Vec T‑475/04

Bouygues SA a Bouygues Télécom SA

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc – Mobilná telefónna služba – Zmena poplatkov, ktoré majú spoločnosti Orange France a SFR zaplatiť na základe licencií UMTS – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje neexistencia štátnej pomoci“

Abstrakt rozsudku

1.      Pomoc poskytovaná štátmi – Skúmanie sťažností

(Článok 87 ods. 1 ES)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Fáza predbežného preskúmania a kontradiktórna fáza

(Článok 88 ods. 2 a 3 ES; smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13)

3.      Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13)

1.      Odôvodnenie aktu nemusí uvádzať všetky príslušné skutkové a právne okolnosti, pretože sa posudzuje s ohľadom na svoj kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú vec. Hoci je Komisia povinná dostatočne vysvetliť sťažovateľovi dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvedené v danej sťažnosti, ktorú podal s cieľom oznámiť štátnu pomoc, nepostačovali na preukázanie existencie tejto pomoci, nie je povinná vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné, alebo vedľajšie. V dôsledku toho je dostatočne odôvodnené rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta sťažnosť podaná vzhľadom na vnútroštátne opatrenie vyrovnávajúce poplatky dlžné podnikateľmi na základe udelenia licencií Universal Mobile Telecommunications System (UMTS), z dôvodu nedostatku jedného z kumulatívnych znakov charakterizujúcich pojem štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES, to znamená priznania výhody príjemcovi, bez odôvodnenia tohto zamietnutia s ohľadom na ďalšie prvky tvoriace tento pojem a z dôvodu toho, že sporným opatrením sa vykonáva smernica Spoločenstva a najmä zásada zákazu diskriminácie, ktorú táto smernica priznáva.

(pozri body 53 – 55)

2.      Komisia môže prijať rozhodnutie o nepodaní námietky voči štátnej pomoci v predbežnej fáze preskúmania podľa článku 88 ods. 3 ES bez toho, aby začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES, len vtedy, ak pri skončení tohto predbežného preskúmania môže byť bez toho, aby narazila na závažné ťažkosti, presvedčená o tom, že tento plán pomoci je zlučiteľný so spoločným trhom. Komisia tak môže v závere predbežnej fázy preskúmania prijať rozhodnutie o neexistencii štátnej pomoci z dôvodu nedostatku selektívnej výhody, ktorú niektorým podnikateľom priznáva vnútroštátne opatrenie znižujúce poplatky, ktoré títo podnikatelia dlžia na základe licencií Universal Mobile Telecommunications System (UMTS), s cieľom zjednotiť podmienky udelenia všetkých udelených licencií, keďže skoršie udelenie ich licencií nemalo z dôvodu oneskorení pri rozmiestnení siete UMTS nepriaznivý vplyv pre podnikateľa, ktorý je držiteľom licencie udelenej po uverejnení doplňujúcej výzvy na podávanie žiadostí o účasť, a strata verejných prostriedkov, ktorá z toho vyplýva vzhľadom na hospodársku hodnotu licencií, súvisí s neurčitou pohľadávkou, ktorej sa štát musí nevyhnutne vzdať z dôvodu osobitostí telekomunikačného práva Spoločenstva, ktoré stanovuje v smernici 97/13 o spoločnom rámci pre všeobecné povolenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb, zásadu rovnosti zaobchádzania s podnikateľmi, ktorá z hospodárskeho hľadiska zahŕňa rovnosť uložených poplatkov.

(pozri body 89 – 91, 111, 116, 122, 124, 152, 153, 156)

3.      Licencie Universal Mobile Telecommunications System (UMTS), ktoré povoľujú výkon hospodárskych činností poskytovania mobilných telefónnych služieb v rádiovom spektre a považujú sa za dôvody na obsadenie alebo používanie zodpovedajúceho verejného rádiového spektra, majú hospodársku hodnotu, ktorú musí správca tohto spektra vziať do úvahy pri stanovení výšky poplatkov, ktoré majú zaplatiť dotknutí podnikatelia a ktoré tvoria príjmy štátu.

Výkon zvrchovaných práv totiž nevylučuje zohľadnenie údajov v rámci majetkovej správy obmedzeného verejného zdroja, akým sú rádiové frekvencie, ktoré tvoria rádiové spektrum, ku ktorému možno udeliť prístupové alebo užívacie právo. Takýmto spôsobom zastávajú členské štáty úlohu regulátora telekomunikácií a zároveň správcu verejného majetku, ktorý tvorí rádiové spektrum.

(pozri body 100, 101, 104, 105)