, túto relevantnú skutkovú okolnosť, z ktorej vyplývala neexistencia konkurentov schopných zásobovať Apple LTE čipovými súpravami pre uvedené iPhony, nedala do súvislosti s údajným znížením motivácie spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne s cieľom pokryť od nich všetky svoje potreby LTE čipových súprav, teda vrátane tých pre iPhony, hoci tieto zariadenia predstavovali veľmi veľkú časť uvedených potrieb.

413    Okrem toho Komisia v rozpore s tým vychádzala v oddiele 11.5 napadnutého rozhodnutia najmä z uvedenej okolnosti, aby odmietla analýzu kritickej marže žalobkyne z dôvodu, že v spornom podiele dopytu spoločnosti Apple uvádzanom žalobkyňou sa neodzrkadľuje skutočnosť, že Apple nemohla zmeniť dodávateľa LTE čipových súprav pre iPhony, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2012, 2013, 2014 a 2015, a pre viac než polovicu iPhonov, ktoré mali byť uvedené na trh v roku 2016 (odôvodnenie 491 a odôvodnenie 495 bod 2 napadnutého rozhodnutia).

414    Za týchto podmienok vzhľadom na to, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že Apple nemohla prejsť k nijakému inému dodávateľovi, ktorý by spĺňal jej technické požiadavky, pokiaľ ide o veľmi veľkú časť jej dopytu po LTE čipových súpravách (zodpovedajúcu iPhonom s výnimkou menej než polovice iPhonov, ktoré mali byť uvedené na trh v roku 2016), nemohla oprávnene dospieť k záveru, že dotknuté platby znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť so všetkými svojimi potrebami týkajúcimi sa všetkých iPhonov a iPadov, ktoré mali byť uvedené na trh počas dotknutého obdobia, ku konkurentom žalobkyne, a že tieto platby mali schopnosť obmedziť hospodársku súťaž na celom relevantnom trhu s LTE čipovými súpravami. Skutočnosť – ktorá nebola náležite zohľadnená v napadnutom rozhodnutí – že Apple sa zásobovala LTE čipovými súpravami od žalobkyne a nie od konkurentov žalobkyne vzhľadom na neexistenciu alternatívnych dodávateľov spĺňajúcich jej technické požiadavky, by sa totiž mohla dať pripísať hospodárskej súťaži založenej na zásluhách a nie protisúťažnému účinku vylúčenia konkurentov z trhu vyplývajúceho z dotknutých platieb.

415    Je pravda, že článok 102 ZFEÚ zakazuje konanie podniku v dominantnom postavení, ktorého cieľom je posilnenie a zneužitie tohto postavenia, najmä ak je jeho cieľom zbaviť preukázaných potenciálnych konkurentov účinného prístupu na trh [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 151]. V prejednávanej veci vzhľadom na teóriu ujmy uvedenú v napadnutom rozhodnutí, ktorá je založená na znížení motivácie spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne so všetkými svojimi potrebami LTE čipových súprav počas dotknutého obdobia, Komisia nemohla nezohľadniť skutočnosť, že Apple vzhľadom na svoje vlastné technické požiadavky nemohla prejsť ku konkurentom žalobkyne, pokiaľ ide o veľmi veľkú časť jej dopytu po LTE čipových súpravách počas uvedeného obdobia.

416    Okrem toho treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vôbec netvrdila, že správanie žalobkyne bránilo menej efektívnym konkurentom ako žalobkyňa vyvíjať výrobky spĺňajúce požiadavky spoločnosti Apple, tvrdila len, že sa znížila motivácia spoločnosti Apple prejsť so všetkými svojimi potrebami LTE čipových súprav ku konkurentom žalobkyne. V každom prípade treba pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 351 vyššie, hospodárska súťaž založená na zásluhách môže viesť k zániku na trhu alebo marginalizácii konkurentov, ktorí sú menej efektívni, a teda menej zaujímaví pre spotrebiteľov, najmä z pohľadu cien, výberu, kvality alebo inovácií.

417    Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že záver Komisie týkajúci sa schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky z dôvodu, že znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne s cieľom pokryť od nich celý svoj dopyt po LTE čipových súpravách, je založený na analýze, ktorá nebola vykonaná s ohľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti a ktorá je teda z tohto dôvodu nezákonná.

418    Tento záver nie je spochybnený ostatnými tvrdeniami Komisie.

419    V prvom rade Komisia sa na pojednávaní v odpovedi na otázky Všeobecného súdu opierala o odôvodnenie 421 napadnutého rozhodnutia s cieľom podporiť tvrdenie, že sa v ňom poukazuje na „pákový“ efekt, na ktorom je založené preukázanie schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky. Komisia v podstate tvrdila, že aj keď dodávky pre iPhony konkurentmi žalobkyne neboli technicky možné, dotknuté zmluvy umožnili žalobkyni uplatniť „páku“ na tento nesporný podiel dopytu spoločnosti Apple týkajúci sa iPhonov, aby vylúčila konkurentov zo sporného podielu dopytu týkajúceho sa iPadov a zabránila tak konkurentom v expanzii a raste na trhu.

420    V tejto súvislosti treba najprv poznamenať, že tvrdenie Komisie nie je v súlade s teóriou ujmy uvedenou v napadnutom rozhodnutí, ktorá sa týka schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky na celom relevantnom trhu s LTE čipovými súpravami z dôvodu, že Apple bola odradená od toho, aby všetky svoje potreby LTE čipových súprav pre iPhony a iPady pokryla od konkurentov žalobkyne. Inými slovami, napadnuté rozhodnutie sa týka účinku vylúčenia konkurentov z trhu v prípade LTE čipových súprav pre iPhony aj iPady celkovo a bez rozdielu, a nie účinku vylúčenia konkurentov z trhu obmedzeného len na dodávky LTE čipových súprava pre iPady spoločnosti Apple. Okrem toho jednak protiprávne konanie vytýkané žalobkyni bolo v napadnutom rozhodnutí vymedzené vo vzťahu k celkovému dopytu spoločnosti Apple pre iPhony a jednak samotný pojem „pákový“ efekt uplatňovaný žalobkyňou vo vzťahu k rôznym zariadeniam spoločnosti Apple sa v odôvodnení, ktoré Komisia uviedla v oddiele 11.4 napadnutého rozhodnutia, neobjavuje.

421    Ďalej je potrebné uviesť, že hoci je odôvodnenie 421 napadnutého rozhodnutia súčasťou oddielu 11.4.1 tohto rozhodnutia, spolu s odôvodneniami 419 a 420 tohto rozhodnutia sa zameriava na poskytnutie odpovede na tvrdenie predložené žalobkyňou v priebehu správneho konania týkajúce sa možnosti jej konkurentov ponúknuť spoločnosti Apple rovnaké stimuly. Nemožno sa preto domnievať, že toto odôvodnenie uvádza teóriu ujmy, na ktorej je založená schopnosť dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky. Okrem toho v každom prípade v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, odôvodnenie 421 napadnutého rozhodnutia neobsahuje nijakú konkrétnu informáciu o tom, že žalobkyňa dosiahla prostredníctvom nesporného podielu dopytu spoločnosti Apple po LTE čipových súpravách „pákový“ efekt na spornom podiele tohto dopytu.

422    Napokon treba pre úplnosť uviesť, že tvrdenie Komisie založené na odôvodnení 421 napadnutého rozhodnutia vychádza z predpokladu, že v napadnutom rozhodnutí bola preukázaná protisúťažná schopnosť dotknutých platieb vo vzťahu k iPadom. Po prvé, ako bolo uvedené v bode 391 vyššie, v oddieloch 11.4.1, 11.4.3 a 11.4.4 napadnutého rozhodnutia však Komisia vykonala celkovú analýzu schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky bez toho, aby vykonala akúkoľvek osobitnú analýzu vo vzťahu k iPadom. Po druhé, ako bolo uvedené v bodoch 392 až 394 vyššie, vo vzťahu k iPadom sa Komisia v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia obmedzila na preskúmanie údajných skutočných účinkov dotknutých platieb v súvislosti s inými ako CDMA modelmi iPadov, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015, pričom táto analýza je predmetom druhej a tretej výhrady, ktoré budú preskúmané nižšie.

423    V druhom rade, ako bolo uvedené v bode 375 vyššie, Komisia sa na účely preukázania, že zohľadnila relevantné okolnosti prejednávanej veci, opiera o skutočnosti uvedené v odôvodnení 411 napadnutého rozhodnutia a pripomenuté v bode 383 vyššie.

424    Po prvé v rozsahu, v akom sa Komisia opiera o podmienky poskytovania dotknutých platieb uvedené v oddiele 11.3 napadnutého rozhodnutia, treba pripomenúť, že v uvedenom oddiele sa obmedzila na konštatovanie, že dotknuté platby boli platbami za exkluzivitu a že analýza údajnej schopnosti týchto platieb vyvolať protisúťažné účinky je uvedená v oddiele 11.4 tohto rozhodnutia. Okrem toho treba poznamenať, že za okolností prejednávanej veci kvalifikácia dotknutých platieb ako platieb za exkluzivitu nepostačovala na vyvodenie záveru, že tieto platby predstavujú zneužitie dominantného postavenia. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 354 vyššie totiž Komisia bola vzhľadom na námietky vznesené žalobkyňou v priebehu správneho konania povinná vykonať analýzu schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky a najmä schopnosti vylúčiť prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov z trhu.

425    Po druhé, hoci Komisia správne zdôrazňuje, že okolnosti uvedené v bode 383 vyššie nemožno prehliadať, nič to nemení na skutočnosti, že uvedené okolnosti, aj keď môžu byť relevantné pre posúdenie schopnosti správania vyvolať protisúťažné účinky, samé osebe nepreukazujú protisúťažný účinok a najmä účinok vylúčenia konkurentov z trhu v prejednávanej veci. To isté platí pre rozsah dominantného postavenia žalobkyne (uvedený v oddiele 10 napadnutého rozhodnutia), trvanie poskytovania a výšku dotknutých platieb (uvedené v oddiele 11.4.1 a v oddiele 11.8 napadnutého rozhodnutia), podiel trhu pokrytý týmito platbami (uvedený v oddiele 11.4.3 napadnutého rozhodnutia) a význam spoločnosti Apple ako zákazníka (uvedený v oddiele 11.4.4 napadnutého rozhodnutia). Odkaz na uvedené okolnosti totiž nemôže spochybniť skutočnosť, že v prejednávanej veci Komisia v rámci preukázania schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky, najmä pokiaľ ide o schopnosť vylúčenia prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov z trhu, ktorý je vlastný predmetnej praktike, nezohľadnila všetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa vytýkaného správania vzhľadom na údajné zníženie motivácie spoločnosti Apple prejsť so všetkými svojimi potrebami LTE čipových súprav pre iPhony a iPady ku konkurentom žalobkyne.

426    Okrem toho je potrebné uviesť, že ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a ako Komisia výslovne uviedla pred Všeobecným súdom, v tomto rozhodnutí nevychádzala pri vyvodení záveru, že dotknuté platby mali schopnosť vyvolať protisúťažné účinky, z nijakého ekonomického modelu, akým je test rovnako efektívneho konkurenta, a v oddiele 11.5 napadnutého rozhodnutia sa obmedzila len na vyjadrenie, že analýza kritickej marže predložená žalobkyňou nespochybňuje jej závery.

427    V treťom rade tvrdenia žalobkyne založené na odôvodneniach 426, 464 a 486 napadnutého rozhodnutia nemožno prijať. Odôvodnenia 426 a 464 patriace do oddielu 11.4.2 napadnutého rozhodnutia sa týkajú len niektorých modelov iPadov, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015, a teda nemôžu spochybniť konštatovania uvedené v bode 409 vyššie v súvislosti s iPhonmi. Napokon v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, ani záver uvedený v odôvodnení 486 napadnutého rozhodnutia nemôže spochybniť uvedené konštatovania.

428    Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba prvej výhrade tretej časti tretieho žalobného dôvodu vyhovieť.

3.      O druhej a tretej výhrade tretej časti tretieho žalobného dôvodu, ktoré sú založené na nepreukázaní, že dotknuté zmluvy mali vplyv na rozhodnutia spoločnosti Apple o zdrojoch dodávok pre iPady „z roku 2014“ a „z roku 2015“

429    Cieľom druhej a tretej výhrady tretej časti tretieho žalobného dôvodu je spochybniť preukázanie uvedené v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia.

430    Žalobkyňa spochybňuje závery Komisie uvedené v odôvodneniach 424 a 451 napadnutého rozhodnutia, pričom tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nepreukazuje, pokiaľ ide o prvé odôvodnenie, že dotknuté zmluvy znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť pre „zariadenia uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015“ ku konkurenčným dodávateľom, alebo, pokiaľ ide o druhé odôvodnenie, že mali vplyv na stratégiu zabezpečenia dodávok pre „zariadenia, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015“.

431    Po prvé, pokiaľ ide o iPady „z roku 2014“, žalobkyňa najprv tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôkaz o tom, že Apple zamýšľala používať čipové súpravy spoločnosti Intel v iPadoch „skutočne uvedených na trh v októbri 2014“. Ďalej Komisia opakovane poukazuje na model iPadu, ktorý Apple „[dôverné]“, označovaný ako „[dôverné]“, nepreukazuje však, že dotknuté zmluvy mali vplyv na rozhodnutie spoločnosti Apple o zdrojoch dodávok pre tento model. Apple pritom nikdy vážne neuvažovala, že by v tomto modeli používala čipové súpravy spoločnosti Intel, ale uvedomila si, že čipové súpravy spoločnosti Intel nemôže používať, čo potvrdzuje správa, ktorú žalobkyňa predložila v prílohe ku svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Napokon vysvetlenie, prečo čipové súpravy spoločnosti Intel neboli voľbou pre vybavenie iPadov „z roku 2014“, spočíva v ich neschopnosti splniť technické požiadavky a harmonogram spoločnosti Apple.

432    Žalobkyňa dodáva, že tvrdenie Komisie, že vedela, pre ktoré zariadenia Apple zvažovala dodávky od spoločnosti Intel, je nesprávne. Okrem toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu týkajúcu sa výberu dodávateľa pre model „[dôverné]“ a nepreukazuje príčinnú súvislosť medzi prvou zmenou prechodnej zmluvy a rozhodnutím používať v modeli „[dôverné]“ čipové súpravy žalobkyne.

433    Komisia v prvom rade uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa týka zariadení, ktoré „mali byť uvedené na trh v roku 2014“, a nie zariadení, ktoré „boli skutočne uvedené na trh“. Žalobkyňa veľmi dobre vedela, pre ktoré zariadenia Apple zvažuje dodávky od spoločnosti Intel. Apple tiež potvrdila, že sa snaží diverzifikovať zdroje svojich dodávok. Ďalej, pokiaľ ide o model „[dôverné]“, Komisia zdôrazňuje, že odôvodnenia 428 až 435 napadnutého rozhodnutia preukazujú vplyv dotknutých zmlúv. Okrem toho rokovania medzi žalobkyňou a spoločnosťou Apple týkajúce sa prvej zmeny prechodnej zmluvy mali vplyv na rozhodnutie o nákupe, ktoré Apple prijala začiatkom roka 2013. Prechodná zmluva v každom prípade stačila na ovplyvnenie spoločnosti Apple, ktorá uvažovala, že by do časti svojich iPadov, ktoré mali byť uvedené na trh v roku 2014, zapojila spoločnosť Intel. Okrem toho tvrdenie žalobkyne, že Apple nikdy vážne neuvažovala, že by v modeli „[dôverné]“ používala čipové súpravy spoločnosti Intel, je nepodložené. Napokon, pokiaľ ide o správu predloženú žalobkyňou v prílohe k odpovedi na oznámenie o výhradách, Komisia odkazuje na odpoveď, ktorú Apple poskytla v tejto súvislosti vo svojich pripomienkach k odpovedi žalobkyne na oznámenie o výhradách.

434    Komisia dodáva, že Apple sa rozhodla [dôverné] a toto rozhodnutie bolo ovplyvnené rokovaním o prvej zmene prechodnej zmluvy a stratou dotknutých platieb vyplývajúcou z prechodnej zmluvy. Dokumenty spoločnosti Apple preukazujú, že dotknuté platby mali skutočný vplyv na rozhodnutie o nákupe LTE čipových súprav pre „iPady, ktoré plánovala uviesť na trh v roku 2014“.

435    Po druhé, pokiaľ ide o iPady „z roku 2015“, žalobkyňa uvádza, že Komisia nepoukazuje na modely iPadov „uvedené na trh“ na jar alebo v septembri a novembri 2015, ani na iPady, ktorých „uvedenie na trh bolo plánované na jar 2015“, ale poukazuje na nešpecifikovaný model, ktorý „mal byť uvedený na trh na jeseň 2015“. Napadnuté rozhodnutie sa na podporu tvrdenia, že o čipových súpravách spoločnosti Intel sa vážne uvažovalo, opiera o jediný e‑mail od inžiniera zo spoločnosti Apple, ktorého vyjadrenia Komisia prekrúca. V spise nie je nijaký dôkaz, pochádzajúci najmä od zamestnancov spoločnosti Apple, ktorí skutočne prijímali rozhodnutia o nákupe čipových súprav, z ktorého by vyplývalo, že čipové súpravy spoločnosti Intel boli reálnou možnosťou. Okrem toho informácie v spise preukazujú, že čipové súpravy spoločnosti Intel nespĺňali technické a časové požiadavky spoločnosti Apple.

436    Žalobkyňa dodáva, že Komisia vykladá interné dokumenty spoločnosti Apple po prvýkrát vo vyjadrení k žalobe.

437    Komisia uvádza, že pokiaľ ide o skutočné účinky dotknutých platieb na nákup čipových súprav, interné e‑maily spoločnosti Apple potvrdzujú záujem spoločnosti Apple prejsť k inému dodávateľovi. Ďalej e‑mail od inžiniera zo spoločnosti Apple uvedený v odôvodnení 436 napadnutého rozhodnutia nepoukazuje na nijakú neistotu v súvislosti s čipovou súpravou spoločnosti Intel, čo potvrdzuje aj e‑mail od iného zamestnanca spoločnosti Apple. Napokon Komisia odkazuje na odôvodnenie 437 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje vyhlásenie zamestnanca spoločnosti Apple, ktorý označil prechod na čipovú súpravu Intel za neudržateľný z obchodného hľadiska vzhľadom na dotknuté platby, ako aj na vyhlásenie uvedené v pripomienkach spoločnosti Apple k odpovedi žalobkyne na oznámenie o výhradách. Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa časových požiadaviek na čipové súpravy spoločnosti Intel sú teda irelevantné a v každom prípade nesprávne.

438    Komisia dodáva, že správa predložená žalobkyňou v prílohe k jej odpovedi na oznámenie o výhradách je založená na testoch vykonaných na čipových súpravách používaných v zariadeniach iných výrobcov, a teda jej závery nie sú prekvapujúce. Žalobkyňa navyše nevysvetlila, v čom je výklad, ktorý Komisia pripísala e‑mailu od zamestnanca spoločnosti Apple uvedenému v odôvodnení 437 napadnutého rozhodnutia, nesprávny a nespochybňuje vyhlásenie spoločnosti Apple, na ktoré sa Komisia odvoláva vo vyjadrení k žalobe. Okrem toho tvrdenia žalobkyne sú v rozpore s jej vlastnými dôkazmi v konaní FTC.

a)      Úvodné pripomienky

439    Je potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 392 až 394 vyššie, cieľom oddielu 11.4.2 napadnutého rozhodnutia je preukázať, že podľa názoru Komisie interné dokumenty a vysvetlenia spoločnosti Apple potvrdzujú, že dotknuté platby skutočne znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne s cieľom zásobovať sa od nich LTE čipovými súpravami, pokiaľ ide konkrétne o jej potreby pre určité jej zariadenia. Ako Komisia výslovne potvrdila pred Všeobecným súdom, toto preukázanie sa týka „skutočných účinkov“ dotknutých platieb v súvislosti s týmito zariadeniami.

440    Inými slovami, cieľom uvedeného oddielu je potvrdiť schopnosť dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky preukázaním ich skutočných účinkov v súvislosti s určitými zariadeniami.

441    Konkrétne, pokiaľ ide o dopyt spoločnosti Apple, ktorý je predmetom analýzy Komisie uvedenej v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia, treba pripomenúť, že tento oddiel sa týka len údajných skutočných účinkov vyvolaných dotknutými platbami v súvislosti s určitými inými ako CDMA verziami určitých modelov iPadov „uvedených na trh“ alebo „ktoré mali byť uvedené na trh“ v rokoch 2014 a 2015. Uvedený oddiel sa naopak netýka ostatných iPadov „uvedených na trh“ alebo „ktoré mali byť uvedené na trh“ počas dotknutého obdobia.

442    Na úvod treba pritom poznamenať, že takéto konkrétne preukázanie údajných skutočných účinkov, obmedzené na určité verzie modelov iPadov z rokov 2014 a 2015, nemôže napraviť nedostatok spočívajúci v tom, že Komisia nezohľadnila všetky relevantné skutkové okolnosti vo všeobecnom preukázaní, preskúmanom v rámci preskúmania prvej výhrady tretej časti tretieho žalobného dôvodu, schopnosti dotknutých platieb vyvolať počas dotknutého obdobia protisúťažné účinky v súvislosti so všetkými potrebami spoločnosti Apple týkajúcimi sa LTE čipových súprav, a to tak pre iPhony, ako aj pre iPady.

443    Inak povedané, aj za predpokladu, že by druhá a tretia výhrada tretej časti tretieho žalobného dôvodu boli nedôvodné a analýza uvedená v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia by tak nebola spochybnená, uvedený oddiel vzhľadom na svoj rozsah obmedzený len na určité iPady z rokov 2014 a 2015 nemôže platne podporiť záver prijatý v napadnutom rozhodnutí, že dotknuté platby mali počas celého dotknutého obdobia protisúťažný charakter v súvislosti so všetkými potrebami spoločnosti Apple týkajúcimi sa LTE čipových súprav, a to tak pre iPhony, ako aj pre iPady.

444    Za okolností prejednávanej veci treba teda už len pre úplnosť preskúmať dôvodnosť uvedeného oddielu, a teda, či Komisia náležite nepreukázala skutočné účinky dotknutých platieb na motiváciu spoločnosti Apple prejsť v prípade modelov iPadov uvedených v tomto oddiele ku konkurentom žalobkyne, ako to namieta žalobkyňa.

445    V prejednávanej veci sa druhá aj tretia výhrada tretej časti tretieho žalobného dôvodu v podstate delia na tri čiastkové výhrady, z ktorých prvá sa týka identifikácie zariadení preskúmaných v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia, druhá sa týka dôkazov, ktoré Komisia zohľadnila v uvedenom oddiele, a tretia sa týka nezohľadnenia iných relevantných okolností.

446    Za okolností prejednávanej veci je potrebné preskúmať najprv prvú čiastkovú výhradu, potom tretiu čiastkovú výhradu a napokon druhú čiastkovú výhradu, a to s prihliadnutím na judikatúru pripomenutú v bodoch 357 až 359 vyššie.

b)      O prvej čiastkovej výhrade, ktorá sa týka zariadení, na ktoré sa vzťahuje oddiel 11.4.2 napadnutého rozhodnutia

447    Žalobkyňa v podstate na úvod tvrdí, že Komisia nespresnila zariadenia zahrnuté do svojej analýzy. Táto výhrada je v súlade s prvou výhradou tretej časti tretieho žalobného dôvodu, v rámci ktorej žalobkyňa uviedla, že odôvodnenie Komisie je nepresné v rozsahu, v akom poukazuje všeobecne na „zariadenia“ a chybne uvádza „iPad [dôverné]“ ako „[dôverné]“.

448    V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že oddiel 11.4.2 napadnutého rozhodnutia sa skladá zo štyroch čiastkových oddielov: prvý (11.4.2.1) obsahuje analýzu interných dokumentov a vysvetlení Apple, ktoré viedli Komisiu k záveru, že dotknuté platby skutočne znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom, zatiaľ čo zvyšné tri (11.4.2.2, 11.4.2.3 a 11.4.2.4) sa v podstate obmedzujú na odpoveď na tvrdenia žalobkyne, ktoré nemajú vplyv na uvedený záver (pozri odôvodnenie 423 napadnutého rozhodnutia a bod 387 vyššie).

449    V prvom rade, pokiaľ ide o oddiel 11.4.2.1 napadnutého rozhodnutia, ten obsahuje odôvodnenia 424 až 439 napadnutého rozhodnutia a ako vyplýva z odôvodnenia 424, jeho cieľom je preukázať, že dotknuté platby znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne, osobitne k spoločnosti Intel, ktorej čipové súpravy Apple vážne posudzovala na účely ich použitia v „zariadeniach uvedených na trh v rokoch 2014 a 2015“.

450    V texte uvedeného oddielu už Komisia nepoukazovala na takéto zariadenia, ale na dôkazy vzťahujúce sa na „modely iPadov iné ako CDMA“ (odôvodnenie 425 napadnutého rozhodnutia), na „uvedenie verzií iPadov iných ako CDMA na trh v roku 2014“ (odôvodnenie 426 napadnutého rozhodnutia), na „mobilné zariadenia z roku 2014“ (odôvodnenie 427 napadnutého rozhodnutia), na „[dôverné]“ a na „[dôverné]“ (odôvodnenie 428 napadnutého rozhodnutia), na „určité jej iPady v roku 2014“ a na „celé jej portfólio celulárnych iPadov v roku 2015“ (odôvodnenie 430 napadnutého rozhodnutia), na „modely iPadov z rokov 2014 a 2015“ a na „model iPhonu z roku 2015“ (odôvodnenie 431 napadnutého rozhodnutia), na „[dôverné] pôvodne plánované na uvedenie na trh na jar 2014“ a „napokon uvedené na trh na jeseň 2013“ (odôvodnenie 433 a poznámka pod čiarou 558 napadnutého rozhodnutia), na „mobilné zariadenia z rokov 2014 a 2015“ (odôvodnenie 435 napadnutého rozhodnutia), na „model iPadu z jesene 2015“ (odôvodnenie 436 napadnutého rozhodnutia), na „uvedenie na trh iPadu… v roku 2015“ (odôvodnenie 437 napadnutého rozhodnutia), na „potreby spoločnosti Apple týkajúce sa čipových súprav iných ako CDMA“ (odôvodnenie 438 napadnutého rozhodnutia) a na „modely zariadenia z roku 2015“, ako aj na „rad mobilných zariadení plánovaný na jeseň 2015“ (odôvodnenie 439 napadnutého rozhodnutia). Treba teda konštatovať, že Komisia označila zariadenia a obdobia, na ktoré sa vzťahujú predložené dôkazy, naozaj rôzne.

451    Ďalej, pokiaľ ide o oddiely 11.4.2.2 a 11.4.2.3 napadnutého rozhodnutia, ich cieľom je odpovedať na tvrdenia žalobkyne, ktorými jednak spochybňuje spoľahlivosť interných dokumentov a vysvetlení spoločnosti Apple, a jednak tvrdí, že o exkluzivitu požiadala spoločnosť Apple.

452    V prvom z uvedených oddielov pritom Komisia poukazovala tak na „zariadenia uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015“ (odôvodnenie 442 napadnutého rozhodnutia), ako aj na „zariadenia, ktoré majú byť uvedené na trh v roku 2014“ (odôvodnenie 445 napadnutého rozhodnutia), a v jednej a tej istej vete dokonca na „zariadenia, ktoré majú byť uvedené na trh v roku 2015“ a na „zariadenia uvedené na trh v roku 2015“ (odôvodnenie 446 napadnutého rozhodnutia).

453    Napokon, pokiaľ ide o oddiel 11.4.2.4 napadnutého rozhodnutia, Komisia v odpovedi na tvrdenia žalobkyne, že Apple by si v každom prípade vybrala žalobkyňu ako svojho dodávateľa vzhľadom na prvotriednu kvalitu jej čipových súprav (odôvodnenie 423 napadnutého rozhodnutia), dospela k záveru, že dotknuté platby mali vplyv na stratégiu zabezpečenia dodávok spoločnosti Apple pre „zariadenia, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015“ (odôvodnenie 451 napadnutého rozhodnutia).

454    Hoci Komisia v texte tohto oddielu poukázala na „zariadenia, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015“ (odôvodnenie 455 napadnutého rozhodnutia) a na „iPady, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015“ (odôvodnenie 464 napadnutého rozhodnutia), viackrát poukázala na „zariadenia uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015“ (odôvodnenia 456 až 458, 462 a 463 napadnutého rozhodnutia), ako aj na „CDMA verziu iPhonu 4, ktorá bola uvedená na trh vo februári 2011“ (odôvodnenie 460 napadnutého rozhodnutia) a na „[dôverné]“ (odôvodnenie 465 napadnutého rozhodnutia).

455    Z uvedeného vyplýva, že Komisia v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia vypracovala celkové odôvodnenie týkajúce sa a zaoberajúce sa raz „zariadeniami“, raz iPadmi označovanými rôzne, najmä ako iPady „z rokov 2014 a 2015“, iPady „uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015“, alebo iPady, ktoré „mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015“, pričom nespresnila rozsah týchto výrazov ani neobjasnila vzťahy medzi nimi.

456    Konkrétne v odôvodnení 424 napadnutého rozhodnutia Komisia pri formulácii záveru založeného na oddiele 11.4.2.1 tohto rozhodnutia poukázala na zariadenia „uvedené na trh“ v rokoch 2014 a 2015, zatiaľ čo v odôvodnení 451 tohto rozhodnutia pri formulácii záveru založeného na oddiele 11.4.2.4 uvedeného rozhodnutia poukázala na zariadenia, ktoré „mali byť uvedené na trh“ v rokoch 2014 a 2015. Komisia však v texte každého z uvedených oddielov poukázala aj na iné zariadenia, ktorých formulácia nezodpovedá zariadeniam, na ktoré sa vzťahuje jej preukázanie.

457    Je pravda, že Komisia vo vyjadrení k žalobe a v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania spresnila, že preukázanie skutočných účinkov vyvolaných dotknutými platbami, uvedené v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia, sa nielenže netýka iPhonov, ale týka sa len určitých modelov iPadov „iných ako CDMA“, ktoré „mali byť uvedené na trh“ v rokoch 2014 a 2015, nie však iPadov skutočne „uvedených na trh“ v rokoch 2014 a 2015, pričom tiež vyjadrila ľútosť nad akýmkoľvek nedorozumením spôsobeným touto „chybou v písaní“.

458    Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, však nesprávnu identifikáciu zariadení, na ktoré sa vzťahuje preukázanie skutočných účinkov dotknutých platieb, nemožno považovať len za obyčajnú „chybu v písaní“. Konkrétne tak model [dôverné] identifikovaný skratkou „[dôverné]“, spomenutý v odôvodneniach 433 a 465 napadnutého rozhodnutia, zodpovedá z obchodného hľadiska modelu nazývanému „[dôverné]“ a tento model, ako sama Komisia zdôrazňuje v napadnutom rozhodnutí, bol „uvedený na trh“ na jeseň 2013. V rozsahu, v akom bol tento model „uvedený na trh“ v roku 2013, je pritom irelevantný v rámci preukázania, aké je uvedené v oddiele 11.4.2.1 napadnutého rozhodnutia, ktorého cieľom je preskúmať skutočné účinky dotknutých platieb na modely „uvedené na trh“ v rokoch 2014 a 2015.

459    Okrem toho treba pripomenúť, že preskúmanie zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ sa vzťahuje na napadnutý akt a nie na obsah vyjadrení predložených žalovaným pred súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2018, Orange Polska/Komisia, C‑123/16 P, EU:C:2018:590, bod 85).

460    Okrem toho v tejto súvislosti je tvrdenie Komisie, že žalobkyňa vedela, pre ktoré zariadenia spoločnosť Apple zvažovala dodávky od spoločnosti Intel, irelevantné, keďže ako vyplýva z bodu 459 vyššie, preskúmanie Všeobecným súdom sa vzťahuje na obsah napadnutého rozhodnutia. Navyše vzhľadom na výrazy použité v napadnutom rozhodnutí žalobkyňa musela spochybniť odôvodnenie Komisie tak pokiaľ ide o zariadenia „uvedené na trh“, ako aj o zariadenia, ktoré „mali byť uvedené na trh“ (bod 430 vyššie).

461    Napokon treba uviesť, že vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek spresnenia v tejto súvislosti uvedeného v napadnutom rozhodnutí Všeobecnému súdu neprináleží a posteriori určiť zariadenia, ktoré sa skrývajú za každým z výrazov použitých Komisiou v každom odôvodnení oddielu 11.4.2 napadnutého rozhodnutia.

462    Treba teda konštatovať, že dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala na podporu svojich záverov v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia, nie sú v súlade tak medzi sebou navzájom, ako ani vo vzťahu k záverom, ktoré majú podložiť v rámci oddielov 11.4.2.1, 11.4.2.2 a 11.4.2.4 uvedeného rozhodnutia, čo má zas vplyv na vnútorný súlad oddielu 11.4.2 tohto rozhodnutia.

463    Z toho vyplýva, že posúdenie protisúťažných účinkov skutočne vyvolaných dotknutými platbami, teda že skutočne znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť v prípade niektorých zariadení ku konkurenčným dodávateľom LTE čipových súprav, ktoré Komisia uviedla v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia, je poznačené nedostatkom vnútorného súladu dôkazov, o ktoré sa opierala na podporu svojich záverov.

c)      O tretej čiastkovej výhrade, ktorá sa týka nezohľadnenia určitých relevantných dôkazov v rámci preukázania uvedeného v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia

464    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Apple si nevybrala čipové súpravy spoločnosti Intel vzhľadom na ich neschopnosť splniť technické a časové potreby spoločnosti Apple pre tieto zariadenia, a nie z dôvodu dotknutých platieb, čo Komisia nezohľadnila.

465    V tejto súvislosti, hoci napadnuté rozhodnutie už trpí nedostatkom vnútorného súladu identifikovaným v rámci prvej čiastkovej výhrady (pozri bod 463 vyššie), je potrebné overiť, či Komisia navyše zohľadnila vo svojej analýze všetky relevantné okolnosti, ktoré mali byť zohľadnené. Na tento účel je potrebné pokračovať v analýze vychádzajúc z predpokladu, že ako uviedla Komisia vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní, zariadeniami, na ktoré sa uvedená analýza vzťahuje, sú „iné ako CDMA“ verzie modelu „[dôverné]“ (alebo „[dôverné]“) pre rok 2014 a modelov „[dôverné]“ a „[dôverné]“ pre rok 2015 (ďalej len „údajne dotknuté modely“), pričom nie je potrebné ďalej sa zaoberať otázkou, či sú tieto modely v napadnutom rozhodnutí identifikované jasne a jednoznačne.

466    Na úvod treba uviesť, že otázka, či LTE čipové súpravy mohli v skutočnosti spĺňať technické a časové požiadavky spoločnosti Apple pre údajne dotknuté modely, je za okolností prejednávanej veci relevantnou okolnosťou, ktorú treba zohľadniť v analýze skutočných účinkov dotknutých platieb na rozhodnutia spoločnosti Apple o zdrojoch dodávok pokrývajúcich jej potreby LTE čipových súprav pre údajne dotknuté modely. Ak totiž, ako tvrdí žalobkyňa, spoločnosť Apple nemala technickú alebo časovú alternatívu k LTE čipovým súpravám žalobkyne pre údajne dotknuté modely, takáto okolnosť mala nutne vplyv na rozhodnutia o zdrojoch dodávok pre tieto modely, a teda na potenciálne účinky, ktoré dotknuté platby mohli mať na takéto rozhodnutia.

467    Dôkazy predložené žalobkyňou pritom vyvolávajú pochybnosti v tejto súvislosti.

468    Po prvé, pokiaľ ide o údajne dotknutý model, ktorý mal „byť uvedený na trh“ v roku 2014, identifikovaný skratkou „[dôverné]“, ako zdôrazňuje žalobkyňa, z predložených dôkazov vyplýva, že vývoj čipovej súpravy spoločnosti Intel ([dôverné]), ktorú Apple zvažovala na možné použitie v modeli „[dôverné]“, bol [dôverné].

469    Konkrétne v internej prezentácii spoločnosti Apple z [dôverné], ktorú Komisia spomenula v poznámke pod čiarou 612 napadnutého rozhodnutia k odôvodneniu 464 tohto rozhodnutia, sa uvádza [dôverné].

470    Doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019 potvrdzujú tieto zistenia. V internom e‑maile spoločnosti Apple z [dôverné] sa totiž v súvislosti s používaním čipovej súpravy [dôverné] pre iPad plánovaný na [dôverné], konkrétne model „[dôverné]“, uvádza, že [dôverné] a že [dôverné]. V inom internom e‑maile spoločnosti Apple z [dôverné] sa uvádza, že táto čipová súprava bola [dôverné] a že ak [dôverné].

471    Okrem toho v rozsahu, v akom Apple plánovala uviesť v roku 2014 na trh modely iPadov iné ako model „[dôverné]“, treba uviesť, že z písomností v spise v každom prípade vyplýva, že čipové súpravy konkurentov žalobkyne nespĺňali technické a časové požiadavky spoločnosti Apple. Z tabuľky s názvom [dôverné] týkajúcej sa roku 2014, ktorá bola prílohou interného e‑mailu Apple z [dôverné], tak vyplýva, že čipové súpravy konkurentov žalobkyne, a najmä čipové súpravy spoločnosti Intel, nespĺňali úplne technické alebo časové požiadavky Apple, ako vyplýva z [dôverné].

472    Konkrétne, ako okrem iného potvrdila Komisia v odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, čipová súprava spoločnosti Intel, ktorá sa zvažovala pre model „[dôverné]“ [dôverné], „čiastočne“ spĺňala „potreby spoločnosti Apple“, pričom chýbajúca vlastnosť súvisela s neexistenciou technológie [dôverné]. V tejto súvislosti stačí uviesť, že v internom e‑maile spoločnosti Apple z [dôverné], ktorého predmetom bol [dôverné], sa v podstate uvádza, že [dôverné], avšak [dôverné] a že v tomto novom kontexte [dôverné]. Z tohto hľadiska sa v internom e‑maile spoločnosti Apple z [dôverné] uvádza [dôverné]. Okrem toho význam uvedenej technológie pre ostatné iPady, ktoré Apple plánovala uviesť na trh v roku 2014, nemožno vyvrátiť tvrdeniami Komisie založenými na vyhláseniach zamestnancov spoločnosti Apple týkajúcich sa modelu „[dôverné]“ alebo súvisiacich so situáciou, ktorá prevládala v čase, keď uvedené technológia nenadobudla význam, keďže takéto tvrdenia sú irelevantné.

473    Po druhé, pokiaľ ide o údajne dotknuté modely, ktoré mali „byť uvedené na trh“ v roku 2015, ako zdôrazňuje žalobkyňa, z písomností v spise vyplýva, že čipové súpravy konkurentov žalobkyne, a najmä čipové súpravy spoločnosti Intel, ktoré Apple zvažovala na možné použitie v iPadoch, ktoré plánovala uviesť na trh v roku 2015, nespĺňali technické a časové požiadavky spoločnosti Apple.

474    Po prvé žalobkyňa sa odvolávala na tabuľku s názvom [dôverné] týkajúcu sa roku 2015, ktorá bola prílohou interného e‑mailu spoločnosti Apple z [dôverné]. Z tejto tabuľky vyplýva, že čipové súpravy spoločnosti Intel nespĺňali úplne technické a časové potreby spoločnosti Apple, ako vyplýva z [dôverné].

475    Po druhé treba uviesť, že v internej e‑mailovej komunikácii spoločnosti Apple z 18. februára 2014, ktorá nasledovala po internom e‑maile spoločnosti Apple spomenutom v odôvodnení 436 napadnutého rozhodnutia a ktorého obsah bol sprístupnený v rámci doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019, dvaja inžinieri zo spoločnosti Apple uviedli, že čipová súprava spoločnosti Intel, ktorá sa zvažuje pre iPad, ktorý má byť uvedený na trh na jeseň 2015, je „nie tak celkom“ rovnocenná z hľadiska funkcií s čipovou súpravou žalobkyne. Treba pritom poznamenať, že títo dvaja inžinieri spresnili, že tento rozdiel je spôsobený tým, že čipová súprava spoločnosti Intel nemá technológiu [dôverné], teda technológiu, ktorá sa považuje za [dôverné].

476    Z uvedeného vyplýva, že viaceré skutkové okolnosti, ktoré mala Komisia k dispozícii a ktoré boli navyše potvrdené predloženými dôkazmi, vyvolávajú pochybnosti o schopnosti čipových súprav spoločnosti Intel, či dokonca ostatných konkurentov žalobkyne, splniť technické a časové potreby spoločnosti Apple pre údajne dotknuté modely, ako aj prípadne ostatné modely iPadov, ktoré Apple plánovala uviesť na trh počas tohto obdobia.

477    Komisia nemohla oprávnene dospieť k záveru, že dotknuté platby skutočne znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurenčným dodávateľom LTE čipových súprav, bez toho, aby zohľadnila skutočnosť, že pre potreby spoločnosti Apple týkajúce sa údajne dotknutých modelov neexistovala technická alebo časová alternatíva k čipovým súpravám žalobkyne.

478    Je pravda, že Komisia v odôvodnení 464 napadnutého rozhodnutia tvrdila, že Apple zvažovala používať čipové súpravy spoločnosti Intel v „iPadoch, ktoré mali byť uvedené na trh v rokoch 2014 a 2015 s prihliadnutím na všetky parametre, nielen na vyššiu technickú kvalitu, vrátane špecifických požiadaviek pre tieto modely“, a dospela tak k záveru, že Intel nebola menej atraktívna ako žalobkyňa, prinajmenšom pokiaľ išlo o uvedené modely. Zo znenia tohto tvrdenia Komisie však jasne nevyplýva jeho rozsah, najmä pokiaľ ide o uvedenú „vyššiu technickú kvalitu“.

479    Okrem toho, aj keby sa toto tvrdenie malo chápať v tom zmysle, že Komisia považovala LTE čipové súpravy spoločnosti Intel za reálnu alternatívu pre údajne dotknuté modely, a to aj z technického alebo časového hľadiska, treba poznamenať, že Komisia v poznámke pod čiarou 612 napadnutého rozhodnutia k odôvodneniu 464 uvedeného rozhodnutia na podporu uvedeného posúdenia odkázala len ako príklad na tri interné dokumenty spoločnosti Apple, ktoré však neumožňujú vyvodiť záver, že čipové súpravy spoločnosti Intel spĺňali technické alebo časové požiadavky Apple pre údajne dotknuté modely. Prvým dokumentom, na ktorý Komisia poukazuje s odvolaním sa len na jeho titulnú stranu, je totiž prezentácia spoločnosti Apple [dôverné], ktorá hovorí skôr o [dôverné] čipových súprav spoločnosti Intel (v tejto súvislosti pozri tiež bod 469 vyššie); druhým dokumentom je interný e‑mail spoločnosti Apple z októbra 2012, uvedený aj v odôvodnení 433 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa síce uvádza, že Intel by bola „dobrým plánom“ pre model „[dôverné]“, neuvádza sa v ňom však nič o uskutočniteľnosti takéhoto „plánu“ z časového hľadiska; tretím dokumentom je interný e‑mail spoločnosti Apple z júna 2012, uvedený aj v odôvodnení 428 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa hovorí o návrhu zo strany spoločnosti Intel, ktorý nebol uspokojivý z hľadiska ceny. Tvrdenie Komisie, že Intel nebola menej atraktívna ako žalobkyňa, pokiaľ ide o údajne dotknuté modely, teda nielen že nie je podložené týmito tromi dokumentmi, ale neumožňuje ani dospieť k záveru, že Apple sa pre údajne dotknuté modely mohla vzhľadom na svoje technické a časové požiadavky skutočne zásobovať od konkurentov žalobkyne.

480    Treba teda konštatovať, že Komisia v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia nevykonala skutočné preskúmanie existencie konkurenčných dodávateľov LTE čipových súprav, od ktorých by sa Apple mohla vzhľadom na svoje technické požiadavky vrátane časových požiadaviek zásobovať pre údajne dotknuté modely.

481    Z toho vyplýva, že posúdenie protisúťažných účinkov skutočne vyvolaných dotknutými platbami, teda že skutočne znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť v prípade údajne dotknutých modelov ku konkurenčným dodávateľom LTE čipových súprav, ktoré Komisia uviedla v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia, nebolo vykonané s ohľadom na všetky relevantné okolnosti, ktoré mali byť zohľadnené.

d)      O druhej čiastkovej výhrade, ktorá sa týka dôkazov zohľadnených v rámci preukázania uvedeného v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia

482    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia nepredložila dôkaz o tom, že v prípade zariadení zahrnutých do jej analýzy dotknuté platby znížili motiváciu spoločnosti Apple zásobovať sa od konkurentov.

483    V tejto súvislosti, hoci napadnuté rozhodnutie už trpí nedostatkom vnútorného súladu identifikovaným v rámci prvej čiastkovej výhrady (pozri bod 463 vyššie) a nedostatkom spočívajúcim v nezohľadnení všetkých relevantných okolností identifikovaným v rámci tretej čiastkovej výhrady (pozri bod 481 vyššie), je potrebné preskúmať, či dôkazy, na ktoré sa Komisia odvoláva, navyše môžu tiež podložiť závery, ktoré z nich vyvodila vo vzťahu k údajne dotknutým modelom.

484    Na úvod treba po prvé uviesť, že v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia sa s výnimkou modelu „[dôverné]“ nijaký z údajne dotknutých modelov výslovne nespomína. Z uvedeného oddielu totiž vyplýva, že Komisia nevykonala osobitné preukázanie pre každý z dotknutých modelov, ale vypracovala celkové preukázanie, ktoré sa malo vzťahovať na všetky iPady „uvedené na trh“ alebo ktoré „mali byť uvedené na trh“ v rokoch 2014 a 2015, pričom miestami dokonca skúmala oba roky spoločne.

485    Po druhé treba poznamenať, že Komisia sa v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia opierala v podstate o dôkazy od spoločnosti Apple, pričom oddiel 11.4.2.1 tohto rozhodnutia je založený výlučne na odpovedi spoločnosti Apple na otázku [dôverné] uvedenú v žiadosti o informácie z [dôverné] a na interných dokumentoch spoločnosti Apple predložených v prílohe k uvedenej odpovedi.

486    V prvom rade, pokiaľ ide o dotknutý model, ktorý mal „byť uvedený na trh“ v roku 2014, teda podľa Komisie model identifikovaný skratkou „[dôverné]“ (alebo „[dôverné]“), ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a ako Komisia vysvetlila vo svojom vyjadrení k žalobe, preukázanie údajných účinkov dotknutých platieb na rozhodnutie spoločnosti Apple o nákupe LTE čipových súprav je uvedené v odôvodneniach 428 až 435 napadnutého rozhodnutia.

487    V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že Komisia v odôvodneniach 425 až 433 napadnutého rozhodnutia v podstate zdôraznila dôkazy, ktoré podľa nej preukazujú, že spoločnosť Apple predtým, ako podpísala prvú zmenu prechodnej zmluvy, zvažovala v prípade údajne dotknutých modelov prechod ku konkurentom žalobkyne a že tento prechod mohol byť pre spoločnosť Apple zaujímavý z ekonomického hľadiska, keďže „možnosť dlhodobých úspor prevaž[ovala] nad platbami vyplývajúcimi z prechodnej zmluvy“.

488    Hoci teda z posúdení uvedených v odôvodneniach 425 až 433 napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že Apple zohľadnila existenciu platieb vyplývajúcich z prechodnej zmluvy, nevyplýva z nich, že dotknuté platby vyplývajúce z prechodnej zmluvy skutočne znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť v prípade údajne dotknutých modelov, a najmä modelu „[dôverné]“, ku konkurentom žalobkyne.

489    Ako totiž vyplýva z odôvodnení 434 a 435 napadnutého rozhodnutia, Komisia zistila, že v prvej zmene prechodnej zmluvy bolo vysvetlené, že Apple prestala pre údajne dotknuté modely, ktoré plánovala uviesť na trh v rokoch 2014 a 2015, zvažovať konkurenčných dodávateľov.

490    Z napadnutého rozhodnutia preto v rozpore s tvrdením Komisie nevyplýva, že samotná prechodná zmluva skutočne znížila motiváciu spoločnosti Apple prejsť v prípade údajne dotknutých modelov ku konkurentom žalobkyne.

491    Po druhé treba uviesť, že posúdenie uvedené v odôvodnení 435 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „v dôsledku prvej zmeny prechodnej zmluvy Apple ,úplne prestala zvažovať alternatívnych dodávateľov čipových súprav k žalobkyni pre mobilné zariadenia na roky 2014 a 2015‘“, sa zakladá výlučne na vyhlásení uvedenom v odpovedi spoločnosti Apple na otázku [dôverné] položenú v žiadosti o informácie z [dôverné].

492    Treba pritom konštatovať, že táto odpoveď sa netýka modelu „[dôverné]“ (alebo „[dôverné]“), ktorý je podľa Komisie jediným údajne dotknutým modelom z roku 2014, na ktorý sa vzťahuje oddiel 11.4.2 napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o iné ako CDMA modely z roku 2014, uvedená odpoveď sa týka len modelov [dôverné]. Okrem toho vyhlásenie spoločnosti Apple prebraté v odôvodnení 435 napadnutého rozhodnutia je súčasťou jej odpovede týkajúcej sa týchto posledných dvoch modelov. Uvedené vyhlásenie sa teda javí ako irelevantné z hľadiska preukázania uvedeného v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s modelom „[dôverné]“.

493    Po tretie treba uviesť, že Komisia v odôvodnení 465 napadnutého rozhodnutia v rámci oddielu 11.4.2.4 tohto rozhodnutia uviedla [dôverné], pričom sa na tento účel opierala o dve vyhlásenia spoločnosti Apple založené na bode 52 tretej zarážke jej pripomienok k odpovedi žalobkyne na oznámenie o výhradách.

494    Ako však žalobkyňa správne zdôraznila, tieto vyhlásenia nepoukazujú na [dôverné] z dôvodu dotknutých platieb. Uvedené vyhlásenia sa predovšetkým vôbec nevyjadrujú k dôvodom, prečo [dôverné]. Vzhľadom na neexistenciu presvedčivých dôkazov predložených Komisiou v napadnutom rozhodnutí však Všeobecnému súdu neprináleží, aby určil dôvody, ktoré viedli [dôverné].

495    V druhom rade, pokiaľ ide o údajne dotknuté modely, ktoré Apple plánovala uviesť na trh v roku 2015, teda podľa Komisie modely „[dôverné]“ a „[dôverné]“, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia a ako Komisia vysvetlila vo svojom vyjadrení k žalobe, preukázanie údajných účinkov dotknutých platieb sa zakladá na dôkazoch uvedených v odôvodneniach 436 a 437 napadnutého rozhodnutia.

496    Na úvod v rozsahu, v akom vyhlásenie spoločnosti Apple prebraté v odôvodnení 435 napadnutého rozhodnutia vo všeobecnosti poukazuje spoločne na „mobilné zariadenia na roky 2014 a 2015“, stačí pripomenúť, že toto vyhlásenie bolo urobené v súvislosti s určitými modelmi iPadov z roku 2014 inými ako „[dôverné]“ (bod 492 vyššie). Relevantnosť uvedeného vyhlásenia vo vzťahu k údajne dotknutým modelom z roku 2015 nie je teda rovnako tak preukázaná.

497    Po prvé Komisia sa v odôvodnení 436 napadnutého rozhodnutia opierala o interný dokument spoločnosti Apple obsahujúci e‑mailovú komunikáciu z 18. februára 2014, v ktorej sa uvádzalo, že inžinier zo spoločnosti Apple navrhol používať v modeli iPadu „na jeseň 2015“ čipovú súpravu spoločnosti Intel, keďže bola „rovnocenná z hľadiska funkcií“ s čipovou súpravou žalobkyne.

498    Na jednej strane ani v odôvodnení 436 napadnutého rozhodnutia, ani v uvedenej internej e‑mailovej komunikácii sa však nespresňuje model iPadu, ktorý Apple plánovala uviesť na trh v roku 2015 a ktorého sa týka vyhlásenie inžiniera zo spoločnosti Apple. Na druhej strane žalobkyňa v rámci doplňujúcich dôkazov z 26. júla 2019 predložila ďalšiu internú e‑mailovú komunikáciu spoločnosti Apple z toho istého dňa, z ktorej vyplývalo, že vedúci tímu inžinierov spoločnosti Apple v skutočnosti spochybnil vyhlásenie zamestnanca spoločnosti Apple prebraté v odôvodnení 436 napadnutého rozhodnutia. Uvedený vedúci v odpovedi uviedol, že čipová súprava Intel „je nie tak celkom rovnocenná z hľadiska funkcií“ s čipovou súpravou žalobkyne, pričom anglické slovo vyjadrujúce zápor, teda „not“, bolo v tomto internom e‑maile navyše napísané veľkými písmenami. Okrem toho toto posledné posúdenie potvrdil iný zamestnanec spoločnosti Apple v rámci tejto e‑mailovej komunikácie.

499    Tieto skutočnosti vedú teda k spochybneniu dôvodnosti posúdenia uvedeného v odôvodnení 436 napadnutého rozhodnutia, keďže sa zakladá na jedinom internom e‑maile spoločnosti Apple, ktorý je v rozpore s ďalšími dvomi e‑mailmi.

500    Po druhé Komisia sa v odôvodnení 437 napadnutého rozhodnutia odvoláva na internú e‑mailovú komunikáciu spoločnosti Apple z 20. februára 2014, ktorá je odpoveďou na interný e‑mail uvedený v odôvodnení 436 tohto rozhodnutia, v ktorom jednak zamestnanec spoločnosti Apple uvádza, že iný zamestnanec má „určité obavy z hľadiska obchodných sankcií týkajúcich sa načasovania“ v súvislosti s uvedením iPadu s čipovou súpravou od iného dodávateľa na trh, a jednak, že tento iný zamestnanec potvrdzuje, že takéto uvedenie na trh je „komerčne neudržateľné“.

501    Treba však konštatovať, že tieto e‑maily a odôvodnenie 437 napadnutého rozhodnutia nepoukazujú konkrétne na nijaký model iPadu ani na dotknuté platby a zmluvy. Nič teda neumožňuje s istotou dospieť k záveru, že tieto interné e‑maily poukazujú na stratu a vrátenie dotknutých platieb.

502    Okrem toho v rozsahu, v akom sa Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe opierala o vyhlásenie spoločnosti Apple v rámci jej pripomienok k odpovedi žalobkyne na oznámenie o výhradách, aby preukázala súvislosť medzi týmito internými e‑mailmi a dotknutými platbami, treba konštatovať, že uvedené vyhlásenie sa v odôvodnení 437 napadnutého rozhodnutia neuvádza a navyše sa netýka interných e‑mailov spomenutých v uvedenom odôvodnení.

503    Po tretie Komisia navyše v odôvodnení 438 napadnutého rozhodnutia poukázala na ekonomickú analýzu nákupného tímu spoločnosti Apple z 29. januára 2014, ktorá sa týkala ekonomického dosahu zmeny dodávateľa v roku 2015 pre potreby iných ako CDMA čipových súprav, ktorú Apple predložila v odpovedi na otázku [dôverné] uvedenú v žiadosti o informácie z [dôverné].

504    V tejto súvislosti stačí pritom uviesť, že ako Apple vysvetľuje vo svojej odpovedi na otázku [dôverné] uvedenú v žiadosti o informácie z [dôverné], uvedená ekonomická analýza „nebola použitá ako základ pre nijaké z rozhodnutí manažmentu spoločnosti Apple o nákupe“, takže bez ohľadu na dôvody, prečo sa manažment spoločnosti Apple neopieral o takúto analýzu, čo Súdnemu dvoru neprináleží určiť, táto analýza neumožňuje vyvodiť nijaké závery o účinkoch, ktoré dotknuté platby skutočne mali na rozhodnutia spoločnosti Apple o zdrojoch dodávok LTE čipových súprav.

505    Z toho vyplýva, že v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia sa Komisia v rámci celkovej analýzy kombinujúcej modely a roky opierala o dôkazy, ktoré sú irelevantné, ktoré sú v rozpore s inými dôkazmi, alebo ktoré nemôžu podložiť jej závery vo vzťahu k údajne dotknutým modelom, a ktoré teda neumožňujú preukázať, že dotknuté platby skutočne znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne s cieľom zásobovať sa od nich LTE čipovými súpravami pre uvedené modely.

506    Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva po prvé, že oddiel 11.4.2 napadnutého rozhodnutia nemôže napraviť nezákonnosť zistenú na základe preskúmania prvej výhrady tretej časti tretieho žalobného dôvodu (body 442 a 443 vyššie), a po druhé, že v každom prípade Komisia v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia nevypracovala analýzu, ktorá by umožňovala podporiť záver, že dotknuté platby skutočne znížili motiváciu spoločnosti Apple prejsť ku konkurentom žalobkyne s cieľom zásobovať sa od nich LTE čipovými súpravami pre údajne dotknuté modely iných ako CDMA iPadov, ktoré Apple plánovala uviesť na trh v rokoch 2014 a 2015.

507    Komisia totiž dospela k takémuto záveru na základe odôvodnenia, ktoré po prvé je poznačené nedostatkom vnútorného súladu dôkazov uvedených na podporu jej záverov (bod 463 vyššie), po druhé bolo navyše vykonané bez zohľadnenia všetkých okolností relevantných na tento účel (bod 481 vyššie) a po tretie bolo tiež navyše vykonané na základe dôkazov, ktoré neumožňujú podporiť jej závery (bod 505 vyššie).

508    Záver Komisie, podľa ktorého dotknuté platby skutočne vyvolali protisúťažné účinky, čo potvrdzuje ich schopnosť vyvolať takéto účinky, je teda nezákonný.

509    Okrem toho z rovnakých dôvodov a v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, odôvodnenie uvedené v oddiele 11.4.2 napadnutého rozhodnutia nemôže subsidiárne preukázať ani to, že dotknuté platby mali schopnosť vyvolať protisúťažné účinky v súvislosti s údajne dotknutými modelmi. V každom prípade aj za predpokladu, že by to tak bolo, treba pripomenúť, že teória ujmy uvedená v napadnutom rozhodnutí sa netýka schopnosti dotknutých platieb narušiť hospodársku súťaž obmedzenej na potreby spoločnosti Apple týkajúce sa len údajne dotknutých modelov, ale vzťahuje sa na všetky potreby spoločnosti Apple počas dotknutého obdobia, a to tak pre iPhony, ako aj pre iPady (pozri body 420, 442 a 443 vyššie).

510    Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti treba druhej a tretej výhrade tretej časti tretieho žalobného dôvodu vyhovieť.

4.      Záver

511    Z preskúmania prvej, druhej a tretej výhrady tretej časti tretieho žalobného dôvodu vyplýva – bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné výhrady tejto časti –, že kvalifikácia dotknutých platieb ako platieb predstavujúcich zneužitie dominantného postavenia je nezákonná v rozsahu, v akom jednak preskúmanie schopnosti dotknutých platieb vyvolať protisúťažné účinky je založené na analýze, ktorá nebola vykonaná s ohľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti, a jednak preskúmanie účinkov skutočne vyvolaných dotknutými platbami je založené na analýze, ktorá neumožňuje podporiť záver prijatý Komisiou.

512    Z týchto dôvodov vzhľadom na nezákonnosti konštatované v rámci preskúmania tretieho žalobného dôvodu a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných častiach tohto žalobného dôvodu uvedených žalobkyňou, treba tretiemu žalobnému dôvodu vyhovieť a na tomto základe napadnuté rozhodnutie zrušiť.

D.      Celkový záver

513    Vzhľadom na to, že sa vyhovelo tak prvému žalobnému dôvodu (v jeho prvej a tretej časti), ako aj tretiemu žalobnému dôvodu (v jeho tretej časti), napadnuté rozhodnutie treba zrušiť, pričom nie je potrebné rozhodnúť o ostatných žalobných dôvodoch, ani o návrhoch žalobkyne na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo vykonania dokazovania v rozsahu, v akom tieto návrhy presahujú rámec opatrení prijatých alebo nariadených Všeobecným súdom, ani o iných doplňujúcich dôkazoch, než sú doplňujúce dôkazy z 26. júla 2019.

IV.    O trovách

514    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

515    Keďže Komisia nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie Komisie C(2018) 240 final z 24. januára 2018 týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP [Vec AT.40220 – Qualcomm (platby za exkluzivitu)] sa zrušuje.

2.      Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Marcoulli

Frimodt Nielsen

Schwarcz

Iliopoulos

 

      Norkus

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júna 2022.

Podpisy


Obsah



*      Jazyk konania: angličtina.


1 Skryté dôverné údaje.