ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)
z 13. marca 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spotrebné dane z alkoholu a alkoholických nápojov – Smernica 92/83/EHS – Článok 2 – Pojem ‚pivo‘ – Nápoj vyrobený z mladiny získanej zo zmesi obsahujúcej viac glukózy než sladu – Kombinovaná nomenklatúra – Položky 2203 (pivo vyrobené zo sladu) alebo 2206 (ostatné kvasené nápoje)“
Vo veci C‑195/18,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sąd Okręgowy w Piotrkowie Trybunalskim (Krajský súd Piotrków Trybunalski, Poľsko) z 2. februára 2018 a doručený Súdnemu dvoru 19. marca 2018, ktorý súvisí s konaním v trestnej veci
B. S.,
za účasti:
Prokuratura Okręgowa w Piotrkowie Trybunalskim,
Łódzki Urząd Celno‑Skarbowy w Łodzi,
Urząd Celno‑Skarbowy w Piotrkowie Trybunalskim,
SÚDNY DVOR (desiata komora)
v zložení: predseda desiatej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia E. Juhász a I. Jarukaitis,
generálny advokát: Y. Bot,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– B. S., v zastúpení: T. Grzejszczak, adwokat,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,
– grécka vláda, v zastúpení: M. Tassopoulou, A. Dimitrakopoulou a I. Kotsoni, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: C. Perrin a M. Siekierzyńska, splnomocnené zástupkyne,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 1992, s. 21; Mim. vyd. 09/001, s. 206) v spojení s prílohou I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382) v jej znení, ktoré vyplýva z nariadenia Komisie (EHS) č. 2587/91 z 26. júla 1991 (Ú. v. ES L 259, 1991, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti B. S. z dôvodu, že predložil poľskej daňovej správe nesprávne informácie, ktoré viedli k zníženiu spotrebnej dane, ktorú mal zaplatiť.
Právna úprava
Právo Únie
Smernica 92/83
3 Článok 2 smernice 92/83 stanovuje:
„Na účely tejto smernice platí, že pojem ‚pivo‘ predstavuje akýkoľvek výrobok spadajúci pod KN kód 2203 alebo ktorýkoľvek výrobok obsahujúci zmes piva s nealkoholickými nápojmi spadajúci pod KN kód 2206, pričom v oboch prípadoch skutočný obsah etanolu prekračuje hodnotu 0,5 % objemu.“
4 Podľa článku 26 tejto smernice:
„Odkazy na kódy kombinovanej nomenklatúry (KN) uvedené v tejto smernici sa týkajú tej verzie KN, ktorá je platná v čase prijatia tejto smernice.“
Kombinovaná nomenklatúra
5 Článok 12 nariadenia č. 2658/87 stanovuje, že Európska komisia každoročne schvaľuje vo forme nariadenia úplnú verziu kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „KN“) spolu s príslušnými všeobecnými a zmluvnými colnými sadzbami Spoločného colného sadzobníka tak, ako to vyplýva z opatrení prijatých Radou Európskej únie alebo Komisiou. Toto nariadenie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie najneskôr 31. októbra a bude sa uplatňovať od 1. januára nasledujúceho roka.
6 Podľa článku 26 smernice 92/83 znenie KN uplatniteľné na skutkový stav vo veci samej je znenie vyplývajúce z prílohy I nariadenia č. 2658/87 v jeho verzii vyplývajúcej z nariadenia č. 2587/91.
7 Druhá časť KN obsahuje kapitolu 22, nazvanú „Nealkoholické a alkoholické nápoje a ocot“, ktorá sa týka položiek 2203 a 2206 tejto nomenklatúry.
8 Položka 2203 znie takto:
„2203 | Pivo vyrobené zo sladu“ |
9 Položka 2206 znie takto:
„2206 | Ostatné kvasené nápoje (napríklad jablčné, hruškové, medovina); zmesi kvasených nápojov a zmesi kvasených nápojov a nealkoholických nápojov, inde nešpecifikované a ani nezahrnuté“. |
Vysvetlivky HS
10 Rada pre colnú spoluprácu, teraz Svetová colná organizácia (WCO), bola založená dohovorom o jej vytvorení uzatvoreným v Bruseli 15. decembra 1950. Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) vypracovala WCO a bol zavedený medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a označovania tovaru, uzavretým 14. júna 1983 v Bruseli, a prijatým spolu s protokolom o jeho zmene a doplnkoch z 24. júna 1986 v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 (Ú. v. ES L 198, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288). KN preberá položky a podpoložky HS pozostávajúce zo šesťmiestneho číselného kódu HS. Až siedmy a ôsmy číselný znak označuje vlastné triedenie podľa tejto nomenklatúry.
11 Vysvetlivky HS boli vypracované v rámci WCO v súlade s ustanoveniami uvedeného dohovoru o HS a sú uverejňované v dvoch úradných jazykoch WCO, teda po francúzsky a anglicky.
12 V ich francúzskom znení vysvetlivky HS týkajúce sa položky 2203 uvádzajú toto:
„La bière est une boisson alcoolique qui s’obtient par la fermentation du moût préparé avec du malt d’orge ou de froment, qu’on a fait bouillir en présence d’eau avec généralement du houblon. Certaines quantités de céréales non maltées (maïs et riz, par exemple) peuvent éventuellement être utilisées pour la préparation du moût. L’addition de houblon a pour effet de développer des principes amers et aromatiques et de permettre une meilleure conservation du produit. Elle est parfois aromatisée en cours de fermentation à l’aide de cerises ou d’autres produits.
On ajoute parfois à la bière des sucres, des colorants, du dioxyde de carbone ou encore d’autres substances.
Selon les procédés de fermentation employés, on peut avoir: les bières de fermentation basse, obtenues à basse température avec des levures dites basses et des bières de fermentation haute obtenues à une température plus élevée avec des levures dites hautes.
Les bières peuvent être claires ou foncées, douces ou amères, légères ou fortes; elles se présentent ordinairement en fûts, en bouteilles ou en boîtes hermétiquement closes et peuvent aussi être commercialisées sous les appellations de ‚ale‘, ‚stout‘, etc.
Cette position comprend également les bières concentrées qui sont préparées en concentrant dans le vide, jusqu’à 1/5 ou 1/6 de leur volume, des bières, en général peu alcooliques, mais très riches en extrait de malt.
N’entrent pas dans cette position:
a) Certaines boissons qui, bien que parfois appelées bières, ne contiennent pas d’alcool (par exemple, celles obtenues avec de l’eau et des sucres caramélisés) (n° 22.02).
b) Les boissons appelées bières sans alcool, qui sont des bières de malt dont le titre alcoométrique volumique a été ramené à 0,5 % vol ou moins (n° 22.02).
c) Les médicaments des nos 30.03 ou 30.04.“
[Pivo je alkoholický nápoj, ktorý sa získava kvasením mladiny pripravenej z jačmenného alebo pšeničného sladu, ktorý bol varený vo vode, a to obvykle spolu s chmeľom. Na prípravu mladiny možno prípadne použiť určité množstvo nesladových obilnín (napr. kukurice a ryže). Výsledkom pridania chmeľu je rozvinutie horkosti a arómy, a umožnenie lepšieho uchovávania výrobku. Počas kvasenia sa niekedy pridávajú čerešne alebo iné aromatické látky.
Do piva možno pridať cukor, farbivá, oxid uhličitý a iné látky.
Podľa použitého procesu kvasenia je výsledkom pivo zo spodného kvasenia, získané pri nízkej teplote s použitím kvasiniek pre spodné kvasenie, alebo pivo z vrchného kvasenia získané pri vyššej teplote s použitím kvasiniek pre vrchné kvasenie.
Pivo môže byť svetlé alebo tmavé, sladké alebo horké, slabé alebo silné; obvykle sa plní do sudov, fliaš alebo hermeticky uzavretých plechoviek a môže sa uvádzať na trh tiež pod označením ‚ale‘, ‚stout‘, a pod.
Do tejto položky patrí tiež koncentrované pivo, získané vákuovaním nízkostupňového piva, ktoré však má vysoký obsah sladu, na pätinu alebo šestinu jeho pôvodného objemu.
Do tejto položky nepatria:
a) Niektoré nápoje, ktoré, hoci sa niekedy označujú ako pivo, neobsahujú alkohol (napríklad nápoje pripravené z vody a karamelizovaného cukru) (č. 2202).
b) Nápoje nazývané ako nealkoholické pivá, čo sú pivá zo sladu, ktorých obsah alkoholu bol znížený na 0,5 % objemu alebo menej (č. 2202).
c) Lieky čísel 3003 alebo 3004.] [neoficiálny preklad]
13 Vo svojom anglickom znení tie isté vysvetlivky uvádzajú:
„Beer is an alcoholic beverage obtained by fermenting a liquor (wort) prepared from malted cereals (most commonly barley or wheat), water and (usually) hops. Certain quantities of non‑malted cereals (e.g., maize (corn) or rice) may also be used for the preparation of the liquor (wort). The addition of hops imparts a bitter and aromatic flavour and improves the keeping qualities. Cherries or other flavouring substances are sometimes added during fermentation.
Sugar (particularly glucose), colouring matter, carbon dioxide and other substances may also be added.
According to the fermenting process employed, the products may be bottom fermentation beer, obtained at a low temperature with bottom yeasts, or top fermentation beer, obtained at a higher temperature with top yeasts.
Beer may be pale or dark, sweet or bitter, mild or strong. It may be put up in barrels, bottles or in airtight tins and may be marketed as ale, stout, etc.
This heading also covers concentrated beer prepared by vacuum‑condensing beer of low alcoholic strength (but with a high content of malt extract) to between one fifth and one sixth of its original volume.
The heading does not cover:
a) Certain beverages which, although they are sometimes described as beers, do not contain alcohol (e.g., beverages prepared from water and caramelised sugar) (heading 22.02).
b) Beverages called non‑alcoholic beer consisting of beer made from malt, the alcoholic strength of which by volume has been reduced to 0.5 % vol or less (heading 22.02).
c) Medicaments of heading 30.03 or 30.04.“
Poľské právo
14 Ustawa o podatku akcyzowym (zákon o spotrebnej dani) zo 6. decembra 2008 (Dz. U. z roku 2009, č. 3, položka 11) v znení uplatniteľnom vo veci samej (ďalej len „zákon o spotrebnej dani“) vo svojom článku 94 stanovuje:
„1. V zmysle tohto zákona sú pivom všetky výrobky číselného znaku 2203 00 KN, ako aj všetky výrobky, ktoré obsahujú zmes piva a nealkoholických nápojov a spadajú pod číselný znak 2206 00 KN, ak skutočný objem alkoholu v týchto výrobkoch prevyšuje 0,5 %.
…
4. Sadzba spotrebnej dane z piva je 7,79 [poľských zlotých (PLN) (približne 1,8 eura)] na hektoliter za každý stupeň Plato hotového výrobku.“
15 Článok 96 ods. 4 tohto zákona uvádza:
„Sadzby spotrebnej dane na kvasené nápoje sú:
(1) na jablčné víno a hruškové víno s číselnými znakmi 2206 00 31, 2206 00 51 a 2206 00 81 KN so skutočným objemom alkoholu do výšky 5,0 % – 97,00 PLN [približne 22,6 eura] na 1 hektoliter hotového výrobku;
(2) na ostatné kvasené nápoje – 158,00 PLN [približne 36,5 eura] na 1 hektoliter hotového výrobku.“
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
16 V období od mája 2011 do mája 2013 vyrábal B. S. alkoholický nápoj, ktorý bol podľa jeho názoru zmesou piva a nealkoholických nápojov. Sto hektolitrov mladiny, z ktorej bol vyrobený medziprodukt, ktorý B. S. nazýval pivo, bolo získaných zo 134,9 litra sladového výťažku, 1708,2 litra glukózového sirupu, 9 litrov kyseliny citrónovej, 2,4 litra fosforečnanu amónneho, výživového substrátu a vody.
17 Od 29. júna 2011 do 26. júna 2013 B. S. predkladal každý mesiac na príslušnom colnom úrade priznanie k spotrebnej dani, pričom kvalifikoval nápoj, ktorý vyrábal, ako „zmes piva“, patriaceho do položky 2203 KN, a nealkoholických nápojov a podľa článku 94 zákona o spotrebnej dani naň uplatňoval sadzbu spotrebnej dane na pivo, ktorá je 7,79 PLN (približne 1,8 eura) za hektoliter na stupeň Plato hotového výrobku.
18 Viacerými rozhodnutiami prijatými medzi 27. septembrom 2012 a 14. februárom 2014 riaditeľ príslušného colného úradu spochybnil priznania B. S. a určil dlžnú spotrebnú daň v podstatne vyššej sume z dôvodu, že nápoj, ktorý B. S. vyrába, sa mal zaradiť do položky 2206 KN ako nápoj z kvasených nápojov, iných než pivo a z nealkoholických nápojov a mal podliehať sadzbe dane 158 PLN (približne 36,5 eura) za hektoliter hotového výrobku. Tieto rozhodnutia boli odôvodnené skutočnosťou, že hlavná zložka použitá na výrobu medziproduktu bol glukózový sirup a nie slad a že tento výrobok sa teda nemohol zaradiť do položky 2203 KN, ktorá sa týka „piva vyrobeného zo sladu“. V konečnom dôsledku riaditeľ colného úradu prijal záver, že konečný výrobok uvedený v daňových priznaniach, ktorých sa týka bod 17 tohto rozsudku, ktorý predstavuje nápoj z tohto medziproduktu a nealkoholických nápojov, treba považovať za nápoj z iných kvasených nápojov než piva a nealkoholických nápojov.
19 Tieto rozhodnutia riaditeľa colného úradu boli potvrdené viacerými rozhodnutiami riaditeľa colnej komory. Opravné prostriedky, ktoré podal B. S. proti týmto rozhodnutiam, boli zamietnuté poľskými správnymi súdmi.
20 V rámci sporu vo veci samej je B. S. trestne stíhaný za to, že od júna 2011 do júna 2013 uviedol poľské daňové orgány do omylu, keď v súvislosti s nápojom, ktorý vyrába, predložil vo svojom priznaní k spotrebnej dani nesprávne informácie, čo malo za následok podstatné zníženie tejto dane, ako aj prepustenie tohto nápoja z daňového skladu bez toho, aby bol predtým označený kolkovou známkou.
21 Rozsudkom, ktorý vydal Sąd Rejonowy w Piotrkowie Trybunalskim (Krajský súd Piotrków Trybunalski, Poľsko), z 21. júna 2017 bol B. S. uznaný za vinného z týchto skutkov a bol mu uložený trest vo výmere 300 denných pokút vo výške 200 PLN (približne 46,20 eura). B. S. podal proti tomuto odsúdeniu odvolanie na vnútroštátny súd.
22 Tento súd poznamenáva, že podľa relevantných ustanovení zákona o spotrebnej dani sa má zaradenie výrobku podľa tohto zákona vykonať pomocou využitia klasifikácie vyplývajúcej z KN v súlade s výkladovými pravidlami, ktoré sú k nej pripojené. Okrem toho zdôrazňuje, že definícia piva uvedená v tomto zákone je zhodná s definíciou uvedenou v článku 2 smernice 92/83.
23 Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že na účely uplatnenia ustanovení zákona o spotrebnej dani pojem „pivo“ zahŕňa nielen pivo zo sladu uvedené v položke 2203 KN, ale aj zmesi piva, patriaceho pod uvedenú položku, a nealkoholických nápojov, ktoré sú uvádzané v položke 2206 KN, pod podmienkou, že objem alkoholu je vyšší ako 0,5 % objemu. Zastáva však názor, že tieto ustanovenia nespresňujú percentuálny podiel (minimálny alebo maximálny) zložiek vyrobeného piva, čím výrobcovi ponecháva voľnú úvahu, čo sa týka pomeru uvedených zložiek. Vyvodzuje z toho, že možno použiť akékoľvek množstvo nie sladových zložiek, pokiaľ je slad prítomný. Uvedené ustanovenia tiež nespresňujú, že k pridávaniu cukru do piva môže dôjsť až po ukončení procesu kvasenia.
24 Podľa tohto súdu je na určenie, či je B. S. vinný z trestného činu, rozhodujúce, či nápoj vyrábaný B. S. bol z jeho strany správne kvalifikovaný ako „zmes piva“, patriaceho do položky 2203 KN, a nealkoholických nápojov, alebo ide o nápoj z kvasených nápojov iných než pivo a nealkoholických nápojov.
25 Vnútroštátny súd, opierajúc sa o záväzné colné informácie vydané vo Francúzsku, uvádza, že existujú odchýlky medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o colné zaradenie tohto nápoja, pokiaľ sladové zložky neprevažujú, čo odôvodňuje potrebu zjednotenia judikatúry.
26 Za týchto okolností Sąd Okręgowy w Piotrkowie Trybunalskim (Krajský súd Piotrków Trybunalski, Poľsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 2 [smernice 92/83] v spojení s [prílohou I] [nariadenia č. 2658/87] vykladať v tom zmysle, že výrobok, pri ktorom sa na účely výroby mladiny použili sladový extrakt, glukózový sirup, kyselina citrónová a voda, môže byť pivom vyrobeným zo sladu podľa číselného znaku KN 2203 kombinovanej nomenklatúry aj vtedy, ak podiel nesladových zložiek v mladine v pomere k podielu sladových zložiek prevažuje a glukózový sirup bol do mladiny pridaný pred začatím procesu jej kvasenia, a ktoré kritériá sa majú použiť pri určení pomeru podielov sladových a nesladových zložiek v mladine na to, aby sa vyrobený výrobok zaradil pod číselný znak 2203 KN ako pivo?“
O prejudiciálnej otázke
27 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 smernice 92/83 má vykladať v tom zmysle, že medziprodukt určený na zmiešanie s nealkoholickými nápojmi, ktorý je získaný z mladiny obsahujúcej menej sladových zložiek než nesladových zložiek a do ktorej sa pridal glukózový sirup pred procesom kvasenia, možno kvalifikovať ako „pivo vyrobené zo sladu“ patriace do položky 2203 KN.
28 Článok 2 smernice 92/83 zahŕňa do kvalifikácie „pivo“ nielen akýkoľvek výrobok spadajúci pod položku 2203 KN, ale tiež ktorýkoľvek výrobok obsahujúci zmes piva s nealkoholickými nápojmi spadajúci pod položku 2206 KN, pokiaľ má tento výrobok v oboch prípadoch skutočný obsah alkoholu vyšší než 0,5 % objemu.
29 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že konečný výrobok, ktorý B. S. uvádza na trh, je zmesou alkoholického medziproduktu získaného kvasením a nealkoholických nápojov. Z toho vyplýva, že zmes predstavujúcu konečný výrobok, ktorý B. S. uvádza na trh, nemožno zaradiť do položky 2203 KN, a teda nepatrí pod prvú z hypotéz uvádzaných v článku 2 smernice 92/83. Uvedený výrobok teda možno kvalifikovať ako „pivo“ a môže patriť pod uvedený článok 2, len ak alkoholický medziprodukt určený na to, aby ho B. S. zmiešal s nealkoholickými nápojmi na získanie tohto konečného výrobku, mohol byť sám ako taký kvalifikovaný ako „pivo vyrobené zo sladu“ v zmysle položky 2203 KN, pokiaľ sa zdá byť nesporné, že uvedený konečný výrobok má vyšší obsah alkoholu než 0,5 % objemu.
30 Podľa článku 26 smernice 92/83 KN uplatniteľná na skutkový stav vo veci samej je KN v znení, ktoré je platné v čase prijatia tejto smernice, teda znenie vyplývajúce z nariadenia č. 2587/91 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2011, Paderborner Brauerei Haus Cramer, C‑196/10, EU:C:2011:487, bod 28).
31 Podľa ustálenej judikatúry v záujme právnej istoty a uľahčenia kontrol sa má rozhodujúce kritérium pre colné zaradenie tovarov hľadať vo všeobecnosti v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky KN a v poznámkach k triedam alebo ku kapitolám. Okrem toho vysvetlivky vypracované v súvislosti s KN zo strany Komisie a v súvislosti s HS zo strany WCO významným spôsobom prispievajú k výkladu rozsahu rozličných colných položiek, ale nie sú právne záväzné (rozsudok z 12. mája 2016, Toorank Productions, C‑532/14 a C‑533/14, EU:C:2016:337, body 34 a 36, ako aj citovaná judikatúra).
32 S prihliadnutím na tieto skutočnosti treba určiť, či alkoholický výrobok získaný kvasením mladiny, ktorá sa skladá najmä z glukózového sirupu a malého podielu sladu, možno kvalifikovať ako „pivo vyrobené zo sladu“ v zmysle položky 2203 KN.
33 Pokiaľ ide po prvé o otázku týkajúcu sa pomeru sladu v mladine, treba poznamenať, že KN nestanovuje minimálny percentuálny podiel sladových zložiek v mladine určenej na výrobu piva.
34 Je pravda, že položka 2203 KN sa týka „piva vyrobeného zo sladu“, čo predpokladá, že pivo patriace pod túto položku nemôže byť vyrobené bez toho, aby bol slad v jeho zložení. Zo samotnej formulácie „pivo vyrobené zo sladu“ však nemožno vyvodzovať, že v mladine sa vyžaduje minimálny percentuálny podiel sladu.
35 Okrem toho vysvetlivky HS týkajúce sa položky 2203 výslovne uvádzajú, že určité množstvá nie sladových obilnín sa môžu použiť na prípravu sladu bez toho, aby vyžadovali, že pomer týchto nie sladových zložiek bude nižší než pomer sladových zložiek.
36 Pokiaľ ide po druhé o glukózový sirup, ktorý je súčasťou zloženia mladiny, treba poznamenať, že prítomnosť tohto sirupu KN nepredpisuje.
37 Okrem toho vysvetlivky HS týkajúce sa položky 2203 výslovne uznávajú možnosť pridať do mladiny počas kvasenia aromatické látky. Okrem toho a hoci existuje určitý rozdiel medzi francúzskym a anglickým jazykovým znením, čo sa týka presného momentu prípadného pridania glukózy, keď francúzske znenie uvádza jeho pridanie „do piva“, zatiaľ čo anglické znenie neobsahuje také spresnenie, žiadne z týchto dvoch oficiálnych znení však nevyžaduje, aby sa v kvasiacej mladine nenachádzala glukóza.
38 Z toho vyplýva, že výrobok vyrobený s malým pomerom sladu a s pridaním glukózy pred alkoholickým kvasením nie je len z týchto jediných dôvodov vylúčený z pojmu „pivo vyrobené zo sladu“ patriaceho pod položku 2203 KN.
39 Napriek tomu taký výrobok môže patriť pod uvedenú položku iba pod podmienkou, že jeho objektívne charakteristiky a vlastnosti zodpovedajú charakteristikám a vlastnostiam piva. V tejto súvislosti treba osobitne zohľadniť organoleptické charakteristiky dotknutého výrobku (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. mája 2009, Siebrand, C‑150/08, EU:C:2009:294, body 36 a 37, a zo 16. decembra 2010, Skoma‑Lux, C‑339/09, EU:C:2010:781, bod 46).
40 Z toho vyplýva, že ak organoleptické charakteristiky alkoholického medziproduktu, ktorý B. S. mieša s nealkoholickými nápojmi, aby vyrobil konečný výrobok, ktorý uvádza na trh, nezodpovedajú organoleptickým charakteristikám piva, čo je najmä prípad, ak sa tento medziprodukt vizuálne nepodobá na pivo alebo nemá jeho špecifickú chuť, uvedený výrobok nemožno kvalifikovať ako „pivo vyrobené zo sladu“ patriace pod položku 2203 KN. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby v tejto súvislosti vykonal potrebné preverenia.
41 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 2 smernice 92/83 sa má vykladať v tom zmysle, že medziprodukt určený na zmiešanie s nealkoholickými nápojmi, ktorý je získaný z mladiny obsahujúcej menej sladových než nesladových zložiek, do ktorej sa pridal glukózový sirup pred procesom kvasenia, možno kvalifikovať ako „pivo vyrobené zo sladu“ patriace do položky 2203 KN, pokiaľ organoleptické charakteristiky uvedeného výrobku zodpovedajú organoleptickým charakteristikám piva, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.
O trovách
42 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:
Článok 2 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje sa má vykladať v tom zmysle, že medziprodukt určený na zmiešanie s nealkoholickými nápojmi, ktorý je získaný z mladiny obsahujúcej menej sladových než nesladových zložiek, do ktorej sa pridal glukózový sirup pred procesom kvasenia, možno kvalifikovať ako „pivo vyrobené zo sladu“ patriace do položky 2203 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v jej znení, ktoré vyplýva z nariadenia Komisie (EHS) č. 2587/91 z 26. júla 1991, pokiaľ organoleptické charakteristiky uvedeného výrobku zodpovedajú organoleptickým charakteristikám piva, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.
Podpisy