ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 10. septembra 2009

Vec F‑16/08

Joachim Behmer

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Postup prideľovania bodov za zásluhy v Európskom parlamente – Porušenie povinnosti odôvodnenia – Odôvodnenie poskytnuté počas konania“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou J. Behmer navrhuje zrušiť rozhodnutie Parlamentu zo 4. júna 2007, ktorým mu boli pridelené dva body za zásluhy za rok 2004 a rozhodnutie z 26. júna 2007, ktorým mu boli pridelené dva body za zásluhy za rok 2006

Rozhodnutie: Nie je potrebné rozhodnúť o žalobe v časti, v ktorej smeruje proti rozhodnutiu Parlamentu zo 4. júna 2007, ktorým boli žalobcovi pridelené dva body za zásluhy za rok 2004. Rozhodnutie Parlamentu z 26. júna 2007, ktorým boli žalobcovi pridelené dva body za zásluhy za rok 2006, sa zrušuje. Parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi. Žalobca znáša polovicu svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť uchádzača proti rozhodnutiu o pridelení bodov za zásluhy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek, článok 43 a článok 90 ods. 2)

Rozhodnutie menovacieho orgánu o pridelení bodov za zásluhy porušuje povinnosť odôvodnenia, ktorú má administratíva, ak je jeho odôvodnenie poskytnuté až pri výslovnom zamietnutí sťažnosti podanej adresátom, ku ktorému dôjde po uplynutí lehoty štyroch mesiacov stanovenej v článku 90 ods. 2 služobného poriadku a až po tom, čo dotknutá osoba podala žalobu proti implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí.

Tento záver nemôže spochybniť argumentácia, podľa ktorej nebolo potrebné odôvodniť rozhodnutie o pridelení bodov, pretože toto rozhodnutie bolo prijaté v kontexte známom adresátovi, ktorý tak mal k dispozícii východisko odôvodnenia. Ročná periodicita prideľovania bodov za zásluhy totiž predpokladá, že administratíva príjme každý rok nové rozhodnutie o pridelení bodov za zásluhy, ktoré sa musí zakladať iba na výkonoch dotknutého úradníka počas referenčného obdobia. Navyše okolnosť, že obsah sťažnosti podanej dotknutou osobou preukazuje, že táto osoba rozumela systému hodnotenia neznamená, že sa mohla oboznámiť s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia o pridelení bodov.

Takýto nedostatok odôvodnenia nie je spochybnený ani judikatúrou, podľa ktorej pri probléme omeškania s oznámením odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je inak dôvodné, nie je potrebné rozhodnutie zrušiť, keďže v prípade zrušenia môže administratíva urobiť len to, že prijme nové rozhodnutie, ktorého odôvodnenie bude rovnaké a teda žalobca z toho nemôže mať žiadny prospech. Ak totiž žalobca napáda dôvodnosť rozhodnutia administratívy, nemožno vylúčiť, že po tom, čo toto rozhodnutie v dôsledku jeho zrušenia zanikne so spätným účinkom, a po opätovnom preskúmaní, ktoré bude nasledovať, bude voči žalobcovi prijaté odlišné rozhodnutie.

(pozri body 25 a 29 – 34)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22; 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, Zb. s. I‑225, bod 15; 23. septembra 2004, Hectors/Parlament, C‑150/03 P, Zb. s. I‑8691, bod 50

Súd prvého stupňa: 12. februára 1992, Volger/Parlament, T‑52/90, Zb. s. II‑121, body 40 a 41; 26. januára 2000, Gouloussis/Komisia, T‑86/98, Zb. VS s. I‑A‑5, II‑23; 20. februára 2002, Roman Parra/Komisia, T‑117/01, Zb. VS s. I‑A‑27, II‑121, bod 32; 6. júla 2004, Huygens/Komisia, T‑281/01, Zb. VS s. I‑A‑203, II‑903, bod 109; 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1169, bod 31, a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 8. októbra 2008, Barbin/Parlament, F‑81/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 28