Language of document : ECLI:EU:T:2007:86

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)

z 15. marca 2007

Vec T‑402/03

Georgios Katalagarianakis

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Vymenovanie – Preskúmanie zaradenia do platovej triedy a platového stupňa – Uplatnenie judikatúry Súdneho dvora – Článok 5, článok 31 ods. 2 článok 32 druhý odsek, články 45 a 62 služobného poriadku“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie týkajúce sa preskúmania a stanovenia zaradenia žalobcu ku dňu jeho vymenovania do platovej triedy A6 prvého platového stupňa, preskúmania a stanovenia jeho neskoršieho zaradenia do platovej triedy A5 tretieho platového stupňa k 1. aprílu 2000, ktoré stanovuje 5. október 1995 za deň začiatku jeho finančných účinkov

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie zo 14. apríla 2003 sa zrušuje v rozsahu, v akom stanovuje 5. október 1995 za deň začiatku jeho finančných účinkov. Komisia preskúma porovnateľné zásluhy žalobcu a úradníkov, ktorí boli povýšení od 1. mája 1993 do platovej triedy A5 v rámci každého povyšovania. Ak Komisia po tomto preskúmaní nebude môcť žalobcu povýšiť do platovej triedy, ktorá sa zdá odôvodnená, účastníci konania sa vyzývajú, aby dospeli k dohode o primeranom odškodnení. Účastníci konania oznámia v lehote troch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku Súdu prvého stupňa obsah dohody, ktorú prípadne uzatvoria, alebo v prípade, že nedôjde k dohode, ich návrhy týkajúce sa číselne vyjadrenej utrpenej ujmy. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Rozhodnutie o zaradení do platovej triedy a platového stupňa – Povinnosť odôvodnenia najneskôr v štádiu zamietnutia sťažnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek, článok 31 ods. 2, článok 32 druhý odsek a článok 90 ods. 2)

2.      Úradníci – Prijímanie – Vymenovanie do platovej triedy a zaradenie do platového stupňa

(Služobný poriadok úradníkov, článok 31 ods. 2 a článok 32 druhý odsek)

3.      Úradníci – Prijímanie – Rovnosť zaobchádzania – Zaradenie do platového stupňa

(Služobný poriadok úradníkov, článok 5 ods. 3, článok 31 ods. 2 a článok 32 druhý odsek)

4.      Úradníci – Prijímanie – Vymenovanie do platovej triedy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 31 ods. 2, článok 45 ods. 1 a článok 62 prvý odsek)

5.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Nesprávny služobný postup

1.      Pokiaľ ide o rozhodnutie o zaradení do platovej triedy a platového stupňa, odôvodnenie môže byť účinne splnené v štádiu rozhodnutia o sťažnosti a postačuje, ak sa odôvodnenie týka splnenia zákonných podmienok, ktorými služobný poriadok podmieňuje riadny priebeh postupu, ako aj individuálneho a relevantného dôvodu, ktorý odôvodňuje rozhodnutie prijaté voči dotknutému úradníkovi.

Menovací orgán nie je povinný uviesť v rozhodnutí zamietajúcom sťažnosť podanú proti rozhodnutiu o zaradení novoprijatého úradníka do vyššej platovej triedy, aké vzdelanie a aká osobitná odborná prax sú potrebné na to, aby mal prospech z uznania odpracovaných rokov na platovom stupni vo vyššej platovej triede. So zreteľom jednak na diskrečnú právomoc, ktorá mu je priznaná pri rozhodovaní o zaradení do platovej triedy, a jednak na kazuistickú povahu hodnotenia výnimočnej povahy vzdelania a odbornej praxe na preradenie do vyššej platovej triedy, uvedený orgán nie je povinný všeobecne definovať vzdelanie a dĺžku odbornej praxe vyžadované na uznanie odpracovaných rokov na platovom stupni v predmetnej platovej triede.

(pozri body 39, 42 a 43)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 17. decembra 2003, Chawdhry/Komisia, T‑133/02, Zb. VS s. I‑A‑329, II‑1617, bod 121; Súd prvého stupňa, 26. októbra 2004, Brendel/Komisia, T‑55/03, Zb. VS s. I‑A‑311, II‑1437, bod 120; Súd prvého stupňa, 16. februára 2005, Aycinena/Komisia, T‑284/03, Zb. VS s. I‑A‑29, II‑125, bod 33; Súd prvého stupňa, 15. novembra 2005, Righini/Komisia, T‑145/04, Zb. VS s. I‑A‑349, II‑1547, bod 55

2.      V rámci stanovenom článkom 31 a článkom 32 druhým odsekom služobného poriadku menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní predchádzajúcej odbornej praxe osoby prijímanej ako úradník, pokiaľ ide o charakter praxe a jej dĺžku, ako aj o užší alebo širší vzťah, aký má k požiadavkám na obsadzované pracovné miesto. Z toho vyplýva, že pri súdnom preskúmavaní rozhodnutia o zaradení do platového stupňa úradníka vymenovaného do vyššej platovej triedy súd nemôže nahradiť posúdenie menovacieho orgánu svojím vlastným posúdením.

Pokiaľ tento orgán zohľadnil vzdelanie a osobitnú odbornú prax novoprijatého úradníka pri vymenovaní do vyššej platovej triedy od jeho prijatia, môže sa domnievať, že sa uvedený úradník nemôže domáhať uznania odpracovaných rokov na platovom stupni v tejto triede, keďže jeho vzdelanie a odborná prax sa už zohľadnili pri jeho vymenovaní do platovej triedy.

(pozri body 59 a 61)

Odkaz: Súdny dvor, 5. októbra 1988, De Szy‑Tarisse a Feyaerts/Komisia, 314/86 a 315/86, Zb. s. 6013, bod 26; Súd prvého stupňa, 7. februára 1991, Ferreira de Freitas/Komisia, T‑2/90, Zb. s. II‑103, bod 56; Aycinena/Komisia, už citovaný, bod 72

3.      Keďže sa úradníci prijatí do vyššej platovej triedy a úradníci prijatí do základnej platovej triedy ich kategórie nenachádzajú v rovnakej faktickej a právnej situácii, nemôže sa okolnosť, že sa úradníkom prijatým do základnej platovej triedy môžu uznať odpracované roky v platovom stupni, zatiaľ čo úradníci vymenovaní do vyššej platovej triedy sú prípadne tejto možnosti zbavení práve z dôvodu ich zaradenia do platovej triedy, považovať za nerovnosť zaobchádzania s uvedenými úradníkmi.

(pozri bod 71)

4.      Rozlišovaním pri preskúmavaní zaradenia do platovej triedy úradníka pri jeho prijatí medzi zmenou stanovenia zaradenia, ku ktorej došlo k dátumu vymenovania úradníka, a finančnými dôsledkami tohto rozhodnutia, ktorých začiatok účinnosti je stanovený na neskoršiu dobu, menovací orgán svojvoľne obmedzuje právo dotknutej osoby na odmenu, ktoré je subjektívnym právom zaručeným služobným poriadkom za obdobie medzi týmito dátumami a ktoré môže byť obmedzené iba jeho výslovnými ustanoveniami v zmysle článku 62 prvého odseku uvedeného služobného poriadku.

Okrem toho takým rozlišovaním uvedený orgán nerešpektuje rozdiel medzi návrhom na preradenie zamerané na preskúmanie pôvodného zaradenia do platovej triedy uskutočneného v okamihu vymenovania úradníka a povýšením, ktorým je podľa článku 45 ods. 1 služobného poriadku úradník v rámci svojho služobného postupu preradený do vyššej platovej triedy, do ktorej patrí.

V tejto súvislosti okolnosť, že pôvodné rozhodnutie o zaradení nebolo napadnuté v lehotách na podanie opravného prostriedku, nie je rozhodujúca, keďže rozhodnutie o preradení do vyššej platovej triedy ku dňu vymenovania prijaté na vykonanie rozsudku Gevaert/Komisia, C‑389/98 P nahradzuje vo všetkých svojich účinkoch pôvodné rozhodnutie o zaradení.

(pozri body 80, 84, 85, 87, 88 a 90)

Odkaz: Súdny dvor, 11. januára 2001, Gevaert/Komisia, C‑389/98 P, Zb. s. I‑65, bod 39; Súd prvého stupňa, 27. júna 2001, X/Komisia, T‑214/00, Zb. VS s. I‑A‑143, II‑663, bod 29

5.      Ide o nesprávny služobný postup, ktorý môže založiť zodpovednosť menovacieho orgánu, keď vylúčil úradníka, ktorého zaradenie do platovej triedy pri prijatí opravil oneskorene v rámci vykonania rozsudku Gevaert/Komisia, C‑389/98 P, z niekoľkých porovnávajúcich preskúmavaní zásluh predchádzajúcich povýšeniu, keďže zbavil dotknutú osobu možnosti, aby sa jej kandidatúra zohľadňovala na účely dotknutých povyšovaní.

Napriek tomuto porušeniu k skutočnému vzniku zodpovednosti však môže dôjsť až po určení, že tvrdená škoda skutočne vznikla, a určení jej povahy. Na preukázanie ujmy v prejednávanom prípade treba, aby sa najskôr vykonalo porovnávacie hodnotenie zásluh žalobcu a úradníkov povýšených za hodnotiace obdobie pre povýšenie, z ktorých bol žalobca protiprávne vylúčený, čím sa umožní určiť, či bol skutočne zbavený možnosti povýšenia, na ktoré mal právoplatný nárok, a v takom prípade vyčísliť jeho ujmu.

(pozri body 101 – 106)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 12. decembra 1996, Stott/Komisia, T‑99/95, Zb. s. II‑2227, bod 72