Vec T‑11/07

Frucona Košice, a.s.,

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Čiastočné odpustenie daňového dlhu v rámci vyrovnania – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie – Kritérium súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve“

Abstrakt rozsudku

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Články 88 ES a 230 ES)

2.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť ratione temporis – Pristúpenie nového členského štátu k Európskej únii

(Články 87 ES a 88 ES; akt o pristúpení z roku 2003, príloha IV, oddiel 3)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Kritérium súkromného veriteľa – Komplexné ekonomické posúdenie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Článok 87 ods. 1 ES a článok 88 ods. 2 ES)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Odpustenie dlhov podniku v ťažkostiach verejnými subjektmi

(Článok 87 ods. 1 ES)

6.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Správne konanie – Povinnosť Komisie vyzvať dotknuté osoby na predloženie ich pripomienok – Postavenie príjemcu pomoci

(Článok 88 ods. 2 ES)

7.      Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Odchýlky – Voľná úvaha Komisie – Možnosť prijať usmernenia

[Článok 87 ods. 3 písm. c) ES; oznámenie Komisie 1999/C 288/02]

1.      V rámci návrhu na zrušenie musí byť zákonnosť dotknutého aktu posudzovaná podľa skutkových a právnych okolností existujúcich v čase prijatia aktu. Zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci treba posudzovať v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mať k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala. Žalobca sa tiež nemôže pred súdom odvolávať na skutkové okolnosti, ktoré neboli predložené počas konania pred podaním žaloby stanoveného v článku 88 ES. Rovnako nie je možné Komisii vytýkať, že nezohľadnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byť predložené počas správneho konania, ale predložené neboli, lebo Komisia nie je povinná ex offo a na základe domnienok skúmať, ktoré sú také okolnosti, ktoré jej mohli byť predložené.

(pozri body 48 – 51)

2.      Podľa prvého odseku článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom podľa prvého odseku článku 53 tohto štatútu a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí každá žaloba uvádzať predmet konania a obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Na prípustnosť žaloby sa vyžaduje, aby zo samotného jej textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá.

(pozri bod 59)

3.      Na určenie, či má Komisia právomoc preskúmať opatrenie pomoci, keď časť relevantných skutkových okolností nastala pred pristúpením dotknutého členského štátu k Európskej únii, treba za rozhodujúce kritérium považovať právne záväzný akt, ktorým sa príslušný vnútroštátny orgán zaväzuje poskytnúť pomoc.

Pokiaľ orgán členského štátu čiastočne odpustí daňový dlh podniku vo finančných ťažkostiach v rámci vyrovnania, je potrebné rozlišovať medzi rozhodnutím nezačať konkurzné konanie alebo daňové exekučné konanie a rozhodnutím súhlasiť s návrhom na vyrovnanie. Iba posledné uvedené rozhodnutie má za následok, že daňový orgán sa vzdáva svojich pohľadávok voči podniku. Zatiaľ čo rozhodnutie veriteľa nezačať konkurzné konanie alebo daňové exekučné konanie v skutočnosti len odkladá prípadný nútený výkon pohľadávky, rozhodnutie tohto veriteľa súhlasiť s návrhom na vyrovnanie znamená, s výhradou povolenia tohto vyrovnania príslušným súdom, že tento veriteľ sa s konečnou platnosťou vzdáva celej pohľadávky alebo jej časti. Aby bolo možné zistiť, či Komisia má právomoc na preskúmanie predmetného opatrenia pomoci, treba preto len určiť, kedy bolo prijaté rozhodnutie daňového úradu súhlasiť s návrhom na vyrovnanie.

(pozri body 68 – 72)

4.      Pokiaľ uplatnenie kritéria súkromného veriteľa Komisiou podobne ako uplatnenie kritéria súkromného investora zahŕňa komplexné ekonomické posúdenie, je toto uplatnenie predmetom súdneho preskúmania, ktoré sa obmedzuje na overenie dodržania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutočností či zneužitia právomoci. Aj keď však Komisia má v ekonomických záležitostiach priestor na voľnú úvahu, z toho nevyplýva, že súd Spoločenstva sa musí zdržať posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou. Súd Spoločenstva totiž musí preveriť nielen vecnú správnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súlad, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili. V rámci tohto posúdenia mu neprináleží nahradiť ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením.

(pozri body 108 – 110)

5.      Štátny orgán, ktorý odpustil dlh, sa musí porovnávať so súkromným veriteľom usilujúcim sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlžník nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach. Postavenie veriteľa treba v skutočnosti odlišovať od postavenia súkromného investora v trhovom hospodárstve, ktorý uskutočňuje štrukturálnu, všeobecnú alebo sektorovú politiku a ktorý je vedený vyhliadkami dlhodobej výnosnosti investovaného kapitálu.

Pokiaľ podnik čeliaci výraznému zhoršeniu svojej finančnej situácie navrhne svojim veriteľom dohodu alebo sériu dohôd na reštrukturalizáciu svojho dlhu s cieľom ozdraviť vlastnú situáciu a vyhnúť sa konkurzu, každý veriteľ je nútený uskutočniť voľbu, pričom berie do úvahy na jednej strane sumu, ktorá mu je ponúknutá v rámci navrhnutej dohody, a na druhej strane sumu, o ktorej sa domnieva, že by ju mohol vymôcť pri možnom ukončení konkurzu podniku. Jeho voľba je ovplyvnená radom okolností, ako napríklad jeho postavením ako záložného veriteľa, oddeleného alebo bežného, povahou a rozsahom prípadných záruk v jeho prospech, jeho zhodnotením možnosti ozdravenia podniku, ako aj prospechom, ktorý by mohol získať v prípade konkurzu.

(pozri body 114, 115)

6.      V konaní o preskúmanie štátnej pomoci sa úlohy zúčastnených strán okrem dotknutého členského štátu zužujú na to, aby Komisii predložili všetky informácie určené na ozrejmenie jej ďalšieho postupu. Preto sa samy nemôžu zúčastniť kontradiktórnej rozpravy s Komisiou, aká je otvorená pre tento členský štát.

Okrem toho nijaké procesné ustanovenie konania o preskúmanie štátnej pomoci nepriznáva príjemcovi pomoci osobitné postavanie medzi zúčastnenými stranami. V tejto súvislosti treba upresniť, že konanie o preskúmanie štátnej pomoci nie je konaním „proti“ príjemcovi alebo príjemcom pomoci, ktoré by znamenalo, že príjemca alebo príjemcovia by mohli mať také široké práva, ako je samotné právo na obhajobu.

Navyše zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci je potrebné posudzovať v závislosti od informácií, ktoré mohla mať Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala, a dotknutému členskému štátu a prípadne príjemcom pomoci prináleží predložiť dôkazy preukazujúce, že táto pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom a prípadne aj uviesť osobitné okolnosti týkajúce sa vymoženia už vyplatenej pomoci, ak o to Komisia požiada.

(pozri body 178 – 180)

7.      V zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES možno za zlučiteľnú so spoločným trhom považovať „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“. Na tento účel článok 87 ods. 3 ES poskytuje Komisii veľkú mieru voľnej úvahy s cieľom pripustiť pomoc ako výnimku zo všeobecného zákazu uvedeného v odseku 1 uvedeného článku, keďže v takom prípade posúdenie zlučiteľnosti alebo nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom zahŕňa problémy implikujúce zohľadnenie a posúdenie komplexných ekonomických skutočností a okolností, ktoré sa môžu rýchlo zmeniť. Keďže súd Únie nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie skutočností autorom rozhodnutia, najmä nie z ekonomického hľadiska, musí sa preskúmanie Všeobecného súdu v tejto súvislosti obmedziť len na overenie dodržiavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodniť rozhodnutie, overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci.

Okrem toho sa Komisia môže pri výkone voľnej úvahy viazať opatreniami, akými sú usmernenia, v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má táto inštitúcia riadiť, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy. Pokiaľ ide o štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, z bodu 31 usmernení z roku 1999 vyplýva, že na to, aby pomoc poskytnutá spoločnosti v ťažkostiach mohla byť individuálne vyhlásená za zlučiteľnú podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí byť podmienená vykonaním plánu reštrukturalizácie schváleného Komisiou. Okrem toho v zmysle bodov 32 až 40 týchto usmernení musí plán reštrukturalizácie, ktorého doba trvania musí byť čo najkratšia, umožňovať obnovenie dlhodobej životaschopnosti spoločnosti v rámci rozumného časového horizontu a na základe realistických predpokladov, pokiaľ ide o prevádzkové podmienky v budúcnosti, pričom rozsah a intenzita pomoci sa musí obmedziť na striktné minimum. Okrem toho podľa bodov 43 a 45 týchto usmernení musí dotknutá spoločnosť úplne zrealizovať plán reštrukturalizácie tak, ako bol prijatý Komisiou. Táto realizácia a riadna implementácia uvedeného plánu podlieha kontrole Komisie, ktorej musia byť predložené detailné každoročné správy. Pri neexistencii vierohodného plánu reštrukturalizácie je Komisia oprávnená odmietnuť schválenie predmetnej pomoci.

(pozri body 225 – 229, 231)