Žaloba podaná 15. marca 2006 - Lebard/Komisia

(Vec T-89/06)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Daniel Lebard (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: M. de Guillenchmidt, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

zrušiť rozhodnutie vyjadrené v liste zo 16. januára 2006 adresovanom pánovi Lebardovi, ktorým bola v mene Komisie zamietnutá žiadosť o odvolanie rozhodnutia IV/M.1517,

v dôsledku toho zrušiť rozhodnutie Komisie o uzavretí spisu o koncentrácii Rhodia/Albright & Wilson a Hoechst/Rhône-Poulenc v rozsahu, v ktorom tieto koncentrácie spolu vzájomne súviseli,

následne povedať a rozhodnúť, že rozhodnutie IV/M.1378 z roku 2004 sa tiež ruší,

zaviazať Komisiu zaplatiť sumu jedného eura pánovi Lebardovi z dôvodu utrpenej ujmy, dať zverejniť na svoje vlastné náklady odsudzujúce rozhodnutie Súdu prvého stupňa v novinách a časopisoch vybraných žalobcom, ako aj na nahradiť všetky trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím č. IV/M.1517 z 13. júla 1999 Komisia povolila koncentráciu, ktorou mala Rhodia SA prevziať celkovú kontrolu nad spoločnosťou Albright & Wilson, ktorej generálnym riaditeľom bol od 28. júla 1999 do 14. októbra 1999 žalobca. Rozhodnutím č. IV/M.1378 z 9. augusta 1999 Komisia povolila tiež koncentráciu medzi spoločnosťami Hoechst a Rhône-Poulenc, pričom Rhône-Poulenc kontrolovala spoločnosť Rhodiu v rozsahu 67,35 %. Niektoré záväzky týkajúce sa Rhodie (prevod podielov Rhône-Poulenc v Rhodii, udržanie nezávislého riadenia oboch spoločností) boli prevzaté spoločnosťou Rhône-Poulenc a pripojené k rozhodnutiu č. IV/M.1378, aby sa zabezpečilo, že koncentrácie nebudú mať škodlivé účinky na hospodárku súťaž. Žalobca adresoval Komisii viacero listov, v ktorých ju informoval o zamýšľanom nedodržaní záväzkov prevzatých v rámci konania vo veci IV/M.1378 a žiadal o odvolanie rozhodnutia č. IV/M.1517. Listom zo 7. októbra 2005 mu Komisia odpovedala, že nepredpokladá, že by podnikla akékoľvek kroky na základe skutočností, s ktorými ju žalobca oboznámil, a že sa rozhodla uzavrieť spis. Ako odpoveď na jeho list mu kancelária predsedu Komisie zaslala list zo 16. januára 2006, v ktorom potvrdila pôvodný postoj Komisie vyjadrený v liste zo 7. októbra 2005, teda zamietnutie žiadosti o odvolanie rozhodnutia Komisie týkajúceho sa veci IV/M.1517. Táto žaloba o neplatnosť smeruje proti domnelému rozhodnutiu obsiahnutému v liste Komisie zo 16. januára 2006.

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca viacero právnych dôvodov.

V prvom rade, ohľadom prijateľnosti jeho žaloby sa domnieva, že má priamy záujem na konaní ako adresát napadnutého listu, ktorý mu spôsobil osobnú a priamu ujmu. Taktiež tvrdí, že list z 16. januára 2006, ktorý je predmetom tejto žaloby nemôže byť považovaný za akt výlučne potvrdzujúci list zo 7. októbra 2005, pretože medzičasom došlo k novej skutočnosti, ktorá bola schopná podstatným spôsobom zmeniť okolnosti a podmienky prijatia predchádzajúceho aktu v zmysle judikatúry Spoločenstva. Žalobca tým naráža na list pani Kroes z 12. januára 2006 zaslaný poslancom Európskeho parlamentu ohľadom predmetných koncentrácií.

V druhom rade žalobca uvádza dôvody na podporu svojich návrhov týkajúcich sa podstaty veci. Prvým, vyplývajúcim z porušenia základných pravidiel konania v oblasti hospodárskej súťaže vyčíta Komisii, že nepristúpila k preskúmaniu spisu a že nepoužila svoju právomoc odvolať predchádzajúce rozhodnutie. Druhým dôvodom žalobca namieta zneužitie právomoci v tom, že Komisia nedodržala prísnu kontrolu nad predbežne schválenými koncentráciami počas ich uskutočňovania.

Na záver žalobca uvádza dôvod spočívajúci v právnej ochrane, ktorá mala byť podľa neho poskytnutá účastníkom koncentrácie a najmä riadiacim pracovníkom podniku dotknutého koncentráciou.

____________