ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 11. apríla 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok a obmedzenia uplatniteľné na tieto látky – Nariadenie (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH) – Článok 2 ods. 1 písm. b) – Pôsobnosť – Článok 3 body 10 a 11 – Pojmy ‚dovoz‘ a ‚dovozca‘ – Článok 6 – Povinnosť registrácie – Osoba preberajúca zodpovednosť za registráciu – Nariadenie (ES) č. 952/2013 – Colný kódex Európskej únie – Colné uskladňovanie“
Vo veci C‑654/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rechtbank van eerste aanleg Oost‑Vlaanderen, afdeling Gent (Súd prvej inštancie pre Východné Flámsko, oddelenie Gent, Belgicko) zo 17. októbra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 19. októbra 2022, ktorý súvisí s konaním:
FOD Volksgezondheid, Veiligheid van de voedselketen & Leefmilieu
proti
Triferto Belgium NV,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos, sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot, S. Rodin (spravodajca) a L. S. Rossi,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: A. Lamote, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. októbra 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Triferto Belgium NV, v zastúpení: E. Vermeulen, advocaat, a S. A. Gawronski, advocate,
– belgická vláda, v zastúpení: S. Baeyens, P. Cottin a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Rysman, avocate,
– Európska komisia, v zastúpení: E. Mathieu, K. Mifsud‑Bonnici, F. Moro a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní zo 16. novembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 písm. b), článku 3 bodov 10 a 11 a článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1) (ďalej len „nariadenie REACH“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi FOD Volksgezondheid, Veiligheid van de voedselketen & Leefmilieu (Federálna verejná služba pre verejné zdravie, bezpečnosť potravinového reťazca a životné prostredie, Belgicko) (ďalej len „FOD Volksgezondheid“) a spoločnosťou Triferto Belgium NV (ďalej len „Triferto“) so sídlom v Gente (Belgicko) vo veci pokuty uloženej tejto spoločnosti z dôvodu porušenia povinnosti registrácie látok stanovenej v článku 6 ods. 1 nariadenia REACH.
Právny rámec
Nariadenie REACH
3 Podľa odôvodnení 10, 16, 17 a 19 nariadenia REACH:
„(10) Látky patriace pod colný dohľad, ktoré sú dočasne uskladnené v bezcolných pásmach alebo colných skladoch na účely ďalšieho vývozu alebo pri tranzite, sa v zmysle tohto nariadenia nepoužívajú, a preto by mali byť vylúčené z rozsahu jeho pôsobnosti. Preprava nebezpečných látok a nebezpečných zmesí železničnou, cestnou, vnútrozemskou vodnou, námornou alebo leteckou dopravou by sa mala tiež vylúčiť z rozsahu jeho pôsobnosti, keďže na takúto prepravu sa už uplatňujú osobitné právne predpisy.
…
(16) Toto nariadenie ustanovuje osobitné povinnosti výrobcov, dovozcov a následných užívateľov látok ako takých, látok v zmesiach a vo výrobkoch. Toto nariadenie vychádza zo zásady, že priemyselné odvetvie by malo vyrábať, dovážať alebo používať látky alebo ich uvádzať na trh s takou zodpovednosťou a starostlivosťou, akú možno požadovať na zabezpečenie toho, aby za reálne predpokladateľných podmienok nemali nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie.
(17) Mali by sa zhromažďovať všetky dostupné a dôležité informácie o látkach ako takých, látkach v zmesiach a vo výrobkoch, ktoré napomôžu identifikovať ich nebezpečné vlastnosti a v dodávateľskom reťazci by sa mali podľa reálnych potrieb systematicky poskytovať odporúčania týkajúce sa opatrení na manažment rizík na predchádzanie nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie. …
…
(19) Preto by sa v ustanoveniach o registrácii malo vyžadovať od výrobcov a dovozcov, aby vypracovali údaje o látkach, ktoré vyrábajú alebo dovážajú, aby tieto údaje používali na hodnotenie rizík súvisiacich s týmito látkami a aby vytvorili a odporučili príslušné opatrenia na manažment rizík. S cieľom zabezpečiť skutočné splnenie týchto povinností, ako aj z dôvodov transparentnosti by sa od nich pri registrácii malo vyžadovať, aby [Európskej chemickej] agentúre [(ECHA)] predložili dokumentáciu obsahujúcu všetky tieto informácie. Registrovaným látkam by sa mal umožniť obeh na vnútornom trhu.“
4 Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Cieľ a rozsah pôsobnosti“ vo svojom odseku 1 uvádza:
„Účelom tohto nariadenia je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód posúdenia nebezpečnosti látok ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie.“
5 Článok 2 uvedeného nariadenia, nazvaný „Uplatňovanie“ vo svojom odseku 1 písm. b), stanovuje:
„Toto nariadenie sa neuplatňuje na:
…
b) látky ako také, látky v zmesi alebo vo výrobku, ktoré podliehajú colnému dohľadu, za predpokladu, že nebudú upravené alebo spracované, a ktoré sú dočasne uskladnené, alebo sú v slobodnom pásme, alebo v slobodnom sklade na účely spätného vývozu alebo tranzitu.“
6 Článok 3 toho istého nariadenia s názvom „Vymedzenie pojmov“ v bodoch 10 až 14 a 24 stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia:
…
10. ‚dovoz‘: je fyzické uvedenie na colné územie Spoločenstva;
11. ‚dovozca‘: je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Spoločenstve, ktorá je zodpovedná za dovoz;
12. ‚uvedenie na trh‘: je dodávanie alebo sprístupnenie tretej strane, za úhradu alebo bezplatne. Dovoz sa považuje za uvedenie na trh;
13. ‚následný užívateľ‘: je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Spoločenstve iná ako výrobca alebo dovozca, ktorá používa látku buď ako takú, alebo v zmesi počas svojich priemyselných alebo odborných činností. …;
14. ‚distribútor‘: je každá fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Spoločenstve vrátane maloobchodného predajcu, ktorá látku ako takú alebo látku v zmesi iba uskladňuje alebo uvádza na trh pre tretie strany;
…
24. ‚použitie‘: je akékoľvek spracovanie, úprava, spotreba, uskladnenie, uchovávanie, zaobchádzanie, plnenie do nádob, prenos z jednej nádoby do druhej, zmiešavanie, výroba výrobku alebo akýkoľvek iný druh využitia.“
7 Článok 5 nariadenia REACH má názov „Žiadne údaje, žiadny trh“ a stanovuje:
„S výhradou článkov 6, 7, 21 a 23 sa látky ako také, látky v zmesiach alebo vo výrobkoch v Spoločenstve nesmú vyrábať ani uvádzať na trh, pokiaľ neboli registrované v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto hlavy, ak sa to požaduje.“
8 Článok 6 tohto nariadenia s názvom „Všeobecná povinnosť registrovať látky ako také alebo látky v zmesiach“ v odseku 1 stanovuje:
„S výnimkou prípadov, keď toto nariadenie ustanovuje inak, každý výrobca alebo každý dovozca dovážajúci látku ako takú alebo v jedn[ej], alebo viacerých zmesiach v množstvách 1 tona a viac ročne predloží [ECHA] žiadosť o registráciu.“
9 Podľa znenia článku 10 uvedeného nariadenia s názvom „Informácie predkladané na všeobecné registračné účely“:
„Žiadosť o registráciu požadovaná v článku 6 alebo v článku 7 ods. 1 alebo 5 zahŕňa tieto informácie:
a) technickú dokumentáciu, ktorá obsahuje:
…
…
b) správu o chemickej bezpečnosti, ak sa vyžaduje podľa článku 14, vo formáte špecifikovanom v prílohe I. Príslušné oddiely tejto správy môžu zahŕňať, ak to registrujúci považuje za vhodné, príslušné kategórie použitia a expozície.“
10 Článok 21 nariadenia REACH s názvom „Výroba a dovoz látok“ vo svojom odseku 1 prvom pododseku stanovuje:
„Registrujúci môže začať výrobu alebo dovoz látky, alebo pokračovať vo výrobe alebo dovoze látky, alebo môže začať výrobu alebo dovoz výrobku, alebo pokračovať vo výrobe alebo dovoze výrobku, ak z konania [ECHA] v súlade s článkom 20 ods. 2 do troch týždňov od dátumu predloženia žiadosti nevyplýva opak, bez toho, aby bol dotknutý článok 27 ods. 8“
11 Článok 22 tohto nariadenia, nazvaný „Ďalšie povinnosti registrujúcich“, vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Po registrácii je registrujúci zodpovedný z vlastnej iniciatívy a bez zbytočného odkladu za aktualizáciu svojej registrácie príslušnými novými informáciami a za ich predloženie agentúre v týchto prípadoch:
…“
Colný kódex
12 Článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1), nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odsekoch 3, 11 a 17 stanovuje:
„Na účely kódexu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
…
3) ‚colné kontroly‘ sú osobitné činnosti, ktoré vykonávajú colné orgány na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov a iných právnych predpisov upravujúcich vstup, výstup, tranzit, pohyb, skladovanie a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi colným územím Únie a krajinami alebo územiami mimo tohto územia Únie a prítomnosť a pohyb tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, a tovaru prepusteného do režimu konečné použitie v rámci colného územia Únie;
…
11) ‚vyhlásenie na dočasné uskladnenie‘ je úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom informuje, že tovar je dočasne uskladnený;
…
17) ‚dočasné uskladnenie‘ je postavenie tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, dočasne uskladneného pod colným dohľadom v dobe medzi jeho predložením colným orgánom a jeho prepustením do colného režimu alebo spätným vývozom.“
13 Režim dočasného uskladnenia tovaru upravujú články 144 až 152 colného kódexu, ktoré sa nachádzajú v oddiele 3 kapitoly 2 hlavy IV tohto kódexu. Podľa tohto colného režimu sa tovar, ktorý nepochádza z Európskej únie (ďalej len „tovar, ktorý nie je tovarom Únie“), v čase jeho predloženia colným orgánom dočasne uskladní. Tento tovar môže zostať v uvedenom režime najviac 90 dní.
14 Na colný režim tranzitu sa vzťahujú články 226 až 236 uvedeného kódexu, ktoré sú súčasťou oddielu 1 kapitoly 2 hlavy VII toho istého kódexu a zahŕňa na jednej strane režim vonkajšieho tranzitu, ktorý umožňuje pohyb tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, z jedného miesta na druhé v rámci colného územia Únie bez toho, aby tento tovar podliehal dovoznému clu, iným platbám alebo obchodno‑politickým opatreniam. Na druhej strane zahŕňa režim vnútorného tranzitu, ktorý umožňuje prepravu tovaru Únie z jedného miesta na druhé v rámci tohto colného územia cez krajinu alebo územie nachádzajúce sa mimo uvedeného colného územia bez zmeny jeho colného statusu.
15 Režim colného uskladňovania upravujú články 240 až 242 colného kódexu, ktoré sa nachádzajú v oddiele 2 kapitoly 3 hlavy VII tohto kódexu. Tento režim umožňuje uskladňovať tovar, ktorý nie je tovarom Únie, v priestoroch alebo na inom mieste schválenom pre uvedený režim, tzv. „colné sklady“, colnými orgánmi a pod colným dohľadom. Colné sklady môžu byť k dispozícii na colné skladovanie tovaru pre kohokoľvek (verejný colný sklad) alebo na skladovanie tovaru držiteľom povolenia na colné uskladňovanie (súkromný colný sklad).
16 Oddiel 3 kapitoly 3 hlavy VII uvedeného kódexu obsahuje články 243 až 249 tohto kódexu, ktoré sa týkajú colného režimu slobodného pásma, do ktorého je prepustený najmä tovar s podmienečným oslobodením od dovozného cla a iných poplatkov.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
17 V roku 2019 Triferto objednala od spoločnosti Dreymoor Fertilizers Overseas PTE LTD, so sídlom v Singapure, viac ako jednu tonu močoviny. Tento tovar pochádzal z tretej krajiny a dohodnutým miestom dodania bol Gent. Spoločnosť Belor‑Eurofert Gmbh (ďalej len „Belor“) so sídlom v Bambergu (Nemecko) na žiadosť spoločnosti Dreymoor Fertlizers Overseas PTE LTD fyzicky doviezla náklad močoviny, o ktorý ide vo veci samej, do Únie a uskladnila ho v colnom sklade v Gente. Belor predtým, keďže sa považovala za dovozcu v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia REACH, predložila ECHA žiadosť o registráciu močoviny dotknutej vo veci samej a podala na tento tovar colné vyhlásenie.
18 Po kontrole zameranej na overenie dodržiavania nariadenia REACH, ktorá sa uskutočnila 11. februára 2020, FOD Volksgezondheid usúdila, že za dovozcu v zmysle článku 3 v spojení s článkom 6 nariadenia REACH sa má považovať Triferto, a nie Belor. Vzhľadom na to, že spoločnosť Triferto bola povinná požiadať o registráciu močoviny, o ktorú ide vo veci samej, FOD Volksgezondheid jej uložila pokutu vo výške 32 856 eur.
19 Spoločným návrhom podaným 10. februára 2022 sa Triferto a FOD Volksgezondheid obrátili na Rechtbank van eerste aanleg Oost‑Vlaanderen, afdeling Gent (Súd prvej inštancie pre Východné Flámsko, oddelenie Gent, Belgicko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
20 Tento súd sa tým, že pripomína relevantné ustanovenia práva Únie, pýta na výklad pojmu „dovozca“ v zmysle článku 3 bodu 11 nariadenia REACH, pričom tento pojem má podľa jeho názoru rozhodujúci význam na účel správneho uplatnenia článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.
21 Okrem toho sa uvedený súd pýta na výklad článku 2 ods. 1 písm. b) predmetného nariadenia, podľa ktorého sa toto nariadenie neuplatňuje na látky ako také, látky v zmesi alebo vo výrobku, ktoré podliehajú colnému dohľadu, za predpokladu, že nebudú upravené alebo spracované, a ktoré sú dočasne uskladnené, alebo sú v slobodnom pásme, alebo v slobodnom sklade na účely spätného vývozu alebo tranzitu.
22 Vnútroštátny súd uvádza, že podľa názoru FOD Volksgezondheid sa pojem „dovozca“ v zmysle nariadenia REACH má vykladať v tom zmysle, že sa týka osoby, ktorá látku priamo kúpila v tretej krajine, a nie osoby, ktorá túto látku do Únie fyzicky uviedla a/alebo doviezla. FOD Volksgezondheid sa v tejto súvislosti opiera o údaje uvedené na internetovom sídle ECHA.
23 Vnútroštátny súd uvádza, že podľa názoru spoločnosti Triferto sa má naopak za dovozcu považovať podnik, ktorý je zodpovedný za fyzické uvedenie látky, bez ohľadu na to, kto látku kúpil. Táto spoločnosť tiež tvrdí, že dotknuté podniky sa môžu dohodnúť buď na tom, že podnik, ktorý podáva colné vyhlásenie, je dovozcom v zmysle nariadenia REACH, a teda zodpovedným za registráciu u ECHA, alebo že konečná zodpovednosť za dovoz pripadne inému podniku ako odosielateľovi alebo poskytovateľovi logistických služieb, pričom v takom prípade je tento podnik dovozcom v zmysle tohto nariadenia. Triferto sa v tejto súvislosti opiera o tematický list, ktorý sa týka uvedeného nariadenia a dovozcov, uverejnený na internete holandskými orgánmi.
24 Za týchto podmienok Rechtbank van eerste aanleg Oost‑Vlaanderen, afdeling Gent (Súd prvej inštancie pre Východné Flámsko, oddelenie Gent) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 6 ods. 1, ako aj článok 3 body 10 a 11 nariadenia REACH vykladať v tom zmysle, že na osobu, ktorá objedná, respektíve nakúpi látku od výrobcu so sídlom mimo Európskej únie, sa vzťahuje registračná povinnosť, hoci všetky formality v súvislosti s fyzickým uvedením tejto látky na colné územie Únie boli v skutočnosti vybavené treťou stranou, ktorá aj výslovne potvrdila, že je za to zodpovedná?
Je pre odpoveď na túto otázku dôležité zistiť, či množstvo, ktoré je objednané, resp. nakúpené, je len časťou (aj keď ide o viac ako tonu) väčšieho nákladu rovnakej látky toho istého výrobcu so sídlom mimo Európskej únie, ktorá je na colné územie Únie fyzicky uvedená touto treťou stranou, aby tu bola skladovaná v colnom sklade?
2. Má sa článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia REACH vykladať v tom zmysle, že aj látky, ktoré sú (prostredníctvom prepustenia do colného režimu J – kód 71 00 v kolónke 37 jednotného colného dokladu) skladované v colnom sklade, nepatria do pôsobnosti nariadenia REACH, pokiaľ neskôr neopustili sklad a neboli prepustené do iného colného režimu (napríklad prepustenie do voľného obehu)?
Ak áno: Má sa článok 6 ods. 1, ako aj článok 3 body 10 a 11 nariadenia REACH vykladať v tom zmysle, že registračná povinnosť sa v tomto prípade týka osoby, ktorá látku priamo kúpila mimo Únie a žiada o jej dodanie (bez toho, aby túto látku predtým fyzicky uviedla na colné územie Únie), aj keď uvedená látka už bola predtým registrovaná treťou stranou, ktorá látku predtým fyzicky uviedla na colné územie Únie?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej časti druhej otázky
25 Prvou časťou svojej druhej otázky, ktorú treba preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia REACH vykladať v tom zmysle, že vylúčenie z pôsobnosti tohto nariadenia stanovené v tomto ustanovení sa uplatňuje len na látky ako také, látky v zmesiach alebo vo výrobkoch, ktoré podliehajú colnému dohľadu a ktoré nie sú predmetom žiadnej úpravy ani žiadneho spracovania, ak sú tieto látky umiestnené v jednej zo situácií výslovne uvedených v tomto ustanovení.
26 Podľa článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia REACH sa toto nariadenie neuplatňuje na látky „ktoré podliehajú colnému dohľadu, za predpokladu, že nebudú upravené alebo spracované, a ktoré sú dočasne uskladnené, alebo sú v slobodnom pásme, alebo v slobodnom sklade na účely spätného vývozu alebo tranzitu“.
27 Z toho vyplýva, že nariadenie REACH sa neuplatňuje na látky predložené colným orgánom, ktoré spĺňajú dvojakú podmienku, a to po prvé, že tieto látky nie sú predmetom žiadnej úpravy alebo žiadneho spracovania, a po druhé, že sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v tomto ustanovení.
28 V prejednávanej veci zo spresnenia poskytnutého vnútroštátnym súdom v jeho druhej otázke vyplýva, že látka, o ktorú ide vo veci samej, bola predmetom colnej kontroly, počas ktorej bola zapísaná do režimu J, kódu 71 00, kolónky 37 jednotného colného dokladu. Tento kód označuje, že táto látka bola umiestnená do colného režimu colné uskladňovanie (71) a že nepodliehala predtým žiadnemu colnému režimu (00).
29 Ako však bolo uvedené v bode 27 tohto rozsudku, na to, aby sa mohlo uplatniť vylúčenie z pôsobnosti nariadenia REACH uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, je najmä potrebné, aby bola predmetná látka umiestnená v jednej zo situácií uvedených v tomto ustanovení, a to v dočasnom uskladnení, umiestnení v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade na účely jej spätného vývozu alebo tranzitu.
30 Keďže režim colného uskladňovania nie je jednou z týchto situácií, treba sa domnievať, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta, či režim colného uskladňovania, na ktorý sa vzťahujú články 240 až 242 colného kódexu, ktoré sa nachádzajú v oddiele 2 kapitoly 3 hlavy VII tohto kódexu, možno na účely vymedzenia pôsobnosti nariadenia REACH považovať za jednu z uvedených situácií.
31 V prvom rade, pokiaľ ide o dočasné uskladnenie, toto uskladnenie je uvedené v článku 5 bodoch 11 a 17 colného kódexu a upravené v článkoch 144 až 152 tohto kódexu, ktoré sú súčasťou oddielu 3 kapitoly 2 hlavy IV uvedeného kódexu. Ako uviedla generálna advokátka v bode 34 svojich návrhov, ide o alternatívnu situáciu k prepusteniu do colného režimu, a teda aj ku skladovaniu v colnom sklade, a tak tento režim nemožno považovať za dočasné uskladnenie.
32 V druhom rade, pokiaľ ide o režim týkajúci sa prepustenia tovaru do slobodného pásma, ako je uvedený v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia REACH, hoci tento režim patrí, tak ako colné uskladňovanie, do režimu skladovania, ktorý je predmetom kapitoly 3 hlavy VII colného kódexu, napriek tomu sa riadi iným oddielom tejto kapitoly, a to oddielom 3 tejto kapitoly, ktorý obsahuje články 243 až 249 tohto kódexu. Preto, ako uviedla generálna advokátka v bode 35 svojich návrhov, tieto dva colné režimy sa navzájom vylučujú.
33 V treťom rade, pokiaľ ide o režim skladovania v slobodnom sklade, ktorý je tiež uvedený v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia REACH, stačí uviesť, ako poznamenala generálna advokátka v bode 36 svojich návrhov, že tento režim v čase skutkových okolností sporu vo veci samej už nebol upravený colným kódexom.
34 Vo štvrtom rade a nakoniec colný režim tranzitu predstavuje, ako uviedla generálna advokátka v bode 38 svojich návrhov, iný osobitný colný režim než režimy skladovania, ktorý patrí do kapitoly 2 hlavy VII colného kódexu, a z tohto dôvodu ho nemožno považovať za režim colného uskladňovania.
35 Z toho vyplýva, že režim colného uskladňovania je osobitným colným režimom, ktorý nemožno prirovnať k jednej zo situácií vymenovaných v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia REACH.
36 V dôsledku toho, keďže toto ustanovenie sa neuplatňuje na látky podliehajúce režimu colného uskladňovania, tieto látky patria do pôsobnosti nariadenia REACH, a tak sa musia považovať za dovezené v zmysle článku 3 bodu 10 tohto nariadenia od okamihu, keď sú fyzicky uvedené na colné územie Únie.
37 Záver uvedený v bode 35 tohto rozsudku potvrdzujú ciele nariadenia REACH, ako aj pravidlo „Žiadne údaje, žiadny trh“ uvedené v článku 5 tohto nariadenia.
38 V tejto súvislosti na jednej strane podľa článku 1 ods. 1 nariadenia REACH jeho „účelom… je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód posúdenia nebezpečnosti látok ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie“. Na druhej strane článok 5 tohto nariadenia v zásade zakazuje uvádzať na trh látku, ktorá nebola zaregistrovaná v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného nariadenia, ak sa to vyžaduje. Podľa článku 3 bodu 12 toho istého nariadenia sa každý dovoz považuje za uvedenie na trh.
39 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora nariadenie REACH nemá za cieľ regulovať vývoz látok, ale stanovuje právny rámec uplatňujúci sa na výrobcov, dovozcov a následných užívateľov pri výrobe, dovoze, uvádzaní na trh alebo používaní látok s cieľom zabezpečiť voľný pohyb tovaru a vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia na vnútornom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2017, Pinckernelle, C‑535/15, EU:C:2017:315, bod 43). Za predpokladu, že podmienka týkajúca sa neexistencie úpravy a spracovania stanovená v článku 2 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia je splnená, treba konštatovať, že ako vyplýva z odôvodnenia 10 uvedeného nariadenia, látky, ktoré sa nachádzajú v jednej zo situácií uvedených v tomto ustanovení, sa v tomto štádiu nepoužívajú v Únii. Vylúčenie z pôsobnosti stanovené v uvedenom ustanovení sa preto zakladá na okolnosti, že je málo pravdepodobné, že by sa riziká spojené s týmito látkami vyskytli v Únii.
40 V dôsledku toho treba na prvú časť druhej otázky odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia REACH sa má vykladať v tom zmysle, že vylúčenie z pôsobnosti tohto nariadenia stanovené v tomto ustanovení sa uplatňuje len na látky ako také, látky v zmesiach alebo vo výrobkoch, ktoré podliehajú colnému dohľadu a ktoré nie sú predmetom žiadnej úpravy ani žiadneho spracovania, ak sú tieto látky umiestnené v jednej zo situácií výslovne uvedených v tomto ustanovení.
41 Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na prvú časť druhej otázky netreba odpovedať na jej druhú časť.
O prvej otázke
42 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 body 10 a 11 a článok 6 nariadenia REACH majú vykladať v tom zmysle, že kupujúci viac ako jednej tony ročne látky dovezenej do Únie a patriacej do pôsobnosti tohto nariadenia nie je povinný sám predložiť žiadosť o registráciu tejto látky, ak iná osoba so sídlom v Únii prevzala zodpovednosť za dovoz uvedenej látky do Únie.
43 Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia REACH dovozca, ktorý dováža látku v množstve jednej tony a viac ročne, je povinný predložiť ECHA žiadosť o registráciu.
44 V tejto súvislosti zo znenia článku 3 bodov 10 a 11 nariadenia REACH vyplýva, že na účely tohto nariadenia na jednej strane „dovoz“ je „fyzické uvedenie [látky] na colné územie [Únie]“, a na druhej strane „dovozcom“ je „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba so sídlom v [Únii], ktorá je zodpovedná za dovoz“.
45 Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 48 a 49 svojich návrhov, hoci nemožno vylúčiť, že zodpovednosť za fyzické uvedenie látok na colné územie Únie možno pripísať viacerým fyzickým alebo právnickým osobám usadeným v Únii, takáto okolnosť nemôže viesť k výkladu článku 3 bodu 11 a článku 6 nariadenia REACH v tom zmysle, že každá z týchto osôb musí podať žiadosť o registráciu pre tieto látky.
46 Je pravda, že vzhľadom na odôvodnenie 17 tohto nariadenia je cieľom týchto ustanovení zabezpečiť, aby boli zhromaždené všetky dostupné dôležité informácie o látkach podliehajúcich uvedenému nariadeniu, aby sa prispelo k identifikácii nebezpečných vlastností týchto látok. Akékoľvek množstvo takejto látky vyrábanej alebo dovážanej do Únie od jednej tony ročne sa musí zaregistrovať. Na dosiahnutie tohto cieľa však nie je nevyhnutné, aby viaceré osoby, ktoré možno kvalifikovať ako „dovozca“, podali v rámci toho istého dovozu žiadosť o registráciu predmetných látok. Ak je jej žiadosť o registráciu úplná, stačí, aby iba jedna z týchto osôb splnila povinnosť vyplývajúcu z článku 6 ods. 1 toho istého nariadenia.
47 V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že len Belor a Triferto môžu spadať pod pojem „dovozca“ v zmysle článku 3 bodu 11 nariadenia REACH.
48 V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci usmernenie ECHA k registrácii, podľa ktorého je potrebné identifikovať dovozcu v závislosti od okolností každého prípadu, môže mať v praxi určitý význam tým, že poskytuje údaje umožňujúce identifikovať „zodpovedného za dovoz“ v zmysle článku 3 bodu 11 nariadenia REACH, nič to nemení na skutočnosti, že toto usmernenie nemá záväznú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, FCD a FMB, C‑106/14, EU:C:2015:576, bod 29).
49 Okrem toho, ako v podstate zdôraznila generálna advokátka v bodoch 51 až 53 svojich návrhov, z uvedeného usmernenia vyplýva, že hoci osoba zodpovedná za dovoz látky je často jej adresátom, nemožno vylúčiť, že takúto zodpovednosť prevezme osoba, ktorá organizuje tento dovoz, alebo dokonca predajca tejto látky.
50 Na toto usmernenie sa preto nemožno účinne odvolávať s cieľom vylúčiť možnosť, aby nejaká osoba v dodávateľskom reťazci za určitých podmienok prevzala zodpovednosť za dovoz a registráciu látky podľa nariadenia REACH.
51 Zodpovednosť za dovoz a registráciu dovážanej látky však nemožno prevziať s cieľom obísť povinnosti vyplývajúce z nariadenia REACH prostredníctvom rozdelenia množstva tejto látky medzi rôznych dovozcov, akým je množstvo takto pridelené každému z nich, ktoré je nižšie ako prahová hodnota registračnej povinnosti alebo jedna z prahových hodnôt vyžadujúcich si poskytnutie širších informácií.
52 Okrem toho z článku 10 nariadenia REACH vyplýva, že k žiadosti o registráciu látky musí byť priložená úplná a podrobná dokumentácia o tejto látke, ako aj správa o chemickej bezpečnosti uvedenej látky, a na druhej strane z článku 22 ods. 1 prvého pododseku tohto nariadenia vyplýva, že registrujúcemu prináleží za určitých okolností z vlastnej iniciatívy aktualizovať svoju registráciu bez zbytočného odkladu doplnením príslušných nových informácií, ktoré je povinný predložiť ECHA.
53 Z toho vyplýva, ako uviedla generálna advokátka v bode 56 svojich návrhov, že prevzatie zodpovednosti za dovoz látky v zmysle článku 3 bodu 10 nariadenia REACH predpokladá, že všetky subjekty zapojené do tohto dovozu majú legitímnu dôveru v skutočnosť, že osoba, ktorá preberá zodpovednosť za registráciu tejto látky, disponuje znalosťami a schopnosťami potrebnými na splnenie povinností vyplývajúcich z článkov 10 a 22 tohto nariadenia. Tieto subjekty tak musia preukázať náležitú starostlivosť tým, že sa pred uvedeným dovozom uistia, že daná osoba skutočne zaregistrovala predmetné množstvo látky na ECHA.
54 Keďže v prejednávanej veci žiadny údaj v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nenaznačuje, že Belor prevzala zodpovednosť týkajúcu sa dovozu látky, o ktorú ide vo veci samej, s cieľom obísť povinnosti stanovené nariadením REACH, a za predpokladu, že by sa preukázalo, že žiadosť o registráciu predložená touto spoločnosťou sa úplne týkala tejto látky dotknutej týmto dovozom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, nemožno prijať záver, že Triferto bola povinná sama zaregistrovať uvedenú látku.
55 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 3 body 10 a 11 a článok 6 nariadenia REACH sa majú vykladať v tom zmysle, že kupujúci viac ako jednej tony ročne látky dovezenej do Únie a patriacej do pôsobnosti tohto nariadenia nie je povinný sám predložiť žiadosť o registráciu tejto látky, ak iná osoba so sídlom v Únii prevzala zodpovednosť za dovoz uvedenej látky do Únie, ak táto osoba podala túto žiadosť a nič nenasvedčuje tomu, že došlo k obchádzaniu povinností spojených s mechanizmom registrácie zavedeným uvedeným nariadením.
O trovách
56 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
1. Článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vylúčenie z pôsobnosti nariadenia č. 1907/2006, v zmenenom a doplnenom znení, stanovené v tomto ustanovení sa uplatňuje len na látky ako také, látky v zmesiach alebo vo výrobkoch, ktoré podliehajú colnému dohľadu a ktoré nie sú predmetom žiadnej úpravy ani žiadneho spracovania, ak sú tieto látky umiestnené v jednej zo situácií výslovne uvedených v tomto ustanovení.
2. Článok 3 body 10 a 11 a článok 6 nariadenia č. 1907/2006, zmeneného a doplneného nariadením č. 1272/2008,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
kupujúci viac ako jednej tony ročne látky dovezenej do Európskej únie a patriacej do pôsobnosti nariadenia č. 1907/2006, v zmenenom a doplnenom znení, nie je povinný sám predložiť žiadosť o registráciu tejto látky, ak iná osoba so sídlom v Únii prevzala zodpovednosť za dovoz uvedenej látky do Únie, ak táto osoba podala túto žiadosť a nič nenasvedčuje tomu, že došlo k obchádzaniu povinností spojených s mechanizmom registrácie zavedeným týmto nariadením.
Podpisy