ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 29. júla 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Rozhodnutie 2013/488/EÚ – Utajované skutočnosti – Previerka bezpečnosti zariadenia – Odňatie previerky – Nesprístupnenie utajovaných skutočností odôvodňujúcich odňatie – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Povinnosť odôvodnenia – Prístup k spisu – Zásada kontradiktórnosti – Článok 51 Charty základných práv – Vykonávanie práva Únie“
Vo veci C‑185/23,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2023 a doručený Súdnemu dvoru 22. marca 2023, ktorý súvisí s konaním:
protectus s. r. o., predtým BONUL s. r. o.,
proti
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen (spravodajca), predsedovia komôr A. Prechal, K. Jürimäe, C. Lycourgos, T. von Danwitz, F. Biltgen, Z. Csehi a O. Spineanu‑Matei, sudcovia J.‑C. Bonichot, S. Rodin, P. G. Xuereb, J. Passer, D. Gratsias a M. Gavalec,
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: I. Illéssy, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. januára 2024,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– protectus s. r. o., v zastúpení: M. Mandzák, M. Para a M. Pohovej, advokáti,
– Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, v zastúpení: Ľ. Mičinský, M. Nemky a M. Rafajová, advokáti,
– slovenská vláda, v zastúpení: E. V. Larišová, A. Lukáčik a S. Ondrášiková, splnomocnení zástupcovia,
– estónska vláda, v zastúpení: M. Kriisa, splnomocnená zástupkyňa,
– francúzska vláda, v zastúpení: R. Bénard a O. Duprat‑Mazaré, splnomocnení zástupcovia,
– Rada Európskej únie, v zastúpení: I. Demoulin, N. Glindová, J. Rurarz a T. Verdi, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: Ș. Ciubotaru, A.‑C. Simon, A. Tokár a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. mája 2024,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 47 a článku 51 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi obchodnou spoločnosťou protectus s. r. o., predtým BONUL s. r. o., a Výborom Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „výbor“) vo veci zamietnutia odvolania, ktoré uvedená spoločnosť podala proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu (Slovensko) (ďalej len „NBÚ“) o zrušení potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti a odňatí certifikátu o priemyselnej bezpečnosti, ktorých bola držiteľom.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenie 3 rozhodnutia Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274, 2013, s. 1) uvádza:
„Členské štáty by v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi a v rozsahu potrebnom pre fungovanie Rady [Európskej únie] mali dodržiavať toto rozhodnutie, keď ich príslušné orgány, personál alebo dodávatelia manipulujú s [utajovanými skutočnosťami Európskej únie (ďalej len ‚USEÚ‘)], aby sa každému poskytlo ubezpečenie o tom, že pre [USEÚ] je zabezpečená rovnaká úroveň ochrany.“
4 Článok 1 ods. 1 a 2 tohto rozhodnutia stanovujú:
„1. Týmto rozhodnutím sa ustanovujú základné zásady a minimálne normy bezpečnosti na ochranu [USEÚ].
2. Tieto základné zásady a minimálne normy sa vzťahujú na Radu a [Generálny sekretariát Rady (ďalej len ‚GSR‘)] a členské štáty ich dodržiavajú v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi, aby sa každému poskytlo ubezpečenie o tom, že pre [USEÚ] je zabezpečená rovnaká úroveň ochrany.“
5 Článok 11 ods. 2, 5 a 7 uvedeného rozhodnutia stanovuje:
„2. GSR môže priemyselným alebo iným subjektom so sídlom v členskom štáte… zmluvou zveriť vykonanie úloh, ktoré zahŕňajú alebo si vyžadujú prístup k [USEÚ] alebo manipuláciu s nimi, alebo ich uchovávanie uvedenými subjektmi.
…
5. Národný bezpečnostný orgán (NSA – National Security Authority), určený bezpečnostný orgán (DSA – Designated Security Authority) alebo akýkoľvek iný príslušný orgán každého členského štátu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi zabezpečí, aby dodávatelia a subdodávatelia so sídlom v príslušnom členskom štáte, ktorí sú zapojení do utajovaných zmlúv alebo subdodávateľských zmlúv, v dôsledku čoho potrebujú pri plnení týchto zmlúv alebo počas fázy pred uzavretím zmluvy prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET v rámci svojich zariadení, boli držiteľmi previerky bezpečnosti zariadenia (FSC – Facility Security Clearance) pre požadovaný stupeň utajenia.
…
7. Vykonávacie ustanovenia k tomuto článku sa uvádzajú v prílohe V.“
6 Článok 15 ods. 3 písm. a) až c) toho istého rozhodnutia spresňuje:
„Členské štáty prijímajú všetky vhodné opatrenia v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi, aby pri manipulácii s [USEÚ] a ich uchovávaní dodržiavali toto rozhodnutie tieto osoby:
a) personál stálych zastupiteľstiev členských štátov pri Európskej únii, ako aj národní delegáti, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach Rady alebo jej prípravných orgánov alebo na iných činnostiach Rady;
b) ostatný personál verejnej správy členských štátov vrátane personálu, ktorý bol vyslaný, aby vo verejnej správe pracoval, bez ohľadu na to, či pracuje na území členského štátu alebo v zahraničí;
c) iné osoby v členských štátoch, ktoré majú náležité povolenie na prístup k [USEÚ] na základe povahy svojich úloh…“
7 Článok 16 ods. 3 písm. a) bod i) rozhodnutia 2013/488 znie:
„Na účely vykonávania článku 15 ods. 3 by členské štáty mali:
a) určiť NSA… zodpovedný za bezpečnostné mechanizmy ochrany [USEÚ], aby sa zabezpečilo, že:
i) [USEÚ], ktoré uchovávajú akékoľvek ministerstvá, orgány alebo agentúry bez ohľadu na to, či sú verejné alebo súkromné, doma alebo v zahraničí, sú chránené v súlade s týmto rozhodnutím.“
8 Príloha V k tomuto rozhodnutiu s názvom „Priemyselná bezpečnosť“ v bodoch 8 až 13 uvádza:
„8. NSA alebo DSA alebo akýkoľvek iný príslušný bezpečnostný orgán členského štátu udelí FSC, aby v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi preukázal, že priemyselný alebo iný subjekt je schopný vo svojich zariadeniach chrániť [USEÚ] na príslušnom stupni utajenia (CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET). Skôr, ako sa dodávateľovi alebo subdodávateľovi, alebo potenciálnemu dodávateľovi alebo subdodávateľovi poskytne alebo udelí prístup k [USEÚ], FSC sa predloží GSR ako verejnému obstarávateľovi.
9. Príslušný NSA alebo DSA pri vydávaní FSC aspoň:
a) zhodnotí integritu priemyselného alebo iného subjektu;
b) zhodnotí vlastníctvo, kontrolu alebo možný nenáležitý vplyv, ktorý možno považovať za bezpečnostné riziko;
c) overí, že priemyselný alebo akýkoľvek iný subjekt v zariadení zaviedol bezpečnostný systém, ktorý zahŕňa všetky príslušné bezpečnostné opatrenia potrebné na ochranu informácií alebo vecí so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET v súlade s požiadavkami ustanovenými v tomto rozhodnutí;
d) overí, či sa status personálnej bezpečnosti vedenia, majiteľov a zamestnancov, ktorí potrebujú prístup k utajovaným skutočnostiam so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET, stanovil v súlade s požiadavkami ustanovenými v tomto rozhodnutí a
e) overí, či priemyselný alebo akýkoľvek iný subjekt vymenoval úradníka pre bezpečnosť zariadenia, ktorý zodpovedá vedeniu za dodržiavanie bezpečnostných požiadaviek v rámci tohto subjektu.
10. V prípade potreby GSR ako verejný obstarávateľ oznámi príslušnému NSA/DSA alebo akémukoľvek inému príslušnému bezpečnostnému orgánu, že FSC je potrebné počas fázy pred uzavretím zmluvy alebo na účely plnenia zmluvy. FSC… sa vyžaduje počas fázy pred uzavretím zmluvy, ak sa počas predkladania ponúk musia poskytnúť [USEÚ] so stupňom utajenia CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL alebo SECRET UE/EU SECRET.
11. Verejný obstarávateľ neuzavrie utajovanú zmluvu s predkladateľom ponuky, ktorého uprednostňuje, kým mu NSA/DSA alebo akýkoľvek iný príslušný bezpečnostný orgán členského štátu, v ktorom má dotknutý dodávateľ alebo subdodávateľ sídlo, nepotvrdí, že príslušn[á] FSC bol[a] v potrebných prípadoch vydan[á].
12. Príslušný NSA/DSA alebo akýkoľvek iný príslušný bezpečnostný orgán, ktorý vydal FSC, oznamuje GSR ako verejnému obstarávateľovi všetky zmeny, ktoré majú vplyv na FSC. V prípade subdodávateľskej zmluvy sa NSA/DSA alebo akýkoľvek iný príslušný bezpečnostný orgán informuje zodpovedajúcim spôsobom.
13. Odňatie FSC príslušným NSA/DSA alebo akýmkoľvek iným príslušným bezpečnostným orgánom predstavuje pre GSR ako verejného obstarávateľa dostatočný dôvod na vypovedanie utajovanej zmluvy alebo na vylúčenie účastníka zo súťaže.“
Slovenské právo
9 Ustanovenie § 46 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z 11. marca 2004, v znení uplatňujúcom sa na spor vo veci samej (ďalej len „zákon č. 215/2004“), uvádza:
„Potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa možno vydať iba podnikateľovi, ktorý je…
c) bezpečnostne spoľahlivý…“
10 Ustanovenia § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) a b) tohto zákona spresňujú:
„(1) Za bezpečnostne spoľahlivého sa nepovažuje podnikateľ, u ktorého bolo zistené bezpečnostné riziko.
(2) Za bezpečnostné riziko sa považuje
a) konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti obrany štátu, bezpečnosti štátu, medzinárodných stykov, hospodárskych záujmov štátu, chodu štátneho orgánu alebo proti záujmom, ktoré sa zaviazala Slovenská republika chrániť,
b) zahraničný, obchodný alebo majetkový vzťah, ktorý by mohol spôsobiť ujmu zahraničnopolitickým alebo bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky…“
11 Ustanovenie § 50 ods. 5 uvedeného zákona uvádza:
„Ak [NBÚ] zistí, že podnikateľ prestal spĺňať niektorú z podmienok priemyselnej bezpečnosti uvedenú v § 46 alebo hrubým spôsobom alebo opakovane porušil povinnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností, zruší platnosť potvrdenia.“
12 V § 60 ods. 7 toho istého zákona sa stanovuje:
[NBÚ] vykonáva bezpečnostnú previerku fyzickej osoby, ktorá sa má oboznamovať s utajovanými skutočnosťami v súvislosti s plnením úloh podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a vydáva certifikát o bezpečnostnej previerke tejto osoby; na vydanie certifikátu o bezpečnostnej previerke osoby sa vzťahujú ustanovenia § 10 až 33…“
13 Ustanovenie § 5 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 134/2016 Z. z. o personálnej bezpečnosti, z 23. marca 2016, v znení uplatňujúcom sa na spor vo veci samej, uvádza:
„(1) Certifikát o bezpečnostnej previerke fyzickej osoby podľa § 60 ods. 7 zákona [č. 215/2004]… obsahuje
…
d) najvyšší stupeň utajenia utajovaných skutočností [Únie]…, ku ktorým môže mať jeho držiteľ prístup a príslušné ustanovenia právneho predpisu [Únie]…, podľa ktorého sa prístup fyzickej osobe k utajovaným skutočnostiam umožňuje,
…
(4) Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak,
a) certifikát sa vydáva najviac na dobu platnosti osvedčenia,
b) vedúci pred oboznamovaním sa fyzickej osoby s utajovanými skutočnosťami zabezpečí poučenie o povinnostiach na ochranu utajovaných skutočností podľa zákona [č. 215/2004] a podľa predpisov [Únie]…
…
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa primerane vzťahujú aj na vydanie certifikátu podnikateľa o priemyselnej bezpečnosti.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
14 NBÚ vydal žalobkyni vo veci samej 6. septembra 2018 potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami „Prísne tajné“, ako aj na postúpenie a vytváranie utajovaných skutočností „Tajné“.
15 Dňa 15. novembra 2018 mu NBÚ okrem iného vydal certifikát o priemyselnej bezpečnosti pre stupeň „SECRET UE/EU SECRET“.
16 Následne NBÚ zistil rôzne neutajované informácie o žalobkyni vo veci samej, najmä to, že dotknutá žalobkyňa alebo jej konatelia boli preverovaní v súvislosti s rôznymi trestnými činmi, že uzavrela určité zmluvy so spoločnosťami, ktorých konanie bolo takto preverované, a týmto spoločnostiam platila „neobvyklé sumy“, a že existovalo podozrenie, že žalobkyňa vo veci samej sa zúčastňovala na obchodných súťažiach s inou obchodnou spoločnosťou pod spoločnou kontrolou. Ďalšie informácie NBÚ vyvodil jednak z výsledkov svojej vlastnej činnosti, alebo ich získal od iných štátnych orgánov, pričom boli označené ako „utajované listinné dôkazy“.
17 NBÚ dal žalobkyni vo veci samej možnosť vyjadriť sa k zisteným informáciám, ktoré neboli utajované.
18 Rozhodnutím z 25. augusta 2020 NBÚ zrušil potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti a certifikát o priemyselnej bezpečnosti žalobkyne vo veci samej. Na odôvodnenie zrušenia tohto potvrdenia NBÚ uviedol, že vzhľadom na utajované a neutajované skutočnosti, ktoré zistil, žalobkyňa vo veci samej predstavuje bezpečnostné riziko týkajúce sa obchodného vzťahu, ktorý by mohol spôsobil ujmu bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky, ako aj konania proti hospodárskym záujmom tohto členského štátu. NBÚ v tomto rozhodnutí tiež spresnil, že zrušenie uvedeného potvrdenia má za následok odňatie certifikátu o priemyselnej bezpečnosti, keďže platnosť tohto certifikátu závisí od platnosti tohto potvrdenia.
19 Odvolanie žalobkyne vo veci samej podané proti uvedenému rozhodnutiu NBÚ bolo zamietnuté rozhodnutím výboru zo 4. novembra 2020. Toto posledné uvedené rozhodnutie bolo odôvodnené najmä odkazom na utajované skutočnosti, ktorých obsah v ňom nebol uvedený a ku ktorým nemala prístup ani protectus, ani jej advokát, keďže riaditeľ NBÚ zamietol žiadosť tohto advokáta o oboznámenie sa s týmito skutočnosťami.
20 Žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto rozhodnutiu výboru správnu žalobu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Po podaní uvedenej žaloby prešla príslušnosť na rozhodnutie o nej na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
21 NBÚ 28. septembra 2022 predložil tomuto súdu úplný spis vrátane utajovaných listinných dôkazov, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení rozhodnutí NBÚ a výboru.
22 Rozhodnutím zo 4. októbra 2022 predseda senátu, ktorý rozhoduje o žalobe žalobkyne vo veci samej, vylúčil utajované časti spisu z nahliadania. V ten istý deň advokát žalobkyne vo veci samej požiadal vnútroštátny súd o možnosť nahliadnuť do utajovaných listinných dôkazov, ktoré predložil NBÚ. Listom z 5. októbra 2022 predseda senátu, ktorý rozhoduje o žalobe žalobkyne vo veci samej, túto žiadosť zamietol, zároveň však požiadal NBÚ, aby zvážil možnosť udeliť súhlas so sprístupnením týchto dôkazov tomuto advokátovi. Listom z 25. novembra 2022 NBÚ oznámil tomuto súdu, že súhlasí so sprístupnením dvoch utajovaných listinných dôkazov, ale odmieta udeliť súhlas so sprístupnením ostatných listinných dôkazov dotknutých vo veci samej, z dôvodu, že týmto sprístupnením by mohlo dôjsť k odhaleniu informačných zdrojov.
23 Listom zo 16. januára 2023 advokát žalobkyne vo veci samej znova požiadal o možnosť nahliadnuť do všetkých listinných dôkazov, pričom sa odvolával najmä na článok 47 Charty, ako ho vyložil Súdny dvor v rozsudku z 22. septembra 2022, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság a i. (C‑159/21, EU:C:2022:708).
24 V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta na uplatniteľnosť Charty v konaní vo veci samej.
25 V tejto súvislosti predovšetkým zdôrazňuje, že podmienky platnosti certifikátu o priemyselnej bezpečnosti sú upravené slovenským právom, ktoré podmieňuje platnosť takéhoto certifikátu platnosťou potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, pričom nijako podrobnejšie neupravuje nakladanie s USEÚ, ani prístup k nim.
26 Vnútroštátny súd tiež uvádza, že rozhodnutie 2013/488 ukladá členským štátom určité konkrétne povinnosti, ktoré sa týkajú preverovania fyzických alebo právnických osôb spôsobilých uzatvárať zmluvy. Okrem toho sa domnieva, že okolnosť, že príslušná slovenská právna úprava nebola prijatá s cieľom vykonať konkrétny akt práva Únie a že vytvára súvislosť medzi platnosťou certifikátu o priemyselnej bezpečnosti a vnútroštátneho potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti neznamená, že aplikácia tejto právnej úpravy nemôže predstavovať vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, z čoho by vyplývalo, že v spore vo veci samej sa Charta uplatňuje.
27 Za predpokladu, že by sa Charta uplatňovala na konanie vo veci samej, sa vnútroštátny súd pýta na zlučiteľnosť slovenskej právnej úpravy a praxe týkajúcej sa prístupu k utajovaným skutočnostiam v konaniach, ktorých cieľom je napadnúť zrušenie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti alebo certifikátu o priemyselnej bezpečnosti, s článkom 47 Charty.
28 Podľa tejto právnej úpravy a praxe sú takéto skutočnosti prístupné bez obmedzenia sudcom, ktorí majú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, ktoré sú na nich založené, ale nie sú súčasťou spisu prístupného žalobkyni vo veci samej. Advokát žalobkyne vo veci samej sa môže oboznámiť s týmito skutočnosťami len po udelení súhlasu orgánu, ktorý zistil príslušnú utajovanú skutočnosť, pričom dôvodnosť odmietnutia udeliť tento súhlas nepodlieha súdnemu preskúmaniu. Okrem toho tento advokát je naďalej viazaný povinnosťou mlčanlivosti, a teda nemôže svojmu klientovi sprístupniť obsah utajovaných skutočností, s ktorými by sa oboznámil.
29 Vzhľadom na tieto okolnosti sa vnútroštátny súd zamýšľa nad tým, či z rozsudku z 22. septembra 2022, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság a i. (C‑159/21, EU:C:2022:708), možno vyvodiť prípadnú nezlučiteľnosť uvedenej právnej úpravy, tak ako ju aplikujú vnútroštátne orgány a súdy, s článkom 47 Charty. Považuje však za potrebné určiť, či toto riešenie možno v plnom rozsahu uplatniť v prejednávanej veci. Vnútroštátny súd by prípadne chcel tiež získať spresnenia, pokiaľ ide o právomoci, ktoré musí mať na zaručenie ochrany práv vyplývajúcich z článku 47 Charty v situácii, o akú ide vo veci samej.
30 Za týchto okolností Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa čl. 51 ods. 1 [Charty] vykladať tak, že členský štát vykonáva právo Únie v situácii, kedy súd tohto členského štátu posudzuje zákonnosť rozhodnutia osobitného výboru parlamentu tohto štátu, ktorý v druhom stupni potvrdil administratívne rozhodnutie [NSA], ktorým právnickej osobe zrušil (odňal)
– jednak potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti, oprávňujúce na prístup k utajovaným skutočnostiam podľa vnútroštátneho práva,
– no zároveň a výlučne v dôsledku zrušenia tohto potvrdenia aj certifikát o priemyselnej bezpečnosti, ktorý bol tejto právnickej osobe vydaný na účely prístupu k utajovaným skutočnostiam ‚SECRET UE/EU SECRET‘ v zmysle čl. 11 a prílohy V [k rozhodnutiu 2013/488]?
2. Ak je odpoveď na [prvú otázku] kladná:
Má sa čl. 47 ods. 1 a 2 Charty vykladať tak, že bráni vnútroštátnej úprave a praxi, podľa ktorej
a) v rozhodnutí [NSA] o zrušení (odňatí) uvedeného potvrdenia a certifikátu sa neuvádzajú utajované skutočnosti, ktoré tento orgán viedli k záveru, že sú splnené podmienky pre ich zrušenie (odňatie), ale uvádzajú sa len odkazy na príslušnú listinu v spise tohto úradu, v ktorej je táto utajovaná skutočnosť obsiahnutá,
b) dotknutá právnická osoba nemá prístup k spisu [NSA] a k jednotlivým listinám, v ktorých sú uvedené utajované skutočnosti, ktoré tento orgán viedli k záveru o zrušení (odňatí) uvedeného potvrdenia a certifikátu,
c) prístup k tomuto spisu a k takýmto listinám môže mať advokát dotknutej právnickej osoby, avšak len po súhlase riaditeľa [NSA], prípadne po súhlase iného orgánu, ktorý [NSA] tieto listiny predložil, a aj po takomto prístupe je povinný zachovávať mlčanlivosť o obsahu spisu a týchto listín,
d) prístup k tomuto spisu a k týmto listinám však má v plnom rozsahu súd, ktorý posudzuje zákonnosť rozhodnutia opísaného v [prvej otázke]?
3. Ak je odpoveď na [druhú otázku] kladná:
Má sa čl. 47 ods. 1 a 2 Charty vykladať tak, že priamo dovoľuje (prípadne ukladá) súdu, ktorý posudzuje zákonnosť rozhodnutia opísaného v [prvej otázke], aby neaplikoval úpravu a prax uvedenú v [druhej otázke] a povolil dotknutej právnickej osobe alebo jej advokátovi prístup k spisu [NSA], prípadne k listinám, v ktorých sú uvedené utajované skutočnosti, ak to tento súd považuje za potrebné na zabezpečenie práva na účinný prostriedok nápravy a kontradiktórne konanie?
4. Ak je odpoveď na [tretiu otázku] kladná:
Majú sa čl. 51 ods. 1 a 2 Charty vykladať tak, že oprávnenie súdu povoliť prístup k spisu, prípadne k listinám v zmysle [tretej otázky] sa týka
– len tých častí spisu alebo listín, ktorých obsahom sú skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie priemyselnej bezpečnosti v zmysle čl. 11 a prílohy V [k rozhodnutiu 2013/488],
– aj tých častí spisu a listín, ktorých obsahom sú skutočnosti, ktoré sú relevantné len pre posúdenie priemyselnej bezpečnosti v zmysle vnútroštátneho práva, t. j. nad rámec dôvodov predpokladaných v [rozhodnutí 2013/488/]?“
O právomoci Súdneho dvora
31 Výbor spochybňuje právomoc Súdneho dvora odpovedať na tento návrh na začatie prejudiciálneho konania.
32 Po prvé spor vo veci samej podľa neho nesúvisí s právom Únie, keďže slovenské orgány v tejto veci uplatnili vnútroštátnu právnu úpravu, ktorej cieľom je jedine ochrana záujmov Slovenskej republiky a ktorá bola prijatá pred pristúpením tohto členského štátu k Únii v oblasti, ktorá v každom prípade patrí do výlučnej právomoci členských štátov.
33 Po druhé tretia otázka podľa neho priamo vyzýva Súdny dvor, aby podal výklad vnútroštátnej právnej úpravy a posúdil zlučiteľnosť tejto právnej úpravy s právom Únie.
34 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že cieľom prvej otázky je určiť, či situácia, o akú ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti Charty, a že ostatné otázky, ktoré sa všetky týkajú výkladu ustanovení Charty, sú položené len za predpokladu, že Súdny dvor kladne odpovie na prvú otázku.
35 Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia uvedené výborom, pokiaľ ide o nedostatok právomoci Súdneho dvora rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania ako celku, ako sú uvedené v bode 32 tohto rozsudku, sa majú posúdiť v rámci preskúmania prvej otázky a nemôžu viesť k záveru, že Súdny dvor nemá právomoc rozhodnúť o tomto návrhu.
36 Na druhej strane, pokiaľ ide konkrétne o tretiu otázku, treba pripomenúť, že je pravda, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, má výlučne vnútroštátny súd právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav sporu vo veci samej, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo (rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU, EU:C:2023:606, bod 76 a citovaná judikatúra).
37 Zo samotného znenia tejto otázky však vyplýva, že sa netýka výkladu ustanovenia vnútroštátneho práva, ale výkladu Charty.
38 V dôsledku toho treba konštatovať, že Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
39 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 51 ods. 1 Charty vykladať v tom zmysle, že ak vnútroštátny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia obsahujúceho jednak zrušenie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, umožňujúceho prístup k utajovaným skutočnostiam členského štátu, a jednak v dôsledku tohto zrušenia aj odňatie certifikátu o priemyselnej bezpečnosti, umožňujúceho prístup k USEÚ v súlade s článkom 11 a prílohou V k rozhodnutiu 2013/488, predmetom tohto preskúmania sú akty predstavujúce vykonanie práva Únie v zmysle tohto článku 51 ods. 1.
40 Pôsobnosť Charty je vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty v súvislosti s konaním členských štátov určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie.
41 Základné práva zaručené v právnom poriadku Únie sa uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, avšak nie mimo týchto situácií (rozsudky z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 19, a zo 6. októbra 2015, Delvigne, C‑650/13, EU:C:2015:648, bod 26).
42 Pojem „vykonávanie práva Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty predpokladá existenciu súvislosti medzi aktom práva Únie a dotknutým vnútroštátnym opatrením, ktorá presahuje podobnosť dotknutých oblastí alebo nepriame vplyvy jednej oblasti na inú (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2016, Paoletti a i., C‑218/15, EU:C:2016:748, bod 14, ako aj z 24. februára 2022, Glavna direkcija „Požarna bezopasnost i zaštita na naselenieto“, C‑262/20, EU:C:2022:117, bod 60).
43 Preto na určenie toho, či sa na vnútroštátnu právnu úpravu vzťahuje pojem „vykonávanie práva Únie“ v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, treba spomedzi iných kritérií preskúmať, či je cieľom dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy vykonanie ustanovenia práva Únie, aká je povaha tejto právnej úpravy a či táto právna úprava sleduje iné ciele než tie, ktoré zahŕňa právo Únie, hoci môže toto právo nepriamo ovplyvniť, ako aj to, či existuje osobitná právna úprava Únie v tejto oblasti alebo taká, ktorá by ju mohla ovplyvniť (rozsudok z 5. mája 2022, BPC Lux 2 a i., C‑83/20, EU:C:2022:346, bod 27, ako aj citovaná judikatúra).
44 Pokiaľ ide v tejto súvislosti v prvom rade o uplatňovanie Charty na zrušenie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, umožňujúceho prístup k utajovaným skutočnostiam členského štátu, treba uviesť, že právo Únie v tomto štádiu svojho vývoja neobsahuje žiadny akt stanovujúci všeobecné pravidlá týkajúce sa rozhodnutí prijatých členskými štátmi s cieľom umožniť prístup ku skutočnostiam utajovaným na základe vnútroštátnych predpisov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. apríla 2024, NW a PQ (Utajované skutočnosti), C‑420/22 a C‑528/22, EU:C:2024:344, bod 103].
45 Konkrétne rozhodnutie 2013/488, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd v súvislosti s certifikátom o priemyselnej bezpečnosti umožňujúcim prístup k USEÚ, vo svojom článku 1 ods. 1 spresňuje, že ustanovuje základné zásady a minimálne normy bezpečnosti na ochranu USEÚ. Toto rozhodnutie naopak neobsahuje ustanovenia upravujúce prístup ku skutočnostiam utajovaným na základe vnútroštátnych právnych predpisov.
46 V tejto súvislosti z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že cieľom alebo účinkom vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá upravuje zrušenie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, o ktoré ide vo veci samej, je nadviazať na ustanovenie práva Únie alebo že by uplatnenie tejto právnej úpravy malo vplyv na uplatnenie takéhoto ustanovenia.
47 V dôsledku uvedeného sa nezdá, že by zrušenie bezpečnostného potvrdenia, o aké ide vo veci samej, znamenalo vykonávanie práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.
48 Pokiaľ ide v druhom rade o uplatňovanie Charty na odňatie certifikátu o priemyselnej bezpečnosti, umožňujúceho prístup k USEÚ, treba uviesť, že inštitúcie Únie prijali osobitné akty určené na úpravu ochrany USEÚ v rámci ich fungovania.
49 Konkrétne Rada prijala na tento účel rozhodnutie 2013/488, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd.
50 Z odôvodnenia 3 a článku 1 ods. 2 tohto rozhodnutia vyplýva, že základné zásady a minimálne normy, ktoré stanovuje, musia členské štáty dodržiavať v súlade so svojimi vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi, aby každý mohol mať istotu, že pre USEÚ je zabezpečená rovnocenná úroveň ochrany.
51 Pokiaľ ide konkrétne o priemyselnú bezpečnosť, v článku 11 ods. 2 uvedeného rozhodnutia sa stanovuje, že GSR môže priemyselným alebo iným subjektom zmluvou zveriť vykonanie úloh, ktoré zahŕňajú alebo si vyžadujú prístup k USEÚ alebo manipuláciu s nimi, alebo ich uchovávanie.
52 S cieľom zabezpečiť ochranu USEÚ zo strany dodávateľov a subdodávateľov sa v článku 11 ods. 5 toho istého rozhodnutia vyžaduje, aby NSA, DSA alebo akýkoľvek iný príslušný orgán každého členského štátu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi zabezpečil, aby dodávatelia a subdodávatelia so sídlom v príslušnom členskom štáte, ktorí sú zapojení do utajovaných zmlúv alebo subdodávateľských zmlúv, v dôsledku čoho potrebujú pri plnení týchto zmlúv alebo počas fázy pred uzavretím zmluvy prístup k USEÚ v rámci svojich zariadení, boli držiteľmi FSC pre požadovaný stupeň utajenia.
53 Článok 11 ods. 7 rozhodnutia 2013/488 stanovuje, že vykonávacie ustanovenia k tomuto článku 11 sa uvádzajú v prílohe V k tomuto rozhodnutiu.
54 Táto príloha V uvádza vo svojich bodoch 8 až 13 normy týkajúce sa FSC. Z nich najmä vyplýva, že FSC vydáva príslušný vnútroštátny orgán v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi s cieľom preukázať, že priemyselný subjekt je schopný zabezpečiť primeranú ochranu USEÚ, že tento orgán musí zabezpečiť prinajmenšom splnenie súboru požiadaviek stanovených v uvedenej prílohe V a že každá zmena FSC sa musí oznámiť GSR. Bod 13 tej istej prílohy V okrem toho spresňuje, že odňatie FSC príslušným vnútroštátnym orgánom predstavuje pre GSR dostatočný dôvod na vypovedanie utajovanej zmluvy alebo na vylúčenie účastníka z verejného obstarávania.
55 S cieľom zabezpečiť vykonanie rozhodnutia 2013/488 článok 15 ods. 3 písm. c) tohto rozhodnutia stanovuje, že členské štáty prijímajú všetky vhodné opatrenia v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi zákonmi a inými právnymi predpismi, aby pri manipulácii s USEÚ a ich uchovávaní dodržiavali toto rozhodnutie, okrem iných, tie osoby, ktoré majú náležité povolenie na prístup k USEÚ na základe povahy svojich úloh. Na účely splnenia tejto povinnosti musia členské štáty v súlade s článkom 16 ods. 3 písm. a) bodom i) tohto rozhodnutia najmä určiť NSA zodpovedný za bezpečnostné mechanizmy ochrany USEÚ, aby sa zabezpečilo, že USEÚ, ktoré uchovávajú akékoľvek ministerstvá, orgány alebo agentúry, sú chránené v súlade s uvedeným rozhodnutím.
56 Vzhľadom na pravidlá takto stanovené v rozhodnutí 2013/488, ukladajúcom povinnosti členským štátom, sa opatrenia, ktoré členské štáty prijali s cieľom zaistiť priemyselnú bezpečnosť ohraničením prístupu k USEÚ spojeným so zmluvami uzavretými Radou, prostredníctvom vydávania a kontroly FSC, musia považovať za opatrenia, ktorými sa vykonáva právo Únie.
57 Takéto vykonávanie zahŕňa predovšetkým odňatie FSC zo strany vnútroštátneho orgánu v zmysle bodu 13 prílohy V k tomuto rozhodnutiu. Takýmto odňatím sa totiž spochybňuje povolenie, ktorého vydanie je osobitne upravené právom Únie, konkrétne článkom 11 ods. 5 uvedeného rozhodnutia v spojení s bodom 8 prílohy V k tomuto rozhodnutiu. Účinky takéhoto povolenia sú navyše prinajmenšom čiastočne vymedzené právom Únie, keďže tento článok 11 ods. 5 vyžaduje, aby dodávatelia alebo subdodávatelia, ktorí sú zapojení do utajovaných zmlúv alebo subdodávateľských zmlúv, v dôsledku čoho potrebujú pri plnení týchto zmlúv alebo počas fázy pred uzavretím zmluvy prístup k USEÚ v rámci svojich zariadení, boli držiteľmi FSC pre požadovaný stupeň utajenia.
58 Okolnosť, že podmienky, za ktorých môže vnútroštátny orgán odňať FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, nie sú priamo určené týmto rozhodnutím alebo iným aktom Únie, a teda patria do voľnej úvahy členských štátov, avšak v súlade s rámcom stanoveným v uvedenom rozhodnutí, nemôže odôvodniť odlišný záver.
59 Z judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že členský štát, ktorý využíva slobodu výberu medzi viacerými spôsobmi uplatnenia aktu Únie, alebo diskrečnú právomoc či voľnú úvahu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou režimu zavedeného týmto aktom, sa musí považovať za členský štát vykonávajúci toto právo v zmysle článku 51 ods. 1 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2019, TSN a AKT, C‑609/17 a C‑610/17, EU:C:2019:981, bod 50, ako aj citovanú judikatúru).
60 Toto riešenie sa má uplatniť aj v prejednávanej veci, keďže široká miera voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty v rámci vymedzenom v rozhodnutí 2013/488 na účely odňatia FSC v zmysle tohto rozhodnutia, je súčasťou režimu definovaného týmto rozhodnutím. Existencia takejto voľnej úvahy okrem toho vôbec neznamená, že takáto FSC má svoj základ vo vnútroštátnom práve alebo že jej účinky by boli vymedzené výlučne vnútroštátnym právom.
61 Za týchto podmienok a vzhľadom na skutočnosť, že cieľom režimu ochrany USEÚ, zavedeného rozhodnutím 2013/488, je zabezpečiť riadne fungovanie Rady, nemôže uspieť tvrdenie uvedené slovenskou, estónskou a francúzskou vládou, podľa ktorého výkon tejto voľnej úvahy patrí do právomoci, ktorú si členské štáty ponechali.
62 Pokiaľ sa slovenská vláda v tejto súvislosti odvoláva na článok 4 ods. 2 ZEÚ, treba pripomenúť, že členským štátom síce prináleží v súlade s týmto ustanovením definovať svoje základné bezpečnostné záujmy a prijať opatrenia vhodné na zabezpečenie svojej vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, ale samotná skutočnosť, že vnútroštátne opatrenie bolo prijaté na účely ochrany národnej bezpečnosti, nemôže mať za následok neuplatniteľnosť práva Únie a oslobodiť členské štáty od povinnosti nevyhnutne dodržiavať toto právo (rozsudok zo 16. januára 2024, Österreichische Datenschutzbehörde, C‑33/22, EU:C:2024:46, bod 50 a citovaná judikatúra).
63 V prejednávanej veci z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že certifikát o priemyselnej bezpečnosti, o aký ide vo veci samej, sa musí považovať za certifikát predstavujúci FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488.
64 V prvom rade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v súlade s príslušnou slovenskou právnou úpravou sa takýto certifikát vydáva jedine s cieľom umožniť podniku, ktorý je jeho držiteľom, prístup k USEÚ, že jeho vydanie zahŕňa informovanie tohto podniku o povinnostiach vyplývajúcich z práva Únie, ktoré musí dodržiavať, a že slovenské právo nestanovuje žiadne iné povolenie umožňujúce podniku prístup k USEÚ v rámci vymedzenom v rozhodnutí 2013/488.
65 Hoci vnútroštátny súd ďalej spresňuje, že príslušná slovenská právna úprava nebola osobitne prijatá na prebratie tohto rozhodnutia, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že takéto konštatovanie nemôže vylúčiť, že akt založený na tejto právnej úprave predstavuje vykonanie práva z uvedeného rozhodnutia v zmysle článku 51 ods. 1 Charty, pokiaľ tento akt nadväzuje na pravidlá stanovené v tom istom rozhodnutí (pozri analogicky rozsudok z 26. februára 2013, Åkerberg Fransson, C‑617/10, EU:C:2013:105, bod 28).
66 Hoci návrh na začatie prejudiciálneho konania napokon nepoukazuje na to, že by žalobkyňa vo veci samej uzavrela zmluvu s Radou alebo že by sa zúčastnila na dojednávaní alebo plnení takejto zmluvy, táto okolnosť nemôže stačiť na vylúčenie uplatnenia rozhodnutia 2013/488. Z článku 11 a prílohy V k tomuto rozhodnutiu totiž vyplýva, že podnik môže požiadať o vydanie FSC na to, aby sa v prípade potreby zúčastnil na verejnom obstarávaní Rady, ktoré by zahŕňalo prístup k USEÚ.
67 Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta Súdneho dvora na dôležitosť, ktorá sa má priznať tomu, že slovenské právo povoľuje odňatie certifikátu o priemyselnej bezpečnosti podniku len na základe toho, že bolo zrušené jeho potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti. V tejto súvislosti treba konštatovať, že vytvorenie takéhoto spojenia medzi zrušením vnútroštátnej bezpečnostnej previerky v zmysle slovenskej právnej úpravy a odňatím FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488 predstavuje voľbu Slovenskej republiky pri výkone voľnej úvahy uvedenej v bode 60 tohto rozsudku a že takáto voľba teda nemôže vylúčiť, že odňatie takejto FSC predstavuje vykonávanie práva Únie.
68 Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 51 ods. 1 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že:
– ak vnútroštátny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia obsahujúceho zrušenie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, umožňujúceho prístup k utajovaným skutočnostiam členského štátu, predmetom tohto preskúmania nie je akt predstavujúci vykonanie práva Únie v zmysle tohto ustanovenia,
– ak takýto súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia obsahujúceho v dôsledku zrušenia tohto potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti aj odňatie certifikátu o priemyselnej bezpečnosti, umožňujúceho prístup k USEÚ v súlade s článkom 11 a prílohou V k rozhodnutiu 2013/488, predmetom tohto preskúmania je akt predstavujúci vykonanie práva Únie v zmysle tohto článku 51 ods. 1.
O druhej a tretej otázke
69 Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 47 Charty vykladať v tom zmysle, že na jednej strane bráni vnútroštátnej právnej úprave a praxi, podľa ktorých rozhodnutie o odňatí FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488 neuvádza utajované skutočnosti odôvodňujúce toto odňatie, pričom je však stanovené, že súd príslušný na posúdenie zákonnosti tohto odňatia má prístup k týmto skutočnostiam a advokát bývalého držiteľa tejto FSC môže mať prístup k uvedeným skutočnostiam len so súhlasom dotknutých vnútroštátnych orgánov a pod podmienkou zaručenia ich dôvernosti, ako aj na druhej strane za predpokladu, že by tento článok bránil takejto právnej úprave a praxi, oprávňuje tento vnútroštátny súd, aby sám sprístupnil bývalému držiteľovi uvedenej FSC, prípadne prostredníctvom jeho advokáta, určité utajované skutočnosti, ak sa neoznámenie týchto skutočností tomuto bývalému držiteľovi alebo jeho advokátovi nezdá byť odôvodnené.
70 V prvom rade treba preskúmať, či situácia, o akú ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti článku 47 Charty.
71 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je predpokladom priznania práva na účinný prostriedok nápravy, upraveného v článku 47 Charty, v danom prípade to, že osoba, ktorá ho uplatňuje, sa dovoláva práv alebo slobôd zaručených právom Únie alebo že je proti tejto osobe vedené stíhanie, ktoré predstavuje výkon práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty [rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 34 a citovaná judikatúra].
72 V prejednávanej veci treba konštatovať, že rozhodnutie 2013/488 nepochybne nezakladá právo hospodárskeho subjektu na to, aby mu bola udelená FSC, ak sú splnené určité podmienky.
73 Z bodu 8 prílohy V k tomuto rozhodnutiu však vyplýva, že prístup hospodárskeho subjektu k USEÚ na účely uzavretia alebo plnenia utajovanej zmluvy Rady je podmienený tým, že je držiteľom FSC.
74 Za týchto podmienok treba najskôr pripomenúť, ako vyplýva z bodu 52 tohto rozsudku, že z článku 11 ods. 5 rozhodnutia 2013/488 vyplýva, že dodávatelia a subdodávatelia, ktorí sú zapojení do utajovaných zmlúv alebo subdodávateľských zmlúv, v dôsledku čoho potrebujú pri plnení týchto zmlúv alebo počas fázy pred uzavretím zmluvy prístup k USEÚ v rámci svojich zariadení, musia byť držiteľmi FSC pre požadovaný stupeň utajenia.
75 V bode 10 prílohy V k tomuto rozhodnutiu sa ďalej spresňuje, že FSC sa vyžaduje počas fázy pred uzavretím zmluvy, ak sa počas predkladania ponúk musia poskytnúť USEÚ.
76 Napokon v súlade s bodom 11 prílohy V k uvedenému rozhodnutiu verejný obstarávateľ neuzavrie utajovanú zmluvu s vybraným uchádzačom, pokým mu príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, v ktorom má dotknutý dodávateľ alebo subdodávateľ sídlo, nepotvrdí, že bola udelená príslušná FSC. Okrem toho bod 13 tejto prílohy stanovuje, že odňatie FSC predstavuje dostatočný dôvod na vypovedanie utajovanej zmluvy.
77 Z uvedeného vyplýva, že odňatie FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488 má za následok to, že dotknutý hospodársky subjekt stratí oprávnenie na prístup k USEÚ na účely uzavretia a plnenia utajovanej zmluvy. Takéto odňatie teda najmä znamená, že stratí možnosť, ktorú mal pred týmto odňatím, zúčastniť sa na fáze pred uzavretím utajovanej zmluvy Rady, ako aj možnosť, aby s ním táto inštitúcia uzavrela takúto zmluvu, ak bude vybraná jeho ponuka. K strate tejto možnosti dôjde aj vtedy, ak tento hospodársky subjekt podobne ako žalobkyňa vo veci samej nebol v deň odňatia svojej FSC dodávateľom alebo subdodávateľom Rady.
78 Takýto hospodársky subjekt v dôsledku toho musí mať v súlade s článkom 47 Charty k dispozícii účinný prostriedok nápravy pred súdom s cieľom napadnúť rozhodnutie o odňatí jeho FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488.
79 V druhom rade, pokiaľ ide o minimálne záruky, ktoré musí spĺňať takýto prostriedok nápravy, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora platí, že ak má byť súdne preskúmanie zaručené článkom 47 Charty účinné, dotknutá osoba musí mať možnosť oboznámiť sa s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie prijaté voči nej, buď prostredníctvom prečítania samotného rozhodnutia, alebo prostredníctvom oznámenia dôvodov na základe jej žiadosti, bez toho, aby bola dotknutá právomoc príslušného súdu vyžadovať od dotknutého orgánu, aby tieto dôvody oznámil, aby sa jej umožnilo brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a pri plnej znalosti veci rozhodnúť, či je potrebné obrátiť sa na príslušný súd, a aby tento súd mal možnosť v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť dotknutého vnútroštátneho rozhodnutia (rozsudok zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, bod 53 a citovaná judikatúra).
80 V situácii, o akú ide vo veci samej, keď je odňatie FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488 založené výlučne na odňatí inej bezpečnostnej previerky, bude súdne preskúmanie odňatia tejto FSC môcť byť účinné len v rozsahu, v akom bývalý držiteľ uvedenej FSC môže mať prístup k dôvodom, na ktorých je založené odňatie tejto inej bezpečnostnej previerky, keďže jedine tento prístup mu umožní pochopiť povahu dôvodov, ktoré v konečnom dôsledku viedli k odňatiu tej istej FSC, a teda prípadne mu umožní napadnúť tieto dôvody.
81 Je pravda, že naliehavé dôvody týkajúce sa najmä ochrany bezpečnosti štátu alebo medzinárodných vzťahov môžu brániť tomu, aby sa bývalému držiteľovi FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488 oznámili všetky alebo niektoré skutočnosti, na ktorých je založené odňatie tejto FSC. V takom prípade však prislúcha príslušnému vnútroštátnemu súdu, voči ktorému sa nemožno dovolávať utajenia alebo dôvernosti týchto skutočností, aby v rámci súdneho preskúmania, ktoré vykonáva, uplatnil postupy umožňujúce zosúladiť na jednej strane tieto naliehavé dôvody a na druhej strane potrebu dostatočne zaručiť osobe podliehajúcej súdnej právomoci dodržanie jej procesných práv, akými sú právo byť vypočutý a zásada kontradiktórnosti (pozri analogicky rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 125, ako aj citovanú judikatúru).
82 Na tento účel sú členské štáty povinné stanoviť účinné súdne preskúmanie tak existencie a opodstatnenosti dôvodov, ktoré uvádza príslušný vnútroštátny orgán v súvislosti s bezpečnosťou štátu pri odmietnutí sprístupniť všetky alebo niektoré skutočnosti, na ktorých sa zakladá odňatie FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, ako aj zákonnosti tohto odňatia (pozri analogicky rozsudok zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, bod 58).
83 V rámci súdneho preskúmania zákonnosti odňatia FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488 členským štátom prislúcha stanoviť pravidlá, ktoré umožnia súdu poverenému preskúmaním zákonnosti tohto odňatia oboznámiť sa so všetkými dôvodmi, ako aj s dôkazmi, ktoré s nimi súvisia a na základe ktorých bolo prijaté uvedené rozhodnutie o odňatí (pozri analogicky rozsudok zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, bod 59).
84 Pokiaľ ide o požiadavky, ktoré musí spĺňať súdne preskúmanie existencie a opodstatnenosti dôvodov uvádzaných príslušným vnútroštátnym orgánom vo vzťahu k bezpečnosti dotknutého členského štátu, je dôležité, aby bol súd poverený vykonať nezávislé preskúmanie všetkých právnych a skutkových okolností, ktoré uviedol príslušný vnútroštátny orgán, s cieľom posúdiť v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami, či naliehavé dôvody týkajúce sa napríklad ochrany bezpečnosti štátu alebo medzinárodných vzťahov skutočne bránia oznámeniu všetkých alebo niektorých dôvodov, na ktorých je založené sporné odňatie, ako aj s tým súvisiacich dôkazov (pozri analogicky rozsudky zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, body 60 a 62, ako aj z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 126).
85 Ak tento súd dospeje k záveru, že bezpečnosť štátu nebráni aspoň čiastočnému oznámeniu dôvodov alebo dôkazov, na základe ktorých bola odňatá FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, a ktoré neboli pôvodne oznámené, poskytne príslušnému vnútroštátnemu orgánu možnosť oznámiť dotknutej osobe chýbajúce dôvody a dôkazy. Ak tento orgán nebude súhlasiť s ich oznámením, uvedený súd pristúpi k preskúmaniu zákonnosti tohto odňatia len na základe dôvodov a dôkazov, ktoré boli oznámené (pozri analogicky rozsudky zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, bod 63, ako aj z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 127).
86 Ak sa naopak ukáže, že naliehavé dôvody týkajúce sa napríklad ochrany bezpečnosti štátu alebo medzinárodných vzťahov skutočne bránia tomu, aby sa dotknutej osobe oznámili všetky alebo niektoré dôvody alebo dôkazy, ktoré tvoria základ pre odňatie FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, súdne preskúmanie zákonnosti tohto odňatia sa musí vykonať v rámci konania, ktoré primerane zabezpečí rovnováhu požiadaviek vyplývajúcich z týchto naliehavých dôvodov a požiadaviek vyplývajúcich z práva na účinnú súdnu ochranu, najmä právo na dodržanie zásady kontradiktórnosti, pričom prípadné zásahy do tohto práva sa obmedzia na to, čo je striktne nevyhnutné (pozri analogicky rozsudky zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, bod 64, ako aj z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 128).
87 V tejto súvislosti na jednej strane vzhľadom na nevyhnutnosť dodržať článok 47 Charty sa v tomto konaní musí v čo najväčšej miere dodržať zásada kontradiktórnosti, aby sa dotknutej osobe umožnilo spochybniť dôvody, na ktorých sa zakladá odňatie FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, ako aj predložiť svoje pripomienky k dôkazom, ktoré sa týkajú tohto odňatia, a tým účinne uplatniť svoje prostriedky obhajoby. Na tento účel je možné využiť také možnosti, ako je oznámenie zhrnutia obsahu dotknutých skutočností alebo dôkazov (pozri analogicky rozsudok zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, bod 65, ako aj z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 129).
88 V každom prípade je dôležité, aby sa dotknutej osobe oznámila podstata dôvodov, na ktorých sa zakladá uvedené odňatie, keďže nevyhnutnosť chrániť najmä bezpečnosť štátu alebo medzinárodné vzťahy nemôže mať za následok to, že dotknutá osoba bude zbavená svojho práva byť vypočutá, a v dôsledku toho sa jej právo na prostriedok nápravy proti tomuto odňatiu stane neúčinným (pozri analogicky rozsudok zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, bod 65).
89 V prípade potreby, ak vnútroštátny orgán, ktorý odňal FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, chce pred príslušným vnútroštátnym súdom uplatniť len niektoré z dôvodov, na ktorých je založené odňatie tejto FSC, ktoré považuje za dostatočné na odôvodnenie tohto odňatia, je možné, aby oznámil len podstatu iba týchto dôvodov (pozri analogicky rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, body 119, 127 a 130). V tomto prípade v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 85 tohto rozsudku tento súd pristúpi k preskúmaniu zákonnosti uvedeného odňatia jedine na základe dôvodov, ktorých podstata bola oznámená.
90 Na druhej strane zabezpečenie rovnováhy medzi právom na účinnú súdnu ochranu a potrebou zabezpečiť najmä ochranu bezpečnosti štátu alebo medzinárodných vzťahov, z ktorého vychádza záver uvedený v bodoch 87 a 88 tohto rozsudku, neplatí rovnako pre dôkazy, ktoré sú základom dôvodov predložených príslušnému vnútroštátnemu súdu. Za určitých okolností totiž môže zverejnenie týchto dôkazov priamo a konkrétne ohroziť najmä bezpečnosť štátu, pretože môže napríklad ohroziť život, zdravie alebo slobodu osôb alebo odhaliť vyšetrovacie metódy osobitne používané vnútroštátnymi vyšetrovacími orgánmi, a tým vážne narušiť budúce plnenie úloh týchto orgánov, prípadne mu úplne zabrániť (pozri analogicky rozsudok zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, bod 66).
91 V tejto súvislosti príslušnému vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či a v akom rozsahu nesprístupnenie dôverných informácií alebo dôkazov dotknutej osobe a s tým súvisiaca nemožnosť tejto osoby uplatniť svoje pripomienky voči nim môže mať vplyv na dôkaznú silu týchto dôkazov (pozri analogicky rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 129, ako aj citovanú judikatúru).
92 Za týchto podmienok príslušnému vnútroštátnemu súdu prislúcha dbať na to, aby podstata dôvodov, ktoré tvoria základ odňatia FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, bola oznámená dotknutej osobe spôsobom, ktorý riadne zohľadňuje nevyhnutnú dôvernosť dôkazov, a prípadne vyvodiť v súlade s vnútroštátnym právom dôsledky z prípadného porušenia tejto povinnosti oznámenia (pozri analogicky rozsudok zo 4. júna 2013, ZZ, C‑300/11, EU:C:2013:363, bod 68).
93 Vzhľadom na tieto požiadavky vyplývajúce z článku 47 Charty sa v prejednávanej veci zdá, že právomoc príslušného vnútroštátneho súdu na prístup ku všetkým utajovaným skutočnostiam, na ktorých je založené odňatie FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, na ktorú poukazuje vnútroštátny súd, predstavuje nevyhnutnú, ale nie dostatočnú podmienku na zabezpečenie účinného prostriedku nápravy v situácii, o akú ide vo veci samej.
94 Rešpektovanie práva na obhajobu totiž neznamená len to, že príslušný súd pozná všetky relevantné skutočnosti na prijatie rozhodnutia, ale tiež to, že dotknutá osoba môže, prípadne prostredníctvom svojho zástupcu, presadzovať svoje záujmy vyjadrením svojho stanoviska k týmto skutočnostiam (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2022, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság a i., C‑159/21, EU:C:2022:708, bod 58).
95 Okrem toho možnosť advokáta bývalého držiteľa FSC získať so súhlasom dotknutých vnútroštátnych orgánov prístup k utajovaným skutočnostiam, na ktorých je založené odňatie FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, nemôže stačiť na zaručenie dodržania článku 47 Charty v situácii, keď tieto orgány môžu odmietnuť súhlas s takýmto prístupom bez toho, aby príslušný vnútroštátny súd mohol vyvodiť dôsledky z prípadnej nedôvodnosti takéhoto odmietnutia súhlasu na účely preskúmania zákonnosti tohto odňatia a keď tento advokát musí zaručiť dôvernosť týchto skutočností, čo znamená, že svojmu klientovi nemôže oznámiť ich obsah.
96 Vo zvyšnej časti informácie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania neumožňujú určiť, či príslušný vnútroštátny súd má podľa slovenskej právnej úpravy právomoc overiť, či dôvody uvedené vnútroštátnymi orgánmi skutočne bránia oznámeniu všetkých alebo niektorých utajovaných skutočností, na ktorých je založené odňatie FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, a prípadne vyvodiť dôsledky z odmietnutia sprístupniť časť týchto skutočností, ktoré by nebolo riadne odôvodnené.
97 Rovnako, hoci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žalobkyňa vo veci samej alebo jej advokát mohli mať prístup k neutajovaným skutočnostiam a k určitým utajovaným skutočnostiam, na ktorých je založené odňatie FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, vnútroštátny súd nespresnil, či takto oznámené skutočnosti umožnili žalobkyni vo veci samej poznať podstatu dôvodov tohto odňatia, alebo prinajmenšom podstatu dôvodu alebo dôvodov, na ktoré sa príslušný vnútroštátny orgán chcel odvolávať.
98 Vnútroštátnemu súdu teda bude prislúchať posúdiť, do akej miery vnútroštátna právna úprava a prax dotknutá vo veci samej zaručujú dodržiavanie požiadaviek vyplývajúcich z článku 47 Charty, ako vyplývajú z bodov 79 až 92 tohto rozsudku.
99 V treťom rade, pokiaľ ide o dôsledky prípadného konštatovania nezlučiteľnosti tejto právnej úpravy a tejto praxe s článkom 47 Charty, je možné, aby členské štáty vyhradili príslušnému vnútroštátnemu orgánu právomoc oznámiť alebo neoznámiť utajované dôvody alebo dôkazy, pokiaľ vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti odňatiu FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488, má právomoc vyvodiť dôsledky z rozhodnutia, ktoré v tejto súvislosti napokon prijal tento orgán [pozri analogicky rozsudok z 25. apríla 2024, NW a PQ (Utajované skutočnosti), C‑420/22 a C‑528/22, EU:C:2024:344, bod 113].
100 Ak príslušný vnútroštátny orgán neodôvodnene bráni oznámeniu všetkých alebo niektorých skutočností, na ktorých je založené takéto odňatie, potom takéto riešenie môže zabezpečiť úplné dodržiavanie článku 47 Charty, keďže zaručuje, že nesplnenie príslušných procesných povinností týmto orgánom nepovedie k tomu, že súdne rozhodnutie by bolo založené na skutočnostiach a dokumentoch, s ktorými sa žiadateľ nemohol oboznámiť a ku ktorým sa teda nemohol vyjadriť [pozri analogicky rozsudok z 25. apríla 2024, NW a PQ (Utajované skutočnosti), C‑420/22 a C‑528/22, EU:C:2024:344, bod 114].
101 V dôsledku toho sa nemožno domnievať, že na zaručenie účinnej súdnej ochrany pri posudzovaní zákonnosti odňatia FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488 je nevyhnutné, aby vnútroštátny súd rozhodujúci o opravnom prostriedku proti tomuto odňatiu mal právomoc sám sprístupniť určité utajované skutočnosti, ak sa neoznámenie týchto skutočností bývalému držiteľovi tejto FSC, prípadne prostredníctvom jeho advokáta, nejaví ako odôvodnené [pozri analogicky rozsudok z 25. apríla 2024, NW a PQ (Utajované skutočnosti), C‑420/22 a C‑528/22, EU:C:2024:344, bod 115].
102 Vzhľadom na to, čo bolo uvedené, treba na druhú a tretiu otázku odpovedať tak, že článok 47 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že:
– na jednej strane nebráni vnútroštátnej právnej úprave a praxi, podľa ktorých rozhodnutie o odňatí FSC v zmysle rozhodnutia 2013/488 neuvádza utajované skutočnosti odôvodňujúce toto odňatie, a to vzhľadom na naliehavé dôvody týkajúce sa napríklad ochrany bezpečnosti štátu alebo medzinárodných vzťahov, pričom je však stanovené, že súd príslušný na posúdenie zákonnosti uvedeného odňatia má prístup k týmto skutočnostiam a že advokát bývalého držiteľa tejto FSC môže mať prístup k uvedeným skutočnostiam len so súhlasom dotknutých vnútroštátnych orgánov a pod podmienkou zaručenia ich dôvernosti, pokiaľ tento súd dbá na to, aby sa nesprístupnenie skutočností obmedzilo na to, čo je striktne nevyhnutné, a aby sa bývalému držiteľovi FSC v každom prípade oznámila podstata dôvodov tohto odňatia spôsobom, ktorý riadne zohľadňuje nevyhnutnú dôvernosť dôkazov,
– na druhej strane za predpokladu, že by článok 47 Charty bránil takejto právnej úprave a takejto praxi, tento článok nevyžaduje, aby príslušný vnútroštátny súd sám sprístupnil bývalému držiteľovi FSC, prípadne prostredníctvom jeho advokáta, určité utajované skutočnosti, ak sa nesprístupnenie týchto skutočností tomuto bývalému držiteľovi alebo jeho advokátovi nezdá byť odôvodnené. Prípadne tak môže urobiť príslušný vnútroštátny orgán. Ak uvedený orgán neudelí súhlas s týmto sprístupnením, tento súd pristúpi k preskúmaniu zákonnosti odňatia tejto FSC výlučne na základe dôvodov a dôkazov, ktoré boli sprístupnené.
O štvrtej otázke
103 Vzhľadom na odpoveď, ktorá bola poskytnutá na druhú a tretiu otázku, nie je potrebné odpovedať na štvrtú otázku.
O trovách
104 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1. Článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
– ak vnútroštátny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia obsahujúceho zrušenie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, umožňujúceho prístup k utajovaným skutočnostiam členského štátu, predmetom tohto preskúmania nie je akt predstavujúci vykonanie práva Únie v zmysle tohto ustanovenia,
– ak takýto súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia obsahujúceho v dôsledku zrušenia tohto potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti aj odňatie certifikátu o priemyselnej bezpečnosti, umožňujúceho prístup k utajovaným skutočnostiam Európskej únie v súlade s článkom 11 a prílohou V k rozhodnutiu Rady 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ, predmetom tohto preskúmania je akt predstavujúci vykonanie práva Únie v zmysle tohto článku 51 ods. 1.
2. Článok 47 Charty základných práv
sa má vykladať v tom zmysle, že:
– na jednej strane nebráni vnútroštátnej právnej úprave a praxi, podľa ktorých rozhodnutie o odňatí previerky bezpečnosti zariadenia v zmysle rozhodnutia 2013/488 neuvádza utajované skutočnosti odôvodňujúce toto odňatie, a to vzhľadom na naliehavé dôvody týkajúce sa napríklad ochrany bezpečnosti štátu alebo medzinárodných vzťahov, pričom je však stanovené, že súd príslušný na posúdenie zákonnosti uvedeného odňatia má prístup k týmto skutočnostiam a že advokát bývalého držiteľa tejto previerky bezpečnosti zariadenia môže mať prístup k uvedeným skutočnostiam len so súhlasom dotknutých vnútroštátnych orgánov a pod podmienkou zaručenia ich dôvernosti, pokiaľ tento súd dbá na to, aby sa nesprístupnenie skutočností obmedzilo na to, čo je striktne nevyhnutné, a aby sa bývalému držiteľovi uvedenej previerky bezpečnosti zariadenia v každom prípade oznámila podstata dôvodov tohto odňatia spôsobom, ktorý riadne zohľadňuje nevyhnutnú dôvernosť dôkazov,
– na druhej strane za predpokladu, že by článok 47 Charty základných práv bránil takejto právnej úprave a takejto praxi, tento článok nevyžaduje, aby príslušný vnútroštátny súd sám sprístupnil bývalému držiteľovi previerky bezpečnosti zariadenia, prípadne prostredníctvom jeho advokáta, určité utajované skutočnosti, ak sa nesprístupnenie týchto skutočností tomuto bývalému držiteľovi alebo jeho advokátovi nezdá byť odôvodnené. Prípadne tak môže urobiť príslušný vnútroštátny orgán. Ak uvedený orgán neudelí súhlas s týmto sprístupnením, tento súd pristúpi k preskúmaniu zákonnosti odňatia tejto previerky bezpečnosti zariadenia výlučne na základe dôvodov a dôkazov, ktoré boli sprístupnené.
Lenaerts | Bay Larsen | Prechal |
Jürimäe | Lycourgos | von Danwitz |
Biltgen | Csehi | Spineanu-Matei |
Rozsudok bol vyhlásený v Luxemburgu 29. júla 2024.
A. Calot Escobar | | K. Lenaerts |