Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzgericht (Rakúsko) 3. novembra 2020 – XO/Finanzamt Waldviertel
(vec C-574/20)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesfinanzgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľka: XO
Žalovaný orgán: Finanzamt Waldviertel
Prejudiciálne otázky
Prvá otázka, ktorá sa týka platnosti sekundárneho práva:
Sú platné články 4 a 7 nariadenia (ES) č. 883/20041 v znení nariadenia (EÚ) č. 465/20122 (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“ alebo „základné nariadenie“)?
Druhá otázka:
Má sa článok 7 nariadenia č. 883/2004, najmä jeho nadpis „upustenie od pravidiel bydliska“ vykladať v tom zmysle, že bránil účinnému vzniku všeobecných noriem upravujúcich indexovanie rodinných dávok v súlade s kúpnou silou v štáte bydliska v § 8a Familienlastenausgleichsgesetz (zákon z roku 1967 o vyrovnávaní rodinných výdavkov prídavkami, ďalej len „FLAG“), v § 33 ods. 3 bode 2 Einkommensteuergesetz (zákon z roku 1988 o dani z príjmov, ďalej len „EStG“) a vzniku Familienbeihilfe-Kinderabsetzbetrag-EU-Anpassungsverordnung (nariadenie Európskej únie o indexovaní rodinných prídavkov a daňového bonusu na deti) v rozsahu, v akom je s tým spojené zníženie rodinných prídavkov vo vzťahu k určitým členským štátom?
Tretia otázka:
Má sa zákaz zníženia peňažných dávok v článku 7 nariadenia č. 883/2004, najmä pasáž „peňažné dávky… nepodliehajú žiadnemu zníženiu, zmenám a doplneniam, pozastaveniu, odňatiu alebo odobratiu“, vykladať v tom zmysle, že citované ustanovenie nebránilo účinnému vzniku ustanovení upravujúcich indexovanie rodinných dávok v súlade s kúpnou silou v štáte bydliska v § 8a FLAG a v § 33 ods. 3 bode 2 EStG v rozsahu, v akom sa majú predmetné rodinné dávky prehodnotiť?
Štvrtá a piata otázka, ktoré sa vzťahujú na odborné stanovisko, na ktorom sa zakladá zmena zákona:
Štvrtá otázka:
Majú sa články 7 a 67 nariadenia č. 883/2004 vykladať v tom zmysle a vymedziť takým spôsobom, že článok 7 sa týka procesu tvorby pravidla bydliska ako všeobecno-abstraktnej normy vnútroštátnym parlamentom, zatiaľ čo článok 67 sa v konkrétnom prípade týka procesu tvorby individuálno-konkrétnej normy a je adresovaný priamo inštitúcii príslušnej podľa hlavy II základného nariadenia?
Piata otázka:
Majú sa článok 67, článok 68 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 a článok 60 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 vykladať v tom zmysle, že sa, podobne ako im predchádzajúce ustanovenia článkov 73 a 76 nariadenia č. 1408/71 a článku 10 nariadenia č. 574/72, majú uplatniť spoločne, a preto sa majú chápať len v kontexte, ktorých spoločným cieľom za rešpektovania pravidla na zamedzenie súbehu je, aby osoba nestratila nároky, čo zaručujú typizovanie a hierarchizácia dotknutých členských štátov, stanovené v článku 68 ods. 1 a 2, a výslovný príkaz poskytnúť – v danom prípade potrebný – rozdielový doplatok príslušným členským štátom, ktorého právne predpisy sa majú uplatniť neprioritne, takže izolovaný výklad článku 67 nariadenia č. 883/2004 – ako v odbornom posudku – je neprípustný?
Šiesta otázka:
Majú sa pojem „všeobecná platnosť“ nariadenia a znenie „Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné“ v článku 288 ods. 2 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že zabránili aj účinnému vzniku individuálnych noriem príslušnej inštitúcie zakladajúcich sa na normách upravujúcich indexovanie a rozhodnutie napadnuté v konaní vo veci samej nie je formálne platné (právoplatné)?
Siedma otázka:
Porušujú § 53 ods. 1 FLAG v pôvodnom znení Budgetbegleitgesetz (sprievodný zákon o štátnom rozpočte) z 29. decembra 2000, BGBl 1142/2000, a § 53 ods. 4 FLAG v pôvodnom znení Bundesgesetz mit dem das Familienlastenausgleichsgesetz 1967, das Einkommensteuergesetz 1988 und das Entwicklungshelfergesetz geändert werden [spolkový zákon, ktorým sa mení FLAG, EStG a Entwicklungshelfergesetz (zákon o rozvojových pracovníkoch)] zo 4. decembra 2018, BGBl I 83/2018, zákaz preberania nariadení v zmysle článku 288 ods. 2 ZFEÚ?
Ôsma až dvanásta otázka, ktoré treba preskúmať spoločne:
Ôsma otázka:
Má sa požiadavka rovnakého postavenia ako majú rezidenti podľa článku 4 nariadenia č. 883/2004 resp. na tejto požiadavke spočívajúci zákaz diskriminácie podľa článku 45 ods. 2 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že požiadavka je splnená len vtedy, ak má migrujúci pracovník rovnaké postavenie ako rezident, ktorý realizuje vnútroštátnu situáciu, a ktorému sa preto vopred oznámi rodinný prídavok podľa § 12 v spojení s § 2 a § 8 FLAG a je mu vopred mesačne vyplácaný alebo je požiadavka rovnakého postavenia ako majú rezidenti splnená aj vtedy, ak má migrujúci pracovník rovnaké postavenie ako rezident, ktorý podobne ako on realizuje medzištátnu situáciu podľa § 4 FLAG, avšak v druhom prípade sa rodinné prídavky vyplácajú podľa § 4 ods. 4 FAG ročne po uplynutí kalendárneho roka za príslušný kalendárny rok?
Deviata otázka
Má sa prerušenie nárokov na rodinné dávky vyplývajúcich z rôznych rozporuplných právnych predpisov, stanovené v článku 68 ods. 2 druhej vete č. 883/2004, do výšky sumy stanovenej podľa prioritne uplatniteľných právnych predpisov vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu pravidlu na zamedzenie súbehu, akým je § 4 ods. 1 až 3 FLAG, ktoré umožňuje Rakúsku, ako prioritne príslušnému členskému štátu vo východiskovej situácii podobnej tejto, aby znížilo rodinné prídavky o nároky na „podobné zahraničné dávky“ v inom členskom štáte, pretože už norma práva Únie zabránila súbehu, a preto pravidlo na zamedzenie súbehu v § 4 ods. 1 až 3 FLAG už nemá zmysel?
Desiata otázka
Má sa prerušenie nárokov na rodinné dávky vyplývajúcich z rôznych rozporuplných právnych predpisov, stanovené v článku 68 ods. 2 druhej vete č. 883/2004, do výšky sumy stanovenej podľa prioritne uplatniteľných právnych predpisov vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorého právne predpisy sa uplatňujú subsidiárne a ktorý podľa práva Únie musí prerušiť poskytovanie rodinných dávok stanovených v jeho právnych predpisoch, je povinný zamietnuť žiadosť migrujúceho pracovníka alebo rodinného príslušníka alebo inej osoby oprávnenej podľa vnútroštátnych právnych predpisov a rodinné dávky nesmie poskytnúť do výšky sumy stanovenej prioritne uplatniteľnými právnymi predpismi ani vtedy, ak čisto vnútroštátne hľadisko – v každom prípade na základe alternatívneho právneho základu – pripúšťa schválenie?
Jedenásta otázka
V prípade kladnej odpovede na desiatu otázku vzniká otázka, či členský štát, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné subsidiárne a ktorý podľa práva Únie musí prerušiť poskytovanie rodinných dávok stanovených v jeho právnych predpisoch, avšak v prípade nedostatku výšky sumy nemusí poskytnúť rozdielový doplatok vo výške presahujúcej sumu dávok, je povinný zamietnuť žiadosť s odôvodnením, že prerušenie podľa § 68 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 883/2004 bráni zaručeniu nárokov na rodinné prídavky?
Dvanásta otázka
Má sa článok 68 ods. 1 a 2 nariadenia č. 883/2004 vykladať v tom zmysle, že formulár E411 Správnej komisie pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov v bodoch 6 a 7, ktoré má vyplniť ten členský štát, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné subsidiárne, v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, nespĺňa potrebu informácií členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné prioritne, pretože v zmysle desiatej a jedenástej otázky prioritne príslušný členský štát potrebuje od druhého členského štátu informáciu, že tento členský štát vykonal prerušenie podľa článku 68 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 883/2004, čím sa skúmanie vnútroštátneho právneho stavu, zahŕňajúceho aj zárobkové hranice, stáva irelevantným?
Trinásta otázka
Má sa povinnosť prehodnotenia práva rozvinutá Súdnym dvorom v jeho ustálenej judikatúre na základe princípu lojality podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ vykladať v tom zmysle, že túto povinnosť môže vykonať aj Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd, Rakúsko) na základe návrhu vnútroštátneho súdu?
Štrnásta otázka
Má sa článok 267 ods. 1 písm. b) ZFEÚ týkajúci sa otázky platnosti sekundárneho práva, ktorá je obligatórna aj pre vnútroštátny súd nerozhodujúci ako súd poslednej inštancie, a povinnosť vnútroštátneho súdu, súvisiacu s otázkou platnosti, zaručiť uplatnenie platného práva Únie prijatím rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, ktoré na základe zásady prednosti práva Únie neumožňuje opravný prostriedok „Revision“, vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnym normám, akými sú článok 133 ods. 4, 9 Bundes-Verfassungsgesetz (spolkový ústavný zákon), v spojení s § 25a ods. 1 až 3 a § 30a ods. 7 Verwaltungsgerichtshofgesetz 1985 (zákon z roku 1985 o Najvyššom správnom súde), ktoré účastníkom základného správneho konania umožňujú v tuzemsku brániť sa voči uzneseniu správneho súdu súdnym preskúmaním zo strany Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny Súd, Rakúsko) v podobe mimoriadneho opravného prostriedku „Revision“?
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).
2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 2012, s. 4).