Vec T‑123/09

Ryanair Ltd

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Pôžička schválená v prospech leteckej spoločnosti, ktorá sa mohla pripísať k jej vlastnému imaniu – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Predaj aktív leteckej spoločnosti – Rozhodnutie o neexistencii pomoci prijaté na konci fázy predbežného preskúmania – Žaloba o neplatnosť – Aktívna legitimácia – Dotknutá osoba – Prípustnosť – Závažné ťažkosti – Právomoc – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie konštatujúce zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania – Žaloba dotknutých osôb v zmysle článku 88 ods. 2 ES – Prípustnosť

[Článok 88 ods. 2 ES a článok 230 štvrtý odsek ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. h), článok 4 ods. 3 a článok 6 ods. 1]

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie konštatujúce zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania – Žaloba dotknutých osôb v zmysle článku 88 ods. 2 ES – Určenie predmetu žaloby – Žaloba smerujúca k ochrane procesných práv dotknutých osôb – Žalobné dôvody, ktoré možno uviesť

(Článok 88 ods. 2 ES a článok 230 štvrtý odsek ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 6 ods. 1)

3.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Žaloba dotknutých osôb v zmysle článku 88 ods. 2 ES – Právo odvolať sa na všetky dôvody protiprávnosti vymenované v článku 230 druhom odseku ES – Dôvody smerujúce k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii štátnej pomoci alebo o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom – Neprípustnosť

(Článok 88 ods. 2 ES a článok 230 druhý odsek ES)

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Právna povaha – Výklad na základe objektívnych kritérií – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Článok 87 ods. 1 ES a článok 88 ods. 2 a 3 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 4 ods. 4 a článok 13 ods. 1)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Fáza predbežného preskúmania a kontradiktórna fáza – Zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom – Ťažkosti s posúdením – Povinnosť Komisie začať kontradiktórne konanie – Závažné ťažkosti – Pojem – Objektívna povaha

(Článok 87 ods. 1 ES a článok 88 ods. 2 a 3 ES)

6.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Právomoc – Prijatie rozhodnutia zo strany Komisie, ktorým konštatuje neexistenciu štátnej pomoci a zároveň berie na vedomie záväzky, ktoré členský štát prijal

(Článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 4 ods. 2)

7.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie – Posúdenie zákonnosti rozhodnutia na základe informácií dostupných v čase jeho prijatia

8.      Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Určenie dlžníka v prípade postúpenia aktív – Kritérium „hospodárskej kontinuity“ podniku – Povinnosť zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu byť relevantné – Neexistencia

(Článok 88 ods. 2 ES)

9.      Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje neexistencia štátnej pomoci – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Článok 87 ods. 1 ES, článok 88 ods. 2 a 3 ES a článok 253 ES)

10.    Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukončuje konanie o pomoci – Konkurenčný podnik podniku príjemcu pomoci – Právo podať žalobu – Podmienky

(Článok 88 ods. 2 ES a článok 230 štvrtý odsek ES)

1.      V oblasti preskúmavania štátnych pomocí zákonnosť rozhodnutia o nevznesení námietok založeného na článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 88 ES závisí od otázky, či existujú pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom. Keďže takéto pochybnosti musia viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania, na ktorom sa môžu zúčastniť dotknuté osoby uvedené v článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999, treba usudzovať, že akákoľvek dotknutá osoba v zmysle tohto posledného ustanovenia je takýmto rozhodnutím priamo a osobne dotknutá. Osoby, v ktorých prospech sú stanovené procesné záruky podľa článku 88 ods. 2 ES a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, totiž môžu presadiť ich dodržanie len vtedy, keď majú možnosť napadnúť rozhodnutie o nevznesení námietok na súde Únie.

Osobitné postavenie dotknutej osoby v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999, ktoré je spojené s osobitným predmetom žaloby, preto v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES postačuje na individualizovanie žalobkyne, ktorá spochybňuje rozhodnutie o nevznesení námietok. V zmysle tohto ustanovenia totiž treba pod dotknutou osobou rozumieť predovšetkým akúkoľvek osobu, podnikateľa alebo združenie podnikateľov, ktorých záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci, t. j. najmä konkurenčné podniky príjemcu tejto pomoci. Inými slovami, ide o neurčitý okruh osôb.

(pozri body 63 – 65)

2.      Pokiaľ sa žalobkyňa v oblasti preskúmavania štátnych pomocí domáha zrušenia rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutočnosť, že rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti so spornou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto inštitúcia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, čím porušila svoje procesné práva. Na to, aby žalobkyňa uspela so svojím návrhom na zrušenie, môže uvádzať akékoľvek žalobné dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii počas fázy predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolať pochybnosti o jeho zlučiteľnosti so spoločným trhom. Použitie takýchto tvrdení preto nemôže mať za následok zmenu predmetu žaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlučiteľnosti je práve dôkazom, ktorý sa musí predložiť na preukázanie toho, že Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 88 ods. 2 ES, ako aj v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 88 ES.

(pozri bod 66)

3.      Žalobkyňa, ktorá sa snaží o ochranu procesných práv, ktoré jej vyplývajú z článku 88 ods. 2 ES, môže uviesť akýkoľvek z dôvodov vymenovaných v článku 230 druhom odseku ES, pokiaľ smerujú k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a v konečnom dôsledku k tomu, aby Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 ES. Na druhej strane však Všeobecnému súdu v tomto štádiu konania o preskúmaní pomoci Komisiou neprináleží, aby rozhodoval o existencii pomoci alebo jej zlučiteľnosti so spoločným trhom.

(pozri bod 74)

4.      Pojem štátna pomoc, ktorý je definovaný v Zmluve, má právnu povahu a musí sa vykladať na základe objektívnych skutočností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohľadom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zložitosť hodnotení uskutočnených Komisiou vykonať celkové preskúmanie, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES. To platí tým viac v prípade, že Komisia po úvodnom preskúmaní v rámci konania podľa článku 88 ods. 3 ES nemôže dospieť k presvedčeniu, že predmetné štátne opatrenie buď nie je „pomocou“ v zmysle článku 87 ods. 1 ES, alebo ak aj je kvalifikované ako pomoc, je zlučiteľné so Zmluvou, alebo ak jej toto preskúmanie neumožnilo prekonať všetky ťažkosti, ktoré vznikli pri posúdení zlučiteľnosti skúmaného opatrenia, je táto inštitúcia povinná začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, pričom „v tomto ohľade nedisponuje voľnou úvahou“. Táto povinnosť je navyše výslovne potvrdená ustanoveniami článku 4 ods. 4 v spojení s článkom 13 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 88 ES.

(pozri body 75, 76)

5.      Pokiaľ ide o otázku, či je Komisia povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania o štátnej pomoci, má pojem závažné ťažkosti objektívnu povahu. Existenciu takých ťažkostí treba hľadať tak v okolnostiach prijatia napadnutého aktu, ako aj v jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, porovnaním odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v čase, keď sa vyjadrovala k zlučiteľnosti spornej pomoci so spoločným trhom. Žalobkyňa znáša dôkazné bremeno existencie závažných ťažkostí, pričom takýto dôkaz môže predložiť prostredníctvom súboru súhlasných nepriamych dôkazov týkajúcich sa jednak okolností a dĺžky predbežného preskúmania a jednak obsahu napadnutého rozhodnutia.

Hoci Komisia nemá nijakú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania, ak zistí existenciu takýchto ťažkostí, disponuje predsa len určitou mierou voľnej úvahy pri vyšetrovaní a skúmaní okolností daného prípadu, aby zistila, či spôsobujú závažné ťažkosti. V súlade s účelom článku 88 ods. 3 ES a povinnosťou riadnej správy vecí verejných, ktorými je viazaná, Komisia môže najmä viesť rokovania so štátom, ktorý oznámil pomoc, alebo s tretími osobami s cieľom prekonať počas fázy predbežného preskúmania prípadné ťažkosti, s ktorými sa stretla. Táto možnosť pritom predpokladá, že Komisia môže upraviť svoje stanovisko podľa výsledkov začatých rokovaní bez toho, aby sa táto úprava a priori vykladala tak, že spôsobuje vznik závažných ťažkostí. Navyše nedostatočnosť alebo neúplnosť zisťovania uskutočneného Komisiou počas fázy predbežného preskúmania je indíciou existencie závažných ťažkostí.

(pozri body 77 – 79)

6.      V oblasti preskúmavania štátnych pomocí má Komisia právomoc prijať na základe článku 4 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 88 ES rozhodnutie, ktorým konštatuje neexistenciu štátnej pomoci a zároveň berie na vedomie záväzky, ktoré členský štát prijal.

(pozri bod 96)

7.      Zákonnosť rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci musí súd Únie posudzovať v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala. Navyše Komisia nie je povinná z úradnej moci odhadovať a preskúmavať, ktoré skutočnosti jej mohli byť predložené v rámci správneho konania.

(pozri body 103, 104)

8.      V oblasti preskúmavania štátnych pomocí povinnosť vymáhať pomoc poskytnutú spoločnosti v ťažkostiach možno rozšíriť na novú spoločnosť, na ktorú daná spoločnosť previedla časť svojich aktív, ak tento prevod umožňuje dospieť k záveru o hospodárskej kontinuite medzi oboma spoločnosťami. Aby bolo možné dospieť k záveru o existencii hospodárskej kontinuity, možno zohľadniť nasledujúce skutočnosti: predmet prevodu (aktíva a pasíva, zachovanie pracovnej sily, zoskupené aktíva), cenu prevodu, skutočnosť, že akcionári či vlastníci nástupníckeho podniku sú rovnakí ako akcionári či vlastníci pôvodného podniku, okamih, keď došlo k prevodu (po začatí vyšetrovania, začatí konania vo veci formálneho zisťovania alebo konečnom rozhodnutí) alebo aj hospodársku logiku operácie, pričom však Komisia nie je povinná zohľadniť všetky tieto skutočnosti.

(pozri body 155, 156)

9.      Pokiaľ ide o rozhodnutia Komisie, v ktorom sa vyvodzuje záver, že nejde o štátnu pomoc, ako uvádza sťažovateľ, je Komisia v súlade s povinnosťou odôvodnenia povinná v každom prípade dostatočne vysvetliť sťažovateľovi dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvedené v danej sťažnosti nepostačovali na preukázanie existencie štátnej pomoci. Komisia však nie je povinná vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo vedľajšie. Takéto rozhodnutie prijaté na konci predbežného preskúmania pomoci, ktoré upravuje článok 88 ods. 3 ES a ktorého cieľom je iba umožniť Komisii, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti dotknutej pomoci bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania podľa odseku 2 uvedeného článku, a ktoré sa musí prijať v krátkych lehotách, totiž musí obsahovať iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že nemá závažné ťažkosti s posúdením zlučiteľnosti dotknutej pomoci so spoločným trhom.

Preto Komisii z povinnosti odôvodnenia nevyplývala povinnosť uviesť v jej rozhodnutí iné skutočnosti a právne úvahy než tie, ktoré majú podstatný význam v štruktúre rozhodnutia. Takéto odôvodnenie stačí na to, aby sa žalobkyni umožnilo pochopiť dôvody napadnutého rozhodnutia a Všeobecnému súdu preskúmať jeho zákonnosť na základe článku 253 ES.

(pozri body 180 – 182, 185)

10.    V oblasti preskúmavania štátnych pomocí sa rozhodnutie prijaté na konci konania podľa článku 88 ods. 2 ES týka osobne podnikov, ktoré podali sťažnosť, na základe ktorej sa začalo toto konanie, a ktoré boli vypočuté s tým, že ich pripomienky určili priebeh konania, avšak za predpokladu, že ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené opatrením, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia. Z toho však nevyplýva, že podnik nemôže iným spôsobom preukázať, že je osobne dotknutý, tak, že odkáže na osobitné okolnosti, ktoré ho individualizujú podobným spôsobom ako osobu, ktorej bolo rozhodnutie určené.

(pozri bod 194)