UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 22. novembra 2012

Vec F‑84/11

Barthel a i.

proti

Súdnemu dvoru Európskej únie

„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Odmietnutie priznať žalobcom nárok na príspevok za prácu na zmeny – Potvrdzujúce rozhodnutie – Žaloba, ktorá je čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne nedôvodná“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou Y. Barthel, M. Reiffers a L. Massez podali túto žalobu v prvom rade smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia zo 17. mája 2011, ktorým Súdny dvor Európskej únie zamietol ich sťažnosť podanú proti implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí ich žiadosti zo 14. júla 2010, ktorou sa domáhali nároku na príspevok za prácu na zmeny ex nunc; v druhom rade návrh žalobcov zaviazať Súdny dvor, aby každému z nich zaplatil sumu vo výške 10 700,76 eura ako náhradu majetkovej ujmy a vo výške 3 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie: Žaloba Y. Barthelovej, M. Reiffersovej a L. Masseza sa zamieta čiastočne ako zjavne neprípustná a čiastočne ako zjavne nedôvodná. Súdny dvor znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili žalobcovia.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Lehoty – Charakter verejného záujmu – Žiadosť o opätovné preskúmanie rozhodnutia administratívy, ktoré nadobudlo právoplatnosť – Neexistencia novej skutočnosti, ktorá by mohla spôsobiť opätovné začatie plynutia lehoty – Neprípustnosť – Žiadosť týkajúca sa príspevku, ktorý má pravidelnú povahu – Neexistencia vplyvu

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť administratívy uviesť opravné prostriedky a lehoty na podanie žaloby – Absencia

3.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Absencia výslovnej odpovede na žiadosť v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku – Nezákonnosť – Podmienka

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90)

1.      Pravidelná povaha príspevku nepredstavuje dostatočný dôvod umožňujúci úradníkovi na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku predložiť menovaciemu orgánu novú žiadosť smerujúcu k tomu, aby tento orgán zmenil svoje rozhodnutie, ktoré medzičasom nadobudlo právoplatnosť, z dôvodu, aby iným spôsobom upravil časovú pôsobnosť tohto rozhodnutia, teda už nie retroaktívne, ale výlučne do budúcnosti.

Úradníkovi totiž nie je dovolené, aby obišiel lehoty stanovené v článkoch 90 a 91 služobného poriadku tým, že prostredníctvom žiadosti nepriamo spochybní predchádzajúce rozhodnutie, ktoré nenapadol v stanovených lehotách. Len existencia nových podstatných skutočností môže odôvodniť prípadné opätovné preskúmanie rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

Okrem toho menovací orgán nemá zakázané prijať nové rozhodnutie po pôvodnom rozhodnutí, ktoré nebolo predmetom opravného prostriedku v stanovených lehotách a ktoré tak nadobudlo právoplatnosť. Tento orgán totiž vždy môže do budúcnosti prijať nové rozhodnutie – prípadne pod podmienkou dodržania nadobudnutých práv ‑, takisto ako je oprávnený potvrdiť pôvodné rozhodnutie. V takom prípade, keďže nové rozhodnutie iba potvrdzuje pôvodné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, nemôže byť platne napadnuté na súde.

(pozri body 25 – 27)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 11. júla 1997, Chauvin/Komisia, T‑16/97, bod 37 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 12. septembra 2011, Cervelli/Komisia, F‑98/10

2.      V práve Únie doteraz neexistuje všeobecná povinnosť prináležiaca inštitúciám informovať úradníkov a zamestnancov, ktorí sú adresáti ich aktov, o možných opravných prostriedkoch ani uvádzať uplatniteľné lehoty, v rámci ktorých môžu byť vykonané. Takisto pokiaľ ide o článok 41 Charty základných práv Európskej únie, znenie tohto ustanovenia neukladá inštitúciám osobitnú povinnosť uviesť úradníkom a iným zamestnancom, ktorí sú s nimi v služobnom pomere, opravné prostriedky a lehoty na ich podanie stanovené v služobnom poriadku.

(pozri body 35 a 36)

Odkaz:

Súdny dvor: 27. novembra 2007, Diy‑Mar Insaat Sanayi ve Ticaret a Akar/Komisia, C‑163/07 P, bod 41 a tam citovaná judikatúra

3.      Existencia ujmy, ktorá by mohla vyplynúť z rozhodnutia menovacieho orgánu uplatniť skôr implicitné zamietnutie než výslovné zamietnutie žiadosti predloženej úradníkom podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku, nevyhnutne závisí od otázky, či takéto zamietnutie je, alebo nie je nezákonné, pretože samotné implicitné zamietnutie článok 90 ods. 2 služobného poriadku predpokladá.

(pozri bod 40)