Spojené veci C‑195/17, C‑197/17 až C‑203/17, C‑226/17, C‑228/17, C‑254/17, C‑274/17, C‑275/17, C‑278/17 až C‑286/17 a C‑290/17 až C‑292/17

Helga Krüsemann a i.

proti

TUIfly GmbH

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré
podali Amtsgericht Hannover a Amtsgericht Düsseldorf)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Doprava – Spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Článok 5 ods. 3 – Článok 7 ods. 1 – Právo na náhradu – Oslobodenie – Pojem ‚mimoriadne okolnosti‘ – ‚Divý štrajk‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. apríla 2018

Doprava – Letecká doprava – Nariadenie č. 261/2004 – Náhrady a pomoc cestujúcim v prípade zrušenia letu – Výnimka z povinnosti náhrady – Podmienka – Mimoriadne okolnosti – Pojem – Spontánna neprítomnosť značnej časti palubného personálu (divý štrajk), ku ktorej došlo v dôsledku neočakávaného oznámenia prevádzkujúceho leteckého dopravcu o reštrukturalizácii podniku a v nadväznosti na výzvu, ktorá nepochádzala od zástupcov zamestnancov podniku, ale spontánne od samotných zamestnancov, ktorí si nahlásili práceneschopnosť – Vylúčenie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 261/2004, článok 5 ods. 3)

Článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že taká spontánna neprítomnosť značnej časti palubného personálu v práci („divý štrajk“), o akú ide vo veciach samých, ku ktorej došlo v dôsledku neočakávaného oznámenia prevádzkujúceho leteckého dopravcu o reštrukturalizácii podniku a v nadväznosti na výzvu, ktorá nepochádzala od zástupcov zamestnancov podniku, ale spontánne od samotných zamestnancov, ktorí si nahlásili práceneschopnosť, nespadá pod pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

(pozri bod 48 a výrok)