Žaloba podaná 23. marca 2009 - Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada

(vec T-122/09)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Zhejiang Xinshiji Foods Co. Ltd, Hubei Xinshiji Foods Co. Ltd (v zastúpení: F. Carlin, barrister, A. MacGregor, solicitor, N. Niejahr a Q. Azau, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkýň

zrušiť rozhodnutie v rozsahu, v ktorom ukladá antidumpingové clo na výrobky, ktoré žalobkyne vyrábajú a vyvážajú,

zaviazať žalovanú na náhradu jej vlastných trov konania, ako aj trov konania žalobkýň.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne sa vo svojom návrhu domáhajú zrušenia nariadenia Rady (ES) č. 1355/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike¹ (ďalej len "konečné nariadenie"), podľa článku 230 ES, v rozsahu, v ktorom sa ich týka.

Uvádzajú, že konečné nariadenie treba zrušiť v rozsahu, v ktorom sa ich týka, pretože porušuje ich právo na obranu, povinnosť odôvodnenia a zásadu riadnej správy vecí verejných.

Tvrdia, že ich právo na obranu bolo porušené,

v tom, že neboli včas poskytnuté základné skutočnosti podľa článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) 384/96², ako aj v tom, že sa neposkytlo vysvetlenie nezrovnalostí súvisiacich s objemom predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva, a to malo za následok, že žalobkyne sa nemohli k veci účinne vyjadriť alebo nemohli zmysluplne brániť svoje záujmy,

pri stanovení ujmy, keď Komisia:

neodpovedala včas na otázky žalobkýň týkajúce sa nepresností v objeme predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva tak, aby sa žalobkyne mohli vyjadriť ešte pred prijatím konečného nariadenia Radou;

neposkytla žalobkyniam požadované vysvetlenie v súvislosti s tým, že odmietla prihliadnuť na vplyv cien surovín;

nevysvetlila, ako vypočítala 2 % zvýšenie dovozných nákladov a marže dovozcu a

zjavne nesprávnym posúdením, keď sa neprihliadlo na podstatné nezrovnalosti týkajúce sa objemu predaja priemyselného odvetvia Spoločenstva pri stanovení ujmy.

Žalobkyne tvrdia, že konečné nariadenie je tiež v rozpore s článkom 253 ES, pretože neuvádza dôvody, na ktorých sa zakladá v súvislosti so základnou skutočnosťou, konkrétne 2 % zvýšením dovozných nákladov a marže dovozcu, ktoré je relevantné pre zistenia v konečnom nariadení, ktoré viedli k uloženiu konečného antidumpingového cla žalobkyniam.

Žalobkyne napokon uvádzajú, že Rada porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, keď prijala konečné nariadenie tak, ako ho navrhla Komisia, vzhľadom na pripomienky, ktoré žalobkyne vzniesli v priebehu konania, v ktorých poukázali na rôzne nedostatky spočívajúce v tom, že Komisia náležite neobjasnila skutkový základ, na základe ktorého navrhla prijatie konečných antidumpingových opatrení a nedostatočne chránila práva žalobkýň na obranu.

____________

¹ - Ú. v. EÚ L 350, s. 35.

² - Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES 1996, L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45).