Spojené veci T‑639/14 RENV, T‑352/15 a T‑740/17
Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI)
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 22. septembra 2021
„Štátna pomoc – Sadzba za dodávku elektriny – Stanovenie sadzby fakturovanej spoločnosti Alouminion rozhodnutím rozhodcovského súdu – Rozhodnutie o odložení sťažnosti – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje neexistencia pomoci – Napadnuteľný akt – Postavenie dotknutej osoby – Záujem na konaní – Aktívna legitimácia – Prípustnosť – Pripísateľnosť štátu – Výhoda – Zásada súkromného hospodárskeho subjektu – Závažné ťažkosti“
1. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Rozhodnutie Komisie o odložení sťažnosti smerujúcej k určeniu, že došlo k porušeniu ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti štátnej pomoci – Rozhodnutie, ktorým sa ukončuje predbežné konanie a odmieta sa začať formálne vyšetrovacie konanie v súvislosti so štátnou pomocou – Zahrnutie
(Článok 263 ZFEÚ)
(pozri body 71 – 75, 197, 204, 205)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Správne konanie – Dotknutá osoba v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ – Pojem – Podnik, ktorý nie je v priamom konkurenčnom vzťahu s príjemcom pomoci – Nevyhnutnosť, aby tento podnik preukázal konkrétny vplyv na jeho situáciu
[Článok 108 ods. 2 ZFEÚ; nariadenie Rady 2015/1589, článok 1 písm. h)]
(pozri body 79 – 85)
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Rozhodnutie Komisie konštatujúce neexistenciu pomoci bez začatia formálneho vyšetrovacieho konania – Žaloba smerujúca k ochrane procesných práv dotknutých osôb – Prípustnosť
[Článok 108 ods. 2 a 3 a článok 266 prvý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady 2015/1589, článok 1 písm. h)]
(pozri body 86 – 92)
4. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje neexistencia štátnej pomoci – Žaloby dotknutých osôb v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ – Určenie predmetu žaloby – Žaloba smerujúca k ochrane procesných práv dotknutých osôb – Žalobné dôvody týkajúce sa posúdenia skutočností a dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii – Prípustnosť
[Článok 108 ods. 2 a 3 a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady 2015/1589, článok 1 písm. h) a článok 4 ods. 3 a 4]
(pozri body 93 – 103, 206)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Fáza predbežného preskúmania a kontradiktórna fáza – Povinnosť Komisie začať kontradiktórne konanie v prípade závažných ťažkostí – Pojem vážne ťažkosti – Objektívna povaha – Súdne preskúmanie – Rozsah
(Článok 107 ods. 1 a článok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ; nariadenie Rady 2015/1589, článok 4)
(pozri body 112 – 116, 189 – 191, 233)
6. Pomoc poskytovaná štátmi – Právomoci Komisie a vnútroštátnych súdov – Povinnosť lojálnej spolupráce medzi Komisiou a vnútroštátnymi súdmi – Výlučné právomoci Komisie – Prednosť – Úloha vnútroštátnych súdov – Zásada právnej sily rozhodnutej veci – Nemožnosť namietať zásadu právnej sily rozhodnutej veci voči neskoršiemu rozhodnutiu Komisie, ktorým sa konštatuje existencia protiprávnej pomoci
(Článok 107 ods. 1 a článok 108 ods. 3 ZFEÚ)
(pozri body 143 – 148, 186)
7. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Posúdenie so zreteľom na všetky relevantné aspekty sporného opatrenia a jeho kontext – Rozhodnutie prijaté rozhodcovským súdom, ktorým sa stanovuje sadzba za energiu – Rozhodcovské rozhodnutie, ktoré je vzhľadom na svoju povahu a právne účinky porovnateľné s rozsudkami riadneho štátneho súdu – Rozhodcovský súd konajúci ako orgán verejnej moci
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 150 – 159)
8. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Priznanie výhody príjemcom – Kritériá posúdenia – Povinnosť Komisie vykonať vo všetkých prípadoch komplexnú analýzu hypotetickej trhovej ceny – Neexistencia – Existencia osobitných okolností, ktoré si to vyžadujú
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 160 – 167, 185)
9. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Poskytnutie výhod, ktoré sú pripísateľné štátu – Zapojenie rozhodcovského súdu do stanovenia sadzby za elektrinu – Rozhodcovské rozhodnutie, ktoré je vzhľadom na svoju povahu a právne účinky porovnateľné s rozsudkami riadneho štátneho súdu – Rozhodcovský súd konajúci ako orgán verejnej moci
(pozri body 227 – 232)
Zhrnutie
Všeobecný súd zrušil rozhodnutia Komisie o tom, že rozhodcovský rozsudok, ktorým sa stanovuje údajne zvýhodnená sadzba za elektrickú energiu, nezahŕňa poskytnutie výhody výrobcovi hliníka Mytilinaios. Komisia bola povinná vykonať dôkladné, dostatočné a úplné preskúmanie možnej existencie štátnej pomoci prostredníctvom komplexného hospodárskeho a technického posúdenia.
Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (ďalej len „DEI“), výrobca a dodávateľ elektriny so sídlom v Aténach (Grécko), kontrolovaný gréckym štátom, a jeho najväčší odberateľ, Mytilinaios AE – Omilos Epicheiriseon, predtým Alouminion tis Ellados VEAE, so sídlom v Marousi (Grécko) (ďalej len „Mytilinaios“), vedú navzájom dlhodobý spor o sadzbu za dodávku elektriny, ktorá má nahradiť zvýhodnenú sadzbu využívanú spoločnosťou Mytilinaios na základe dohody podpísanej v roku 1960, ktorej platnosť však skončila v roku 2006.
V rozhodcovskej dohode podpísanej 16. novembra 2011 sa obe strany dohodli, že urovnaním svojho sporu poveria Rythmistiki Archi Energeias (Grécky energetický regulačný úrad, Grécko, ďalej len „RAE“), pri ktorom je podľa gréckeho práva zriadený stály rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodcovský súd“).
Rozhodnutím z 31. októbra 2013 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) rozhodcovský súd stanovil sadzbu elektrickej energie uplatniteľnú na spoločnosť Mytilinaios (ďalej len „sporná sadzba“). Žalobu spoločnosti DEI proti tomuto rozhodcovskému rozsudku zamietol Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény, Grécko).
DEI podala v tejto súvislosti Komisii dve sťažnosti, v ktorých namietala, že najprv RAE a následne rozhodcovský súd poskytli spoločnosti Mytilinaios neoprávnenú štátnu pomoc, keďže sporná sadzba ju zaväzovala dodávať poslednej uvedenej spoločnosti elektrinu za cenu nižšiu, ako sú jej náklady, a teda za nižšiu ako trhovú cenu. Listom z 12. júna 2014, podpísaným vedúcim oddelenia Generálneho riaditeľstva (GR) pre hospodársku súťaž (ďalej len „napadnutý list“), Komisia informovala spoločnosť DEI, že jej sťažnosti boli odložené. Podľa názoru Komisie sporná sadzba nepredstavuje štátnu pomoc, keďže neboli splnené kritériá pripísateľnosti opatrenia štátu a poskytnutia výhody, takže nebolo potrebné začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.
V nadväznosti na tento list podala DEI žalobu na Všeobecný súd, zapísanú pod číslom T‑639/14, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia o odložení veci obsiahnutého v tomto liste.
Komisia v priebehu tohto konania rozhodnutím z 25. marca 2015(1) (ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“) vzala späť napadnutý list a nahradila ho. V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že rozhodcovský rozsudok nezahŕňa poskytnutie štátnej pomoci spoločnosti Mytilinaios, a to v podstate z dôvodu, že dobrovoľné predloženie sporu s touto spoločnosťou na rozhodcovské konanie zo strany spoločnosti DEI zodpovedalo správaniu obozretného investora v trhovom hospodárstve, a preto nezahŕňa poskytnutie výhody.
DEI následne podala na Všeobecný súd žalobu zapísanú pod číslom T‑352/15, ktorou sa domáhala zrušenia prvého napadnutého rozhodnutia.
Uznesením z 9. februára 2016 Všeobecný súd rozhodol, že konanie vo veci T‑639/14 sa zastavuje. V odvolacom konaní však Súdny dvor(2) toto uznesenie zrušil a vrátil vec Všeobecnému súdu, ktorý ju zapísal pod číslom T‑639/14 RENV.
Komisia vydala 14. augusta 2017 druhé rozhodnutie (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“)(3), ktorým zrušila a nahradila tak napadnutý list, ako aj prvé napadnuté rozhodnutie. Na základe rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v prvom napadnutom rozhodnutí, toto druhé rozhodnutie potvrdzuje, že rozhodcovský rozsudok nepredstavuje poskytnutie štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
DEI opäť podala na Všeobecný súd žalobu o zrušenie tohto druhého rozhodnutia, zapísanú pod číslom T‑740/17.
Tretia rozšírená komora Všeobecného súdu po spojení troch prebiehajúcich vecí vyhovela trom žalobám podaným spoločnosťou DEI a zrušila napadnutý list, ako aj prvé a druhé napadnuté rozhodnutie (ďalej spolu len „napadnuté akty“). Všeobecný súd vo svojom rozsudku spresnil kvalifikáciu sťažovateľa ako „dotknutej osoby“ oprávnenej podať žalobu proti rozhodnutiu Komisie nevzniesť námietky voči štátnemu opatreniu podľa práva štátnej pomoci. Rozsudok vo veci samej ďalej objasnil rozsah povinnosti Komisie overiť, či rozhodcovský súd s právomocami porovnateľnými s právomocami všeobecného štátneho súdu poskytol výhodu v zmysle práva štátnej pomoci tým, že stanovil sadzbu za dodávku elektriny, ktorá prípadne nemusí zodpovedať trhovej cene.
Posúdenie Všeobecným súdom
Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby vo veci T‑740/17, ktorá bola preskúmaná ako prvá, Všeobecný súd poznamenal, že druhé napadnuté rozhodnutie má pre DEI právne záväzné účinky. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má rozhodnutie o neexistencii pomoci, ktorým Komisia ukončí fázu predbežného vyšetrovania, záväzné právne účinky aj pre dotknutú osobu. V tejto súvislosti Všeobecný súd dodal, že DEI má v rozsahu, v akom tvrdila, že sporná sadzba predstavuje pomoc zakázanú článkom 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorou sú dotknuté jej hospodárske záujmy, postavenie „dotknutej osoby“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 1 písm. h) nariadenia, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania článku 108 ZFEÚ,(4) pričom napadnuté akty, ktorými boli odložené jej sťažnosti, jej zabránili predložiť svoje pripomienky v rámci formálneho vyšetrovacieho konania.
Žaloba spoločnosti DEI je teda prípustná v rozsahu, v akom je jej cieľom zabezpečiť procesné záruky, ktoré by táto spoločnosť mala ako dotknutá osoba v prípade začatia formálneho vyšetrovacieho konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. V tejto súvislosti Všeobecný súd spresnil, že žalobné dôvody na zrušenie, ktoré uvádza DEI, majú za cieľ preukázať existenciu vážnych pochybností(5) alebo ťažkostí, ktoré mali viesť Komisiu k začatiu formálneho vyšetrovacieho konania.
Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa posúdenia vo veci samej, či mala Komisia pri posudzovaní sťažností podaných spoločnosťou DEI dospieť k vážnym pochybnostiam alebo ťažkostiam, Všeobecný súd odmietol tvrdenie Komisie, že obozretný súkromný investor v situácii spoločnosti DEI by sa rozhodol pre rozhodcovské konanie a súhlasil by s tým, že uplatniteľnú sadzbu stanoví rozhodcovský súd zložený z odborníkov, ktorých voľná úvaha by bola obmedzená parametrami porovnateľnými s tými, aké boli uvedené v rozhodcovskej dohode, takže určenie predmetnej sadzby rozhodcovským súdom nemohlo mať za následok poskytnutie výhody spoločnosti Mytilinaios.
Všeobecný súd v tejto súvislosti potvrdil, že rozhodcovský súd, ktorý rozhoduje v rámci rozhodcovského konania ustanoveného zákonom a určuje sadzbu za elektrickú energiu právne záväzným rozhodnutím, je potrebné kvalifikovať ako orgán vykonávajúci právomoc patriacu do výsad orgánu verejnej moci, a to vzhľadom na jeho povahu, kontext, v ktorom sa jeho činnosť uskutočňuje, jeho ciele a pravidlá, ktorým podlieha a podľa ktorých sa proti jeho rozhodnutiam možno odvolať na štátnych súdoch, pričom tieto rozhodnutia majú právnu silu rozhodnutej veci a povahu exekučného titulu. Preto možno rozhodcovský súd prirovnať k bežnému štátnemu súdu.
Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na rozdelenie právomocí medzi vnútroštátnymi súdmi a Komisiou v oblasti preskúmania štátnej pomoci sa pritom samotné vnútroštátne súdy môžu dopustiť porušenia svojich povinností podľa článku 107 ods. 1 a článku 108 ods. 3 ZFEÚ, a tým umožniť alebo zachovať poskytovanie neoprávnenej pomoci, alebo sa dokonca stať nástrojom na tento účel, čo patrí do kontrolnej právomoci Komisie.
Aby teda Komisia mohla odstrániť akékoľvek pochybnosti alebo závažné ťažkosti v súvislosti s tým, či sporná sadzba stanovená v rozhodcovskom rozsudku predstavovala výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, bola povinná preskúmať, či štátne opatrenie, akým je táto sadzba, ktoré nebolo oznámené, ale napadol ho sťažovateľ, spadá pod pojem štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vrátane kritéria poskytnutia výhody. Toto preskúmanie si vyžaduje komplexné hospodárske posúdenie vrátane toho, či je sadzba v súlade s bežnými trhovými podmienkami.
Komisia však tým, že svoju analýzu obmedzila na otázku, či by sa súkromný subjekt podrobil rozhodcovskému konaniu, ktorému sa podrobila DEI, preniesla tieto zložité posúdenia na grécke orgány, pričom nerešpektovala svoju vlastnú povinnosť preskúmania. Okrem toho mala Komisia vzhľadom na informácie, ktoré predložila DEI v priebehu správneho konania, vykonať vlastnú analýzu, či bola metóda stanovenia nákladov spoločnosti DEI, ktorú použil rozhodcovský súd, vhodná a dostatočne hodnoverná na to, aby preukázala, že sporná sadzba je v súlade s bežnými trhovými podmienkami.
Keďže Komisia v druhom napadnutom rozhodnutí nesplnila požiadavky na preskúmanie, ktorými bola viazaná, Všeobecný súd konštatoval, že mala mať vážne ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré si vyžadovali začatie formálneho vyšetrovacieho konania. Preto Všeobecný súd vyhovel žalobe vo veci T‑740/17 a zrušil druhé napadnuté rozhodnutie.
Keďže druhé napadnuté rozhodnutie bolo tým vyhlásené za neplatné, nemôže zrušiť a nahradiť prvé napadnuté rozhodnutie ani napadnutý list. Predmet sporu žaloby o zrušenie prvého napadnutého rozhodnutia preto zostal zachovaný.
Vzhľadom na takmer identický obsah prvého a druhého napadnutého rozhodnutia Všeobecný súd z rovnakých dôvodov vyhovel žalobe vo veci T‑352/15 a zrušil prvé napadnuté rozhodnutie. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie už nemôže zrušiť a nahradiť napadnutý list, zostal zachovaný aj predmet sporu žaloby vo veci T‑639/14 RENV.
Po vyhlásení žaloby v poslednej uvedenej veci za prípustnú Všeobecný súd konštatoval, že napadnutý list, ktorý predstavuje konečné vyjadrenie stanoviska služieb Komisie k sťažnostiam spoločnosti DEI tým, že došlo k ich uzavretiu, obsahuje formálnu chybu, keďže mal byť prijatý Komisiou ako kolektívnym orgánom, a nie vedúcim oddelenia GR pre hospodársku súťaž, pričom sama Komisia z tohto dôvodu tento list zrušila a nahradila. Všeobecný súd ďalej potvrdil, že Komisia mala dospieť k vážnym ťažkostiam alebo pochybnostiam o existencii štátnej pomoci alebo prinajmenšom, že tieto pochybnosti nemôže vyvrátiť z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nemožno pripísať gréckemu štátu. Všeobecný súd pripomenul, že rozhodcovský rozsudok je svojou povahou a právnymi účinkami porovnateľný s rozsudkami všeobecných gréckych súdov, takže je potrebné kvalifikovať ho ako akt verejnej moci, pričom zdôraznil, že DEI dostatočne preukázala, že ho možno pripísať gréckemu štátu.
Keďže Všeobecný súd vyhovel tretiemu žalobnému dôvodu, zrušil aj napadnutý list.