ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

zo 17. februára 2011

Vec F‑119/07

Guido Strack

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Mediačné konanie – Akt spôsobujúci ujmu – Článok 73 služobného poriadku – Ustálenie – Dočasný príspevok“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou G. Strack navrhuje jednak zrušiť odmietnutia Komisie začať mediačné konanie, zaplatiť mu dočasný príspevok podľa článku 19 ods. 4 Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, ako aj zrušiť rozhodnutie menovacieho orgánu z 20. júla 2007 o zamietnutí jeho sťažnosti a jednak zaviazať Komisiu, aby mu poskytla náhradu škody za morálnu a nemajetkovú ujmu a ujmu na zdraví, ktorá mu údajne vznikla, spolu s úrokmi z omeškania

Rozhodnutie: Rozhodnutie Európskej komisie z 26. februára 2007, ktorým mu odmieta vyplatiť dočasný príspevok podľa článku 19 ods. 4 spoločných pravidiel poistenia, sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania žalobcu. Žalobca znáša polovicu vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Žaloba o neplatnosť – Akt, ktorý možno napadnúť žalobou – Žaloba smerujúca proti odmietnutiu začať mediačné konanie – Vylúčenie

(Článok 236 ZFEÚ)

2.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

3.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Neplatnosť – Dávka – Nárok na vyplatenie – Podmienky

[Služobný poriadok úradníkov, článok 73 ods. 2 písm. c); Spoločné pravidlá poistenia pre prípad úrazu a choroby z povolania, články 18 až 20]

1.      Žaloba o neplatnosť nie je prípustná, ak smeruje proti odmietnutiu žalovanej začať mediačné konanie.

Mediácia je totiž dobrovoľným postupom urovnania sporu, pri ktorom ide práve o to, aby sa účastníkom konania umožnilo dosiahnuť mimosúdne urovnanie sporu. Preto aj keby odmietnutie jednej strany zúčastniť sa na takom postupe mohlo spôsobiť ujmu protistrane, zrušenie tohto odmietnutia predstavuje iba hypotetický záujem, keďže toto zrušenie nemôže uvedenú stranu zaviazať na súhlas s mediáciou.

(pozri body 65 a 66)

2.      Povinnosti vyplývajúce z povinnosti starostlivosti sú značne prísnejšie, pokiaľ ide o situáciu úradníka, ktorého psychické zdravie je preukázateľne narušené. V takom prípade musí administratíva posudzovať návrhy dotknutého úradníka obzvlášť ústretovo. Táto povinnosť je daná o to viac, pokiaľ je zhoršenie zdravotného stavu úradníka nesporné a pokiaľ psychiater, ktorý ho lieči, upozorní administratívu na skutočnosť, že z medicínskeho hľadiska je nutný okamžitý zásah na vyriešenie a ukončenie sporov vyvolávajúcich zhoršenie.

(pozri bod 85)

3.      Nárok na vyplácanie dávky v prípade čiastočnej trvalej invalidity podľa článku 73 ods. 2 písm. c) služobného poriadku vzniká až ustálením zdravotného poškodenia, pričom ustálenie vyjadruje stav poškodeného, ktorého zdravotné poškodenie sa ustálilo tak, že sa zdá, že už nie je možné uzdravenie alebo zlepšenie a že liečba je v zásade stanovená len na zabránenie zhoršeniu.

Článok 19 ods. 4 Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania však poskytuje nárok na poskytnutie dočasného príspevku, pretože dávka stanovená v článku 73 ods. 2 písm. c) služobného poriadku sa môže vyplácať až po tomto ustálení. Podmienkou vyplatenia dočasného príspevku je však existencia „nespornej pomernej časti sadzby pre trvalú invaliditu“.

V tejto súvislosti, pokiaľ úradník požiada o dočasný príspevok, musí administratíva a menovací orgán pred zamietnutím tejto žiadosti predovšetkým konzultovať s odbornými lekármi, lekárom vymenovaným menovacím orgánom a prípadne s lekárskou komisiou na základe analogického uplatnenia článkov 18 až 20 spoločných pravidiel. Zo systematiky spoločných pravidiel a najmä z ich článku 19 ods. 3 a článku 20 vyplýva, že posúdenie otázok lekárskej povahy prislúcha iba lekárom.

Okrem toho, ak administratíva zamietne žiadosť o dočasný príspevok bez konzultácie s lekárom, koná v rozpore so systematikou článku 19 ods. 4 a článku 20 spoločných pravidiel, ako aj v rozpore so svojou povinnosťou starostlivosti. Navyše, pokiaľ porušenie uvedeného článku 19 ods. 4 a zásady starostlivosti prispelo k zhoršeniu choroby a oneskoreniu jej ustálenia, treba zaplatiť náhradu tejto škody v rámci postupu podľa článku 73 služobného poriadku.

(pozri body 88, 89, 93, 95 a 105)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. októbra 1991, Komisia/Gill, C‑185/90 P, bod 24

Súd prvého stupňa: 21. mája 1996, W/Komisia, T‑148/95, body 36 a 37

Súd pre verejnú službu: 2. mája 2007, Giraudy/Komisia, F‑23/05, bod 200