ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
zo 16. júna 2011 (*)
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien – Rozdelenie trhu – Manipulovanie verejných obchodných súťaží – Jediné a nepretržité porušenie – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 – Závažnosť – Dĺžka trvania“
Vo veci T‑211/08,
Putters International NV, so sídlom v Cargovile (Belgicko), v zastúpení: K. Platteau, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A. Bouquet a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konečnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 – Medzinárodné sťahovacie služby), ako aj subsidiárne návrh na zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá bola uložená žalobkyni,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: sudcovia S. Papasavvas, vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. Wahl a A. Dittrich (spravodajca),
tajomník: J. Plingers, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. mája 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
Skutkové okolnosti
1. Predmet sporu
1 V zmysle rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konečnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 – Medzinárodné sťahovacie služby) (ďalej len „rozhodnutie“), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 11. augusta 2009 (Ú. v. EÚ C 188, s. 16), bola žalobkyňa Putters International NV účastníčkou kartelu na trhu s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku, ktorý spočíval v priamom a nepriamom určovaní cien, rozdelení trhu a manipulovaní verejných obchodných súťaží. Komisia Európskych spoločenstiev uviedla, že kartel bol činný takmer 19 rokov (od októbra 1984 do septembra 2003). Jeho účastníci určovali ceny, zákazníkom predkladali falošné ponuky (takzvané predstierané ponuky, ďalej len „PP“) a navzájom sa odškodňovali za odmietnuté ponuky prostredníctvom systému peňažných náhrad (ďalej len „provízie“).
2. Žalobkyňa
2 Putters International (ďalej len „Putters“ alebo „žalobkyňa“) existuje vo forme akciovej spoločnosti od 9. januára 1997. V účtovnom období, ktoré sa skončilo 31. decembra 2006, dosiahla Putters celosvetový konsolidovaný obrat 3 950 907 eur.
3. Správne konanie
3 Podľa rozhodnutia začala Komisia konanie z vlastného podnetu, keďže mala k dispozícii informácie, ktoré naznačovali, že určité belgické spoločnosti činné v oblasti medzinárodného sťahovania sa zúčastňujú na dohodách, ktoré môžu spadať pod zákaz stanovený v článku 81 ES.
4 Na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), sa v septembri 2003 uskutočnilo vyšetrovanie spoločností Allied Arthur Pierre NV, Interdean NV, Transworld International NV a Ziegler SA. Po tomto vyšetrovaní požiadala Allied Arthur Pierre o oslobodenie od pokuty alebo jej zníženie v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155; ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2002“). Allied Arthur Pierre priznala svoju účasť na dohodách o províziách a o PP, vymenovala zúčastnených konkurentov, najmä konkurenta, ktorý predtým nebol službám Komisie známy, a odovzdala dokumenty podporujúce jej ústne vyhlásenia.
5 Na základe článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) boli viacerým podnikom zúčastňujúcim sa na protisúťažných dohodách, konkurentom a jednej odbornej organizácii zaslané písomné žiadosti o informácie. Dňa 18. októbra 2006 bolo prijaté a viacerým spoločnostiam zaslané oznámenie o výhradách. Všetci príjemcovia sa k nemu vyjadrili. Ich zástupcovia, s výnimkou spoločností Amertranseuro International Holdings Ltd, Stichting Administratiekantoor Portielje, Team Relocations Ltd a Trans Euro Ltd, si uplatnili právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spise Komisie, ktoré boli prístupné len v jej sídle. Prístup im bol umožnený od 6. do 29. novembra 2006. Vypočutie sa uskutočnilo 22. marca 2007.
6 Dňa 11. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie.
4. Napadnuté rozhodnutie
7 Komisia uvádza, že osoby, ktorým bolo rozhodnutie určené, boli vrátane žalobkyne účastníkmi kartelu v oblasti medzinárodných sťahovacích služieb v Belgicku alebo nesú zaň zodpovednosť. Účastníci kartelu údajne určovali ceny, rozdeľovali si zákazníkov a manipulovali predkladanie ponúk prinajmenšom od roku 1984 do roku 2003. Dopustili sa tým jediného a nepretržitého porušenia článku 81 ES.
8 Podľa Komisie boli súčasťou dotknutých služieb tak sťahovanie majetku fyzických osôb, ktoré sú súkromnými osobami alebo zamestnancami podnikov či verejných inštitúcií, ako aj sťahovanie majetku podnikov alebo verejných inštitúcií. Toto sťahovanie sa vyznačovalo skutočnosťou, že Belgicko bolo jeho východiskovým alebo cieľovým bodom. Rovnako vzhľadom na skutočnosť, že predmetné spoločnosti medzinárodného sťahovania mali sídlo v Belgicku a činnosť, ktorej sa týkal kartel, sa odohrávala v Belgicku, Komisia usúdila, že geografické stredisko kartelu bolo v Belgicku.
9 Celkový obrat účastníkov kartelu týkajúci sa medzinárodných sťahovacích služieb v Belgicku za rok 2002 odhadla Komisia na 41 miliónov eur. Keďže veľkosť odvetvia stanovila na približne 83 miliónov eur, celková časť trhu pripadajúca na zúčastnené podniky bola určená ako približne 50 %.
10 Komisia uvádza, že cieľom kartelu bolo najmä určovať a udržiavať vysoké ceny a rozdeliť si trh súbežne alebo postupne viacerými formami: dohodami o cenách, dohodami o rozdelení trhu prostredníctvom systému falošných ponúk (PP) a dohodami o systéme peňažných náhrad za odmietnuté ponuky alebo v prípade nezúčastnenia sa na predkladaní ponúk (provízie).
11 Komisia usudzuje, že od roku 1984 do začiatku 90. rokov bol kartel činný predovšetkým prostredníctvom písomných dohôd o určovaní cien. Súčasne boli zavedené provízie a PP. Provízia bola skrytým prvkom konečnej ceny, ktorý musel spotrebiteľ zaplatiť bez toho, aby dostal zodpovedajúce plnenie. Zodpovedala totiž sume peňazí, ktorú sťahovacia spoločnosť, ktorá získala zmluvu na medzinárodné sťahovanie, dlhovala konkurentom, ktorí zmluvu nezískali, ale predložili ponuku alebo sa jej podania zdržali. Išlo teda o určitý druh peňažného odškodnenia pre sťahovacie spoločnosti, ktoré zmluvu nezískali. Účastníci kartelu si navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepodali, pričom uvádzali fiktívne služby, a sumy týchto provízií boli fakturované zákazníkom. Komisia tvrdí, že táto praktika sa musí považovať za nepriame určovanie cien za medzinárodné sťahovacie služby v Belgicku.
12 Účastníci tohto kartelu tiež spolupracovali pri predkladaní PP, na základe ktorých sa zákazníci, t. j. zamestnávatelia uhrádzajúci sťahovanie, mylne domnievali, že si môžu vybrať podľa kritérií vychádzajúcich z hospodárskej súťaže. PP bola zdanlivá ponuka predložená zákazníkovi alebo osobe, ktorá sa sťahovala, sťahovacou spoločnosťou, ktorá sťahovanie nemala záujem vykonať. Podaním PP sa sťahovacia spoločnosť, ktorá chcela uzavrieť zmluvu (ďalej len „navrhujúca spoločnosť“), snažila o to, aby inštitúcia alebo podnik získali viacero ponúk, či už priamo, alebo nepriamo prostredníctvom osoby, ktorá sa chcela sťahovať. Navrhujúca spoločnosť preto svojim konkurentom oznámila cenu, poistnú sadzbu a poplatok za skladovanie, ktoré mali fakturovať za službu. Táto cena, ktorá bola vyššia ako cena navrhnutá navrhujúcou spoločnosťou, bola následne uvedená v PP. Podľa Komisie vzhľadom na to, že zamestnávateľ zvyčajne vyberie sťahovaciu spoločnosť, ktorá ponúkne najnižšiu cenu, sťahovacie spoločnosti zúčastnené na tom istom medzinárodnom sťahovaní v zásade vedeli, ktorá z nich môže na toto sťahovanie uzavrieť zmluvu.
13 Komisia okrem toho uvádza, že cena požadovaná navrhujúcou spoločnosťou mohla byť vyššia, ako by bola inak, lebo ostatné spoločnosti zúčastnené na tom istom sťahovaní predložili PP, v ktorých boli uvedené ceny určené navrhujúcou spoločnosťou. Ako príklad cituje Komisia v bode 233 rozhodnutia správu vnútornej elektronickej pošty spoločnosti Allied Arthur Pierre z 11. júla 1997, ktorá uvádza: „Klient požaduje dve [PP], môžeme teda žiadať vyššiu cenu.“ Komisia preto tvrdí, že predkladanie PP zákazníkom bolo manipulovaním verejných obchodných súťaží, v dôsledku čoho boli ceny uvedené vo všetkých ponukách vyššie ako cena navrhujúcej spoločnosti a v každom prípade vyššie ako ceny, ktoré by boli v prostredí hospodárskej súťaže.
14 Komisia tvrdí, že tieto dohody boli zavedené až do roku 2003. Podľa nej bolo spoločným cieľom týchto komplexných činností určovať ceny, rozdeliť si trh a narušiť tak hospodársku súťaž.
15 Komisia preto vydala výrokovú časť rozhodnutia, ktorej článok 1 znie takto:
„Nasledujúce spoločnosti porušili článok 81 ods. 1 [ES] tým, že priamo a nepriamo určovali ceny za medzinárodné sťahovacie služby v Belgicku, rozdelili si časť tohto trhu a manipulovali verejné obchodné súťaže počas uvedených období:
…
f) [Putters] od 14. februára 1997 do 4. augusta 2003;
…“
16 V dôsledku toho Komisia udelila žalobkyni v článku 2 písm. h) rozhodnutia pokutu 395 000 eur.
17 Pri určovaní výšky pokút v rozhodnutí uplatnila Komisia metódu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“).
Konanie a návrhy účastníkov konania
18 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. júna 2008 žalobkyňa podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
19 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Všeobecný súd (ôsma komora) o otvorení ústnej časti konania. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 6. mája 2010.
20 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil článok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom uvádza, že porušila článok 81 ods. 1 ES,
– zrušil článok 2 rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu,
– prípadne určil, že suma pokuty bude podstatne nižšia ako suma stanovená Komisiou,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
21 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
22 Žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov, ktorých cieľom je zrušenie rozhodnutia a zrušenie alebo zníženie pokuty. Prvý dôvod sa týka uplatnenia článku 81 ES, zatiaľ čo ostatné dôvody sa týkajú stanovenia pokuty.
1. O prvom žalobnom dôvode, týkajúcom sa účasti žalobkyne na komplexnom a ustálenom karteli
Tvrdenia účastníkov konania
23 Žalobkyňa Komisii vytýka, že sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že žalobkyňa bola účastníkom komplexného a ustáleného kartelu, hoci sa na praktikách týkajúcich sa provízií a PP zúčastňovala len sporadicky.
24 Žalobkyňa po prvé tvrdí, že ciele dohôd o cenách na jednej strane a dohôd o províziách a PP na druhej strane boli úplne odlišné. Cieľom dohôd o províziách a PP nebolo určovať ceny, a to ani nepriamo. Po druhé účastníci jednak dohôd o cenách a jednak dohôd o províziách a PP neboli tí istí. Po tretie žalobkyňa tvrdí, že nebola súčasťou všeobecného plánu. Hoci existoval komplexný kartel, pokiaľ ide o malú skupinu podnikov, do tohto tvrdého jadra nepatrila, a tvrdí, že nevedela o dohodách o cenách. Po štvrté zdôrazňuje podstatný kvalitatívny rozdiel medzi svojou účasťou na určitých praktikách a existenciou komplexného kartelu medzi obmedzeným počtom účastníkov.
25 V replike žalobkyňa spresnila, že dvomi odlišnými cieľmi, ktoré kartel sledoval, boli na jednej strane udržiavanie vysokých cien za poskytovanie medzinárodných sťahovacích služieb v Belgicku a na druhej strane rozdelenie trhu s týmito službami. Sporadická účasť žalobkyne na praktikách týkajúcich sa PP a provízií však podľa nej nemohla viesť k zvýšeniu všeobecnej úrovne cien na trhu.
26 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
27 Týmto žalobným dôvodom žalobkyňa spochybňuje protisúťažnú povahu určitých praktík a tvrdí, že nebola súčasťou jediného a nepretržitého porušenia opísaného v rozhodnutí. Preto treba najprv preskúmať protisúťažnú povahu provízií a PP, následne pripomenúť pojem jediné a nepretržité porušenie a nakoniec tieto zásady uplatniť na situáciu žalobkyne.
O protisúťažnej povahe provízií a PP
28 Žalobkyňa tvrdí, že cieľom dohôd o províziách a PP nebolo určovať ceny, a to ani nepriamo. Toto tvrdenie nemôže obstáť. Pokiaľ ide o provízie, ich počet a výšky boli určené vopred, predtým, ako sťahovacie spoločnosti predložili svoje ponuky zákazníkom. Provízie sa tak nevyhnutne prejavovali vo výške cien, lebo nimi spôsobené náklady sa prenášali na zákazníkov. Pokiaľ ide o ponuky, cena uvedená vo „falošnej“ ponuke bola určená spoločnosťou, ktorá o ne žiadala, a prijatá spoločnosťou, ktorá predkladala PP, čo prvej spoločnosti umožňovalo určiť si cenu na úrovni vyššej, ako bola cena vyplývajúca z voľnej hospodárskej súťaže, blízku „falošnej“ cene určenej vzájomnou dohodou. Komisia preukázala tento účinok praktík týkajúcich sa PP na ceny v odôvodnení č. 233 rozhodnutia (pozri bod 13 vyššie).
29 Pokiaľ ide o tvrdenie, že PP boli predkladané až po tom, ako si zákazník už vybral, treba zdôrazniť, že osoba, ktorá je v kontakte s poskytovateľom, napríklad splnomocnený zástupca Komisie, nie je skutočným zákazníkom sťahovacích spoločností. Výber sťahovacej spoločnosti totiž prináleží podniku alebo inštitúcii, ktorá za sťahovanie platí. Množstvo podnikov a verejných inštitúcií vyžaduje predloženie viacerých ponúk práve preto, aby mali možnosť výberu.
30 Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie, že účasť žalobkyne na praktikách týkajúcich sa PP a provízií nemohla viesť k zvýšeniu všeobecnej úrovne cien na trhu, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry nie je na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES nevyhnutné zohľadňovať konkrétne účinky dohody, pokiaľ je zrejmé, ako je to v prejednávanej veci, že jej cieľom je vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž na spoločnom trhu (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T‑143/89, Zb. s. II‑917, bod 30).
O pojme jediné a nepretržité porušenie
31 V rozsudku z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni (C‑49/92 P, Zb. s. I‑4125, point 82), Súdny dvor uviedol, že by bolo neprirodzené rozdeľovať určité nepretržité správanie, pre ktoré je príznačný jediný účel, na viacero jednotlivých porušení, keďže ide, naopak, o jediné porušenie, ktoré sa uskutočňuje postupne tak prostredníctvom dohôd, ako aj zosúladených postupov.
32 Za týchto okolností je podnik, ktorý bol účastníkom porušenia na základe vlastného správania, ktoré spadá pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisúťažným cieľom v zmysle článku 81 ods. 1 ES a ktorého cieľom bolo prispieť k uskutočneniu porušenia ako celku, zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porušenia, a to počas celého obdobia svojej účasti na uvedenom porušení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 83).
33 Z tohto rozsudku vyplýva, že Komisia na to, aby preukázala existenciu jediného a nepretržitého porušenia, musí dokázať, že podnik chcel vlastným správaním prispieť k spoločným cieľom sledovaným všetkými účastníkmi a že si bol vedomý materiálneho správania, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili ostatné podniky pri dosahovaní tých istých cieľov, alebo ich mohol rozumne predpokladať, a že bol pripravený prijať z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 87).
34 Kartelové dohody totiž možno považovať za okolnosti tvoriace jedinú protisúťažnú dohodu len vtedy, ak sa preukáže, že realizujú všeobecný plán sledujúci spoločný cieľ. Účasť podniku na týchto kartelových dohodách môže byť totiž výrazom jeho pristúpenia k tejto protisúťažnej dohode len vtedy, ak podnik pri zúčastňovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vedieť, že sa tým začlenil do jedinej dohody (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 až T‑104/95, Zb. s. II‑491, body 4027 a 4112).
35 Z tejto judikatúry ďalej vyplýva, že na preukázanie účasti na jedinom a nepretržitom porušení musia byť splnené tri podmienky, a to existencia všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ, úmyselná účasť podniku na tomto pláne a skutočnosť, že mal (preukázanú alebo predpokladanú) vedomosť o protiprávnom správaní ostatných účastníkov.
36 Rozhodnutie treba preto preskúmať s ohľadom na tieto podmienky.
O kvalifikácii sporného protiprávneho správania
– O existencii všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ
37 Pokiaľ ide po prvé o existenciu všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ, Komisia tvrdí, že predmetné podniky sledovali hospodársky cieľ skresliť vývoj cien.
38 Pojem spoločný cieľ však nemožno určiť všeobecným odkazom na narušenie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu prostredníctvom porušenia, keďže ovplyvnenie hospodárskej súťaže ako cieľ alebo účinok predstavuje podstatný prvok každého správania, na ktoré sa vzťahuje článok 81 ods. 1 ES. Pri takejto definícii pojmu spoločný cieľ by hrozilo, že pojem jediné a nepretržité porušenie príde o jednu časť významu, pokiaľ by jej dôsledkom bolo to, že viaceré správania týkajúce sa určitého hospodárskeho odvetvia zakázané článkom 81 ods. 1 ES by sa systematicky museli kvalifikovať ako podstatné okolnosti jediného porušenia.
39 V prejednávanej veci z rozhodnutia vyplýva, že spoločným cieľom sledovaným viacerými spôsobmi, ktoré realizujú všeobecný plán, bolo určiť a udržiavať vysoké ceny za poskytovanie medzinárodných sťahovacích služieb v Belgicku a rozdeliť si tento trh. Tento spoločný cieľ je podrobne opísaný v odôvodneniach č. 314 a 322 až 344 rozhodnutia.
40 Obidve praktiky, na ktorých sa žalobkyňa podieľala, rovnako ako písomná dohoda o cenách, sledovali spoločný cieľ, a to obmedziť hospodársku súťaž medzi účastníkmi kartelu zavedením vyššej úrovne cien, ako je tá, ktorá by existovala, keby nebolo dohôd. Provízie vyplácané konkurentom, ktorí nezískavali zmluvy, ich značne odrádzali od navrhovania konkurencieschopných cien a účastníci kartelu tým, že si vymieňali informácie o svojich ponukách v rámci PP, obmedzovali hospodársku súťaž cien. Dohoda o PP okrem toho účastníkom umožňovala udržiavať ceny na úrovni vyššej, ako by bola úroveň v prípade, keby jej nebolo.
41 Napokon jediné a nepretržité porušenie môže sledovať dvojaký cieľ, a to ovplyvňovať ceny a rozdeliť trh. Toto tvrdenie, rovnako ako tvrdenie, že všetci účastníci dohody o cenách na jednej strane a dohôd o províziách a PP na druhej strane nie sú tí istí, preto nemôže spochybniť existenciu takéhoto porušenia. Samotná okolnosť, že každý podnik sa na porušení zúčastňuje vlastným spôsobom, totiž nemá vplyv na kvalifikáciu porušenia ako jediného a nepretržitého (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T‑53/03, Zb. s. II‑1333, bod 260).
– O úmyselnom prispení žalobkyne k všeobecnému plánu
42 Pokiaľ ide po druhé o prispenie žalobkyne k porušeniu, je nesporné, že bola účastníčkou dvoch z troch praktík opísaných v rozhodnutí, a to dohôd o províziách a dohôd o PP.
43 Žalobkyňa naopak nikdy nebola účastníčkou dohody o cenách. Ak sa však podnik vlastným správaním zúčastňuje na určitom porušení, môže niesť aj zodpovednosť za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porušenia, no platí to iba počas obdobia jeho účasti na uvedenom porušení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 83). Žalobkyňa preto nemôže niesť zodpovednosť za správanie, ktoré sa skončilo viac ako päť rokov pred jej pristúpením ku kartelu.
44 V rozhodnutí však Komisia konštatovala porušenie článku 81 ods. 1 ES žalobkyňou len v období od 14. februára 1997 do 4. augusta 2003, počas ktorého sa žalobkyňa zúčastňovala na všetkých formách kartelu. Komisia tak riadne zohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa bola účastníčkou kartelu až od roku 1997.
45 Tvrdenia žalobkyne, že dohody o províziách a dohody o PP sa neuplatňovali súčasne a že mechanizmy provízií sa uplatňovali z prípadu na prípad, okrem toho nie sú relevantné, keďže na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, tieto dve praktiky sledovali rovnaký cieľ.
– O vedomosti žalobkyne o protiprávnych správaniach
46 Pokiaľ ide po tretie o otázku, či si bola žalobkyňa vedomá protiprávneho správania ostatných účastníkov kartelu, treba uviesť, že počas jej účasti sa neuskutočnili protisúťažné stretnutia. Skutočnosť, že žalobkyňa sa na takýchto stretnutiach nikdy nezúčastnila, však nie je rozhodujúca, keďže fungovanie kartelu preukazuje, že na to, aby boli jeho účastníci informovaní o dohodách o províziách alebo PP alebo ich uzatvárali, sa na stretnutiach nemuseli zúčastňovať. Dohody sa vo všeobecnosti uzatvárali telefonicky, prostredníctvom elektronickej pošty a/alebo faxom.
47 Okrem toho si žalobkyňa nevyhnutne musela byť vedomá protiprávneho správania ostatných účastníkov, keďže praktiky týkajúce sa provízií a PP spočívali vo vzájomnej spolupráci s partnermi, ktorí sa pri každej príležitosti obmieňali. Tento systém totiž spočíval v zásade do ut des, pričom každý podnik, ktorý zaplatil províziu alebo predložil PP, mohol v budúcnosti očakávať, že sám bude mať z tohto systému prospech a získa provízie alebo PP. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, sa tieto mechanizmy neuplatňovali z prípadu na prípad, ale sa dopĺňali.
48 Tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá písomných dohôd ani praktík týkajúcich sa provízií pred rokom 1997, nie je relevantné, keďže v rozhodnutí sa berie na zodpovednosť len za porušenie po tomto roku. Najneskôr v roku 1997, keď prijala svoju prvú províziu, sa žalobkyňa oboznámila so skutočnosťou, že všetky podniky nevykonávali svoje činnosti v bežných podmienkach hospodárskej súťaže. Bola si teda vedomá protiprávneho správania, ako aj protisúťažného cieľa, ktorý sledovali tieto ostatné podniky.
49 Komisia preto oprávnene rozhodla, že žalobkyňa si bola vedomá alebo si musela byť vedomá protiprávneho správania ostatných účastníkov kartelu.
50 Zo všetkého, čo je uvedené vyššie, vyplýva, že Komisia správne konštatovala, že žalobkyňa bola účastníkom jediného a nepretržitého porušenia opísaného v rozhodnutí. Prvý žalobný dôvod preto musí byť zamietnutý.
2. O druhom žalobnom dôvode, týkajúcom sa výpočtu základnej čiastky
Tvrdenia účastníkov konania
51 Vo svojom druhom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Komisia pri výpočte základnej čiastky pokuty porušila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania.
52 Podľa žalobkyne je vypočítaná základná čiastka príliš vysoká, keďže jej obrat v priamej alebo nepriamej súvislosti s porušením je podľa nej podstatne nižší ako suma 1 441 149 eur, ktorú použila Komisia. Porušenie sa totiž týkalo iba 1 % činností medzinárodného sťahovania, ktoré žalobkyňa uskutočnila v roku 2002. Podľa žalobkyne sa nemá zohľadňovať celkový obrat za medzinárodné sťahovacie služby, ale obrat zodpovedajúci službám, ktoré možno rozumne priamo alebo nepriamo spojiť s porušením, ktorého sa dopustila.
53 Žalobkyňa uvádza, že neprimeraná povaha a nerovnosť metódy zvolenej Komisiou vyplýva aj z pomeru medzi zohľadneným obratom a počtom konštatovaných porušení (18 476 eur v prípade žalobkyne oproti približne 7 000 eur v prípade spoločností Allied Arthur Pierre, Interdean a Ziegler). Suma 18 476 eur je podľa nej navyše neprimeraná k priemernej hodnote medzinárodných sťahovacích služieb, ktoré žalobkyňa poskytla (4 650 eur).
54 Komisia sa domnieva, že tvrdenia žalobkyne sú nepodložené, a teda neúčinné. Hneď ako Komisia preukázala, ktoré tovary alebo služby priamo alebo nepriamo súviseli s porušením, bolo na určenie základnej čiastky pokuty možné zohľadniť hodnotu všetkých týchto tovarov alebo služieb.
Posúdenie Všeobecným súdom
55 Žalobkyňa namieta obrat v priamej alebo nepriamej súvislosti s porušením, ktorý použila Komisia.
56 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, nie je tento žalobný dôvod neúčinný. Ak by totiž namiesto sumy 1 441 149 eur použila Komisia na výpočet základnej čiastky pokuty iba hodnotu predaja, ktorého sa údajne týkalo porušenie, t. j. podľa žalobkyne 1 % tejto sumy, teda 14 411,49 eura, základná čiastka by dosiahla 18 374,65 eura a ostala by tak pod hornou hranicou 10 % uplatnenou na žalobkyňu v danom prípade.
57 Tvrdenie, že zohľadniť sa mala iba hodnota predaja, ktorého sa porušenie skutočne týkalo, však vychádza z nesprávneho výkladu bodu 13 usmernení z roku 2006. Tento bod stanovuje:
„Pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí…“
58 Na rozdiel od tvrdení žalobkyne z tohto ustanovenia nevyplýva, že pri výpočte relevantnej hodnoty predaja možno zohľadniť iba hodnotu predaja vyplývajúcu z činností, ktoré boli skutočne ovplyvnené protisúťažnými praktikami.
59 Znenie bodu 13 usmernení z roku 2006 tiež odkazuje na „preda[j]…, s ktorý[m] porušenie priamo alebo nepriamo súvisí“, a nie na „predaj ovplyvnený porušením“. Formulácia bodu 13 sa teda týka predaja dosiahnutého na relevantnom trhu. To okrem iného veľmi jasne vyplýva z nemeckého znenia bodu 6 usmernení z roku 2006, v ktorom ide o otázku „Umsatz auf den vom Verstoß betroffenen Märkten“ (predaj uskutočnený na trhoch dotknutých porušením). Bod 13 usmernení z roku 2006 sa a fortiori nezaoberá výlučne prípadmi, v ktorých má Komisia k dispozícii listinné dôkazy o porušení.
60 Tento výklad potvrdzuje cieľ pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Výklad navrhovaný žalobkyňou by totiž znamenal, že Komisia by bola pri určovaní základnej výšky pokút, ktoré sa majú uložiť v prípadoch kartelových dohôd, povinná preukazovať, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené kartelom. Takúto povinnosť súdy Únie nikdy neuložili a nič nenasvedčuje tomu, že by Komisia usmerneniami z roku 2006 zamýšľala stanoviť si takúto povinnosť.
61 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že časť obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porušenie vzťahuje, je spôsobilá správne naznačiť rozsah porušenia na relevantnom trhu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, Zb. s. 1825, bod 121). Konkrétne obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vzťahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o škodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku súťaž (rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, T‑151/94, Zb. s. II‑629, bod 643, a z 8. júla 2008, Saint-Gobain Gyproc Belgium/Komisia, T‑50/03, neuverejnený v Zbierke, bod 84). Usmernenia z roku 2006 prevzali túto zásadu.
62 Z toho vyplýva, že údaje predložené žalobkyňou, t. j. pomer medzi zohľadneným obratom a počtom konštatovaných porušení, nie sú relevantné. To platí o to viac, že v prípadoch týkajúcich sa kartelových dohôd, ktoré sú vo svojej podstate tajné, nevyhnutne platí, že určité dôkazy prejavov protisúťažných praktík sa neobjavia. V prejednávanej veci by bolo skutočne nemožné nájsť dôkazy týkajúce sa každého uskutočneného sťahovania.
63 Druhý žalobný dôvod preto treba zamietnuť.
3. O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa nerozlišovania
Tvrdenia účastníkov konania
64 V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa namieta porušenie zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o uplatňovanie jednotnej sadzby 17 %, ktorá odráža závažnosť porušenia v zmysle bodu 19 usmernení z roku 2006.
65 Žalobkyňa Komisii vytýka, že pri výpočte pokuty uplatnila na všetky dotknuté podniky v súvislosti so závažnosťou porušenia a s dodatočnou čiastkou na účely odstrašenia rovnakú 17 % sadzbu bez toho, aby zohľadnila úlohu, ktorú mali v karteli, a povahu praktík, na ktorých sa zúčastňovali. Dôsledkom skutočnosti, že so všetkými podnikmi sa tak zaobchádzalo rovnako, hoci sa nachádzali v citeľne rozdielnom postavení, je to, že žalobkyňa bola sankcionovaná relatívne prísnejšie ako podnik, o ktorom sa preukázalo, že v karteli zohrával dôležitú úlohu. Pomer medzi základnou čiastkou pokuty a počtom konštatovaných porušení tak v prípade žalobkyne dosiahol 23 462 eur a v prípade spoločnosti Allied Arthur Pierre len 6 736 eur. Keďže je porušenie skutkom viacerých účastníkov, Komisia bola povinná zohľadniť závažnosť účasti každého z nich. Podľa nej mal rozdiel v úlohách zohrávaných účastníkmi kartelu viesť Komisiu k rozlišovaniu.
66 Komisia tvrdí, že pokuta, ktorá bola žalobkyni nakoniec uložená, je vzhľadom na uplatňovanie hornej hranice pokuty už aj tak „mimoriadne nízka“. Hoci by bol výpočet pokuty z dôvodov uvedených žalobkyňou upravený, pokuta by sa z toho dôvodu neznížila. Okrem toho spochybňuje tvrdenia žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
67 Na úvod treba uviesť, že predstava, že by mala existovať priama úmera medzi počtom porušení, ktorých sa dopustila žalobkyňa, a percentom, ktoré odráža závažnosť tohto porušenia, je chybná. V prípadoch týkajúcich sa kartelových dohôd, ktoré sú vo svojej podstate tajné, totiž nevyhnutne platí, že určité dôkazy prejavov protisúťažných praktík sa neobjavia, predovšetkým ak Komisia u žalobkyne neuskutočnila inšpekcie.
68 Pokiaľ ide o nerozlišovanie, treba odkázať na úvahy Všeobecného súdu uvedené v rámci tretieho žalobného dôvodu vo veci Team Relocations/Komisia (T‑204/08, bod 80 a nasl. rozsudku) a druhého žalobného dôvodu spoločnosti Gosselin vo veci Gosselin/Komisia (T‑208/08, bod 124 a nasl. rozsudku). Treba však konštatovať, že v prejednávanej veci už uplatnenie hornej hranice 10 % viedlo k podstatnému zníženiu pokuty. Zatiaľ čo základná čiastka pokuty bola stanovená na 1,83 milióna eur, uložená pokuta dosiahla 395 000 eur. Za týchto okolností nie je možné, aby iné posúdenie závažnosti, ktoré by sa malo uskutočniť pred uplatnením hornej hranice, mohlo viesť k zníženiu konečnej pokuty. Vzhľadom na povahu porušenia, ktorého sa žalobkyňa dopustila, by sa totiž podiel hodnoty jej predaja určený v závislosti od stupňa závažnosti porušenia musel pri uplatňovaní bodu 23 usmernení z roku 2006 nachádzať „v hornej časti stupnice“. Preto aj keby Všeobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci usúdil, že pri určovaní závažnosti a dodatočnej čiastky treba uplatniť sadzbu 15,1 %, základná čiastka pokuty by dosiahla 1,63 milióna eur, čiže by bola stále vysoko nad hornou hranicou.
69 Argumentácia žalobkyne uvedená na podporu svojho tvrdenia, že závažnosť jej účasti je nižšia ako závažnosť ostatných dotknutých podnikov, tak v danom prípade nemôže ovplyvniť konečnú výšku uloženej pokuty.
70 Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť.
4. O štvrtom žalobnom dôvode týkajúcom sa uloženia najvyššej pokuty
Tvrdenia účastníkov konania
71 Týmto žalobným dôvodom žalobkyňa namieta porušenie zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania, keďže Komisia jej uložila najvyššiu pokutu stanovenú v nariadení č. 1/2003, konkrétne 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom účtovnom období.
72 Podľa žalobkyne skutočnosť, že uplatnenie hornej hranice viedlo k takému podstatnému zníženiu, t. j. z 1 830 000 eur na 395 000 eur, sama osebe preukazuje nerozumnú a neproporcionálnu povahu pokuty a spôsobu výpočtu Komisie. Komisia navyše porušila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že uložila najvyššiu prípustnú pokutu účastníkovi, ktorý mal v karteli obmedzenú úlohu a malý vplyv na trh.
73 Komisia sa domnieva, že tomto prípade nejde o samostatný žalobný dôvod.
Posúdenie Všeobecným súdom
74 Treba konštatovať, že tento žalobný dôvod, založený na uložení najvyššej pokuty, nie je vo vzťahu k ostatným žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú výšky pokuty, samostatným žalobným dôvodom. Samotná skutočnosť, že pokuta, ktorá bola nakoniec uložená, dosahuje 10 % obratu žalobkyne, zatiaľ čo toto percento je pri ostatných účastníkoch kartelu nižšie, nemôže predstavovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania alebo zásady proporcionality. Tento dôsledok je totiž vnútorne spätý s výkladom, že horná hranica 10 % je len pevným prahom, ktorý sa použije po prípadnom znížení pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností alebo zásady proporcionality.
75 Vynásobenie výšky určenej na základe hodnoty predaja počtom rokov účasti na porušení však v rámci usmernení z roku 2006 môže znamenať, že horná hranica 10 % stanovená v článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 sa stane pre akýkoľvek podnik, ktorý je v zásade činný na jedinom trhu a bol účastníkom kartelu počas viac ako jedného roka, skôr pravidlom ako výnimkou. V takom prípade sa akékoľvek rozlišovanie na základe závažnosti alebo poľahčujúcich okolností zvyčajne nebude môcť prejaviť na pokute, ktorá bola znížená, aby dosiahla 10 %. Nerozlišovanie konečnej pokuty, ktorá z toho vyplýva, predstavuje vzhľadom na zásadu individualizácie trestov a sankcií problematiku, ktorá je vnútorne spätá s novou metodikou. Môže vyžadovať, aby Všeobecný súd v plnom rozsahu vykonal svoju neobmedzenú právomoc v konkrétnych prípadoch, v ktorých samotné uplatnenie usmernení z roku 2006 neumožňuje náležité rozlišovanie. V prejednávanej veci však Súdny dvor dospel k záveru, že to tak nie je (v tejto súvislosti pozri tiež bod 81 a nasl. nižšie).
76 V dôsledku toho treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.
5. O piatom žalobnom dôvode týkajúcom sa poľahčujúcich okolností
Tvrdenia účastníkov konania
77 Svojím posledným žalobným dôvodom žalobkyňa namieta porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania a nesprávne posúdenie Komisie, keďže Komisia neuplatnila nijakú poľahčujúcu okolnosť.
78 Žalobkyňa sa domnieva, že splnila podmienky na uplatnenie určitého počtu poľahčujúcich okolností stanovených v bode 29 usmernení z roku 2006. Konkrétne ukončila akúkoľvek účasť na porušeniach, hneď ako zasiahla Komisia, jej účasť na porušení bola obmedzená, účinne spolupracovala a Komisii vždy zasielala všetky potrebné a užitočné údaje. Okrem toho nespochybňovala skutkové okolnosti a preukázala veľkú mieru zdržanlivosti, keď na oznámenie o výhradách reagovala obmedzene a nezúčastnila sa na vypočúvaní. Jej postoj bol teda podľa nej zhodný s tým, čo sa očakáva od podnikov, ktoré si želajú využiť urovnanie na základe oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cieľom prijať rozhodnutia podľa článku 7 a článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 v prípadoch kartelov (Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1) a nariadenia Komisie (ES) č. 622/2008 z 30. júna 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 773/2004, pokiaľ ide o vedenie konania o urovnaní v prípadoch kartelov (Ú. v. EÚ L 171, s. 3).
79 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne. Okrem toho sa domnieva, že tento žalobný dôvod nemôže žalobkyni v nijakom prípade prospieť, keďže z dôvodu uplatnenia hornej hranice bola podľa nej pokuta uložená spoločnosti Putters už aj tak „mimoriadne nízka“.
Posúdenie Všeobecným súdom
80 Rovnako ako v rámci tretieho dôvodu, Komisia spochybňuje účinnosť žalobného dôvodu uvedeného žalobkyňou. V tejto súvislosti treba konštatovať, že v prejednávanej veci nemôže zníženie pokuty z dôvodu zohľadnenia poľahčujúcich okolností skutočne viesť k zníženiu konečnej pokuty. Vzhľadom na to, že uplatnenie hornej hranice 10 % už viedlo k podstatnému zníženiu pokuty, a s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti, ktoré žalobkyňa uvádza, totiž Všeobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci usudzuje, že zohľadnenie týchto okolností, ktoré sa musí uskutočniť pred uplatnením hornej hranice, nemôže viesť k zníženiu konečnej pokuty. Ďalej, ako správne poznamenala Komisia, hoci by bol výpočet pokuty z dôvodov uvedených žalobkyňou upravený, pokutu by na základe toho nebolo možné znížiť. Ako už bolo uvedené, tento dôsledok je vnútorne spätý s výkladom, že horná hranica 10 % je jednoduchým pevným prahom, ktorý sa použije po prípadnom znížení pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností.
81 Kvôli úplnosti však Všeobecný súd preskúma tvrdenia uvedené žalobkyňou.
82 Po prvé uvádza, že ukončila akúkoľvek účasť na porušeniach, hneď ako zasiahla Komisia. Je pravda, že prvá odrážka bodu 29 usmernení z roku 2006 stanovuje, že základnú čiastku pokuty možno znížiť, ak dotknutý podnik preukáže, že ukončil porušenie, hneď ako zasiahla Komisia. Nasledujúca veta však spresňuje, že to „sa nepoužije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov)“. Komisia preto rozhodla správne, keď dospela k záveru, že nejde o dôvod, ktorý môže odôvodniť zníženie pokuty.
83 Po druhé treba v súvislosti s tvrdením žalobkyne, že jej účasť na porušení bola veľmi obmedzená, uviesť, že pokiaľ ide o tento podnik, má Komisia k dispozícii písomné dôkazy týkajúce sa 78 konkrétnych prípadov provízií a PP. Je pravda, že predmetné porušenie sa postupom času vyvíjalo a od písomných dohôd, ktoré sa uplatňovali v prvej fáze porušenia, sa neskôr upustilo. V dôsledku toho sa pomer hodnoty predaja, ktorý sa mal použiť v zmysle bodu 19 usmernení z roku 2006, mohol v zásade postupom času meniť. Táto okolnosť mohla odôvodniť aj zníženie pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností.
84 Treba však usúdiť, že správanie, na ktorom sa žalobkyňa zúčastnila, nepredstavuje menej závažné porušenie ako písomné dohody o určovaní cien alebo ad hoc stanovenie ceny za určené sťahovania. Na rozdiel od tvrdení žalobkyne mali totiž PP a provízie vplyv na ceny tiež (pozri bod 28 vyššie). Ani skutočnosť, že sa nezúčastňovala na stretnutiach s protisúťažným predmetom, nie je v podmienkach prejednávanej veci podstatná na posúdenie závažnosti porušenia, lebo kartel fungoval spôsobmi, v dôsledku ktorých sa takéto stretnutia stali zbytočné.
85 Po tretie, pokiaľ ide o údajnú spoluprácu žalobkyne s Komisiou a nespochybňovanie skutočností, treba uviesť, že podľa konštatovaní uvedených v odôvodneniach č. 592 a 594 rozhodnutia bola spolupráca žalobkyne obmedzená na odpovedanie na žiadosti o informácie o štruktúre podniku a jeho ekonomických ukazovateľoch. Žalobkyňa nepredložila dôkazy týkajúce sa porušenia z vlastnej vôle. Okrem toho oznámenie o spolupráci z roku 2002 na rozdiel od oznámenia Komisie z 18. júla 1996 o neuložení pokút alebo znížení ich výšky v prípadoch týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4) nestanovuje zníženie len z dôvodu samotného nespochybnenia skutkových okolností z vecného hľadiska. Komisia bola preto oprávnená dospieť k záveru, že žiadna z týchto okolností nemôže odôvodniť zníženie výšky pokuty.
86 Žalobkyňa nakoniec po štvrté uvádza, že jej postoj bol zhodný s tým, čo sa očakáva od podnikov, ktoré si želajú využiť urovnanie. Treba však konštatovať, že nariadenie č. 622/2008 týkajúce sa urovnania v prípadoch kartelov nadobudlo účinnosť až v júli 2008, zatiaľ čo rozhodnutie pochádza z marca 2008, a s oznámením o výhradách sa žalobkyňa oboznámila v októbri 2006. Toto nariadenie sa teda na prejednávajú vec neuplatňuje. V každom prípade sa neuskutočnilo konanie stanovené v tomto nariadení.
87 Z toho vyplýva, že posledný žalobný dôvod žalobkyne musí byť zamietnutý.
88 Keďže všetky žalobné dôvody žalobkyne boli zamietnuté, je potrebné zamietnuť žalobu v celom rozsahu.
O trovách
89 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Putters International NV je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011.
Podpisy
Obsah
Skutkové okolnosti
1. Predmet sporu
2. Žalobkyňa
3. Správne konanie
4. Napadnuté rozhodnutie
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
1. O prvom žalobnom dôvode, týkajúcom sa účasti žalobkyne na komplexnom a ustálenom karteli
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O protisúťažnej povahe provízií a PP
O pojme jediné a nepretržité porušenie
O kvalifikácii sporného protiprávneho správania
– O existencii všeobecného plánu sledujúceho spoločný cieľ
– O úmyselnom prispení žalobkyne k všeobecnému plánu
– O vedomosti žalobkyne o protiprávnych správaniach
2. O druhom žalobnom dôvode, týkajúcom sa výpočtu základnej čiastky
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
3. O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa nerozlišovania
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
4. O štvrtom žalobnom dôvode týkajúcom sa uloženia najvyššej pokuty
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
5. O piatom žalobnom dôvode týkajúcom sa poľahčujúcich okolností
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
O trovách