ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
z 11. júna 2019 (*)
„Výskum a technický rozvoj – Rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) – Výzvy na predkladanie návrhov a súvisiacich činností v rámci pracovného programu ERC na rok 2016 – Rozhodnutie ERCEA o zamietnutí žiadosti o grant ako neprípustnej – Správny opravný prostriedok pred Komisiou – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí – Čiastočná neprípustnosť – Explicitné rozhodnutie o zamietnutí – Právo na účinnú súdnu ochranu“
Vo veci T‑478/16,
Regine Frank, bydliskom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: S. Conrad, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: R. Lyal, L. Mantl a B. Conte, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie jednak rozhodnutia Komisie zo 17. júna 2016 a jednak rozhodnutia Komisie zo 16. septembra 2016, z ktorých prvé implicitne a druhé explicitne zamietajú správny opravný prostriedok podaný žalobkyňou podľa článku 22 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 2003, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 235),
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a I. Ulloa Rubio,
tajomník: N. Schall, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 31. januára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
I. Právny rámec
1 Rámcový program pre výskum a inováciu Horizont 2020 (ďalej len „rámcový program Horizont 2020“) bol zavedený na základe článkov 173 a 182 ZFEÚ nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 81), a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 104).
2 Európska komisia zverila určité riadiace úlohy rámcového programu Horizont 2020 Výkonnej agentúre Európskej rady pre výskum (ERCEA) v súlade s článkom 6 nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 2003, s. 1; Mim. vyd. 01/04, s. 235).
3 Medzi úlohami zverenými Komisiou ERCEA sú uvedené úlohy súvisiace s financovaním projektov v rámci oblasti „Excelentná veda“, t. j. oblasť stanovená v rozhodnutí Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 965).
4 Na rok 2016 boli kritériá výberu a postupy hodnotenia žiadostí o grant vymedzené v pracovnom programe Európskej rady pre výskum (ERC).
5 Postup predkladania a hodnotenia žiadostí o grant je stanovený v rozhodnutí Komisie C(2014) 2454 z 15. apríla 2014 o pravidlách ERC na predkladanie návrhov a v súvisiacich postupoch hodnotenia, výberu a zadávania uplatniteľných na osobitný program Horizont 2020, zmenenom rozhodnutím Komisie C(2015) 4975 z 23. júla 2015 (ďalej len „pravidlá ERC na predkladanie a hodnotenie žiadostí“).
6 Postup predkladania a hodnotenia žiadostí o grant je podrobne upravený v bodoch 2.1 až 2.5 pravidiel ERC na predkladanie a hodnotenie žiadostí.
7 Podľa bodu 2.2 pravidiel ERC na predkladanie a hodnotenie žiadostí musia byť žiadosti o grant predkladané hlavným výskumníkom v mene hostiteľskej inštitúcie. Hostiteľská inštitúcia je tak formálnym žiadateľom, ako aj zmluvným partnerom ERCEA v grantovej dohode, ktorá sa má uzavrieť.
8 Každá žiadosť musí byť na to, aby bola prípustná, doložená pri podaní a najneskôr pred uplynutím lehoty na podanie žiadostí o grant, okrem iného povoľovacím listom hostiteľskej inštitúcie. Neúplné návrhy musia byť vyhlásené za neprípustné.
9 Predložená žiadosť o grant musí na účely hodnotenia taktiež spĺňať kritériá oprávnenosti a prípustnosti stanovené v pracovnom programe ERC 2016.
10 Podľa pracovného programu ERC 2016 to platí okrem iného pri zaradení žiadosti podanej v roku 2014 alebo 2015 do kategórie C, ktoré bráni podaniu novej žiadosti o grant v rámci pracovného programu ERC 2016 (ďalej len „ustanovenie o prekážke“).
11 Uchádzači sú podľa článku 20 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1290/2013 informovaní o výsledku vedeckého hodnotenia ich žiadosti v maximálnej lehote piatich mesiacov od konečného termínu na podanie úplných návrhov.
12 Podľa článku 16 nariadenia č. 1290/2013 môže byť hodnotenie žiadosti preskúmané.
13 Podľa článku 17 nariadenia č. 1290/2013 môže každý žiadateľ podať sťažnosť týkajúcu sa jeho účasti na rámcovom programe Horizont 2020.
14 Pri rozhodnutiach o zamietnutí prijatých výkonnými orgánmi článok 22 ods. 1 až 5 nariadenia č. 58/2003 stanovuje preskúmanie zákonnosti zo strany Komisie:
„1. Každý úkon výkonného orgánu, ktorý poškodí tretiu stranu môže byť predložený Komisii ktoroukoľvek osobou priamo alebo individuálne zainteresovanou alebo členským štátom s cieľom preskúmania jeho zákonnosti.
Postup správnych orgánov musí byť predložený Komisii do jedného mesiaca odo dňa, kedy sa zainteresovaná strana alebo príslušný členský štát dozvedeli o napadnutom úkone.
Po preskúmaní dôkazov uvedených zainteresovanou stranou alebo príslušným členským štátom a dôkazov výkonného orgánu, Komisia v správnom konaní prijme rozhodnutie do dvoch mesiacov od dátumu, kedy bol daný podnet ku konaniu. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť Komisie písomne odpovedať s uvedením dôvodov jej rozhodnutia, sa skutočnosť, ak Komisia do tohto konečného termínu neodpovie, považuje za zamietnutie konania.
…
5. Žaloba ohľadne anulovania explicitného alebo implicitného rozhodnutia Komisie o zamietnutí žiadosti v správnom konaní môže byť postúpená Súdnemu dvoru v súlade s článkom [263 ZFEÚ].“
II. Okolnosti predchádzajúce sporu
15 Dňa 1. augusta 2015 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie stanovisko s názvom „Výzvy na predkladanie návrhov a súvisiacich činností v rámci pracovného programu ERC na rok 2016 spadajúcich pod program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (Ú. v. EÚ C 253, 2015, s. 12).
16 Dňa 17. novembra 2015 žalobkyňa, pani Regine Francková, podala prostredníctvom elektronického výmenného systému poskytnutého k dispozícii účastníkom v rámci rámcového programu Horizont 2020 žiadosť o grant určenú ERCEA na projekt týkajúci sa prenosu svetla v kvázi kryštáloch a neperiodických štruktúrach (ďalej len „žiadosť o grant“).
17 Žiadosť o grant podala žalobkyňa v mene Technickej univerzity v Kaiserslauterne (ďalej len „Univerzita“).
18 V ten istý deň Univerzita vzala späť žiadosť o grant z dôvodu, že žalobkyňa nebola oprávnená podať takúto žiadosť na rok 2016 a že Univerzita nechce realizovať projekt podporovaný žalobkyňou.
19 Žalobkyňa v ten istý deň podala žiadosť o grant druhýkrát, ktorú Univerzita opäť vzala späť, na čo ju žalobkyňa podala tretíkrát.
20 Dňa 30. novembra 2015 Univerzita zaslala ERCEA list, v ktorom ju informovala, že nechce byť hostiteľskou inštitúciu pre projekt podporovaný žalobkyňou. Univerzita taktiež uviedla, že žalobkyňa použila bez jej povolenia vo výzve na predkladanie žiadostí na rok 2016 povoľovací list vydaný Univerzitou na výzvu na predkladanie žiadostí na rok 2015.
21 Listom z 18. marca 2016 ERCEA informovala žalobkyňu jednak o zamietnutí jej žiadosti o grant z dôvodu, že nie je prípustná, a jednak o možnostiach podať opravný prostriedok (ďalej len „rozhodnutie ERCEA o zamietnutí“).
22 Listom zo 16. apríla 2016 žalobkyňa podala žiadosť o preskúmanie hodnotenia v zmysle článku 16 nariadenia č. 1290/2013, ktorú ERCEA rekvalifikovala na žiadosť o skúmanie prípustnosti k rámcového programu Horizont 2020 v zmysle článku 17 toho istého nariadenia.
23 Listom zo 17. apríla 2016 žalobkyňa na základe článku 22 nariadenia č. 58/2003 namietala pred Komisiou zákonnosť rozhodnutia ERCEA (ďalej len „správny opravný prostriedok“).
24 Listom z 24. mája 2016 ERCEA oznámila žalobkyni, že preskúmanie prípustnosti jej žiadosti o grant viedlo k rovnakému výsledku.
25 Listom z 3. júna 2016 Komisia požiadala žalobkyňu o vyjadrenie, či trvá na svojom správnom opravnom prostriedku.
26 Dňa 17. júna 2016 bol správny opravný prostriedok vzhľadom na to, že naň Komisia neodpovedala v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 22 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 58/2003, implicitne zamietnutý Komisiou (ďalej len „implicitné rozhodnutie o zamietnutí“).
27 Listom z 25. júna 2016 žalobkyňa informovala Komisiu, že trvá na správnom opravnom prostriedku.
28 Listom z 10. augusta 2016 sa žalobkyňa informovala o súčasnom stave jej správneho opravného prostriedku.
29 Listom z toho istého dňa Komisia odpovedala, že rozhodnutie o uvedenom opravnom prostriedku bude vydané v septembri.
30 Listom z 30. septembra 2016 Komisia oznámila svoje rozhodnutie zo 16. septembra 2016 o zamietnutí správneho opravného prostriedku na základe článku 22 nariadenia č. 58/2003 z dôvodu, že žiadosť o grant bez platného povoľovacieho listu bola neprípustná (ďalej len „explicitné rozhodnutie o zamietnutí“).
31 Listom z 9. októbra 2016 žalobkyňa zaslala Komisii novú sťažnosť.
32 Listom z 28. októbra 2016 Komisia informovala žalobkyňu, že konanie podľa článku 22 nariadenia č. 58/2003 bolo ukončené a že explicitné rozhodnutie o zamietnutí je možné napadnúť v rámci žaloby o neplatnosť pred Všeobecným súdom.
III. Konanie a návrhy účastníkov konania
33 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. augusta 2016 žalobkyňa požiadala o poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení článku 147 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
34 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 26. októbra 2016 podala žalobkyňa túto žalobu.
35 Uznesením zo 16. februára 2017 bola žalobkyni poskytnutá právna pomoc.
36 Listom z 3. mája 2017 tajomník Všeobecného súdu v súlade s článkom 106 rokovacieho poriadku požiadal účastníkov konania o vyjadrenie, či majú záujem byť vypočutí.
37 Listom zo 6. júna 2017 žalobkyňa požiadala o vypočutie v rámci pojednávania.
38 Komisia v stanovenej lehote neodpovedala.
39 Účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie, ktoré sa konalo 26. januára 2018.
40 Žalobkyňa na pojednávaní predložila žiadosť o vylúčenie sudcov piatej komory Všeobecného súdu a tajomníka (ďalej len „žiadosť o vylúčenie“).
41 Zo zápisnice z pojednávania vyplýva toto:
„Zástupca žalobkyne podal žiadosť o vylúčenie týkajúci sa piatej komory, pričom spresnil, že nesúhlasí s odôvodnením uvedenej žiadosti. Žalovaná sa k predmetu žiadosti nevyjadrila. Pani Franková so súhlasom predsedu, za účasti a pod kontrolou zástupcu žalobkyne predkladá vyjadrenie na podporu odôvodnenia žiadosti o vylúčenie.“
42 Rozhodnutím z 26. februára 2018 podpredseda Všeobecného súdu zamietol žiadosť o vylúčenie.
43 Listom z 5. marca 2018 zástupca žalobkyne informoval tajomníka Všeobecného súdu, že už viac nesúhlasí so zastupovaním žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa bez jeho súhlasu a vedomia jednak zaslala rôzne dokumenty a emaily tajomníkovi Všeobecnému súdu a niektorým jeho členom a jednak podala na pojednávaní žiadosť o vylúčenie, s ktorou nesúhlasí. Zástupca tiež zdôraznil, že už nemôže v zmysle článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nezávisle zastupovať žalobkyňu a uviedol, že samotná žalobkyňa písomne oznámila Všeobecnému súdu, že mu už nedôveruje.
44 Rozhodnutím zo 14. marca 2018 Všeobecný súd poskytol žalobkyni lehotu do 16. mája 2018, aby oznámila tajomníkovi Všeobecného súdu totožnosť svojho nového zástupcu.
45 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 23. mája 2018 žalobkyňa požiadala o poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení článku 147 rokovacieho poriadku.
46 Táto žiadosť bola podaná na účely podania odvolania proti rozhodnutiu podpredsedu Všeobecného súdu z 26. februára 2018, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o vylúčenie.
47 Uznesením z 29. júna 2018, Frank/Komisia (T‑478/16, neuverejnený, EU:T:2018:417), predseda piatej komory Všeobecného súdu rozhodol vrátiť vec Súdnemu dvoru podľa článku 54 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.
48 Uznesením z 22. novembra 2018 Súdny dvor zamietol žiadosť o poskytnutie právnej pomoci.
49 Dňa 6. decembra 2018 Všeobecný súd rozhodol o pokračovaní v pojednávaní v tejto veci a nariadil ho na 31. januára 2019.
50 Keďže žalobkyňa neoznámila Všeobecnému súd meno svojho nového zástupcu, predvolanie na pojednávanie na 31. januára 2019 bolo doručené pánovi Sebastianovi Conradovi.
51 Dňa 20. decembra 2018 pán Conrad oznámil tajomníkovi Všeobecného súdu, že nebude zastupovať žalobkyňu na tomto pojednávaní.
52 Na pojednávaní 31. januára 2019 predseda piatej komory Všeobecného súdu konštatoval, že účastníci konania boli v súlade s článkom 108 ods. 1 rokovacieho poriadku riadne predvolaní.
53 Keďže žalovaná nebola na tomto pojednávaní zastúpená advokátom, osobne požiadala o uplatnenie článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku.
54 Komisia oznámila Všeobecnému súdu, že odkazuje na svoje písomné vyjadrenia.
55 Po skončení pojednávania 31. januára 2019 bola ústna časť konania v tejto veci ukončená a začala porada vo veci.
56 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil implicitné rozhodnutie o zamietnutí a explicitné rozhodnutie o zamietnutí,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
57 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
IV. Právny rámec
58 Na pojednávaní a v nadväznosti na konštatovanie Všeobecného súdu, že žalobkyňa, ktorá bola riadne predvolaná v zmysle článku 108 ods. 1 rokovacieho poriadku, nebola zastúpená, žalobkyňa osobne požiadala o uplatnenie článku 148 ods. 5 uvedeného rokovacieho poriadku.
A. O uplatniteľnosti článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku
59 Podľa článku 147 ods. 1 až 3 rokovacieho poriadku:
„1. O právnu pomoc možno požiadať pred podaním žaloby alebo v priebehu konania.
2. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci musí byť vyhotovená na formulári, ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a je prístupný na internetovej stránke Súdneho dvora Európskej únie. Bez toho, aby bol dotknutý článok 74, tento formulár musí podpísať žiadateľ alebo v prípade, ak je žiadateľ zastúpený, žiadosť podpisuje advokát. Ak žiadosť o poskytnutie právnej pomoci nebola podaná na formulári, nezohľadní sa.
3. K žiadosti o poskytnutie právnej pomoci sa prikladajú všetky informácie a doklady, ktoré umožňujú posúdiť ekonomickú situáciu žiadateľa, najmä potvrdenie príslušného vnútroštátneho orgánu o jeho ekonomickej situácii.“
60 Podľa článku 148 ods. 4 rokovacieho poriadku „v uznesení, ktorým sa prizná právna pomoc, sa môže ustanoviť advokát, ktorý bude zastupovať žiadateľa v súdnom konaní, ak ho navrhol žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a tento advokát súhlasil so zastupovaním žiadateľa pred Všeobecným súdom“.
61 Napokon článok 148 ods. 5 rokovacieho poriadku stanovuje, že „ak žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci alebo po vydaní uznesenia, ktorým sa mu priznala právna pomoc, sám nenavrhol advokáta alebo ak nie je dôvodné schváliť jeho výber, tajomník zašle uznesenie, ktorým sa priznala právna pomoc, spolu s kópiou žiadosti príslušnému orgánu dotknutého členského štátu, ktorý je uvedený v Doplnkovom poriadku k Rokovaciemu poriadku Súdneho dvora“.
62 V prejednávanej veci treba uviesť, že žalobkyni sa v nadväznosti na jej žiadosť z 26. augusta 2016 uznesením predsedu piatej komory Všeobecného súdu zo 16. februára 2017 priznala právna pomoc.
63 V uvedenom uznesení Všeobecný súd určil advokáta, ktorého navrhla žalobkyňa, na jej zastupovanie v tejto veci počas celého konania. Všeobecný súd tak rozhodol priznať žalobkyni nárok na právnu pomoc, pričom schválil jej výber, pokiaľ ide o totožnosť jej zástupcu.
64 Dňa 5. marca 2018 však advokát ustanovený Všeobecným súdom oznámil tomuto súdu, že už nesúhlasí so zastupovaním žalobkyne. Všeobecný súd následne informoval žalobkyňu, že musí poveriť iného advokáta, aby ju zastupoval počas pojednávania 31. januára 2019. Žalobkyňa ku dňu pojednávania nevyhovela tejto výzve zo strany Všeobecného súdu. V tomto kontexte žalobkyňa na pojednávaní 31. januára 2019 osobne požiadala o uplatnenie článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku.
65 Článok 148 ods. 5 rokovacieho poriadku stanovuje v rámci žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podmienky, za ktorých môže byť advokát poverený, na podnet tajomníka Všeobecného súdu, aby zastupoval účastníka konania pred Všeobecným súdom.
66 Z článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku vyplýva, že tajomník Všeobecného súdu zašle príslušnému vnútroštátnemu orgánu akty uvedené v tomto ustanovení buď v prípade, ak žiadateľ vo svojej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci alebo po vyhovení tejto žiadosti sám nezvolil advokáta, alebo v prípade, ak Všeobecný súd výber žiadateľa neschváli.
67 Z toho vyplýva, že v prípade, ak žiadateľ sám navrhne advokáta, po prvé uplatnenie článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku na účely nahradenia uvedeného advokáta iným advokátom vyžaduje podanie novej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podľa formálnych požiadaviek stanovených v článku 147 ods. 2 rokovacieho poriadku s dokumentmi požadovanými podľa článku 147 ods. 3 rokovacieho poriadku na účely skúmania, či sú stále splnené hmotnoprávne podmienky. Po druhé takéto nahradenie možno vykonať podľa článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku len vtedy, ak je nevyhnutné z dôvodu objektívnych okolností, ktoré sú nezávislé od konania alebo vôle žiadateľa, ako sú úmrtie advokáta, odchod do dôchodku advokáta alebo nesplnenie pracovných alebo profesijných povinností z jeho strany.
68 Právna pomoc totiž jednak predstavuje výhodu poskytnutú bezplatne žiadateľovi na účely účinného uplatnenia jeho práva na účinnú súdnu ochranu. Prináleží teda uvedenému žiadateľovi, aby využil túto výhodu spôsobom, ktorý rešpektuje úlohu, ktorú súdny systém Únie priznáva funkcii advokáta. Tento advokát je osobou prispievajúcou k výkonu spravodlivosti, ktorá je povolaná poskytnúť úplne nezávisle a v najvyššom záujme spravodlivosti právnu pomoc, ktorú klient potrebuje [uznesenie zo 17. mája 2017, Olivetel/EUIPO – Polyrack Electronic Aufbausysteme (POLY RACK), T‑28/17, neuverejnené, EU:T:2017:404, bod 11]. Skutočnosť, že sa advokát vzdá zastupovania účastníka konania s odkazom na jeho konanie, ktoré mohlo radikálne obmedziť úlohu zástupcu, ako je vyššie vymedzená, nemožno teda považovať za platný dôvod, ktorý môže odôvodniť uplatnenie článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku.
69 Ako bolo uvedené v bodoch 62 a 63 vyššie, žalobkyňa vo svojej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podanej 26. augusta 2016 navrhla meno pána Conrada ako zastupujúceho advokáta, pričom tento výber bol schválený uznesením zo 16. februára 2017.
70 Treba teda konštatovať, že článok 148 ods. 5 rokovacieho poriadku by sa mohol v prejednávanej veci uplatniť len v nadväznosti na novú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podanej v súlade s článkom 147 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku.
71 Žalobkyňa však na jednej strane takúto žiadosť tajomníkovi Všeobecného súdu nepodala. V každom prípade na druhej strane skutočnosti opísané pánom Conradom (pozri bod 43 vyššie) nemôžu byť vzhľadom na posúdenia uvedené v bode 68 vyššie považované za odôvodňujúce uplatnenie článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku. V tomto kontexte skutočnosť, že žalobkyňa uplatňuje stratu dôvery voči pánovi Conradovi, sama osebe nepostačuje na uplatnenie článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku, keďže nič jej nebránilo v tom, aby poverila iného advokáta, aby ju zastupoval.
72 Keďže účastníci konania platne predložili svoje vyjadrenia počas písomnej časti konania a ústna časť konania bola ukončená, Všeobecný súd sa domnieva, že prejednávaná vec bola za základe dokumentov v spise dostatočne objasnená na to, aby rozhodol v tejto veci.
B. O žalobných návrhoch na zrušenie
73 Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhuje zrušenie implicitného a explicitného rozhodnutia o zamietnutí.
1. O žalobných návrhoch na zrušenie implicitného rozhodnutia o zamietnutí
74 Treba pripomenúť, že podľa článku 22 ods. 1 a 5 nariadenia č. 58/2003 Komisia rozhodne o žiadosti v správnom konaní v lehote dvoch mesiacov od dátumu jej podania. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť Komisie písomne odpovedať a uviesť odôvodnenie svojho rozhodnutia, ak Komisia neodpovie v tejto lehote, považuje sa opravný prostriedok za zamietnutý.
75 V prejednávanej veci Komisia o správnom opravnom prostriedku, ktorý podala žalobkyňa 17. apríla 2016, v lehote dvoch mesiacov nerozhodla.
76 Neexistencia odpovede Komisie k 17. júnu 2016 sa tak považuje za implicitné rozhodnutie o zamietnutí správneho opravného prostriedku, proti ktorému možno podať žalobu o neplatnosť na Všeobecný súd v súlade s článkom 22 ods. 5 nariadenia č. 58/2003.
77 Dňa 16. septembra 2016, t. j. pred podaním žaloby v tejto veci, Komisia však prijala rozhodnutie, ktorým explicitne zamietla správny opravný prostriedok a ktoré bolo oznámené žalobkyni 30. septembra 2016.
78 Komisia tak prijatím explicitného rozhodnutia o zamietnutí zrušila implicitné rozhodnutie o zamietnutí (pozri analogicky rozsudok z 10. decembra 2010, Ryanair/Komisia, T‑494/08 až T‑500/08 a T‑509/08, EU:T:2010:511, bod 45).
79 Ak je pritom rozhodnutie zrušené, prestáva byť v celom rozsahu súčasťou právneho poriadku Únie (pozri uznesenie z 12. januára 2011, Terezakis/Komisia, T‑411/09, EU:T:2011:4, bod 16 a citovanú judikatúru).
80 V dôsledku toho v rozsahu, v akom sa žaloba týka návrhu na zrušenie implicitného rozhodnutia o zamietnutí, musí byť zamietnutá ako neprípustná.
2. O žalobných návrhoch na zrušenie explicitného rozhodnutia o zamietnutí
81 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby v podstate uplatňuje dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení jej práva na účinnú súdnu ochranu a druhý na nesprávnych právnych posúdeniach.
a) O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení práva žalobkyne na účinnú súdnu ochranu
82 V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že tým, že sa Komisia zaoberala jej správnym opravným prostriedkom oneskorene, porušila jej právo na účinnú súdnu ochranu.
83 Žalobkyňa vytýka Komisii, že nerozhodla o správnom opravnom prostriedku v lehote stanovenej v článku 22 ods. 1 treťom pododseku nariadenia č. 58/2003. Dodržanie uvedenej lehoty má veľký význam, keďže oneskorené rozhodnutie môže uviesť adresátov do omylu, najmä pokiaľ ide o lehotu, ktorá sa má dodržať pri podaní žaloby.
84 Žalobkyňa sa domnieva, že to isté platí, keď Komisia oznámi, že chce o správnom opravnom prostriedku rozhodnúť explicitne, v čase, keď lehota na podanie opravného prostriedku proti implicitnému rozhodnutiu už začala plynúť.
85 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenúť, že podľa článku 22 ods. 1 a 5 nariadenia č. 58/2003 Komisia rozhodne o správnom opravnom prostriedku v lehote dvoch mesiacov od dátumu jeho podania. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť Komisie písomne odpovedať a uviesť odôvodnenie svojho rozhodnutia, ak Komisia neodpovie v stanovenej lehote, považuje sa to za implicitné rozhodnutie o zamietnutí. Proti explicitnému alebo implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí správneho opravného prostriedku možno podať žalobu o neplatnosť na Súdny dvor v súlade s článkom 263 ZFEÚ.
86 Po druhé žiadna právna zásada nespôsobuje, že by správny orgán stratil svoju právomoc odpovedať na žiadosť, a to aj mimo lehôt stanovených na tento účel. Mechanizmus implicitného rozhodnutia o zamietnutí bol stanovený s cieľom znížiť riziko, že správny orgán sa rozhodne neodpovedať na žiadosť a unikne akémukoľvek súdnemu preskúmaniu, a nie preto, aby sa všetky oneskorené rozhodnutia stali protiprávnymi. Správny orgán má v zásade povinnosť poskytnúť, hoci neskoro, odôvodnenú odpoveď na každú žiadosť subjektu. Takéto riešenie je v súlade s funkciou mechanizmu implicitného rozhodnutia o zamietnutí, ktorej účelom je umožniť subjektom napadnúť nečinnosť správneho orgánu s cieľom získania jeho odôvodnenej odpovede (pozri analogicky rozsudok z 19. januára 2010, Co‑Frutta/Komisia, T‑355/04, EU:T:2010:15, bod 59).
87 Po tretie požiadavka súdneho preskúmania predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá vyplýva z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty a ktorá je taktiež zakotvená v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme. Právo na účinný prostriedok nápravy bolo okrem toho potvrdené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.
88 Komisia v prejednávanej veci pritom nemohla prijatím explicitného rozhodnutia o zamietnutí porušiť právo žalobkyne na účinnú súdnu ochranu, a to napriek tomu, že k prijatiu rozhodnutia došlo po lehote dvoch mesiacov stanovenej Komisii v článku 22 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 58/2003 na rozhodnutie o správnom opravnom prostriedku.
89 Explicitné rozhodnutie o zamietnutí totiž informuje žalobkyňu o možnosti navrhnúť zrušenie uvedeného rozhodnutia v rámci žaloby o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ, ktorá bola podaná v požadovaných lehotách, keďže žaloba bola podaná 26. októbra 2016, t. j. menej ako dva mesiace po oznámení explicitného rozhodnutia o zamietnutí 30. septembra 2016.
90 Prvý žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
b) O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnych právnych posúdeniach
91 Druhý žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí.
1) O prvej časti založenej na protiprávnom uplatnení ustanovení o prekážke
92 V rámci prvej časti žalobkyňa v podstate tvrdí, že explicitné rozhodnutie o zamietnutí treba zrušiť, keďže Komisia nenapravila protiprávnosť, ktorou je zaťažené rozhodnutie ERCEA o zamietnutí, ktorá založila zamietnutie žiadosti o grant najmä na zaradení predchádzajúcej žiadosti o grant v rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2015 do kategórie C, hoci bolo toto zaradenie predmetom žaloby prejednávanej na Všeobecnom súde.
93 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že aj keď bolo rozhodnutie ERCEA o zamietnutí založené na viacerých dôvodoch, a to v prvom rade na neexistencii platného povoľovacieho listu hostiteľskej inštitúcie a subsidiárne na ustanovení o prekážke, explicitné rozhodnutie o zamietnutí je založené výlučne na prvom z týchto dôvodov.
94 Preto aj za predpokladu, že by bol druhý z týchto dôvodov rozhodnutia ERCEA o zamietnutí nesprávny, nič to nemení na tom, že nepredstavuje dôvod napadnutého rozhodnutia, takže prvú časť druhého žalobného dôvodu treba zamietnuť ako neúčinnú.
2) O druhej časti založenej na nesprávnom posúdení prípustnosti žiadosti o grant
95 V rámci druhej časti žalobkyňa tvrdí, že ani hostiteľská inštitúcia, ani povoľovací list neboli potrebné na podanie jej žiadosti o grant.
96 V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že predložila platný povoľovací list, keďže žiadna skutočnosť v liste Univerzity z 30. januára 2015 priloženom k žiadosti o grant neumožňuje dospieť k záveru, že list sa týkal len výzvy na predkladanie návrhov na rok 2015.
97 V prejednávanej veci pritom z povoľovacieho listu Univerzity z 30. januára 2015, konkrétne z jeho predmetu, jasne vyplýva, že Univerzita sa zaviazala ako hostiteľská inštitúcia výlučne pre výzvy na predkladanie návrhov na rok 2015.
98 V každom prípade, ako správne tvrdí Komisia, Univerzita dvakrát vzala späť žiadosť o grant a vyhlásila, že nie je k dispozícii ako hostiteľská inštitúcia pre projekt podporovaný žalobkyňou (pozri bod 18 až 20 vyššie).
99 Tvrdenie žalobkyne je preto potrebné zamietnuť.
100 V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Univerzita nebola oprávnená jednostranne vziať späť svoj súhlas po uplynutí lehoty na predkladanie žiadostí o grant. Domnieva sa, že pravidlá ERC na predkladanie a hodnotenie žiadostí nestanovujú takúto možnosť.
101 Takéto odôvodnenie je založené na nesprávnej domnienke, a to že Univerzita vyjadrila svoj súhlas so žiadosťou o grant.
102 Žalobkyňa totiž podala svoju žiadosť o grant bez platného povoľovacieho listu zo strany Univerzity, ktorá taktiež listom z 30. novembra 2015 oznámila ERCEA, že nechce byť hostiteľskou inštitúciou pre projekt navrhnutý žalobkyňou.
103 Preto vzhľadom na neexistenciu platného súhlasu a a fortiori na to, že Univerzita dvakrát vzala späť žiadosť o grant, žalobkyňa nemôže platne tvrdiť, že Univerzita nemohla vziať späť svoj súhlas po uplynutí lehoty na podanie žiadosti o grant.
104 Po tretie sa žalobkyňa domáha práva na podanie žiadosti ako jednotlivec.
105 V tejto súvislosti je pravda, že z poznámky pod čiarou na strane 15 pravidiel ERC na predkladanie a hodnotenie žiadostí vyplýva, že „hlavný výskumník môže výnimočne sám konať ako navrhujúci právny subjekt, ak koná nezávisle ako právnická osoba“.
106 V prejednávanej veci však na jednej strane treba konštatovať, že žalobkyňa použila pri podaní svojej žiadosti o grant identifikačný kód Univerzity.
107 Na druhej strane, aj keď je pravda, že žalobkyňa požiadala o osobný identifikačný kód, táto žiadosť bola podaná po uplynutí lehoty na podanie žiadosti o grant, takže tento kód nemohol byť použitý na tento účel.
108 Navyše žiadosť o grant bola podaná v mene Univerzity a nie v mene žalobkyne, takže žalobkyňa mala pred podaním svojej žiadosti získať súhlas Univerzity.
109 Tvrdenie žalobkyne je preto potrebné zamietnuť.
110 V štvrtom rade žalobkyňa tvrdí, že ERCEA mala povinnosť požiadať ju o objasnenia vo veci jej žiadosti o grant v súlade s bodom 2.3 pravidiel ERC na predkladanie a hodnotenie žiadostí a poskytnúť jej možnosť nájsť inú hostiteľskú inštitúciu, ak sa zistilo na základe listu Univerzity z 30. novembra 2015, že jej povoľovací list sa nevzťahoval na výzvy na predkladanie návrhov na rok 2016. Automatické zamietnutie žiadosti o grant nie je v súlade s procesnými ustanoveniami uvedenými v pracovnom programe ERC 2016.
111 V tejto súvislosti je na jednej strane pravda, že z článku 96 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1), na ktorý odkazuje bod 2.3 pravidiel ERC na predkladanie a hodnotenie žiadostí, vyplýva, že „ak z dôvodu očividnej administratívnej chyby žiadateľa alebo uchádzača, žiadateľ alebo uchádzač opomenie predložiť dôkazy alebo poskytnúť stanovisko, hodnotiaci výbor alebo v prípade potreby zodpovedný povoľujúci úradník s výnimkou riadne odôvodnených prípadov vyzve žiadateľa alebo uchádzača, aby poskytol chýbajúce informácie alebo vysvetlil podporné dokumenty“ a že „takéto informácie alebo vysvetlenia nesmú zásadne meniť ponuku alebo podmienky ponuky“.
112 Článok 56a vzorovej grantovej dohody ERC, na ktorý v podstate odkazuje žalobkyňa v replike, na druhej strane stanovuje prípad zmeny hostiteľskej inštitúcie počas obdobia financovania.
113 V prejednávanej veci však žalobkyňa nemôže vytýkať ERCEA, že jej neumožnila zmeniť hostiteľskú inštitúciu od 30. novembra 2015.
114 Údaje o hostiteľskej inštitúcii sú totiž podstatným prvkom v rámci žiadosti o grant a nemôžu byť ako také nahradené alebo doplnené s výnimkou prípadu značnej zmeny tejto žiadosti. Z toho vyplýva, že táto otázka nepatrí pod pojem „zjavná administratívna chyba“ a patrí teda mimo rozsahu pôsobnosti bodu 2.3 pravidiel ERC na predkladanie a hodnotenie žiadostí.
115 Navyše prípad uvedený v článku 56a vzorovej grantovej dohody ERC sa netýka zmeny hostiteľskej inštitúcie počas postupu hodnotenia žiadostí o grant, ale zmeny počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje grant.
116 Žalobkyňa tak nemôže vytýkať ERCEA, že jej neumožnila hľadať novú hostiteľskú inštitúciu, takže druhú časť druhého žalobného dôvodu je potrebné zamietnuť.
117 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že žalobu je potrebné zamietnuť ako neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka zrušenia implicitného rozhodnutia o zamietnutí, ktoré spočíva v neexistencii odpovede Komisie na správny opravný prostriedok podaný žalobkyňou, a ako nedôvodnú v rozsahu, v akom sa týka zrušenia rozhodnutia Komisie zo 16. septembra 2016.
O trovách
118 Podľa článku 149 ods. 5 rokovacieho poriadku ak osoba, ktorej bola poskytnutá právna pomoc, vo veci nemala úspech, Všeobecný súd môže, ak si to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, pri rozhodovaní o trovách konania v konečnom rozhodnutí vysloviť, že jeden či viacero ďalších účastníkov konania znáša vlastné trovy konania alebo že tieto trovy konania úplne alebo čiastočne nahradí pokladňa Všeobecného súdu v rámci právnej pomoci.
119 Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bola žalobkyni poskytnutá právna pomoc a nemala vo veci úspech, spravodlivé zaobchádzanie vyžaduje, aby každý účastník tohto konania znášal svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Gratsias | Labucka | Ulloa Rubio |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júna 2019.