Žaloba podaná 14. apríla 2015 – Buonotourist/Komisia
(vec T-185/15)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Buonotourist Srl (Castel San Giorgio, Taliansko) (v zastúpení: G. Capo a L. Visone, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
zrušil rozhodnutie Komisie z 19. januára 2015 o štátnej pomoci Sa.35843 (2014/C) (ex 2012/NN) oznámené žalobkyni 20. februára 2015, ktoré vykonalo Taliansko,
vyhlásil v súlade článkami 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ, že rozhodnutie Komisie z 19. januára 2015 v konaní o štátnej pomoci Sa.35843 (2014/C) (ex 2012/NN) (týkajúcej sa sumy 1 111 572 eur) je neplatné v časti, v ktorej uvádza, že sumy priznané ako náhrady za záväzky verejnej služby v zmysle nariadenia (EHS) č. 1191/69 poskytnuté podľa článku 11 tohto nariadenia pri dodržaní tarifných povinností v odvetví miestnej verejnej dopravy je potrebné považovať za neoznámené opatrenie predstavujúce štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom,
vyhlásil v súlade s článkami 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ, že rozhodnutie Komisie z 19. januára 2015 v konaní o štátnej pomoci Sa. 35843 (2014/C) (ex 2012/NN) (týkajúcej sa sumy 1 111 572 eur) je neplatná v časti, v ktorej stanovuje operačné opatrenia na vymáhanie pomoci, ktorú poskytlo Taliansko,
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli Buonotourist Srl.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Napadnutým rozhodnutím v tejto veci Komisia vyhlásila, že platby uskutočnené v prospech spoločnosti Buonotourist, či už z dôvodu náhrady alebo náhrady škody za jednostranné protiprávne uloženie povinnosti verejných služieb (PVS) v rokoch 1996 až 2002, sú neoznámeným opatrením predstavujúcim štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Následne teda stanovila operačné opatrenia na vrátenie pomoci.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza osem žalobných dôvodov.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 93, 107, 108 a 263 ZFEÚ v súvislosti s článkom 17 nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe členských štátov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii služieb vo verejnom záujme v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 156, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 19).
V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že zlučiteľnosť súm priznaných ako náhrady za PVS za dodržania tarify podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69 musí byť hodnotená podľa ustanovení tohto nariadenia a nie vo vzťahu k ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa štátnej pomoci. Komisia sa teda dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď postupovala podľa ustanovení Zmluvy.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s.1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) v súvislosti s článkami 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ.
V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že Komisia považovala náhrady priznané spoločnosti Buonotourist pre PVS za neoznámené opatrenie. Naopak, k vyplateniu týchto náhrad došlo po oznámení opatrenia Komisii. Komisia sa následne dopustila nesprávneho právneho posúdenia a procesnej vady tým, že prijala rozhodnutie o začatí konania po štrnástich mesiacoch od doručenia oznámenia.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení článkov 93, 107 a 108 ZFEÚ v súvislosti s článkom 17 nariadenia (EHS) č. 1191/69 a článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EHS) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70.V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že porušila zásadu právnej istoty a zásadu ochrany legitímnych očakávaní, keďže na prejednávanú vec sa vzťahuje nariadenie (EHS) 191/69.Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 1 písm. f) v súvislosti s článkom 1 písm. g) a článkov 4, 7 a 15 nariadenia (EHS) č. 659/1999. V zmysle článku 17 nariadenia (EHS) č. 1191/69.V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že náhrady vyplývajúce z uplatnenia tohto istého nariadenia sú vyňaté z postupu predbežnej notifikácie a že sumy priznané spoločnosti Buonotourist patria do rámca existujúcej pomoci. Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu porušenia článku 108 ods. 2 ZFEÚ tým, že nemohla nariadiť vrátenie súm zaplatených z dôvodu ich kvalifikácie ako protiprávne poskytnutej pomoci.Piaty žalobný dôvod založený na porušení článku 267 ZFEÚ a článkov 6 a 13 EDĽP, ako aj článkov 93, 107 a 108 ZFEÚ.V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že Consigio di Stato (Štátna rada) už vykonala hodnotenie týkajúce sa náhrad stanovených v ustanoveniach článkov 11 a 17 nariadenia (EHS) č. 1191/69 a prijala tak stanovisko k zahrnutiu priznaných súm do existujúcej pomoci. Komisia tak prekročila svoju právomoc, keďže nemôže zrušiť rozhodnutia súdnych orgánov, vrátane vnútroštátnych, pri uplatňovaní práva Spoločenstva.Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článkov 6, 7 a 13 EDĽP, článkov 93 – 107 a 108 v súvislosti s článkami 258 a nasl. ZFEÚ, v súvislosti s článkom 101 Ústavy Talianskej
republiky, ako aj článku 2909 občianskeho zákonníka.V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie má vplyv na rozhodnutie Štátnej rady vyplývajúceho z výkladu a uplatnenia právnych predpisov Spoločenstva. Komisia sa
tak dopustila zneužitia právomoci, keďže rozhodnutie nemohla zrušiť, ale mala postupovať podľa článku 258 ZFEÚ.Siedmy žalobný dôvod založený na porušení článkov 11 a 17 nariadenia (EHS) č. 11
91/69, článkov 93, 107 a 108 ZFEÚ, ako aj na existencii zneužitia právomoci v prejednávanej veci.V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že opatrenie možno kvalifikovať ako štátnu pomoc, keď má skutočný a konkrétny vplyv na obchod a hospodársku súťaž v tom zmysle, že tento vplyv musí byť konkrétne uskutočnení a preukázaný. Komisia však túto okolnosť nijak nepreukázala. To platí o to viac, že v regióne Kampánia nebol vnútorný
trh miestnej verejnej dopravy (MVD) otvorený hospodárskej súťaži.Ôsmy žalobný dôvod založený na porušení článkov
1, 11 a 17 nariadenia (EHS) č. 1191/69, ako aj článkov 93, 107 a 108 ZFEÚ.V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že priznané náhrady boli uskutočnené metódou výpočtu určeného ex post. Z priložených dokumentov však vyplýva opak.